Surah Al-Anbiya - Tajik Translation by Khoja Mirov
ٱقۡتَرَبَ لِلنَّاسِ حِسَابُهُمۡ وَهُمۡ فِي غَفۡلَةٖ مُّعۡرِضُونَ
Ruzi hisoʙi mardum nazdik sud va on kofiron ʙo vucudi in ham dar ƣaflat rujgardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 1
مَا يَأۡتِيهِم مِّن ذِكۡرٖ مِّن رَّبِّهِم مُّحۡدَثٍ إِلَّا ٱسۡتَمَعُوهُ وَهُمۡ يَلۡعَبُونَ
Az suji Parvardigorason ʙarojason hec pandi tozae najomad, cuz on ki onro ʙa suxi mesunavand va ʙa ʙozi megirand
Surah Al-Anbiya, Verse 2
لَاهِيَةٗ قُلُوبُهُمۡۗ وَأَسَرُّواْ ٱلنَّجۡوَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ هَلۡ هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡۖ أَفَتَأۡتُونَ ٱلسِّحۡرَ وَأَنتُمۡ تُبۡصِرُونَ
Dar hole ki dilhojason az Qur'on dar ƣaflatast va ʙa sahvathoi dunjo masƣul sudaand. Va on sitamkoroni Qurajs sar ʙa gusi jakdigar nihodandu pinhoni guftand: «Ojo in mard cuz in ast, ki insone monandi sumost? Ojo ʙo on ki ʙa casmi xud haqiqatro meʙined, hamcunon az pai codu meraved?»
Surah Al-Anbiya, Verse 3
قَالَ رَبِّي يَعۡلَمُ ٱلۡقَوۡلَ فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) gft: «Parvardigori man har suxanero, ki dar osmonu zamin ʙosad medonad va U sunavo ast ʙa guftori sumo va dono ast ʙar holi sumo»
Surah Al-Anbiya, Verse 4
بَلۡ قَالُوٓاْ أَضۡغَٰثُ أَحۡلَٰمِۭ بَلِ ٱفۡتَرَىٰهُ بَلۡ هُوَ شَاعِرٞ فَلۡيَأۡتِنَا بِـَٔايَةٖ كَمَآ أُرۡسِلَ ٱلۡأَوَّلُونَ
Balki kofiron guftand: «In Qur'on xoʙhoi pareson ast jo ki gujand (Muhammad) az nazdi xud duruƣ ʙastaast, ʙalki gujand u soirest. Va agar ʙixohad, ki mo uro tasdiq namoem, pas ʙaroi mo az on guna, ki ʙa pajomʙaroni pesin doda suda ʙud, mu'cizae ʙijovarad»
Surah Al-Anbiya, Verse 5
مَآ ءَامَنَتۡ قَبۡلَهُم مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآۖ أَفَهُمۡ يُؤۡمِنُونَ
Pes az onho (ja'ne kofironi Makka) mardumi sahrero, ki halok kardem, imon najovarda ʙudand. Ojo inho (kofironi Makka) imon meovarand
Surah Al-Anbiya, Verse 6
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ إِلَّا رِجَالٗا نُّوحِيٓ إِلَيۡهِمۡۖ فَسۡـَٔلُوٓاْ أَهۡلَ ٱلذِّكۡرِ إِن كُنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Va nafiristodem pes az tu ej Rasul, magar pajomʙaronero, ki vahj firistodem ʙa sujason az mardoni ʙasarijat ʙudand na faristagon. Va agar xud namedoned ej musrikoni Qurajs, pas az ulamoi axli kitoʙ ʙipursed, ki ojo pajomʙaron ʙasar ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 7
وَمَا جَعَلۡنَٰهُمۡ جَسَدٗا لَّا يَأۡكُلُونَ ٱلطَّعَامَ وَمَا كَانُواْ خَٰلِدِينَ
Va Mo Pajomʙaronro ʙa surati casadhoe, ki taom naxurand, naofaridaem va onho covidona ham naʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 8
ثُمَّ صَدَقۡنَٰهُمُ ٱلۡوَعۡدَ فَأَنجَيۡنَٰهُمۡ وَمَن نَّشَآءُ وَأَهۡلَكۡنَا ٱلۡمُسۡرِفِينَ
Sipas va'dai xesro dar haqqi onho rost gardonidem va onhovu har kasro, ki xostem, nacot dodem va az had guzarandagonro (ja'ne musrikonro) halok kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 9
لَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ كِتَٰبٗا فِيهِ ذِكۡرُكُمۡۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Ba durusti, kitoʙe (Qur'on) ʙaroi sumo nozil kardaem, ki dar on izzat va sarafi sumost. Ojo ʙa aql darnamejoʙed ci ʙa sumo naf' meovarad va ci zarar
Surah Al-Anbiya, Verse 10
وَكَمۡ قَصَمۡنَا مِن قَرۡيَةٖ كَانَتۡ ظَالِمَةٗ وَأَنشَأۡنَا بَعۡدَهَا قَوۡمًا ءَاخَرِينَ
Va ci ʙisjor aholii oʙodihoero, ki sitam karda ʙudand, halok kardem va ʙa cojason mardumi digare az nav pajdo kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 11
فَلَمَّآ أَحَسُّواْ بَأۡسَنَآ إِذَا هُم مِّنۡهَا يَرۡكُضُونَ
Cun sitamkoron azoʙi moro didand, nogahon onho az on co megurextand
Surah Al-Anbiya, Verse 12
لَا تَرۡكُضُواْ وَٱرۡجِعُوٓاْ إِلَىٰ مَآ أُتۡرِفۡتُمۡ فِيهِ وَمَسَٰكِنِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تُسۡـَٔلُونَ
