Surah Al-Isra - Malayalam Translation by Abdul Hameed Madani And Kunhi Mohammed
سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِيٓ أَسۡرَىٰ بِعَبۡدِهِۦ لَيۡلٗا مِّنَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ إِلَى ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡأَقۡصَا ٱلَّذِي بَٰرَكۡنَا حَوۡلَهُۥ لِنُرِيَهُۥ مِنۡ ءَايَٰتِنَآۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ
tanṟe dāsane (nabiye) oru rātriyil masjidul haṟāmil ninn masjidul akhsāyilēkk - atinṟe parisaraṁ nāṁ anugr̥hītamākkiyirikkunnu- niśāyātra ceyyiccavan etrayēā pariśud'dhan! nam'muṭe dr̥ṣṭāntaṅṅaḷil cilat addēhattin nāṁ kāṇiccukeāṭukkān vēṇṭiyatre at. tīrccayāyuṁ avan (allāhu) ellāṁ kēḷkkunnavanuṁ kāṇunnavanumatre
Surah Al-Isra, Verse 1
وَءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلۡنَٰهُ هُدٗى لِّبَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ أَلَّا تَتَّخِذُواْ مِن دُونِي وَكِيلٗا
mūsāykk nāṁ vēdagranthaṁ nalkukayuṁ, atine nāṁ isrāyīl santatikaḷkk mārgadarśakamākkukayuṁ ceytu. enikku puṟame yāteāru kaikāryakarttāvineyuṁ niṅṅaḷ svīkarikkarut enn (anuśāsikkunna vēdagranthaṁ)
Surah Al-Isra, Verse 2
ذُرِّيَّةَ مَنۡ حَمَلۡنَا مَعَ نُوحٍۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَبۡدٗا شَكُورٗا
nūhinēāṭeāppaṁ nāṁ kappalil kayaṟṟiyavaruṭe santatikaḷē, tīrccayāyuṁ addēhaṁ (nūh) vaḷare nandiyuḷḷa oru dāsanāyirunnu
Surah Al-Isra, Verse 3
وَقَضَيۡنَآ إِلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ لَتُفۡسِدُنَّ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَّتَيۡنِ وَلَتَعۡلُنَّ عُلُوّٗا كَبِيرٗا
isrāyīl santatikaḷkk iprakāraṁ nāṁ vēdagranthattil vidhi nalkiyirikkunnu: tīrccayāyuṁ niṅṅaḷ bhūmiyil raṇṭ prāvaśyaṁ kuḻappamuṇṭākkukayuṁ valiya aunnatyaṁ naṭikkukayuṁ ceyyunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 4
فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ أُولَىٰهُمَا بَعَثۡنَا عَلَيۡكُمۡ عِبَادٗا لَّنَآ أُوْلِي بَأۡسٖ شَدِيدٖ فَجَاسُواْ خِلَٰلَ ٱلدِّيَارِۚ وَكَانَ وَعۡدٗا مَّفۡعُولٗا
aṅṅane ā raṇṭ sandarbhaṅṅaḷil onnāmattētinn niścayicca (śikṣayuṭe) samayamāyāl ugraparākramaśālikaḷāya nam'muṭe cila dāsanmāre niṅṅaḷuṭe nēre nāṁ ayakkunnatāṇ. aṅṅane avar vīṭukaḷkkiṭayil (niṅṅaḷe) teraññu naṭakkuṁ. at prāvarttikamākkappeṭṭa oru vāgdānaṁ tanneyākunnu
Surah Al-Isra, Verse 5
ثُمَّ رَدَدۡنَا لَكُمُ ٱلۡكَرَّةَ عَلَيۡهِمۡ وَأَمۡدَدۡنَٰكُم بِأَمۡوَٰلٖ وَبَنِينَ وَجَعَلۡنَٰكُمۡ أَكۡثَرَ نَفِيرًا
pinne nāṁ avarkketiril niṅṅaḷkk vijayaṁ tiriccutannu. svattukkaḷuṁ santānaṅṅaḷuṁ keāṇṭ niṅṅaḷe nāṁ pēāṣippikkukayuṁ niṅṅaḷe nāṁ kūṭutal saṅghabalamuḷḷavarākkittīrkkukayuṁ ceytu
Surah Al-Isra, Verse 6
إِنۡ أَحۡسَنتُمۡ أَحۡسَنتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡۖ وَإِنۡ أَسَأۡتُمۡ فَلَهَاۚ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ لِيَسُـُٔواْ وُجُوهَكُمۡ وَلِيَدۡخُلُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ كَمَا دَخَلُوهُ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَلِيُتَبِّرُواْ مَا عَلَوۡاْ تَتۡبِيرًا
niṅṅaḷ nanma pravarttikkunna pakṣaṁ niṅṅaḷuṭe guṇattināyi tanneyāṇ niṅṅaḷ nanma pravarttikkunnat. niṅṅaḷ tinma pravarttikkukayāṇeṅkil (atinṟe dēāṣavuṁ) niṅṅaḷkku tanne. ennāl (ā raṇṭ sandarbhaṅṅaḷil) avasānattētin niścayicca (śikṣayuṭe) samayaṁ vannāl niṅṅaḷuṭe mukhaṅṅaḷe apamānattilāḻttuvānuṁ, ādyatavaṇa ārādhanālayattil pravēśiccat pēāle vīṇṭuṁ pravēśikkuvānuṁ kīḻaṭakkiyatellāṁ takartt kaḷayuvānuṁ (nāṁ śatrukkaḷe niyēāgikkunnatāṇ)
Surah Al-Isra, Verse 7
عَسَىٰ رَبُّكُمۡ أَن يَرۡحَمَكُمۡۚ وَإِنۡ عُدتُّمۡ عُدۡنَاۚ وَجَعَلۡنَا جَهَنَّمَ لِلۡكَٰفِرِينَ حَصِيرًا
niṅṅaḷuṭe rakṣitāv niṅṅaḷēāṭ karuṇa kāṇiccēkkāṁ. niṅṅaḷ āvarttikkunna pakṣaṁ nāmuṁ āvarttikkunnatāṇ. narakatte nāṁ (allāhuvine) niṣēdhikkunnavarkk oru taṭavaṟa ākkiyirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 8
إِنَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ يَهۡدِي لِلَّتِي هِيَ أَقۡوَمُ وَيُبَشِّرُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱلَّذِينَ يَعۡمَلُونَ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ أَنَّ لَهُمۡ أَجۡرٗا كَبِيرٗا
tīrccayāyuṁ ī khur'ān ēṟṟavuṁ śariyāyatilēkk vaḻi kāṇikkukayuṁ, salkarm'maṅṅaḷ pravarttikkunna satyaviśvāsikaḷkk valiya pratiphalamuṇṭ enna santēāṣavārtta aṟiyikkukayuṁ ceyyunnu
Surah Al-Isra, Verse 9
وَأَنَّ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡتَدۡنَا لَهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا
paralēākattil viśvasikkāttavarārēā avarkk nāṁ vēdanayēṟiya śikṣa orukkivecciṭṭuṇṭ ennuṁ (santēāṣavārtta aṟiyikkunnu)
Surah Al-Isra, Verse 10
وَيَدۡعُ ٱلۡإِنسَٰنُ بِٱلشَّرِّ دُعَآءَهُۥ بِٱلۡخَيۡرِۖ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ عَجُولٗا
manuṣyan guṇattin vēṇṭi prārt'thikkunnat pēāle tanne dēāṣattin vēṇṭiyuṁ prārt'thikkunnu. manuṣyan ēṟe tiṭukkaṁ kūṭṭunnavanāyirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 11
وَجَعَلۡنَا ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ ءَايَتَيۡنِۖ فَمَحَوۡنَآ ءَايَةَ ٱلَّيۡلِ وَجَعَلۡنَآ ءَايَةَ ٱلنَّهَارِ مُبۡصِرَةٗ لِّتَبۡتَغُواْ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّكُمۡ وَلِتَعۡلَمُواْ عَدَدَ ٱلسِّنِينَ وَٱلۡحِسَابَۚ وَكُلَّ شَيۡءٖ فَصَّلۡنَٰهُ تَفۡصِيلٗا
rāvineyuṁ pakalineyuṁ nāṁ raṇṭ dr̥ṣṭāntaṅṅaḷākkiyirikkunnu. rāvākunna dr̥ṣṭāntatte nāṁ maṅṅiyatākkukayuṁ, pakalākunna dr̥ṣṭāntatte nāṁ prakāśaṁ nalkunnatākkukayuṁ ceytirikkunnu. niṅṅaḷuṭe rakṣitāviṅkal ninnuḷḷa anugrahaṁ niṅṅaḷ tēṭunnatin vēṇṭiyuṁ, keāllaṅṅaḷuṭe eṇṇavuṁ kaṇakkuṁ niṅṅaḷ manas'silākkuvān vēṇṭiyuṁ. ōrēā kāryavuṁ nāṁ nallavaṇṇaṁ viśadīkariccirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 12
