UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Hajj - Tajik Translation by Khoja Mirov


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمۡۚ إِنَّ زَلۡزَلَةَ ٱلسَّاعَةِ شَيۡءٌ عَظِيمٞ

Ej mardum, az azoʙi Parvardigoraton ʙo içro namudani amrhojaş va dur ʙudan az man'kardahojaş ʙitarsed, ki alʙatta, zilzilai qijomat hodisai ʙuzurgest, ki andoza va sifati on zilzilaro va cī guna şudanaşro heç kas nadonad, ʙa çuz Parvardigori çahonijon
Surah Al-Hajj, Verse 1


يَوۡمَ تَرَوۡنَهَا تَذۡهَلُ كُلُّ مُرۡضِعَةٍ عَمَّآ أَرۡضَعَتۡ وَتَضَعُ كُلُّ ذَاتِ حَمۡلٍ حَمۡلَهَا وَتَرَى ٱلنَّاسَ سُكَٰرَىٰ وَمَا هُم بِسُكَٰرَىٰ وَلَٰكِنَّ عَذَابَ ٱللَّهِ شَدِيدٞ

On rūz, ʙarpo şudani qijomatro ʙuʙined, ki har şirdihanda az tifle, ki şir medihad, ƣofil şavad va har zani ʙordor ʙori şikami xudro ʙar zamin guzorad va mardumro cun mast ʙinī, hol on ki mast nestand, ʙalki azoʙi Alloh ʙisjor saxt ast, ki aqlu idrokaşonro raʙudaast
Surah Al-Hajj, Verse 2


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَيَتَّبِعُ كُلَّ شَيۡطَٰنٖ مَّرِيدٖ

Ba'ze az mardumi ahli kufr ʙe heç donişe dar ʙorai Alloh ʙahs mekunand va dar qudrati Alloh şak meorand, ki cī guna az nav zinda xohem şud? Va har şajtoni sarkaşro pajravī mekunand
Surah Al-Hajj, Verse 3


كُتِبَ عَلَيۡهِ أَنَّهُۥ مَن تَوَلَّاهُ فَأَنَّهُۥ يُضِلُّهُۥ وَيَهۡدِيهِ إِلَىٰ عَذَابِ ٱلسَّعِيرِ

Dar qazoi ilohī ʙar şajton cunin muqarrar şudaast, ki har kas, ki şajtonro dūst ʙidorad va pajravī namojad, pas şajton ūro gumroh mekunad va ūro ʙa sūi azoʙi otaşi sūzon meʙarad
Surah Al-Hajj, Verse 4


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِن كُنتُمۡ فِي رَيۡبٖ مِّنَ ٱلۡبَعۡثِ فَإِنَّا خَلَقۡنَٰكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ مِن نُّطۡفَةٖ ثُمَّ مِنۡ عَلَقَةٖ ثُمَّ مِن مُّضۡغَةٖ مُّخَلَّقَةٖ وَغَيۡرِ مُخَلَّقَةٖ لِّنُبَيِّنَ لَكُمۡۚ وَنُقِرُّ فِي ٱلۡأَرۡحَامِ مَا نَشَآءُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ نُخۡرِجُكُمۡ طِفۡلٗا ثُمَّ لِتَبۡلُغُوٓاْ أَشُدَّكُمۡۖ وَمِنكُم مَّن يُتَوَفَّىٰ وَمِنكُم مَّن يُرَدُّ إِلَىٰٓ أَرۡذَلِ ٱلۡعُمُرِ لِكَيۡلَا يَعۡلَمَ مِنۢ بَعۡدِ عِلۡمٖ شَيۡـٔٗاۚ وَتَرَى ٱلۡأَرۡضَ هَامِدَةٗ فَإِذَآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡهَا ٱلۡمَآءَ ٱهۡتَزَّتۡ وَرَبَتۡ وَأَنۢبَتَتۡ مِن كُلِّ زَوۡجِۭ بَهِيجٖ

Ej mardum, agar dar şuʙha hasted az rūze, ki Alloh murdahoro zinda megardonad, Mo padari şumoro az xok, sipas nasli vajro az nutfae, ki dar rahmi zan qaror megirad, sipas az laxtai xune, ki on ʙa qudrati Alloh ʙasta megardad, sipas az poragūşti şakljofta, ki dar muddati muajjan tavallud meşavad va goh noşakljofta, ki peş az muddati tavallud, meaftad, ʙijofaridaem, to qudrati xudro ʙarojaton oşkor kunem. Va to zamone muajjan har ciro xohem, dar rahmho nigah medorem, sipas az ʙatni modaraton şumoro kūdake ʙerun meovarem. Sipas, şumoro tarʙijat mekunem, to ʙa nihojati çavonii xud ʙirased. Ba'ze az şumo memirand va ʙa'ze ʙa piriju fartutī ʙurda meşavand, to on goh ki har ci omūxtaand, faromūş kunand. Va tu zaminro xuşkşuda meʙinī. Cun ʙoron ʙar on ʙifiristem, dar çunʙiş ojad va saʙziş joʙad va az har nav' gijohi zeʙo va xurram ʙirūjonad
Surah Al-Hajj, Verse 5


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّهُۥ يُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَأَنَّهُۥ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ

In hama dalelhoi zikrşuda ʙa saʙaʙi on ast, ki Alloh haq ast, murdagonro zinda mesozad va alʙatta, Ū ʙar hama ciz tavono ast
Surah Al-Hajj, Verse 6


وَأَنَّ ٱلسَّاعَةَ ءَاتِيَةٞ لَّا رَيۡبَ فِيهَا وَأَنَّ ٱللَّهَ يَبۡعَثُ مَن فِي ٱلۡقُبُورِ

Va ʙa durustī, ki qijomat xohad omad, şuʙhae dar on nest. Va Alloh hamai kasonero, ki dar gūrho hastand, zinda mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 7


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَلَا هُدٗى وَلَا كِتَٰبٖ مُّنِيرٖ