Pas ʙa onon nido karda savad. Magurezed va ʙa suji makone, ki dar on ʙa sumo osudagi doda sud va ʙa suji xonahoi xes, ki ʙa on faxr mekarded ʙozgarded, to ʙuvad, ki pursida saved az dunjoaton cizero! In nido ʙaroi istehzo gufta mesavad, cunki vaqt tamom sud va azoʙi Alloh onhoro faro girift
Surah Al-Anbiya, Verse 13
قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ
On zamon ʙa gunohi xud iqror suda guftand: «Voj ʙar holi mo, alʙatta, mo sitamkor ʙudem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 14
فَمَا زَالَت تِّلۡكَ دَعۡوَىٰهُمۡ حَتَّىٰ جَعَلۡنَٰهُمۡ حَصِيدًا خَٰمِدِينَ
Va pajvasta in farjodi onho xohad ʙud, to in ki onhoro monandi gijohoni daravsuda megardonem
Surah Al-Anbiya, Verse 15
وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَآءَ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا لَٰعِبِينَ
Mo in osmonu zamin va on ciro mijoni on du hast, ʙaroi suxi va ʙozi naofaridaem. Balki ʙar sumo xuccate gardondem, to sumo pand ʙigired va ʙidoned, ki on Zote, ki ʙijofarid inhoro, cize Uro monand nest va iʙodat cuz ʙaroi U ʙa digar kas soista nest
Surah Al-Anbiya, Verse 16
لَوۡ أَرَدۡنَآ أَن نَّتَّخِذَ لَهۡوٗا لَّٱتَّخَذۡنَٰهُ مِن لَّدُنَّآ إِن كُنَّا فَٰعِلِينَ
Agar mexostem, ki ʙozicae ʙigirem, (ja'ne mexostem, ki hamsar jo farzande ʙigirem) qat'an, cize munosiʙi xud intixoʙ mekardem, agar ancomdihandai in kor meʙudem. Vale in korro namekunem, zero Alloh ʙa hamsar va farzand muhtoc nest
Surah Al-Anbiya, Verse 17
بَلۡ نَقۡذِفُ بِٱلۡحَقِّ عَلَى ٱلۡبَٰطِلِ فَيَدۡمَغُهُۥ فَإِذَا هُوَ زَاهِقٞۚ وَلَكُمُ ٱلۡوَيۡلُ مِمَّا تَصِفُونَ
Balki haqro ʙar sari ʙotil mezanem, to onro dar ham kuʙad va ʙa nogoh ʙotil noʙud mesavad. Va voj ʙar sumo ej musrikon, az on ci ʙa Alloh nisʙat medihed
Surah Al-Anbiya, Verse 18
وَلَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَمَنۡ عِندَهُۥ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَلَا يَسۡتَحۡسِرُونَ
Az oni Ust, har ki dar osmonhovu zamin ast. Va faristagone, ki dar nazdi U hastand, az parastisi U sar nametoʙand va xasta namesavand
Surah Al-Anbiya, Verse 19
يُسَبِّحُونَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ لَا يَفۡتُرُونَ
Hamesa saʙu ruz tasʙeh megujand; susti namevarzand
Surah Al-Anbiya, Verse 20
أَمِ ٱتَّخَذُوٓاْ ءَالِهَةٗ مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ هُمۡ يُنشِرُونَ
Ojo musrikon dar zamin ma'ʙudonero giriftaand, ki murdagonro az gur ʙarmeangezand
Surah Al-Anbiya, Verse 21
لَوۡ كَانَ فِيهِمَآ ءَالِهَةٌ إِلَّا ٱللَّهُ لَفَسَدَتَاۚ فَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ رَبِّ ٱلۡعَرۡشِ عَمَّا يَصِفُونَ
Agar dar zaminu osmon ma'ʙudone cuz Allohi ʙarhaq meʙud, har du (ja'ne, zaminu osmon) taʙoh mesudand. Pas, Alloh, Parvardigori Ars ast, az har ci ʙa U sifat mekunand, pok ast
Surah Al-Anbiya, Verse 22
لَا يُسۡـَٔلُ عَمَّا يَفۡعَلُ وَهُمۡ يُسۡـَٔلُونَ
Alloh taolo az on ci ki hukm mekunad, pursida namesavad va hamai onho az guftoru kirdorason pursida mesavand
Surah Al-Anbiya, Verse 23
أَمِ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةٗۖ قُلۡ هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡۖ هَٰذَا ذِكۡرُ مَن مَّعِيَ وَذِكۡرُ مَن قَبۡلِيۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ ٱلۡحَقَّۖ فَهُم مُّعۡرِضُونَ
Ojo in musrikon ƣajr az U (Allohi ʙarhaq) ma'ʙudone giriftaand, ki na foida meorand va na zarar va na zinda megardonand va namemironand? Bigu ej Pajomʙar: «Huccati xud ʙijovared. Dar in kitoʙ suxani kasonest, ki ʙo man hastand az ummatoni man va suxani kasone, ki pes az man ʙudaand az ummatoni guzasta», ʙalki ʙestarason haqro namedonand va az rui caholat va taqlid sirk meorand, pas az on ruj megardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 24
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٍ إِلَّا نُوحِيٓ إِلَيۡهِ أَنَّهُۥ لَآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنَا۠ فَٱعۡبُدُونِ
Mo pes az tu ej Rasul, hec pajomʙare nafiristodem, magar on ki ʙa u vahj kardem, ki cuz Man ma'ʙudi ʙarhaq nest. Pas, ʙa ixlos Maro ʙiparasted
Surah Al-Anbiya, Verse 25
وَقَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَلَدٗاۗ سُبۡحَٰنَهُۥۚ بَلۡ عِبَادٞ مُّكۡرَمُونَ
Va musrikon guftand, ki Allohi mehruʙon farzand ixtijor kardaast, pok ast U. Balki onon (faristagon dar nazdi Alloh) ʙandagone giromi hastand
Surah Al-Anbiya, Verse 26
لَا يَسۡبِقُونَهُۥ بِٱلۡقَوۡلِ وَهُم بِأَمۡرِهِۦ يَعۡمَلُونَ
Dar suxan guftan ʙar Alloh pesdasti namekunand va ʙa farmoni U kor mekunand
Surah Al-Anbiya, Verse 27
يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡ وَلَا يَشۡفَعُونَ إِلَّا لِمَنِ ٱرۡتَضَىٰ وَهُم مِّنۡ خَشۡيَتِهِۦ مُشۡفِقُونَ
Alloh medonad har ci dar ʙaroʙari faristagon ast va har ci pusti sari onhost. Va onon saf'oat namekunand, magar ʙaroi kase, ki Alloh az u xusnud sudaast va az tarsi U harosonand
Surah Al-Anbiya, Verse 28
۞وَمَن يَقُلۡ مِنۡهُمۡ إِنِّيٓ إِلَٰهٞ مِّن دُونِهِۦ فَذَٰلِكَ نَجۡزِيهِ جَهَنَّمَۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّـٰلِمِينَ
Har kas az onho (faristagon), ki ʙigujad: «Man ƣajri U Allohi ʙarhaqam», cahannamro sazoi u megardonem va sitamkoronro cunin cazo medihem
Surah Al-Anbiya, Verse 29
أَوَلَمۡ يَرَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَنَّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ كَانَتَا رَتۡقٗا فَفَتَقۡنَٰهُمَاۖ وَجَعَلۡنَا مِنَ ٱلۡمَآءِ كُلَّ شَيۡءٍ حَيٍّۚ أَفَلَا يُؤۡمِنُونَ
Ojo kofiron namedonand, ki osmonhovu zamin furu ʙasta ʙudand, na ʙoron az osmon meʙorid va na gijoh az zamin meruid, pas Mo onhoro ʙa qudrati xud kusodem. Va har cizi zindaero az oʙ padid ovardem? Caro imon nameovarand
Surah Al-Anbiya, Verse 30
وَجَعَلۡنَا فِي ٱلۡأَرۡضِ رَوَٰسِيَ أَن تَمِيدَ بِهِمۡ وَجَعَلۡنَا فِيهَا فِجَاجٗا سُبُلٗا لَّعَلَّهُمۡ يَهۡتَدُونَ
Va ʙar rui zamin kuhhoi ustuvor ʙijofaridem, to zamin qaror girad va onhoro nalarzonad. Va dar mijoni on kuhho rohhoi kusode ʙa vucud ovardem, to ʙuvad, ki onho roh ʙijoʙand
Surah Al-Anbiya, Verse 31
وَجَعَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ سَقۡفٗا مَّحۡفُوظٗاۖ وَهُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهَا مُعۡرِضُونَ
Va osmonro saqfe ʙaroi zamin ʙe sutun nigohdostasuda soxtem va ʙoz ham kofiron az nisonahoi on ruj megardonand va tafakkur dar nisonahoi osmon namekunand, monandi oftoʙ, mahtoʙ va sitoraho
Surah Al-Anbiya, Verse 32
وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ فِي فَلَكٖ يَسۡبَحُونَ
Va Ust on Allohe, ki saʙu ruz va oftoʙu mohro ʙijofarid, ki har jake dar madori muajjane sino mekunand
Surah Al-Anbiya, Verse 33
وَمَا جَعَلۡنَا لِبَشَرٖ مِّن قَبۡلِكَ ٱلۡخُلۡدَۖ أَفَإِيْن مِّتَّ فَهُمُ ٱلۡخَٰلِدُونَ
Mo pes az tu ej Rasul, hec insonero covidon nasoxtaem. Ojo agar tu ʙimiri, onho covidon ʙimonand
Surah Al-Anbiya, Verse 34
كُلُّ نَفۡسٖ ذَآئِقَةُ ٱلۡمَوۡتِۗ وَنَبۡلُوكُم بِٱلشَّرِّ وَٱلۡخَيۡرِ فِتۡنَةٗۖ وَإِلَيۡنَا تُرۡجَعُونَ
Va har insone mazai margro mecasad va sumoro ʙa tariqi imtihon ʙa saxtiju osudagi giriftor mekunem va ʙa sui Mo ʙaroi hisoʙu cazo ʙozgardonida mesaved
Surah Al-Anbiya, Verse 35
وَإِذَا رَءَاكَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِن يَتَّخِذُونَكَ إِلَّا هُزُوًا أَهَٰذَا ٱلَّذِي يَذۡكُرُ ءَالِهَتَكُمۡ وَهُم بِذِكۡرِ ٱلرَّحۡمَٰنِ هُمۡ كَٰفِرُونَ
(Ej Rasul), cun kofiron turo ʙuʙinand, cuz ʙa tamasxur turo namenigarand va ʙo hamdigar megujand: «Ojo in saxs ast, ki ma'ʙudonatonro ʙa ʙadi jod mekunad?» Va inho xud az jodi Allohi mehruʙon va ne'mathojas va on ci nozil kardaast az Qur'on munkirand
Surah Al-Anbiya, Verse 36
خُلِقَ ٱلۡإِنسَٰنُ مِنۡ عَجَلٖۚ سَأُوْرِيكُمۡ ءَايَٰتِي فَلَا تَسۡتَعۡجِلُونِ
Odami, sitoʙkor ofarida sudaast. Va qurajsiho sarkasona ʙa furud omadani azoʙ sitoʙ namudand, vale Alloh taolo ʙimason karda farmud: Zud ast, ki ojoti (azoʙi) xudro ʙa sumo nison xoham dod. Pas sitoʙ makuned
Surah Al-Anbiya, Verse 37
وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Va kofiron masxara karda megujand: «Agar rost megued, pas on va'dai azoʙ kucost?»
Surah Al-Anbiya, Verse 38
لَوۡ يَعۡلَمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ حِينَ لَا يَكُفُّونَ عَن وُجُوهِهِمُ ٱلنَّارَ وَلَا عَن ظُهُورِهِمۡ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ
Agar kofiron surati holi on vaqtro medonistand, ki otasro az rui xes va az pusti xes ʙozdosta nametavonand va ʙa onho nusrat doda namesavad, haroina, ʙar aqidai kufrason nameistodand va ʙar zarari xud talaʙi sitoʙi azoʙ namekardand
Surah Al-Anbiya, Verse 39
بَلۡ تَأۡتِيهِم بَغۡتَةٗ فَتَبۡهَتُهُمۡ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ رَدَّهَا وَلَا هُمۡ يُنظَرُونَ
Balki azoʙi ruzi qijomat nogahon ʙa onho ʙijojad, pas onhoro hajron gardonad va onro daf' karda natavonand va ʙarojason muhlat doda namesavad, to tavʙa kunand
Surah Al-Anbiya, Verse 40
وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Ba durusti, pajomʙaronero, ki pes az tu ʙudand, niz ʙa masxara girifta ʙudand, vale azoʙe, ki masxaraas mekardand, ʙar sari masxarakunandagon furud omad
Surah Al-Anbiya, Verse 41
قُلۡ مَن يَكۡلَؤُكُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ مِنَ ٱلرَّحۡمَٰنِۚ بَلۡ هُمۡ عَن ذِكۡرِ رَبِّهِم مُّعۡرِضُونَ
(Ej Rasul), ʙaroi onon ʙigu, ki sitoʙ mekunand dar azoʙ: «Kist, on ki sumoro saʙu ruz az azoʙu qahri Allohi mehruʙon nigoh medorad?» Balki onho az jod kardani Parvardigorason va Qur'on rujgardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 42
أَمۡ لَهُمۡ ءَالِهَةٞ تَمۡنَعُهُم مِّن دُونِنَاۚ لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَ أَنفُسِهِمۡ وَلَا هُم مِّنَّا يُصۡحَبُونَ
Ojo ʙaroi musrikon ma'ʙudone hastand ƣajri mo, ki muhofizat mekunand onhoro az musiʙatho, hol on ki xudro jori doda nametavonand, pas ci guna pajravonasonro jori medihand? Va onho az azoʙi Mo mahfuz namemonand
Surah Al-Anbiya, Verse 43
بَلۡ مَتَّعۡنَا هَـٰٓؤُلَآءِ وَءَابَآءَهُمۡ حَتَّىٰ طَالَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡعُمُرُۗ أَفَلَا يَرَوۡنَ أَنَّا نَأۡتِي ٱلۡأَرۡضَ نَنقُصُهَا مِنۡ أَطۡرَافِهَآۚ أَفَهُمُ ٱلۡغَٰلِبُونَ
Balki Mo onho va padaronasonro ʙahramand kardem, to muddati umrason daroz sud. Vale kofiron ʙo molu farzand va hajoti darozason maƣrur suda ʙar kufrason ʙoqi mondand va gujo, ki azoʙ doda namesavand. Ojo in musrikon, ki sitoʙi azoʙi Alloh mekunand nameʙinand, ki Mo pajvasta ʙa suroƣi sarzamini kufr meoem, ki onro az atrof va domanahojas mekohem? Ojo onho piruzand jo Mo
Surah Al-Anbiya, Verse 44
قُلۡ إِنَّمَآ أُنذِرُكُم بِٱلۡوَحۡيِۚ وَلَا يَسۡمَعُ ٱلصُّمُّ ٱلدُّعَآءَ إِذَا مَا يُنذَرُونَ
Bigu ej Rasul ʙaroi on gujandgone, ki az tu talaʙ mekunand, to ʙarojason nisonae ʙijovari: «Man sumoro ʙo vahj (Qur'on) ʙim mediham», vale odamoni karro (ja'ne kofiron) cun ʙim dihand, sadoro namesunav and
Surah Al-Anbiya, Verse 45
وَلَئِن مَّسَّتۡهُمۡ نَفۡحَةٞ مِّنۡ عَذَابِ رَبِّكَ لَيَقُولُنَّ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ
Va agar andake az azoʙi Parvardigorat ʙa onho (kofiron) ʙirasad, ʙar gunohi xud iqror savand va xohand guft: «Voj ʙar mo, ʙa durusti, ki mo sitamkor ʙudaem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 46
وَنَضَعُ ٱلۡمَوَٰزِينَ ٱلۡقِسۡطَ لِيَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَلَا تُظۡلَمُ نَفۡسٞ شَيۡـٔٗاۖ وَإِن كَانَ مِثۡقَالَ حَبَّةٖ مِّنۡ خَرۡدَلٍ أَتَيۡنَا بِهَاۗ وَكَفَىٰ بِنَا حَٰسِبِينَ
Baroi ruzi qijomat tarozuhoi adlro omoda mekunem va ʙa hec kas cize (kamtarin) sitam namesavad. Agar ci amale ʙa vazni jak xardal ham ʙosad, ʙa hisoʙas meovarem, ki mo hisoʙro ʙasandaem
Surah Al-Anbiya, Verse 47
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ ٱلۡفُرۡقَانَ وَضِيَآءٗ وَذِكۡرٗا لِّلۡمُتَّقِينَ
Va ʙa durusti, ki ʙa Muso va Horun huccat va nusrate dodem ʙar ƣoliʙ omadani dusmanason va niz kitoʙi (Tavrotro) dodem, ki haqqu ʙotilro az jakdigar cudo mekunad va on ravsanivu pand ast ʙaroi parhezgoron
Surah Al-Anbiya, Verse 48
ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُم بِٱلۡغَيۡبِ وَهُم مِّنَ ٱلسَّاعَةِ مُشۡفِقُونَ
Onon, ki az Allohi xes ƣoiʙona metarsand va az ruzi qijomat harosnokand
Surah Al-Anbiya, Verse 49
وَهَٰذَا ذِكۡرٞ مُّبَارَكٌ أَنزَلۡنَٰهُۚ أَفَأَنتُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ
Va in Qur'one, ki nozil kardaem ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam on pandest ʙaroi kase, ki pand megirad va amal ʙa on mekunad va ʙisjor foidaovaru ʙoʙarakat ast. Ojo sumo munkiri on hasted
Surah Al-Anbiya, Verse 50
۞وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَآ إِبۡرَٰهِيمَ رُشۡدَهُۥ مِن قَبۡلُ وَكُنَّا بِهِۦ عَٰلِمِينَ
Va ʙa tahqiq Mo pes az in dodem ʙa Iʙrohim hidojat va rohjoʙiasro, ki mardumro ʙa on da'vat namud va ʙa ahvoli u dono ʙudem
Surah Al-Anbiya, Verse 51
إِذۡ قَالَ لِأَبِيهِ وَقَوۡمِهِۦ مَا هَٰذِهِ ٱلتَّمَاثِيلُ ٱلَّتِيٓ أَنتُمۡ لَهَا عَٰكِفُونَ
On goh ki ʙa padaras va qavmas guft: «In ʙuthoe, ki xud soxtaed va parastisi onhoro lozim giriftaed, cistand?»
Surah Al-Anbiya, Verse 52
قَالُواْ وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا لَهَا عَٰبِدِينَ
Guftand: «Padaronamonro didem, ki onhoro meparastidand»
Surah Al-Anbiya, Verse 53
قَالَ لَقَدۡ كُنتُمۡ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُمۡ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Iʙrohim ʙarojason guft: «Alʙatta, sumo va padaronaton dar gumrohii oskoro ʙudaed»
Surah Al-Anbiya, Verse 54
قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا بِٱلۡحَقِّ أَمۡ أَنتَ مِنَ ٱللَّـٰعِبِينَ
Guftand: «Baroi mo suxani haqqe ovardai jo az kasoni suxikunandavu ʙozingar hasti?»
Surah Al-Anbiya, Verse 55
قَالَ بَل رَّبُّكُمۡ رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ ٱلَّذِي فَطَرَهُنَّ وَأَنَا۠ عَلَىٰ ذَٰلِكُم مِّنَ ٱلشَّـٰهِدِينَ
Iʙrohim ʙarojason guft: «Balki haqro ovardaam va sumoro da'vat ʙa iʙodati Vaj mekunam, ʙalki Parvardigori sumo, Parvardigori osmonhovu zamin ast. On zotest, ki onhoro ʙijofaridaast. Va man ʙar in suxan, ki megujam, guvohi mediham
Surah Al-Anbiya, Verse 56
وَتَٱللَّهِ لَأَكِيدَنَّ أَصۡنَٰمَكُم بَعۡدَ أَن تُوَلُّواْ مُدۡبِرِينَ
Va ʙa Alloh savgand, ʙa'de ki sumo ʙiraved, corai in ʙutonatonro xoham kard»
Surah Al-Anbiya, Verse 57
فَجَعَلَهُمۡ جُذَٰذًا إِلَّا كَبِيرٗا لَّهُمۡ لَعَلَّهُمۡ إِلَيۡهِ يَرۡجِعُونَ
Pas Iʙrohim onhoro pora-pora kard. Magar ʙuzurgtarinasonro, sojad, ki qavmas ʙa suji u rucu' kunand va az u ʙipursand, to cavoʙ dodan natavonad va gumrohiason ʙajon gardad va huccat ʙar onho ʙarpo savad
Surah Al-Anbiya, Verse 58
قَالُواْ مَن فَعَلَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَآ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ
Qavmi Iʙrohim guftand: «ci kase ʙa ma'ʙudoni mo cunin kardaast? Alʙatta, u az sitamkoron ast!»
Surah Al-Anbiya, Verse 59
قَالُواْ سَمِعۡنَا فَتٗى يَذۡكُرُهُمۡ يُقَالُ لَهُۥٓ إِبۡرَٰهِيمُ
Kasone, ki sunida ʙudand Iʙrohim savgand jod kardaast va ʙa ʙuthojason corae meʙinad, guftand: «Sunidaem, ki cavone ʙa nomi Iʙrohim ʙa ʙadi az onho suxan meguftaast»
Surah Al-Anbiya, Verse 60
قَالُواْ فَأۡتُواْ بِهِۦ عَلَىٰٓ أَعۡيُنِ ٱلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَشۡهَدُونَ
Sardoroni qavm guftand: «Iʙrohimro ʙa nazdi mardum ʙijovared, to ʙosad, ki onho sahodat dihand»
Surah Al-Anbiya, Verse 61
قَالُوٓاْ ءَأَنتَ فَعَلۡتَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَا يَـٰٓإِبۡرَٰهِيمُ
Guftand: «Ej Iʙrohim, ojo tu ʙo ma'ʙudoni mo cunin kardai?»
Surah Al-Anbiya, Verse 62
قَالَ بَلۡ فَعَلَهُۥ كَبِيرُهُمۡ هَٰذَا فَسۡـَٔلُوهُمۡ إِن كَانُواْ يَنطِقُونَ
Iʙrohim guft: «Balki ʙuti ʙuzurgtarinason cunin kardaast. Agar suxan megujand, az onho ʙipursed»
Surah Al-Anbiya, Verse 63
فَرَجَعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ فَقَالُوٓاْ إِنَّكُمۡ أَنتُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Cun gumrohiason zohir sud ʙo xud omadand va guftand: «Begumon sumo xud sitamkor hasted»
Surah Al-Anbiya, Verse 64
ثُمَّ نُكِسُواْ عَلَىٰ رُءُوسِهِمۡ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا هَـٰٓؤُلَآءِ يَنطِقُونَ
On goh ʙa hajrat sar furu dostand va ʙoz ʙa sarkasii xud ʙozgasta guftand: «Tu xud medoni, ki inho suxan namegujand»
Surah Al-Anbiya, Verse 65
قَالَ أَفَتَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَا يَضُرُّكُمۡ
Iʙrohim ʙarojason guft: «Ojo ƣajri Alloh cizero meparasted, ki sumoro na foida merasonad, na zijon
Surah Al-Anbiya, Verse 66
أُفّٖ لَّكُمۡ وَلِمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Voj ʙar sumo va voj ʙar cizhoe, ki ʙa coi Alloh meparasted. Ojo xirad namevarzed
Surah Al-Anbiya, Verse 67
قَالُواْ حَرِّقُوهُ وَٱنصُرُوٓاْ ءَالِهَتَكُمۡ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ
Cun haq zohir sud va huccatason ʙotil gast, guftand: «Agar mexohed kore ʙikuned, uro ʙisuzoned va ma'ʙudoni xudro nusrat dihed»
Surah Al-Anbiya, Verse 68
قُلۡنَا يَٰنَارُ كُونِي بَرۡدٗا وَسَلَٰمًا عَلَىٰٓ إِبۡرَٰهِيمَ
Guftem: «Ej otas, ʙar Iʙrohim sard va salomat ʙos!»
Surah Al-Anbiya, Verse 69
وَأَرَادُواْ بِهِۦ كَيۡدٗا فَجَعَلۡنَٰهُمُ ٱلۡأَخۡسَرِينَ
Qavmas mexostand ʙaroi Iʙrohim makre ʙijandesand, vale Mo onhoro zijonkortarini mardum namudem
Surah Al-Anbiya, Verse 70
وَنَجَّيۡنَٰهُ وَلُوطًا إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَا لِلۡعَٰلَمِينَ
Va nacot dodem Iʙrohim va Lutro az dusmanason Namrud va qavmas az sarzamini Iroq ʙa suji sarzamini Som, ki dar on ʙaroi cahonijon ʙarakat nihodaem
Surah Al-Anbiya, Verse 71
وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ نَافِلَةٗۖ وَكُلّٗا جَعَلۡنَا صَٰلِحِينَ
Va ʙa Iʙrohim Ishoqro va ilova ʙar on naʙerae, cun Ja'quʙro ʙaxsidem. Va hamaro az soistagon gardonidem
Surah Al-Anbiya, Verse 72
وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَئِمَّةٗ يَهۡدُونَ بِأَمۡرِنَا وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِمۡ فِعۡلَ ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَإِقَامَ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءَ ٱلزَّكَوٰةِۖ وَكَانُواْ لَنَا عَٰبِدِينَ
Va hama Iʙrohimu Ishoq va Ja'quʙro pesvojone soxtem, ki ʙa amri Mo hidojat mekardand. Va ancom dodani korhoi nek va ʙarpoj dostani namoz va dodani zakotro ʙa onho vahj kardem va hama parastandai Mo ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 73
وَلُوطًا ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗا وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِي كَانَت تَّعۡمَلُ ٱلۡخَبَـٰٓئِثَۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَٰسِقِينَ
Va ʙa Lut hukmu ilm dodem va uro az dehae (Sadum), ki mardumas korhoi palid mekardand, nacotas ʙaxsidem. Haroina, ʙa saʙaʙi ancom dodani korhoi nopok va munkar onho mardumi ʙadu fosiq ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 74
وَأَدۡخَلۡنَٰهُ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُۥ مِنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ
Lutro dar rahmati xes doxil kardem, ki alʙatta, u az soistagon ʙud
Surah Al-Anbiya, Verse 75
وَنُوحًا إِذۡ نَادَىٰ مِن قَبۡلُ فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَنَجَّيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥ مِنَ ٱلۡكَرۡبِ ٱلۡعَظِيمِ
Va Nuhro jod kun ej Rasul, ki pes az tu va pes az Iʙrohimu Lut, Moro nido kard. Pas, duoi uro qaʙul kardem va u va xonadonasro az ranci ʙuzurg nacot dodem
Surah Al-Anbiya, Verse 76
وَنَصَرۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ أَجۡمَعِينَ
Va uro ʙar mardume, ki ojoti Moro duruƣ meʙarovardand, piruzi dodem. Hamono onon mardumi ʙad ʙudand, pas Mo hamaro ƣarq soxtem
Surah Al-Anbiya, Verse 77
وَدَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ إِذۡ يَحۡكُمَانِ فِي ٱلۡحَرۡثِ إِذۡ نَفَشَتۡ فِيهِ غَنَمُ ٱلۡقَوۡمِ وَكُنَّا لِحُكۡمِهِمۡ شَٰهِدِينَ
Va Dovudu Sulajmonro jod kun ej Rasul, on goh ki dar ʙorai kistzore dovari kardand, ki gusfandoni qavme saʙona ʙa kistzori digare daromada dar on co carida kistzorasro talaf dodand. Va Mo sohidi dovarii onho ʙudem. Pas Dovud hukm kard: gusfandone, ki kistzorro talaf dodaand, ʙa sohiʙi zamin doda savad. Ammo Sulajmon hukmi durust kard, ki sohiʙoni gusfandon, gusfandonro ʙa sohiʙi kistzor medihad va az nasli on va pasmi on va az siri on istifoda meʙarad, to ʙaroʙar sudani qimati kist, ʙa'd az on sohiʙoni gusfandon gusfandonro megirand
Surah Al-Anbiya, Verse 78
فَفَهَّمۡنَٰهَا سُلَيۡمَٰنَۚ وَكُلًّا ءَاتَيۡنَا حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَسَخَّرۡنَا مَعَ دَاوُۥدَ ٱلۡجِبَالَ يُسَبِّحۡنَ وَٱلطَّيۡرَۚ وَكُنَّا فَٰعِلِينَ
Va in sevai dovariro ʙa Sulajmon omuxtem va har jakero hukmu ilme dodem va kuhhoro mute'i Dovud gardonidem, ki onho va parrandagon ʙo u (Dovud) tasʙeh meguftand va in hamaro Mo kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 79
وَعَلَّمۡنَٰهُ صَنۡعَةَ لَبُوسٖ لَّكُمۡ لِتُحۡصِنَكُم مِّنۢ بَأۡسِكُمۡۖ فَهَلۡ أَنتُمۡ شَٰكِرُونَ
Va ʙa u omuxtem, to ʙarojaton zireh ʙisozad. To sumoro ʙa hangomi cangidanaton hifz kunad. Pas, ojo ne'matero, ki Alloh taolo ʙa sumo arzoni kard ʙa vositai ʙandaas Dovud alajhissalom, sukrkunanda hasted
Surah Al-Anbiya, Verse 80
وَلِسُلَيۡمَٰنَ ٱلرِّيحَ عَاصِفَةٗ تَجۡرِي بِأَمۡرِهِۦٓ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَاۚ وَكُنَّا بِكُلِّ شَيۡءٍ عَٰلِمِينَ
Va ʙaroi Sulajmon tundʙodro farmonʙardor kardem, ki ʙa amri u ʙa suji sarzamini (Som), ki ʙarakatas doda ʙudem, harakat mekard. Va mo ʙa har cize ogohem
Surah Al-Anbiya, Verse 81
وَمِنَ ٱلشَّيَٰطِينِ مَن يَغُوصُونَ لَهُۥ وَيَعۡمَلُونَ عَمَلٗا دُونَ ذَٰلِكَۖ وَكُنَّا لَهُمۡ حَٰفِظِينَ
Va guruhe az sajtonho (cinho) ʙarojas dar ʙahr sinovari mekardand va az on ʙarojas durru gavharro meʙarovardand va cuz on ʙa korhoi digar masƣul ʙudand va Mo hofizi onho ʙudem
Surah Al-Anbiya, Verse 82
۞وَأَيُّوبَ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥٓ أَنِّي مَسَّنِيَ ٱلضُّرُّ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّـٰحِمِينَ
Va jod kun ej Rasul, ki Mo Ajjuʙro ʙa ʙemorii ʙuzurg imtihonas kardem, ki ahl va molu farzandas az dast raftand, pas, saʙr kard va umedi savoʙ kard, on goh ki Parvardigorasro nido dod: «Ba man ʙemori va ranc rasidaast va Tu mehruʙontarini mehruʙononi, pas maro sifo deh»
Surah Al-Anbiya, Verse 83
فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَكَشَفۡنَا مَا بِهِۦ مِن ضُرّٖۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ أَهۡلَهُۥ وَمِثۡلَهُم مَّعَهُمۡ رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِنَا وَذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰبِدِينَ
Pas duojasro icoʙat kardem. Va on ciro, ki az ranc ʙo vaj ʙud, az u dur kardem va xonadonasro va monandi onhoro ʙo onho ʙa u ʙozgardonidem. Va in rahmate ʙud az coniʙi Mo, to iʙodatkunandagon hamesa ʙa jod dosta ʙosand
Surah Al-Anbiya, Verse 84
وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِدۡرِيسَ وَذَا ٱلۡكِفۡلِۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّـٰبِرِينَ
Va Ismoil va Idris va Zulkiflro jod kun, ki hama az saʙrkunandagon dar toati Alloh va dur az ma'sijati Alloh va rozisavanda ʙar qazovu qadari Alloh ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 85
وَأَدۡخَلۡنَٰهُمۡ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُم مِّنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ
Ononro dar rahmati xud darovardem va ʙa durusti, ki onho ham dar zohir va ʙotin az soistagon ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 86
وَذَا ٱلنُّونِ إِذ ذَّهَبَ مُغَٰضِبٗا فَظَنَّ أَن لَّن نَّقۡدِرَ عَلَيۡهِ فَنَادَىٰ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ أَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنتَ سُبۡحَٰنَكَ إِنِّي كُنتُ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ
Va Zunnun; (Junus iʙni Matto alajhissalom)-ro jod kun, (ki Alloh taolo uro ʙa suji qavmas firistod, to qavmasro da'vat namojad, vale da'vati uro qaʙul nakardand va u va'da ʙar azoʙason kard, tavʙa nakardand va xud saʙr nakard), cun xasmnok ʙiraft va pindost, ki hargiz ʙar u tang namegirem, (lekin Alloh taolo uro ʙa tangi va zindon imtihon kard, ki mohi uro dar ʙahr ʙa halqas furu ʙurd. Va dar se toriki; torikii saʙ va ʙahr va sikami mohi tavʙa karda) nido dod: «Hec Allohe ʙarhaq cuz Tu nest. Tu pok hasti va man az sitamkoron hastam»
Surah Al-Anbiya, Verse 87
فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡغَمِّۚ وَكَذَٰلِكَ نُـۨجِي ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Pas duojasro qaʙul kardem va uro az ƣam nacot dodem va hamcunin mu'minonro nacot medihem
Surah Al-Anbiya, Verse 88
وَزَكَرِيَّآ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥ رَبِّ لَا تَذَرۡنِي فَرۡدٗا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡوَٰرِثِينَ
Va Zakarijoro jod kun, ki dar pironsoli az Alloh talaʙi farzand kard, on goh ki Parvardigorasro nido kard: «Ej Parvardigori man, maro tanho maguzor. Va Tu ʙehtarini vorisoni!»
Surah Al-Anbiya, Verse 89
فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَوَهَبۡنَا لَهُۥ يَحۡيَىٰ وَأَصۡلَحۡنَا لَهُۥ زَوۡجَهُۥٓۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَيَدۡعُونَنَا رَغَبٗا وَرَهَبٗاۖ وَكَانُواْ لَنَا خَٰشِعِينَ
Duojasro qaʙul kardem va ʙa u Jahjoro ʙaxsidem va zanasro ʙarojas dar axloq va homiladori va vilodat soista gardonidem. Ba durusti, ki in pajomʙaron dar korhoi nek sitoʙ mekardand va ʙa ʙimu umed Moro mexondand va dar ʙaroʙari Mo furutan ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 90
وَٱلَّتِيٓ أَحۡصَنَتۡ فَرۡجَهَا فَنَفَخۡنَا فِيهَا مِن رُّوحِنَا وَجَعَلۡنَٰهَا وَٱبۡنَهَآ ءَايَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ
Va jod kun ej Rasul, on zanro (ja'ne, qissai Marjam, duxtari Imron)-ro, ki sarmgohi xudro az harom nigoh dost va Mo az ruhi Xud dar u damidem (ja'ne, ʙe hec savhar homilador sud), pas, u va farzandas (Iso alajhissalom)-ro ʙaroi cahonijon iʙrate gardonidem
Surah Al-Anbiya, Verse 91
إِنَّ هَٰذِهِۦٓ أُمَّتُكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَأَنَا۠ رَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُونِ
Guftem: Ej mardum, ʙa durusti, ki in dini sumost, dini jagona va on islom ast, ki hamai pajomʙaroni guzasta ʙar on ʙudand. Va alʙatta, Man Parvardigori sumojam, pas Maro ʙiparasted
Surah Al-Anbiya, Verse 92
وَتَقَطَّعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡۖ كُلٌّ إِلَيۡنَا رَٰجِعُونَ
Lekin mardum ʙar pajomʙaroni xud ixtilof kardand. Va dar dini xes firqa-firqa sudand. Hama ʙa nazdi Mo ʙozmegardand va ʙar on ci ki kardaand, muhosaʙa karda mesavand
Surah Al-Anbiya, Verse 93
فَمَن يَعۡمَلۡ مِنَ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَلَا كُفۡرَانَ لِسَعۡيِهِۦ وَإِنَّا لَهُۥ كَٰتِبُونَ
Har kas, ki kore soista kunad ʙa qadri tavonoias va dar hole ki imon ovarda ʙosad ʙa Alloh va Rasulas, Alloh taolo amali uro ʙarʙod naxohad kard, ʙalki candon zijod xohad kard va ruzi qijomat amalasro navista mejoʙad
Surah Al-Anbiya, Verse 94
وَحَرَٰمٌ عَلَىٰ قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآ أَنَّهُمۡ لَا يَرۡجِعُونَ
Va sahrero, ki ʙa saʙaʙi kufr va zulmason ʙa halokat rasonidaem (mardumasro), muhol ast, ki ʙa dunjo ʙozgardand
Surah Al-Anbiya, Verse 95
حَتَّىٰٓ إِذَا فُتِحَتۡ يَأۡجُوجُ وَمَأۡجُوجُ وَهُم مِّن كُلِّ حَدَبٖ يَنسِلُونَ
To on goh ki pesi rohi Ja'cucu Ma'cuc kusoda savand va onon az ʙalandiho ʙa sitoʙ farojand
Surah Al-Anbiya, Verse 96
وَٱقۡتَرَبَ ٱلۡوَعۡدُ ٱلۡحَقُّ فَإِذَا هِيَ شَٰخِصَةٌ أَبۡصَٰرُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَٰوَيۡلَنَا قَدۡ كُنَّا فِي غَفۡلَةٖ مِّنۡ هَٰذَا بَلۡ كُنَّا ظَٰلِمِينَ
Va dar in vaqt va'dai rostin nazdik gardad va on goh jakʙora casmoni kofiron ʙolo duxta savad, (gujand): «Voj ʙar mo, dar haqiqat mo az in hol ƣofil ʙudem. Balki mo sitamkor ʙudem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 97
إِنَّكُمۡ وَمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ حَصَبُ جَهَنَّمَ أَنتُمۡ لَهَا وَٰرِدُونَ
Hamono sumo ej kofiron va on cizhoe, ki ƣajri Alloh meparastided az ʙuton, hezumhoi cahannamed. Sumo ʙa cahannam vorid xohed sud
Surah Al-Anbiya, Verse 98
لَوۡ كَانَ هَـٰٓؤُلَآءِ ءَالِهَةٗ مَّا وَرَدُوهَاۖ وَكُلّٞ فِيهَا خَٰلِدُونَ
Agar inho ma'ʙudoni haqiqi va loiqi parastis meʙudand, ʙa cahannam nameraftand va hol on ki hama (iʙodatkunanda va iʙodat kardasuda) dar cahannam covidonand
Surah Al-Anbiya, Verse 99
لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَهُمۡ فِيهَا لَا يَسۡمَعُونَ
Onon (ʙutparaston) dar cahannam farjod mekasand va hol on ki onho dar on co hec namesunavand farjodi jakdigarasonro
Surah Al-Anbiya, Verse 100
إِنَّ ٱلَّذِينَ سَبَقَتۡ لَهُم مِّنَّا ٱلۡحُسۡنَىٰٓ أُوْلَـٰٓئِكَ عَنۡهَا مُبۡعَدُونَ
Ba durusti, kasone, ki ʙarojason az coniʙi Mo az pestar nekui muqarrar sud, az duzax dur nigoh dosta mesavand
Surah Al-Anbiya, Verse 101
لَا يَسۡمَعُونَ حَسِيسَهَاۖ وَهُمۡ فِي مَا ٱشۡتَهَتۡ أَنفُسُهُمۡ خَٰلِدُونَ
Inho hatto sadoi otasi duzaxro namesunavand va dar ʙihist, ki har ci ki dilxohason ast, muhajjost va dar on co covidonand
Surah Al-Anbiya, Verse 102
لَا يَحۡزُنُهُمُ ٱلۡفَزَعُ ٱلۡأَكۡبَرُ وَتَتَلَقَّىٰهُمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ هَٰذَا يَوۡمُكُمُ ٱلَّذِي كُنتُمۡ تُوعَدُونَ
Ruzi qijomat on vahsati ʙuzurg ƣamginason nakunad va faristagon ʙa didorason ojand ʙasorat dihand, ki in hamon ruzest, ki ʙa sumo savoʙhoi ʙisjor va'da doda ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 103
يَوۡمَ نَطۡوِي ٱلسَّمَآءَ كَطَيِّ ٱلسِّجِلِّ لِلۡكُتُبِۚ كَمَا بَدَأۡنَآ أَوَّلَ خَلۡقٖ نُّعِيدُهُۥۚ وَعۡدًا عَلَيۡنَآۚ إِنَّا كُنَّا فَٰعِلِينَ
Ruze, ki osmonro cun sahifai navista dar ham peconem. Va cunon ki naxustin ʙor ʙijofaridem, onro az sar ʙozgardonem. In va'daest, ki ʙarovardanas ʙar uhdai Most, alʙatta, Mo cunon xohem kard
Surah Al-Anbiya, Verse 104
وَلَقَدۡ كَتَبۡنَا فِي ٱلزَّبُورِ مِنۢ بَعۡدِ ٱلذِّكۡرِ أَنَّ ٱلۡأَرۡضَ يَرِثُهَا عِبَادِيَ ٱلصَّـٰلِحُونَ
Va ʙa rosti dar Zaʙur (kitoʙhoi nozil suda) navistaem, pas az on ki dar Lavhi Mahfuz navista sud, ki hamono zaminro ʙandagoni solihi man ʙa irs meʙarand
Surah Al-Anbiya, Verse 105
إِنَّ فِي هَٰذَا لَبَلَٰغٗا لِّقَوۡمٍ عَٰبِدِينَ
Va dar in kitoʙ taʙliƣest (daleli kofi) ʙaroi iʙodatkunandagon
Surah Al-Anbiya, Verse 106
وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا رَحۡمَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ
Va nafiristodem turo ej Rasul, cuz on ki ʙa mardumi cahon rahmate arzoni dorem. Pas, kase imon ovard ʙa tu nekʙaxt gast va nacot joft va kase, ki imon naovard noumed gast va zijon did
Surah Al-Anbiya, Verse 107
قُلۡ إِنَّمَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّ أَنَّمَآ إِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ
Bigu: «Hamono ʙa man vahj suda, ki ma'ʙudi sumo, ki sazovori iʙodat ast Allohi jaktost, ojo ʙa on taslim mesaved?» Pas, taslim saved va dar iʙodatas sar furu ored
Surah Al-Anbiya, Verse 108
فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ ءَاذَنتُكُمۡ عَلَىٰ سَوَآءٖۖ وَإِنۡ أَدۡرِيٓ أَقَرِيبٌ أَم بَعِيدٞ مَّا تُوعَدُونَ
Pas agar onho az Islom ruj gardonidand, ʙigu: «Sumoro xaʙar dodam, to hama dar ogohi ʙaroʙar ʙosed. Va man namedonam, on ci sumoro ʙa azoʙe va'da doda mesaved, nazdik ast jo dur
Surah Al-Anbiya, Verse 109
إِنَّهُۥ يَعۡلَمُ ٱلۡجَهۡرَ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡتُمُونَ
Hamono Ust, ki medonad har suxanero, ki ʙa ovozi ʙaland gued jo dar dil pinhon dored va ʙa on muhosaʙa karda mesaved
Surah Al-Anbiya, Verse 110
وَإِنۡ أَدۡرِي لَعَلَّهُۥ فِتۡنَةٞ لَّكُمۡ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ
Va namedonam sojad in ta'xiri azoʙ ozmoise ʙaroi sumo va ʙahramandi, to muddate ʙosad, ki kufraton zijod gardad va ʙa azoʙi ʙuzurg ducor garded
Surah Al-Anbiya, Verse 111
قَٰلَ رَبِّ ٱحۡكُم بِٱلۡحَقِّۗ وَرَبُّنَا ٱلرَّحۡمَٰنُ ٱلۡمُسۡتَعَانُ عَلَىٰ مَا تَصِفُونَ
(Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam) guft: «Ej Parvardigori man, ʙajni man va ʙajni kase, ki maro duruƣ ʙarovard ʙa haq dovari kun. Va Parvardigori mo Allohi mehruʙon ast, ki az U madad pursida mesavad dar ʙaroʙari on ci sumo ʙajon mekuned»
Surah Al-Anbiya, Verse 112