Surah Hud - Malayalam Translation by Muhammad Karakunnu And Vanidas Elayavoor
الٓرۚ كِتَٰبٌ أُحۡكِمَتۡ ءَايَٰتُهُۥ ثُمَّ فُصِّلَتۡ مِن لَّدُنۡ حَكِيمٍ خَبِيرٍ
aliph- lāṁ -ṟā'a. it vēdapustakamākunnu. itile sūktaṅṅaḷ subhadramākkiyirikkunnu. pinne avaye viśadīkarikkukayuṁ ceytirikkunnu. yuktimānuṁ sūkṣmajñanumāya allāhuvil ninnuḷaḷatāṇit
Surah Hud, Verse 1
أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۚ إِنَّنِي لَكُم مِّنۡهُ نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ
atināl niṅṅaḷ allāhuvinu mātraṁ vaḻippeṭuka. ñān niṅṅaḷilēkk avanayacca munnaṟiyippukāranuṁ śubhavārtta aṟiyikkunnavanumāṇ
Surah Hud, Verse 2
وَأَنِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُمَتِّعۡكُم مَّتَٰعًا حَسَنًا إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى وَيُؤۡتِ كُلَّ ذِي فَضۡلٖ فَضۡلَهُۥۖ وَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ كَبِيرٍ
niṅṅaḷ niṅṅaḷuṭe nāthanāya allāhuvēāṭ pāpamēācanaṁ tēṭuka. avaṅkalēkk paścāttapiccu maṭaṅṅuka. eṅkil oru niścitakālaṁ vare avan niṅṅaḷkk uttamamāya jīvita vibhavaṁ nalkuṁ. śrēṣṭhata pularttunnavarkk taṅṅaḷuṭe śrēṣṭhatakkeātta pratiphalamuṇṭ. athavā, niṅṅaḷ pintiriyunnuveṅkil bhīkaramāya oru nāḷile śikṣa niṅṅaḷkkuṇṭākumenn ñān bhayappeṭunnu
Surah Hud, Verse 3
إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ
niṅṅaḷuṭe maṭakkaṁ allāhuviṅkalēkkāṇ. avan ellāṟṟinuṁ kaḻivuṟṟavanāṇ
Surah Hud, Verse 4
أَلَآ إِنَّهُمۡ يَثۡنُونَ صُدُورَهُمۡ لِيَسۡتَخۡفُواْ مِنۡهُۚ أَلَا حِينَ يَسۡتَغۡشُونَ ثِيَابَهُمۡ يَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
aṟiyuka: avanil ninn maṟaccupiṭikkānāyi avar taṅṅaḷuṭe neñcukaḷ curuṭṭikkūṭṭunnu. ennāl ōrkkuka: avar taṅṅaḷuṭe vastraṅṅaḷ keāṇṭu mūṭumpēāḻuṁ avar rahasyamākkunnatuṁ parasyamākkunnatumellāṁ avanaṟiyunnu. neñcakattuḷḷateākke aṟiyunnavanāṇavan; tīrcca
Surah Hud, Verse 5
۞وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِ رِزۡقُهَا وَيَعۡلَمُ مُسۡتَقَرَّهَا وَمُسۡتَوۡدَعَهَاۚ كُلّٞ فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ
bhūmiyile ellā jīvajālaṅṅaḷuṭeyuṁ āhāraccumatala allāhuvināṇ. ava eviṭekkaḻiyunnuvennuṁ avasānaṁ eviṭekkāṇetticcērunnatennuṁ avanaṟiyunnu. ellāṁ suvyaktamāya oru granthattiluṇṭ
Surah Hud, Verse 6
وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ وَكَانَ عَرۡشُهُۥ عَلَى ٱلۡمَآءِ لِيَبۡلُوَكُمۡ أَيُّكُمۡ أَحۡسَنُ عَمَلٗاۗ وَلَئِن قُلۡتَ إِنَّكُم مَّبۡعُوثُونَ مِنۢ بَعۡدِ ٱلۡمَوۡتِ لَيَقُولَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
āṟu nāḷukaḷilāyi ākāśabhūmikaḷe sr̥ṣṭiccat avanāṇ. avanṟe sinhāsanaṁ jalapparappilāyirunnu. niṅṅaḷil salkkarmaṁ ceyyunnat ārenn parīkṣikkānāṇat. maraṇaśēṣaṁ niṅṅaḷe uyirtteḻunnēlpikkumenn nī paṟaññāl avarile aviśvasiccavar paṟayuṁ: it spaṣṭamāya māyājālaṁ mātramāṇ
Surah Hud, Verse 7
وَلَئِنۡ أَخَّرۡنَا عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابَ إِلَىٰٓ أُمَّةٖ مَّعۡدُودَةٖ لَّيَقُولُنَّ مَا يَحۡبِسُهُۥٓۗ أَلَا يَوۡمَ يَأۡتِيهِمۡ لَيۡسَ مَصۡرُوفًا عَنۡهُمۡ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
oru niścita avadhivare nāṁ avaruṭe śikṣa vaikiccāl avariṅṅane paṟayuṁ: "atine taṭaññunirttiyatentāṇ?” aṟiyuka: at vannettunna divasaṁ oru nilakkuṁ avaril ninnat taṭṭi māṟṟappeṭunnatalla. ēteānnine avar parihasiccukeāṇṭirikkunnuvēā, atavaril vannu patikkuka tanne ceyyuṁ
Surah Hud, Verse 8
وَلَئِنۡ أَذَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِنَّا رَحۡمَةٗ ثُمَّ نَزَعۡنَٰهَا مِنۡهُ إِنَّهُۥ لَيَـُٔوسٞ كَفُورٞ
nāṁ manuṣyane nam'mil ninnuḷḷa anugrahaṁ āsvadippikkukayuṁ pinne at eṭutt māṟṟukayuṁ ceytāl avan vallāte nirāśanuṁ nandikeṭṭavanumāyittīrunnu
Surah Hud, Verse 9
وَلَئِنۡ أَذَقۡنَٰهُ نَعۡمَآءَ بَعۡدَ ضَرَّآءَ مَسَّتۡهُ لَيَقُولَنَّ ذَهَبَ ٱلسَّيِّـَٔاتُ عَنِّيٓۚ إِنَّهُۥ لَفَرِحٞ فَخُورٌ
athavā, nāmavane durantaṁ anubhavippicca śēṣaṁ anugrahaṁ āsvadippiccāl avan paṟayuṁ: "enṟe durantaṅṅaḷeākke pēāyimaṟaññirikkunnu.” aṅṅane avan āhḷādabharitanuṁ ahaṅkāriyumāyittīrunnu
Surah Hud, Verse 10
إِلَّا ٱلَّذِينَ صَبَرُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ أُوْلَـٰٓئِكَ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَأَجۡرٞ كَبِيرٞ
sahanamavalambikkukayuṁ salkkarmaṅṅaḷ pravarttikkukayuṁ ceytavareāḻike. avarkkāṇ pāpamēācanaṁ. mahattāya pratiphalavuṁ
Surah Hud, Verse 11
فَلَعَلَّكَ تَارِكُۢ بَعۡضَ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ وَضَآئِقُۢ بِهِۦ صَدۡرُكَ أَن يَقُولُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ كَنزٌ أَوۡ جَآءَ مَعَهُۥ مَلَكٌۚ إِنَّمَآ أَنتَ نَذِيرٞۚ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٌ
“iyāḷkk oru nidhi iṟakkikkeāṭukkāttatent? alleṅkil iyāḷēāṭeāppaṁ oru malakk varāttatent?” enneākke avar paṟayunnatukāraṇaṁ ninakku bēādhanamāyi labhicca sandēśaṅṅaḷil cilat nī viṭṭukaḷaññēkkāṁ. alleṅkilatuvaḻi ninakk manēāviṣamamuṇṭāyēkkāṁ. ennāl nī oru munnaṟiyippukāran mātramāṇ. allāhuvēā sarva saṅgatikaḷkkuṁ cumatalappeṭṭavanuṁ
Surah Hud, Verse 12
أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ فَأۡتُواْ بِعَشۡرِ سُوَرٖ مِّثۡلِهِۦ مُفۡتَرَيَٰتٖ وَٱدۡعُواْ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
atalla; it iddēhaṁ keṭṭiccamaccatāṇennāṇēā avar vādikkunnat? paṟayuka: eṅkil itupēāluḷḷa patt adhyāyaṁ niṅṅaḷ keṭṭiccamacc keāṇṭuvarika. atināyi allāhuvinu puṟame niṅṅaḷkk kiṭṭāvunnavareyeākke viḷiccukeāḷḷuka. niṅṅaḷ satyavānmāreṅkil
Surah Hud, Verse 13
فَإِلَّمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَآ أُنزِلَ بِعِلۡمِ ٱللَّهِ وَأَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ
athavā avar niṅṅaḷuṭe velluviḷikk uttaraṁ nalkunnilleṅkil aṟiyuka: allāhu aṟiññukeāṇṭutanneyāṇ it avatarippiccirikkunnat. avanallāte daivamilla. iniyeṅkiluṁ niṅṅaḷ musliṅkaḷāvunnuṇṭēā
Surah Hud, Verse 14
مَن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتَهَا نُوَفِّ إِلَيۡهِمۡ أَعۡمَٰلَهُمۡ فِيهَا وَهُمۡ فِيهَا لَا يُبۡخَسُونَ
āreṅkiluṁ aihikajīvitavuṁ atinṟe ārbhāṭaṅṅaḷuṁ mātramāṇ āgrahikkunnateṅkil nāmavaruṭe karmaphalaṅṅaḷeākke iviṭe vecc tanne pūrṇamāyi nalkuṁ. atilavarkkeāṭṭuṁ kuṟavu varuttilla
Surah Hud, Verse 15
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَيۡسَ لَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا ٱلنَّارُۖ وَحَبِطَ مَا صَنَعُواْ فِيهَا وَبَٰطِلٞ مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
ennāl paralēākatt narakattī mātramāṇavarkkuṇṭāvuka. avariviṭe ceytukūṭṭiyateākkeyuṁ niṣphalamāyirikkunnu. avar pravartticcukeāṇṭirunnatellāṁ pāḻvēlakaḷāyi pariṇamiccirikkunnu
Surah Hud, Verse 16
