UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Anbiya - Tajik Translation by Khoja Mirov


ٱقۡتَرَبَ لِلنَّاسِ حِسَابُهُمۡ وَهُمۡ فِي غَفۡلَةٖ مُّعۡرِضُونَ

Rūzi hisoʙi mardum nazdik şud va on kofiron ʙo vuçudi in ham dar ƣaflat rūjgardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 1


مَا يَأۡتِيهِم مِّن ذِكۡرٖ مِّن رَّبِّهِم مُّحۡدَثٍ إِلَّا ٱسۡتَمَعُوهُ وَهُمۡ يَلۡعَبُونَ

Az sūji Parvardigoraşon ʙarojaşon heç pandi tozae najomad, çuz on ki onro ʙa şūxī meşunavand va ʙa ʙozī megirand
Surah Al-Anbiya, Verse 2


لَاهِيَةٗ قُلُوبُهُمۡۗ وَأَسَرُّواْ ٱلنَّجۡوَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ هَلۡ هَٰذَآ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُكُمۡۖ أَفَتَأۡتُونَ ٱلسِّحۡرَ وَأَنتُمۡ تُبۡصِرُونَ

Dar hole ki dilhojaşon az Qur'on dar ƣaflatast va ʙa şahvathoi dunjo maşƣul şudaand. Va on sitamkoroni Qurajş sar ʙa gūşi jakdigar nihodandu pinhonī guftand: «Ojo in mard çuz in ast, ki insone monandi şumost? Ojo ʙo on ki ʙa caşmi xud haqiqatro meʙined, hamcunon az pai çodu meraved?»
Surah Al-Anbiya, Verse 3


قَالَ رَبِّي يَعۡلَمُ ٱلۡقَوۡلَ فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ

Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) gft: «Parvardigori man har suxanero, ki dar osmonu zamin ʙoşad medonad va Ū şunavo ast ʙa guftori şumo va dono ast ʙar holi şumo»
Surah Al-Anbiya, Verse 4


بَلۡ قَالُوٓاْ أَضۡغَٰثُ أَحۡلَٰمِۭ بَلِ ٱفۡتَرَىٰهُ بَلۡ هُوَ شَاعِرٞ فَلۡيَأۡتِنَا بِـَٔايَةٖ كَمَآ أُرۡسِلَ ٱلۡأَوَّلُونَ

Balki kofiron guftand: «In Qur'on xoʙhoi pareşon ast jo ki gūjand (Muhammad) az nazdi xud durūƣ ʙastaast, ʙalki gūjand ū şoirest. Va agar ʙixohad, ki mo ūro tasdiq namoem, pas ʙaroi mo az on guna, ki ʙa pajomʙaroni peşin doda şuda ʙud, mū'çizae ʙijovarad»
Surah Al-Anbiya, Verse 5


مَآ ءَامَنَتۡ قَبۡلَهُم مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآۖ أَفَهُمۡ يُؤۡمِنُونَ

Peş az onho (ja'ne kofironi Makka) mardumi şahrero, ki halok kardem, imon najovarda ʙudand. Ojo inho (kofironi Makka) imon meovarand
Surah Al-Anbiya, Verse 6


وَمَآ أَرۡسَلۡنَا قَبۡلَكَ إِلَّا رِجَالٗا نُّوحِيٓ إِلَيۡهِمۡۖ فَسۡـَٔلُوٓاْ أَهۡلَ ٱلذِّكۡرِ إِن كُنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ

Va nafiristodem peş az tu ej Rasul, magar pajomʙaronero, ki vahj firistodem ʙa sūjaşon az mardoni ʙaşarijat ʙudand na fariştagon. Va agar xud namedoned ej muşrikoni Qurajş, pas az ulamoi axli kitoʙ ʙipursed, ki ojo pajomʙaron ʙaşar ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 7


وَمَا جَعَلۡنَٰهُمۡ جَسَدٗا لَّا يَأۡكُلُونَ ٱلطَّعَامَ وَمَا كَانُواْ خَٰلِدِينَ

Va Mo Pajomʙaronro ʙa surati çasadhoe, ki taom naxūrand, naofaridaem va onho çovidona ham naʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 8


ثُمَّ صَدَقۡنَٰهُمُ ٱلۡوَعۡدَ فَأَنجَيۡنَٰهُمۡ وَمَن نَّشَآءُ وَأَهۡلَكۡنَا ٱلۡمُسۡرِفِينَ

Sipas va'dai xeşro dar haqqi onho rost gardonidem va onhovu har kasro, ki xostem, naçot dodem va az had guzarandagonro (ja'ne muşrikonro) halok kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 9


لَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ كِتَٰبٗا فِيهِ ذِكۡرُكُمۡۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ

Ba durustī, kitoʙe (Qur'on) ʙaroi şumo nozil kardaem, ki dar on izzat va şarafi şumost. Ojo ʙa aql darnamejoʙed cī ʙa şumo naf' meovarad va cī zarar
Surah Al-Anbiya, Verse 10


وَكَمۡ قَصَمۡنَا مِن قَرۡيَةٖ كَانَتۡ ظَالِمَةٗ وَأَنشَأۡنَا بَعۡدَهَا قَوۡمًا ءَاخَرِينَ

Va cī ʙisjor aholii oʙodihoero, ki sitam karda ʙudand, halok kardem va ʙa çojaşon mardumi digare az nav pajdo kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 11


فَلَمَّآ أَحَسُّواْ بَأۡسَنَآ إِذَا هُم مِّنۡهَا يَرۡكُضُونَ

Cun sitamkoron azoʙi moro didand, nogahon onho az on ço megurextand
Surah Al-Anbiya, Verse 12


لَا تَرۡكُضُواْ وَٱرۡجِعُوٓاْ إِلَىٰ مَآ أُتۡرِفۡتُمۡ فِيهِ وَمَسَٰكِنِكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تُسۡـَٔلُونَ

Pas ʙa onon nido karda şavad. Magurezed va ʙa sūji makone, ki dar on ʙa şumo osudagī doda şud va ʙa sūji xonahoi xeş, ki ʙa on faxr mekarded ʙozgarded, to ʙuvad, ki pursida şaved az dunjoaton cizero! In nido ʙaroi istehzo gufta meşavad, cunki vaqt tamom şud va azoʙi Alloh onhoro faro girift
Surah Al-Anbiya, Verse 13


قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ

On zamon ʙa gunohi xud iqror şuda guftand: «Voj ʙar holi mo, alʙatta, mo sitamkor ʙudem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 14


فَمَا زَالَت تِّلۡكَ دَعۡوَىٰهُمۡ حَتَّىٰ جَعَلۡنَٰهُمۡ حَصِيدًا خَٰمِدِينَ

Va pajvasta in farjodi onho xohad ʙud, to in ki onhoro monandi gijohoni daravşuda megardonem
Surah Al-Anbiya, Verse 15


