Surah Al-Munafiqoon - Malayalam Translation by Cheriyamundam Abdul Hameed And Kunhi Mohammed Parappoor
إِذَا جَآءَكَ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ قَالُواْ نَشۡهَدُ إِنَّكَ لَرَسُولُ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ إِنَّكَ لَرَسُولُهُۥ وَٱللَّهُ يَشۡهَدُ إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ لَكَٰذِبُونَ
kapaṭa viśvāsikaḷ ninṟe aṭutt vannāl avar paṟayuṁ: tīrccayāyuṁ tāṅkaḷ allāhuvinṟe dūtanāṇenn ñaṅṅaḷ sākṣyaṁ vahikkunnu. allāhuvinnaṟiyāṁ tīrccayāyuṁ nī avanṟe dūtanāṇenn. tīrccayāyuṁ munāphikhukaḷ (kapaṭanmār) kaḷḷaṁ paṟayunnavarāṇ enn allāhu sākṣyaṁ vahikkunnu
Surah Al-Munafiqoon, Verse 1
ٱتَّخَذُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُمۡ جُنَّةٗ فَصَدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ إِنَّهُمۡ سَآءَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
avar avaruṭe śapathaṅṅaḷe oru paricayākkiyirikkayāṇ. aṅṅane avar allāhuvinṟe mārgattil ninn (janaṅṅaḷe) taṭaññirikkunnu. tīrccayāyuṁ avar pravarttikkunnat etrayēā cītta tanne
Surah Al-Munafiqoon, Verse 2
ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ ءَامَنُواْ ثُمَّ كَفَرُواْ فَطُبِعَ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَفۡقَهُونَ
at, avar ādyaṁ viśvasikkukayuṁ pinnīṭ aviśvasikkukayuṁ ceytatinṟe phalamatre. aṅṅane avaruṭe hr̥dayaṅṅaḷinmēl mudravekkappeṭṭirikkunnu. atināl avar (kāryaṁ) grahikkukayilla
Surah Al-Munafiqoon, Verse 3
۞وَإِذَا رَأَيۡتَهُمۡ تُعۡجِبُكَ أَجۡسَامُهُمۡۖ وَإِن يَقُولُواْ تَسۡمَعۡ لِقَوۡلِهِمۡۖ كَأَنَّهُمۡ خُشُبٞ مُّسَنَّدَةٞۖ يَحۡسَبُونَ كُلَّ صَيۡحَةٍ عَلَيۡهِمۡۚ هُمُ ٱلۡعَدُوُّ فَٱحۡذَرۡهُمۡۚ قَٰتَلَهُمُ ٱللَّهُۖ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ
nī avare kāṇukayāṇeṅkil avaruṭe śarīraṅṅaḷ ninne atbhutappeṭuttuṁ. avar sansārikkunna pakṣaṁ nī avaruṭe vākk kēṭṭirunnu pēākuṁ. avar cārivecca marattaṭikaḷ pēāleyākunnu. ellā occayuṁ taṅṅaḷkketirāṇenn avar vicārikkuṁ. avarākunnu śatru. avare sūkṣiccu keāḷḷuka. allāhu avare naśippikkaṭṭe. eṅṅaneyāṇavar vaḻiteṟṟikkappeṭunnat
Surah Al-Munafiqoon, Verse 4
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ تَعَالَوۡاْ يَسۡتَغۡفِرۡ لَكُمۡ رَسُولُ ٱللَّهِ لَوَّوۡاْ رُءُوسَهُمۡ وَرَأَيۡتَهُمۡ يَصُدُّونَ وَهُم مُّسۡتَكۡبِرُونَ
niṅṅaḷ varū. allāhuvinṟe dūtan niṅṅaḷkk vēṇṭi pāpamēācanattin prārt'thiccukeāḷḷuṁ enn avarēāṭ paṟayappeṭṭāl avar avaruṭe tala tiriccukaḷayuṁ. avar ahaṅkāraṁ naṭiccu keāṇṭ tiriññupēākunnatāyi ninakk kāṇukayuṁ ceyyāṁ
Surah Al-Munafiqoon, Verse 5
سَوَآءٌ عَلَيۡهِمۡ أَسۡتَغۡفَرۡتَ لَهُمۡ أَمۡ لَمۡ تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ لَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ
nī avarkk vēṇṭi pāpamēācanattin prārt'thiccāluṁ prārt'thicciṭṭilleṅkiluṁ avare sambandhicciṭattēāḷaṁ samamākunnu. allāhu orikkaluṁ avarkku peāṟuttukeāṭukkukayilla. tīrccayāyuṁ allāhu durmārgikaḷāya janaṅṅaḷe nērvaḻiyilākkukayilla
Surah Al-Munafiqoon, Verse 6
هُمُ ٱلَّذِينَ يَقُولُونَ لَا تُنفِقُواْ عَلَىٰ مَنۡ عِندَ رَسُولِ ٱللَّهِ حَتَّىٰ يَنفَضُّواْۗ وَلِلَّهِ خَزَآئِنُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلَٰكِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ لَا يَفۡقَهُونَ
allāhuvinṟe dūtanṟe aṭukkaluḷḷavarkk vēṇṭi, avar (aviṭe ninn) piriññu pēākunnat vare niṅṅaḷ onnuṁ celav ceyyarut enn paṟayunnavarākunnu avar. allāhuvinṟetākunnu ākāśaṅṅaḷileyuṁ bhūmiyileyuṁ khajanāvukaḷ. pakṣe kapaṭanmār kāryaṁ grahikkunnilla
Surah Al-Munafiqoon, Verse 7
يَقُولُونَ لَئِن رَّجَعۡنَآ إِلَى ٱلۡمَدِينَةِ لَيُخۡرِجَنَّ ٱلۡأَعَزُّ مِنۡهَا ٱلۡأَذَلَّۚ وَلِلَّهِ ٱلۡعِزَّةُ وَلِرَسُولِهِۦ وَلِلۡمُؤۡمِنِينَ وَلَٰكِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ لَا يَعۡلَمُونَ
avar paṟayunnu; ñaṅṅaḷ madīnayilēkk maṭaṅṅiccennāl kūṭutal pratāpamuḷḷavar nindyarāyuḷḷavare puṟattākkuka tanne ceyyumenn. allāhuvinuṁ avanṟe dūtannuṁ satyaviśvāsikaḷkkumākunnu pratāpaṁ. pakṣe, kapaṭaviśvāsikaḷ (kāryaṁ) manas'silākkunnilla
Surah Al-Munafiqoon, Verse 8
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تُلۡهِكُمۡ أَمۡوَٰلُكُمۡ وَلَآ أَوۡلَٰدُكُمۡ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِۚ وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
satyaviśvāsikaḷē, niṅṅaḷuṭe svattukkaḷuṁ santānaṅṅaḷuṁ allāhuveppaṟṟiyuḷḷa smaraṇayil ninn niṅṅaḷuṭe śrad'dhatiriccuviṭātirikkaṭṭe. ār aṅṅane ceyyunnuvēā avar tanneyāṇ naṣṭakkār
Surah Al-Munafiqoon, Verse 9
وَأَنفِقُواْ مِن مَّا رَزَقۡنَٰكُم مِّن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ فَيَقُولَ رَبِّ لَوۡلَآ أَخَّرۡتَنِيٓ إِلَىٰٓ أَجَلٖ قَرِيبٖ فَأَصَّدَّقَ وَأَكُن مِّنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ
niṅṅaḷil ōrēāruttarkkuṁ maraṇaṁ varunnatinu mumpāyi niṅṅaḷkk nāṁ nalkiyatil ninn niṅṅaḷ celavaḻikkukayuṁ ceyyuka. annēratt avan iprakāraṁ paṟaññēkkuṁ. enṟe rakṣitāvē, aṭutta oru avadhivare nī enikk entāṇ nīṭṭittarāttat? eṅkil ñān dānaṁ nalkukayuṁ, sajjanaṅṅaḷuṭe kūṭṭattilāvukayuṁ ceyyunnatāṇ
Surah Al-Munafiqoon, Verse 10
وَلَن يُؤَخِّرَ ٱللَّهُ نَفۡسًا إِذَا جَآءَ أَجَلُهَاۚ وَٱللَّهُ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
orāḷkkuṁ ayāḷuṭe avadhi vannettiyāl allāhu nīṭṭikeāṭukkukayē illa. allāhu niṅṅaḷ pravarttikkunnatineppaṟṟi sūkṣmamāyi aṟiyunnavanākunnu
Surah Al-Munafiqoon, Verse 11