أَفَمَن كَانَ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّهِۦ وَيَتۡلُوهُ شَاهِدٞ مِّنۡهُ وَمِن قَبۡلِهِۦ كِتَٰبُ مُوسَىٰٓ إِمَامٗا وَرَحۡمَةًۚ أُوْلَـٰٓئِكَ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۚ وَمَن يَكۡفُرۡ بِهِۦ مِنَ ٱلۡأَحۡزَابِ فَٱلنَّارُ مَوۡعِدُهُۥۚ فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُۚ إِنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يُؤۡمِنُونَ
orāḷkk tanṟe nāthanil ninnuḷḷa vyaktamāya teḷivu labhiccu. atē tuṭarnn tanṟe nāthanil ninnuḷḷa oru sākṣi ayāḷkk pintuṇa nalkukayuṁ ceytu. atinu mumpē mātr̥kayuṁ divyānugrahavumāyi mūsākk granthaṁ vannettiyiṭṭumuṇṭ. iyāḷuṁ bhetika pūjakareppēāle at taḷḷikkaḷayumēā? avaratil viśvasikkuka tanne ceyyuṁ. ennāl vividha vibhāgaṅṅaḷil āreṅkiluṁ atine niṣēdhikkukayāṇeṅkil avaruṭe vāgdatta sthalaṁ narakattīyāyirikkuṁ. atināl nī itil sanśayikkarut. tīrccayāyuṁ it ninṟe nāthanil ninnuḷḷa satyamāṇ. enniṭṭuṁ janaṅṅaḷilēṟepēruṁ viśvasikkunnilla
Surah Hud, Verse 17
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًاۚ أُوْلَـٰٓئِكَ يُعۡرَضُونَ عَلَىٰ رَبِّهِمۡ وَيَقُولُ ٱلۡأَشۡهَٰدُ هَـٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ أَلَا لَعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلظَّـٰلِمِينَ
allāhuvinṟe pēril kaḷḷaṁ keṭṭiccamaccuṇṭākkiyavanekkāḷ keāṭiya akrami āruṇṭ? avar taṅṅaḷuṭe nāthanṟe sannidhiyil keāṇṭuvarappeṭuṁ. appēāḷ sākṣikaḷ paṟayuṁ: "ivarāṇ taṅṅaḷuṭe nāthanṟe pēril kaḷḷaṁ keṭṭiccamaccavar.” aṟiyuka: akramikaḷuṭe mēl allāhuvinṟe keāṭiya śāpamuṇṭ
Surah Hud, Verse 18
ٱلَّذِينَ يَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجٗا وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ كَٰفِرُونَ
allāhuvinṟe mārgattil ninn janatte taṭayunnavaruṁ avanṟe vaḻi vikalamākkānāgrahikkunnavarumāṇavar. paralēākatte taḷḷippaṟayunnavaruṁ
Surah Hud, Verse 19
أُوْلَـٰٓئِكَ لَمۡ يَكُونُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا كَانَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَۘ يُضَٰعَفُ لَهُمُ ٱلۡعَذَابُۚ مَا كَانُواْ يَسۡتَطِيعُونَ ٱلسَّمۡعَ وَمَا كَانُواْ يُبۡصِرُونَ
avar ī bhūmiyil allāhuve tēālpikkān mātraṁ vaḷarnniṭṭilla. allāhuvallāte avarkk maṟṟu rakṣakarilla. avarkk iraṭṭi śikṣayuṇṭ. avarkkeānnuṁ kēḷkkān kaḻiññirunnilla. avareānnuṁ kaṇṭaṟiyunnavarumāyirunnilla
Surah Hud, Verse 20
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
taṅṅaḷkku tanne naṣṭaṁ varuttiveccavarāṇavar. avar keṭṭiccamaccirunnatellāṁ avaril ninn ēṟe akannupēāyirikkunnu
Surah Hud, Verse 21
لَا جَرَمَ أَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ هُمُ ٱلۡأَخۡسَرُونَ
sanśayamilla; avar tanneyāṇ paralēākatt parājayappeṭṭavar
Surah Hud, Verse 22
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ وَأَخۡبَتُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ
ennāl satyaviśvāsaṁ svīkarikkukayuṁ salkkarmaṅṅaḷ pravarttikkukayuṁ taṅṅaḷuṭe nāthaṅkalēkk vinayattēāṭe tiriccucellukayuṁ ceytavarāṇ svargāvakāśikaḷ. avaraviṭe sthiravāsikaḷāyirikkuṁ
Surah Hud, Verse 23
۞مَثَلُ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ كَٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡأَصَمِّ وَٱلۡبَصِيرِ وَٱلسَّمِيعِۚ هَلۡ يَسۡتَوِيَانِ مَثَلًاۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
ī raṇṭu vibhāgattinṟe upama ivvidhamatre: oruvan andhanuṁ badhiranuṁ; aparan kāḻcayuṁ kēḷviyumuḷḷavanuṁ. ī upamayile iruvaruṁ orupēāleyāṇēā? niṅṅaḷ ālēāciccu nēākkunnillē
Surah Hud, Verse 24
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦٓ إِنِّي لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٌ
nūhine nāṁ tanṟe janatayilēkkayaccu. addēhaṁ paṟaññu: "ñān niṅṅaḷkk vyaktamāya munnaṟiyippu nalkunnavanāṇ
Surah Hud, Verse 25
أَن لَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۖ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ أَلِيمٖ
niṅṅaḷ allāhuvineyallāte vaḻippeṭarut. nēāvēṟiya śikṣa orunāḷ niṅṅaḷkkuṇṭāvumenn tīrccayāyuṁ ñān bhayappeṭunnu.”
Surah Hud, Verse 26
فَقَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ مَا نَرَىٰكَ إِلَّا بَشَرٗا مِّثۡلَنَا وَمَا نَرَىٰكَ ٱتَّبَعَكَ إِلَّا ٱلَّذِينَ هُمۡ أَرَاذِلُنَا بَادِيَ ٱلرَّأۡيِ وَمَا نَرَىٰ لَكُمۡ عَلَيۡنَا مِن فَضۡلِۭ بَلۡ نَظُنُّكُمۡ كَٰذِبِينَ
appēāḷ addēhattinṟe janatayile satyaniṣēdhikaḷāya pramāṇimār paṟaññu: "ñaṅṅaḷuṭe nēāṭṭattil nī ñaṅṅaḷeppēāluḷḷa oru manuṣyan mātramāṇ. ñaṅṅaḷile nis'sāranmār mātramāṇ, kāryavicāramillāte ninne pintuṭarnnatāyi ñaṅṅaḷ kāṇunnat. ñaṅṅaḷekkāḷēṟe oru śrēṣṭhatayuṁ niṅṅaḷil ñaṅṅaḷ kāṇunnilla. mātramalla; niṅṅaḷ kaḷḷavādikaḷāṇenn ñaṅṅaḷ karutunnu.”
Surah Hud, Verse 27
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِهِۦ فَعُمِّيَتۡ عَلَيۡكُمۡ أَنُلۡزِمُكُمُوهَا وَأَنتُمۡ لَهَا كَٰرِهُونَ
addēhaṁ paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ ālēāciccu nēākkiyiṭṭuṇṭēā? ñānenṟe nāthanil ninnuḷḷa spaṣṭamāya pramāṇaṅṅaḷ muṟuke piṭikkunnavanāṇ; avan tanṟe anugrahamenikk tannirikkunnu; niṅṅaḷkkat kāṇān kaḻiyunnilleṅkil ñānentu ceyyānāṇ? niṅṅaḷkkat iṣṭamillātirikke niṅṅaḷataṅgīkarikkān ñaṅṅaḷ nirbandhikkukayēā
Surah Hud, Verse 28
وَيَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مَالًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِۚ وَمَآ أَنَا۠ بِطَارِدِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۚ إِنَّهُم مُّلَٰقُواْ رَبِّهِمۡ وَلَٰكِنِّيٓ أَرَىٰكُمۡ قَوۡمٗا تَجۡهَلُونَ
enṟe janamē, itinṟe pēril ñān niṅṅaḷēāṭ svatteānnuṁ cēādikkunnilla. enṟe pratiphalaṁ allāhuviṅkal mātramāṇ. viśvasiccavare āṭṭiyakaṟṟunnavanalla ñān. tīrccayāyuṁ avar taṅṅaḷuṭe nāthanumāyi sandhikkuṁ. ennāl niṅṅaḷe tikañña avivēkikaḷāyāṇ ñān kāṇunnat
Surah Hud, Verse 29
وَيَٰقَوۡمِ مَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِن طَرَدتُّهُمۡۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
enṟe janamē, ñān avare āṭṭiyakaṟṟiyāl allāhuvinṟe śikṣayilninn ārāṇenne rakṣikkuka? niṅṅaḷikkāryaṁ manas'silākkunnillē
Surah Hud, Verse 30
وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ إِنِّي مَلَكٞ وَلَآ أَقُولُ لِلَّذِينَ تَزۡدَرِيٓ أَعۡيُنُكُمۡ لَن يُؤۡتِيَهُمُ ٱللَّهُ خَيۡرًاۖ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا فِيٓ أَنفُسِهِمۡ إِنِّيٓ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ
allāhuvinṟe khajanāvukaḷ enṟe vaśamuṇṭenn ñān niṅṅaḷēāṭ paṟayunnilla. enikk abhetika kāryaṅṅaḷaṟiyukayumilla. ñān malakkāṇennu vādikkunnumilla. niṅṅaḷuṭe kaṇṇil nis'sārarāyi kāṇunnavarkk allāhu yāteāru guṇavuṁ nalkukayilla ennu paṟayānuṁ ñānilla. avaruṭe manas'sukaḷiluḷḷat nannāyaṟiyunnavan allāhuvāṇ. iteānnumaṅgīkarikkunnilleṅkil ñān atikramikaḷilpeṭṭavanāyittīruṁ; tīrcca.”
Surah Hud, Verse 31
قَالُواْ يَٰنُوحُ قَدۡ جَٰدَلۡتَنَا فَأَكۡثَرۡتَ جِدَٰلَنَا فَأۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
avar paṟaññu: "nūhē, nī ñaṅṅaḷēāṭ tarkkiccu. vaḷarekkūṭutalāyi tarkkiccu. atināl nī bhīṣaṇippeṭuttikkeāṇṭirikkunna ā śikṣayiṅṅ keāṇṭuvarika. nī satyavādiyāṇeṅkil!”
Surah Hud, Verse 32
قَالَ إِنَّمَا يَأۡتِيكُم بِهِ ٱللَّهُ إِن شَآءَ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ
nūh paṟaññu: "allāhu icchicceṅkil avan tanneyāṇ niṅṅaḷkkat keāṇṭuvarika. appēāḻavane tēālpikkān niṅṅaḷkkāvilla
Surah Hud, Verse 33
وَلَا يَنفَعُكُمۡ نُصۡحِيٓ إِنۡ أَرَدتُّ أَنۡ أَنصَحَ لَكُمۡ إِن كَانَ ٱللَّهُ يُرِيدُ أَن يُغۡوِيَكُمۡۚ هُوَ رَبُّكُمۡ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
allāhu niṅṅaḷe vaḻiteṟṟiccu kaḷayānicchikkunnuveṅkil ñān niṅṅaḷe etra upadēśiccāluṁ ā upadēśaṁ niṅṅaḷkk upakarikkukayilla. avanāṇ niṅṅaḷuṭe nāthan. avaṅkalēkkāṇ niṅṅaḷ tiriccucellēṇṭat.”
Surah Hud, Verse 34
أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ إِنِ ٱفۡتَرَيۡتُهُۥ فَعَلَيَّ إِجۡرَامِي وَأَنَا۠ بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُجۡرِمُونَ
nabiyē, atalla; “ayāḷit svayaṁ keṭṭiccamaccatāṇe”nnāṇēā avar paṟayunnat? paṟayuka: "ñānat keṭṭiccamaccatāṇeṅkil enṟe pāpattinṟe dēāṣaphalaṁ enikkutanneyāyirikkuṁ. niṅṅaḷ ceyyunna kuṟṟaṅṅaḷil ninn ñān tīrttuṁ muktanāṇ.”
Surah Hud, Verse 35
وَأُوحِيَ إِلَىٰ نُوحٍ أَنَّهُۥ لَن يُؤۡمِنَ مِن قَوۡمِكَ إِلَّا مَن قَدۡ ءَامَنَ فَلَا تَبۡتَئِسۡ بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
nūhin divyasandēśaṁ labhiccu: ninṟe janatayil ituvare viśvasiccukaḻiññavarallāte iniyāruṁ viśvasikkukayilla. atināl avar ceytukeāṇṭirikkunnatine sambandhicc nī saṅkaṭappeṭēṇṭatilla
Surah Hud, Verse 36
وَٱصۡنَعِ ٱلۡفُلۡكَ بِأَعۡيُنِنَا وَوَحۡيِنَا وَلَا تُخَٰطِبۡنِي فِي ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِنَّهُم مُّغۡرَقُونَ
nam'muṭe mēlnēāṭṭattiluṁ nam'muṭe nirdēśamanusariccuṁ nī kappaluṇṭākkuka. akramaṁ kāṇiccavaruṭe kāryattil nīyennēāṭeānnuṁ paṟayarut. avar muṅṅiccāvukatanne ceyyuṁ
Surah Hud, Verse 37
وَيَصۡنَعُ ٱلۡفُلۡكَ وَكُلَّمَا مَرَّ عَلَيۡهِ مَلَأٞ مِّن قَوۡمِهِۦ سَخِرُواْ مِنۡهُۚ قَالَ إِن تَسۡخَرُواْ مِنَّا فَإِنَّا نَسۡخَرُ مِنكُمۡ كَمَا تَسۡخَرُونَ
addēhaṁ kappaluṇṭākkunnu. ā janatayile pramāṇikkūṭṭaṁ addēhattinarikilūṭe naṭannupēāyappēāḻellāṁ addēhatte parihasiccu. addēhaṁ paṟaññu: "ippēāḷ niṅṅaḷ ñaṅṅaḷe parihasikkunnu. orunāḷ niṅṅaḷ parihasikkunnapēāle ñaṅṅaḷ niṅṅaḷeyuṁ parihasikkuṁ
Surah Hud, Verse 38
فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَيَحِلُّ عَلَيۡهِ عَذَابٞ مُّقِيمٌ
apamānakaramāya śikṣa ārkkāṇ vannettukayennuṁ sthiramāya śikṣa āruṭe mēlāṇ vannu patikkukayennuṁ niṅṅaḷ vaikāte aṟiyuṁ.”
Surah Hud, Verse 39
حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَمۡرُنَا وَفَارَ ٱلتَّنُّورُ قُلۡنَا ٱحۡمِلۡ فِيهَا مِن كُلّٖ زَوۡجَيۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَأَهۡلَكَ إِلَّا مَن سَبَقَ عَلَيۡهِ ٱلۡقَوۡلُ وَمَنۡ ءَامَنَۚ وَمَآ ءَامَنَ مَعَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٞ
aṅṅane nam'muṭe vidhi vannu. aṭuppil uṟava peāṭṭi. appēāḷ nāṁ paṟaññu: "ellā jantuvargattilninnuṁ īraṇṭu iṇakaḷe atil kayaṟṟuka. ninṟe kuṭumbatteyuṁ. nēratte tīrumāna prakhyāpanaṁ uṇṭāyavareyeāḻike. viśvasiccavareyuṁ kayaṟṟuka.” vaḷare kuṟaccu pērallāte addēhattēāṭeāppaṁ viśvasiccavarāyi uṇṭāyirunnilla
Surah Hud, Verse 40
۞وَقَالَ ٱرۡكَبُواْ فِيهَا بِسۡمِ ٱللَّهِ مَجۡرٜىٰهَا وَمُرۡسَىٰهَآۚ إِنَّ رَبِّي لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ
addēhaṁ paṟaññu: "niṅṅaḷatil kayaṟuka. atinṟe nīkkavuṁ nilpumellāṁ allāhuvinṟe nāmattilāṇ. enṟe nāthan ēṟe peāṟukkunnavanuṁ paramadayāluvumāṇ.”
Surah Hud, Verse 41
وَهِيَ تَجۡرِي بِهِمۡ فِي مَوۡجٖ كَٱلۡجِبَالِ وَنَادَىٰ نُوحٌ ٱبۡنَهُۥ وَكَانَ فِي مَعۡزِلٖ يَٰبُنَيَّ ٱرۡكَب مَّعَنَا وَلَا تَكُن مَّعَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
parvataṅṅaḷ pēāluḷḷa tiramālakaḷkkiṭayilūṭe at avareyuṁ keāṇṭ sañcarikkukayāyirunnu. nūh tanṟe makane viḷiccu- avan vaḷare dūreyāyirunnu- "enṟe kuññumēānē, nī ñaṅṅaḷuṭe kūṭe itil kayaṟuka. nī satyaniṣēdhikaḷēāṭeāppamākarutē.”
Surah Hud, Verse 42
قَالَ سَـَٔاوِيٓ إِلَىٰ جَبَلٖ يَعۡصِمُنِي مِنَ ٱلۡمَآءِۚ قَالَ لَا عَاصِمَ ٱلۡيَوۡمَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِ إِلَّا مَن رَّحِمَۚ وَحَالَ بَيۡنَهُمَا ٱلۡمَوۡجُ فَكَانَ مِنَ ٱلۡمُغۡرَقِينَ
avan paṟaññu: "ñāneāru malayil abhayaṁ tēṭikkeāḷḷāṁ. atenne veḷḷappeākkattil ninn rakṣiccukeāḷḷuṁ.” nūh paṟaññu: "inn daiva vidhiyilninn rakṣikkunna onnumilla. avan karuṇa kāṇikkunnavareāḻike.” appēāḻēkkuṁ avarkkiṭayil tiramāla maṟayiṭṭu. aṅṅane avan muṅṅimariccavaril peṭṭupēāyi
Surah Hud, Verse 43
وَقِيلَ يَـٰٓأَرۡضُ ٱبۡلَعِي مَآءَكِ وَيَٰسَمَآءُ أَقۡلِعِي وَغِيضَ ٱلۡمَآءُ وَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ وَٱسۡتَوَتۡ عَلَى ٱلۡجُودِيِّۖ وَقِيلَ بُعۡدٗا لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ
appēāḷ kalpanayuṇṭāyi: "ō bhūmi, ninnile veḷḷameākke nī kuṭiccutīrkkū. ākāśamē, maḻa nirttū.” veḷḷaṁ vaṟṟukayuṁ kalpana naṭappāvukayuṁ ceytu. kappal jūdi parvatattinmēl cennu ninnu. appēāḷ iṅṅane aruḷappāṭuṇṭāyi: "akramikaḷāya janatakku nāśaṁ!”
Surah Hud, Verse 44
وَنَادَىٰ نُوحٞ رَّبَّهُۥ فَقَالَ رَبِّ إِنَّ ٱبۡنِي مِنۡ أَهۡلِي وَإِنَّ وَعۡدَكَ ٱلۡحَقُّ وَأَنتَ أَحۡكَمُ ٱلۡحَٰكِمِينَ
nūh tanṟe nāthane viḷiccu paṟaññu: "nāthā! enṟe makan enṟe kuṭumbattilpeṭṭavan tanneyāṇallēā. tīrccayāyuṁ ninṟe vāgdānaṁ satyavumāṇ. nīyēā vidhikarttākkaḷil ēṟṟavuṁ nannāyi vidhi kalpikkunnavanuṁ.”
Surah Hud, Verse 45
قَالَ يَٰنُوحُ إِنَّهُۥ لَيۡسَ مِنۡ أَهۡلِكَۖ إِنَّهُۥ عَمَلٌ غَيۡرُ صَٰلِحٖۖ فَلَا تَسۡـَٔلۡنِ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۖ إِنِّيٓ أَعِظُكَ أَن تَكُونَ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
allāhu paṟaññu: "nūhē, niścayamāyuṁ avan ninṟe kuṭumbattil peṭṭavanalla. avan durvr̥ttiyākunnu. atināl yāthārthyaṁ entenn ninakkaṟiyātta kāryaṁ nī ennēāṭāvaśyappeṭarut. avivēkikaḷil peṭarutenn ñānitā ninne upadēśikkunnu.”
Surah Hud, Verse 46
قَالَ رَبِّ إِنِّيٓ أَعُوذُ بِكَ أَنۡ أَسۡـَٔلَكَ مَا لَيۡسَ لِي بِهِۦ عِلۡمٞۖ وَإِلَّا تَغۡفِرۡ لِي وَتَرۡحَمۡنِيٓ أَكُن مِّنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ
nūh paṟaññu: "enṟe nāthā, enikkaṟiyātta kāryaṁ ninnēāṭ āvaśyappeṭunnatil ninn ñānitā ninnilabhayaṁ tēṭunnu. nī enikk peāṟuttutarikayuṁ ennēāṭ karuṇa kāṇikkukayuṁ ceyyunnilleṅkil ñān naṣṭappeṭṭavanāyittīruṁ.”
Surah Hud, Verse 47
قِيلَ يَٰنُوحُ ٱهۡبِطۡ بِسَلَٰمٖ مِّنَّا وَبَرَكَٰتٍ عَلَيۡكَ وَعَلَىٰٓ أُمَمٖ مِّمَّن مَّعَكَۚ وَأُمَمٞ سَنُمَتِّعُهُمۡ ثُمَّ يَمَسُّهُم مِّنَّا عَذَابٌ أَلِيمٞ
addēhattēāṭu paṟaññu: "nūhē, nī karakkiṟaṅṅuka. nam'mil ninnuḷḷa samādhānaṁ ninakkuṇṭ. ninakkuṁ ninnēāṭeāppamuḷḷa cila samūhaṅṅaḷkkuṁ nam'muṭe anugrahavumuṇṭ. ennāl maṟṟu cila samūhaṅṅaḷuṇṭ. avarkk nāṁ tālkkālika jīvitasukhaṁ nalkuṁ. pinne nam'mil ninnuḷḷa nēāvēṟiya śikṣa avare bādhikkukayuṁ ceyyuṁ
Surah Hud, Verse 48
تِلۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡغَيۡبِ نُوحِيهَآ إِلَيۡكَۖ مَا كُنتَ تَعۡلَمُهَآ أَنتَ وَلَا قَوۡمُكَ مِن قَبۡلِ هَٰذَاۖ فَٱصۡبِرۡۖ إِنَّ ٱلۡعَٰقِبَةَ لِلۡمُتَّقِينَ
nabiyē, iteākke adr̥śya kāryaṅṅaḷe sambandhicca varttamānaṅṅaḷilpeṭṭatāṇ. ninakku nāmat bēādhanaṁ nalkunnu. nīyēā ninṟe janatayēā āruṁ tanne itinu mump itēkkuṟicc aṟiyumāyirunnilla. atināl kṣamikkuka. sanśayamilla; avasānaphalaṁ bhaktanmārkkanuguṇamāyirikkuṁ
Surah Hud, Verse 49
وَإِلَىٰ عَادٍ أَخَاهُمۡ هُودٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۖ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا مُفۡتَرُونَ
ād janatayilēkk avaruṭe sahēādaran hūdine nāṁ niyēāgiccu. addēhaṁ paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ allāhuvin vaḻippeṭuka. avanallāte niṅṅaḷkkeāru daivamilla. niṅṅaḷ keṭṭiccamaccu kaḷḷaṁ paṟayunnavar mātramāṇ
Surah Hud, Verse 50
يَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱلَّذِي فَطَرَنِيٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
enṟe janamē, itinṟe pēril ñān niṅṅaḷēāṭeāru pratiphalavuṁ āvaśyappeṭunnilla. enikkuḷḷa pratiphalaṁ enne paṭaccavanṟetumātramāṇ. niṅṅaḷ ālēācikkunnillē
Surah Hud, Verse 51
وَيَٰقَوۡمِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُرۡسِلِ ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡكُم مِّدۡرَارٗا وَيَزِدۡكُمۡ قُوَّةً إِلَىٰ قُوَّتِكُمۡ وَلَا تَتَوَلَّوۡاْ مُجۡرِمِينَ
enṟe janamē, niṅṅaḷ niṅṅaḷuṭe nāthanēāṭ māppirakkuka. pinne avaṅkalēkk paścāttapiccu maṭaṅṅuka. eṅkilavan niṅṅaḷkk mānattuninn vēṇṭuvēāḷaṁ maḻa vīḻttittaruṁ. niṅṅaḷkk ippēāḻuḷḷa śakti vaḷareyēṟe vardhippiccutaruṁ. atināl pāpikaḷāyi pintiriññupēāvarut.”
Surah Hud, Verse 52
قَالُواْ يَٰهُودُ مَا جِئۡتَنَا بِبَيِّنَةٖ وَمَا نَحۡنُ بِتَارِكِيٓ ءَالِهَتِنَا عَن قَوۡلِكَ وَمَا نَحۡنُ لَكَ بِمُؤۡمِنِينَ
avar paṟaññu: "hūdē, nī ñaṅṅaḷkk vyaktamāyeāru teḷivuṁ keāṇṭuvanniṭṭilla. ninṟe vākkukēṭṭ mātraṁ ñaṅṅaḷ ñaṅṅaḷuṭe daivaṅṅaḷe veṭiyukayumilla. ñaṅṅaḷ ninnileāṭṭuṁ viśvasikkunnumilla
Surah Hud, Verse 53
إِن نَّقُولُ إِلَّا ٱعۡتَرَىٰكَ بَعۡضُ ءَالِهَتِنَا بِسُوٓءٖۗ قَالَ إِنِّيٓ أُشۡهِدُ ٱللَّهَ وَٱشۡهَدُوٓاْ أَنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
ñaṅṅaḷkku paṟayānuḷḷatitāṇ: ninakku ñaṅṅaḷuṭe daivaṅṅaḷilāruṭeyēā dēāṣabādhayēṟṟirikkunnu.” hūd paṟaññu: "ñān allāhuve sākṣiyākkunnu. niṅṅaḷuṁ sākṣyaṁ vahikkuka. niṅṅaḷavanil paṅkucērkkunnatil ninneākke ñān muktanākunnu
Surah Hud, Verse 54
مِن دُونِهِۦۖ فَكِيدُونِي جَمِيعٗا ثُمَّ لَا تُنظِرُونِ
allāhuvekkūṭāte. atināl niṅṅaḷellāvaruṁ cērnn enikketire tantraṁ prayēāgiccukeāḷḷuka. niṅṅaḷ enikkeāṭṭuṁ avadhi tarēṇṭatilla
Surah Hud, Verse 55
إِنِّي تَوَكَّلۡتُ عَلَى ٱللَّهِ رَبِّي وَرَبِّكُمۚ مَّا مِن دَآبَّةٍ إِلَّا هُوَ ءَاخِذُۢ بِنَاصِيَتِهَآۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
ñānitā allāhuvil bharamēlpiccirikkunnu. enṟeyuṁ niṅṅaḷuṭeyuṁ nāthanāṇavan. oru jantuvumilla; atinṟe mūrdhāv avanṟe piṭiyilāyikkeāṇṭallāte. enṟe nāthan nērvaḻiyilākunnu; tīrcca
Surah Hud, Verse 56
فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُم مَّآ أُرۡسِلۡتُ بِهِۦٓ إِلَيۡكُمۡۚ وَيَسۡتَخۡلِفُ رَبِّي قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّونَهُۥ شَيۡـًٔاۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٍ حَفِيظٞ
ēteāru sandēśavumāyāṇēā ñān niṅṅaḷilēkk niyēāgitanāyat atu ñān niṅṅaḷkk etticcutannirikkunnu. ini niṅṅaḷ pintiriññupēāvukayāṇeṅkil aṟiyuka: niṅṅaḷkku pakaraṁ maṟṟeāru janataye enṟe nāthan keāṇṭuvarika tanne ceyyuṁ. avaneāru drēāhavuṁ varuttān niṅṅaḷkkāvilla. enṟe nāthan ellā kāryattinuṁ mēlnēāṭṭaṁ vahikkunnavanāṇ.”
Surah Hud, Verse 57
وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا هُودٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَنَجَّيۡنَٰهُم مِّنۡ عَذَابٍ غَلِيظٖ
nam'muṭe vidhivannappēāḷ hūdineyuṁ addēhattēāṭeāppaṁ viśvasiccavareyuṁ nam'muṭe anugrahattāl nāṁ rakṣappeṭutti. keāṭiya śikṣayilninn nāmavare mēācippiccu
Surah Hud, Verse 58
وَتِلۡكَ عَادٞۖ جَحَدُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ وَعَصَوۡاْ رُسُلَهُۥ وَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ كُلِّ جَبَّارٍ عَنِيدٖ
atāṇ ād janata. taṅṅaḷuṭe nāthanṟe pramāṇaṅṅaḷe avar niṣēdhiccu. avanṟe dūtanmāre dhikkariccu. dhikkārikaḷāya ellā svēcchādhipatikaḷuṭeyuṁ kalpana pinpaṟṟukayuṁ ceytu
Surah Hud, Verse 59
وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ أَلَآ إِنَّ عَادٗا كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّعَادٖ قَوۡمِ هُودٖ
ennāl aihikajīvitattiluṁ uyirtteḻunnēlpunāḷiluṁ śāpaṁ avare pintuṭaruṁ. aṟiyuka: ād janata taṅṅaḷuṭe nāthane taḷḷippaṟaññu. atināl, hūdinṟe janatayāya ādin nāśaṁ
Surah Hud, Verse 60
۞وَإِلَىٰ ثَمُودَ أَخَاهُمۡ صَٰلِحٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ هُوَ أَنشَأَكُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ وَٱسۡتَعۡمَرَكُمۡ فِيهَا فَٱسۡتَغۡفِرُوهُ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي قَرِيبٞ مُّجِيبٞ
samūd gēātrattilēkk avaruṭe sahēādaran svālihine nāṁ niyēāgiccu. addēhaṁ paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ allāhuvinu vaḻippeṭuka. avanallāte niṅṅaḷkkeāru daivamilla. avan niṅṅaḷe bhūmiyil ninn sr̥ṣṭiccu vaḷartti. niṅṅaḷe aviṭe kuṭiyiruttukayuṁ ceytu. atināl niṅṅaḷavanēāṭ māppirakkuka. pinne avaṅkalēkk paścāttapiccu maṭaṅṅuka. niścayamāyuṁ enṟe nāthan niṅṅaḷkk ēṟe aṭuttavanatre. uttaraṁ nalkunnavanuṁ avan tanne.”
Surah Hud, Verse 61
قَالُواْ يَٰصَٰلِحُ قَدۡ كُنتَ فِينَا مَرۡجُوّٗا قَبۡلَ هَٰذَآۖ أَتَنۡهَىٰنَآ أَن نَّعۡبُدَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا وَإِنَّنَا لَفِي شَكّٖ مِّمَّا تَدۡعُونَآ إِلَيۡهِ مُرِيبٖ
avar paṟaññu: "svālihē, itinumump nī ñaṅṅaḷkkiṭayil ēṟe vēṇṭappeṭṭavanāyirunnu. nīyippēāḷ ñaṅṅaḷuṭe pūrvikar pūjiccirunnavaye ñaṅṅaḷ pūjikkunnat vilakkukayāṇēā? nī ñaṅṅaḷe kṣaṇiccukeāṇṭirikkunna kāryatteppaṟṟi ñaṅṅaḷ saṅkīrṇamāya sanśayattilāṇ.”
Surah Hud, Verse 62
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي مِنۡهُ رَحۡمَةٗ فَمَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِنۡ عَصَيۡتُهُۥۖ فَمَا تَزِيدُونَنِي غَيۡرَ تَخۡسِيرٖ
svālih paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ cinticciṭṭuṇṭēā? ñān enṟe nāthanilninnuḷḷa vyaktamāya pramāṇaṁ muṟukeppiṭikkunnu. avanṟe anugrahaṁ avanenikku nalkiyirikkunnu. enniṭṭuṁ ñān allāhuve dhikkarikkukayāṇeṅkil avanṟe kaṭhinamāya śikṣayil ninn ārāṇenne rakṣikkuka? enikk kūṭutal naṣṭaṁ varuttānallāte niṅṅaḷkkentu ceyyān kaḻiyuṁ
Surah Hud, Verse 63
وَيَٰقَوۡمِ هَٰذِهِۦ نَاقَةُ ٱللَّهِ لَكُمۡ ءَايَةٗۖ فَذَرُوهَا تَأۡكُلۡ فِيٓ أَرۡضِ ٱللَّهِۖ وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابٞ قَرِيبٞ
enṟe janamē, itā allāhuvinṟe oṭṭakaṁ. niṅṅaḷkkuḷḷa dr̥ṣṭāntamāṇit. allāhuvinṟe bhūmiyil mēññunaṭakkān niṅṅaḷatine viṭṭēkkuka. niṅṅaḷatineāru drēāhavuṁ varuttarut. aṅṅane ceytāl aṭuttutanne kaṭutta śikṣa niṅṅaḷe piṭikūṭuṁ.”
Surah Hud, Verse 64
فَعَقَرُوهَا فَقَالَ تَمَتَّعُواْ فِي دَارِكُمۡ ثَلَٰثَةَ أَيَّامٖۖ ذَٰلِكَ وَعۡدٌ غَيۡرُ مَكۡذُوبٖ
enniṭṭuṁ avaratine aṟukeāla ceytu. appēāḷ svālih paṟaññu: "niṅṅaḷini mūnnudivasaṁ mātraṁ niṅṅaḷuṭe vīṭukaḷil sukhiccukaḻiyuka. oṭṭuṁ piḻavupaṟṟātta samaya nirṇayamāṇit.”
Surah Hud, Verse 65
فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا صَٰلِحٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَمِنۡ خِزۡيِ يَوۡمِئِذٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ ٱلۡقَوِيُّ ٱلۡعَزِيزُ
aṅṅane nam'muṭe vidhi vannappēāḷ svālihineyuṁ addēhattēāṭeāppamuḷḷa viśvāsikaḷēyuṁ nam'muṭe kāruṇyattāl nāṁ rakṣappeṭutti. annāḷile apamānattil ninnuṁ nāmavare mēācippiccu. ninṟe nāthan śaktanuṁ ajayyanumāṇ
Surah Hud, Verse 66
وَأَخَذَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ
akramaṁ kāṇiccavare ghēāragarjanaṁ piṭikūṭi. aṅṅane prabhātattilavar taṅṅaḷuṭe vīṭukaḷil kamiḻnnu vīṇukiṭakkunnavarāyittīrnnu
Surah Hud, Verse 67
كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَآ إِنَّ ثَمُودَاْ كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّثَمُودَ
avaraviṭe pārttiṭṭēyillenna pēāleyāyi. aṟiyuka: samūd gēātraṁ taṅṅaḷuṭe nāthane dhikkariccu. atināl samūd gēātrattin nāśaṁ
Surah Hud, Verse 68
وَلَقَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُنَآ إِبۡرَٰهِيمَ بِٱلۡبُشۡرَىٰ قَالُواْ سَلَٰمٗاۖ قَالَ سَلَٰمٞۖ فَمَا لَبِثَ أَن جَآءَ بِعِجۡلٍ حَنِيذٖ
nam'muṭe dūtanmār śubhavr̥ttāntavumāyi ibṟāhīmine samīpiccu. avar paṟaññu: "salāṁ.” addēhaṁ paṟaññu: "salāṁ.” oṭṭuṁ vaikāte addēhaṁ vēviccu pākan̄ceyta oru kāḷakkuṭṭiye keāṇṭuvannu
Surah Hud, Verse 69
فَلَمَّا رَءَآ أَيۡدِيَهُمۡ لَا تَصِلُ إِلَيۡهِ نَكِرَهُمۡ وَأَوۡجَسَ مِنۡهُمۡ خِيفَةٗۚ قَالُواْ لَا تَخَفۡ إِنَّآ أُرۡسِلۡنَآ إِلَىٰ قَوۡمِ لُوطٖ
avaruṭe kaikaḷ atilēkk nīḷunnillenn kaṇṭappēāḷ addēhattin avare sambandhicc sanśayamāyi. avareppaṟṟi pēṭi tēānnukayuṁ ceytu. avar paṟaññu: "pēṭikkēṇṭa. ñaṅṅaḷ lūtvinṟe janatayilēkk niyēāgikkappeṭṭavarāṇ.”
Surah Hud, Verse 70
وَٱمۡرَأَتُهُۥ قَآئِمَةٞ فَضَحِكَتۡ فَبَشَّرۡنَٰهَا بِإِسۡحَٰقَ وَمِن وَرَآءِ إِسۡحَٰقَ يَعۡقُوبَ
ibṟāhīminṟe bhārya aviṭe nilkkunnuṇṭāyirunnu. avar ciriccu. appēāḷ avare is'hākhine paṟṟiyuṁ is'hākhin piṟake ya'akhūbine paṟṟiyuṁ nāṁ śubhavārtta aṟiyiccu
Surah Hud, Verse 71
قَالَتۡ يَٰوَيۡلَتَىٰٓ ءَأَلِدُ وَأَنَا۠ عَجُوزٞ وَهَٰذَا بَعۡلِي شَيۡخًاۖ إِنَّ هَٰذَا لَشَيۡءٌ عَجِيبٞ
avar paṟaññu: "ent! ñān paṭukiḻaviyāyirikkunnu. ini prasavikkukayēā? enṟe bharttāvuṁ itā paṭuvr̥d'dhanāyirikkunnu. iteāradbhutakaramāya kāryaṁ tanne.”
Surah Hud, Verse 72
قَالُوٓاْ أَتَعۡجَبِينَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِۖ رَحۡمَتُ ٱللَّهِ وَبَرَكَٰتُهُۥ عَلَيۡكُمۡ أَهۡلَ ٱلۡبَيۡتِۚ إِنَّهُۥ حَمِيدٞ مَّجِيدٞ
ā dūtanmār paṟaññu: "allāhuvinṟe vidhiyil nī adbhutappeṭukayēā? ibṟāhīminṟe vīṭṭukārē, niṅṅaḷkk allāhuvinṟe kāruṇyavuṁ anugrahavumuṇṭāvaṭṭe. avan stutyarhanuṁ ēṟe mahatvamuḷḷavanumāṇ.”
Surah Hud, Verse 73
فَلَمَّا ذَهَبَ عَنۡ إِبۡرَٰهِيمَ ٱلرَّوۡعُ وَجَآءَتۡهُ ٱلۡبُشۡرَىٰ يُجَٰدِلُنَا فِي قَوۡمِ لُوطٍ
aṅṅane ibṟāhīminṟe paribhramaṁ viṭṭumāṟukayuṁ śubhavārtta vannettukayuṁ ceytappēāḷ lūtvinṟe janatayuṭe kāryattil addēhaṁ nam'mēāṭu tarkkikkān tuṭaṅṅi
Surah Hud, Verse 74
إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَحَلِيمٌ أَوَّـٰهٞ مُّنِيبٞ
uṟappāyuṁ ibṟāhīṁ kṣamāśīlanuṁ ēṟe dayāluvumāṇ. sadā paścāttapikkunnavanuṁ
Surah Hud, Verse 75
يَـٰٓإِبۡرَٰهِيمُ أَعۡرِضۡ عَنۡ هَٰذَآۖ إِنَّهُۥ قَدۡ جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَإِنَّهُمۡ ءَاتِيهِمۡ عَذَابٌ غَيۡرُ مَرۡدُودٖ
ibṟāhīmē; itaṅṅ viṭṭēkkuka. niścayamāyuṁ ninṟe nāthanṟe vidhi vannukaḻiññu. ārkkuṁ taṭukkānāvātta śikṣa avarkk vannettuka tanne ceyyuṁ
Surah Hud, Verse 76
وَلَمَّا جَآءَتۡ رُسُلُنَا لُوطٗا سِيٓءَ بِهِمۡ وَضَاقَ بِهِمۡ ذَرۡعٗا وَقَالَ هَٰذَا يَوۡمٌ عَصِيبٞ
nam'muṭe dūtanmār lūtvinṟe aṭuttetti. avaruṭe varavil addēhaṁ atīva duḥkhitanāyi. avarekkuṟiccēārtt addēhattinṟe manas's neāmparaṁ keāṇṭu. addēhaṁ paṟaññu: "it prayāsakaramāya dinantanne.”
Surah Hud, Verse 77
وَجَآءَهُۥ قَوۡمُهُۥ يُهۡرَعُونَ إِلَيۡهِ وَمِن قَبۡلُ كَانُواْ يَعۡمَلُونَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ هَـٰٓؤُلَآءِ بَنَاتِي هُنَّ أَطۡهَرُ لَكُمۡۖ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَلَا تُخۡزُونِ فِي ضَيۡفِيٓۖ أَلَيۡسَ مِنكُمۡ رَجُلٞ رَّشِيدٞ
lūtvinṟe janata addēhattinṟeyaṭuttēkk ōṭiyaṭuttu. nēratte tanne avar nīcavr̥ttikaḷ ceyyunnavarāyirunnu. lūtv paṟaññu: "enṟe janamē, itā enṟe peṇkuṭṭikaḷ. ivarāṇ niṅṅaḷkk kūṭutal viśud'dhiyuḷḷavar. atināl niṅṅaḷ allāhuve sūkṣikkuka. enṟe atithikaḷuṭe kāryattil enne mānakkēṭilākkātirikkuka. niṅṅaḷil vivēkamuḷḷa orāḷumillē?”
Surah Hud, Verse 78
قَالُواْ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا لَنَا فِي بَنَاتِكَ مِنۡ حَقّٖ وَإِنَّكَ لَتَعۡلَمُ مَا نُرِيدُ
avar paṟaññu: "ninṟe peṇmakkaḷekkeāṇṭ ñaṅṅaḷkkeāru prayēājanavumillenn ninakkutanne aṟiyāmallēā. ñaṅṅaḷentāṇāgrahikkunnatennuṁ ninakkaṟiyāṁ.”
Surah Hud, Verse 79
قَالَ لَوۡ أَنَّ لِي بِكُمۡ قُوَّةً أَوۡ ءَاوِيٓ إِلَىٰ رُكۡنٖ شَدِيدٖ
lūtv paṟaññu: "niṅṅaḷe nēriṭān enikku karuttuṇṭāyirunneṅkil! alleṅkil śaktamāya oru tāṅṅ enikk avalambikkānuṇṭāyirunneṅkil.”
Surah Hud, Verse 80
قَالُواْ يَٰلُوطُ إِنَّا رُسُلُ رَبِّكَ لَن يَصِلُوٓاْ إِلَيۡكَۖ فَأَسۡرِ بِأَهۡلِكَ بِقِطۡعٖ مِّنَ ٱلَّيۡلِ وَلَا يَلۡتَفِتۡ مِنكُمۡ أَحَدٌ إِلَّا ٱمۡرَأَتَكَۖ إِنَّهُۥ مُصِيبُهَا مَآ أَصَابَهُمۡۚ إِنَّ مَوۡعِدَهُمُ ٱلصُّبۡحُۚ أَلَيۡسَ ٱلصُّبۡحُ بِقَرِيبٖ
malakkukaḷ paṟaññu: "lūtvē, ñaṅṅaḷ ninṟe nāthanṟe dūtanmārāṇ. ī āḷukaḷkkeārikkaluṁ ninne teāṭānāvilla. atināl rāvēṟekkaḻiññāl nī ninṟe kuṭumbatte kūṭṭi puṟappeṭuka. niṅṅaḷilāruṁ tiriññunēākkarut. pakṣē, ninṟe bhārya kūṭe varunnatalla. akkūṭṭarkkuḷḷa śikṣa avaḷeyuṁ bādhikkuṁ. avaruṭe nāśattinṟe niścitasamayaṁ prabhātamāṇ. prabhātaṁ aṭuttutanneyallē
Surah Hud, Verse 81
فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا جَعَلۡنَا عَٰلِيَهَا سَافِلَهَا وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهَا حِجَارَةٗ مِّن سِجِّيلٖ مَّنضُودٖ
aṅṅane nam'muṭe kalpana vannetti. nāṁ ā nāṭine kīḻmēl maṟiccu. aṭṭiyaṭṭiyāyi cūḷavecca maṇkaṭṭakaḷ nāṁ ā nāṭinumēl varṣiccu
Surah Hud, Verse 82
مُّسَوَّمَةً عِندَ رَبِّكَۖ وَمَا هِيَ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ بِبَعِيدٖ
ā kaṭṭakaḷ ninṟe nāthanṟe aṭukkalvecc aṭayāḷappeṭuttiyavayāṇ. ī śikṣayāvaṭṭe; at ī atikramikaḷil ninn oṭṭuṁ vidūramalla
Surah Hud, Verse 83
۞وَإِلَىٰ مَدۡيَنَ أَخَاهُمۡ شُعَيۡبٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ وَلَا تَنقُصُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَۖ إِنِّيٓ أَرَىٰكُم بِخَيۡرٖ وَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ مُّحِيطٖ
madyan nivāsikaḷilēkk avaruṭe sahēādaran śu'aibine nāṁ niyēāgiccu. addēhaṁ paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ allāhuvin vaḻippeṭuka. avanallāte niṅṅaḷkkeāru daivamilla. niṅṅaḷ aḷaviluṁ tūkkattiluṁ kuṟavu varuttarut. ñān niṅṅaḷe kāṇunnat susthitiyilāṇ. atēāṭeāppaṁ niṅṅaḷeyāke valayaṁ ceyyunna śikṣa niṅṅaḷkkuṇṭākumēāyenn ñān bhayappeṭukayuṁ ceyyunnu
Surah Hud, Verse 84
وَيَٰقَوۡمِ أَوۡفُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ
enṟe janamē, niṅṅaḷ nītiyēāṭe aḷaviluṁ tūkkattiluṁ tikavu varuttuka. niṅṅaḷ janaṅṅaḷkk avaruṭe carakkukaḷil kuṟavu varuttarut. bhūmiyil kuḻappakkārāyi kūttāṭi naṭakkarut
Surah Hud, Verse 85
بَقِيَّتُ ٱللَّهِ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ
allāhu niṅṅaḷkkāyi karutivekkunnatāṇ niṅṅaḷkkuttamaṁ. niṅṅaḷ satyaviśvāsikaḷeṅkil! ñān niṅṅaḷuṭe mēlnēāṭṭakkāranalla.”
Surah Hud, Verse 86
قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ أَصَلَوٰتُكَ تَأۡمُرُكَ أَن نَّتۡرُكَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَآ أَوۡ أَن نَّفۡعَلَ فِيٓ أَمۡوَٰلِنَا مَا نَشَـٰٓؤُاْۖ إِنَّكَ لَأَنتَ ٱلۡحَلِيمُ ٱلرَّشِيدُ
avar paṟaññu: "śu'aibē, nam'muṭe pitākkanmār pūjiccupēārunnavaye ñaṅṅaḷupēkṣikkaṇamennuṁ ñaṅṅaḷuṭe dhanaṁ ñaṅṅaḷuṭe iṣṭampēāle ñaṅṅaḷ kaikāryaṁ ceyyarutennuṁ ninnēāṭ kalpikkunnat ninṟe namaskāramāṇēā? nī vallātteāru vivēkaśāliyuṁ sanmārgi yuṁ tanne!”
Surah Hud, Verse 87
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَرَزَقَنِي مِنۡهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَمَآ أُرِيدُ أَنۡ أُخَالِفَكُمۡ إِلَىٰ مَآ أَنۡهَىٰكُمۡ عَنۡهُۚ إِنۡ أُرِيدُ إِلَّا ٱلۡإِصۡلَٰحَ مَا ٱسۡتَطَعۡتُۚ وَمَا تَوۡفِيقِيٓ إِلَّا بِٱللَّهِۚ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُ وَإِلَيۡهِ أُنِيبُ
śu'aib paṟaññu: "enṟe janamē, niṅṅaḷ ālēācicciṭṭuṇṭēā; ñān enṟe nāthanil ninnuḷḷa spaṣṭamāya pramāṇaṁ muṟuke piṭikkunnavanāṇ. avan enikku tanṟe pakkalninnuḷḷa uttama vibhavaṁ nalkiyirikkunnu. enniṭṭuṁ ñān nandikeṭṭavanāvukayēā? ñān niṅṅaḷe vilakkunna atē kāryaṁ tanne niṅṅaḷkketirāyi ceyyān ñānuddēśikkunnilla. kaḻiyāvunniṭattēāḷaṁ niṅṅaḷkk nanmavaruttaṇamennē ñānuddēśikkunnuḷḷū. allāhuvilūṭeyallāte enikkeānninuṁ oru kaḻivuṁ kiṭṭunnilla. ñān avanil bharamēlpiccirikkunnu. avaṅkalēkkutanne ñān eḷimayēāṭe maṭaṅṅippēāvukayuṁ ceyyuṁ
Surah Hud, Verse 88
وَيَٰقَوۡمِ لَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شِقَاقِيٓ أَن يُصِيبَكُم مِّثۡلُ مَآ أَصَابَ قَوۡمَ نُوحٍ أَوۡ قَوۡمَ هُودٍ أَوۡ قَوۡمَ صَٰلِحٖۚ وَمَا قَوۡمُ لُوطٖ مِّنكُم بِبَعِيدٖ
enṟe janamē, ennēāṭuḷḷa etirpp, nūhinṟeyuṁ svālihinṟeyuṁ lūtvinṟeyuṁ janatakk bādhiccatupēāluḷḷa śikṣa niṅṅaḷeyuṁ bādhikkān iṭavaruttātirikkaṭṭe. lūtvinṟe janata niṅṅaḷilninn ēṟeyeānnuṁ akaleyallallēā
Surah Hud, Verse 89
وَٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي رَحِيمٞ وَدُودٞ
niṅṅaḷ niṅṅaḷuṭe nāthanēāṭ māppirakkuka. enniṭṭ avanilēkk paścāttapiccu maṭaṅṅuka. tīrccayāyuṁ enṟe nāthan paramadayāluvāṇ. ēṟe snēhamuḷḷavanuṁ.”
Surah Hud, Verse 90
قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ مَا نَفۡقَهُ كَثِيرٗا مِّمَّا تَقُولُ وَإِنَّا لَنَرَىٰكَ فِينَا ضَعِيفٗاۖ وَلَوۡلَا رَهۡطُكَ لَرَجَمۡنَٰكَۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡنَا بِعَزِيزٖ
avar paṟaññu: "śu'aibē, nī paṟayunnavayil ēṟeyuṁ ñaṅṅaḷkk manas'silākunnēyilla. tīrccayāyuṁ ñaṅṅaḷaṟiyunnu; ñaṅṅaḷekkāḷ ēṟe durbalanāṇ nīyenn. ninṟe kuṭumbamillāyirunneṅkil ennēā ninne ñaṅṅaḷ kalleṟiññu keāllumāyirunnu. ñaṅṅaḷe sambandhicciṭattēāḷaṁ nīyeāṭṭuṁ ajayyanalla.”
Surah Hud, Verse 91
قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَهۡطِيٓ أَعَزُّ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَٱتَّخَذۡتُمُوهُ وَرَآءَكُمۡ ظِهۡرِيًّاۖ إِنَّ رَبِّي بِمَا تَعۡمَلُونَ مُحِيطٞ
śu'aib cēādiccu: "enṟe janamē, enṟe kuṭumbamāṇēā allāhuvinekkāḷ niṅṅaḷkk pradhānaṁ? aṅṅane niṅṅaḷavane nis'sāramākki puṟantaḷḷukayāṇēā? enṟe nāthan niṅṅaḷ ceyyunnatinekkuṟicceākke sūkṣmamāyi aṟiyunnavanāṇ; tīrcca
Surah Hud, Verse 92
وَيَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَٰمِلٞۖ سَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَمَنۡ هُوَ كَٰذِبٞۖ وَٱرۡتَقِبُوٓاْ إِنِّي مَعَكُمۡ رَقِيبٞ
enṟe janamē, niṅṅaḷ niṅṅaḷkk tēānnumpēāle pravartticcukeāḷḷuka. tīrccayāyuṁ ñānuṁ pravartticcukeāṇṭirikkukayāṇ. ārkkāṇ apamānakaramāya śikṣa vannettukayennuṁ ārāṇ kaḷḷaṁ paṟayunnatennuṁ uṟappāyuṁ niṅṅaḷ aṭuttutanne aṟiyuṁ. niṅṅaḷ kāttirunnukeāḷḷuka. ñānuṁ niṅṅaḷēāṭeāppaṁ kāttirikkāṁ.”
Surah Hud, Verse 93
وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا شُعَيۡبٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَأَخَذَتِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ
avasānaṁ nam'muṭe vidhi vannappēāḷ śu'aibineyuṁ addēhattēāṭeāppaṁ viśvasiccavareyuṁ nāṁ nam'muṭe kāruṇyattāl rakṣappeṭutti. akramaṁ kāṇiccavare ghēāragarjanaṁ piṭikūṭi. aṅṅane avar prabhātattil taṅṅaḷuṭe vīṭukaḷil kamiḻnnuvīṇu kiṭakkunnavarāyittīrnnu
Surah Hud, Verse 94
كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّمَدۡيَنَ كَمَا بَعِدَتۡ ثَمُودُ
avaraviṭe pārttiṭṭēyillenna pēāle. aṟiyuka: madyan vāsikaḷ pūrṇamāyuṁ tūtteṟiyappeṭṭu. samūd gēātraṁ tūtteṟiyappeṭṭapēālettanne
Surah Hud, Verse 95
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ
mūsāye nāṁ nam'muṭe pramāṇaṅṅaḷuṁ vyaktamāya aṭayāḷaṅṅaḷumāyi ayaccu
Surah Hud, Verse 96
إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ فِرۡعَوۡنَۖ وَمَآ أَمۡرُ فِرۡعَوۡنَ بِرَشِيدٖ
phaṟavēānṟeyuṁ avanṟe pramāṇimāruṭeyuṁ aṭuttēkk. enniṭṭuṁ avar phaṟavēānṟe kalpana pinpaṟṟukayāṇuṇṭāyat. phaṟavēānṟe kalpanayēā, ateāṭṭuṁ vivēkapūrvamāyirunnilla
Surah Hud, Verse 97
يَقۡدُمُ قَوۡمَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَأَوۡرَدَهُمُ ٱلنَّارَۖ وَبِئۡسَ ٱلۡوِرۡدُ ٱلۡمَوۡرُودُ
uyirtteḻunnēlpunāḷil phaṟavēān tanṟe janatayuṭe munniluṇṭāyirikkuṁ. aṅṅane avanavare narakattīyilēkk nayikkuṁ. cennettāvunnatil ēṟṟavuṁ cīttayāya iṭamāṇat
Surah Hud, Verse 98
وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِۦ لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ بِئۡسَ ٱلرِّفۡدُ ٱلۡمَرۡفُودُ
ī lēākatt śāpaṁ avare pintuṭarnnu. uyirtteḻunnēlpunāḷiluṁ ataṅṅanettanne. kiṭṭāvunnatilvecc ēṟṟaṁ mēāśamāya sam'mānamāṇat
Surah Hud, Verse 99
ذَٰلِكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡقُرَىٰ نَقُصُّهُۥ عَلَيۡكَۖ مِنۡهَا قَآئِمٞ وَحَصِيدٞ
vividha nāṭukaḷile sambhavakathakaḷil cilatāṇit. nāmat ninakk vivariccutarunnu. ā nāṭukaḷil cilat innuṁ nilanilkkunnuṇṭ. cilat niśśēṣaṁ naśippikkappeṭṭirikkunnu
Surah Hud, Verse 100
وَمَا ظَلَمۡنَٰهُمۡ وَلَٰكِن ظَلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡۖ فَمَآ أَغۡنَتۡ عَنۡهُمۡ ءَالِهَتُهُمُ ٱلَّتِي يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖ لَّمَّا جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَمَا زَادُوهُمۡ غَيۡرَ تَتۡبِيبٖ
nāṁ avarēāṭ oratikramavuṁ kāṇicciṭṭilla. avar taṅṅaḷēāṭutanne atikramaṁ kāṇikkukayāyirunnu. ninṟe nāthanṟe vidhivannu. appēāḷ allāhuve viṭṭ avar prārthiccukeāṇṭirunna daivaṅṅaḷkkeānnuṁ avarkkeārupakāravuṁ ceyyānāyilla. avarkkava nāśamallāteānnuṁ vardhippiccukeāṭuttatumilla
Surah Hud, Verse 101
وَكَذَٰلِكَ أَخۡذُ رَبِّكَ إِذَآ أَخَذَ ٱلۡقُرَىٰ وَهِيَ ظَٰلِمَةٌۚ إِنَّ أَخۡذَهُۥٓ أَلِيمٞ شَدِيدٌ
nāṭṭukār akramikaḷāyirikke avare piṭikūṭukayāṇeṅkil ivvidhamāṇ ninṟe nāthan piṭikūṭuka. avanṟe piṭuttaṁ nēāvēṟiyatuṁ kaṭhinavuṁ tanne
Surah Hud, Verse 102
إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّمَنۡ خَافَ عَذَابَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ ذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّجۡمُوعٞ لَّهُ ٱلنَّاسُ وَذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّشۡهُودٞ
paralēākaśikṣa pēṭikkunnavarkk tīrccayāyuṁ itil vyaktamāya teḷivuṇṭ. muḻuvan manuṣyaruṁ oriṭatteārumiccukūṭunna dinamāṇatuṇṭāvuka. ellāṟṟinuṁ sākṣyamuṇṭākunna dinamāṇat
Surah Hud, Verse 103
وَمَا نُؤَخِّرُهُۥٓ إِلَّا لِأَجَلٖ مَّعۡدُودٖ
niścayikkappeṭṭa oravadhi vareyallāte nāmat nīṭṭivekkukayilla
Surah Hud, Verse 104
يَوۡمَ يَأۡتِ لَا تَكَلَّمُ نَفۡسٌ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦۚ فَمِنۡهُمۡ شَقِيّٞ وَسَعِيدٞ
at vannettunna dinaṁ allāhuvinṟe anumatiyēāṭeyallāte ārkkuṁ onnuṁ paṟayānāvilla. avaril kuṟē pēr nirbhāgyavānmārāyirikkuṁ. kuṟēpēr sebhāgyavānmāruṁ
Surah Hud, Verse 105
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ شَقُواْ فَفِي ٱلنَّارِ لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَشَهِيقٌ
nirbhāgyavānmār narakattilāyirikkuṁ. avarkkaviṭe neṭuvīrppuṁ tēṅṅalukaḷumāṇuṇṭāvuka
Surah Hud, Verse 106
خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۚ إِنَّ رَبَّكَ فَعَّالٞ لِّمَا يُرِيدُ
ākāśabhūmikaḷ uḷḷēṭattēāḷaṅkālaṁ avaraviṭe sthiravāsikaḷāyirikkuṁ. ninṟe nāthan icchicca kālameāḻike. tīrccayāyuṁ ninṟe nāthan tānicchikkunnat naṭappākkunnavanāṇ
Surah Hud, Verse 107
۞وَأَمَّا ٱلَّذِينَ سُعِدُواْ فَفِي ٱلۡجَنَّةِ خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۖ عَطَآءً غَيۡرَ مَجۡذُوذٖ
ennāl sebhāgyavānmār svargattilāyirikkuṁ. ākāśabhūmikaḷ uḷḷēṭattēāḷaṁ kālaṁ avaratil nityavāsikaḷāyirikkuṁ. ninṟe nāthan icchikkunna kālameāḻike. oṭukkamillātta sam'mānamāyirikkuṁ at
Surah Hud, Verse 108
فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّمَّا يَعۡبُدُ هَـٰٓؤُلَآءِۚ مَا يَعۡبُدُونَ إِلَّا كَمَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُهُم مِّن قَبۡلُۚ وَإِنَّا لَمُوَفُّوهُمۡ نَصِيبَهُمۡ غَيۡرَ مَنقُوصٖ
ikkūṭṭar pūjiccukeāṇṭirikkunnavaye sambandhicc ninakkeārikkaluṁ sanśayaṁ vēṇṭā. mump ivaruṭe pitākkanmār pūjiccirunnapēālettanneyāṇ innivaruṁ pūja naṭattunnat. ivaruṭe vihitaṁ oṭṭuṁ kuṟavuvaruttāte nāmavarkk avaruṭe śikṣa nalkunnatāṇ
Surah Hud, Verse 109
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ فَٱخۡتُلِفَ فِيهِۚ وَلَوۡلَا كَلِمَةٞ سَبَقَتۡ مِن رَّبِّكَ لَقُضِيَ بَيۡنَهُمۡۚ وَإِنَّهُمۡ لَفِي شَكّٖ مِّنۡهُ مُرِيبٖ
mūsākku nāṁ vēdagranthaṁ nalki. appēāḻatiluṁ abhiprāyavyatyāsaṅṅaḷuṇṭāyi. ninṟe nāthanil ninn nēratte tīrumāna prakhyāpanaṁ uṇṭāyiṭṭillāyirunnuveṅkil avarkkiṭayil akkāryattil ippēāḷ tanne vidhi kalpikkumāyirunnu. tīrccayāyuṁ avarikkāryattil āśaṅkākulamāya sanśayattilāṇ
Surah Hud, Verse 110
وَإِنَّ كُلّٗا لَّمَّا لَيُوَفِّيَنَّهُمۡ رَبُّكَ أَعۡمَٰلَهُمۡۚ إِنَّهُۥ بِمَا يَعۡمَلُونَ خَبِيرٞ
avaril ōrēāruttarkkuṁ ninṟe nāthan avaruṭe pravarttanattinṟe phalaṁ pūrṇamāyi nalkuka tanne ceyyuṁ. niścayamāyuṁ avar pravarttikkunnatineppaṟṟi nannāyaṟiyunnavanāṇavan
Surah Hud, Verse 111
فَٱسۡتَقِمۡ كَمَآ أُمِرۡتَ وَمَن تَابَ مَعَكَ وَلَا تَطۡغَوۡاْۚ إِنَّهُۥ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
ninnēāṭu kalpiccavidhaṁ nīyuṁ ninnēāṭeāppaṁ paścāttapiccu maṭaṅṅiyavaruṁ nērvaḻiyil uṟaccu nilkkuka. niṅṅaḷ paridhi laṅghikkarut. tīrccayāyuṁ niṅṅaḷ ceyyunnat sūkṣmamāyi kāṇunnavanāṇavan
Surah Hud, Verse 112
وَلَا تَرۡكَنُوٓاْ إِلَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ فَتَمَسَّكُمُ ٱلنَّارُ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَ ثُمَّ لَا تُنصَرُونَ
atikramaṁ kāṇiccavaruṭe bhāgattēkk niṅṅaḷ cāyarut. aṅṅane ceytāl narakaṁ niṅṅaḷe piṭikūṭuṁ. allāhuvine kūṭāte niṅṅaḷkk rakṣakarāyi ārumilla. pinnīṭ niṅṅaḷkkeāru sahāyavuṁ labhikkukayumilla
Surah Hud, Verse 113
وَأَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ طَرَفَيِ ٱلنَّهَارِ وَزُلَفٗا مِّنَ ٱلَّيۡلِۚ إِنَّ ٱلۡحَسَنَٰتِ يُذۡهِبۡنَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ ذَٰلِكَ ذِكۡرَىٰ لِلذَّـٰكِرِينَ
pakalinṟe raṇṭaṟṟaṅṅaḷiluṁ rāvinṟe ādyayāmattiluṁ nī namaskāraṁ niṣṭhayēāṭe nirvahikkuka. tīrccayāyuṁ, sadvr̥ttikaḷ durvr̥ttikaḷe dūrīkarikkuṁ. ālēāciccaṟiyunnavarkkuḷḷa udbēādhanamāṇit
Surah Hud, Verse 114
وَٱصۡبِرۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
kṣamikkuka. salkkarmikaḷkkuḷḷa pratiphalaṁ allāhu oṭṭuṁ naṣṭappeṭuttukayilla; uṟapp
Surah Hud, Verse 115
فَلَوۡلَا كَانَ مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِن قَبۡلِكُمۡ أُوْلُواْ بَقِيَّةٖ يَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡفَسَادِ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّنۡ أَنجَيۡنَا مِنۡهُمۡۗ وَٱتَّبَعَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَآ أُتۡرِفُواْ فِيهِ وَكَانُواْ مُجۡرِمِينَ
niṅṅaḷkku mump kaḻiññupēāya talamuṟakaḷil bhūmiyil kuḻappamuṇṭākkunnat taṭayunna uttama pāramparyamuḷḷa oru vibhāgaṁ uṇṭāvātirunnatentukeāṇṭ? avaril ninnuṁ nāṁ rakṣappeṭuttiya vaḷare kuṟaccupēreāḻike. akramikaḷ taṅṅaḷkku kiṭṭiya sukhasekaryaṅṅaḷuṭe piṟake pēāvukayāṇuṇṭāyat. avar kuṟṟavāḷikaḷāyirunnu
Surah Hud, Verse 116
وَمَا كَانَ رَبُّكَ لِيُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا مُصۡلِحُونَ
nāṭṭukār salkr̥tyaṅṅaḷ ceyyunnavarāyirikke allāhu akramamāyi ā nāṭukaḷe naśippikkukayilla
Surah Hud, Verse 117
وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ لَجَعَلَ ٱلنَّاسَ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗۖ وَلَا يَزَالُونَ مُخۡتَلِفِينَ
ninṟe nāthan icchiccirunnuveṅkil avan muḻuvan manuṣyareyuṁ oreāṟṟa samudāyamākkumāyirunnu. ennāl avar bhinniccukeāṇṭēyirikkuṁ
Surah Hud, Verse 118
إِلَّا مَن رَّحِمَ رَبُّكَۚ وَلِذَٰلِكَ خَلَقَهُمۡۗ وَتَمَّتۡ كَلِمَةُ رَبِّكَ لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنَ ٱلۡجِنَّةِ وَٱلنَّاسِ أَجۡمَعِينَ
ninṟe nāthan anugrahiccavareāḻike. atinuvēṇṭiyāṇ avanavare sr̥ṣṭiccat. “jinnuvargattiluṁ manuṣyavargattiluṁ peṭṭavarekkeāṇṭ nāṁ narakatte niṟakkuka tanne ceyyu”menna ninṟe nāthanṟe prakhyāpanaṁ yāthārthyamāyirikkunnu
Surah Hud, Verse 119
وَكُلّٗا نَّقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلرُّسُلِ مَا نُثَبِّتُ بِهِۦ فُؤَادَكَۚ وَجَآءَكَ فِي هَٰذِهِ ٱلۡحَقُّ وَمَوۡعِظَةٞ وَذِكۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ
daivadūtanmāruṭe vārttakaḷilninn ninṟe manas'sin dr̥ḍhata nalkunnatellāṁ ninakku nāṁ paṟaññutarunnu. itilūṭe yathārtha jñānavuṁ satyaviśvāsikaḷkkuḷḷa sadupadēśavuṁ udbēādhanavuṁ ninakk vannettiyirikkunnu
Surah Hud, Verse 120
وَقُل لِّلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنَّا عَٰمِلُونَ
viśvasikkāttavarēāṭ paṟayuka: niṅṅaḷ niṅṅaḷuṭe nilapāṭanusaricc pravarttikkuka. ñaṅṅaḷuṁ pravarttikkunnatāṇ
Surah Hud, Verse 121
وَٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ
niṅṅaḷ kāttirikkuka. uṟappāyuṁ ñaṅṅaḷuṁ kāttirikkāṁ
Surah Hud, Verse 122
وَلِلَّهِ غَيۡبُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ يُرۡجَعُ ٱلۡأَمۡرُ كُلُّهُۥ فَٱعۡبُدۡهُ وَتَوَكَّلۡ عَلَيۡهِۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ
ākāśabhūmikaḷil maṟaññirikkunnateākkeyuṁ allāhuvinuḷḷatāṇ. avasānaṁ ellāṁ maṭaṅṅiyettunnatuṁ avaṅkalēkkutanne. atināl nī avanumātraṁ vaḻippeṭuka. avanil bharamēlpikkuka. niṅṅaḷ ceyyunnatineppaṟṟiyeānnuṁ ninṟe nāthan oṭṭuṁ aśrad'dhanalla
Surah Hud, Verse 123