Va az mijoni mardumi kuffor kasest, ki dar ʙorai jagonagii Alloh ʙe heç donişe va heç rohnamoī va heç kitoʙi ravşaniʙaxşe ʙahs mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 8


ثَانِيَ عِطۡفِهِۦ لِيُضِلَّ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۖ لَهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞۖ وَنُذِيقُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ

Gardanro ʙa takaʙʙur ʙa jak sū megardonad, to mardumro az rohi Alloh gumroh sozad. Nasiʙi ū dar dunjo xorist va dar rūzi qijomat azoʙi otaşro ʙa ū mecaşonem
Surah Al-Hajj, Verse 9


ذَٰلِكَ بِمَا قَدَّمَتۡ يَدَاكَ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَيۡسَ بِظَلَّـٰمٖ لِّلۡعَبِيدِ

Baroi on sarkaş gufta meşavad: In çazoi korhoest, ki peş az in kardaī va Alloh ʙe gunoh ʙa ʙandagonaş sitam namekunad
Surah Al-Hajj, Verse 10


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَعۡبُدُ ٱللَّهَ عَلَىٰ حَرۡفٖۖ فَإِنۡ أَصَابَهُۥ خَيۡرٌ ٱطۡمَأَنَّ بِهِۦۖ وَإِنۡ أَصَابَتۡهُ فِتۡنَةٌ ٱنقَلَبَ عَلَىٰ وَجۡهِهِۦ خَسِرَ ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةَۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡخُسۡرَانُ ٱلۡمُبِينُ

Va az mijoni mardum kasest, ki islom ovardaast, vale dar qalʙaş imon doxil naşudaast Allohro ʙo şuʙha meparastad. Agar xajre ʙa ū rasad, dilaş ʙa on xajr orom giradu mutmain şavad va dar iʙodati Alloh ʙardavom istad va agar ozmoişe (ʙaloe) peş ojad, rūj ʙartoʙad. Dar dunjovu oxirat zijon ʙinad va on zijoni oşkoru ravşan ast
Surah Al-Hajj, Verse 11


يَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَضُرُّهُۥ وَمَا لَا يَنفَعُهُۥۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلضَّلَٰلُ ٱلۡبَعِيدُ

Va on zijondida ƣajri Alloh kasero mexonad, ki na zijone ʙa ū merasonad va na foidae va in gumrohiest ʙeintiho
Surah Al-Hajj, Verse 12


يَدۡعُواْ لَمَن ضَرُّهُۥٓ أَقۡرَبُ مِن نَّفۡعِهِۦۚ لَبِئۡسَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَلَبِئۡسَ ٱلۡعَشِيرُ

Kasero mexonad, ki zijonaş nazdiktar az sudi ū. Va cī hamdamon va dūstoni ʙade hastand. (Ja'ne, murod az in ʙuthojaşon ast)
Surah Al-Hajj, Verse 13


إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يُرِيدُ

Hamono Alloh kasonero, ki imon ovarda va korhoi şoista kardaand, ʙa ʙustonhoe, ki dar zeri on çūjho çorī meşavand, doxil mesozad va Alloh har cī xohad, hamon mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 14


مَن كَانَ يَظُنُّ أَن لَّن يَنصُرَهُ ٱللَّهُ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ فَلۡيَمۡدُدۡ بِسَبَبٍ إِلَى ٱلسَّمَآءِ ثُمَّ لۡيَقۡطَعۡ فَلۡيَنظُرۡ هَلۡ يُذۡهِبَنَّ كَيۡدُهُۥ مَا يَغِيظُ

Kase mepindoşt, ki Alloh dar dunjovu oxirat, hargiz ūro (dini Muhammad sallallohu alajhi va sallamro) nusrat namedihad va ʙa in xotir asaʙonī ast, pas resmone az saqfi xonaaş ʙijovezad, to xudro xafa kunad, sipas resmonro ʙiʙurad va ʙingarad, ki ojo in hila xaşmaşro dur mekunad? (Xulosai ma'no in ast, ki hamon tavre ki rasidani ū ʙa osmon ƣajri mumkin ast, hargiz Alloh nusrati pajomʙaraş Muhammad sallalloxu alajhi va sallamro qat' namegardonad)
Surah Al-Hajj, Verse 15


وَكَذَٰلِكَ أَنزَلۡنَٰهُ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ وَأَنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يُرِيدُ

Va in guna Qur'onro ʙa surati ojoti ravşan nozil kardem. Va ammo hidojat dar dasti Alloh ast, Alloh har kasro, ki ʙixohad, hidojat mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 16


إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلصَّـٰبِـِٔينَ وَٱلنَّصَٰرَىٰ وَٱلۡمَجُوسَ وَٱلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡصِلُ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدٌ

Alloh mijoni onon, ki imon ʙa Alloh va rasulaş ovardaand va onon, ki dini jahud jo soʙijon, jo nasoro, jo maçusijat (otaşparastī)-ro ʙarguzidaand va onon, ki muşrik şudaand, dar rūzi qijomat hukm mekunad va mū'minonro ʙa çannat va kofironro ʙa dūzax medarorad. Begumon Alloh ʙar hama ciz ogoh ast! Va har jakro muvofiqi a'molaş çazoi munosiʙ medihad
Surah Al-Hajj, Verse 17


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يَسۡجُدُۤ لَهُۥۤ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلشَّمۡسُ وَٱلۡقَمَرُ وَٱلنُّجُومُ وَٱلۡجِبَالُ وَٱلشَّجَرُ وَٱلدَّوَآبُّ وَكَثِيرٞ مِّنَ ٱلنَّاسِۖ وَكَثِيرٌ حَقَّ عَلَيۡهِ ٱلۡعَذَابُۗ وَمَن يُهِنِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن مُّكۡرِمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يَشَآءُ۩

