Surah Al-Isra - Sinhala Translation by Naseem Ismail And Masoor Maulana, Kaleel
سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِيٓ أَسۡرَىٰ بِعَبۡدِهِۦ لَيۡلٗا مِّنَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ إِلَى ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡأَقۡصَا ٱلَّذِي بَٰرَكۡنَا حَوۡلَهُۥ لِنُرِيَهُۥ مِنۡ ءَايَٰتِنَآۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ
(allāh) itāmat pariśuddhavantayeki. ohu (muhammad sallallāhu aleyihi vasallam namæti) tama vahalāva (kaḥbāva vana) śuddha vū næmadumpaḷen (itāmat ǣtin pihiṭi bayitul mukaddishi æti) masjidul aksāvaṭa ek rātriyakadī kæn̆davāgena giyēya. (esē kæn̆davāgena giya) api, eya avaṭa æti bhūmiya āśīrvāda kara ættemu. apagē saḷakuṇu ohuṭa penvīma piṇisama (kæn̆davāgena giyemu). niyata vaśayenma (obagē deviyan vana) ohuma savan denneku vaśayenda, avadhānayen yutuva balanneku vaśayenda siṭinnēya
Surah Al-Isra, Verse 1
وَءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ وَجَعَلۡنَٰهُ هُدٗى لِّبَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ أَلَّا تَتَّخِذُواْ مِن دُونِي وَكِيلٗا
mūsāṭa dharmayak api labā dunnemu. eya isrāyīla paramparāvē daruvanṭa ek mārgōpadēśayak vaśayen nirmāṇaya kara “oba māva misa, (vena kisivekut obagē) gælavumkaruveku (himiyeku) vaśayen nogata yutuya” (yayi ovunṭa niyōga kaḷemu)
Surah Al-Isra, Verse 2
ذُرِّيَّةَ مَنۡ حَمَلۡنَا مَعَ نُوحٍۚ إِنَّهُۥ كَانَ عَبۡدٗا شَكُورٗا
(obagē mutun mittanva nævehi) api nūhu (nabi) samaga usuḷāgena (jala gælmen bērā) ganu læbū paramparāvē daruvani! ohu niyata vaśayenma (eyaṭa) itāmat kṛtagna vahaleku vaśayenma siṭiyēya. (esēma isrāyīla paramparāvē daruvan vana obat mā haṭa kṛtagna vanu)
Surah Al-Isra, Verse 3
وَقَضَيۡنَآ إِلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ لَتُفۡسِدُنَّ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَّتَيۡنِ وَلَتَعۡلُنَّ عُلُوّٗا كَبِيرٗا
isrāyīla paramparāvē daruvan (vana oba) gæna “niyata vaśayenma oba devarak bhūmiyehi aparādha karannehuya” yayida “niyata vaśayenma oba imahat śrēṣṭhatvayak at karagena, (aparādha) karannehuya” yayida (obaṭa labā dun) dharmayehi api liyā ættemu
Surah Al-Isra, Verse 4
فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ أُولَىٰهُمَا بَعَثۡنَا عَلَيۡكُمۡ عِبَادٗا لَّنَآ أُوْلِي بَأۡسٖ شَدِيدٖ فَجَاسُواْ خِلَٰلَ ٱلدِّيَارِۚ وَكَانَ وَعۡدٗا مَّفۡعُولٗا
ē deken paḷamu vāraya pæmiṇi avasthāvēdī apagē vahalā (sitē tet gatiyak næti) imahat balasampanna minisunva obaṭa erehiva poḷam̆bavā yævvemu. ovun (bayitul mukaddishi siṭa obagē) nives tuḷaṭa ætuḷu vī (tamangē ataṭa hasuvana sǣma dæyakinma pahara dī vināśa kara) dæmūha. (ebævin bayitul mukaddishi tibū næmadumpaḷada, ē raṭada kæḍī bin̆dī vināśa vī giyēya. mesē apagē kaḷin vū) poronduva iṭu viya
Surah Al-Isra, Verse 5
ثُمَّ رَدَدۡنَا لَكُمُ ٱلۡكَرَّةَ عَلَيۡهِمۡ وَأَمۡدَدۡنَٰكُم بِأَمۡوَٰلٖ وَبَنِينَ وَجَعَلۡنَٰكُمۡ أَكۡثَرَ نَفِيرًا
pasuva (obagē) kālacakraya haravā, obaṭa jayagrahaṇaya labā dī (bohō) vastūnda janatāvada magin api obaṭa udav upakāra kara, obava imahat samūhayak bavaṭada pat kaḷemu
Surah Al-Isra, Verse 6
إِنۡ أَحۡسَنتُمۡ أَحۡسَنتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡۖ وَإِنۡ أَسَأۡتُمۡ فَلَهَاۚ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ لِيَسُـُٔواْ وُجُوهَكُمۡ وَلِيَدۡخُلُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ كَمَا دَخَلُوهُ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَلِيُتَبِّرُواْ مَا عَلَوۡاْ تَتۡبِيرًا
(nævatat ovunṭa) oba hon̆dak kaḷahot (eya) obaṭama hon̆daya. oba pav kaḷahot eya obaṭama (napurak vanu ætæyi api kīvemu. ehet nævatat ovun aparādha kirīmaṭa idiripat vūha. ebævin) devæni vāraya (obaṭa) pæmiṇi avasthāvēdī (obaṭa vēdanā gena dī) obagē hæḍaruvama vikṛti kara, kaḷin vārayēdī masjidul aksāvaṭa ætuḷu vū ākārayaṭama (mē vārayēdīda ē tuḷaṭa) ætuḷu vī, tamangē ataṭa hasuvunu siyalla kaḍā bin̆da damā vināśa kaḷa hæki aya (api oba veta) poḷam̆bavā yævvemu
Surah Al-Isra, Verse 7
عَسَىٰ رَبُّكُمۡ أَن يَرۡحَمَكُمۡۚ وَإِنۡ عُدتُّمۡ عُدۡنَاۚ وَجَعَلۡنَا جَهَنَّمَ لِلۡكَٰفِرِينَ حَصِيرًا
(oba aparādha kirīma athæra damā pasuva hō eyin ǣt vuvahot) obagē deviyan oba kerehi dayāva dækviya hækiya. (noesē nam, obagē kāraṇāva desaṭama) nævatat oba hæruṇahot apida (obava pera men dan̆ḍuvam dīmaṭa) idiripat vannemu. tavada (mevæni) keḷehiguṇa nodat ayava niraya vaṭakara gannā lesaṭada salasvannemu
Surah Al-Isra, Verse 8
إِنَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ يَهۡدِي لِلَّتِي هِيَ أَقۡوَمُ وَيُبَشِّرُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱلَّذِينَ يَعۡمَلُونَ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ أَنَّ لَهُمۡ أَجۡرٗا كَبِيرٗا
niyata vaśayenma mema kurānaya (minisunṭa pæhædili hā) itāmat ṛju mārgaya dænum dennēya. tavada viśvāsaya tabā dæhæmi kriyāvan karannanṭa niyata vaśayenma itāmat viśāla phalavipāka æta yayida śubhāraṁci pavasannēya
Surah Al-Isra, Verse 9
وَأَنَّ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡتَدۡنَا لَهُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا
tavada kavurun paralova viśvāsa nokaḷōda, ovunṭa niyata vaśayenma api itāmat vēdanā gena dena dan̆ḍuvam piḷiyela kara tabā ættemu (yayida biya ganvā anaturu an̆gavannēya)
Surah Al-Isra, Verse 10
وَيَدۡعُ ٱلۡإِنسَٰنُ بِٱلشَّرِّ دُعَآءَهُۥ بِٱلۡخَيۡرِۖ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ عَجُولٗا
pin illā prārthanā karannāk menma (samahara avasthāvanhidī nodænuvatkama nisā) pāpayan illāda prārthanā karannēya. (mandayat) minisā (svabhāvayenma ivasīma bin̆dī giya) ikmankārayeku vaśayenma siṭinnēya
Surah Al-Isra, Verse 11
وَجَعَلۡنَا ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ ءَايَتَيۡنِۖ فَمَحَوۡنَآ ءَايَةَ ٱلَّيۡلِ وَجَعَلۡنَآ ءَايَةَ ٱلنَّهَارِ مُبۡصِرَةٗ لِّتَبۡتَغُواْ فَضۡلٗا مِّن رَّبِّكُمۡ وَلِتَعۡلَمُواْ عَدَدَ ٱلسِّنِينَ وَٱلۡحِسَابَۚ وَكُلَّ شَيۡءٖ فَصَّلۡنَٰهُ تَفۡصِيلٗا
rātriyada dahavalada api sādhakayan dekak bavaṭa pat kaḷemu. (ehi) rātriyē sādhakaya mækī yāmaṭa sælæssuvemu. (vividha sthānayanṭa gos) oba obagē deviyangē varaprasādayan soyā gænīma sa`dahā dahavalē sādhakaya ālōkamat kaḷemu. varṣayanhi saṁkhyāvada, (māsayanhi) gaṇanayada (memagin) oba dæna gænīma san̆dahāma (api mē ākārayaṭa sælæssuvemu). sǣma kāraṇāvakma pæhædilivama api vivaraṇaya kara ættemu
Surah Al-Isra, Verse 12
وَكُلَّ إِنسَٰنٍ أَلۡزَمۡنَٰهُ طَـٰٓئِرَهُۥ فِي عُنُقِهِۦۖ وَنُخۡرِجُ لَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ كِتَٰبٗا يَلۡقَىٰهُ مَنشُورًا
sǣma minisekugēma kriyāvan gæna (vistarātmaka dainika) saṭahana ohugē khellehi ellā ættemu. viniścaya dinadī eya ohuṭa ek pustakayak men gena dennemu. ohu eya digahæra balanu æta
Surah Al-Isra, Verse 13
ٱقۡرَأۡ كِتَٰبَكَ كَفَىٰ بِنَفۡسِكَ ٱلۡيَوۡمَ عَلَيۡكَ حَسِيبٗا
(ē atara ohuṭa) “ada dina obagē gaṇanaya bælīmaṭa obama pramāṇavatya. ebævin obagē (saṭahan) pustakaya oba kiyavā balanu” (yayi kiyannemu)
Surah Al-Isra, Verse 14
مَّنِ ٱهۡتَدَىٰ فَإِنَّمَا يَهۡتَدِي لِنَفۡسِهِۦۖ وَمَن ضَلَّ فَإِنَّمَا يَضِلُّ عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۗ وَمَا كُنَّا مُعَذِّبِينَ حَتَّىٰ نَبۡعَثَ رَسُولٗا
kavurun ṛju mārgayehi yannēda, ohu tamangē hon̆daṭama ṛju mārgayehi gaman karannēya. kavurun væradi mārgayehi yannēda, ohu (væradi mārgayehi gos) tamanṭa hāniyak kara gannēya. kenekugē pav bara, venat keneku usuḷannē næta. (biya ganvā anaturu an̆gavana apagē) dutayāva noyavana turu api (kisivekuṭat) dan̆ḍuvam karannē næta
Surah Al-Isra, Verse 15
وَإِذَآ أَرَدۡنَآ أَن نُّهۡلِكَ قَرۡيَةً أَمَرۡنَا مُتۡرَفِيهَا فَفَسَقُواْ فِيهَا فَحَقَّ عَلَيۡهَا ٱلۡقَوۡلُ فَدَمَّرۡنَٰهَا تَدۡمِيرٗا
kumak hō ek raṭak (ema raṭē napuru kriyāvanhi hētuven) api vināśa kara dæmīmaṭa adahas kaḷahot, ehi suvasē jīvat vannanva api poḷam̆bavannemu. ovun ehi aparādha kirīmaṭa ārambha karanu æta. pasuva ovun kerehi apagē poronduva æti vanu æta. ema raṭa api mulin upuṭā vināśa kara damannemu
Surah Al-Isra, Verse 16
وَكَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِنۢ بَعۡدِ نُوحٖۗ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ بِذُنُوبِ عِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
nūhugen pasu (ikutva giya siyavas gaṇanāvakadī) api kopamaṇadō samuhayanva (ovungē aparādhayanhi hētuven) vināśa kara ættemu. tama vahalūngē pāpayan hon̆din danneku hā avadhānayen yutuva balanneku vaśayenda siṭīmaṭa obagē deviyanma pramāṇavatya. (vena kisivekugē udavvak avaśyaya næta)
Surah Al-Isra, Verse 17
مَّن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡعَاجِلَةَ عَجَّلۡنَا لَهُۥ فِيهَا مَا نَشَآءُ لِمَن نُّرِيدُ ثُمَّ جَعَلۡنَا لَهُۥ جَهَنَّمَ يَصۡلَىٰهَا مَذۡمُومٗا مَّدۡحُورٗا
kavurun (paralova pratikṣēpa kara damā) melova pamaṇak kæmati vannōda, ovungen api adahas kaḷa ayaṭa, api kæmati dæya melovadīma labā dennemu. pasuva (paralovadī) nirayama ovunṭa piḷiyela kara ættemu. ovun nindā karanu læbūvan vaśayenda śāpa karanu læbuvan vaśayenda ehi ætuḷu vanu æta
Surah Al-Isra, Verse 18
وَمَنۡ أَرَادَ ٱلۡأٓخِرَةَ وَسَعَىٰ لَهَا سَعۡيَهَا وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَـٰٓئِكَ كَانَ سَعۡيُهُم مَّشۡكُورٗا
kavurun paralova kæmati vī ē san̆dahā imahat vū prayatnayakda darāgena, viśvāsayada tabā siṭinnōda, evænnangē kriyāvan (allāhgē sannidhānayehi itāmat ādarayen yutuva) bāra ganu læbē
Surah Al-Isra, Verse 19
كُلّٗا نُّمِدُّ هَـٰٓؤُلَآءِ وَهَـٰٓؤُلَآءِ مِنۡ عَطَآءِ رَبِّكَۚ وَمَا كَانَ عَطَآءُ رَبِّكَ مَحۡظُورًا
(melova kæmati vana) ovunṭada (paralova kæmati vana) movunṭada ādī siyallanṭama obagē deviyan tamangē varaprasādayan maginma udav karannēya. obagē deviyangē varaprasādayan (mē dedenāgen kisivekuṭat) vaḷakvā dæmuvē næta
Surah Al-Isra, Verse 20
ٱنظُرۡ كَيۡفَ فَضَّلۡنَا بَعۡضَهُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ وَلَلۡأٓخِرَةُ أَكۡبَرُ دَرَجَٰتٖ وَأَكۡبَرُ تَفۡضِيلٗا
(nabiyē! melova jīvitayehi movungen) samaharekuva samahareku mata kesē nam usas kara ættēda yanna oba avadhānaya kara balanu mænava! paralova (jīvitaya) nam, padavīngenda ati viśālaya. gauravayenda kopamaṇadō usasya
Surah Al-Isra, Verse 21
لَّا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتَقۡعُدَ مَذۡمُومٗا مَّخۡذُولٗا
(nabiyē!) allāh samaga venat deviyeku (samāna) nokaranu. (esē kaḷahot) oba nindā karanu labūvan bavaṭada, udav upakārayak nomætteku bavaṭada hin̆dinnehiya
Surah Al-Isra, Verse 22
۞وَقَضَىٰ رَبُّكَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنًاۚ إِمَّا يَبۡلُغَنَّ عِندَكَ ٱلۡكِبَرَ أَحَدُهُمَآ أَوۡ كِلَاهُمَا فَلَا تَقُل لَّهُمَآ أُفّٖ وَلَا تَنۡهَرۡهُمَا وَقُل لَّهُمَا قَوۡلٗا كَرِيمٗا
(nabiyē!) obagē deviyan tamanva misa, (vena kisivekut) næmadiya noyutuya yayida, (aṇa karanu læba æti atara) mavpiyanṭa kṛtagna vanu yayi aṇa karanu læba ættēya. ovungen keneku hō nætahot dedenāma hō mahaḷu viyaṭa pæmiṇiyā vuvada, oba vetin eḷavā nodamanu. ovunva (nindita andamin) cī yayi nopævasiya yutuya. ovun veta (kumak pævasuvā vuvada, urahis pahat koṭa) itāmat gauravānvitavada, (itāmat ādarayen)da katā karanu
Surah Al-Isra, Verse 23
وَٱخۡفِضۡ لَهُمَا جَنَاحَ ٱلذُّلِّ مِنَ ٱلرَّحۡمَةِ وَقُل رَّبِّ ٱرۡحَمۡهُمَا كَمَا رَبَّيَانِي صَغِيرٗا
ovunṭa itāmat ādarayen yutuva yaṭahat pahatva kaṭayutu karanu mænava! tavada “magē deviyanē! mā ḷadaruveku vaśayen siṭiyadī (itāmat ādarayen) māva æti dæḍi kara, pōṣaṇaya kaḷa ākārayaṭama obat ē dedenā mata ādara karuṇāva labā denu mænava!” yayida oba prārthanā karanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 24
رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَا فِي نُفُوسِكُمۡۚ إِن تَكُونُواْ صَٰلِحِينَ فَإِنَّهُۥ كَانَ لِلۡأَوَّـٰبِينَ غَفُورٗا
obagē manasehi æti dæya obagē deviyanma itā hon̆din dannēya. oba dæhæmi gati pævatum ættavun vaśayen siṭinnehu nam, niyata vaśayenma (obagen kavurun) samāva illūvā (vuvada), ovungē væradivalaṭa allāh samāva denneku vaśayenma siṭinnēya
Surah Al-Isra, Verse 25
وَءَاتِ ذَا ٱلۡقُرۡبَىٰ حَقَّهُۥ وَٱلۡمِسۡكِينَ وَٱبۡنَ ٱلسَّبِيلِ وَلَا تُبَذِّرۡ تَبۡذِيرًا
gnātīnṭada, duppatunṭada, mæn̆giyanṭada, ovunovunṭa niyamita dæya labā demin siṭinu. (vastuva) sīmāva ikmavā puhu viyadam nokaranu
Surah Al-Isra, Verse 26
إِنَّ ٱلۡمُبَذِّرِينَ كَانُوٓاْ إِخۡوَٰنَ ٱلشَّيَٰطِينِۖ وَكَانَ ٱلشَّيۡطَٰنُ لِرَبِّهِۦ كَفُورٗا