وَكُلَّ إِنسَٰنٍ أَلۡزَمۡنَٰهُ طَـٰٓئِرَهُۥ فِي عُنُقِهِۦۖ وَنُخۡرِجُ لَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ كِتَٰبٗا يَلۡقَىٰهُ مَنشُورًا
ōrēā manuṣyannuṁ avanṟe śakunaṁ avanṟe kaḻuttil tanne nāṁ bandhiccirikkunnu uyirtteḻunnēlpinṟe nāḷil oru granthaṁ nāmavann vēṇṭi puṟatteṭukkunnatāṇ. at nivarttivekkappeṭṭatāyi avan kaṇṭettuṁ
Surah Al-Isra, Verse 13
ٱقۡرَأۡ كِتَٰبَكَ كَفَىٰ بِنَفۡسِكَ ٱلۡيَوۡمَ عَلَيۡكَ حَسِيبٗا
nī ninṟe granthaṁ vāyiccunēākkuka. ninne s'sambandhicciṭattēāḷaṁ kaṇakk nēākkān inn nī tanne mati. (enn avanēāṭ ann paṟayappeṭuṁ)
Surah Al-Isra, Verse 14
مَّنِ ٱهۡتَدَىٰ فَإِنَّمَا يَهۡتَدِي لِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۗ وَمَا كُنَّا مُعَذِّبِينَ حَتَّىٰ نَبۡعَثَ رَسُولٗا
vallavanuṁ nērmārgaṁ svīkarikkunna pakṣaṁ tanṟe svantaṁ guṇattināyi tanneyāṇ avan nērmārgaṁ svīkarikkunnat. vallavanuṁ vaḻipiḻacc pēākunna pakṣaṁ tanikk dēāṣattināyi tanneyāṇ avan vaḻipiḻaccu pēākunnat. pāpabhāraṁ cumakkunna yāteārāḷuṁ maṟṟeārāḷuṭe pāpabhāraṁ cumakkukayilla. oru dūtane ayakkunnat vare nāṁ (āreyuṁ) śikṣikkunnatumalla
Surah Al-Isra, Verse 15
وَإِذَآ أَرَدۡنَآ أَن نُّهۡلِكَ قَرۡيَةً أَمَرۡنَا مُتۡرَفِيهَا فَفَسَقُواْ فِيهَا فَحَقَّ عَلَيۡهَا ٱلۡقَوۡلُ فَدَمَّرۡنَٰهَا تَدۡمِيرٗا
ēteṅkiluṁ oru rājyaṁ nāṁ naśippikkān uddēśiccāl aviṭatte sukhalēālupanmārkk nāṁ ājñakaḷ nalkuṁ. ennāl (at vakavekkāte) avar aviṭe tāntēānnittaṁ naṭattuṁ. (śikṣayeppaṟṟiyuḷḷa) vākk aṅṅane atinṟe (rājyattinṟe) kāryattil sthirappeṭukayuṁ, nāṁ atine niśśēṣaṁ takarkkukayuṁ ceyyunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 16
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِنۢ بَعۡدِ نُوحٖۗ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ بِذُنُوبِ عِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
nūhinṟe śēṣaṁ etrayetra talamuṟakaḷe nāṁ naśippicciṭṭuṇṭ! tanṟe dāsanmāruṭe pāpaṅṅaḷe sambandhicc sūkṣmamāyi aṟiyunnavanuṁ kāṇunnavanumāyi ninṟe rakṣitāv tanne mati
Surah Al-Isra, Verse 17
مَّن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡعَاجِلَةَ عَجَّلۡنَا لَهُۥ فِيهَا مَا نَشَآءُ لِمَن نُّرِيدُ ثُمَّ جَعَلۡنَا لَهُۥ جَهَنَّمَ يَصۡلَىٰهَا مَذۡمُومٗا مَّدۡحُورٗا
kṣaṇikamāyatine (ihalēākatte) yāṇ vallavaruṁ uddēśikkunnateṅkil avarkk athavā (avaril ninn) nāṁ uddēśikkunnavarkk nāṁ uddēśikkunnat iviṭe vecc tanne vēgattil nalkunnatāṇ. pinne nāṁ aṅṅaneyuḷḷavann nalkunnat narakamāyirikkuṁ. apamānitanuṁ puṟantaḷḷappeṭṭavanumāyikkeāṇṭ avan atil kaṭanneriyunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 18
وَمَنۡ أَرَادَ ٱلۡأٓخِرَةَ وَسَعَىٰ لَهَا سَعۡيَهَا وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَـٰٓئِكَ كَانَ سَعۡيُهُم مَّشۡكُورٗا
āreṅkiluṁ paralēākaṁ uddēśikkukayuṁ, satyaviśvāsiyāyikkeāṇṭ atinnu vēṇṭi atinṟetāya pariśramaṁ naṭattukayuṁ ceyyunna pakṣaṁ attarakkāruṭe pariśramaṁ pratiphalārhamāyirikkuṁ
Surah Al-Isra, Verse 19
كُلّٗا نُّمِدُّ هَـٰٓؤُلَآءِ وَهَـٰٓؤُلَآءِ مِنۡ عَطَآءِ رَبِّكَۚ وَمَا كَانَ عَطَآءُ رَبِّكَ مَحۡظُورًا
ikkūṭṭareyuṁ akkūṭṭareyuṁ ellāṁ tanne (iviṭe vecc) nāṁ sahāyikkunnatāṇ. ninṟe rakṣitāvinṟe dānattil peṭṭatatre at. ninṟe rakṣitāvinṟe dānaṁ taṭaññ vekkappeṭunnatalla
Surah Al-Isra, Verse 20
ٱنظُرۡ كَيۡفَ فَضَّلۡنَا بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ وَلَلۡأٓخِرَةُ أَكۡبَرُ دَرَجَٰتٖ وَأَكۡبَرُ تَفۡضِيلٗا
nāṁ avaril cilare maṟṟucilarekkāḷ meccappeṭṭavarākkiyirikkunnat eṅṅaneyenn nēākkū. paralēākajīvitaṁ ēṟṟavuṁ valiya padaviyuḷḷatuṁ, ēṟṟavuṁ valiya ulkr̥ṣṭatayuḷḷatuṁ tanneyākunnu
Surah Al-Isra, Verse 21
لَّا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتَقۡعُدَ مَذۡمُومٗا مَّخۡذُولٗا
allāhuvēāṭeāppaṁ maṟṟeāru daivatteyuṁ nī sthāpikkarut. eṅkil apamānitanuṁ kayyeāḻikkappeṭṭavanumāyi nī irikkēṇṭi varuṁ
Surah Al-Isra, Verse 22
۞وَقَضَىٰ رَبُّكَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنًاۚ إِمَّا يَبۡلُغَنَّ عِندَكَ ٱلۡكِبَرَ أَحَدُهُمَآ أَوۡ كِلَاهُمَا فَلَا تَقُل لَّهُمَآ أُفّٖ وَلَا تَنۡهَرۡهُمَا وَقُل لَّهُمَا قَوۡلٗا كَرِيمٗا
tanneyallāte niṅṅaḷ ārādhikkarutennuṁ, mātāpitākkaḷkk nanmaceyyaṇamennuṁ ninṟe rakṣitāv vidhiccirikkunnu. avaril (mātāpitākkaḷil) orāḷēā avar raṇṭ pēruṁ tanneyēā ninṟe aṭukkal vecc vārd'dhakyaṁ prāpikkukayāṇeṅkil avarēāṭ nī che enn paṟayukayēā, avarēāṭ kayarkkukayēā ceyyarut. avarēāṭ nī mān'yamāya vākk paṟayuka
Surah Al-Isra, Verse 23
وَٱخۡفِضۡ لَهُمَا جَنَاحَ ٱلذُّلِّ مِنَ ٱلرَّحۡمَةِ وَقُل رَّبِّ ٱرۡحَمۡهُمَا كَمَا رَبَّيَانِي صَغِيرٗا
kāruṇyattēāṭ kūṭi eḷimayuṭe ciṟak nī avar iruvarkkuṁ tāḻttikeāṭukkukayuṁ ceyyuka. enṟe rakṣitāvē, ceṟuppattil ivar iruvaruṁ enne pēāṟṟivaḷarttiyat pēāle ivarēāṭ nī karuṇa kāṇikkaṇamē enn nī paṟayukayuṁ ceyyuka
Surah Al-Isra, Verse 24
رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَا فِي نُفُوسِكُمۡۚ إِن تَكُونُواْ صَٰلِحِينَ فَإِنَّهُۥ كَانَ لِلۡأَوَّـٰبِينَ غَفُورٗا
niṅṅaḷuṭe rakṣitāv niṅṅaḷuṭe manas'sukaḷiluḷḷat nallavaṇṇaṁ aṟiyunnavanāṇ. niṅṅaḷ nallavarāyirikkunna pakṣaṁ tīrccayāyuṁ avan khēdiccumaṭaṅṅunnavarkk ēṟe peāṟuttukeāṭukkunnavanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 25
وَءَاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِ وَلَا تُبَذِّرۡ تَبۡذِيرًا
kuṭumbabandhamuḷḷavann avanṟe avakāśaṁ nī nalkuka. agatikkuṁ vaḻipēākkannuṁ (avaruṭe avakāśavuṁ) . nī (dhanaṁ) durvyayaṁ ceyt kaḷayarut
Surah Al-Isra, Verse 26
إِنَّ ٱلۡمُبَذِّرِينَ كَانُوٓاْ إِخۡوَٰنَ ٱلشَّيَٰطِينِۖ وَكَانَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لِرَبِّهِۦ كَفُورٗا
