Surah Al-Jathiya - Marathi Translation by Muhammad Shafi I Ansari
حمٓ
Hā. Mīma
Surah Al-Jathiya, Verse 1
تَنزِيلُ ٱلۡكِتَٰبِ مِنَ ٱللَّهِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡحَكِيمِ
Hā grantha, jabaradasta hikamata (bud'dhikauśalya) bāḷagaṇāṟyā allāhatarphē avatarita jhālā āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 2
إِنَّ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ لَأٓيَٰتٖ لِّلۡمُؤۡمِنِينَ
Ākāśāmmadhyē āṇi dharatīta īmāna rākhaṇāṟyāṅkaritā anēka niśāṇyā āhēta
Surah Al-Jathiya, Verse 3
وَفِي خَلۡقِكُمۡ وَمَا يَبُثُّ مِن دَآبَّةٍ ءَايَٰتٞ لِّقَوۡمٖ يُوقِنُونَ
Āṇi svataḥ tumacyā janmāta āṇi janāvarān̄cyā pasaraviṇyāta, viśvāsa ṭhēvaṇāṟyā janasamūhākaritā anēka niśāṇyā (bōdhacinhē) āhēta
Surah Al-Jathiya, Verse 4
وَٱخۡتِلَٰفِ ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ وَمَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مِن رِّزۡقٖ فَأَحۡيَا بِهِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَا وَتَصۡرِيفِ ٱلرِّيَٰحِ ءَايَٰتٞ لِّقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ
Āṇi rātra va divasācyā phērabadalāta āṇi jī kāhī ājivikā (rōjī) allāha, ākāśātūna avatarita karūna jaminīlā, ticyā mr̥tyunantara (punhā) jivanta karatō, tyāta āṇi vāṟyān̄cyā phērabadalātahī, tyā lōkāṅkaritā niśāṇyā āhēta, jē bud'dhī bāḷagatāta
Surah Al-Jathiya, Verse 5
تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱللَّهِ نَتۡلُوهَا عَلَيۡكَ بِٱلۡحَقِّۖ فَبِأَيِّ حَدِيثِۭ بَعۡدَ ٱللَّهِ وَءَايَٰتِهِۦ يُؤۡمِنُونَ
Yā āhēta allāhacyā āyatī, jyā āmhī tumhālā satyāsaha aikavita āhōta, tēvhā allāha āṇi tyācyā āyatīnantara hē (akhēra) kōṇatyā gōṣṭīvara īmāna rākhatīla
Surah Al-Jathiya, Verse 6
وَيۡلٞ لِّكُلِّ أَفَّاكٍ أَثِيمٖ
Dhiḥkkāra (āṇi khēda āhē) pratyēka khōṭyā aparādhībābata
Surah Al-Jathiya, Verse 7
يَسۡمَعُ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِ ثُمَّ يُصِرُّ مُسۡتَكۡبِرٗا كَأَن لَّمۡ يَسۡمَعۡهَاۖ فَبَشِّرۡهُ بِعَذَابٍ أَلِيمٖ
Allāhacyā āyatī āpalyāsamōra vācalyā jāta asatānā jō aikēla, tarīhī garva karīla aśā prakārē aḍūna rāhāvā, jaṇū tyānē aikalēca nāhī, tara aśā lōkānnā duḥkhadāyaka śikṣēcī khabara dyā
Surah Al-Jathiya, Verse 8
وَإِذَا عَلِمَ مِنۡ ءَايَٰتِنَا شَيۡـًٔا ٱتَّخَذَهَا هُزُوًاۚ أُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمۡ عَذَابٞ مُّهِينٞ
Āṇi jēvhā tō āmacyā āyatīmpaikī ēkhādyā āyatīcī khabara miḷavitō tēvhā ticī thaṭṭā uḍavitō. Hēca tē lōka hōta, jyān̄cyākaritā apamānadāyaka azāba (śikṣā-yātanā) āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 9
مِّن وَرَآئِهِمۡ جَهَنَّمُۖ وَلَا يُغۡنِي عَنۡهُم مَّا كَسَبُواْ شَيۡـٔٗا وَلَا مَا ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ أَوۡلِيَآءَۖ وَلَهُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Tyān̄cyā māgē jahannama āhē, jē kāhī tyānnī sādhya kēlē hōtē, tē tyānnā kāhīca upayōgī paḍaṇāra nāhī āṇi nā tē (kāhī upayōgī paḍatīla) jyānnā tyānnī allāhakhērīja valī (sanrakṣaka, mitra) banavūna ṭhēvalē hōtē. Tyān̄cyāsāṭhī tara mōṭhā bhayaṁṅkara azāba āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 10
هَٰذَا هُدٗىۖ وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ لَهُمۡ عَذَابٞ مِّن رِّجۡزٍ أَلِيمٌ
Hē (paripūrṇa) mārgadarśana āhē,1 āṇi jyā lōkānnī āpalyā pālanakartyācyā āyatīn̄cā inkāra kēlā, tyān̄cyāsāṭhī mōṭhī kaṭhīṇa śikṣā - yātanā āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 11
۞ٱللَّهُ ٱلَّذِي سَخَّرَ لَكُمُ ٱلۡبَحۡرَ لِتَجۡرِيَ ٱلۡفُلۡكُ فِيهِ بِأَمۡرِهِۦ وَلِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Allāhaca āhē jyānē tumacyāsāṭhī samudrālā tābēdāra banavilē, yāsāṭhī kī tyācyā ādēśānē tyāta naukā cālāvyāta āṇi tumhī tyācyā kr̥pēcā śōdha ghyāvā āṇi yāsāṭhī kī tumhī tyācyāśī kr̥tajña vhāvē
Surah Al-Jathiya, Verse 12
وَسَخَّرَ لَكُم مَّا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا مِّنۡهُۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ
Āṇi ākāśān̄cyā va dharatīcyā pratyēka vastūlāhī tyānē āpalyātarphē tumacyā sēvēta lāvūna ṭhēvalē āhē, niḥsanśaya, vicāra-cintana karaṇāṟyā lōkānnā yāta anēka niśāṇyā āḍhaḷūna yētīla
Surah Al-Jathiya, Verse 13
قُل لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ يَغۡفِرُواْ لِلَّذِينَ لَا يَرۡجُونَ أَيَّامَ ٱللَّهِ لِيَجۡزِيَ قَوۡمَۢا بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Tumhī īmāna rākhaṇāṟyānnā sāṅgā kī tyānnī aśā lōkānnā māpha karata rāhāvē, jē allāhacyā divasān̄cī āśā bāḷagata nāhī, yāsāṭhī kī sarvaśrēṣṭha allāhanē ēkā janamasūhācyā lōkānnā tyān̄cyā duṣkr̥tyān̄cā mōbadalā dyāvā
Surah Al-Jathiya, Verse 14
مَنۡ عَمِلَ صَٰلِحٗا فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ أَسَآءَ فَعَلَيۡهَاۖ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُمۡ تُرۡجَعُونَ
Jō kōṇī satkarma karīla tō āpalyā svataḥcyā bhalyākaritā āṇi jō duṣkarma karīla, tyācī duṣpariṇatī tyācyāvaraca āhē. Maga tumhī sarva āpalyā pālanakartyākaḍē paratavilē jāla
Surah Al-Jathiya, Verse 15
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحُكۡمَ وَٱلنُّبُوَّةَ وَرَزَقۡنَٰهُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَفَضَّلۡنَٰهُمۡ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Āṇi niḥsanśaya, āmhī isrā'īlacyā santatīlā grantha, rājyasattā āṇi paigambarapada pradāna kēlē hōtē, āṇi āmhī tyānnā pāka (svaccha - śud'dha) va cāṅgalī rōjī (ājivikā) pradāna kēlī hōtī, āṇi tyānnā jagātīla lōkānvara śrēṣṭhatā pradāna kēlī hōtī
Surah Al-Jathiya, Verse 16
وَءَاتَيۡنَٰهُم بَيِّنَٰتٖ مِّنَ ٱلۡأَمۡرِۖ فَمَا ٱخۡتَلَفُوٓاْ إِلَّا مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَهُمُ ٱلۡعِلۡمُ بَغۡيَۢا بَيۡنَهُمۡۚ إِنَّ رَبَّكَ يَقۡضِي بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كَانُواْ فِيهِ يَخۡتَلِفُونَ
Āṇi āmhī tyānnā dharmācyā spaṣṭa niśāṇyā pradāna kēlyā, maga tyānnī āpalyājavaḷa jñāna yē'ūna pōhōcalyānantara āpasātīla dvēṣa-vivādāpāyī matabhēda kēlā. Hē jyā jyā gōṣṭīta matabhēda karīta āhēta tyān̄cā phaisalā kayāmatacyā divaśī tyān̄cyā daramyāna tumacā pālanakartā svataḥ karīla
Surah Al-Jathiya, Verse 17
ثُمَّ جَعَلۡنَٰكَ عَلَىٰ شَرِيعَةٖ مِّنَ ٱلۡأَمۡرِ فَٱتَّبِعۡهَا وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡلَمُونَ
Maga āmhī tumhālā dharmācyā (spaṣṭa) mārgāvara kāyama kēlē. Tēvhā tumhī tyāca mārgācē anusaraṇa karīta rāhā āṇi nādāna aḍāṇī lōkān̄cyā icchā ākāṅkṣān̄cē anusaraṇa karū nakā
Surah Al-Jathiya, Verse 18
إِنَّهُمۡ لَن يُغۡنُواْ عَنكَ مِنَ ٱللَّهِ شَيۡـٔٗاۚ وَإِنَّ ٱلظَّـٰلِمِينَ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۖ وَٱللَّهُ وَلِيُّ ٱلۡمُتَّقِينَ
(Lakṣāta ṭhēvā) kī hē lōka kadhīhī allāhasamōra tumacyā kāhīca kāmī yē'ū śakata nāhī (jāṇūna ghyā kī) atyācārī lōka āpasāta ēkamēkān̄cē mitra asatāta āṇi allāhacē bhaya rākhaṇāṟyān̄cā sakhā - sōbatī, mahāna allāha āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 19
هَٰذَا بَصَـٰٓئِرُ لِلنَّاسِ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّقَوۡمٖ يُوقِنُونَ
Hā kura'āna lōkāṅkaritā antardr̥ṣṭīcyā gōṣṭī āṇi mārgadarśana va dayā āhē, tyā lōkāṅkaritā jē viśvāsa rākhatāta
Surah Al-Jathiya, Verse 20
أَمۡ حَسِبَ ٱلَّذِينَ ٱجۡتَرَحُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ أَن نَّجۡعَلَهُمۡ كَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ سَوَآءٗ مَّحۡيَاهُمۡ وَمَمَاتُهُمۡۚ سَآءَ مَا يَحۡكُمُونَ
Kāya tyā lōkānnī, jē vā'īṭa karma karatāta, asē samajūna ghētalē āhē kī āmhī tyānnā tyā lōkānsārakhē ṭharavū, jyānnī īmāna rākhalē āṇi satkarma karīta rāhilē kī tyān̄cē jagaṇē-maraṇē ēkasamāna vhāvē. Mōṭhā vā'īṭa phaisalā āhē, jō tē karīta āhēta
Surah Al-Jathiya, Verse 21
وَخَلَقَ ٱللَّهُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّ وَلِتُجۡزَىٰ كُلُّ نَفۡسِۭ بِمَا كَسَبَتۡ وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Āṇi ākāśānnā va dharatīlā allāhanē atiśaya n'yāyāsaha nirmāṇa kēlē āhē āṇi yāsāṭhī kī pratyēka māṇasālā tyācyā kr̥ta-karmācā purēpūra mōbadalā dilā jāvā āṇi tyān̄cyāvara julūma kēlā jāṇāra nāhī
Surah Al-Jathiya, Verse 22
أَفَرَءَيۡتَ مَنِ ٱتَّخَذَ إِلَٰهَهُۥ هَوَىٰهُ وَأَضَلَّهُ ٱللَّهُ عَلَىٰ عِلۡمٖ وَخَتَمَ عَلَىٰ سَمۡعِهِۦ وَقَلۡبِهِۦ وَجَعَلَ عَلَىٰ بَصَرِهِۦ غِشَٰوَةٗ فَمَن يَهۡدِيهِ مِنۢ بَعۡدِ ٱللَّهِۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ
Kāya tumhī tyālāhī pāhilē, jyānē āpalyā manācyā icchēlā āpalā upāsya (mābūda) banavūna ṭhēvalē āhē āṇi allāhanē jāṇīvapūrvaka tyālā pathabhraṣṭa kēlē āhē āṇi tyācyā kānāvara āṇi hr̥dayānvara mōhara lāvalī āhē āṇi tyācyā ḍōḷyānvara paḍadā ṭākalā āhē, ātā aśā māṇasālā allāhanantara kōṇa mārgadarśana karū śakatō? Kāya ajūnahī tumhī bōdha grahaṇa karīta nāhīta
Surah Al-Jathiya, Verse 23
وَقَالُواْ مَا هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا نَمُوتُ وَنَحۡيَا وَمَا يُهۡلِكُنَآ إِلَّا ٱلدَّهۡرُۚ وَمَا لَهُم بِذَٰلِكَ مِنۡ عِلۡمٍۖ إِنۡ هُمۡ إِلَّا يَظُنُّونَ
Āṇi tē mhaṇālē, āmacē jīvana kēvaḷa yāca jagācē jīvana āhē, āmhī maraṇa pāvatō āṇi jagatō āṇi āmhālā kēvaḷa kāḷaca maraṇa dētō. (Vastutaḥ) tyānnā tyācē kāhī jñānaca nāhī, hē tara kēvaḷa anumāna āṇi aṭakaḷīcāca vāpara karatāta
Surah Al-Jathiya, Verse 24
وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا بَيِّنَٰتٖ مَّا كَانَ حُجَّتَهُمۡ إِلَّآ أَن قَالُواْ ٱئۡتُواْ بِـَٔابَآئِنَآ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Āṇi jēvhā tyān̄cyāsamōra āmacyā spaṣṭa āyatīn̄cē paṭhaṇa kēlē jātē tēvhā tyān̄cyājavaḷa yā kathanākhērīja kōṇatēhī pramāṇa nasatē kī jara tumhī saccē asāla tara āmacyā vāḍavaḍilānnā ghē'ūna yā
Surah Al-Jathiya, Verse 25
قُلِ ٱللَّهُ يُحۡيِيكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يَجۡمَعُكُمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا رَيۡبَ فِيهِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
(Tumhī) sāṅgā kī allāhaca tumhālā jivanta karatō, maga tumhālā mr̥tyu dētō, maga tumhālā kayāmatacyā divaśī ēkatrita karīla, jyābābata kasalīhī śaṅkā nāhī, parantu adhikānśa lōka hē jāṇata nāhīta
Surah Al-Jathiya, Verse 26
وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ يَوۡمَئِذٖ يَخۡسَرُ ٱلۡمُبۡطِلُونَ
Āṇi ākāśān̄cī va dharatīcī rājyasattā allāhacīca āhē āṇi jyā divaśī kayāmata prasthāpita hō'īla tyā divaśī asatyācē pujārī mōṭhyā tōṭyāta rāhatīla
Surah Al-Jathiya, Verse 27
وَتَرَىٰ كُلَّ أُمَّةٖ جَاثِيَةٗۚ كُلُّ أُمَّةٖ تُدۡعَىٰٓ إِلَىٰ كِتَٰبِهَا ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَوۡنَ مَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Āṇi tumhī pāhāla kī pratyēka janasamūha guḍaghē ṭēkūna paḍalā asēla. Pratyēka samūha āpalyā karma-lēkhākaḍē bōlāvilā jā'īla. Āja tumhālā āpalyā kr̥ta-karmācā mōbadalā dilā jā'īla
Surah Al-Jathiya, Verse 28
هَٰذَا كِتَٰبُنَا يَنطِقُ عَلَيۡكُم بِٱلۡحَقِّۚ إِنَّا كُنَّا نَسۡتَنسِخُ مَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Hā āhē āmacā grantha, jō tumacyāviṣayī kharē kharē bōlata āhē. Āmhī tumacī karmē lihavūna ghēta hōtō
Surah Al-Jathiya, Verse 29
فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ فَيُدۡخِلُهُمۡ رَبُّهُمۡ فِي رَحۡمَتِهِۦۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡمُبِينُ
Tēvhā, jyānnī īmāna rākhalē va jē satkarma karīta rāhilē1 tara tyānnā tyān̄cā pālanakartā (allāha) āpalyā dayā - kr̥pēcyā sāvalīta ghē'īla, hīca spaṣṭa saphalatā āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 30
وَأَمَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَفَلَمۡ تَكُنۡ ءَايَٰتِي تُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡ فَٱسۡتَكۡبَرۡتُمۡ وَكُنتُمۡ قَوۡمٗا مُّجۡرِمِينَ
Paratu jyā lōkānnī kupra (inkāra) kēlā, tara (mī tyānnā pharmāvina) kī kāya mājhyā āyatī tumhālā aikavilyā jāta navhatyā? Tarīhī tumhī garva karīta rāhilē āṇi tumhī hōtēca aparādhī lōka
Surah Al-Jathiya, Verse 31
وَإِذَا قِيلَ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَٱلسَّاعَةُ لَا رَيۡبَ فِيهَا قُلۡتُم مَّا نَدۡرِي مَا ٱلسَّاعَةُ إِن نَّظُنُّ إِلَّا ظَنّٗا وَمَا نَحۡنُ بِمُسۡتَيۡقِنِينَ
Āṇi jēvhā kadhī sāṅgitalē jāta asē kī allāhacā vāyadā niścitaca kharā āhē āṇi kayāmatacyā yēṇyābābata kasalīhī śaṅkā nāhī, tēvhā tumhī uttara dēta kī āmhī nāhī jāṇata kayāmata kāya āhē. Āmacyā manāta asāca kāhī vicāra yētō, parantu āmhālā khātrī nāhī
Surah Al-Jathiya, Verse 32
وَبَدَا لَهُمۡ سَيِّـَٔاتُ مَا عَمِلُواْ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Āṇi tyān̄cyāvara tyān̄cyā karmān̄cā vā'īṭapaṇā ughaḍa jhālā āṇi jyā gōṣṭīcī tē thaṭṭā uḍavita rāhilē, tinēca tyānnā ghēralē
Surah Al-Jathiya, Verse 33
وَقِيلَ ٱلۡيَوۡمَ نَنسَىٰكُمۡ كَمَا نَسِيتُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَا وَمَأۡوَىٰكُمُ ٱلنَّارُ وَمَا لَكُم مِّن نَّـٰصِرِينَ
Āṇi sāṅgitalē gēlē kī āja āmhī tumacā visara pāḍū jasā tumhī āpalyā yā divasācyā bhēṭīcā visara pāḍalā hōtā, tumacē ṭhikāṇa jahannama āhē āṇi tumacī madata karaṇārā kōṇīhī nāhī
Surah Al-Jathiya, Verse 34
ذَٰلِكُم بِأَنَّكُمُ ٱتَّخَذۡتُمۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ هُزُوٗا وَغَرَّتۡكُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ فَٱلۡيَوۡمَ لَا يُخۡرَجُونَ مِنۡهَا وَلَا هُمۡ يُسۡتَعۡتَبُونَ
Hē aśāsāṭhī kī tumhī allāhacyā āyatīn̄cī thaṭṭā uḍavilī hōtī, āṇi aihika jīvanānē tumhālā dhōkyāta ṭākalē hōtē tēvhā ājacyā divaśī nā tara tē (jahannamamadhūna) bāhēra kāḍhalē jātīla āṇi nā tyān̄cyākaḍūna lācārī va bahāṇā kabūla kēlā jā'īla
Surah Al-Jathiya, Verse 35
فَلِلَّهِ ٱلۡحَمۡدُ رَبِّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَرَبِّ ٱلۡأَرۡضِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Tēvhā sarva praśansā allāhakaritā āhē, jō ākāśān̄cā va jaminīcā, āṇi sarva viśvān̄cā pālanakartā āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 36
وَلَهُ ٱلۡكِبۡرِيَآءُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَهُوَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Āṇi samasta (praśansā va) mahānatā, ākāśāmmadhyē va dharatīta tyācīca āhē, āṇi tōca varcasvaśālī āṇi hikamata bāḷagaṇārā āhē
Surah Al-Jathiya, Verse 37