mandayat pramāṇaya ikmavā viyadam karannan ṣeyitānvarungē sahōdarayin vaśayen siṭinnāha. ṣeyitān nam, tama deviyanṭa pavā kṛtagna novī (venaskam) kaḷa ayeki
Surah Al-Isra, Verse 27
وَإِمَّا تُعۡرِضَنَّ عَنۡهُمُ ٱبۡتِغَآءَ رَحۡمَةٖ مِّن رَّبِّكَ تَرۡجُوهَا فَقُل لَّهُمۡ قَوۡلٗا مَّيۡسُورٗا
(nabiyē! oba veta vastūn kisivak nomætiva ē venuven) oba, obagē deviyangē varaprasādayan balāporottuven siṭina avasthāvakadī, (oba veta kavurun hō pæmiṇa) kumak hō illā ovunva pratikṣēpa kara hærīmaṭa sidu vuvahot (ovun samaga kōpayen yutuva katā nokaranu). itāmat karuṇāvanta vadanama ovunṭa pavasanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 28
وَلَا تَجۡعَلۡ يَدَكَ مَغۡلُولَةً إِلَىٰ عُنُقِكَ وَلَا تَبۡسُطۡهَا كُلَّ ٱلۡبَسۡطِ فَتَقۡعُدَ مَلُومٗا مَّحۡسُورًا
(obagē vastūngen kisivak viyadam nokara) obagē at khellehi paṭaḷavā noganu! tavada (oba veta æti dæya siyalla dī) obagē at sampurṇayenma digahæra nodamanu! emagin oba nindāvaṭa lak vanneku vaśayenda, his atin siṭinneku vaśayenda hin̆dinu æta
Surah Al-Isra, Verse 29
إِنَّ رَبَّكَ يَبۡسُطُ ٱلرِّزۡقَ لِمَن يَشَآءُ وَيَقۡدِرُۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
niyata vaśayenma obagē deviyan taman kæmati ayaṭa væḍi væḍiyen vistīraṇa kara dennēya. (taman kæmati ayaṭa hakuḷuvā aḍu kara) sīmā sahitavada dennēya. mandayat niyata vaśayenma ohu tama vahalūngē (gatiguṇa) hon̆din danneku vaśayenda, avadhānayen yutuva balanneku vaśayenda siṭinnēya. (ebævin sǣma keneku-gēma tatvayaṭa sarilana sē labā dennēya)
Surah Al-Isra, Verse 30
وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُمۡ خَشۡيَةَ إِمۡلَٰقٖۖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُهُمۡ وَإِيَّاكُمۡۚ إِنَّ قَتۡلَهُمۡ كَانَ خِطۡـٔٗا كَبِيرٗا
(minisunē!) oba daridratāvayaṭa biya vī obagē daruvanva ghātanaya kara nodamanu. api ovunṭada āhāra labā dennemu. obaṭat (labā dennemu). ovunva marā dæmīma niyata vaśayenma viśāla pāpayaki
Surah Al-Isra, Verse 31
وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلزِّنَىٰٓۖ إِنَّهُۥ كَانَ فَٰحِشَةٗ وَسَآءَ سَبِيلٗا
(viśvāsavantayini!) oba apacārayaṭa ḷaṁ novanu. mandayat niyata vaśayenma eya avaman gena dennak vaśayenda, napuru mārgayak vaśayenda ættēya
Surah Al-Isra, Verse 32
وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۗ وَمَن قُتِلَ مَظۡلُومٗا فَقَدۡ جَعَلۡنَا لِوَلِيِّهِۦ سُلۡطَٰنٗا فَلَا يُسۡرِف فِّي ٱلۡقَتۡلِۖ إِنَّهُۥ كَانَ مَنصُورٗا
(kisivekuva marā dæmīma yutu nætæyi) allāh tahanam kara tibiyadī oba kisima minisekuva asādhāraṇayē ghātanaya nokaranu. kavurunva hō asādhāraṇayē marā damanu læbuvahot (paḷi gænīmaṭa) ohugē urumakkārayinṭa api balaya pavarā ættemu. namut (minī maruvā vana ohuva) paḷi gænīmehi simāva ikmavā (daruṇu sē vada dīma) nokaḷa yutuya. niyata vaśayenma ohuṭa (paḷi gænīma san̆dahā) udav karanu labannēya. (enam paḷi gænīma san̆dahā urumakkārayinṭa udav kaḷa yutuya)
Surah Al-Isra, Verse 33
وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ بِٱلۡعَهۡدِۖ إِنَّ ٱلۡعَهۡدَ كَانَ مَسۡـُٔولٗا
(viśvāsavantayini!) anātha daruvanṭa taruṇa viyaṭa pat vana turu (ovungē dēpaḷa ārakṣā karannan vaśayen siṭina) oba, sādhāraṇa andamaṭa misa, ovungē dēpaḷavalaṭa ḷaṁ novanu. (obagē) poronduva oba paripūraṇa vaśayen iṭu karanu. mandayat (paralovadī) poronduva gæna (oba vetin niyata vaśayenma) praśna karanu læbē
Surah Al-Isra, Verse 34
وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ إِذَا كِلۡتُمۡ وَزِنُواْ بِٱلۡقِسۡطَاسِ ٱلۡمُسۡتَقِيمِۚ ذَٰلِكَ خَيۡرٞ وَأَحۡسَنُ تَأۡوِيلٗا
oba mænnahot pūraṇa vaśayen maninu. (kiruvahot) niværadi barak magin kirinu. meya (obaṭa) itāmat hon̆daya. itāmat alaṁkāravat phalavipākada lækhenu æta
Surah Al-Isra, Verse 35
وَلَا تَقۡفُ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۚ إِنَّ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡبَصَرَ وَٱلۡفُؤَادَ كُلُّ أُوْلَـٰٓئِكَ كَانَ عَنۡهُ مَسۡـُٔولٗا
(nabiyē!) oba nodannā yamkisi kāraṇāvak pasupasa oba noyanu! mandayat niyata vaśayenma kaṇ, æs, hṛdaya, ādī mē siyallagen (ē ē dæyagē kriyāvan gæna viniścaya dinadī) praśna karanu læbē
Surah Al-Isra, Verse 36
وَلَا تَمۡشِ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَرَحًاۖ إِنَّكَ لَن تَخۡرِقَ ٱلۡأَرۡضَ وَلَن تَبۡلُغَ ٱلۡجِبَالَ طُولٗا
bhūmiyehi (āḍambarayen) uṅagukamin oba kaṭayutu nokaranu. mandayat niyata vaśayenma bhūmiya dekaḍa kirīmaṭa hō nætahot kan̆du mudunaṭa osavannaṭa hō obaṭa kaḷa nohækiya
Surah Al-Isra, Verse 37
كُلُّ ذَٰلِكَ كَانَ سَيِّئُهُۥ عِندَ رَبِّكَ مَكۡرُوهٗا
mēvā siyalla obagē deviyangē sannidhānayehi piḷikulaṭa lak karanu læbū kāraṇāvanya
Surah Al-Isra, Verse 38
ذَٰلِكَ مِمَّآ أَوۡحَىٰٓ إِلَيۡكَ رَبُّكَ مِنَ ٱلۡحِكۡمَةِۗ وَلَا تَجۡعَلۡ مَعَ ٱللَّهِ إِلَٰهًا ءَاخَرَ فَتُلۡقَىٰ فِي جَهَنَّمَ مَلُومٗا مَّدۡحُورًا
(nabiyē!) mēvā obagē deviyan visin obaṭa vahī magin dænum dena lada gnānayen piri (ovadan) vannēya. ebævin allāh samaga venat deviyekuva (sama) nokaranu. (esē kaḷahot) oba nindā karanu læbūveku vaśayenda, śāpa karanu læbūveku vaśayenda nirayaṭa vīsi karanu labannehiya
Surah Al-Isra, Verse 39
أَفَأَصۡفَىٰكُمۡ رَبُّكُم بِٱلۡبَنِينَ وَٱتَّخَذَ مِنَ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ إِنَٰثًاۚ إِنَّكُمۡ لَتَقُولُونَ قَوۡلًا عَظِيمٗا
(minisunē!) obagē deviyan pirimi daruvanva obaṭa pamaṇak ayiti kara dī, tamanṭa gæhænu daruvan vaśayen malāyikāvarunva pat kara gattehida? (mesē pavasana) oba, niyata vaśayenma imahat vū (boru) kiyamanakma pavasannehuya
Surah Al-Isra, Verse 40
وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لِيَذَّكَّرُواْ وَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا نُفُورٗا
movun hon̆da væṭahīmak labā ganu piṇisa, mema kurānayehi niyata vaśayenma api vividhākāra andamin (hon̆da ovadan) pavasā ættemu. ehet (mēvā siyalla) ovunṭa piḷikulama misa, (vena kisivak) adhika kaḷē næta
Surah Al-Isra, Verse 41
قُل لَّوۡ كَانَ مَعَهُۥٓ ءَالِهَةٞ كَمَا يَقُولُونَ إِذٗا لَّٱبۡتَغَوۡاْ إِلَىٰ ذِي ٱلۡعَرۡشِ سَبِيلٗا
(ebævin nabiyē! ovunṭa) oba, mesē pavasanu: “ovun kiyana andamaṭa allāh samaga venat devivarun siṭinnē nam, ēvā arṣhi (allāh vana) ohu desaṭa yana mārgaya soyāgena (ohu vetama gos) æta
Surah Al-Isra, Verse 42
سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَقُولُونَ عُلُوّٗا كَبِيرٗا
ohu itāmat pariśuddhavantayeki. movun pavasana meyin (mema kiyamanen) ohu itāmat śrēṣṭhayeki
Surah Al-Isra, Verse 43
تُسَبِّحُ لَهُ ٱلسَّمَٰوَٰتُ ٱلسَّبۡعُ وَٱلۡأَرۡضُ وَمَن فِيهِنَّۚ وَإِن مِّن شَيۡءٍ إِلَّا يُسَبِّحُ بِحَمۡدِهِۦ وَلَٰكِن لَّا تَفۡقَهُونَ تَسۡبِيحَهُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ حَلِيمًا غَفُورٗا
ahas hatada, bhūmiyada, mēvāyehi æti siyallada ohuva suviśuddha karaminma siṭinnāha. (mēvāyen) ohuva suviśuddha karamin praśaṁsā nokarana kisivak næta. ehet ēvā suviśuddha karamin praśaṁsā kirīma oba dæna gannē næta. niyata vaśayenma ohu ivasilivantayeku hā kṣamā karanneku vaśayen siṭinnēya
Surah Al-Isra, Verse 44
وَإِذَا قَرَأۡتَ ٱلۡقُرۡءَانَ جَعَلۡنَا بَيۡنَكَ وَبَيۡنَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ حِجَابٗا مَّسۡتُورٗا
(nabiyē!) oba kurānaya samudīraṇaya kirīmaṭa ārambha kaḷahot obaṭat, paralova viśvāsa nokaḷa ayaṭat atarē vaḷakvā gata hæki tirayak æti karannemu
Surah Al-Isra, Verse 45
وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِذَا ذَكَرۡتَ رَبَّكَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِ وَحۡدَهُۥ وَلَّوۡاْ عَلَىٰٓ أَدۡبَٰرِهِمۡ نُفُورٗا
tavada ovungē hṛdayanhida, ovun eya vaṭahā nogannā sē tirayak nirmāṇaya kara, ovungē kaṇda bihiri kara harinnemu. śuddha vū kurānayehi obagē deviyan keneku gænama oba pavasamin siṭiyahot ovunṭa epā vī tamangē piṭa konda (desaṭama hærī) yanu æta
Surah Al-Isra, Verse 46
نَّحۡنُ أَعۡلَمُ بِمَا يَسۡتَمِعُونَ بِهِۦٓ إِذۡ يَسۡتَمِعُونَ إِلَيۡكَ وَإِذۡ هُمۡ نَجۡوَىٰٓ إِذۡ يَقُولُ ٱلظَّـٰلِمُونَ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا رَجُلٗا مَّسۡحُورًا
ovun obaṭa savan dunnahot kumana adahasakin savan dennōda yanna api hon̆din dannemu. ovun (taman tuḷa) rahasin katā kara gatahot “sūniyamen manasa vikṛti vū miniseku misa, (vena kisivekuva) oba anugamanaya kaḷē næta” yayi aparādhakaruvan (oba gæna) pavasannāha (yannada api hon̆din dannemu)
Surah Al-Isra, Verse 47
ٱنظُرۡ كَيۡفَ ضَرَبُواْ لَكَ ٱلۡأَمۡثَالَ فَضَلُّواْ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ سَبِيلٗا
(nabiyē!) obaṭa keban̆du paṭabæn̆di nam tabannēda yanna oba avadhānaya kara balanu mænava! movun mārgaya værada giyaha. (ṛju) mārgaya at kara gænīmaṭa movunṭa nohæka
Surah Al-Isra, Verse 48
وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدٗا
“api (maraṇayaṭa pat vī) æṭasækiḷi bavaṭa pat vī, (dirā) dūvili bavaṭa pat vīmen pasu aḷut nirmāṇayak vaśayen paṇa denu labannemuda?”yi ovun vimasannāha
Surah Al-Isra, Verse 49
۞قُلۡ كُونُواْ حِجَارَةً أَوۡ حَدِيدًا
(eyaṭa nabiyē!) oba mesē pavasanu: “oba (dirā pat vī pas bavaṭa pat vunā vuvada kam næta). gal bavaṭa hō yakaḍa bavaṭa hō pat vanu”
Surah Al-Isra, Verse 50
أَوۡ خَلۡقٗا مِّمَّا يَكۡبُرُ فِي صُدُورِكُمۡۚ فَسَيَقُولُونَ مَن يُعِيدُنَاۖ قُلِ ٱلَّذِي فَطَرَكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖۚ فَسَيُنۡغِضُونَ إِلَيۡكَ رُءُوسَهُمۡ وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هُوَۖ قُلۡ عَسَىٰٓ أَن يَكُونَ قَرِيبٗا
“nætahot itāmat viśāla yayi oba manasehi sitena venat ōnǣma vastuvak bavaṭa pat vanu”. (mesē venas vū) pasu “apava kavurun nam paṇa ganvannēda?”yi ovungē vimasumaṭa, (esē vimasuvahot nabiyē! oba ovunṭa) “obava paḷamuven kavurun utpādanaya kaḷēda, ohuma (oba maraṇayaṭa pat vū pasuda obava nægiṭṭavanu æta)” yayi pavasanu. eyaṭa ovun tamangē hisa oba pættaṭa æla kara, “edina kavadā (ennēda)?”yi vimasannāha. (eyaṭa) oba (ovunṭa “eya) itāmat ikmaninda pæmiṇiya hækiya” yayi pavasanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 51
يَوۡمَ يَدۡعُوكُمۡ فَتَسۡتَجِيبُونَ بِحَمۡدِهِۦ وَتَظُنُّونَ إِن لَّبِثۡتُمۡ إِلَّا قَلِيلٗا
“(ada dina oba deviyanva piḷikul kaḷā vuvada, ohu) obava (praśna kirīma san̆dahā) kæn̆davana dina oba ohuva namaskāra karaminma ohu veta pæmiṇenu æta. (maraṇayaṭa pat vīmen pasu) itāmat suḷu kālayak misa, ræn̆dī siṭiyē næta yayida (edina) oba sitannehuya!”
Surah Al-Isra, Verse 52
وَقُل لِّعِبَادِي يَقُولُواْ ٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ يَنزَغُ بَيۡنَهُمۡۚ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ كَانَ لِلۡإِنسَٰنِ عَدُوّٗا مُّبِينٗا
(nabiyē! mā haṭa avanata vū) magē vahalūnṭa oba mesē pavasanu: “ovun (ema minisun samaga katā kaḷā vuvada), kumak hon̆dada eyama pavasanu mænava! niyata vaśayenma ṣeyitān ovun atarē (naraka vacana kiyana sē salasvā) napurama karanu æta. (mandayat) niyata vaśayenma ṣeyitān minisunṭa prakaṭa satureku vaśayenma siṭinnēya. (ebævin itāmat pravēsamen siṭinu)”
Surah Al-Isra, Verse 53
رَّبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِكُمۡۖ إِن يَشَأۡ يَرۡحَمۡكُمۡ أَوۡ إِن يَشَأۡ يُعَذِّبۡكُمۡۚ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ وَكِيلٗا
(minisunē!) obava, obagē deviyan hon̆din dænagenama siṭinnēya. ohu kæmati vuvahot obaṭa varaprasādayan pahaḷa karannēya. nætahot ohu adahas kaḷahot obaṭa dan̆ḍuvam karannēya. ebævin (nabiyē!) ovunṭa vagakivayutteku vaśayen api obava yævvē næta
Surah Al-Isra, Verse 54
وَرَبُّكَ أَعۡلَمُ بِمَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۗ وَلَقَدۡ فَضَّلۡنَا بَعۡضَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ عَلَىٰ بَعۡضٖۖ وَءَاتَيۡنَا دَاوُۥدَ زَبُورٗا
ahsahida, bhūmiyehida kumana dæya nam ættēda yanna obagē deviyan hon̆din dannēya. nabivarungen samaharekuva samaharek mata ættenma api usas kara tabā, dāvūd (nabi)ṭa sabūr namæti dharmaya api labā dunnemu
Surah Al-Isra, Verse 55
قُلِ ٱدۡعُواْ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُم مِّن دُونِهِۦ فَلَا يَمۡلِكُونَ كَشۡفَ ٱلضُّرِّ عَنكُمۡ وَلَا تَحۡوِيلًا
(nabiyē! samānayan tabā namadinnanṭa) oba mesē pavasanu: “allāh misa, (venat devivarun ættēya yayi) oba adahas karamin siṭinavā noveda? ēvā oba, (obagē amārukam paha kirīmaṭa) ārādhanā karanu. (esē ārādhanā kaḷahot) ēvā obagē kisima amārukamak paha kirīmaṭa hō nætahot (eya) vaḷakvā hærīmaṭa hō śaktiyak nomæti dæya (yanna dæna gannehuya)”
Surah Al-Isra, Verse 56
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ يَبۡتَغُونَ إِلَىٰ رَبِّهِمُ ٱلۡوَسِيلَةَ أَيُّهُمۡ أَقۡرَبُ وَيَرۡجُونَ رَحۡمَتَهُۥ وَيَخَافُونَ عَذَابَهُۥٓۚ إِنَّ عَذَابَ رَبِّكَ كَانَ مَحۡذُورٗا
movun (deviyan yayi) ārādhanā karana dæyada (taman venuven) tamangē deviyan veta mædihat vī katā kirīmaṭa (deviyan veta) samīpava siṭinnē kavarekdæyi yanna soyāgena, ohugē dayāvama balāporottuven siṭimin, ohugē dan̆ḍuvamaṭada biya vannāha. mandayat niyata vaśayenma obagē deviyangē dan̆ḍuvama nam, itāmat biya vannaṭa yutu ekaki
Surah Al-Isra, Verse 57
وَإِن مِّن قَرۡيَةٍ إِلَّا نَحۡنُ مُهۡلِكُوهَا قَبۡلَ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ أَوۡ مُعَذِّبُوهَا عَذَابٗا شَدِيدٗاۚ كَانَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَسۡطُورٗا
(aparādhakārayin vāsaya karana) kumana raṭak hō viniścaya dinaṭa pera api vināśa kara nodamā hō nætahot daruṇu dan̆ḍuvam nokara hō athæra damannē næta. mesēma (apa veta æti siduvīm saṭahana vana) lavhul mahfūlhi sælasum kara ættēya
Surah Al-Isra, Verse 58
وَمَا مَنَعَنَآ أَن نُّرۡسِلَ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّآ أَن كَذَّبَ بِهَا ٱلۡأَوَّلُونَۚ وَءَاتَيۡنَا ثَمُودَ ٱلنَّاقَةَ مُبۡصِرَةٗ فَظَلَمُواْ بِهَاۚ وَمَا نُرۡسِلُ بِٱلۡأٓيَٰتِ إِلَّا تَخۡوِيفٗا
(api yavā æti sādhakayan movunṭa) pera visūvanda boru kara hæriyā yanna misa, (movun illā siṭina) sādhakayan yævīmaṭa vena kisima bādhāvak næta. (meyaṭa pera) samūd namæti janatāvaṭa ek oṭu denaku sādhakayak vaśayen dī tibuṇemu. ovun nam, sīmāva ikmavā gos ūṭa hāniyak kara dæmūha. mevæni sādhakayan siyalla (minisunṭa) biya ganvanu piṇisa misa, api yævvē næta
Surah Al-Isra, Verse 59
وَإِذۡ قُلۡنَا لَكَ إِنَّ رَبَّكَ أَحَاطَ بِٱلنَّاسِۚ وَمَا جَعَلۡنَا ٱلرُّءۡيَا ٱلَّتِيٓ أَرَيۡنَٰكَ إِلَّا فِتۡنَةٗ لِّلنَّاسِ وَٱلشَّجَرَةَ ٱلۡمَلۡعُونَةَ فِي ٱلۡقُرۡءَانِۚ وَنُخَوِّفُهُمۡ فَمَا يَزِيدُهُمۡ إِلَّا طُغۡيَٰنٗا كَبِيرٗا
(nabiyē!) niyata vaśayenma obagē deviyan ema minisunva vaṭa kara gattēya. (ovun obaṭa hāniyak kirīmaṭa nohæki yayi) api obaṭa pævasū dæya oba avadhānaya kara balanu. api obaṭa sihinen penvū sākṣiya, śāpa karana lada gasa (eya pāpatarayingē āhāraya yayi) kurānayehi api kiyā tibīmada, minisunva piriksīma san̆dahāma misa, vena kisivak næta. (apagē dan̆ḍuvama gæna viṭin viṭa) ovunva biya gænvīma, nævata (nævatat) ovungē imahat vū aparādhaya væḍi kara harinnēya
Surah Al-Isra, Verse 60
وَإِذۡ قُلۡنَا لِلۡمَلَـٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ قَالَ ءَأَسۡجُدُ لِمَنۡ خَلَقۡتَ طِينٗا
malāyikāvarunṭa “ādamṭa sujūd karanu” yayi api pævasū avasthāvēdī iblīs hæra (malāyikāvarun siyalla) sujūd kaḷaha. ohu nam, (mā haṭa) “oba mæṭiyen nirmāṇaya kaḷa ayaṭa mā sujūd karannada?”yi pævasuvēya
Surah Al-Isra, Verse 61
قَالَ أَرَءَيۡتَكَ هَٰذَا ٱلَّذِي كَرَّمۡتَ عَلَيَّ لَئِنۡ أَخَّرۡتَنِ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَأَحۡتَنِكَنَّ ذُرِّيَّتَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٗا
(tavada) “maṭat vaḍā oba gaurava kaḷa mohuva oba avadhānaya kaḷehida?”yi (ādamva itāmat pahat lesa genahæra dakvamin) “oba māva viniścaya dina dakvā pramāda kara hæriyahot, itāmat suḷutarayak hæra, mohugē paramparāvē daruvan siyallanvama mā mārgaya værada yāmaṭa salasvā (mulin upuṭā) harinnemi” yayi pævasuvēya
Surah Al-Isra, Verse 62
قَالَ ٱذۡهَبۡ فَمَن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ فَإِنَّ جَهَنَّمَ جَزَآؤُكُمۡ جَزَآءٗ مَّوۡفُورٗا
(eyaṭa deviyan) “obat, ohugē paramparāvē daruvangen obava anugamanaya kaḷa ayat, (apagē sannidhānayen) piṭamaṁ vī yanu. obaṭa sampūrṇayenma sarilana phalavipākaya niyata vaśayenma nirayayi” yayida
Surah Al-Isra, Verse 63
وَٱسۡتَفۡزِزۡ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتَ مِنۡهُم بِصَوۡتِكَ وَأَجۡلِبۡ عَلَيۡهِم بِخَيۡلِكَ وَرَجِلِكَ وَشَارِكۡهُمۡ فِي ٱلۡأَمۡوَٰلِ وَٱلۡأَوۡلَٰدِ وَعِدۡهُمۡۚ وَمَا يَعِدُهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ إِلَّا غُرُورًا
“oba, obaṭa hæki pamaṇin śabda nagā kǣgasā, ovunva poḷam̆bavanu. obagē aśva sēnāvanda, pābala sēnāvanda, ovun kerehi poḷam̆bavā yavanu. ovungē vastūngenda, paramparāvē daruvan vetada, oba ekkāsu vī siṭimin ovunṭa (lābhayada, biyada, penvā) porondu denu” yayida pævasuvēya. ebævin ṣeyitān ovunṭa porondu dennē puhu boruvama misa, vena kisivak næta
Surah Al-Isra, Verse 64
إِنَّ عِبَادِي لَيۡسَ لَكَ عَلَيۡهِمۡ سُلۡطَٰنٞۚ وَكَفَىٰ بِرَبِّكَ وَكِيلٗا
“niyata vaśayenma magē hon̆da vahalūn mata (ō ṣeyitān!) obaṭa kisima balayak næta” (yayida pævasuvēya. ebævin ovunva) bērā gænīmaṭa obagē deviyanma pramāṇavatya”
Surah Al-Isra, Verse 65
رَّبُّكُمُ ٱلَّذِي يُزۡجِي لَكُمُ ٱلۡفُلۡكَ فِي ٱلۡبَحۡرِ لِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِكُمۡ رَحِيمٗا
(minisunē! muhudehi oba yātrā karana viṭa), obagē deviyanma oba venuven muhudehi næva yātrā kirīmaṭa salasvannēya. (emagin vividha raṭavalvalaṭa gos) ohugē varaprasādayan oba soyā gannehuya. niyata vaśayenma ohu oba kerehi dayābarava siṭinnēya
Surah Al-Isra, Verse 66
وَإِذَا مَسَّكُمُ ٱلضُّرُّ فِي ٱلۡبَحۡرِ ضَلَّ مَن تَدۡعُونَ إِلَّآ إِيَّاهُۖ فَلَمَّا نَجَّىٰكُمۡ إِلَى ٱلۡبَرِّ أَعۡرَضۡتُمۡۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ كَفُورًا
obaṭa muhudehi (yamkisi) vipatak sidu vana avasthāvēdī allāh hæra, oba (deviyan yayi) oba ārādhanā karamin siṭina siyalla sæn̆gavī yannēya. (ohu kenekuma obava bērā gannēya). ohu obava veraḷaṭa genævit sēndu kara, bērā gattē nam, (ohuva) oba pratikṣēpa kara harinnehuya! minisā imahat keḷehiguṇa nodanneki
Surah Al-Isra, Verse 67
أَفَأَمِنتُمۡ أَن يَخۡسِفَ بِكُمۡ جَانِبَ ٱلۡبَرِّ أَوۡ يُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ حَاصِبٗا ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ وَكِيلًا
(veraḷaṭa sēndu vū) obava bhūmiya gila nodamanu æta yayi hō nætahot oba kerehi gal varusāvak novasinu æta yayi hō oba nobiya vū aya bavaṭa pat vūvehuda? (esē sidu vuvahot) obaṭa udav karannan kisivekuvat oba nodakinnehuya
Surah Al-Isra, Verse 68
أَمۡ أَمِنتُمۡ أَن يُعِيدَكُمۡ فِيهِ تَارَةً أُخۡرَىٰ فَيُرۡسِلَ عَلَيۡكُمۡ قَاصِفٗا مِّنَ ٱلرِّيحِ فَيُغۡرِقَكُم بِمَا كَفَرۡتُمۡ ثُمَّ لَا تَجِدُواْ لَكُمۡ عَلَيۡنَا بِهِۦ تَبِيعٗا
nætahot venat vārayakadī obava muhudehi gena gos daruṇu suḷi suḷaṁ oba kerehi hæmīmaṭa salasvā, obagē guṇamaku vīmē hētuven obava gilvā nodamanu ætæyi oba nobiya vū aya bavaṭa pat vūvehuda? (ē atara) oba venuven (mædihatva katā kara) apaṭa cōdanā karannan kisivekut oba nodakinnehuya
Surah Al-Isra, Verse 69
۞وَلَقَدۡ كَرَّمۡنَا بَنِيٓ ءَادَمَ وَحَمَلۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ وَرَزَقۡنَٰهُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَفَضَّلۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ كَثِيرٖ مِّمَّنۡ خَلَقۡنَا تَفۡضِيلٗا
ādamgē paramparāvē daruvanva niyata vaśayenma api gaurava kaḷemu. veraḷehi (vāhanayan matada), muhudehi (næv matada) apima ovunva usuḷāgena (yāmaṭa) salasvannemu. hon̆da āhārayanda apima ovunṭa labā dennemu. api utpādanaya kaḷa (venat jīvīngen) bohomayak kerehi (sāmānyayen) api ovunva itāmat usas kara ættemu
Surah Al-Isra, Verse 70
يَوۡمَ نَدۡعُواْ كُلَّ أُنَاسِۭ بِإِمَٰمِهِمۡۖ فَمَنۡ أُوتِيَ كِتَٰبَهُۥ بِيَمِينِهِۦ فَأُوْلَـٰٓئِكَ يَقۡرَءُونَ كِتَٰبَهُمۡ وَلَا يُظۡلَمُونَ فَتِيلٗا
sǣma minisekuvama ovungē pradhānīn samaga (praśna kirīma san̆dahā) api ārādhanā karana dinadī ovungē (dainika saṭahan) pota kavurungē dakuṇatehi denu labannēda, ovun tamangē ema (dainika saṭahan) pota, (itāmat satuṭin) kiyavanu æta. (ovungē phalavipākayanhi) ek anu pramāṇayakinvat (aḍu kara) aparādhayak karanu nolabannāha
Surah Al-Isra, Verse 71
وَمَن كَانَ فِي هَٰذِهِۦٓ أَعۡمَىٰ فَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ أَعۡمَىٰ وَأَضَلُّ سَبِيلٗا
kavurun melovadī (ṛju mārgaya nodæka) andhayin bavaṭa pat vūvehuda, ovun paralovadīda andhayinya! ebævin ovun mārgaya værada yanu æta
Surah Al-Isra, Verse 72
وَإِن كَادُواْ لَيَفۡتِنُونَكَ عَنِ ٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ لِتَفۡتَرِيَ عَلَيۡنَا غَيۡرَهُۥۖ وَإِذٗا لَّٱتَّخَذُوكَ خَلِيلٗا
niyata vaśayen api obaṭa vahī magin dænum dun dæya, athæra (damā) eya novana dæya, apa mata oba boruvaṭa gotā manakkalpitava kiyana men obava ovun haravā dæmīmaṭama siṭiyaha. ēsē oba kaḷehi nam, obava ovun (tamangē) mitureku vaśayenda gena æta
Surah Al-Isra, Verse 73
وَلَوۡلَآ أَن ثَبَّتۡنَٰكَ لَقَدۡ كِدتَّ تَرۡكَنُ إِلَيۡهِمۡ شَيۡـٔٗا قَلِيلًا
obava api sthīra kara notæbuvē nam, oba poḍiyak hō ovun desaṭa æla vannaṭa iḍa tibuṇi
Surah Al-Isra, Verse 74
إِذٗا لَّأَذَقۡنَٰكَ ضِعۡفَ ٱلۡحَيَوٰةِ وَضِعۡفَ ٱلۡمَمَاتِ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ عَلَيۡنَا نَصِيرٗا
esē oba æla vī tibuṇē nam, oba jīvatva siṭiyadīda, oba maraṇayaṭa pat vū pasuda, deguṇayak (dan̆ḍuvam) vin̆dīmaṭa salasvā ættemu. in pasuva apaṭa erehiva obaṭa udav karannan kisivekut oba dakinnē næta
Surah Al-Isra, Verse 75
وَإِن كَادُواْ لَيَسۡتَفِزُّونَكَ مِنَ ٱلۡأَرۡضِ لِيُخۡرِجُوكَ مِنۡهَاۖ وَإِذٗا لَّا يَلۡبَثُونَ خِلَٰفَكَ إِلَّا قَلِيلٗا
(nabiyē! obagē) raṭen obagē paya lissā yāmaṭa salasvā eyin obava piṭamaṁ kirīmaṭama ovun tīraṇaya kara siṭiyaha. esē ovun kara tibuṇē nam, obagen pasu itāmat suḷu dina gaṇanāvak misa, ehi nosiṭinnehuya
Surah Al-Isra, Verse 76
سُنَّةَ مَن قَدۡ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ مِن رُّسُلِنَاۖ وَلَا تَجِدُ لِسُنَّتِنَا تَحۡوِيلًا
obaṭa pera mā yævū dūtayinṭada (meyama) puruddak vaśayen tibuṇi. apagē (ema) puruddehi oba kisima venasak nodakinnehiya
Surah Al-Isra, Verse 77
أَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ لِدُلُوكِ ٱلشَّمۡسِ إِلَىٰ غَسَقِ ٱلَّيۡلِ وَقُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِۖ إِنَّ قُرۡءَانَ ٱلۡفَجۡرِ كَانَ مَشۡهُودٗا
(nabiyē!) sūryayā avaraṭa bæsa yāmen rātriyē kaḷuvara vaṭa kara gannā tek (lūhar, asar, magrib, iṣā ādī kālayanhi) salātayan iṭu karamin siṭinu. fajr salātayada salāt karamin siṭinu. kurānayada kiyavanu. (mandayat) niyata vaśayenma fajr salātaya hā kurānaya kiyavīma magin nam, (hṛdayanhi ālōkayada), śāntiyada æti karannēya
Surah Al-Isra, Verse 78
وَمِنَ ٱلَّيۡلِ فَتَهَجَّدۡ بِهِۦ نَافِلَةٗ لَّكَ عَسَىٰٓ أَن يَبۡعَثَكَ رَبُّكَ مَقَامٗا مَّحۡمُودٗا
tahajjat salātaya (eya oba kerehi anivāryaya nokara tibuṇada, oba nafīl vaśayen rātriyehi ek (suḷu) koṭasakadī salāt karamin siṭinu mænava! (meyin lækheṇa bhāgyayen makāmē mahmūd namæti) itāmat utum sthānayaka obagē deviyan obava hin̆dīmaṭa salasvanu æta
Surah Al-Isra, Verse 79
وَقُل رَّبِّ أَدۡخِلۡنِي مُدۡخَلَ صِدۡقٖ وَأَخۡرِجۡنِي مُخۡرَجَ صِدۡقٖ وَٱجۡعَل لِّي مِن لَّدُنكَ سُلۡطَٰنٗا نَّصِيرٗا
tavada “magē deviyanē! māva (madīnāvehi ætuḷu kaḷa yutuya yayi oba adahas kaḷahot) hon̆da andaminma ætuḷu vīmaṭa salasvanu (mænava!) (makkāvē siṭa māva piṭamaṁ kaḷa yutuya yayi oba adahas kaḷahot) hon̆da andaminma māva piṭat vannaṭa salasvanu (mænava!) oba sannidhānayē æti jayagrahaṇayak oba mā haṭa udavvak vaśayen labā denu mænava!” yayi (nabiyē!) oba prārthanā karanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 80
وَقُلۡ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَزَهَقَ ٱلۡبَٰطِلُۚ إِنَّ ٱلۡبَٰطِلَ كَانَ زَهُوقٗا
tavada “satyaya pæmiṇa æta. asatyaya sæn̆gavī giyēya. niyata vaśayenma asatyaya anivāryayenma vināśa vī yanu æta” yayida pavasanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 81
وَنُنَزِّلُ مِنَ ٱلۡقُرۡءَانِ مَا هُوَ شِفَآءٞ وَرَحۡمَةٞ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ وَلَا يَزِيدُ ٱلظَّـٰلِمِينَ إِلَّا خَسَارٗا
viśvāsaya tæbūvanṭa varaprasādayak vaśayenda, piliyamak vaśayenda æti dæyama mema śuddha vū kurānayehi api pahaḷa kara ættemu. ehet aparādhakaruvanṭa nam, (meya) pāḍuvakma misa, (vena kisivak) væḍi karannē næta
Surah Al-Isra, Verse 82
وَإِذَآ أَنۡعَمۡنَا عَلَى ٱلۡإِنسَٰنِ أَعۡرَضَ وَنَـَٔا بِجَانِبِهِۦ وَإِذَا مَسَّهُ ٱلشَّرُّ كَانَ يَـُٔوسٗا
api minisunṭa dayāva pahaḷa kaḷahot, (eyaṭa ohu kṛtagna vīma venuvaṭa apava) pratikṣēpa kara, muhuṇa haravā gannēya. ohuva (yamkisi) vipatak allā gatahot nam, viśvāsaya bin̆dī yannēya
Surah Al-Isra, Verse 83
قُلۡ كُلّٞ يَعۡمَلُ عَلَىٰ شَاكِلَتِهِۦ فَرَبُّكُمۡ أَعۡلَمُ بِمَنۡ هُوَ أَهۡدَىٰ سَبِيلٗا
(ebævin nabiyē!) oba mesē pavasanu: sǣma minisekuma (hon̆dak yayi) tamanṭa sitaṭa nægena dæyama karannēya. ebævin ṛju mārgayehi yannā kavurunda yannada obagē deviyanma hon̆din dannēya
Surah Al-Isra, Verse 84
وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلرُّوحِۖ قُلِ ٱلرُّوحُ مِنۡ أَمۡرِ رَبِّي وَمَآ أُوتِيتُم مِّنَ ٱلۡعِلۡمِ إِلَّا قَلِيلٗا
(nabiyē!) rūh gæna (yudevvan vana) ovun obagen vimasannāha. eyaṭa oba “eya apagē deviyangē niyōgayen æti vannaki. (ē gæna) itāmat alpa gnānayak misa, obaṭa denu læbuvē næta. (ebævin ehi gæm̆buru adahasa obaṭa dæna gænīmaṭa nohækiya)” yayi pavasanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 85
وَلَئِن شِئۡنَا لَنَذۡهَبَنَّ بِٱلَّذِيٓ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ ثُمَّ لَا تَجِدُ لَكَ بِهِۦ عَلَيۡنَا وَكِيلًا
(nabiyē!) api adahas kaḷahot vahī magin obaṭa dænum dun kurānaya (vana) meya, (obagen) paha kara harinnemu. pasuva (meya oba veta gena ēmaṭa) apaṭa erehiva obaṭa udav kirīmaṭa kisiveku nodakinnehiya
Surah Al-Isra, Verse 86
إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّن رَّبِّكَۚ إِنَّ فَضۡلَهُۥ كَانَ عَلَيۡكَ كَبِيرٗا
namut obagē deviyangē dayāvē hētuvenma (esē sidu novī ættēya). niyata vaśayenma oba kerehi ohugē varaprasādayan itāmat viśāla vaśayenma ættēya
Surah Al-Isra, Verse 87
قُل لَّئِنِ ٱجۡتَمَعَتِ ٱلۡإِنسُ وَٱلۡجِنُّ عَلَىٰٓ أَن يَأۡتُواْ بِمِثۡلِ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ لَا يَأۡتُونَ بِمِثۡلِهِۦ وَلَوۡ كَانَ بَعۡضُهُمۡ لِبَعۡضٖ ظَهِيرٗا
(nabiyē!) oba mesē pavasanu: “minisunda, jinvarunda, ekkāsu vī mevæni kurānayak gena ēmaṭa utsāha kara, ovungen samaharek samaharekuṭa udavvaṭa siṭiyā vuvada, mevænnak ovun visin (kaḷa) nohækiya
Surah Al-Isra, Verse 88
وَلَقَدۡ صَرَّفۡنَا لِلنَّاسِ فِي هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانِ مِن كُلِّ مَثَلٖ فَأَبَىٰٓ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ إِلَّا كُفُورٗا
mema kurānayehi siyalū upamāvan minisunṭa api (nævata nævatat) vivaraṇaya kara pavasā ættemu. ehet minisungen væḍi deneku meya pratikṣēpa nokara siṭiyē næta
Surah Al-Isra, Verse 89
وَقَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكَ حَتَّىٰ تَفۡجُرَ لَنَا مِنَ ٱلۡأَرۡضِ يَنۢبُوعًا
(nabiyē!) “mema bhūmiyen ek ulpatak apa venuven ikut vuvahot misa, api obava viśvāsa karannē næta” yayi ovun pavasannāha
Surah Al-Isra, Verse 90
أَوۡ تَكُونَ لَكَ جَنَّةٞ مِّن نَّخِيلٖ وَعِنَبٖ فَتُفَجِّرَ ٱلۡأَنۡهَٰرَ خِلَٰلَهَا تَفۡجِيرًا
“nætahot madhyayehi sadākal galā basinnaṭa hæki diya daharāvalin yut hā midi, in̆di (gasvalin) piri uyanak obaṭa tibuṇahot misa, (obava viśvāsa karannē næta” yayida pavasannāha)
Surah Al-Isra, Verse 91
أَوۡ تُسۡقِطَ ٱلسَّمَآءَ كَمَا زَعَمۡتَ عَلَيۡنَا كِسَفًا أَوۡ تَأۡتِيَ بِٱللَّهِ وَٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ قَبِيلًا
“nætahot oba adahas karana ākārayaṭa ahasa kaḍā væṭī, eyin kæbællak apagē (hisa) mata væṭunot misa hō nætahot allāhvada malāyikāvarunvada apa idiriyē genāvot misa, (obava api viśvāsa karannē næta” yayida pavasannāha)
Surah Al-Isra, Verse 92
أَوۡ يَكُونَ لَكَ بَيۡتٞ مِّن زُخۡرُفٍ أَوۡ تَرۡقَىٰ فِي ٱلسَّمَآءِ وَلَن نُّؤۡمِنَ لِرُقِيِّكَ حَتَّىٰ تُنَزِّلَ عَلَيۡنَا كِتَٰبٗا نَّقۡرَؤُهُۥۗ قُلۡ سُبۡحَانَ رَبِّي هَلۡ كُنتُ إِلَّا بَشَرٗا رَّسُولٗا
“nætahot (itā alaṁkāravat) ratranvalin nimavuṇu māligāvak obaṭa tibuṇahot misa, (api obava viśvāsa nokaramu). nætahot oba ahasa mata næga gattā vuvada, (api kæmati vana ākārayaṭa ek dharmayak oba pahaḷa kaḷahot misa, ehi) oba næga gænīma gæna api viśvāsa nokaramu. api samudīraṇaya kaḷa hæki ek dharmayak oba (ṛjuvama) pahaḷa nokarana tek (oba ahasaṭa nægīmada viśvāsa nokaramu” yayida pavasannāha. eyaṭa) oba mesē pavasanu: “magē deviyan itāmat pariśuddhavantayeki. mā (oba men) ek miniseki. ehet (ohu visin yavana lada) ek dūtayeku yanna misa, mā vena kisivek vannēda?”
Surah Al-Isra, Verse 93
وَمَا مَنَعَ ٱلنَّاسَ أَن يُؤۡمِنُوٓاْ إِذۡ جَآءَهُمُ ٱلۡهُدَىٰٓ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ أَبَعَثَ ٱللَّهُ بَشَرٗا رَّسُولٗا
minisun veta ṛju mārgaya pæmiṇi avasthāvēdī “allāh ek minisekuvada (tama) dūtayā vaśayen yævuvē? yayi kīma misa, ovun viśvāsaya tæbīma vaḷakvā hærīmaṭa kisima dæyak næta”
Surah Al-Isra, Verse 94
قُل لَّوۡ كَانَ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَلَـٰٓئِكَةٞ يَمۡشُونَ مُطۡمَئِنِّينَ لَنَزَّلۡنَا عَلَيۡهِم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ مَلَكٗا رَّسُولٗا
(eyaṭa) oba mesē pavasanu: “bhūmiyehi malāyikāvarunma vāsaya kara, (ehi) ovun samādānayen særisaramin siṭiyē nam, apit ahasin ek malāyikāvarayekma (apagē) dūtayā vaśayen ovun veta yavā ættemu. (ehet ovun minisun vaśayen siṭina bævin ek minisekuma ovunṭa dūtayā vaśayen yævvemu)”
Surah Al-Isra, Verse 95
قُلۡ كَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدَۢا بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ إِنَّهُۥ كَانَ بِعِبَادِهِۦ خَبِيرَۢا بَصِيرٗا
(nævatat) oba mesēda pavasanu: “maṭat obaṭat atarē allāh ekkenekuma pramāṇavat sākṣiyak vaśayen siṭinnēya. mandayat niyata vaśayenma ohuma tama vahalūnva hon̆din danneku hā avadhānayen yutuva balanneku vaśayen siṭinnēya”
Surah Al-Isra, Verse 96
وَمَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَهُوَ ٱلۡمُهۡتَدِۖ وَمَن يُضۡلِلۡ فَلَن تَجِدَ لَهُمۡ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِهِۦۖ وَنَحۡشُرُهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَلَىٰ وُجُوهِهِمۡ عُمۡيٗا وَبُكۡمٗا وَصُمّٗاۖ مَّأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ كُلَّمَا خَبَتۡ زِدۡنَٰهُمۡ سَعِيرٗا
kavurunva allāh ṛju mārgayehi ætuḷu karannēda, ovunma ṛju mārgaya at kara gannāha. kavurunva (allāh) væradi mārgayehi athæra damannōda, evænnanṭa ohu hæra udav karannan kisiveku oba nodakinnehiya. tavada viniścaya dinadī ovunva andhayin vaśayenda, goḷuvan vaśayenda, bihiran vaśayenda, (pat kara) ovun tamangē muṇin væṭī baḍagāmin ennaṭa (salasvā), ovunva ēkarāśī karannemu. ovun ræn̆dī siṭina sthānaya nirayayi. ovunṭa api (nirayehi adhika uṣaṇatvaya) aḍu vana sǣma viṭama, daḷu lā dævena sē nævatat adhika karannemu
Surah Al-Isra, Verse 97
ذَٰلِكَ جَزَآؤُهُم بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَقَالُوٓاْ أَءِذَا كُنَّا عِظَٰمٗا وَرُفَٰتًا أَءِنَّا لَمَبۡعُوثُونَ خَلۡقٗا جَدِيدًا
ovun apagē āyāvan pratikṣēpa kara dæmū atara “api (maraṇayaṭa pat vī) æṭasækiḷi bavaṭada, dirā pat vī pas bavaṭada, pat vū pasu, ættenma aḷut utpādanayak vaśayen api nægiṭṭavanu labannemuda?” yayida kiyamin siṭīmama mevæni (daruṇu) dan̆ḍuvama ovunṭa at vīmaṭa ayat hētuvayi
Surah Al-Isra, Verse 98
۞أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّ ٱللَّهَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يَخۡلُقَ مِثۡلَهُمۡ وَجَعَلَ لَهُمۡ أَجَلٗا لَّا رَيۡبَ فِيهِ فَأَبَى ٱلظَّـٰلِمُونَ إِلَّا كُفُورٗا
niyata vaśayenma ahasda, bhūmiyada nirmāṇaya kaḷa allāh (nævata varak kaḷin tibunāk men) ovun menma utpādanaya kirīmaṭa balasampannayeku yanna ovun dæna gattē nædda? (mē venuven) ovunṭa ek kāla avakāśayak æti kara ættēya. ehi kisima sækayak næta. (mesē tibiyadī) mema aparādhakārayin meya pratikṣēpa nokara siṭinnē næta
Surah Al-Isra, Verse 99
قُل لَّوۡ أَنتُمۡ تَمۡلِكُونَ خَزَآئِنَ رَحۡمَةِ رَبِّيٓ إِذٗا لَّأَمۡسَكۡتُمۡ خَشۡيَةَ ٱلۡإِنفَاقِۚ وَكَانَ ٱلۡإِنسَٰنُ قَتُورٗا
(nabiyē!) oba mesē pavasanu: “magē deviyangē varaprasāda nidhānayanṭa obama urumakkārayin vaśayen siṭiyadī vuvada, eya viyadam vī yanu ætæyi biyen (kisivekuṭat kisima dæyak nodī) oba væḷakī siṭinnehuya. minisā imahat masureku vaśayen siṭinnēya”
Surah Al-Isra, Verse 100
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ تِسۡعَ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖۖ فَسۡـَٔلۡ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ إِذۡ جَآءَهُمۡ فَقَالَ لَهُۥ فِرۡعَوۡنُ إِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰمُوسَىٰ مَسۡحُورٗا
niyata vaśayenma api mūsāṭa pæhædili prātihāryayan navayak dī ættemu. (nabiyē! mē gæna) oba isrāyīla paramparāvē daruvangen vimasā (dæna ganu mænava!) (mūsā) ovun veta pæmiṇi viṭa, firavun ohuṭa “ō mūsā! niyata vaśayenma oba sūniyamen manasa vikṛti vūveku yayi mā obava gaṇan gannemi” yayi kīvēya
Surah Al-Isra, Verse 101
قَالَ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَآ أَنزَلَ هَـٰٓؤُلَآءِ إِلَّا رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ بَصَآئِرَ وَإِنِّي لَأَظُنُّكَ يَٰفِرۡعَوۡنُ مَثۡبُورٗا
eyaṭa mūsā (ohuṭa) “ahasda, bhūmiyada nirmāṇaya kaḷa deviyanma mema sādhakayan (obaṭa) pāḍamak vaśayen pahaḷa kara ættēya yanna niyata vaśayenma oba dannehiya. ō firavun! oba niyata vaśayenma vināśa mukhayaṭama ḷaṁ vannēya yayi mā adahas karannemi” yayi pævasuvēya
Surah Al-Isra, Verse 102
فَأَرَادَ أَن يَسۡتَفِزَّهُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ فَأَغۡرَقۡنَٰهُ وَمَن مَّعَهُۥ جَمِيعٗا
(eyaṭa mūsāvada, ohugē janatāva) siyallada tama raṭin piṭuvahal kirīmaṭama ohu adahas kaḷēya. ehet (ē atara) ohuvada, ohu samaga siṭi (ohugē janatāva) siyallada api gilvā dæmuvemu
Surah Al-Isra, Verse 103
وَقُلۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِۦ لِبَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ ٱسۡكُنُواْ ٱلۡأَرۡضَ فَإِذَا جَآءَ وَعۡدُ ٱلۡأٓخِرَةِ جِئۡنَا بِكُمۡ لَفِيفٗا
in pasuva isrāyīla paramparāvē daruvanṭa api mesē pævasuvemu: “oba mema bhūmiyehi vāsaya karanu. viniścaya dina poronduva pæmiṇiyahot oba siyallanvama (praśna kirīma) san̆dahā apa veta gena enu læba, ēkarāśī karamu”
Surah Al-Isra, Verse 104
وَبِٱلۡحَقِّ أَنزَلۡنَٰهُ وَبِٱلۡحَقِّ نَزَلَۗ وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا مُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا
sampūrṇayenma oba maginma mema dharmaya api pahaḷa kaḷemu. eyat satyaya maginma pahaḷa viya. (nabiyē!) api obava śubhāraṁci pavasanneku vaśayenda, biya ganvā anaturu an̆gavanneku vaśayenda misa, yævvē næta
Surah Al-Isra, Verse 105
وَقُرۡءَانٗا فَرَقۡنَٰهُ لِتَقۡرَأَهُۥ عَلَى ٱلنَّاسِ عَلَىٰ مُكۡثٖ وَنَزَّلۡنَٰهُ تَنزِيلٗا
minisunṭa oba ṭiken ṭika samudīraṇaya kara penvīma piṇisa, mema kurānaya vividha koṭas vaśayen api ven kaḷemu. ē san̆dahāma api meya ṭiken ṭika pahaḷa kaḷemu
Surah Al-Isra, Verse 106
قُلۡ ءَامِنُواْ بِهِۦٓ أَوۡ لَا تُؤۡمِنُوٓاْۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ مِن قَبۡلِهِۦٓ إِذَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ يَخِرُّونَۤ لِلۡأَذۡقَانِۤ سُجَّدٗاۤ
(nabiyē!) oba mesē pavasanu: “(kurānaya vana) meya, oba viśvāsa karanu. nætahot viśvāsa nokara siṭinu. (ē gæna apaṭa kisima aḍu pāḍuvak næta)”. niyata vaśayenma mīṭa pera (dharmayanhi satya) gnānaya kavurun haṭa labā dī tibunēda, ovun veta (mema dharmaya) samudīraṇaya kara penvanu læbuvahot ovun (meya viśvāsa kara) muṇin ataṭa væṭī (mā haṭa) sujūd karannāha
Surah Al-Isra, Verse 107
وَيَقُولُونَ سُبۡحَٰنَ رَبِّنَآ إِن كَانَ وَعۡدُ رَبِّنَا لَمَفۡعُولٗا
tavada ovun “apagē deviyan itāmat pariśuddhavantayeki. apagē deviyangē poronduva niyata vaśayenma iṭu vī giyēya” yayida pavasannāha
Surah Al-Isra, Verse 108
وَيَخِرُّونَ لِلۡأَذۡقَانِ يَبۡكُونَ وَيَزِيدُهُمۡ خُشُوعٗا۩
tavada ovun muṇin ataṭa væṭī haṅanu æta. ovungē abhyantara biyada væḍi vanu æta
Surah Al-Isra, Verse 109
قُلِ ٱدۡعُواْ ٱللَّهَ أَوِ ٱدۡعُواْ ٱلرَّحۡمَٰنَۖ أَيّٗا مَّا تَدۡعُواْ فَلَهُ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰۚ وَلَا تَجۡهَرۡ بِصَلَاتِكَ وَلَا تُخَافِتۡ بِهَا وَٱبۡتَغِ بَيۡنَ ذَٰلِكَ سَبِيلٗا
(nabiyē!) oba mesē pavasanu: “oba allāh yayi ārādhanā karanu. nætahot rahmān yayi ārādhanā karanu. (mē deken) kumana namakin oba ohuva ārādhanā kaḷā vuvada, (kam næta. ārādhanā karanu). ohuṭa alaṁkāravat (tavat) bohomayak śuddha vū nāmayan æta. (nabiyē!) obagē næmadumehi oba itāmat śabda nagāda samudīraṇaya nokaranu (mænava!) itāmat pahat han̆ḍinda samudīraṇaya nokaranu (mænava!) mē atara æti mædi mārgayama anugamanaya karanu (mænava!)”
Surah Al-Isra, Verse 110
وَقُلِ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي لَمۡ يَتَّخِذۡ وَلَدٗا وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ شَرِيكٞ فِي ٱلۡمُلۡكِ وَلَمۡ يَكُن لَّهُۥ وَلِيّٞ مِّنَ ٱلذُّلِّۖ وَكَبِّرۡهُ تَكۡبِيرَۢا
(nabiyē!) oba mesē pavasanu: “siyalū praśaṁsā allāhṭama ayatya! ohuṭa kisima paramparā daruvekut næta. ohugē rājyayehi mituran kisivekut næta. ohu khelahīnayeku vaśayen siṭinnēya yayi (pævasīmaṭa iḍak næta). ohuṭa udavkaruvan kisivekuda næta”. ebævin ohuva imahat sē āḍambarayen yutuva pavasanu mænava
Surah Al-Isra, Verse 111