tīrccayāyuṁ durvyayaṁ ceyyunnavar piśācukkaḷuṭe sahēādaraṅṅaḷākunnu. piśāc tanṟe rakṣitāvinēāṭ ēṟe nandikeṭṭavanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 27
وَإِمَّا تُعۡرِضَنَّ عَنۡهُمُ ٱبۡتِغَآءَ رَحۡمَةٖ مِّن رَّبِّكَ تَرۡجُوهَا فَقُل لَّهُمۡ قَوۡلٗا مَّيۡسُورٗا
ninṟe rakṣitāviṅkal ninn nī āgrahikkunna anugrahaṁ tēṭikkeāṇṭ ninakkavaril ninn tiriññukaḷayēṇṭi varunna pakṣaṁ, nī avarēāṭ semyamāya vākk paṟaññ keāḷḷuka
Surah Al-Isra, Verse 28
وَلَا تَجۡعَلۡ يَدَكَ مَغۡلُولَةً إِلَىٰ عُنُقِكَ وَلَا تَبۡسُطۡهَا كُلَّ ٱلۡبَسۡطِ فَتَقۡعُدَ مَلُومٗا مَّحۡسُورًا
ninṟe kai nī piraṭiyilēkk bandhikkappeṭṭatākkarut. at (kai) muḻuvanāyaṅṅ nīṭṭiyiṭukayuṁ ceyyarut. aṅṅane ceyyunna pakṣaṁ nī ninditanuṁ kaṣṭappeṭṭavanumāyirikkēṇṭivaruṁ
Surah Al-Isra, Verse 29
إِنَّ رَبَّكَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
tīrccayāyuṁ ninṟe rakṣitāv tān uddēśikkunnavarkk upajīvanamārgaṁ viśālamākkikeāṭukkunnu. (cilarkkat) iṭuṅṅiyatākkukayuṁ ceyyunnu. tīrccayāyuṁ avan tanṟe dāsanmāreppaṟṟi sūkṣmamāyi aṟiyunnavanuṁ kāṇunnavanumākunnu
Surah Al-Isra, Verse 30
وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُمۡ خَشۡيَةَ إِمۡلَٰقٖۖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُهُمۡ وَإِيَّاكُمۡۚ إِنَّ قَتۡلَهُمۡ كَانَ خِطۡـٔٗا كَبِيرٗا
dāridyrabhayattāl niṅṅaḷ niṅṅaḷuṭe kuññuṅṅaḷe keānnukaḷayarut. nāmāṇ avarkkuṁ niṅṅaḷkkuṁ upajīvanaṁ nalkunnat. avare keāllunnat tīrccayāyuṁ bhīmamāya aparādhamākunnu
Surah Al-Isra, Verse 31
وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلزِّنَىٰٓۖ إِنَّهُۥ كَانَ فَٰحِشَةٗ وَسَآءَ سَبِيلٗا
niṅṅaḷ vyabhicāratte samīpicc pēākarut. tīrccayāyuṁ at oru nīcavr̥ttiyuṁ duṣicca mārgavumākunnu
Surah Al-Isra, Verse 32
وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۗ وَمَن قُتِلَ مَظۡلُومٗا فَقَدۡ جَعَلۡنَا لِوَلِيِّهِۦ سُلۡطَٰنٗا فَلَا يُسۡرِف فِّي ٱلۡقَتۡلِۖ إِنَّهُۥ كَانَ مَنصُورٗا
allāhu pavitrata nalkiyiṭṭuḷḷa jīvane n'yāyaprakāramallāte niṅṅaḷ hanikkarut. akramattinu vidhēyanāyi vallavanuṁ keāllappeṭunna pakṣaṁ avanṟe avakāśikk nāṁ (pratikāraṁ ceyyān) adhikāraṁ vecc keāṭuttiṭṭuṇṭ. ennāl avan keālayil atirukaviyarut. tīrccayāyuṁ avan sahāyikkappeṭunnavanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 33
وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ بِٱلۡعَهۡدِۖ إِنَّ ٱلۡعَهۡدَ كَانَ مَسۡـُٔولٗا
anāthaykk prāpti ettunnat vare ēṟṟavuṁ nalla rītiyilallāte avanṟe svattine niṅṅaḷ samīpikkarut. niṅṅaḷ karār niṟavēṟṟuka. tīrccayāyuṁ karāṟineppaṟṟi cēādyaṁ ceyyappeṭunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 34
وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ إِذَا كِلۡتُمۡ وَزِنُواْ بِٱلۡقِسۡطَاسِ ٱلۡمُسۡتَقِيمِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ وَأَحۡسَنُ تَأۡوِيلٗا
niṅṅaḷ aḷannukeāṭukkukayāṇeṅkil aḷav niṅṅaḷ tikaccukeāṭukkuka. śariyāya tulās keāṇṭ niṅṅaḷ tūkkikeāṭukkukayuṁ ceyyuka. atāṇ uttamavuṁ antyaphalattil ēṟṟavuṁ meccamāyiṭṭuḷḷatuṁ
Surah Al-Isra, Verse 35
وَلَا تَقۡفُ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۚ إِنَّ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡبَصَرَ وَٱلۡفُؤَادَ كُلُّ أُوْلَـٰٓئِكَ كَانَ عَنۡهُ مَسۡـُٔولٗا
ninakk aṟivillātta yāteāru kāryattinṟeyuṁ pinnāle nī pēākarut. tīrccayāyuṁ kēḷvi, kāḻca, hr̥dayaṁ ennivayeppaṟṟiyellāṁ cēādyaṁ ceyyappeṭunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 36
وَلَا تَمۡشِ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَحًاۖ إِنَّكَ لَن تَخۡرِقَ ٱلۡأَرۡضَ وَلَن تَبۡلُغَ ٱلۡجِبَالَ طُولٗا
nī bhūmiyil ahantayēāṭe naṭakkarut. tīrccayāyuṁ ninakk bhūmiye piḷarkkāneānnumāvilla. uyarattil ninakk parvvataṅṅaḷkkeāppamettānuṁ āvilla, tīrcca
Surah Al-Isra, Verse 37
كُلُّ ذَٰلِكَ كَانَ سَيِّئُهُۥ عِندَ رَبِّكَ مَكۡرُوهٗا
avayil (mēlpaṟañña kāryaṅṅaḷil) ninnellāṁ duṣiccat ninṟe rakṣitāviṅkal veṟukkappeṭṭatākunnu
Surah Al-Isra, Verse 38
ذَٰلِكَ مِمَّآ أَوۡحَىٰٓ إِلَيۡكَ رَبُّكَ مِنَ ٱلۡحِكۡمَةِۗ وَلَا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتُلۡقَىٰ فِي جَهَنَّمَ مَلُومٗا مَّدۡحُورًا
ninṟe rakṣitāv ninakk bēādhanaṁ nalkiya jñānattil peṭṭatatre at. allāhuvēāṭeāppaṁ maṟṟeāru daivatteyuṁ nī sthāpikkarut. eṅkil ākṣēpikkappeṭṭavanuṁ puṟaṁ taḷḷappeṭṭavanumāyi nī narakattil eṟiyappeṭunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 39
أَفَأَصۡفَىٰكُمۡ رَبُّكُم بِٱلۡبَنِينَ وَٱتَّخَذَ مِنَ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ إِنَٰثًاۚ إِنَّكُمۡ لَتَقُولُونَ قَوۡلًا عَظِيمٗا
ennāl niṅṅaḷuṭe rakṣitāv āṇmakkaḷe niṅṅaḷkku pratyēkamāyi nalkukayuṁ, avan malakkukaḷil ninn peṇmakkaḷe svīkarikkukayuṁ ceytirikkukayāṇēā? tīrccayāyuṁ gurutaramāya oru vākk tanneyākunnu niṅṅaḷ paṟayunnat
Surah Al-Isra, Verse 40
وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لِيَذَّكَّرُواْ وَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا نُفُورٗا
avar ālēācicc manas'silākkuvān vēṇṭi ī khur'ānil nāṁ (kāryaṅṅaḷ) vividha rūpattil vivaricciṭṭuṇṭ. ennāl avarkk at akalcca vard'dhippikkuka mātramāṇ ceyyunnat
Surah Al-Isra, Verse 41
قُل لَّوۡ كَانَ مَعَهُۥٓ ءَالِهَةٞ كَمَا يَقُولُونَ إِذٗا لَّٱبۡتَغَوۡاْ إِلَىٰ ذِي ٱلۡعَرۡشِ سَبِيلٗا
(nabiyē,) paṟayuka: avar paṟayuṁ pēāle avanēāṭeāppaṁ maṟṟudaivaṅṅaḷuṇṭāyirunneṅkil sinhāsanādhipanṟe aṭukkalēkk avar (ā daivaṅṅaḷ) valla mārgavuṁ tēṭuka tanne ceyyumāyirunnu
Surah Al-Isra, Verse 42
سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَقُولُونَ عُلُوّٗا كَبِيرٗا
avan etra pariśud'dhan! avar paṟaññuṇṭākkiyatinellāṁ upariyāyi avan valiya aunnatyaṁ prāpiccirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 43
تُسَبِّحُ لَهُ ٱلسَّمَٰوَٰتُ ٱلسَّبۡعُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهِنَّۚ وَإِن مِّن شَيۡءٍ إِلَّا يُسَبِّحُ بِحَمۡدِهِۦ وَلَٰكِن لَّا تَفۡقَهُونَ تَسۡبِيحَهُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ حَلِيمًا غَفُورٗا
ēḻ ākāśaṅṅaḷuṁ bhūmiyuṁ avayiluḷḷavaruṁ avanṟe pariśud'dhiye prakīrttikkunnu yāteāru vastuvuṁ avane stuticc keāṇṭ (avanṟe) pariśud'dhiye prakīrttikkāttatāyi illa. pakṣe avaruṭe kīrttanaṁ niṅṅaḷ grahikkukayilla. tīrccayāyuṁ avan sahanaśīlanuṁ ēṟe peāṟukkunnavanumākunnu
Surah Al-Isra, Verse 44
وَإِذَا قَرَأۡتَ ٱلۡقُرۡءَانَ جَعَلۡنَا بَيۡنَكَ وَبَيۡنَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ حِجَابٗا مَّسۡتُورٗا
nī khur'ān pārāyaṇaṁ ceytāl ninṟeyuṁ paralēākattil viśvasikkāttavaruṭeyuṁ iṭayil dr̥śyamallātta oru maṟa nāṁ vekkunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 45
وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِذَا ذَكَرۡتَ رَبَّكَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِ وَحۡدَهُۥ وَلَّوۡاْ عَلَىٰٓ أَدۡبَٰرِهِمۡ نُفُورٗا
avarat grahikkunnatin (taṭas'samāyi) avaruṭe hr̥dayaṅṅaḷinmēl nāṁ mūṭikaḷ vekkunnatuṁ, avaruṭe kātukaḷil nāṁ oru taraṁ bhāraṁ vekkunnatumāṇ. khur'ān pārāyaṇattil ninṟe rakṣitāvineppaṟṟi mātraṁ prastāviccāl avar viṟaḷiyeṭutt puṟaṁ tiriññ pēākunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 46
نَّحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَسۡتَمِعُونَ بِهِۦٓ إِذۡ يَسۡتَمِعُونَ إِلَيۡكَ وَإِذۡ هُمۡ نَجۡوَىٰٓ إِذۡ يَقُولُ ٱلظَّـٰلِمُونَ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا رَجُلٗا مَّسۡحُورًا
nī paṟayunnat avar śrad'dhicc kēḷkkunna samayatt enteāru kāryamāṇ avar śrad'dhicc kēṭṭ keāṇṭirikkunnat enn namukk nallavaṇṇaṁ aṟiyāṁ. avar svakāryaṁ paṟayunna sandarbhaṁ athavā māraṇaṁ bādhicca orāḷe mātramāṇ niṅṅaḷ pintuṭarunnat enn (ninne parihasiccukeāṇṭ) akramikaḷ paṟayunna sandarbhavuṁ (namukk nallavaṇṇaṁ aṟiyāṁ)
Surah Al-Isra, Verse 47
ٱنظُرۡ كَيۡفَ ضَرَبُواْ لَكَ ٱلۡأَمۡثَالَ فَضَلُّواْ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ سَبِيلٗا
(nabiyē,) nēākkū; eṅṅaneyāṇ avar ninakk upamakaḷ paṟaññuṇṭākkiyatenn. aṅṅane avar piḻaccu pēāyirikkunnu. atināl avarkk oru mārgavuṁ prāpikkān sādhikkukayilla
Surah Al-Isra, Verse 48
وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدٗا
avar paṟaññu: nāṁ ellukaḷuṁ jīrṇāvaśiṣṭaṅṅaḷumāyikkaḻiññāl tīrccayāyuṁ nāṁ putiyeāru sr̥ṣṭiyāyi uyirtteḻunnēlpikkappeṭunnatāṇēā
Surah Al-Isra, Verse 49
۞قُلۡ كُونُواْ حِجَارَةً أَوۡ حَدِيدًا
(nabiyē,) nī paṟayuka: niṅṅaḷ kallēā irumpēā āyikkeāḷḷuka
Surah Al-Isra, Verse 50
أَوۡ خَلۡقٗا مِّمَّا يَكۡبُرُ فِي صُدُورِكُمۡۚ فَسَيَقُولُونَ مَن يُعِيدُنَاۖ قُلِ ٱلَّذِي فَطَرَكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖۚ فَسَيُنۡغِضُونَ إِلَيۡكَ رُءُوسَهُمۡ وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هُوَۖ قُلۡ عَسَىٰٓ أَن يَكُونَ قَرِيبٗا
alleṅkil niṅṅaḷuṭe manas'sukaḷil valutāyi tēānnunna ēteṅkilumeāru sr̥ṣṭiyāyikkeāḷḷuka (ennāluṁ niṅṅaḷ punarujjīvippikkappeṭuṁ) appēāḷ, ārāṇ ñaṅṅaḷe (jīvitattilēkk) tiricc keāṇṭ varika? enn avar paṟaññēkkuṁ. niṅṅaḷe ādyatavaṇa sr̥ṣṭiccavan tanne enn nī paṟayuka. appēāḷ ninṟe nēre (nēākkiyiṭṭ) avar talayāṭṭikkeāṇṭ paṟayuṁ: eppēāḻāyirikkuṁ at ? nī paṟayuka at aṭutt tanne āyēkkāṁ
Surah Al-Isra, Verse 51
يَوۡمَ يَدۡعُوكُمۡ فَتَسۡتَجِيبُونَ بِحَمۡدِهِۦ وَتَظُنُّونَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا
ate, avan niṅṅaḷe viḷikkukayuṁ, avane stuticc keāṇṭ niṅṅaḷ uttaraṁ nalkukayuṁ ceyyunna divasaṁ. (atinniṭakk) vaḷare kuṟacc mātramē niṅṅaḷ kaḻiccukūṭṭiyiṭṭuḷḷū enn niṅṅaḷ vicārikkukayuṁ ceyyuṁ
Surah Al-Isra, Verse 52
وَقُل لِّعِبَادِي يَقُولُواْ ٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ يَنزَغُ بَيۡنَهُمۡۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ كَانَ لِلۡإِنسَٰنِ عَدُوّٗا مُّبِينٗا
nī enṟe dāsanmārēāṭ paṟayuka; avar paṟayunnat ēṟṟavuṁ nalla vākkāyirikkaṇamenn. tīrccayāyuṁ piśāc avarkkiṭayil (kuḻappaṁ) iḷakkiviṭunnu. tīrccayāyuṁ piśāc manuṣyann pratyakṣa śatruvākunnu
Surah Al-Isra, Verse 53
رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِكُمۡۖ إِن يَشَأۡ يَرۡحَمۡكُمۡ أَوۡ إِن يَشَأۡ يُعَذِّبۡكُمۡۚ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ وَكِيلٗا
niṅṅaḷuṭe rakṣitāv niṅṅaḷeppaṟṟi nallavaṇṇaṁ aṟiyunnavanākunnu. avan uddēśikkunna pakṣaṁ avan niṅṅaḷēāṭ karuṇa kāṇikkuṁ.alleṅkil avan uddēśikkunna pakṣaṁ avan niṅṅaḷe śikṣikkuṁ. avaruṭe mēl mēlnēāṭṭakkāranāyi ninne nāṁ niyēāgicciṭṭilla
Surah Al-Isra, Verse 54
وَرَبُّكَ أَعۡلَمُ بِمَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَلَقَدۡ فَضَّلۡنَا بَعۡضَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ عَلَىٰ بَعۡضٖۖ وَءَاتَيۡنَا دَاوُۥدَ زَبُورٗا
ninṟe rakṣitāv ākāśaṅṅaḷiluṁ bhūmiyiluṁ uḷḷavareppaṟṟi nallavaṇṇaṁ aṟiyunnavanatre. tīrccayāyuṁ pravācakanmāril cilarkk cilarēkkāḷ nāṁ śrēṣṭhata nalkiyiṭṭuṇṭ. dāvūdin nāṁ sabūr enna vēdaṁ nalkukayuṁ ceytirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 55
قُلِ ٱدۡعُواْ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُم مِّن دُونِهِۦ فَلَا يَمۡلِكُونَ كَشۡفَ ٱلضُّرِّ عَنكُمۡ وَلَا تَحۡوِيلًا
(nabiyē,) paṟayuka: allāhuvin puṟame niṅṅaḷ (daivaṅṅaḷenn) vādicc pēānnavare niṅṅaḷ viḷicc nēākkū. niṅṅaḷil ninn upadravaṁ nīkkuvānēā (niṅṅaḷuṭe sthitikk) māṟṟaṁ varuttuvānēā uḷḷa kaḻiv avaruṭe adhīnattililla
Surah Al-Isra, Verse 56
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ يَبۡتَغُونَ إِلَىٰ رَبِّهِمُ ٱلۡوَسِيلَةَ أَيُّهُمۡ أَقۡرَبُ وَيَرۡجُونَ رَحۡمَتَهُۥ وَيَخَافُونَ عَذَابَهُۥٓۚ إِنَّ عَذَابَ رَبِّكَ كَانَ مَحۡذُورٗا
avar viḷicc prārt'thiccukeāṇṭirikkunnat āreyāṇēā avar tanne taṅṅaḷuṭe rakṣitāviṅkalēkk samīpanamārgaṁ tēṭikkeāṇṭirikkukayāṇ. ate, avaruṭe kūṭṭattil allāhuvēāṭ ēṟṟavuṁ aṭuttavar tanne (aprakāraṁ tēṭunnu.) avar avanṟe kāruṇyaṁ āgrahikkukayuṁ avanṟe śikṣa bhayappeṭukayuṁ ceyyunnu, ninṟe rakṣitāvinṟe śikṣa tīrccayāyuṁ bhayappeṭēṇṭatākunnu
Surah Al-Isra, Verse 57
وَإِن مِّن قَرۡيَةٍ إِلَّا نَحۡنُ مُهۡلِكُوهَا قَبۡلَ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ أَوۡ مُعَذِّبُوهَا عَذَابٗا شَدِيدٗاۚ كَانَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَسۡطُورٗا
uyirtteḻunnēlpinṟe divasattin mumpāyi nāṁ naśippicc kaḷayunnatēā alleṅkil nāṁ kaṭhinamāyi śikṣikkunnatēā āyiṭṭallāte oru rājyavumilla. at granthattil rēkhappeṭuttappeṭṭa kāryamākunnu
Surah Al-Isra, Verse 58
وَمَا مَنَعَنَآ أَن نُّرۡسِلَ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّآ أَن كَذَّبَ بِهَا ٱلۡأَوَّلُونَۚ وَءَاتَيۡنَا ثَمُودَ ٱلنَّاقَةَ مُبۡصِرَةٗ فَظَلَمُواْ بِهَاۚ وَمَا نُرۡسِلُ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّا تَخۡوِيفٗا
nāṁ dr̥ṣṭāntaṅṅaḷ ayakkunnatin namukk taṭas'samāyat pūrvvikanmār attaraṁ dr̥ṣṭāntaṅṅaḷe niṣēdhicc taḷḷikkaḷaññu ennat mātramāṇ. nāṁ thamūd samudāyattin pratyakṣa dr̥ṣṭāntamāyikkeāṇṭ oṭṭakatte nalkukayuṇṭāyi. enniṭṭ avar atinṟe kāryattil akramaṁ pravartticcu. bhayappeṭuttān mātramākunnu nāṁ dr̥ṣṭāntaṅṅaḷ ayakkunnat
Surah Al-Isra, Verse 59
وَإِذۡ قُلۡنَا لَكَ إِنَّ رَبَّكَ أَحَاطَ بِٱلنَّاسِۚ وَمَا جَعَلۡنَا ٱلرُّءۡيَا ٱلَّتِيٓ أَرَيۡنَٰكَ إِلَّا فِتۡنَةٗ لِّلنَّاسِ وَٱلشَّجَرَةَ ٱلۡمَلۡعُونَةَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِۚ وَنُخَوِّفُهُمۡ فَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا طُغۡيَٰنٗا كَبِيرٗا
tīrccayāyuṁ ninṟe rakṣitāv manuṣyare valayaṁ ceytirikkunnu. enn nāṁ ninnēāṭ paṟañña sandarbhavuṁ śrad'dhēyamāṇ. ninakk nāṁ kāṇiccutanna ā darśanatte nāṁ janaṅṅaḷkk oru parīkṣaṇaṁ mātramākkiyirikkukayāṇ. khur'ānile śapikkappeṭṭa vr̥kṣattēyuṁ (oru parīkṣaṇamākkiyirikkunnu.) nāṁ avare bhayappeṭuttunnu. ennāl valiya dhikkāraṁ mātramāṇ at avarkk vard'dhippicc keāṇṭirikkunnat
Surah Al-Isra, Verse 60
وَإِذۡ قُلۡنَا لِلۡمَلَـٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ قَالَ ءَأَسۡجُدُ لِمَنۡ خَلَقۡتَ طِينٗا
niṅṅaḷ ādamin praṇāmaṁ ceyyuka enn nāṁ malakkukaḷēāṭ paṟañña sandarbhaṁ (śrad'dhēyamākunnu.) appēāḷ avar praṇamiccu. iblīseāḻike.avan paṟaññu: nī kaḷimaṇṇināl sr̥ṣṭiccavann ñān praṇāmaṁ ceyyukayēā
Surah Al-Isra, Verse 61
قَالَ أَرَءَيۡتَكَ هَٰذَا ٱلَّذِي كَرَّمۡتَ عَلَيَّ لَئِنۡ أَخَّرۡتَنِ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَأَحۡتَنِكَنَّ ذُرِّيَّتَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٗا
avan paṟaññu: ennekkāḷ nī ādaricciṭṭuḷḷa ivanārenn nī enikk paṟaññutarū. tīrccayāyuṁ uyirtteḻunnēlpinṟe nāḷuvare nī enikk avadhi nīṭṭittarunna pakṣaṁ, ivanṟe santatikaḷil curukkaṁ pēreāḻicc ellāvareyuṁ ñān kīḻpeṭuttuka tanne ceyyuṁ
Surah Al-Isra, Verse 62
قَالَ ٱذۡهَبۡ فَمَن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ فَإِنَّ جَهَنَّمَ جَزَآؤُكُمۡ جَزَآءٗ مَّوۡفُورٗا
avan (allāhu) paṟaññu: nī pēāyikkeāḷḷū. avaril ninn vallavaruṁ ninne pintuṭarunna pakṣaṁ niṅṅaḷkkellāmuḷḷa pratiphalaṁ narakaṁ tanneyāyirikkuṁ. ate; tikañña pratiphalaṁ tanne
Surah Al-Isra, Verse 63
وَٱسۡتَفۡزِزۡ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتَ مِنۡهُم بِصَوۡتِكَ وَأَجۡلِبۡ عَلَيۡهِم بِخَيۡلِكَ وَرَجِلِكَ وَشَارِكۡهُمۡ فِي ٱلۡأَمۡوَٰلِ وَٱلۡأَوۡلَٰدِ وَعِدۡهُمۡۚ وَمَا يَعِدُهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ إِلَّا غُرُورًا
avaril ninn ninakk sādhyamāyavare ninṟe śabdaṁ mukhēna nī iḷakkiviṭṭ keāḷḷuka. avarkketiril ninṟe kutirappaṭayeyuṁ kālāḷppaṭayeyuṁ nī viḷiccukūṭṭukayuṁ ceyt keāḷḷuka. svattukkaḷiluṁ santānaṅṅaḷiluṁ nī avarēāṭeāppaṁ paṅk cērukayuṁ avarkku nī vāgdānaṅṅaḷ nalkukayuṁ ceytukeāḷḷuka. piśāc avarēāṭ ceyyunna vāgdānaṁ vañcana mātramākunnu
Surah Al-Isra, Verse 64
إِنَّ عِبَادِي لَيۡسَ لَكَ عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٞۚ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ وَكِيلٗا
tīrccayāyuṁ enṟe dāsanmārārēā avaruṭe mēl ninakk yāteāru adhikāravumilla. kaikāryakarttāvāyi ninṟe rakṣitāv tanne mati
Surah Al-Isra, Verse 65
رَّبُّكُمُ ٱلَّذِي يُزۡجِي لَكُمُ ٱلۡفُلۡكَ فِي ٱلۡبَحۡرِ لِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِكُمۡ رَحِيمٗا
niṅṅaḷuṭe rakṣitāv niṅṅaḷkk vēṇṭi kaṭalilūṭe kappal ōṭikkunnavanākunnu.avanṟe audāryattil ninn niṅṅaḷ tēṭikkeāṇṭ varunnatin vēṇṭiyatre at. tīrccayāyuṁ avan niṅṅaḷēāṭ ēṟe karuṇayuḷḷavanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 66
وَإِذَا مَسَّكُمُ ٱلضُّرُّ فِي ٱلۡبَحۡرِ ضَلَّ مَن تَدۡعُونَ إِلَّآ إِيَّاهُۖ فَلَمَّا نَجَّىٰكُمۡ إِلَى ٱلۡبَرِّ أَعۡرَضۡتُمۡۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ كَفُورًا
kaṭalil vecc niṅṅaḷkk kaṣṭata (apāyaṁ) nēriṭṭāl avan oḻike, niṅṅaḷ āreyellāṁ viḷicc prārt'thiccirunnuvēā avar apratyakṣarākuṁ. ennāl niṅṅaḷe avan rakṣappeṭutti karayilettikkumpēāḷ niṅṅaḷ tiriññukaḷayukayāyi. manuṣyan ēṟe nandikeṭṭavanāyirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 67
أَفَأَمِنتُمۡ أَن يَخۡسِفَ بِكُمۡ جَانِبَ ٱلۡبَرِّ أَوۡ يُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ حَاصِبٗا ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ وَكِيلًا
karayuṭe bhāgatt tanne avan niṅṅaḷe āḻttikkaḷayukayēā, alleṅkil avan niṅṅaḷuṭe nēre oru caral maḻa ayakkukayēā ceyyukayuṁ, niṅṅaḷuṭe sanrakṣaṇaṁ ēlkkān yāteārāḷeyuṁ niṅṅaḷ kaṇṭettātirikkukayuṁ ceyyunnatineppaṟṟi niṅṅaḷ nirbhayarāyirikkukayāṇēā
Surah Al-Isra, Verse 68
أَمۡ أَمِنتُمۡ أَن يُعِيدَكُمۡ فِيهِ تَارَةً أُخۡرَىٰ فَيُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ قَاصِفٗا مِّنَ ٱلرِّيحِ فَيُغۡرِقَكُم بِمَا كَفَرۡتُمۡ ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ عَلَيۡنَا بِهِۦ تَبِيعٗا
atalleṅkil maṟṟeāru prāvaśyaṁ avan niṅṅaḷe aviṭēkk (kaṭalilēkk) tiricc keāṇṭ pēākukayuṁ, enniṭṭ niṅṅaḷuṭe nērkk avan oru takarppan kāṟṟayacciṭṭ niṅṅaḷ nandikēṭ kāṇiccatin niṅṅaḷe avan mukkikkaḷayukayuṁ, anantaraṁ ā kāryattil niṅṅaḷkk vēṇṭi namukketiril naṭapaṭi eṭukkān yāteārāḷeyuṁ niṅṅaḷ kaṇṭettātirikkukayuṁ ceyyunnatinepaṟṟi niṅṅaḷ nirbhayarāyirikkukayāṇēā
Surah Al-Isra, Verse 69
۞وَلَقَدۡ كَرَّمۡنَا بَنِيٓ ءَادَمَ وَحَمَلۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ وَرَزَقۡنَٰهُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَفَضَّلۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ كَثِيرٖ مِّمَّنۡ خَلَقۡنَا تَفۡضِيلٗا
tīrccayāyuṁ ādaṁ santatikaḷe nāṁ ādarikkukayuṁ, kaṭaliluṁ karayiluṁ avare nāṁ vāhanattil kayaṟṟukayuṁ, viśiṣṭamāya vastukkaḷil ninn nāṁ avarkk upajīvanaṁ nalkukayuṁ, nāṁ sr̥ṣṭicciṭṭuḷḷavaril mikkavarekkāḷuṁ avarkk nāṁ saviśēṣamāya śrēṣṭhata nalkukayuṁ ceytirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 70
يَوۡمَ نَدۡعُواْ كُلَّ أُنَاسِۭ بِإِمَٰمِهِمۡۖ فَمَنۡ أُوتِيَ كِتَٰبَهُۥ بِيَمِينِهِۦ فَأُوْلَـٰٓئِكَ يَقۡرَءُونَ كِتَٰبَهُمۡ وَلَا يُظۡلَمُونَ فَتِيلٗا
ellā manuṣyareyuṁ avaruṭe nētāvinēāṭeāppaṁ nāṁ viḷiccukūṭṭunna divasaṁ (śrad'dhēyamākunnu.) appēāḷ ārkk tanṟe (karm'maṅṅaḷuṭe) rēkha tanṟe valatukaiyyil nalkappeṭṭuvēā attarakkār avaruṭe granthaṁ vāyiccunēākkunnatāṇ. avarēāṭ oru tarimpuṁ anīti ceyyappeṭunnatumalla
Surah Al-Isra, Verse 71
وَمَن كَانَ فِي هَٰذِهِۦٓ أَعۡمَىٰ فَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡمَىٰ وَأَضَلُّ سَبِيلٗا
vallavanuṁ ī lēākatt andhanāyirunnāl paralēākattuṁ avan andhanāyirikkuṁ. ēṟṟavuṁ vaḻipiḻaccavanumāyirikkuṁ
Surah Al-Isra, Verse 72
وَإِن كَادُواْ لَيَفۡتِنُونَكَ عَنِ ٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ لِتَفۡتَرِيَ عَلَيۡنَا غَيۡرَهُۥۖ وَإِذٗا لَّٱتَّخَذُوكَ خَلِيلٗا
tīrccayāyuṁ nāṁ ninakk bēādhanaṁ nalkiyiṭṭuḷḷatil ninn avar ninne teṟṟiccukaḷayān oruṅṅiyirikkunnu. nī nam'muṭe mēl atallātta vallatuṁ keṭṭiccamaykkuvānāṇ (avar āgrahikkunnat). appēāḷ avar ninne mitramāyi svīkarikkuka tanne ceyyuṁ
Surah Al-Isra, Verse 73
وَلَوۡلَآ أَن ثَبَّتۡنَٰكَ لَقَدۡ كِدتَّ تَرۡكَنُ إِلَيۡهِمۡ شَيۡـٔٗا قَلِيلًا
ninne nāṁ uṟappiccu nirttiyiṭṭillāyirunnuveṅkil tīrccayāyuṁ nī avarilēkk alpameākke cāññupēāyēkkumāyirunnu
Surah Al-Isra, Verse 74
إِذٗا لَّأَذَقۡنَٰكَ ضِعۡفَ ٱلۡحَيَوٰةِ وَضِعۡفَ ٱلۡمَمَاتِ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ عَلَيۡنَا نَصِيرٗا
eṅkil jīvitattiluṁ iraṭṭi śikṣa, maraṇattiluṁ iraṭṭi śikṣa atāyirikkuṁ nāṁ ninakk āsvadippikkunnat. pinnīṭ namukketiril ninakk sahāyaṁ nalkān yāteārāḷeyuṁ nī kaṇṭettukayilla
Surah Al-Isra, Verse 75
وَإِن كَادُواْ لَيَسۡتَفِزُّونَكَ مِنَ ٱلۡأَرۡضِ لِيُخۡرِجُوكَ مِنۡهَاۖ وَإِذٗا لَّا يَلۡبَثُونَ خِلَٰفَكَ إِلَّا قَلِيلٗا
tīrccayāyuṁ avar ninne nāṭṭil ninn viraṭṭi viṭuvān oruṅṅiyirikkunnu. ninne aviṭe ninn puṟattākkukayatre avaruṭe lakṣyaṁ. eṅkil ninṟe (puṟattākkalin) śēṣaṁ kuṟacc kālamallāte avar (aviṭe) tāmasikkukayilla
Surah Al-Isra, Verse 76
سُنَّةَ مَن قَدۡ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ مِن رُّسُلِنَاۖ وَلَا تَجِدُ لِسُنَّتِنَا تَحۡوِيلًا
ninakk mump nāṁ ayacca nam'muṭe dūtanmāruṭe kāryattiluṇṭāya naṭapaṭikramaṁ tanne. nam'muṭe naṭapaṭikramattin yāteāru bhēdagatiyuṁ nī kaṇṭettukayilla
Surah Al-Isra, Verse 77
أَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ لِدُلُوكِ ٱلشَّمۡسِ إِلَىٰ غَسَقِ ٱلَّيۡلِ وَقُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِۖ إِنَّ قُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِ كَانَ مَشۡهُودٗا
sūryan (ākāśamad'dhyattil ninn) teṟṟiyat mutal rātri iruṭṭunnat vare (niścita samayaṅṅaḷil) nī namaskāraṁ muṟaprakāraṁ nirvahikkuka khur'ān pārāyaṇaṁ ceytukeāṇṭuḷḷa prabhāta namaskāravuṁ (nilanirttuka) tīrccayāyuṁ prabhātanamaskārattile khur'ān pārāyaṇaṁ sākṣyaṁ vahikkappeṭunnatākunnu
Surah Al-Isra, Verse 78
وَمِنَ ٱلَّيۡلِ فَتَهَجَّدۡ بِهِۦ نَافِلَةٗ لَّكَ عَسَىٰٓ أَن يَبۡعَثَكَ رَبُّكَ مَقَامٗا مَّحۡمُودٗا
rātriyil ninn alpasamayaṁ nī uṟakkamuṇarnn atēāṭe (khur'ān pārāyaṇattēāṭe) namaskarikkukayuṁ ceyyuka. at ninakk kūṭutalāyuḷḷa oru puṇyakarm'mamākunnu. ninṟe rakṣitāv ninne stutyarhamāya oru sthānatt niyēāgiccēkkāṁ
Surah Al-Isra, Verse 79
وَقُل رَّبِّ أَدۡخِلۡنِي مُدۡخَلَ صِدۡقٖ وَأَخۡرِجۡنِي مُخۡرَجَ صِدۡقٖ وَٱجۡعَل لِّي مِن لَّدُنكَ سُلۡطَٰنٗا نَّصِيرٗا
enṟe rakṣitāvē, satyattinṟe pravēśanamārgattilūṭe nī enne pravēśippikkukayuṁ, satyattinṟe bahirggamanamārgattilūṭe nī enne puṟappeṭuvikkukayuṁ ceyyēṇamē. ninṟe pakkal ninn enikk sahāyakamāya oru ādhikārika śakti nī ērpeṭuttittarikayuṁ ceyyēṇamē enn nī paṟayukayuṁ ceyyuka
Surah Al-Isra, Verse 80
وَقُلۡ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَزَهَقَ ٱلۡبَٰطِلُۚ إِنَّ ٱلۡبَٰطِلَ كَانَ زَهُوقٗا
satyaṁ vannirikkunnu. asatyaṁ māññupēāyirikkunnu. tīrccayāyuṁ asatyaṁ māññupēākunnatākunnu. ennuṁ nī paṟayuka
Surah Al-Isra, Verse 81
وَنُنَزِّلُ مِنَ ٱلۡقُرۡءَانِ مَا هُوَ شِفَآءٞ وَرَحۡمَةٞ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ وَلَا يَزِيدُ ٱلظَّـٰلِمِينَ إِلَّا خَسَارٗا
satyaviśvāsikaḷkk śamanavuṁ kāruṇyavumāyiṭṭuḷḷat khur'ānilūṭe nāṁ avatarippiccukeāṇṭirikkunnu. akramikaḷkk at naṣṭamallāte (maṟṟeānnuṁ) vard'dhippikkunnilla
Surah Al-Isra, Verse 82
وَإِذَآ أَنۡعَمۡنَا عَلَى ٱلۡإِنسَٰنِ أَعۡرَضَ وَنَـَٔا بِجَانِبِهِۦ وَإِذَا مَسَّهُ ٱلشَّرُّ كَانَ يَـُٔوسٗا
nāṁ manuṣyann anugrahaṁ ceyt keāṭuttāl avan tiriññukaḷayukayuṁ, avanṟe pāṭṭin māṟippēākukayuṁ ceyyunnu. avann dēāṣaṁ bādhiccālākaṭṭe avan vaḷare nirāśanāyirikkukayuṁ ceyyuṁ
Surah Al-Isra, Verse 83
قُلۡ كُلّٞ يَعۡمَلُ عَلَىٰ شَاكِلَتِهِۦ فَرَبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَنۡ هُوَ أَهۡدَىٰ سَبِيلٗا
paṟayuka: ellāvaruṁ avaravaruṭe sampradāyamanusaricc pravartticcukeāṇṭirikkunnu. ennāl kūṭutal śariyāya mārgaṁ svīkariccavan ārāṇennatineppaṟṟi niṅṅaḷuṭe rakṣitāv nallavaṇṇaṁ aṟiyunnavanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 84
وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلرُّوحِۖ قُلِ ٱلرُّوحُ مِنۡ أَمۡرِ رَبِّي وَمَآ أُوتِيتُم مِّنَ ٱلۡعِلۡمِ إِلَّا قَلِيلٗا
ninnēāṭavar ātmāvineppaṟṟi cēādikkunnu. paṟayuka: ātmāv enṟe rakṣitāvinṟe kāryattil peṭṭatākunnu. aṟivil ninn alpamallāte niṅṅaḷkk nalkappeṭṭiṭṭilla
Surah Al-Isra, Verse 85
وَلَئِن شِئۡنَا لَنَذۡهَبَنَّ بِٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ بِهِۦ عَلَيۡنَا وَكِيلًا
tīrccayāyuṁ nāṁ uddēśiccirunnuveṅkil ninakk nāṁ nalkiya sandēśaṁ nāṁ pinvalikkumāyirunnu. pinnīṭ atinṟe kāryattil namukketirāyi ninakk bharamēlpikkāvunna yāteārāḷeyuṁ nī kaṇṭettukayumilla
Surah Al-Isra, Verse 86
إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۚ إِنَّ فَضۡلَهُۥ كَانَ عَلَيۡكَ كَبِيرٗا
ninṟe rakṣitāviṅkal ninnuḷḷa kāruṇyaṁ mātramākunnu at. ninṟe mēl avanṟe anugrahaṁ tīrccayāyuṁ mahattaramāyirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 87
قُل لَّئِنِ ٱجۡتَمَعَتِ ٱلۡإِنسُ وَٱلۡجِنُّ عَلَىٰٓ أَن يَأۡتُواْ بِمِثۡلِ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لَا يَأۡتُونَ بِمِثۡلِهِۦ وَلَوۡ كَانَ بَعۡضُهُمۡ لِبَعۡضٖ ظَهِيرٗا
(nabiyē,) paṟayuka: ī khur'ān pēāleānn keāṇṭ varunnatinnāyi manuṣyaruṁ jinnukaḷuṁ onniccucērnnāluṁ tīrccayāyuṁ atupēāleānn avar keāṇṭ varikayilla. avaril cilar cilarkk pintuṇa nalkunnatāyāl pēāluṁ
Surah Al-Isra, Verse 88
وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖ فَأَبَىٰٓ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ إِلَّا كُفُورٗا
tīrccayāyuṁ ī khur'ānil ellāvidha upamakaḷuṁ janaṅṅaḷkk vēṇṭi vividha rūpattil nāṁ vivaricciṭṭuṇṭ. ennāl manuṣyaril adhikapērkkuṁ niṣēdhikkānallāte manas'suvannilla
Surah Al-Isra, Verse 89
وَقَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكَ حَتَّىٰ تَفۡجُرَ لَنَا مِنَ ٱلۡأَرۡضِ يَنۢبُوعًا
avar paṟaññu: ī bhūmiyil ninn nī ñaṅṅaḷkk oru uṟav oḻukkittarunnat vare ñaṅṅaḷ ninne viśvasikkukayē illa
Surah Al-Isra, Verse 90
أَوۡ تَكُونَ لَكَ جَنَّةٞ مِّن نَّخِيلٖ وَعِنَبٖ فَتُفَجِّرَ ٱلۡأَنۡهَٰرَ خِلَٰلَهَا تَفۡجِيرًا
alleṅkil ninakk īntappanayuṭeyuṁ muntiriyuṭeyuṁ oru tēāṭṭamuṇṭāyirikkukayuṁ, atinniṭayilūṭe nī samr̥d'dhamāyi aruvikaḷ oḻukkukayuṁ ceyyunnat vare
Surah Al-Isra, Verse 91
أَوۡ تُسۡقِطَ ٱلسَّمَآءَ كَمَا زَعَمۡتَ عَلَيۡنَا كِسَفًا أَوۡ تَأۡتِيَ بِٱللَّهِ وَٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ قَبِيلًا
alleṅkil nī jalpiccat pēāle ākāśatte ñaṅṅaḷuṭe mēl kaṣṇaṁ kaṣṇamāyi nī vīḻttunnat vare. alleṅkil allāhuveyuṁ malakkukaḷeyuṁ kūṭṭaṁ kūṭṭamāyi nī keāṇṭ varunnat vare
Surah Al-Isra, Verse 92
أَوۡ يَكُونَ لَكَ بَيۡتٞ مِّن زُخۡرُفٍ أَوۡ تَرۡقَىٰ فِي ٱلسَّمَآءِ وَلَن نُّؤۡمِنَ لِرُقِيِّكَ حَتَّىٰ تُنَزِّلَ عَلَيۡنَا كِتَٰبٗا نَّقۡرَؤُهُۥۗ قُلۡ سُبۡحَانَ رَبِّي هَلۡ كُنتُ إِلَّا بَشَرٗا رَّسُولٗا
alleṅkil ninakk svarṇaṁ keāṇṭuḷḷa oru vīṭuṇṭākunnat vare, alleṅkil ākāśatt kūṭi nī kayaṟippēākunnat vare. ñaṅṅaḷkk vāyikkāvunna oru granthaṁ ñaṅṅaḷuṭe aṭuttēkk nī iṟakkikeāṇṭ varunnat vare nī kayaṟippēāyatāyi ñaṅṅaḷ viśvasikkukayē illa. (nabiyē,) paṟayuka: enṟe rakṣitāv etra pariśud'dhan! ñāneāru manuṣyan mātramāya dūtanallē
Surah Al-Isra, Verse 93
وَمَا مَنَعَ ٱلنَّاسَ أَن يُؤۡمِنُوٓاْ إِذۡ جَآءَهُمُ ٱلۡهُدَىٰٓ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ أَبَعَثَ ٱللَّهُ بَشَرٗا رَّسُولٗا
janaṅṅaḷkk sanmārgaṁ vannappēāḷ avar at viśvasikkunnatin taṭas'samāyat, allāhu oru manuṣyane dūtanāyi niyēāgiccirikkukayāṇēā enna avaruṭe vākk mātramāyirunnu
Surah Al-Isra, Verse 94
قُل لَّوۡ كَانَ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَلَـٰٓئِكَةٞ يَمۡشُونَ مُطۡمَئِنِّينَ لَنَزَّلۡنَا عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ مَلَكٗا رَّسُولٗا
(nabiyē,) paṟayuka: bhūmiyiluḷḷat śāntarāyi naṭann pēākunna malakkukaḷāyirunneṅkil avarilēkk ākāśatt ninn oru malakkine nāṁ dūtanāyi iṟakkumāyirunnu
Surah Al-Isra, Verse 95
قُلۡ كَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدَۢا بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
nī paṟayuka: enikkuṁ niṅṅaḷkkumiṭayil sākṣiyāyi allāhu mati. tīrccayāyuṁ allāhu tanṟe dāsanmāreppaṟṟi sūkṣmamāyi aṟiyunnavanuṁ kāṇunnavanumākunnu
Surah Al-Isra, Verse 96
وَمَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَهُوَ ٱلۡمُهۡتَدِۖ وَمَن يُضۡلِلۡ فَلَن تَجِدَ لَهُمۡ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِهِۦۖ وَنَحۡشُرُهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَلَىٰ وُجُوهِهِمۡ عُمۡيٗا وَبُكۡمٗا وَصُمّٗاۖ مَّأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ كُلَّمَا خَبَتۡ زِدۡنَٰهُمۡ سَعِيرٗا
allāhu āre nērvaḻiyilākkunnuvēā avanāṇ nērmārgaṁ prāpiccavan.avan āre durmārgattilākkunnuvēā, avarkk avannu puṟame rakṣādhikārikaḷeyeānnuṁ nī kaṇṭettunnatēyalla. uyirtteḻunnēlpinṟe nāḷil mukhaṁ nilatt kuttiyavarāyikkeāṇṭuṁ andharuṁ ūmakaḷuṁ badhirarumāyikkeāṇṭuṁ nāṁ avare orumiccukūṭṭunnatāṇ. avaruṭe saṅkētaṁ narakamatre. at aṇaññ pēākumpēāḻellāṁ nāṁ avarkk jvāla kūṭṭikeāṭukkunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 97
ذَٰلِكَ جَزَآؤُهُم بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدًا
avar nam'muṭe dr̥ṣṭāntaṅṅaḷe niṣēdhiccatinuṁ, ñaṅṅaḷ ellukaḷuṁ jīrṇāvaśiṣṭaṅṅaḷuṁ āyikkaḻiññiṭṭāṇēā putiyeāru sr̥ṣṭiyāyi ñaṅṅaḷ uyirtteḻunnalpikkappeṭunnat enn avar paṟaññatinuṁ avarkkuḷḷa pratiphalamatre at
Surah Al-Isra, Verse 98
۞أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّ ٱللَّهَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يَخۡلُقَ مِثۡلَهُمۡ وَجَعَلَ لَهُمۡ أَجَلٗا لَّا رَيۡبَ فِيهِ فَأَبَى ٱلظَّـٰلِمُونَ إِلَّا كُفُورٗا
ākāśaṅṅaḷuṁ bhūmiyuṁ sr̥ṣṭicca allāhu ivareppēāleyuḷḷavareyuṁ sr̥ṣṭikkān śaktanāṇ enn ivar manas'silākkiyiṭṭillē? ivarkk avan oru avadhi niścayicciṭṭuṇṭ. atil sanśayamē illa. ennāl nandikēṭ kāṇikkānallāte ī akramikaḷkk manas's vannilla
Surah Al-Isra, Verse 99
قُل لَّوۡ أَنتُمۡ تَمۡلِكُونَ خَزَآئِنَ رَحۡمَةِ رَبِّيٓ إِذٗا لَّأَمۡسَكۡتُمۡ خَشۡيَةَ ٱلۡإِنفَاقِۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ قَتُورٗا
(nabiyē,) paṟayuka: enṟe rakṣitāvinṟe kāruṇyattinṟe khajanāvukaḷ niṅṅaḷuṭe uṭamasthatayilāyirunneṅkil celavaḻicc tīrnn pēākumenn bhayann niṅṅaḷ piśukkippiṭikkuka tanne ceyyumāyirunnu. manuṣyan kaṭutta lubdhanākunnu
Surah Al-Isra, Verse 100
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ تِسۡعَ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖۖ فَسۡـَٔلۡ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ إِذۡ جَآءَهُمۡ فَقَالَ لَهُۥ فِرۡعَوۡنُ إِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰمُوسَىٰ مَسۡحُورٗا
tīrccayāyuṁ mūsāykk nāṁ pratyakṣamāya ompatu dr̥ṣṭāntaṅṅaḷ nalkukayuṇṭāyi. addēhaṁ avaruṭe aṭutt cellukayuṁ, mūsā! tīrccayāyuṁ ninne ñān māraṇaṁ bādhicca orāḷāyiṭṭāṇ karutunnat enn phir'aun addēhattēāṭ paṟayukayuṁ ceyta sandarbhatteppaṟṟi isrāyīl santatikaḷēāṭ nī cēādicc nēākkuka
Surah Al-Isra, Verse 101
قَالَ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَآ أَنزَلَ هَـٰٓؤُلَآءِ إِلَّا رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ بَصَآئِرَ وَإِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰفِرۡعَوۡنُ مَثۡبُورٗا
addēhaṁ (phir'aunēāṭ) paṟaññu: kaṇṇutuṟappikkunna dr̥ṣṭāntaṅṅaḷāyikkeāṇṭ iva iṟakkiyat ākāśaṅṅaḷuṭeyuṁ bhūmiyuṭeyuṁ rakṣitāv tanneyāṇ enn tīrccayāyuṁ nī manas'silākkiyiṭṭuṇṭ. phir'aunē, tīrccayāyuṁ nī nāśamaṭaññavan tanne ennāṇ ñān karutunnat
Surah Al-Isra, Verse 102
فَأَرَادَ أَن يَسۡتَفِزَّهُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ فَأَغۡرَقۡنَٰهُ وَمَن مَّعَهُۥ جَمِيعٗا
appēāḷ avare (isrāyīlyare) nāṭṭil ninn viraṭṭiyēāṭikkuvānāṇ avan uddēśiccat. atināl avaneyuṁ avanṟe kūṭeyuḷḷavareyuṁ muḻuvan nāṁ mukkinaśippiccu
Surah Al-Isra, Verse 103
وَقُلۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِۦ لِبَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ ٱسۡكُنُواْ ٱلۡأَرۡضَ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ جِئۡنَا بِكُمۡ لَفِيفٗا
avanṟe (nāśattinu) śēṣaṁ nāṁ isrāyīl santatikaḷēāṭ iprakāraṁ paṟayukayuṁ ceytu: niṅṅaḷ ī nāṭṭil tāmasicc keāḷḷuka. anantaraṁ paralēākattinṟe vāgdānaṁ vannettiyāl niṅṅaḷeyellāṁ kūṭṭattēāṭe nāṁ keāṇṭu varunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 104
وَبِٱلۡحَقِّ أَنزَلۡنَٰهُ وَبِٱلۡحَقِّ نَزَلَۗ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا مُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا
satyattēāṭukūṭiyāṇ nāṁ at (khur'ān) avatarippiccat. satyattēāṭ kūṭittanne at avatarikkukayuṁ ceytirikkunnu. santēāṣavārtta aṟiyikkunnavanuṁ tākkīt nalkunnavanumāyikkeāṇṭallāte ninne nāṁ ayacciṭṭilla
Surah Al-Isra, Verse 105
وَقُرۡءَانٗا فَرَقۡنَٰهُ لِتَقۡرَأَهُۥ عَلَى ٱلنَّاسِ عَلَىٰ مُكۡثٖ وَنَزَّلۡنَٰهُ تَنزِيلٗا
nī janaṅṅaḷkk sāvakāśattil ōtikeāṭukkēṇṭatināyi khur'ānine nāṁ (pala bhāgaṅṅaḷāyi) vērtiriccirikkunnu. nāṁ atine kramēṇayāyi iṟakkukayuṁ ceytirikkunnu
Surah Al-Isra, Verse 106
قُلۡ ءَامِنُواْ بِهِۦٓ أَوۡ لَا تُؤۡمِنُوٓاْۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ مِن قَبۡلِهِۦٓ إِذَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ يَخِرُّونَۤ لِلۡأَذۡقَانِۤ سُجَّدٗاۤ
(nabiyē,) paṟayuka: niṅṅaḷ itil (khur'ānil) viśvasicc keāḷḷuka. alleṅkil viśvasikkātirikkuka. tīrccayāyuṁ itin mump (divya) jñānaṁ nalkappeṭṭavarārēā avarkk it vāyiccukēḷpikkappeṭṭāl avar praṇamicc keāṇṭ mukhaṁ kutti vīḻunnatāṇ
Surah Al-Isra, Verse 107
وَيَقُولُونَ سُبۡحَٰنَ رَبِّنَآ إِن كَانَ وَعۡدُ رَبِّنَا لَمَفۡعُولٗا
avar paṟayuṁ: ñaṅṅaḷuṭe rakṣitāv etra pariśud'dhan! tīrccayāyuṁ ñaṅṅaḷuṭe rakṣitāvinṟe vāgdānaṁ naṭappilākkappeṭunnatu tanneyākunnu
Surah Al-Isra, Verse 108
وَيَخِرُّونَ لِلۡأَذۡقَانِ يَبۡكُونَ وَيَزِيدُهُمۡ خُشُوعٗا۩
avar karaññukeāṇṭ mukhaṁ kutti vīḻukayuṁ atavarkk vinayaṁ vard'dhippikkukayuṁ ceyyuṁ
Surah Al-Isra, Verse 109
قُلِ ٱدۡعُواْ ٱللَّهَ أَوِ ٱدۡعُواْ ٱلرَّحۡمَٰنَۖ أَيّٗا مَّا تَدۡعُواْ فَلَهُ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰۚ وَلَا تَجۡهَرۡ بِصَلَاتِكَ وَلَا تُخَافِتۡ بِهَا وَٱبۡتَغِ بَيۡنَ ذَٰلِكَ سَبِيلٗا
(nabiyē,) paṟayuka: niṅṅaḷ allāhu enn viḷiccukeāḷḷuka. alleṅkil ṟahmān enn viḷiccukeāḷḷuka. ētu tanne niṅṅaḷ viḷikkukayāṇeṅkiluṁ avannuḷḷatākunnu ēṟṟavuṁ ulkr̥ṣṭamāya nāmaṅṅaḷ. ninṟe prārt'thana nī uccattilākkarut. at patukkeyumākkarut. atinniṭayiluḷḷa oru mārgaṁ nī tēṭikkeāḷḷuka
Surah Al-Isra, Verse 110
وَقُلِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي لَمۡ يَتَّخِذۡ وَلَدٗا وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ شَرِيكٞ فِي ٱلۡمُلۡكِ وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ وَلِيّٞ مِّنَ ٱلذُّلِّۖ وَكَبِّرۡهُ تَكۡبِيرَۢا
santānatte svīkaricciṭṭillāttavanuṁ, ādhipatyattil paṅkāḷiyillāttavanuṁ nindyatayil ninn rakṣikkān oru rakṣakan āvaśyamillāttavanumāya allāhuvin stuti! enn nī paṟayukayuṁ avane śariyānvaṇṇaṁ mahatvappeṭuttukayuṁ ceyyuka
Surah Al-Isra, Verse 111