وَمَا خَلَقۡنَا ٱلسَّمَآءَ وَٱلۡأَرۡضَ وَمَا بَيۡنَهُمَا لَٰعِبِينَ

Mo in osmonu zamin va on ciro mijoni on du hast, ʙaroi şūxī va ʙozī naofaridaem. Balki ʙar şumo xuççate gardondem, to şumo pand ʙigired va ʙidoned, ki on Zote, ki ʙijofarid inhoro, cize Ūro monand nest va iʙodat çuz ʙaroi Ū ʙa digar kas şoista nest
Surah Al-Anbiya, Verse 16


لَوۡ أَرَدۡنَآ أَن نَّتَّخِذَ لَهۡوٗا لَّٱتَّخَذۡنَٰهُ مِن لَّدُنَّآ إِن كُنَّا فَٰعِلِينَ

Agar mexostem, ki ʙozicae ʙigirem, (ja'ne mexostem, ki hamsar jo farzande ʙigirem) qat'an, cize munosiʙi xud intixoʙ mekardem, agar ançomdihandai in kor meʙudem. Vale in korro namekunem, zero Alloh ʙa hamsar va farzand muhtoç nest
Surah Al-Anbiya, Verse 17


بَلۡ نَقۡذِفُ بِٱلۡحَقِّ عَلَى ٱلۡبَٰطِلِ فَيَدۡمَغُهُۥ فَإِذَا هُوَ زَاهِقٞۚ وَلَكُمُ ٱلۡوَيۡلُ مِمَّا تَصِفُونَ

Balki haqro ʙar sari ʙotil mezanem, to onro dar ham kūʙad va ʙa nogoh ʙotil noʙud meşavad. Va voj ʙar şumo ej muşrikon, az on ci ʙa Alloh nisʙat medihed
Surah Al-Anbiya, Verse 18


وَلَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ وَمَنۡ عِندَهُۥ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَلَا يَسۡتَحۡسِرُونَ

Az oni Ūst, har kī dar osmonhovu zamin ast. Va fariştagone, ki dar nazdi Ū hastand, az parastişi Ū sar nametoʙand va xasta nameşavand
Surah Al-Anbiya, Verse 19


يُسَبِّحُونَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ لَا يَفۡتُرُونَ

Hameşa şaʙu rūz tasʙeh megūjand; sustī namevarzand
Surah Al-Anbiya, Verse 20


أَمِ ٱتَّخَذُوٓاْ ءَالِهَةٗ مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ هُمۡ يُنشِرُونَ

Ojo muşrikon dar zamin ma'ʙudonero giriftaand, ki murdagonro az gūr ʙarmeangezand
Surah Al-Anbiya, Verse 21


لَوۡ كَانَ فِيهِمَآ ءَالِهَةٌ إِلَّا ٱللَّهُ لَفَسَدَتَاۚ فَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ رَبِّ ٱلۡعَرۡشِ عَمَّا يَصِفُونَ

Agar dar zaminu osmon ma'ʙudone çuz Allohi ʙarhaq meʙud, har du (ja'ne, zaminu osmon) taʙoh meşudand. Pas, Alloh, Parvardigori Arş ast, az har ci ʙa Ū sifat mekunand, pok ast
Surah Al-Anbiya, Verse 22


لَا يُسۡـَٔلُ عَمَّا يَفۡعَلُ وَهُمۡ يُسۡـَٔلُونَ

Alloh taolo az on ci ki hukm mekunad, pursida nameşavad va hamai onho az guftoru kirdoraşon pursida meşavand
Surah Al-Anbiya, Verse 23


أَمِ ٱتَّخَذُواْ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةٗۖ قُلۡ هَاتُواْ بُرۡهَٰنَكُمۡۖ هَٰذَا ذِكۡرُ مَن مَّعِيَ وَذِكۡرُ مَن قَبۡلِيۚ بَلۡ أَكۡثَرُهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ ٱلۡحَقَّۖ فَهُم مُّعۡرِضُونَ

Ojo in muşrikon ƣajr az Ū (Allohi ʙarhaq) ma'ʙudone giriftaand, ki na foida meorand va na zarar va na zinda megardonand va namemironand? Bigū ej Pajomʙar: «Huççati xud ʙijovared. Dar in kitoʙ suxani kasonest, ki ʙo man hastand az ummatoni man va suxani kasone, ki peş az man ʙudaand az ummatoni guzaşta», ʙalki ʙeştaraşon haqro namedonand va az rūi çaholat va taqlid şirk meorand, pas az on rūj megardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 24


وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٍ إِلَّا نُوحِيٓ إِلَيۡهِ أَنَّهُۥ لَآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنَا۠ فَٱعۡبُدُونِ

Mo peş az tu ej Rasul, heç pajomʙare nafiristodem, magar on ki ʙa ū vahj kardem, ki çuz Man ma'ʙudi ʙarhaq nest. Pas, ʙa ixlos Maro ʙiparasted
Surah Al-Anbiya, Verse 25


وَقَالُواْ ٱتَّخَذَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَلَدٗاۗ سُبۡحَٰنَهُۥۚ بَلۡ عِبَادٞ مُّكۡرَمُونَ

Va muşrikon guftand, ki Allohi mehruʙon farzand ixtijor kardaast, pok ast Ū. Balki onon (fariştagon dar nazdi Alloh) ʙandagone giromī hastand
Surah Al-Anbiya, Verse 26


لَا يَسۡبِقُونَهُۥ بِٱلۡقَوۡلِ وَهُم بِأَمۡرِهِۦ يَعۡمَلُونَ

Dar suxan guftan ʙar Alloh peşdastī namekunand va ʙa farmoni Ū kor mekunand
Surah Al-Anbiya, Verse 27


يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡ وَلَا يَشۡفَعُونَ إِلَّا لِمَنِ ٱرۡتَضَىٰ وَهُم مِّنۡ خَشۡيَتِهِۦ مُشۡفِقُونَ

Alloh medonad har ci dar ʙaroʙari fariştagon ast va har ci puşti sari onhost. Va onon şaf'oat namekunand, magar ʙaroi kase, ki Alloh az ū xuşnud şudaast va az tarsi Ū harosonand
Surah Al-Anbiya, Verse 28


۞وَمَن يَقُلۡ مِنۡهُمۡ إِنِّيٓ إِلَٰهٞ مِّن دُونِهِۦ فَذَٰلِكَ نَجۡزِيهِ جَهَنَّمَۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّـٰلِمِينَ

Har kas az onho (fariştagon), ki ʙigūjad: «Man ƣajri Ū Allohi ʙarhaqam», çahannamro sazoi ū megardonem va sitamkoronro cunin çazo medihem
Surah Al-Anbiya, Verse 29