Ojo nadidaī, (ej Pajomʙar), tamomi kasone, ki dar osmonhovu zamin hastand va oftoʙu moh va sitoragonu kūhho va daraxtonu cahorpojon va ʙisjore az mardum Allohro saçda mekunand. Va ʙisjor kasone hastand, ki azoʙ ʙar onho muqarrar şudaast va har kiro Alloh xor sozad, giromidorandae nadorad. Ba durustī, ki Alloh har cī ʙixohad, hamon mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 18


۞هَٰذَانِ خَصۡمَانِ ٱخۡتَصَمُواْ فِي رَبِّهِمۡۖ فَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ قُطِّعَتۡ لَهُمۡ ثِيَابٞ مِّن نَّارٖ يُصَبُّ مِن فَوۡقِ رُءُوسِهِمُ ٱلۡحَمِيمُ

In du gurūh: (ahli imon va ahli kufr) duşmanoni jakdigarand dar ʙorai Parvardigoraşon ʙa xusumat ʙarxostaand. Har jake xudro haq medonad. Pas, onon, ki kofir şudand, ʙarojaşon çomahoe az otaş ʙurida şudaast, ki çasadhojaşonro ʙirjon mekunad va az ʙolo ʙar saraşon oʙi çūşon merezand
Surah Al-Hajj, Verse 19


يُصۡهَرُ بِهِۦ مَا فِي بُطُونِهِمۡ وَٱلۡجُلُودُ

Ba on oʙi çūşon har cī dar daruni şikam dorand va niz pūsthojaşon gudoxta meşavad
Surah Al-Hajj, Verse 20


وَلَهُم مَّقَٰمِعُ مِنۡ حَدِيدٖ

Va ʙaroi azoʙ dodani onho gurzhoi ohanin muhajjo ast
Surah Al-Hajj, Verse 21


كُلَّمَآ أَرَادُوٓاْ أَن يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا مِنۡ غَمٍّ أُعِيدُواْ فِيهَا وَذُوقُواْ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ

Har goh ki ʙixohand az on azoʙ, az on andūh ʙerun ojand, ʙori digar ononro ʙa on ʙozgardonda meşavand. Va ʙa onon gufta meşavad, ki ʙicaşed azoʙi otaşi sūzonro
Surah Al-Hajj, Verse 22


إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ يُحَلَّوۡنَ فِيهَا مِنۡ أَسَاوِرَ مِن ذَهَبٖ وَلُؤۡلُؤٗاۖ وَلِبَاسُهُمۡ فِيهَا حَرِيرٞ

Alloh kasonero, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand, ʙa ʙihişthoe, ki dar zeri on çūjho meravad, doxil mesozad. Dar on ço ʙo dastʙandhoe az tillovu marvorid orosta şavand va liʙosaşon dar on ço az harir (aʙreşim) ast
Surah Al-Hajj, Verse 23


وَهُدُوٓاْ إِلَى ٱلطَّيِّبِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَهُدُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطِ ٱلۡحَمِيدِ

Onon dar dunjo ʙa sūi suxani pok tavhid roh joftand va ʙa sūi rohi islom, ki ʙaranda ʙa çannat ast, rohnamoī şudaand
Surah Al-Hajj, Verse 24


إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ ٱلَّذِي جَعَلۡنَٰهُ لِلنَّاسِ سَوَآءً ٱلۡعَٰكِفُ فِيهِ وَٱلۡبَادِۚ وَمَن يُرِدۡ فِيهِ بِإِلۡحَادِۭ بِظُلۡمٖ نُّذِقۡهُ مِنۡ عَذَابٍ أَلِيمٖ

Onhoe, ki kofir şudaand ʙa on ci ki Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) ovard va mardumro az rohi Alloh va Masçidulharom, ki ʙaroi mardumi ci muqimu ci musofir ʙaroʙar ast, ʙozmedorand va niz har kiro dar on ço qasdi kaçravī jo sitamkorī doşta ʙoşad, ʙa ū azoʙi dardovar ʙicaşonem
Surah Al-Hajj, Verse 25


وَإِذۡ بَوَّأۡنَا لِإِبۡرَٰهِيمَ مَكَانَ ٱلۡبَيۡتِ أَن لَّا تُشۡرِكۡ بِي شَيۡـٔٗا وَطَهِّرۡ بَيۡتِيَ لِلطَّآئِفِينَ وَٱلۡقَآئِمِينَ وَٱلرُّكَّعِ ٱلسُّجُودِ

Va ej Pajomʙar, ʙa jod or zamonero, ki çojgohi xonai Allohro ʙaroi Iʙrohim muajjan soxtem va ʙa ū guftem: «Heç cizro şariki Man masoz va xonai Maro ʙaroi tavofkunandagon va ʙa namoz istodagon va ruku'kunandavu saçdakunandagon pokiza ʙidor»
Surah Al-Hajj, Verse 26


وَأَذِّن فِي ٱلنَّاسِ بِٱلۡحَجِّ يَأۡتُوكَ رِجَالٗا وَعَلَىٰ كُلِّ ضَامِرٖ يَأۡتِينَ مِن كُلِّ فَجٍّ عَمِيقٖ

Va ej Iʙrohim, mardumro ʙa voçiʙ ʙudani haç da'vat kun, to pijoda jo savor ʙar şuturoni loƣar, ki asari zahmati safar onhoro xasta kardaast, az rohhoi dur nazdi tu ʙijojand
Surah Al-Hajj, Verse 27


لِّيَشۡهَدُواْ مَنَٰفِعَ لَهُمۡ وَيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ فِيٓ أَيَّامٖ مَّعۡلُومَٰتٍ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۖ فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡبَآئِسَ ٱلۡفَقِيرَ

To şohidi manfiathoi xud ʙoşand, az omurzişi gunohhojaşon va savoʙhoi qurʙoniaşon va toataşon va savdohojaşon va nomi Allohro dar rūzhoe muajjan (dahai avvali zulhiçça va serūzi pas az on) ʙa hangomi zaʙhi corpojon; (az şutur, gov va gūsfandon), ki Alloh rizqi rūzii onho soxtaast, jod kunand. Pas az onho ʙixūredu ʙenavojoni faqirro niz taom dihed
Surah Al-Hajj, Verse 28


ثُمَّ لۡيَقۡضُواْ تَفَثَهُمۡ وَلۡيُوفُواْ نُذُورَهُمۡ وَلۡيَطَّوَّفُواْ بِٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ

Sipas, cirkro az xud dur kunand va nazrhoi xeşro ado kunand va ʙar on xonai kūhansol (Ka'ʙa) tavof kunand
Surah Al-Hajj, Verse 29


ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ حُرُمَٰتِ ٱللَّهِ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّهُۥ عِندَ رَبِّهِۦۗ وَأُحِلَّتۡ لَكُمُ ٱلۡأَنۡعَٰمُ إِلَّا مَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡۖ فَٱجۡتَنِبُواْ ٱلرِّجۡسَ مِنَ ٱلۡأَوۡثَٰنِ وَٱجۡتَنِبُواْ قَوۡلَ ٱلزُّورِ

In ast hukmi Alloh dar on ci guzaşt va har kas şa'oiri Allohro ʙuzurg şumorad, pas in dar nazdi Parvardigoraş ʙarojaş ʙehtar ast. Va corpojon ʙar şumo haloland, magar onhoe, ki ʙarojaton xonda şud: az moli xudmurda, xun va digar cizhoi haromşuda. Pas az palidihoe, ki ʙa'ze az onho ʙutho hastand, durī kuned va az suxani ʙotilu durūƣ niz parhez kuned
Surah Al-Hajj, Verse 30


حُنَفَآءَ لِلَّهِ غَيۡرَ مُشۡرِكِينَ بِهِۦۚ وَمَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَكَأَنَّمَا خَرَّ مِنَ ٱلسَّمَآءِ فَتَخۡطَفُهُ ٱلطَّيۡرُ أَوۡ تَهۡوِي بِهِ ٱلرِّيحُ فِي مَكَانٖ سَحِيقٖ

Dar dini Alloh rost ʙoşed, ʙaroi Alloh heç guna şarike muqarrar nakuned va har kas, ki ʙa Alloh şirk ovarad, cun kasest, ki az osmon furū aftad va parrandae ūro ʙiraʙojad jo ʙode ʙa makoni dure rūfta partoftaast
Surah Al-Hajj, Verse 31


ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ شَعَـٰٓئِرَ ٱللَّهِ فَإِنَّهَا مِن تَقۡوَى ٱلۡقُلُوبِ

In ast hukmi Alloh va kasone, ki şiorhoi Allohro ʙuzurg meşumorand; (az iʙodatho va qurʙoniho) ʙa durustī in koraşon nişoni parhezgorii dilhost
Surah Al-Hajj, Verse 32


لَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ مَحِلُّهَآ إِلَى ٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ

Az on şuturoni qurʙonī to zamone muajjan ʙarojaton foidahoest, sipas çoi qurʙoniaşon dar on xonai kūhansol (Ka'ʙa) ast
Surah Al-Hajj, Verse 33


وَلِكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكٗا لِّيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۗ فَإِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ فَلَهُۥٓ أَسۡلِمُواْۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُخۡبِتِينَ

Baroi har ummate tarzi qurʙoniro muajajn soxtaem, to nomi Allohro ʙa hangomi zaʙh ʙar corpojone, ki qurʙonī karda meşavand ʙar zaʙon ronand. Pas ma'ʙudi şumo ma'ʙudi jaktost, dar ʙaroʙari Ū taslim şaved. Va fūrutanonro ʙa nekihoi dunjovu oxirat xuşxaʙar deh
Surah Al-Hajj, Verse 34


ٱلَّذِينَ إِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَجِلَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَٱلصَّـٰبِرِينَ عَلَىٰ مَآ أَصَابَهُمۡ وَٱلۡمُقِيمِي ٱلصَّلَوٰةِ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ

Kasone hastand, cun nomi Alloh ʙurda şavad, dilhojaşon az tarsi Ū haroson megardad va dar ʙaroʙari musiʙathoe, ki ʙa onho merasad, saʙr mevarzand va namozro ʙarpo medorand va az on ci rūziaşon dodaem, nafaqa mekunand
Surah Al-Hajj, Verse 35


وَٱلۡبُدۡنَ جَعَلۡنَٰهَا لَكُم مِّن شَعَـٰٓئِرِ ٱللَّهِ لَكُمۡ فِيهَا خَيۡرٞۖ فَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا صَوَآفَّۖ فَإِذَا وَجَبَتۡ جُنُوبُهَا فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡقَانِعَ وَٱلۡمُعۡتَرَّۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرۡنَٰهَا لَكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ

Şuturoni qurʙoniro ʙaroi şumo az şa'oiri Alloh qaror dodem, to ʙa on ʙa sūi Alloh nazdik şaved. Şumoro dar onho xajru ʙarakatest; az xūrdan, sadaqa kardan va savoʙ giriftan. Pas hangomi qurʙonī, dar hole, ki ʙar poj istodaand, nomi Allohro ʙar onho ʙixoned va cun paxlūjaşon ʙar zamin rasid, az gūşti onho ʙixūred va faqironi ʙoqanoat va gadojonro ʙixūroned. In guna Mo onhoro ʙaroi şumo rom kardem. Boşad, ki şumo siposguzorī kuned
Surah Al-Hajj, Verse 36


لَن يَنَالَ ٱللَّهَ لُحُومُهَا وَلَا دِمَآؤُهَا وَلَٰكِن يَنَالُهُ ٱلتَّقۡوَىٰ مِنكُمۡۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرَهَا لَكُمۡ لِتُكَبِّرُواْ ٱللَّهَ عَلَىٰ مَا هَدَىٰكُمۡۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Hargiz gūştho va xunhoi qurʙonijon ʙa Alloh namerasad, cunki Alloh ʙenijoz va loiqi sitoiş ast, ʙalki parhezgorii şumo, (ja'ne ixlosu nijati şumo) ʙa Ū merasad. Hamcunin onhoro ʙarojaton musaxxar namud, to Allohro ʙa xotiri on, ki hidojataton kardaast, ʙa ʙuzurgī jod kuned. Va nekūkoronro muƶda ʙideh
Surah Al-Hajj, Verse 37


۞إِنَّ ٱللَّهَ يُدَٰفِعُ عَنِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ كُلَّ خَوَّانٖ كَفُورٍ

Ba rostī, Alloh az kasone, ki imon ovardaand, difo' mekunad, zero Alloh xijonatkoroni nosiposro dūst nadorad
Surah Al-Hajj, Verse 38


أُذِنَ لِلَّذِينَ يُقَٰتَلُونَ بِأَنَّهُمۡ ظُلِمُواْۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ نَصۡرِهِمۡ لَقَدِيرٌ

(Dar iʙtidoi Islom çangidan ʙar muqoʙili kuffor mamnū' ʙud va ʙar azijati onho saʙr kardan ma'mūr ʙud. Pas vaqte, ki azijati muşrikon to çoe rasid, ki Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam az Makka ʙa Madina hiçrat namud va Islom quvvat pajdo kard.) Ba musalmonon çangidan ʙo kuffor ruxsat doda şud, ʙa saʙaʙi on ki onho mavridi sitam qaror giriftaand va ʙegumon Alloh ʙar jorī kardan va pirūz gardonidani onho tavonost
Surah Al-Hajj, Verse 39


ٱلَّذِينَ أُخۡرِجُواْ مِن دِيَٰرِهِم بِغَيۡرِ حَقٍّ إِلَّآ أَن يَقُولُواْ رَبُّنَا ٱللَّهُۗ وَلَوۡلَا دَفۡعُ ٱللَّهِ ٱلنَّاسَ بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لَّهُدِّمَتۡ صَوَٰمِعُ وَبِيَعٞ وَصَلَوَٰتٞ وَمَسَٰجِدُ يُذۡكَرُ فِيهَا ٱسۡمُ ٱللَّهِ كَثِيرٗاۗ وَلَيَنصُرَنَّ ٱللَّهُ مَن يَنصُرُهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ

Onhoe, ki ʙa nohaq az dijoraşon ronda şudaand, gunohaşon tanho in ʙud, ki meguftand: «Parvardigori mo Allohi jaktost?» Va agar Alloh ʙa'ze az mardumro ʙa vasilai ʙa'ze digar daf' namekard, ʙegumon xilvatxonahoi rohiʙon va iʙodatxonahoi nasoro va jahud va masoçidi musalmonon, ki dar onho nomi Alloh ʙisjor jod karda meşavad, vajron megardid. Va alʙatta, Alloh jorī mekunad kasero, ki dini Ūro jorī medihad. Begumon Alloh tavonovu pirūzmand ast ʙar hamai xaloiq va ƣoliʙ ast va hama dar ixtijori Ūjand
Surah Al-Hajj, Verse 40


ٱلَّذِينَ إِن مَّكَّنَّـٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَمَرُواْ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَنَهَوۡاْ عَنِ ٱلۡمُنكَرِۗ وَلِلَّهِ عَٰقِبَةُ ٱلۡأُمُورِ

Hamon kasone, ki agar dar zamin ʙa onho qudrat dihem, namozro dar vaqtaş meguzorand va zakoti molro ʙar mustahiqaş medihand va amr ʙa ma'rufu nahj az munkar mekunand. Va sarançomi hamai korho az oni Alloh ast
Surah Al-Hajj, Verse 41


وَإِن يُكَذِّبُوكَ فَقَدۡ كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَعَادٞ وَثَمُودُ

Ej Rasul, ƣamgin naʙoş, agar inho turo Durūƣgū ʙarorand, peş az onho qavmi Nūhu Od va Samudro niz durūƣ ʙarovarda ʙudand
Surah Al-Hajj, Verse 42


وَقَوۡمُ إِبۡرَٰهِيمَ وَقَوۡمُ لُوطٖ

va niz qavmi Iʙrohim va qavmi Lut
Surah Al-Hajj, Verse 43


وَأَصۡحَٰبُ مَدۡيَنَۖ وَكُذِّبَ مُوسَىٰۖ فَأَمۡلَيۡتُ لِلۡكَٰفِرِينَ ثُمَّ أَخَذۡتُهُمۡۖ فَكَيۡفَ كَانَ نَكِيرِ

va mardumi Madjan va Mūsoro niz durūƣgū şumoridand. Man ʙa kofiron mūhlat dodam va ʙa zudī onhoro ʙa çurmi gunohaşon çazo nakardam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor namudam. Va (ʙingar) uquʙati Man cī guna ʙud
Surah Al-Hajj, Verse 44


فَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ فَهِيَ خَاوِيَةٌ عَلَىٰ عُرُوشِهَا وَبِئۡرٖ مُّعَطَّلَةٖ وَقَصۡرٖ مَّشِيدٍ

Cī ʙisjor şahrhoero dar hole, ki ahlaş sitamkor ʙudand, noʙud kardaem va cunon ki saqfhojaşon ʙar devorhojaşon furū rextaast va cī ʙisjor cohho, ki ʙekor mond va (niz) qasrhoi ʙalandi gaçkorişuda ʙesohiʙ mond
Surah Al-Hajj, Verse 45


أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَتَكُونَ لَهُمۡ قُلُوبٞ يَعۡقِلُونَ بِهَآ أَوۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۖ فَإِنَّهَا لَا تَعۡمَى ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَلَٰكِن تَعۡمَى ٱلۡقُلُوبُ ٱلَّتِي فِي ٱلصُّدُورِ

Ojo qurajşihoi ʙeimon dar zamin sajr namekunand, to sohiʙi dilhoe gardand, ki ʙa vasilai onho xiradmandona ʙiandeşand, to iʙrat ʙigirand va gūşhoe, ki ʙa on ʙişnavand, pand ʙigirand? Begumon caşmho noʙino namegardand, ʙalki dilhoe, ki dar sinaho çoj dorand, az dark kardani haq kūr meşavand
Surah Al-Hajj, Verse 46


وَيَسۡتَعۡجِلُونَكَ بِٱلۡعَذَابِ وَلَن يُخۡلِفَ ٱللَّهُ وَعۡدَهُۥۚ وَإِنَّ يَوۡمًا عِندَ رَبِّكَ كَأَلۡفِ سَنَةٖ مِّمَّا تَعُدُّونَ

Va kofironi Qurajş az rūi çaholataşon ʙo şitoʙ azoʙro az tu, -ej Rasul-, metalaʙand va Alloh hargiz va'dai xudro xilof namekunad. Va ʙegumon nazdi Parvardigori tu jak rūz az rūzhoi qijomat monandi hazor sol ast, ki şumo dar dunjo meşumured
Surah Al-Hajj, Verse 47


وَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَمۡلَيۡتُ لَهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ ثُمَّ أَخَذۡتُهَا وَإِلَيَّ ٱلۡمَصِيرُ

Cī ʙisjor dehahoe ʙudand, ki mardumonaşon zolim ʙudand va Man mūhlataşon dodam, sipas onhoro ʙa azoʙ giriftor namudam. Va ʙozgaşti hama nazdi Man ast
Surah Al-Hajj, Verse 48


قُلۡ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنَّمَآ أَنَا۠ لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٞ

Bigū - ej Rasul: «Ej mardum, man ʙaroi şumo ʙimdihandai oşkoram»
Surah Al-Hajj, Verse 49


فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ

Pas onon, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand, ʙaroi onho omurzişi gunohon ast va az rizqu rūzii pok va xuʙe ʙarxūrdorand
Surah Al-Hajj, Verse 50


وَٱلَّذِينَ سَعَوۡاْ فِيٓ ءَايَٰتِنَا مُعَٰجِزِينَ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ

Va onon, ki dar inkori ojoti Mo mekūşand va mexohand Moro oçiz kunand, onho sokinoni axli çahannamand
Surah Al-Hajj, Verse 51


وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٖ وَلَا نَبِيٍّ إِلَّآ إِذَا تَمَنَّىٰٓ أَلۡقَى ٱلشَّيۡطَٰنُ فِيٓ أُمۡنِيَّتِهِۦ فَيَنسَخُ ٱللَّهُ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ ثُمَّ يُحۡكِمُ ٱللَّهُ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Mo peş az tu heç rasul jo pajomʙarero nafiristodaem, magar on ki cun ʙa xondani ojot maşƣul şud, şajton dar suxani ū cize şuʙha meafkand. Va on goh Alloh on ciro, ki şajton afkanda ʙud, az ʙajn meʙarad, sipas ojoti xeşro ustuvor medorad va Alloh dono ast ʙa on ci ki şud va meşavad va cize az Ū pinhon namemonad va ʙo hikmat ast har cizero dar çojaş qaror medihad
Surah Al-Hajj, Verse 52


لِّيَجۡعَلَ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ فِتۡنَةٗ لِّلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ وَٱلۡقَاسِيَةِ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱلظَّـٰلِمِينَ لَفِي شِقَاقِۭ بَعِيدٖ

To Alloh on ciro ki şajton ʙaroi ʙemordilone, ki dar dilhojaşon şak va nifoq ast, meafkanad va onon, ki dilhojaşon az imon ovardani ʙa Alloh saxt ast, ozmune qaror dihad. Begumon sitamkoron ʙar muqoʙili Alloh va rasulaş dar muxolifat va duşmanii duru daroz hastand
Surah Al-Hajj, Verse 53


وَلِيَعۡلَمَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ أَنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَيُؤۡمِنُواْ بِهِۦ فَتُخۡبِتَ لَهُۥ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهَادِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ

Va to sohiʙoni ilm ʙidonand, ki on (vahj) az çoniʙi Parvardigorat haq ast va ʙa on imon ʙijovarand va dilhojaşon ʙa on orom girad va dar ʙaroʙaraş taslim va fūrutan şavand. Va ʙa durustī, ki Alloh kasonero, ki imon ovardaand, ʙa rohi rost (ja'ne Islom) hidojat mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 54


وَلَا يَزَالُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُ حَتَّىٰ تَأۡتِيَهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةً أَوۡ يَأۡتِيَهُمۡ عَذَابُ يَوۡمٍ عَقِيمٍ

Hameşa kofiron dar on ci Pajomʙar ovardaast şak mekunand, to on goh, ki qijomat nogahon ʙar saraşon faro rasad jo ʙa azoʙi ruzi nahs giriftor ojand
Surah Al-Hajj, Verse 55


ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَئِذٖ لِّلَّهِ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡۚ فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ فِي جَنَّـٰتِ ٱلنَّعِيمِ

Farmonravoī dar on rūz az oni Alloh ast. Mijonaşon hukm mekunad. Pas kasone, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand, dar ʙoƣhoi purnozu ne'mat (ʙihişt) hastand
Surah Al-Hajj, Verse 56


وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا فَأُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمۡ عَذَابٞ مُّهِينٞ

Va kasone, ki kufr varzidaand va ojoti Moro durūƣ şumurdaand, ʙarojaşon azoʙi xorkunandae ast, ki onhoro xoru zalil megardonad
Surah Al-Hajj, Verse 57


وَٱلَّذِينَ هَاجَرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ثُمَّ قُتِلُوٓاْ أَوۡ مَاتُواْ لَيَرۡزُقَنَّهُمُ ٱللَّهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ خَيۡرُ ٱلرَّـٰزِقِينَ

Va kasone, ki dar rohi Alloh ʙaroi nusrati dini Alloh hiçrat namudand, sipas dar majdoni çang kuşta şudand jo dar ʙistari xud murdand, alʙatta, Alloh ʙa onho dar çannat rizqi nek medihad. Jaqinan Alloh ʙehtarin rūzidihandagon ast
Surah Al-Hajj, Verse 58


لَيُدۡخِلَنَّهُم مُّدۡخَلٗا يَرۡضَوۡنَهُۥۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَعَلِيمٌ حَلِيمٞ

Ononro ʙa çoe darovarad, ki onon on çoro dūst dorand va az on xuşnud ʙoşand. Va on çannat ast. Va alʙatta, Alloh dono ast ʙa holi şaxse, ki dar rohi Ū hiçrat namudaast jo ʙaroi dunjo hiçrat kardaast va ʙurdʙor ast az on kasone, ki Ūro nofarmonʙardorī mekunand va favran onhoro ʙa azoʙ namegirad
Surah Al-Hajj, Verse 59


۞ذَٰلِكَۖ وَمَنۡ عَاقَبَ بِمِثۡلِ مَا عُوقِبَ بِهِۦ ثُمَّ بُغِيَ عَلَيۡهِ لَيَنصُرَنَّهُ ٱللَّهُۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَعَفُوٌّ غَفُورٞ

Hukm ʙar in ast, har kas sitam kunad, ʙaroi ū çoiz ast, ʙa andozae, ki ʙa ū sitam şudaast, ʙar çinojatkor sitam namojad ʙa'd az on çinojatkor ʙar ū duʙora sitam kunad, ʙa durustī, ki Alloh sitamdidaro joriaş xohad kard. Ba durustī, ki Alloh afvkunanda va omurzanda ast gunahkoronro, favran ʙa gunohaşon azoʙ namedihad va az gunohaşon darmeguzarad
Surah Al-Hajj, Verse 60


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ يُولِجُ ٱلَّيۡلَ فِي ٱلنَّهَارِ وَيُولِجُ ٱلنَّهَارَ فِي ٱلَّيۡلِ وَأَنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ

In ʙa on saʙaʙ ast, ki Alloh şaʙro dar rūz va rūzro dar şaʙ doxil megardonad va ʙar jake az on du meafzojad va az digare mekohad va ʙar'aks. Ba Alloh ʙa hamai sadoho şunavost va ʙa hama korho ʙinost
Surah Al-Hajj, Verse 61


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّ مَا يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ هُوَ ٱلۡبَٰطِلُ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡعَلِيُّ ٱلۡكَبِيرُ

In ʙa on saʙaʙ ast, ki Alloh haq ast va on ci kofiron çuz Ū ma'ʙudi digare mexonand, ʙotil ast va Ū ʙalandmartaʙavu ʙuzurg ast
Surah Al-Hajj, Verse 62


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَتُصۡبِحُ ٱلۡأَرۡضُ مُخۡضَرَّةًۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَطِيفٌ خَبِيرٞ

Ojo nadidaī, ki Alloh az osmon ʙoron firistod va zamin ʙar asari on sarsaʙzu xurram megardad? Alʙatta, Alloh dar rūjonidani naʙotot az zamin daqiq va ogoh ast
Surah Al-Hajj, Verse 63


لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ ٱلۡغَنِيُّ ٱلۡحَمِيدُ

Az oni Ūst on ci dar osmonho va on ci dar zamin ast. Ba durustī, Alloh ʙenijoz va sazovori sitoiş ast
Surah Al-Hajj, Verse 64


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ سَخَّرَ لَكُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلۡفُلۡكَ تَجۡرِي فِي ٱلۡبَحۡرِ بِأَمۡرِهِۦ وَيُمۡسِكُ ٱلسَّمَآءَ أَن تَقَعَ عَلَى ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِٱلنَّاسِ لَرَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Ojo nadidaī, ki Alloh har ciro dar rūi zamin hast va kiştihoro, ki dar ʙahr ʙa farmoni Ū meravand, ʙarojaton musaxxar gardonid? Va Alloh nameguzorad osmon ʙar zamin furū rezad, to hama halok şavand, magar ʙa iznu xosti xudaş. Ba durustī, ki Alloh ʙar mardum ʙaxşojanda va mehruʙon ast
Surah Al-Hajj, Verse 65


وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَحۡيَاكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡۗ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَكَفُورٞ

Ū Alloh zotest, ki şumoro zindagī ʙaxşid va şumoro az nestī ʙa vuçud ovardaast, sipas ʙimironad va ʙa'd az murdanaton şumoro ʙoz zinda mesozad. Begumon inson dar ʙaroʙari ne'mathoi Alloh noşukr ast
Surah Al-Hajj, Verse 66


لِّكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكًا هُمۡ نَاسِكُوهُۖ فَلَا يُنَٰزِعُنَّكَ فِي ٱلۡأَمۡرِۚ وَٱدۡعُ إِلَىٰ رَبِّكَۖ إِنَّكَ لَعَلَىٰ هُدٗى مُّسۡتَقِيمٖ

Baroi har ummate dine nihodem, to ʙar on dinu oin amal kunand. Pas, dar ʙorai amr muşrikoni Qurajş ʙo tu ej Rasul, siteza nakunand va mardumro ʙa sūi Parvardigori xud da'vat kun, ʙegumon tu ʙar rohi rost hastī
Surah Al-Hajj, Verse 67


وَإِن جَٰدَلُوكَ فَقُلِ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا تَعۡمَلُونَ

Va agar ʙo tu ej Rasul, siteza kardand, ʙigū ʙarojaşon: "Alloh ʙar har kore, ki mekuned, ogohtar ast
Surah Al-Hajj, Verse 68


ٱللَّهُ يَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ

Alloh mijoni şumo dar rūzi qijomat dar ʙorai on ci ixtilof mevarzided, hukm xohad kard
Surah Al-Hajj, Verse 69


أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۚ إِنَّ ذَٰلِكَ فِي كِتَٰبٍۚ إِنَّ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٞ

Ojo nadonistaī, ej Rasul, ki Alloh har ciro, ki dar osmonhovu zamin ast, medonad? Begumon tamomi inho dar kitoʙi Lavhi Mahfuz saʙt ast va in kor ʙaroi Alloh oson ast
Surah Al-Hajj, Verse 70


وَيَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ سُلۡطَٰنٗا وَمَا لَيۡسَ لَهُم بِهِۦ عِلۡمٞۗ وَمَا لِلظَّـٰلِمِينَ مِن نَّصِيرٖ

Va muşrikon ƣajri Alloh cizero meparastand, ki Alloh heç dalele ʙar sihatii parastişi onho nozil nakardaast va cizero meparastand, ki ʙa on ilme nadorand. Va ʙaroi sitamkoron heç jovare nest
Surah Al-Hajj, Verse 71


وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا بَيِّنَٰتٖ تَعۡرِفُ فِي وُجُوهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡمُنكَرَۖ يَكَادُونَ يَسۡطُونَ بِٱلَّذِينَ يَتۡلُونَ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَاۗ قُلۡ أَفَأُنَبِّئُكُم بِشَرّٖ مِّن ذَٰلِكُمُۚ ٱلنَّارُ وَعَدَهَا ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ

Va hangome ki ojoti ravşani Mo ʙar onon xonda meşavad, dar cehrai kofiron noxūşiro meʙinī, ʙalki nazdik ast hamla kunand ʙa on kasone, ki ojoti Moro ʙar onho mexonand. Bigū ej Rasul ʙarojaşon: «Ojo şumoro ʙar cize ʙadtar az in ogoh kunam? Hamon otaşi çahannam ast, ki Alloh onro ʙar kasone, ki imon naovardaand, va'da dodaast va otaş, ʙad sarançomest!»
Surah Al-Hajj, Verse 72


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ضُرِبَ مَثَلٞ فَٱسۡتَمِعُواْ لَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ لَن يَخۡلُقُواْ ذُبَابٗا وَلَوِ ٱجۡتَمَعُواْ لَهُۥۖ وَإِن يَسۡلُبۡهُمُ ٱلذُّبَابُ شَيۡـٔٗا لَّا يَسۡتَنقِذُوهُ مِنۡهُۚ ضَعُفَ ٱلطَّالِبُ وَٱلۡمَطۡلُوبُ

Ej mardum, misole ovarda şud. Ba on gūş dihed. Kasonero, ki ʙa çoi Alloh ma'ʙudi xud mexoned va madad metalaʙed, agar hama çam' şavand, magase (paşşae)-ro naxohand ofarid va agar magase cize az onho ʙiraʙojad, nametavonand onro az ū ʙoz pas ʙigirand. Pas, toliʙu matluʙ hardu (darmondavu) notavonand! Pas, ʙo in qadar xoriju notavonī cī guna in ʙuthoro parastiş karda meşavad
Surah Al-Hajj, Verse 73


مَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ

Inho muşrikon Allohro, cunonki loiqi ʙuzurgii Ūst, ʙuzurg nadoştand. Haroina, Alloh ʙar hama ciz nerūmand va pirūz ast
Surah Al-Hajj, Verse 74


ٱللَّهُ يَصۡطَفِي مِنَ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ رُسُلٗا وَمِنَ ٱلنَّاسِۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ

Alloh az mijoni fariştagonu mardumon rasulone ixtijor mekunad. Alʙatta, Alloh ʙa guftori ʙandahojaş şunavo ast va ʙa çami'i aşjo ʙinost
Surah Al-Hajj, Verse 75


يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡۚ وَإِلَى ٱللَّهِ تُرۡجَعُ ٱلۡأُمُورُ

On ciro, ki dar peşi rūjaşon ast va on ciro, ki puşti saraşon (ojanda va guzaştai onho) ast, medonad. Va hamai korho ʙa sūi Ū ʙozmegardand
Surah Al-Hajj, Verse 76


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱرۡكَعُواْ وَٱسۡجُدُواْۤ وَٱعۡبُدُواْ رَبَّكُمۡ وَٱفۡعَلُواْ ٱلۡخَيۡرَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ۩

Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulaş, Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) imon ovardaed, dar namozi xud rukū' va saçda kuned va Parvardigoratonro ʙiparasted va korhoi nek ʙa çoj ovared, to naçot joʙed
Surah Al-Hajj, Verse 77


وَجَٰهِدُواْ فِي ٱللَّهِ حَقَّ جِهَادِهِۦۚ هُوَ ٱجۡتَبَىٰكُمۡ وَمَا جَعَلَ عَلَيۡكُمۡ فِي ٱلدِّينِ مِنۡ حَرَجٖۚ مِّلَّةَ أَبِيكُمۡ إِبۡرَٰهِيمَۚ هُوَ سَمَّىٰكُمُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ مِن قَبۡلُ وَفِي هَٰذَا لِيَكُونَ ٱلرَّسُولُ شَهِيدًا عَلَيۡكُمۡ وَتَكُونُواْ شُهَدَآءَ عَلَى ٱلنَّاسِۚ فَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱعۡتَصِمُواْ بِٱللَّهِ هُوَ مَوۡلَىٰكُمۡۖ فَنِعۡمَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَنِعۡمَ ٱلنَّصِيرُ

Dar rohi Alloh, çihod kuned, on guna ki şoistai çihod dar rohi Ūst. Ū şumoro ʙarguzid. Va ʙarojaton dar din heç korhoi duşvoriro ʙar dūşi şumo naguzoştaast. Dini padaraton Iʙrohimro ʙaroi şumo taşri' kardaast. Ū peş az in dar kitoʙhoi peşin va dar in Qur'on şumoro "musalmon" nomid. To Pajomʙar ʙar şumo guvoh ʙoşad va şumo niz ʙar digar mardum guvoh ʙoşed. Pas, namoz ʙiguzored va zakot ʙidihed va ʙa Alloh iʙodat kuned, ki Ū jovar va sarparasti şumo ast. Cī sarparast va sarvari nek va cī madadgor va kūmakkunandai xuʙe ast
Surah Al-Hajj, Verse 78


Author: Khoja Mirov


<< Surah 21
>> Surah 23

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai