Surah Maryam - Sinhala Translation by Www.islamhouse.com
كٓهيعٓصٓ
kāf, hā, yā, ayin, svād
Surah Maryam, Verse 1
ذِكۡرُ رَحۡمَتِ رَبِّكَ عَبۡدَهُۥ زَكَرِيَّآ
(meya) tama gættā sakariyyā veta num̆bagē paramādhipati dæk vū karuṇāva piḷiban̆da sihipat kirīmaki
Surah Maryam, Verse 2
إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥ نِدَآءً خَفِيّٗا
ohu tama paramādhipati va sihin æmatumakin æmatū avasthāva sihipat karanu
Surah Maryam, Verse 3
قَالَ رَبِّ إِنِّي وَهَنَ ٱلۡعَظۡمُ مِنِّي وَٱشۡتَعَلَ ٱلرَّأۡسُ شَيۡبٗا وَلَمۡ أَكُنۢ بِدُعَآئِكَ رَبِّ شَقِيّٗا
māgē paramādhipatiyāṇeni, māgē asthi durvala vī æta. māgē hisakes pæhī vihidī æta. tavada māgē paramādhipatiyāṇani, mama obagē prārthanāva sambandhayen abhāgyavantayaku novūyemi
Surah Maryam, Verse 4
وَإِنِّي خِفۡتُ ٱلۡمَوَٰلِيَ مِن وَرَآءِي وَكَانَتِ ٱمۡرَأَتِي عَاقِرٗا فَهَبۡ لِي مِن لَّدُنكَ وَلِيّٗا
magen pasuva paramparā urumakkaruvan piḷiban̆da va mama biya vemi. māgē biriya da van̆da kāntāvak vannīya. eheyin num̆ba vetin urumakkaruvaku mā veta pirinamanu
Surah Maryam, Verse 5
يَرِثُنِي وَيَرِثُ مِنۡ ءَالِ يَعۡقُوبَۖ وَٱجۡعَلۡهُ رَبِّ رَضِيّٗا
maṭa urumakampāna yaḥkūbgē parapuraṭa urumakampāna keneku pirinamanu mænava ! tavada māgē paramādhipatiyāṇeni, ohu va piḷigænīmaṭa lak vū kenaku bavaṭa pat karanu mænava
Surah Maryam, Verse 6
يَٰزَكَرِيَّآ إِنَّا نُبَشِّرُكَ بِغُلَٰمٍ ٱسۡمُهُۥ يَحۡيَىٰ لَمۡ نَجۡعَل لَّهُۥ مِن قَبۡلُ سَمِيّٗا
ahō ! sakariyyā, yahyā namin vū daruvaku piḷiban̆da va niyata vaśayenma api obaṭa śubhāraṁci danvannemu. mīṭa pera eyaṭa esē nam tabanu læbīmak sidu nokaḷemu
Surah Maryam, Verse 7
قَالَ رَبِّ أَنَّىٰ يَكُونُ لِي غُلَٰمٞ وَكَانَتِ ٱمۡرَأَتِي عَاقِرٗا وَقَدۡ بَلَغۡتُ مِنَ ٱلۡكِبَرِ عِتِيّٗا
māgē paramādhipatiyāṇeni, maṭa daruvaku kesē nam vannē da? māgē biriya van̆da kāntāvak vūvāya. mā da mahalu vīma hētuven sædǣ viyaṭa ḷan̆gā vī ættemi yæyi ohu pævasuvēya
Surah Maryam, Verse 8
قَالَ كَذَٰلِكَ قَالَ رَبُّكَ هُوَ عَلَيَّ هَيِّنٞ وَقَدۡ خَلَقۡتُكَ مِن قَبۡلُ وَلَمۡ تَكُ شَيۡـٔٗا
(eya) elesaya yæyi ohu kīya. eya mā veta pahasu kāryayaki. mīṭa pera num̆ba kisivak va nosiṭiya dī sæbævinma mama num̆ba va mævvemi yæyi obē paramādhipati kīvēya
Surah Maryam, Verse 9
قَالَ رَبِّ ٱجۡعَل لِّيٓ ءَايَةٗۖ قَالَ ءَايَتُكَ أَلَّا تُكَلِّمَ ٱلنَّاسَ ثَلَٰثَ لَيَالٖ سَوِيّٗا
paramādhipatiyāṇeni, maṭa salakuṇak æti karanu mænava ! yæyi ohu pævasīya. obē saṁgnāva vanuyē num̆ba (kisidu hētuvakin tora va) ṛju va rātri tunak janayā saman̆ga katā nokirīmaya yæyi ohu pævasuvēya
Surah Maryam, Verse 10
فَخَرَجَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦ مِنَ ٱلۡمِحۡرَابِ فَأَوۡحَىٰٓ إِلَيۡهِمۡ أَن سَبِّحُواْ بُكۡرَةٗ وَعَشِيّٗا
pasu va ohu tama samūhayā veta næmadum sthānayen bæhæra ṭa pæmiṇiyēya. eviṭa ‘num̆balā udē hā savasa suviśuddha karanu’yi ovun veta (in̆giyen) danvā siṭiyēya
Surah Maryam, Verse 11
يَٰيَحۡيَىٰ خُذِ ٱلۡكِتَٰبَ بِقُوَّةٖۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ ٱلۡحُكۡمَ صَبِيّٗا
ahō ! yahyā, dēva granthaya balavat lesa (grahaṇaya kara) ganu. tavada api ohuṭa ḷamā kālayēma pragnāva pirinæmuvemu
Surah Maryam, Verse 12
وَحَنَانٗا مِّن لَّدُنَّا وَزَكَوٰةٗۖ وَكَانَ تَقِيّٗا
apa vetin vū ādaraya hā pivituru bava da (ohuṭa pirinæmuvemu.) tavada ohu biya bætimat keneku viya
Surah Maryam, Verse 13
وَبَرَّۢا بِوَٰلِدَيۡهِ وَلَمۡ يَكُن جَبَّارًا عَصِيّٗا
tavada ohu tama demāpiyanṭa æpa upasthāna karannaku viya. tavada ohu dan̆ḍabbara akīkaru vantayeku novīya
Surah Maryam, Verse 14
وَسَلَٰمٌ عَلَيۡهِ يَوۡمَ وُلِدَ وَيَوۡمَ يَمُوتُ وَيَوۡمَ يُبۡعَثُ حَيّٗا
ohu upata læbū dina da ohu miya yana dina da ohu nævata jīvamāna va nægiṭu vanu labana dina da ohu veta sāmaya æti vēvā
Surah Maryam, Verse 15
وَٱذۡكُرۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَرۡيَمَ إِذِ ٱنتَبَذَتۡ مِنۡ أَهۡلِهَا مَكَانٗا شَرۡقِيّٗا
mema dēva granthayē san̆dahan maryam gæna num̆ba sihipat karanu. æya tama pavulen ven va nægenahira sthānayakaṭa giya avasthāvē
Surah Maryam, Verse 16
فَٱتَّخَذَتۡ مِن دُونِهِمۡ حِجَابٗا فَأَرۡسَلۡنَآ إِلَيۡهَا رُوحَنَا فَتَمَثَّلَ لَهَا بَشَرٗا سَوِيّٗا
æya ovungen ven va tirayak gattāya. eviṭa api æya veta apagē prāṇaya (hevat jibrīl malakvarayā) evvemu. eviṭa ohu ṛju (sajīvī) miniseku vesin æya veta penī siṭiyēya
Surah Maryam, Verse 17
قَالَتۡ إِنِّيٓ أَعُوذُ بِٱلرَّحۡمَٰنِ مِنكَ إِن كُنتَ تَقِيّٗا
niyata vaśayen num̆bagen ārakṣāva mahā kāruṇikayāṇangen mama patami. num̆ba biya bætimat keneku vī nam (mā veta ḷaṁ novanu) yæyi æya pævasuvāya
Surah Maryam, Verse 18
قَالَ إِنَّمَآ أَنَا۠ رَسُولُ رَبِّكِ لِأَهَبَ لَكِ غُلَٰمٗا زَكِيّٗا
‘niyata vaśayenma mama num̆baṭa pivituru daruvaku pirinamanu piṇisa num̆bagē paramādhipatigē dūtayeku vemi’ yæyi ohu pævasuvēya
Surah Maryam, Verse 19
قَالَتۡ أَنَّىٰ يَكُونُ لِي غُلَٰمٞ وَلَمۡ يَمۡسَسۡنِي بَشَرٞ وَلَمۡ أَكُ بَغِيّٗا
‘kisidu minisaku mā sparśa kara notibiya dī maṭa daruvaku vanuyē kesē da? tavada mama apacārī (kāntāvak) novūyemi’ yæyi æya pævasuvāya
Surah Maryam, Verse 20
قَالَ كَذَٰلِكِ قَالَ رَبُّكِ هُوَ عَلَيَّ هَيِّنٞۖ وَلِنَجۡعَلَهُۥٓ ءَايَةٗ لِّلنَّاسِ وَرَحۡمَةٗ مِّنَّاۚ وَكَانَ أَمۡرٗا مَّقۡضِيّٗا
eya elesaya yæyi ohu pævasuvēya. ‘eya mā veta pahasu kāryayaki. eya janayāṭa apagen vū saṁgnāvak hā āśirvādayak bavaṭa pat karanu piṇisaya. eya tīndu karanu læbū niyōgayak da viya’ yæyi num̆bagē paramādhipati pævasuvēya
Surah Maryam, Verse 21
۞فَحَمَلَتۡهُ فَٱنتَبَذَتۡ بِهِۦ مَكَانٗا قَصِيّٗا
eviṭa æya ohu gæb gattāya. æya ohu daramin dura sthānayakaṭa venva giyāya
Surah Maryam, Verse 22
فَأَجَآءَهَا ٱلۡمَخَاضُ إِلَىٰ جِذۡعِ ٱلنَّخۡلَةِ قَالَتۡ يَٰلَيۡتَنِي مِتُّ قَبۡلَ هَٰذَا وَكُنتُ نَسۡيٗا مَّنسِيّٗا
vilirudāva æyava in̆di kan̆dak veta gena āvēya. ahō ! mīṭa pera mā miya yā yutu novē da? tavada amatakavīmen amataka vū kenaku bavaṭa pat viya yutu novēdæ?yi pævasuvāya
Surah Maryam, Verse 23
فَنَادَىٰهَا مِن تَحۡتِهَآ أَلَّا تَحۡزَنِي قَدۡ جَعَلَ رَبُّكِ تَحۡتَكِ سَرِيّٗا
æyaṭa pahaḷin æyava amatā ‘num̆ba duk novanu sæbævinma num̆bagē paramādhipati num̆baṭa pahaḷin ulpatak æti kaḷēya’ yæyi pævasīya
Surah Maryam, Verse 24
وَهُزِّيٓ إِلَيۡكِ بِجِذۡعِ ٱلنَّخۡلَةِ تُسَٰقِطۡ عَلَيۡكِ رُطَبٗا جَنِيّٗا
in̆di gasē kan̆da num̆ba desaṭa solavanu. num̆ba veta nelana lada pæhuṇu geḍi vaśayen væṭenu æta
Surah Maryam, Verse 25
فَكُلِي وَٱشۡرَبِي وَقَرِّي عَيۡنٗاۖ فَإِمَّا تَرَيِنَّ مِنَ ٱلۡبَشَرِ أَحَدٗا فَقُولِيٓ إِنِّي نَذَرۡتُ لِلرَّحۡمَٰنِ صَوۡمٗا فَلَنۡ أُكَلِّمَ ٱلۡيَوۡمَ إِنسِيّٗا
eviṭa num̆ba anubhava karanu. tavada pānaya karanu. æs pinavā ganu. tavada num̆ba minisun aturin kisivaku hō duṭuvehi nam eviṭa sæbævinma (katāven væḷakī siṭina) upavāsayak mama mahā karuṇāvantayāṇanhaṭa bhāra vūyemi. eheyin ada dina kisidu miniseku samaga sæbævinma mama katā nokarannemi yæyi pavasanu
Surah Maryam, Verse 26
فَأَتَتۡ بِهِۦ قَوۡمَهَا تَحۡمِلُهُۥۖ قَالُواْ يَٰمَرۡيَمُ لَقَدۡ جِئۡتِ شَيۡـٔٗا فَرِيّٗا
ohu va usulā gena ohu samagama æyagē samūhayā veta æya pæmiṇiyāya. ‘ahō ! maryam,sæbævinma num̆ba barapataḷa karuṇak genævit ætæ’yi ovuhu pævasuvōya
Surah Maryam, Verse 27
يَـٰٓأُخۡتَ هَٰرُونَ مَا كَانَ أَبُوكِ ٱمۡرَأَ سَوۡءٖ وَمَا كَانَتۡ أُمُّكِ بَغِيّٗا
ahō ! hārūngē sahōdariya, num̆bē piyā naraka pudgalayaku novīya. emenma num̆bē mava da durācārī (kāntāvak) novīya
Surah Maryam, Verse 28
فَأَشَارَتۡ إِلَيۡهِۖ قَالُواْ كَيۡفَ نُكَلِّمُ مَن كَانَ فِي ٱلۡمَهۡدِ صَبِيّٗا
eviṭa æya ohu vetaṭa (ovun katā kirīma san̆dahā) saṁgnā kaḷēya. ‘biḷin̆du viyē toṭillehi pasu vana aya samaga api kesē katā karannemdæyi ovuhu pævasuvōya
Surah Maryam, Verse 29
قَالَ إِنِّي عَبۡدُ ٱللَّهِ ءَاتَىٰنِيَ ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلَنِي نَبِيّٗا
niyata vaśayenma mama allāhgē gætteku vemi. ohu mā veta dēva granthaya pirinamā æta. tavada mā nabivarayaku bavaṭa pat kaḷēya yæyi ohu pævasuvēya
Surah Maryam, Verse 30
وَجَعَلَنِي مُبَارَكًا أَيۡنَ مَا كُنتُ وَأَوۡصَٰنِي بِٱلصَّلَوٰةِ وَٱلزَّكَوٰةِ مَا دُمۡتُ حَيّٗا
mā kotænaka siṭiya da ohu maṭa samṛddhiya æti kaḷēya. tavada mā jīvamāna va siṭina tākkal salātaya hā sakātaya (iṭu kirīma) piḷiban̆da maṭa upades dunnēya
Surah Maryam, Verse 31
وَبَرَّۢا بِوَٰلِدَتِي وَلَمۡ يَجۡعَلۡنِي جَبَّارٗا شَقِيّٗا
tavada māgē mavaṭa æpa upasthāna kirīmaṭa da (upades dunnēya.) tavada ohu mā abhāgyavanta prabalayeku lesa mā pat nokaḷēya
Surah Maryam, Verse 32
وَٱلسَّلَٰمُ عَلَيَّ يَوۡمَ وُلِدتُّ وَيَوۡمَ أَمُوتُ وَيَوۡمَ أُبۡعَثُ حَيّٗا
tavada mama upata læbū dinayehi da mama maraṇayaṭa pat vana dinayehi da nævata mā nægiṭuvanu labana dinayehi da mā veta sāmaya vēvā
Surah Maryam, Verse 33
ذَٰلِكَ عِيسَى ٱبۡنُ مَرۡيَمَۖ قَوۡلَ ٱلۡحَقِّ ٱلَّذِي فِيهِ يَمۡتَرُونَ
eya maryamgē put īsā(gē prakāśaya) vē. satya prakāśaya vana ehi ovuhu sæka karati
Surah Maryam, Verse 34
مَا كَانَ لِلَّهِ أَن يَتَّخِذَ مِن وَلَدٖۖ سُبۡحَٰنَهُۥٓۚ إِذَا قَضَىٰٓ أَمۡرٗا فَإِنَّمَا يَقُولُ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ
daruvaku tabā gænīma allāhṭa (avaśya) novīya. ohu suviśuddhaya. ohu yam karuṇak tīndu kaḷa viṭa eyaṭa ohu kun (vanu) yæyi pavasanavā pamaṇaya eya sidu vanu æta
Surah Maryam, Verse 35
وَإِنَّ ٱللَّهَ رَبِّي وَرَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُوهُۚ هَٰذَا صِرَٰطٞ مُّسۡتَقِيمٞ
tavada niyata vaśayenma allāh māgē paramādhipatiya. num̆balāgē da paramādhipatiya. eheyin num̆balā ohuṭa gætikam karanu. meya ṛju mārgayayi
Surah Maryam, Verse 36
فَٱخۡتَلَفَ ٱلۡأَحۡزَابُ مِنۢ بَيۡنِهِمۡۖ فَوَيۡلٞ لِّلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن مَّشۡهَدِ يَوۡمٍ عَظِيمٍ
eviṭa ovun atara vū (vividha) kaṇḍāyam mata gæṭum æti kara gattōya. atimahat dina dækīmen pratikṣēpa kaḷavunaṭa vināśaya vēvā
Surah Maryam, Verse 37
أَسۡمِعۡ بِهِمۡ وَأَبۡصِرۡ يَوۡمَ يَأۡتُونَنَا لَٰكِنِ ٱلظَّـٰلِمُونَ ٱلۡيَوۡمَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
ovun apa veta pæmiṇena dina ovungē śravaṇaya ketaram puduma sahagatada! tavada (ovungē) bælma ketaram puduma sahagatada! namut ada dina aparādhakaruvō pæhædili muḷāvehi veti
Surah Maryam, Verse 38
وَأَنذِرۡهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡحَسۡرَةِ إِذۡ قُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ وَهُمۡ فِي غَفۡلَةٖ وَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
ovuhu viśvāsa nokaramin siṭiya dī tavada ovun nosælakilimat lesa siṭiya dī ema aṇa tīndu karanu labana viṭa pasutævillaṭa pat vana dinaya gæna ovunaṭa num̆ba avavāda karanu
Surah Maryam, Verse 39
إِنَّا نَحۡنُ نَرِثُ ٱلۡأَرۡضَ وَمَنۡ عَلَيۡهَا وَإِلَيۡنَا يُرۡجَعُونَ
niyata vaśayenma api mahapoḷova hā ē mata ættavun uruma kara gannemu. tavada ovun nævata yomu vanu labanuyē da apa vetamaya
Surah Maryam, Verse 40
وَٱذۡكُرۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ إِبۡرَٰهِيمَۚ إِنَّهُۥ كَانَ صِدِّيقٗا نَّبِيًّا
dēva granthayē ibrāhīm va menehi kara balanu. niyata vaśayenma ohu satyavādī nabivarayaku viya
Surah Maryam, Verse 41
إِذۡ قَالَ لِأَبِيهِ يَـٰٓأَبَتِ لِمَ تَعۡبُدُ مَا لَا يَسۡمَعُ وَلَا يُبۡصِرُ وَلَا يُغۡنِي عَنكَ شَيۡـٔٗا
māgē piyāṇani, savan nodena tavada nobalana emenma obaṭa kisidu palak nodena dǣṭa oba namadinuyē æyi dæyi ibrāhīm tama piyāgen vimasū avasthāva sihipat karanu
Surah Maryam, Verse 42
يَـٰٓأَبَتِ إِنِّي قَدۡ جَآءَنِي مِنَ ٱلۡعِلۡمِ مَا لَمۡ يَأۡتِكَ فَٱتَّبِعۡنِيٓ أَهۡدِكَ صِرَٰطٗا سَوِيّٗا
māgē piyāṇani, oba veta nopæmiṇi gnānaya mā veta sæbævinma pæmiṇa æta. eheyin oba mā anugamanaya karanu mænava. ṛju mārgaya veta mama obaṭa maga penvami
Surah Maryam, Verse 43
يَـٰٓأَبَتِ لَا تَعۡبُدِ ٱلشَّيۡطَٰنَۖ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ كَانَ لِلرَّحۡمَٰنِ عَصِيّٗا
ahō ! māgē piyāṇani, ṣaiyitānṭa gætikam nokaranu. niyata vaśayenma ṣaiyitān mahā karuṇānvitayāṇanhaṭa piṭupānneku viya
Surah Maryam, Verse 44
يَـٰٓأَبَتِ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يَمَسَّكَ عَذَابٞ مِّنَ ٱلرَّحۡمَٰنِ فَتَكُونَ لِلشَّيۡطَٰنِ وَلِيّٗا
ahō ! māgē piyāṇani, obaṭa mahā karuṇānvitayāṇangen vū dan̆ḍuvamak sparśa vīma gæna niyata vaśayenma mama biya vemi. eviṭa oba ṣaiyitānṭa udavkaruvaku vannehiya
Surah Maryam, Verse 45
قَالَ أَرَاغِبٌ أَنتَ عَنۡ ءَالِهَتِي يَـٰٓإِبۡرَٰهِيمُۖ لَئِن لَّمۡ تَنتَهِ لَأَرۡجُمَنَّكَۖ وَٱهۡجُرۡنِي مَلِيّٗا
oba māgē deviyan pratikṣēpa karanneku da? ahō ! ibrāhīm, oba meyin novæḷakuṇehi nam mama obaṭa gal gasā marami. tavada num̆ba māgen sadahaṭama ǣt va siṭinu
Surah Maryam, Verse 46
قَالَ سَلَٰمٌ عَلَيۡكَۖ سَأَسۡتَغۡفِرُ لَكَ رَبِّيٓۖ إِنَّهُۥ كَانَ بِي حَفِيّٗا
obaṭa śāntiya atvēvā ! mama māgē paramādhipatigen oba venuven matu pāpa kṣamā va ayædimi. niyata vaśayenma ohu mā haṭa karuṇāvanta viya
Surah Maryam, Verse 47
وَأَعۡتَزِلُكُمۡ وَمَا تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَأَدۡعُواْ رَبِّي عَسَىٰٓ أَلَّآ أَكُونَ بِدُعَآءِ رَبِّي شَقِيّٗا
mama num̆balāgen da allāhgen tora va num̆balā ayædina dæyin da ivat vannemi. tavada māgē paramādhipatigen ayæda siṭimi. māgē paramādhipati veta kerena prārthanā valin mā durbhāgyavantayaku lesa novannaṭa puḷuvana
Surah Maryam, Verse 48
فَلَمَّا ٱعۡتَزَلَهُمۡ وَمَا يَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۖ وَكُلّٗا جَعَلۡنَا نَبِيّٗا
ovungen hā allāhgen tora va ovun namadimin siṭi dæyin ibrāhīm ivat vū kalhi, api ohuṭa ishāk hā yaḥkūb va pirinæmuvemu. ē sǣma kenekuma nabivarayaku lesa api pat kaḷemu
Surah Maryam, Verse 49
وَوَهَبۡنَا لَهُم مِّن رَّحۡمَتِنَا وَجَعَلۡنَا لَهُمۡ لِسَانَ صِدۡقٍ عَلِيّٗا
apagē āśirvādayen api ovunaṭa pirinæmuvemu. tavada ovunhaṭa sæbǣ praśaṁsāva utum bavaṭa pat kaḷemu
Surah Maryam, Verse 50
وَٱذۡكُرۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مُوسَىٰٓۚ إِنَّهُۥ كَانَ مُخۡلَصٗا وَكَانَ رَسُولٗا نَّبِيّٗا
dēva granthayē mūsā gæna da num̆ba menehi kara balanu. niyata vaśayenma ohu avaṁka keneku viya. tavada dharma dūtayeku hā nabivarayaku da viya
Surah Maryam, Verse 51
وَنَٰدَيۡنَٰهُ مِن جَانِبِ ٱلطُّورِ ٱلۡأَيۡمَنِ وَقَرَّبۡنَٰهُ نَجِيّٗا
tūr (kandē) dakuṇu desin api ohu æmatuvemu. tavada katā kirīma san̆dahā api ohu veta samīpa vūyemu
Surah Maryam, Verse 52
وَوَهَبۡنَا لَهُۥ مِن رَّحۡمَتِنَآ أَخَاهُ هَٰرُونَ نَبِيّٗا
tavada api ohuṭa apagē āśirvādayak vū ohugē sahōdara hārūn va nabivarayaku lesin ohuṭa pirinæmuvemu
Surah Maryam, Verse 53
وَٱذۡكُرۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ إِسۡمَٰعِيلَۚ إِنَّهُۥ كَانَ صَادِقَ ٱلۡوَعۡدِ وَكَانَ رَسُولٗا نَّبِيّٗا
dēva granthayē ismāīlvada menehi kara balanu. niyata vaśayenma ohu pratignāvan sæbǣ lesa iṭu karanneku viya. tavada ohu dharma dūtayeku hā nabivarayeku viya
Surah Maryam, Verse 54
وَكَانَ يَأۡمُرُ أَهۡلَهُۥ بِٱلصَّلَوٰةِ وَٱلزَّكَوٰةِ وَكَانَ عِندَ رَبِّهِۦ مَرۡضِيّٗا
tavada ohu salātaya hā sakātaya piḷiban̆da ohugē pavulē ayaṭa niyōga karanneku viya. tavada ohu ohugē paramādhipati abiyasa piḷiganu læbū keneku da viya
Surah Maryam, Verse 55
وَٱذۡكُرۡ فِي ٱلۡكِتَٰبِ إِدۡرِيسَۚ إِنَّهُۥ كَانَ صِدِّيقٗا نَّبِيّٗا
tavada dēva granthayē idrīs gæna da menehi kara balanu. niyata vaśayenma ohu satyavādī nabivarayaku viya
Surah Maryam, Verse 56
وَرَفَعۡنَٰهُ مَكَانًا عَلِيًّا
tavada api usas sthānayakaṭa ohu va usas kaḷemu
Surah Maryam, Verse 57
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ مِن ذُرِّيَّةِ ءَادَمَ وَمِمَّنۡ حَمَلۡنَا مَعَ نُوحٖ وَمِن ذُرِّيَّةِ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡرَـٰٓءِيلَ وَمِمَّنۡ هَدَيۡنَا وَٱجۡتَبَيۡنَآۚ إِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُ ٱلرَّحۡمَٰنِ خَرُّواْۤ سُجَّدٗاۤ وَبُكِيّٗا۩
ovuhu ādamgē parapurin da nūh samaga api isilū ayagenda ibrāhīmgē hā isrāīlgē parapurin da api yahaman̆ga penvā tōrā gat ayagen da vū nabivarun aturin allāh kavareku veta āśirvāda kaḷē da evæni aya veti. ovun veta mahā karuṇānvitayāṇangē vadan pārāyanā karanu labana viṭa an̆ḍamin sujūdhi væṭeti
Surah Maryam, Verse 58
۞فَخَلَفَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ خَلۡفٌ أَضَاعُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَٱتَّبَعُواْ ٱلشَّهَوَٰتِۖ فَسَوۡفَ يَلۡقَوۡنَ غَيًّا
ovunaṭa pasu va pasuparamparāvak pæmiṇiyēya. ovuhu salātaya pæhæra hæriyōya. tavada āśāvan anugamanaya kaḷōya. eheyin ovuhu napuru vipākayaṭa matu muhuṇa denu æta
Surah Maryam, Verse 59
إِلَّا مَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا فَأُوْلَـٰٓئِكَ يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ وَلَا يُظۡلَمُونَ شَيۡـٔٗا
namut pasutævili vī viśvāsa koṭa yahakam kaḷavun hæra. ovuhu vanāhi (svarga) uyanaṭa pivisennan veti. tavada kisivakin ovuhu aparādha karanu nolabati
Surah Maryam, Verse 60
جَنَّـٰتِ عَدۡنٍ ٱلَّتِي وَعَدَ ٱلرَّحۡمَٰنُ عِبَادَهُۥ بِٱلۡغَيۡبِۚ إِنَّهُۥ كَانَ وَعۡدُهُۥ مَأۡتِيّٗا
mahā karuṇānvitayāṇan tama gættanhaṭa porondu vū adṛśyamāna sadātanika (svarga) uyanya. niyata vaśayenma ohugē poronduva gena enu labannaki
Surah Maryam, Verse 61
لَّا يَسۡمَعُونَ فِيهَا لَغۡوًا إِلَّا سَلَٰمٗاۖ وَلَهُمۡ رِزۡقُهُمۡ فِيهَا بُكۡرَةٗ وَعَشِيّٗا
tavada ovuhu salām hevat śāntiya misa kisidu niṣphala deyak ehi savan nodeti. tavada ovungē pōṣaṇaya udē hā havasa ovunaṭa ehi æta
Surah Maryam, Verse 62
تِلۡكَ ٱلۡجَنَّةُ ٱلَّتِي نُورِثُ مِنۡ عِبَادِنَا مَن كَانَ تَقِيّٗا
eya apagē gættan aturin biya bætimat vū ayaṭa api uruma kara dennā vū (svarga) uyanayi
Surah Maryam, Verse 63
وَمَا نَتَنَزَّلُ إِلَّا بِأَمۡرِ رَبِّكَۖ لَهُۥ مَا بَيۡنَ أَيۡدِينَا وَمَا خَلۡفَنَا وَمَا بَيۡنَ ذَٰلِكَۚ وَمَا كَانَ رَبُّكَ نَسِيّٗا
num̆bagē paramādhipatigē niyōgayen misa api pahaḷa novannemu. tavada apa idiriyē æti dǣ da apaṭa pasupasin æti dǣ da ē atara æti dǣ da ohu satuya. tavada num̆bagē paramādhipati amataka karanneku novīya
Surah Maryam, Verse 64
رَّبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا بَيۡنَهُمَا فَٱعۡبُدۡهُ وَٱصۡطَبِرۡ لِعِبَٰدَتِهِۦۚ هَلۡ تَعۡلَمُ لَهُۥ سَمِيّٗا
(ohu) ahas hā mahapoḷovē da ē deka atara æti dǣhi da himipāṇanya. eheyin num̆ba ohuṭa gætikam karanu. tavada ohuṭa gætikam kirīma san̆dahā ivasīmen darā siṭinu. ohuṭa (samānava) nam kaḷa hæki keneku num̆ba dannehi da
Surah Maryam, Verse 65
وَيَقُولُ ٱلۡإِنسَٰنُ أَءِذَا مَا مِتُّ لَسَوۡفَ أُخۡرَجُ حَيًّا
tavada mā miya giya viṭa jīvamāna va mā bæhæra karanu labannem dæyi minisā vimasā siṭiyi
Surah Maryam, Verse 66
أَوَلَا يَذۡكُرُ ٱلۡإِنسَٰنُ أَنَّا خَلَقۡنَٰهُ مِن قَبۡلُ وَلَمۡ يَكُ شَيۡـٔٗا
mīṭa pera kisivak lesa nopævati tattvayē siṭa sæbævinma api ohu va mævū bava minisā menehi kaḷa yutu novē da
Surah Maryam, Verse 67
فَوَرَبِّكَ لَنَحۡشُرَنَّهُمۡ وَٱلشَّيَٰطِينَ ثُمَّ لَنُحۡضِرَنَّهُمۡ حَوۡلَ جَهَنَّمَ جِثِيّٗا
eheyin num̆bagē paramādhipatigē nāmayen sæbævinma api ovun hā ṣeyitānun va nævata ræs karannemu. pasu va niraya vaṭā ovun daṇin tabamin gena ennemu
Surah Maryam, Verse 68
ثُمَّ لَنَنزِعَنَّ مِن كُلِّ شِيعَةٍ أَيُّهُمۡ أَشَدُّ عَلَى ٱلرَّحۡمَٰنِ عِتِيّٗا
pasu va sǣma kaṇḍāyamakinma kavareku mahā karuṇānvitayāṇan kerehi dæḍi lesa aparādha karamin pasu vūyē da ovun va api galavā gannemu
Surah Maryam, Verse 69
ثُمَّ لَنَحۡنُ أَعۡلَمُ بِٱلَّذِينَ هُمۡ أَوۡلَىٰ بِهَا صِلِيّٗا
ehi pivisa dævīmaṭa vaḍāt sudussan vū aya piḷiban̆da va api mænavin danimu
Surah Maryam, Verse 70
وَإِن مِّنكُمۡ إِلَّا وَارِدُهَاۚ كَانَ عَلَىٰ رَبِّكَ حَتۡمٗا مَّقۡضِيّٗا
tavada num̆balā aturin ehi nopæmiṇena kisivaku næta. eya num̆bagē paramādhipati veta niyama vū tīnduvak viya
Surah Maryam, Verse 71
ثُمَّ نُنَجِّي ٱلَّذِينَ ٱتَّقَواْ وَّنَذَرُ ٱلظَّـٰلِمِينَ فِيهَا جِثِيّٗا
pasu va api biya hæn̆gīmen yutu va kaṭayutu kaḷavun (nirayen) mudavā gannemu. tavada aparādhakaruvan ehi daṇin væṭī siṭīmaṭa ata hæra damannemu
Surah Maryam, Verse 72
وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا بَيِّنَٰتٖ قَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَيُّ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ خَيۡرٞ مَّقَامٗا وَأَحۡسَنُ نَدِيّٗا
apagē vadan pæhædili va ovun veta pārāyanaya kara penvanu labana viṭa pratikṣēpa kaḷavun dēva viśvāsavantayin desa balā ‘(apa) kaṇḍāyam dekin nilayen vaḍāt śrēṣṭha hā sabhāven vaḍāt alaṁkāra vannē kavarahu dæ’yi vimasīya
Surah Maryam, Verse 73
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا قَبۡلَهُم مِّن قَرۡنٍ هُمۡ أَحۡسَنُ أَثَٰثٗا وَرِءۡيٗا
ovunaṭa pera, sampat hā penumen vaḍāt alaṁkāra vū paramparāvangen kopamaṇak denā api vināśa kaḷemu da
Surah Maryam, Verse 74
قُلۡ مَن كَانَ فِي ٱلضَّلَٰلَةِ فَلۡيَمۡدُدۡ لَهُ ٱلرَّحۡمَٰنُ مَدًّاۚ حَتَّىٰٓ إِذَا رَأَوۡاْ مَا يُوعَدُونَ إِمَّا ٱلۡعَذَابَ وَإِمَّا ٱلسَّاعَةَ فَسَيَعۡلَمُونَ مَنۡ هُوَ شَرّٞ مَّكَانٗا وَأَضۡعَفُ جُندٗا
kavareku muḷāvehi siṭit da eviṭa mahā karuṇānvitayāṇan ohuṭa (melova vastuva) digu harimin denu æta. eya ovunaṭa dan̆ḍuvamak vaśayen hō avasan hōrāvehi hō pratignā denu læbū dǣ ovun dakina tek vanu æta. eviṭa sthānayen napuru vannē kavareku da emenma sēnāven vaḍāt durvala kavareku da yana vaga ovuhu matu dæna ganu æta
Surah Maryam, Verse 75
وَيَزِيدُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ٱهۡتَدَوۡاْ هُدٗىۗ وَٱلۡبَٰقِيَٰتُ ٱلصَّـٰلِحَٰتُ خَيۡرٌ عِندَ رَبِّكَ ثَوَابٗا وَخَيۡرٞ مَّرَدًّا
yaha maga læbūvanhaṭa allāh yaha maga adhika karayi. śēṣa va pavatina yahakam num̆bagē paramādhipati abiyasa kusalin vaḍāt utumya. tavada nævata yomu vīmen da vaḍāt utumya
Surah Maryam, Verse 76
أَفَرَءَيۡتَ ٱلَّذِي كَفَرَ بِـَٔايَٰتِنَا وَقَالَ لَأُوتَيَنَّ مَالٗا وَوَلَدًا
apagē vadan pratikṣēpa kaḷa aya num̆ba noduṭuvehida? sæbævinma dhanaya hā daruvan maṭa denu labanu ætæyi ohu pævasīya
Surah Maryam, Verse 77
أَطَّلَعَ ٱلۡغَيۡبَ أَمِ ٱتَّخَذَ عِندَ ٱلرَّحۡمَٰنِ عَهۡدٗا
ohu gupta dǣ desa em̆bī bæluvē da? esē nætahot mahā karuṇānvitayāṇan vetin ohu givisumak gena ætda
Surah Maryam, Verse 78
كَلَّاۚ سَنَكۡتُبُ مَا يَقُولُ وَنَمُدُّ لَهُۥ مِنَ ٱلۡعَذَابِ مَدّٗا
esē nova ohu pavasana dǣ api liyā tabannemu. tavada api dan̆ḍuvama digu kara ohuṭa pirinamannemu
Surah Maryam, Verse 79
وَنَرِثُهُۥ مَا يَقُولُ وَيَأۡتِينَا فَرۡدٗا
ohu pavasana dǣ api ohuṭa uruma kara dennemu. ohu apa veta tani va pæmiṇenu æta
Surah Maryam, Verse 80
وَٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ ءَالِهَةٗ لِّيَكُونُواْ لَهُمۡ عِزّٗا
tavada ovuhu (bahu dēvavādīn) allāhgen tora va (venat) devivarun ovunaṭa balayak vanu piṇisa gattōya
Surah Maryam, Verse 81
كَلَّاۚ سَيَكۡفُرُونَ بِعِبَادَتِهِمۡ وَيَكُونُونَ عَلَيۡهِمۡ ضِدًّا
esē nova ovun kaḷa gætikam ovun pratikṣēpa karanu æta. tavada ovunaṭa erehi va viruddhava ovuhu siṭinu æta
Surah Maryam, Verse 82
أَلَمۡ تَرَ أَنَّآ أَرۡسَلۡنَا ٱلشَّيَٰطِينَ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ تَؤُزُّهُمۡ أَزّٗا
oba noduṭuvehida? pratikṣēpa karannan veta ovunva dæḍi lesa polam̆bavana ṣeyitānunva sæbævinma api evā ættemu
Surah Maryam, Verse 83
فَلَا تَعۡجَلۡ عَلَيۡهِمۡۖ إِنَّمَا نَعُدُّ لَهُمۡ عَدّٗا
eheyin ovunaṭa erehi va num̆ba ikman novanu. ovun san̆dahā vū (dina) gaṇan gaṇanaya karamin siṭinnemu
Surah Maryam, Verse 84
يَوۡمَ نَحۡشُرُ ٱلۡمُتَّقِينَ إِلَى ٱلرَّحۡمَٰنِ وَفۡدٗا
biya bætimatun kaṇḍāyamak vaśayen mahā karuṇānvitayāṇan veta api ek ræs karana dina
Surah Maryam, Verse 85
وَنَسُوقُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ إِلَىٰ جَهَنَّمَ وِرۡدٗا
væradikaruvan pipāsayen yutu va gaman karavamin niraya veta api dakkāgena yannemu
Surah Maryam, Verse 86
لَّا يَمۡلِكُونَ ٱلشَّفَٰعَةَ إِلَّا مَنِ ٱتَّخَذَ عِندَ ٱلرَّحۡمَٰنِ عَهۡدٗا
mahā karuṇānvitayāṇan vetin pratignāvak gat ayaṭa hæra mædihatvīma ovunaṭa satu noveyi
Surah Maryam, Verse 87
وَقَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَلَدٗا
tavada mahā karuṇānvitayāṇan daruvaku gattē yæyi ovuhu pævasūha
Surah Maryam, Verse 88
لَّقَدۡ جِئۡتُمۡ شَيۡـًٔا إِدّٗا
sæbævinma num̆balā barapataḷa karuṇak genævit æta
Surah Maryam, Verse 89
تَكَادُ ٱلسَّمَٰوَٰتُ يَتَفَطَّرۡنَ مِنۡهُ وَتَنشَقُّ ٱلۡأَرۡضُ وَتَخِرُّ ٱلۡجِبَالُ هَدًّا
ē hētuven ahas iritælennaṭat mahapoḷova pæḷennaṭat kan̆du suṇuvisuṇu vī kaḍā væṭennaṭat tæt karayi
Surah Maryam, Verse 90
أَن دَعَوۡاْ لِلرَّحۡمَٰنِ وَلَدٗا
(esē siduvannē) mahā karuṇānvitayāṇanhaṭa daruvaku vetæyi ovuhu amatana heyini
Surah Maryam, Verse 91
وَمَا يَنۢبَغِي لِلرَّحۡمَٰنِ أَن يَتَّخِذَ وَلَدًا
mahā karuṇānvitayāṇan haṭa daruvaku gænīmaṭa avaśya novīya
Surah Maryam, Verse 92
إِن كُلُّ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ إِلَّآ ءَاتِي ٱلرَّحۡمَٰنِ عَبۡدٗا
ahashi hā mahapoḷovē æti siyalu denā mahā karuṇānvitayāṇan veta gættaku lesa pæmiṇenu misa næta
Surah Maryam, Verse 93
لَّقَدۡ أَحۡصَىٰهُمۡ وَعَدَّهُمۡ عَدّٗا
sæbævinma ohu ovunva taksēru kara æta. emenma ohu ovungē (kriyāvanhi) gaṇan gaṇanaya karayi
Surah Maryam, Verse 94
وَكُلُّهُمۡ ءَاتِيهِ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَرۡدًا
tavada maḷavun keren nægiṭuvanu labana dina ovun sǣma kenekuma ohu veta tani va pæmiṇenu æta
Surah Maryam, Verse 95
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ سَيَجۡعَلُ لَهُمُ ٱلرَّحۡمَٰنُ وُدّٗا
niyata vaśayenma viśvāsa koṭa yahakam kaḷavun vanāhi ovunaṭa mahā karuṇānvitayāṇan matu senehasa æti karayi
Surah Maryam, Verse 96
فَإِنَّمَا يَسَّرۡنَٰهُ بِلِسَانِكَ لِتُبَشِّرَ بِهِ ٱلۡمُتَّقِينَ وَتُنذِرَ بِهِۦ قَوۡمٗا لُّدّٗا
esē num̆bagē basinma api eya pahasu karanuyē emagin num̆ba biya bætimatunhaṭa śubhāraṁci dænvīmaṭa hā muraṇḍu janayā veta emagin num̆ba avavāda kirīmaṭaya
Surah Maryam, Verse 97
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا قَبۡلَهُم مِّن قَرۡنٍ هَلۡ تُحِسُّ مِنۡهُم مِّنۡ أَحَدٍ أَوۡ تَسۡمَعُ لَهُمۡ رِكۡزَۢا
ovunaṭa pera vū paramparāvangen kopamaṇak denā api vināśa kaḷemu da? ovungen kisiveku gæna hō num̆baṭa dænenavāda? nætahot (ovungē) ken̆dirīmaṭa ovunaṭa num̆ba savan diya hæki da
Surah Maryam, Verse 98