أَوَلَمۡ يَرَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَنَّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ كَانَتَا رَتۡقٗا فَفَتَقۡنَٰهُمَاۖ وَجَعَلۡنَا مِنَ ٱلۡمَآءِ كُلَّ شَيۡءٍ حَيٍّۚ أَفَلَا يُؤۡمِنُونَ

Ojo kofiron namedonand, ki osmonhovu zamin furū ʙasta ʙudand, na ʙoron az osmon meʙorid va na gijoh az zamin merūid, pas Mo onhoro ʙa qudrati xud kuşodem. Va har cizi zindaero az oʙ padid ovardem? Caro imon nameovarand
Surah Al-Anbiya, Verse 30


وَجَعَلۡنَا فِي ٱلۡأَرۡضِ رَوَٰسِيَ أَن تَمِيدَ بِهِمۡ وَجَعَلۡنَا فِيهَا فِجَاجٗا سُبُلٗا لَّعَلَّهُمۡ يَهۡتَدُونَ

Va ʙar rūi zamin kūhhoi ustuvor ʙijofaridem, to zamin qaror girad va onhoro nalarzonad. Va dar mijoni on kūhho rohhoi kuşode ʙa vuçud ovardem, to ʙuvad, ki onho roh ʙijoʙand
Surah Al-Anbiya, Verse 31


وَجَعَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ سَقۡفٗا مَّحۡفُوظٗاۖ وَهُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهَا مُعۡرِضُونَ

Va osmonro saqfe ʙaroi zamin ʙe sutun nigohdoştaşuda soxtem va ʙoz ham kofiron az nişonahoi on rūj megardonand va tafakkur dar nişonahoi osmon namekunand, monandi oftoʙ, mahtoʙ va sitoraho
Surah Al-Anbiya, Verse 32


وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَ وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ فِي فَلَكٖ يَسۡبَحُونَ

Va Ūst on Allohe, ki şaʙu rūz va oftoʙu mohro ʙijofarid, ki har jake dar madori muajjane şino mekunand
Surah Al-Anbiya, Verse 33


وَمَا جَعَلۡنَا لِبَشَرٖ مِّن قَبۡلِكَ ٱلۡخُلۡدَۖ أَفَإِيْن مِّتَّ فَهُمُ ٱلۡخَٰلِدُونَ

Mo peş az tu ej Rasul, heç insonero çovidon nasoxtaem. Ojo agar tu ʙimirī, onho çovidon ʙimonand
Surah Al-Anbiya, Verse 34


كُلُّ نَفۡسٖ ذَآئِقَةُ ٱلۡمَوۡتِۗ وَنَبۡلُوكُم بِٱلشَّرِّ وَٱلۡخَيۡرِ فِتۡنَةٗۖ وَإِلَيۡنَا تُرۡجَعُونَ

Va har insone mazai margro mecaşad va şumoro ʙa tariqi imtihon ʙa saxtiju osudagī giriftor mekunem va ʙa sūi Mo ʙaroi hisoʙu çazo ʙozgardonida meşaved
Surah Al-Anbiya, Verse 35


وَإِذَا رَءَاكَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِن يَتَّخِذُونَكَ إِلَّا هُزُوًا أَهَٰذَا ٱلَّذِي يَذۡكُرُ ءَالِهَتَكُمۡ وَهُم بِذِكۡرِ ٱلرَّحۡمَٰنِ هُمۡ كَٰفِرُونَ

(Ej Rasul), cun kofiron turo ʙuʙinand, çuz ʙa tamasxur turo namenigarand va ʙo hamdigar megūjand: «Ojo in şaxs ast, ki ma'ʙudonatonro ʙa ʙadī jod mekunad?» Va inho xud az jodi Allohi mehruʙon va ne'mathojaş va on ci nozil kardaast az Qur'on munkirand
Surah Al-Anbiya, Verse 36


خُلِقَ ٱلۡإِنسَٰنُ مِنۡ عَجَلٖۚ سَأُوْرِيكُمۡ ءَايَٰتِي فَلَا تَسۡتَعۡجِلُونِ

Odamī, şitoʙkor ofarida şudaast. Va qurajşiho sarkaşona ʙa furud omadani azoʙ şitoʙ namudand, vale Alloh taolo ʙimaşon karda farmud: Zud ast, ki ojoti (azoʙi) xudro ʙa şumo nişon xoham dod. Pas şitoʙ makuned
Surah Al-Anbiya, Verse 37


وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ

Va kofiron masxara karda megūjand: «Agar rost megūed, pas on va'dai azoʙ kuçost?»
Surah Al-Anbiya, Verse 38


لَوۡ يَعۡلَمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ حِينَ لَا يَكُفُّونَ عَن وُجُوهِهِمُ ٱلنَّارَ وَلَا عَن ظُهُورِهِمۡ وَلَا هُمۡ يُنصَرُونَ

Agar kofiron surati holi on vaqtro medonistand, ki otaşro az rūi xeş va az puşti xeş ʙozdoşta nametavonand va ʙa onho nusrat doda nameşavad, haroina, ʙar aqidai kufraşon nameistodand va ʙar zarari xud talaʙi şitoʙi azoʙ namekardand
Surah Al-Anbiya, Verse 39


بَلۡ تَأۡتِيهِم بَغۡتَةٗ فَتَبۡهَتُهُمۡ فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ رَدَّهَا وَلَا هُمۡ يُنظَرُونَ

Balki azoʙi rūzi qijomat nogahon ʙa onho ʙijojad, pas onhoro hajron gardonad va onro daf' karda natavonand va ʙarojaşon mūhlat doda nameşavad, to tavʙa kunand
Surah Al-Anbiya, Verse 40


وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ

Ba durustī, pajomʙaronero, ki peş az tu ʙudand, niz ʙa masxara girifta ʙudand, vale azoʙe, ki masxaraaş mekardand, ʙar sari masxarakunandagon furud omad
Surah Al-Anbiya, Verse 41


قُلۡ مَن يَكۡلَؤُكُم بِٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِ مِنَ ٱلرَّحۡمَٰنِۚ بَلۡ هُمۡ عَن ذِكۡرِ رَبِّهِم مُّعۡرِضُونَ

(Ej Rasul), ʙaroi onon ʙigū, ki şitoʙ mekunand dar azoʙ: «Kist, on ki şumoro şaʙu rūz az azoʙu qahri Allohi mehruʙon nigoh medorad?» Balki onho az jod kardani Parvardigoraşon va Qur'on rūjgardonand
Surah Al-Anbiya, Verse 42


أَمۡ لَهُمۡ ءَالِهَةٞ تَمۡنَعُهُم مِّن دُونِنَاۚ لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَ أَنفُسِهِمۡ وَلَا هُم مِّنَّا يُصۡحَبُونَ

Ojo ʙaroi muşrikon ma'ʙudone hastand ƣajri mo, ki muhofizat mekunand onhoro az musiʙatho, hol on ki xudro jorī doda nametavonand, pas cī guna pajravonaşonro jorī medihand? Va onho az azoʙi Mo mahfuz namemonand
Surah Al-Anbiya, Verse 43


بَلۡ مَتَّعۡنَا هَـٰٓؤُلَآءِ وَءَابَآءَهُمۡ حَتَّىٰ طَالَ عَلَيۡهِمُ ٱلۡعُمُرُۗ أَفَلَا يَرَوۡنَ أَنَّا نَأۡتِي ٱلۡأَرۡضَ نَنقُصُهَا مِنۡ أَطۡرَافِهَآۚ أَفَهُمُ ٱلۡغَٰلِبُونَ

Balki Mo onho va padaronaşonro ʙahramand kardem, to muddati umraşon daroz şud. Vale kofiron ʙo molu farzand va hajoti darozaşon maƣrur şuda ʙar kufraşon ʙoqī mondand va gūjo, ki azoʙ doda nameşavand. Ojo in muşrikon, ki şitoʙi azoʙi Alloh mekunand nameʙinand, ki Mo pajvasta ʙa suroƣi sarzamini kufr meoem, ki onro az atrof va domanahojaş mekohem? Ojo onho pirūzand jo Mo
Surah Al-Anbiya, Verse 44


قُلۡ إِنَّمَآ أُنذِرُكُم بِٱلۡوَحۡيِۚ وَلَا يَسۡمَعُ ٱلصُّمُّ ٱلدُّعَآءَ إِذَا مَا يُنذَرُونَ

Bigū ej Rasul ʙaroi on gujandgone, ki az tu talaʙ mekunand, to ʙarojaşon nişonae ʙijovarī: «Man şumoro ʙo vahj (Qur'on) ʙim mediham», vale odamoni karro (ja'ne kofiron) cun ʙim dihand, sadoro nameşunav and
Surah Al-Anbiya, Verse 45


وَلَئِن مَّسَّتۡهُمۡ نَفۡحَةٞ مِّنۡ عَذَابِ رَبِّكَ لَيَقُولُنَّ يَٰوَيۡلَنَآ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ

Va agar andake az azoʙi Parvardigorat ʙa onho (kofiron) ʙirasad, ʙar gunohi xud iqror şavand va xohand guft: «Voj ʙar mo, ʙa durustī, ki mo sitamkor ʙudaem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 46


وَنَضَعُ ٱلۡمَوَٰزِينَ ٱلۡقِسۡطَ لِيَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَلَا تُظۡلَمُ نَفۡسٞ شَيۡـٔٗاۖ وَإِن كَانَ مِثۡقَالَ حَبَّةٖ مِّنۡ خَرۡدَلٍ أَتَيۡنَا بِهَاۗ وَكَفَىٰ بِنَا حَٰسِبِينَ

Baroi rūzi qijomat tarozuhoi adlro omoda mekunem va ʙa heç kas cize (kamtarin) sitam nameşavad. Agar ci amale ʙa vazni jak xardal ham ʙoşad, ʙa hisoʙaş meovarem, ki mo hisoʙro ʙasandaem
Surah Al-Anbiya, Verse 47


وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ ٱلۡفُرۡقَانَ وَضِيَآءٗ وَذِكۡرٗا لِّلۡمُتَّقِينَ

Va ʙa durustī, ki ʙa Mūso va Horun huççat va nusrate dodem ʙar ƣoliʙ omadani duşmanaşon va niz kitoʙi (Tavrotro) dodem, ki haqqu ʙotilro az jakdigar çudo mekunad va on ravşanivu pand ast ʙaroi parhezgoron
Surah Al-Anbiya, Verse 48


ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُم بِٱلۡغَيۡبِ وَهُم مِّنَ ٱلسَّاعَةِ مُشۡفِقُونَ

Onon, ki az Allohi xeş ƣoiʙona metarsand va az rūzi qijomat harosnokand
Surah Al-Anbiya, Verse 49


وَهَٰذَا ذِكۡرٞ مُّبَارَكٌ أَنزَلۡنَٰهُۚ أَفَأَنتُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ

Va in Qur'one, ki nozil kardaem ʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam on pandest ʙaroi kase, ki pand megirad va amal ʙa on mekunad va ʙisjor foidaovaru ʙoʙarakat ast. Ojo şumo munkiri on hasted
Surah Al-Anbiya, Verse 50


۞وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَآ إِبۡرَٰهِيمَ رُشۡدَهُۥ مِن قَبۡلُ وَكُنَّا بِهِۦ عَٰلِمِينَ

Va ʙa tahqiq Mo peş az in dodem ʙa Iʙrohim hidojat va rohjoʙiaşro, ki mardumro ʙa on da'vat namud va ʙa ahvoli ū dono ʙudem
Surah Al-Anbiya, Verse 51


إِذۡ قَالَ لِأَبِيهِ وَقَوۡمِهِۦ مَا هَٰذِهِ ٱلتَّمَاثِيلُ ٱلَّتِيٓ أَنتُمۡ لَهَا عَٰكِفُونَ

On goh ki ʙa padaraş va qavmaş guft: «In ʙuthoe, ki xud soxtaed va parastişi onhoro lozim giriftaed, cistand?»
Surah Al-Anbiya, Verse 52


قَالُواْ وَجَدۡنَآ ءَابَآءَنَا لَهَا عَٰبِدِينَ

Guftand: «Padaronamonro didem, ki onhoro meparastidand»
Surah Al-Anbiya, Verse 53


قَالَ لَقَدۡ كُنتُمۡ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُمۡ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ

Iʙrohim ʙarojaşon guft: «Alʙatta, şumo va padaronaton dar gumrohii oşkoro ʙudaed»
Surah Al-Anbiya, Verse 54


قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا بِٱلۡحَقِّ أَمۡ أَنتَ مِنَ ٱللَّـٰعِبِينَ

Guftand: «Baroi mo suxani haqqe ovardaī jo az kasoni şūxikunandavu ʙozingar hastī?»
Surah Al-Anbiya, Verse 55


قَالَ بَل رَّبُّكُمۡ رَبُّ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ ٱلَّذِي فَطَرَهُنَّ وَأَنَا۠ عَلَىٰ ذَٰلِكُم مِّنَ ٱلشَّـٰهِدِينَ

Iʙrohim ʙarojaşon guft: «Balki haqro ovardaam va şumoro da'vat ʙa iʙodati Vaj mekunam, ʙalki Parvardigori şumo, Parvardigori osmonhovu zamin ast. On zotest, ki onhoro ʙijofaridaast. Va man ʙar in suxan, ki megūjam, guvohī mediham
Surah Al-Anbiya, Verse 56


وَتَٱللَّهِ لَأَكِيدَنَّ أَصۡنَٰمَكُم بَعۡدَ أَن تُوَلُّواْ مُدۡبِرِينَ

Va ʙa Alloh savgand, ʙa'de ki şumo ʙiraved, corai in ʙutonatonro xoham kard»
Surah Al-Anbiya, Verse 57


فَجَعَلَهُمۡ جُذَٰذًا إِلَّا كَبِيرٗا لَّهُمۡ لَعَلَّهُمۡ إِلَيۡهِ يَرۡجِعُونَ

Pas Iʙrohim onhoro pora-pora kard. Magar ʙuzurgtarinaşonro, şojad, ki qavmaş ʙa sūji ū ruçū' kunand va az ū ʙipursand, to çavoʙ dodan natavonad va gumrohiaşon ʙajon gardad va huççat ʙar onho ʙarpo şavad
Surah Al-Anbiya, Verse 58


قَالُواْ مَن فَعَلَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَآ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Qavmi Iʙrohim guftand: «cī kase ʙa ma'ʙudoni mo cunin kardaast? Alʙatta, ū az sitamkoron ast!»
Surah Al-Anbiya, Verse 59


قَالُواْ سَمِعۡنَا فَتٗى يَذۡكُرُهُمۡ يُقَالُ لَهُۥٓ إِبۡرَٰهِيمُ

Kasone, ki şunida ʙudand Iʙrohim savgand jod kardaast va ʙa ʙuthojaşon corae meʙinad, guftand: «Şunidaem, ki çavone ʙa nomi Iʙrohim ʙa ʙadī az onho suxan meguftaast»
Surah Al-Anbiya, Verse 60


قَالُواْ فَأۡتُواْ بِهِۦ عَلَىٰٓ أَعۡيُنِ ٱلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَشۡهَدُونَ

Sardoroni qavm guftand: «Iʙrohimro ʙa nazdi mardum ʙijovared, to ʙoşad, ki onho şahodat dihand»
Surah Al-Anbiya, Verse 61


قَالُوٓاْ ءَأَنتَ فَعَلۡتَ هَٰذَا بِـَٔالِهَتِنَا يَـٰٓإِبۡرَٰهِيمُ

Guftand: «Ej Iʙrohim, ojo tu ʙo ma'ʙudoni mo cunin kardaī?»
Surah Al-Anbiya, Verse 62


قَالَ بَلۡ فَعَلَهُۥ كَبِيرُهُمۡ هَٰذَا فَسۡـَٔلُوهُمۡ إِن كَانُواْ يَنطِقُونَ

Iʙrohim guft: «Balki ʙuti ʙuzurgtarinaşon cunin kardaast. Agar suxan megūjand, az onho ʙipursed»
Surah Al-Anbiya, Verse 63


فَرَجَعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ فَقَالُوٓاْ إِنَّكُمۡ أَنتُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Cun gumrohiaşon zohir şud ʙo xud omadand va guftand: «Begumon şumo xud sitamkor hasted»
Surah Al-Anbiya, Verse 64


ثُمَّ نُكِسُواْ عَلَىٰ رُءُوسِهِمۡ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا هَـٰٓؤُلَآءِ يَنطِقُونَ

On goh ʙa hajrat sar furū doştand va ʙoz ʙa sarkaşii xud ʙozgaşta guftand: «Tu xud medonī, ki inho suxan namegūjand»
Surah Al-Anbiya, Verse 65


قَالَ أَفَتَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَا يَضُرُّكُمۡ

Iʙrohim ʙarojaşon guft: «Ojo ƣajri Alloh cizero meparasted, ki şumoro na foida merasonad, na zijon
Surah Al-Anbiya, Verse 66


أُفّٖ لَّكُمۡ وَلِمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ

Voj ʙar şumo va voj ʙar cizhoe, ki ʙa çoi Alloh meparasted. Ojo xirad namevarzed
Surah Al-Anbiya, Verse 67


قَالُواْ حَرِّقُوهُ وَٱنصُرُوٓاْ ءَالِهَتَكُمۡ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ

Cun haq zohir şud va huççataşon ʙotil gaşt, guftand: «Agar mexohed kore ʙikuned, ūro ʙisūzoned va ma'ʙudoni xudro nusrat dihed»
Surah Al-Anbiya, Verse 68


قُلۡنَا يَٰنَارُ كُونِي بَرۡدٗا وَسَلَٰمًا عَلَىٰٓ إِبۡرَٰهِيمَ

Guftem: «Ej otaş, ʙar Iʙrohim sard va salomat ʙoş!»
Surah Al-Anbiya, Verse 69


وَأَرَادُواْ بِهِۦ كَيۡدٗا فَجَعَلۡنَٰهُمُ ٱلۡأَخۡسَرِينَ

Qavmaş mexostand ʙaroi Iʙrohim makre ʙijandeşand, vale Mo onhoro zijonkortarini mardum namudem
Surah Al-Anbiya, Verse 70


وَنَجَّيۡنَٰهُ وَلُوطًا إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَا لِلۡعَٰلَمِينَ

Va naçot dodem Iʙrohim va Lutro az duşmanaşon Namrud va qavmaş az sarzamini Iroq ʙa sūji sarzamini Şom, ki dar on ʙaroi çahonijon ʙarakat nihodaem
Surah Al-Anbiya, Verse 71


وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَ نَافِلَةٗۖ وَكُلّٗا جَعَلۡنَا صَٰلِحِينَ

Va ʙa Iʙrohim Ishoqro va ilova ʙar on naʙerae, cun Ja'quʙro ʙaxşidem. Va hamaro az şoistagon gardonidem
Surah Al-Anbiya, Verse 72


وَجَعَلۡنَٰهُمۡ أَئِمَّةٗ يَهۡدُونَ بِأَمۡرِنَا وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِمۡ فِعۡلَ ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَإِقَامَ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءَ ٱلزَّكَوٰةِۖ وَكَانُواْ لَنَا عَٰبِدِينَ

Va hama Iʙrohimu Ishoq va Ja'quʙro peşvojone soxtem, ki ʙa amri Mo hidojat mekardand. Va ançom dodani korhoi nek va ʙarpoj doştani namoz va dodani zakotro ʙa onho vahj kardem va hama parastandai Mo ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 73


وَلُوطًا ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗا وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِي كَانَت تَّعۡمَلُ ٱلۡخَبَـٰٓئِثَۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَٰسِقِينَ

Va ʙa Lut hukmu ilm dodem va ūro az dehae (Sadum), ki mardumaş korhoi palid mekardand, naçotaş ʙaxşidem. Haroina, ʙa saʙaʙi ançom dodani korhoi nopok va munkar onho mardumi ʙadu fosiq ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 74


وَأَدۡخَلۡنَٰهُ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُۥ مِنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ

Lutro dar rahmati xeş doxil kardem, ki alʙatta, ū az şoistagon ʙud
Surah Al-Anbiya, Verse 75


وَنُوحًا إِذۡ نَادَىٰ مِن قَبۡلُ فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَنَجَّيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥ مِنَ ٱلۡكَرۡبِ ٱلۡعَظِيمِ

Va Nūhro jod kun ej Rasul, ki peş az tu va peş az Iʙrohimu Lut, Moro nido kard. Pas, duoi ūro qaʙul kardem va ū va xonadonaşro az rançi ʙuzurg naçot dodem
Surah Al-Anbiya, Verse 76


وَنَصَرۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمَ سَوۡءٖ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ أَجۡمَعِينَ

Va ūro ʙar mardume, ki ojoti Moro durūƣ meʙarovardand, pirūzī dodem. Hamono onon mardumi ʙad ʙudand, pas Mo hamaro ƣarq soxtem
Surah Al-Anbiya, Verse 77


وَدَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ إِذۡ يَحۡكُمَانِ فِي ٱلۡحَرۡثِ إِذۡ نَفَشَتۡ فِيهِ غَنَمُ ٱلۡقَوۡمِ وَكُنَّا لِحُكۡمِهِمۡ شَٰهِدِينَ

Va Dovudu Sulajmonro jod kun ej Rasul, on goh ki dar ʙorai kiştzore dovarī kardand, ki gūsfandoni qavme şaʙona ʙa kiştzori digare daromada dar on ço carida kiştzoraşro talaf dodand. Va Mo şohidi dovarii onho ʙudem. Pas Dovud hukm kard: gūsfandone, ki kiştzorro talaf dodaand, ʙa sohiʙi zamin doda şavad. Ammo Sulajmon hukmi durust kard, ki sohiʙoni gūsfandon, gusfandonro ʙa sohiʙi kiştzor medihad va az nasli on va paşmi on va az şiri on istifoda meʙarad, to ʙaroʙar şudani qimati kişt, ʙa'd az on sohiʙoni gūsfandon gūsfandonro megirand
Surah Al-Anbiya, Verse 78


فَفَهَّمۡنَٰهَا سُلَيۡمَٰنَۚ وَكُلًّا ءَاتَيۡنَا حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَسَخَّرۡنَا مَعَ دَاوُۥدَ ٱلۡجِبَالَ يُسَبِّحۡنَ وَٱلطَّيۡرَۚ وَكُنَّا فَٰعِلِينَ

Va in şevai dovariro ʙa Sulajmon omūxtem va har jakero hukmu ilme dodem va kūhhoro mute'i Dovud gardonidem, ki onho va parrandagon ʙo ū (Dovud) tasʙeh meguftand va in hamaro Mo kardem
Surah Al-Anbiya, Verse 79


وَعَلَّمۡنَٰهُ صَنۡعَةَ لَبُوسٖ لَّكُمۡ لِتُحۡصِنَكُم مِّنۢ بَأۡسِكُمۡۖ فَهَلۡ أَنتُمۡ شَٰكِرُونَ

Va ʙa ū omūxtem, to ʙarojaton zireh ʙisozad. To şumoro ʙa hangomi çangidanaton hifz kunad. Pas, ojo ne'matero, ki Alloh taolo ʙa şumo arzonī kard ʙa vositai ʙandaaş Dovud alajhissalom, şukrkunanda hasted
Surah Al-Anbiya, Verse 80


وَلِسُلَيۡمَٰنَ ٱلرِّيحَ عَاصِفَةٗ تَجۡرِي بِأَمۡرِهِۦٓ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَاۚ وَكُنَّا بِكُلِّ شَيۡءٍ عَٰلِمِينَ

Va ʙaroi Sulajmon tundʙodro farmonʙardor kardem, ki ʙa amri ū ʙa sūji sarzamini (Şom), ki ʙarakataş doda ʙudem, harakat mekard. Va mo ʙa har cize ogohem
Surah Al-Anbiya, Verse 81


وَمِنَ ٱلشَّيَٰطِينِ مَن يَغُوصُونَ لَهُۥ وَيَعۡمَلُونَ عَمَلٗا دُونَ ذَٰلِكَۖ وَكُنَّا لَهُمۡ حَٰفِظِينَ

Va gurūhe az şajtonho (çinho) ʙarojaş dar ʙahr şinovarī mekardand va az on ʙarojaş durru gavharro meʙarovardand va çuz on ʙa korhoi digar maşƣul ʙudand va Mo hofizi onho ʙudem
Surah Al-Anbiya, Verse 82


۞وَأَيُّوبَ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥٓ أَنِّي مَسَّنِيَ ٱلضُّرُّ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّـٰحِمِينَ

Va jod kun ej Rasul, ki Mo Ajjuʙro ʙa ʙemorii ʙuzurg imtihonaş kardem, ki ahl va molu farzandaş az dast raftand, pas, saʙr kard va umedi savoʙ kard, on goh ki Parvardigoraşro nido dod: «Ba man ʙemorī va ranç rasidaast va Tu mehruʙontarini mehruʙononī, pas maro şifo deh»
Surah Al-Anbiya, Verse 83


فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ فَكَشَفۡنَا مَا بِهِۦ مِن ضُرّٖۖ وَءَاتَيۡنَٰهُ أَهۡلَهُۥ وَمِثۡلَهُم مَّعَهُمۡ رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِنَا وَذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰبِدِينَ

Pas duojaşro içoʙat kardem. Va on ciro, ki az ranç ʙo vaj ʙud, az ū dur kardem va xonadonaşro va monandi onhoro ʙo onho ʙa ū ʙozgardonidem. Va in rahmate ʙud az çoniʙi Mo, to iʙodatkunandagon hameşa ʙa jod doşta ʙoşand
Surah Al-Anbiya, Verse 84


وَإِسۡمَٰعِيلَ وَإِدۡرِيسَ وَذَا ٱلۡكِفۡلِۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّـٰبِرِينَ

Va Ismoil va Idris va Zulkiflro jod kun, ki hama az saʙrkunandagon dar toati Alloh va dur az ma'sijati Alloh va rozişavanda ʙar qazovu qadari Alloh ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 85


وَأَدۡخَلۡنَٰهُمۡ فِي رَحۡمَتِنَآۖ إِنَّهُم مِّنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ

Ononro dar rahmati xud darovardem va ʙa durustī, ki onho ham dar zohir va ʙotin az şoistagon ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 86


وَذَا ٱلنُّونِ إِذ ذَّهَبَ مُغَٰضِبٗا فَظَنَّ أَن لَّن نَّقۡدِرَ عَلَيۡهِ فَنَادَىٰ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ أَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّآ أَنتَ سُبۡحَٰنَكَ إِنِّي كُنتُ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va Zunnun; (Junus iʙni Matto alajhissalom)-ro jod kun, (ki Alloh taolo ūro ʙa sūji qavmaş firistod, to qavmaşro da'vat namojad, vale da'vati ūro qaʙul nakardand va ū va'da ʙar azoʙaşon kard, tavʙa nakardand va xud saʙr nakard), cun xaşmnok ʙiraft va pindoşt, ki hargiz ʙar ū tang namegirem, (lekin Alloh taolo ūro ʙa tangī va zindon imtihon kard, ki mohī ūro dar ʙahr ʙa halqaş furū ʙurd. Va dar se torikī; torikii şaʙ va ʙahr va şikami mohī tavʙa karda) nido dod: «Heç Allohe ʙarhaq çuz Tu nest. Tu pok hastī va man az sitamkoron hastam»
Surah Al-Anbiya, Verse 87


فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَنَجَّيۡنَٰهُ مِنَ ٱلۡغَمِّۚ وَكَذَٰلِكَ نُـۨجِي ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

Pas duojaşro qaʙul kardem va ūro az ƣam naçot dodem va hamcunin mū'minonro naçot medihem
Surah Al-Anbiya, Verse 88


وَزَكَرِيَّآ إِذۡ نَادَىٰ رَبَّهُۥ رَبِّ لَا تَذَرۡنِي فَرۡدٗا وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡوَٰرِثِينَ

Va Zakarijoro jod kun, ki dar pironsolī az Alloh talaʙi farzand kard, on goh ki Parvardigoraşro nido kard: «Ej Parvardigori man, maro tanho maguzor. Va Tu ʙehtarini vorisonī!»
Surah Al-Anbiya, Verse 89


فَٱسۡتَجَبۡنَا لَهُۥ وَوَهَبۡنَا لَهُۥ يَحۡيَىٰ وَأَصۡلَحۡنَا لَهُۥ زَوۡجَهُۥٓۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ يُسَٰرِعُونَ فِي ٱلۡخَيۡرَٰتِ وَيَدۡعُونَنَا رَغَبٗا وَرَهَبٗاۖ وَكَانُواْ لَنَا خَٰشِعِينَ

Duojaşro qaʙul kardem va ʙa ū Jahjoro ʙaxşidem va zanaşro ʙarojaş dar axloq va homiladorī va vilodat şoista gardonidem. Ba durustī, ki in pajomʙaron dar korhoi nek şitoʙ mekardand va ʙa ʙimu umed Moro mexondand va dar ʙaroʙari Mo furūtan ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 90


وَٱلَّتِيٓ أَحۡصَنَتۡ فَرۡجَهَا فَنَفَخۡنَا فِيهَا مِن رُّوحِنَا وَجَعَلۡنَٰهَا وَٱبۡنَهَآ ءَايَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ

Va jod kun ej Rasul, on zanro (ja'ne, qissai Marjam, duxtari Imron)-ro, ki şarmgohi xudro az harom nigoh doşt va Mo az rūhi Xud dar ū damidem (ja'ne, ʙe heç şavhar homilador şud), pas, ū va farzandaş (Iso alajhissalom)-ro ʙaroi çahonijon iʙrate gardonidem
Surah Al-Anbiya, Verse 91


إِنَّ هَٰذِهِۦٓ أُمَّتُكُمۡ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ وَأَنَا۠ رَبُّكُمۡ فَٱعۡبُدُونِ

Guftem: Ej mardum, ʙa durustī, ki in dini şumost, dini jagona va on islom ast, ki hamai pajomʙaroni guzaşta ʙar on ʙudand. Va alʙatta, Man Parvardigori şumojam, pas Maro ʙiparasted
Surah Al-Anbiya, Verse 92


وَتَقَطَّعُوٓاْ أَمۡرَهُم بَيۡنَهُمۡۖ كُلٌّ إِلَيۡنَا رَٰجِعُونَ

Lekin mardum ʙar pajomʙaroni xud ixtilof kardand. Va dar dini xeş firqa-firqa şudand. Hama ʙa nazdi Mo ʙozmegardand va ʙar on ci ki kardaand, muhosaʙa karda meşavand
Surah Al-Anbiya, Verse 93


فَمَن يَعۡمَلۡ مِنَ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَلَا كُفۡرَانَ لِسَعۡيِهِۦ وَإِنَّا لَهُۥ كَٰتِبُونَ

Har kas, ki kore şoista kunad ʙa qadri tavonoiaş va dar hole ki imon ovarda ʙoşad ʙa Alloh va Rasulaş, Alloh taolo amali ūro ʙarʙod naxohad kard, ʙalki candon zijod xohad kard va rūzi qijomat amalaşro navişta mejoʙad
Surah Al-Anbiya, Verse 94


وَحَرَٰمٌ عَلَىٰ قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَآ أَنَّهُمۡ لَا يَرۡجِعُونَ

Va şahrero, ki ʙa saʙaʙi kufr va zulmaşon ʙa halokat rasonidaem (mardumaşro), muhol ast, ki ʙa dunjo ʙozgardand
Surah Al-Anbiya, Verse 95


حَتَّىٰٓ إِذَا فُتِحَتۡ يَأۡجُوجُ وَمَأۡجُوجُ وَهُم مِّن كُلِّ حَدَبٖ يَنسِلُونَ

To on goh ki peşi rohi Ja'çuçu Ma'çuç kuşoda şavand va onon az ʙalandiho ʙa şitoʙ farojand
Surah Al-Anbiya, Verse 96


وَٱقۡتَرَبَ ٱلۡوَعۡدُ ٱلۡحَقُّ فَإِذَا هِيَ شَٰخِصَةٌ أَبۡصَٰرُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يَٰوَيۡلَنَا قَدۡ كُنَّا فِي غَفۡلَةٖ مِّنۡ هَٰذَا بَلۡ كُنَّا ظَٰلِمِينَ

Va dar in vaqt va'dai rostin nazdik gardad va on goh jakʙora caşmoni kofiron ʙolo dūxta şavad, (gūjand): «Voj ʙar mo, dar haqiqat mo az in hol ƣofil ʙudem. Balki mo sitamkor ʙudem!»
Surah Al-Anbiya, Verse 97


إِنَّكُمۡ وَمَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ حَصَبُ جَهَنَّمَ أَنتُمۡ لَهَا وَٰرِدُونَ

Hamono şumo ej kofiron va on cizhoe, ki ƣajri Alloh meparastided az ʙuton, hezumhoi çahannamed. Şumo ʙa çahannam vorid xohed şud
Surah Al-Anbiya, Verse 98


لَوۡ كَانَ هَـٰٓؤُلَآءِ ءَالِهَةٗ مَّا وَرَدُوهَاۖ وَكُلّٞ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Agar inho ma'ʙudoni haqiqī va loiqi parastiş meʙudand, ʙa çahannam nameraftand va hol on ki hama (iʙodatkunanda va iʙodat kardaşuda) dar çahannam çovidonand
Surah Al-Anbiya, Verse 99


لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَهُمۡ فِيهَا لَا يَسۡمَعُونَ

Onon (ʙutparaston) dar çahannam farjod mekaşand va hol on ki onho dar on ço heç nameşunavand farjodi jakdigaraşonro
Surah Al-Anbiya, Verse 100


إِنَّ ٱلَّذِينَ سَبَقَتۡ لَهُم مِّنَّا ٱلۡحُسۡنَىٰٓ أُوْلَـٰٓئِكَ عَنۡهَا مُبۡعَدُونَ

Ba durustī, kasone, ki ʙarojaşon az çoniʙi Mo az peştar nekūī muqarrar şud, az dūzax dur nigoh doşta meşavand
Surah Al-Anbiya, Verse 101


لَا يَسۡمَعُونَ حَسِيسَهَاۖ وَهُمۡ فِي مَا ٱشۡتَهَتۡ أَنفُسُهُمۡ خَٰلِدُونَ

Inho hatto sadoi otaşi dūzaxro nameşunavand va dar ʙihişt, ki har ci ki dilxohaşon ast, muhajjost va dar on ço çovidonand
Surah Al-Anbiya, Verse 102


لَا يَحۡزُنُهُمُ ٱلۡفَزَعُ ٱلۡأَكۡبَرُ وَتَتَلَقَّىٰهُمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ هَٰذَا يَوۡمُكُمُ ٱلَّذِي كُنتُمۡ تُوعَدُونَ

Rūzi qijomat on vahşati ʙuzurg ƣamginaşon nakunad va fariştagon ʙa didoraşon ojand ʙaşorat dihand, ki in hamon rūzest, ki ʙa şumo savoʙhoi ʙisjor va'da doda ʙudand
Surah Al-Anbiya, Verse 103


يَوۡمَ نَطۡوِي ٱلسَّمَآءَ كَطَيِّ ٱلسِّجِلِّ لِلۡكُتُبِۚ كَمَا بَدَأۡنَآ أَوَّلَ خَلۡقٖ نُّعِيدُهُۥۚ وَعۡدًا عَلَيۡنَآۚ إِنَّا كُنَّا فَٰعِلِينَ

Rūze, ki osmonro cun sahifai navişta dar ham peconem. Va cunon ki naxustin ʙor ʙijofaridem, onro az sar ʙozgardonem. In va'daest, ki ʙarovardanaş ʙar ūhdai Most, alʙatta, Mo cunon xohem kard
Surah Al-Anbiya, Verse 104


وَلَقَدۡ كَتَبۡنَا فِي ٱلزَّبُورِ مِنۢ بَعۡدِ ٱلذِّكۡرِ أَنَّ ٱلۡأَرۡضَ يَرِثُهَا عِبَادِيَ ٱلصَّـٰلِحُونَ

Va ʙa rostī dar Zaʙur (kitoʙhoi nozil şuda) naviştaem, pas az on ki dar Lavhi Mahfuz navişta şud, ki hamono zaminro ʙandagoni solihi man ʙa irs meʙarand
Surah Al-Anbiya, Verse 105


إِنَّ فِي هَٰذَا لَبَلَٰغٗا لِّقَوۡمٍ عَٰبِدِينَ

Va dar in kitoʙ taʙliƣest (daleli kofī) ʙaroi iʙodatkunandagon
Surah Al-Anbiya, Verse 106


وَمَآ أَرۡسَلۡنَٰكَ إِلَّا رَحۡمَةٗ لِّلۡعَٰلَمِينَ

Va nafiristodem turo ej Rasul, çuz on ki ʙa mardumi çahon rahmate arzonī dorem. Pas, kase imon ovard ʙa tu nekʙaxt gaşt va naçot joft va kase, ki imon naovard noumed gaşt va zijon did
Surah Al-Anbiya, Verse 107


قُلۡ إِنَّمَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّ أَنَّمَآ إِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ

Bigū: «Hamono ʙa man vahj şuda, ki ma'ʙudi şumo, ki sazovori iʙodat ast Allohi jaktost, ojo ʙa on taslim meşaved?» Pas, taslim şaved va dar iʙodataş sar furū ored
Surah Al-Anbiya, Verse 108


فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ ءَاذَنتُكُمۡ عَلَىٰ سَوَآءٖۖ وَإِنۡ أَدۡرِيٓ أَقَرِيبٌ أَم بَعِيدٞ مَّا تُوعَدُونَ

Pas agar onho az Islom rūj gardonidand, ʙigū: «Şumoro xaʙar dodam, to hama dar ogohī ʙaroʙar ʙoşed. Va man namedonam, on ci şumoro ʙa azoʙe va'da doda meşaved, nazdik ast jo dur
Surah Al-Anbiya, Verse 109


إِنَّهُۥ يَعۡلَمُ ٱلۡجَهۡرَ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡتُمُونَ

Hamono Ūst, ki medonad har suxanero, ki ʙa ovozi ʙaland gūed jo dar dil pinhon dored va ʙa on muhosaʙa karda meşaved
Surah Al-Anbiya, Verse 110


وَإِنۡ أَدۡرِي لَعَلَّهُۥ فِتۡنَةٞ لَّكُمۡ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ

Va namedonam şojad in ta'xiri azoʙ ozmoişe ʙaroi şumo va ʙahramandī, to muddate ʙoşad, ki kufraton zijod gardad va ʙa azoʙi ʙuzurg ducor garded
Surah Al-Anbiya, Verse 111


قَٰلَ رَبِّ ٱحۡكُم بِٱلۡحَقِّۗ وَرَبُّنَا ٱلرَّحۡمَٰنُ ٱلۡمُسۡتَعَانُ عَلَىٰ مَا تَصِفُونَ

(Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam) guft: «Ej Parvardigori man, ʙajni man va ʙajni kase, ki maro durūƣ ʙarovard ʙa haq dovarī kun. Va Parvardigori mo Allohi mehruʙon ast, ki az Ū madad pursida meşavad dar ʙaroʙari on ci şumo ʙajon mekuned»
Surah Al-Anbiya, Verse 112


Author: Khoja Mirov


<< Surah 20
>> Surah 22

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai