UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Hajj - Tajik Translation by Www.islamhouse.com


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ٱتَّقُواْ رَبَّكُمۡۚ إِنَّ زَلۡزَلَةَ ٱلسَّاعَةِ شَيۡءٌ عَظِيمٞ

Ej mardum, az Parvardigoraton parvo kuned. Be tardid, zilzilai qijomat amri ʙuzurge ast
Surah Al-Hajj, Verse 1


يَوۡمَ تَرَوۡنَهَا تَذۡهَلُ كُلُّ مُرۡضِعَةٍ عَمَّآ أَرۡضَعَتۡ وَتَضَعُ كُلُّ ذَاتِ حَمۡلٍ حَمۡلَهَا وَتَرَى ٱلنَّاسَ سُكَٰرَىٰ وَمَا هُم بِسُكَٰرَىٰ وَلَٰكِنَّ عَذَابَ ٱللَّهِ شَدِيدٞ

Rūze, ki onro meʙined, [on cunon vahşatnok ast, ki] har modari şirdehe [farzandi] şirxoraşro faromūş mekunad va har [mavçudi] ʙordore çanini xudro [ʙar zamin] menihad va mardumro mast meʙinī, dar hole ki mast nestand, ʙalki azoʙi Alloh taolo şadid ast
Surah Al-Hajj, Verse 2


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَيَتَّبِعُ كُلَّ شَيۡطَٰنٖ مَّرِيدٖ

Va az [mijoni] mardum kase hast, ki ʙiduni [heç] donişe dar ʙorai Alloh taolo muçodala mekunad va az har şajtoni sarkaşe pajravī menamojad
Surah Al-Hajj, Verse 3


كُتِبَ عَلَيۡهِ أَنَّهُۥ مَن تَوَلَّاهُ فَأَنَّهُۥ يُضِلُّهُۥ وَيَهۡدِيهِ إِلَىٰ عَذَابِ ٱلسَّعِيرِ

[Dar qazoi ilohī ʙar şajton] Muqarrar şudaast, har ki ūro ʙa dūstī ʙigirad, hatman, gumrohaş mesozad va ʙa azoʙi otaş mekaşonad
Surah Al-Hajj, Verse 4


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِن كُنتُمۡ فِي رَيۡبٖ مِّنَ ٱلۡبَعۡثِ فَإِنَّا خَلَقۡنَٰكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ مِن نُّطۡفَةٖ ثُمَّ مِنۡ عَلَقَةٖ ثُمَّ مِن مُّضۡغَةٖ مُّخَلَّقَةٖ وَغَيۡرِ مُخَلَّقَةٖ لِّنُبَيِّنَ لَكُمۡۚ وَنُقِرُّ فِي ٱلۡأَرۡحَامِ مَا نَشَآءُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ نُخۡرِجُكُمۡ طِفۡلٗا ثُمَّ لِتَبۡلُغُوٓاْ أَشُدَّكُمۡۖ وَمِنكُم مَّن يُتَوَفَّىٰ وَمِنكُم مَّن يُرَدُّ إِلَىٰٓ أَرۡذَلِ ٱلۡعُمُرِ لِكَيۡلَا يَعۡلَمَ مِنۢ بَعۡدِ عِلۡمٖ شَيۡـٔٗاۚ وَتَرَى ٱلۡأَرۡضَ هَامِدَةٗ فَإِذَآ أَنزَلۡنَا عَلَيۡهَا ٱلۡمَآءَ ٱهۡتَزَّتۡ وَرَبَتۡ وَأَنۢبَتَتۡ مِن كُلِّ زَوۡجِۭ بَهِيجٖ

Ej mardum, agar dar ʙorai ʙarangexta şudan [dar qijomat] tardid dored, pas, [ʙidoned, ki] ʙe tardid, Mo şumoro az xok ofaridem, sipas az nutfa va on goh az xuni ʙastaşuda, sipas az poragūşte şakljofta va [ʙa'zan] şaklnojofta, [cunin kardem] to [qudrati xeşro] ʙarojaton oşkor sozem; va har ciro ki ʙixohem, to muddate muajjan dar rahim [-i modaron] nigah medorem, on goh şumoro ʙa surati navzode ʙerun meovarem, sipas [parvariş mejoʙed] to ʙa haddi ruşd [va ʙuluƣi] xud ʙirased va az şumo kase hast, ki [dar davroni çavonī] memirad va kase niz hast [ki on qadar umr meʙinand, to] ʙa nihojati furūtanī [va kuhansolī] merasad, cunonki pas az [on hama] doniş [hamaro faromūş mekunad va] cize namedonad. Va [ammo misole digar] zaminro xuşkida meʙinī, vale cun oʙi [ʙoron] ʙar on furū mefiristem, ʙa çunʙiş darmeojad va ruşd mekunad va az har nav' [gijohi] zeʙoe merūjonad
Surah Al-Hajj, Verse 5


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّهُۥ يُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَأَنَّهُۥ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ

In [şigiftihoi xilqat] az on rūst, ki [ʙidoned] Alloh taolo haq ast va ūst, ki murdagonro zinda mekunad va ū ʙar har kore tavonost
Surah Al-Hajj, Verse 6


وَأَنَّ ٱلسَّاعَةَ ءَاتِيَةٞ لَّا رَيۡبَ فِيهَا وَأَنَّ ٱللَّهَ يَبۡعَثُ مَن فِي ٱلۡقُبُورِ

Va in ki qijomat omadanī ast [va] tardide dar on nest va in ki Alloh taolo [hamai] kasonero, ki dar gūrho hastand, ʙarmeangezad
Surah Al-Hajj, Verse 7


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يُجَٰدِلُ فِي ٱللَّهِ بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَلَا هُدٗى وَلَا كِتَٰبٖ مُّنِيرٖ

Va az mardum kase hast, ki ʙiduni heç doniş va hidojat va kitoʙi ravşaniʙaxşe dar ʙorai Alloh taolo muçodala mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 8


ثَانِيَ عِطۡفِهِۦ لِيُضِلَّ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۖ لَهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا خِزۡيٞۖ وَنُذِيقُهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ

[Az rūji takaʙʙur] Sari xeş ʙarmegardonad, to [mardumro] az rohi Alloh taolo gumroh sozad. Baroi ū dar in dunjo rasvoī va xorī ast va rūzi qijomat [niz] azoʙi otaşi sūzonro ʙa ū mecaşonem
Surah Al-Hajj, Verse 9


ذَٰلِكَ بِمَا قَدَّمَتۡ يَدَاكَ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَيۡسَ بِظَلَّـٰمٖ لِّلۡعَبِيدِ

In [kajfar] ʙa sazoi korhoest, ki az peş firistodaast va Alloh taolo hargiz nisʙat ʙa ʙandagon [-i xud] sitamgor nest
Surah Al-Hajj, Verse 10


وَمِنَ ٱلنَّاسِ مَن يَعۡبُدُ ٱللَّهَ عَلَىٰ حَرۡفٖۖ فَإِنۡ أَصَابَهُۥ خَيۡرٌ ٱطۡمَأَنَّ بِهِۦۖ وَإِنۡ أَصَابَتۡهُ فِتۡنَةٌ ٱنقَلَبَ عَلَىٰ وَجۡهِهِۦ خَسِرَ ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةَۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡخُسۡرَانُ ٱلۡمُبِينُ

Va az [mijoni] mardum kase hast, ki Allohro ʙo tardid meparastad [va imonaş zaif ast], pas, agar xajre ʙa ū ʙirasad, [dilaş] ʙa on orom megirad [va ʙar imonaş ʙoqī memonad] va agar ʙaloe [ʙaroi ozmoiş] ʙa ū ʙirasad, rū megardonad [va ʙa kufr ʙozmegardad]. Ū dar dunjo va oxirat zijon kardaast. In hamon zijoni oşkor ast
Surah Al-Hajj, Verse 11


يَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَضُرُّهُۥ وَمَا لَا يَنفَعُهُۥۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلضَّلَٰلُ ٱلۡبَعِيدُ

[Insoni kofir] Ba çoji Alloh taolo cizero mexonad, ki na ʙa ū zijone merasonad va na sude meʙaxşad. In hamon gumrohii duru daroz ast
Surah Al-Hajj, Verse 12


يَدۡعُواْ لَمَن ضَرُّهُۥٓ أَقۡرَبُ مِن نَّفۡعِهِۦۚ لَبِئۡسَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَلَبِئۡسَ ٱلۡعَشِيرُ

Ū kasero mexonad, ki qat'an, zijonaş nazdiktar az sudaş meʙoşad va ci ʙad dūst va ci ʙad hamdame ast
Surah Al-Hajj, Verse 13


إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يُرِيدُ

Be tardid, Alloh taolo kasonero, ki imon ovardaand va korhoe şoista ançom dodaand, ʙa ʙoƣhoe [az ʙihişt] vorid mekunad, ki çūjʙorho az zeri [daraxtoni] on çorī ast. Ba rostī, Alloh taolo on ciro, ki mexohad, ançom medihad
Surah Al-Hajj, Verse 14


مَن كَانَ يَظُنُّ أَن لَّن يَنصُرَهُ ٱللَّهُ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ فَلۡيَمۡدُدۡ بِسَبَبٍ إِلَى ٱلسَّمَآءِ ثُمَّ لۡيَقۡطَعۡ فَلۡيَنظُرۡ هَلۡ يُذۡهِبَنَّ كَيۡدُهُۥ مَا يَغِيظُ

Kase, ki gumon mekunad, ki Alloh taolo ū [pajomʙar]-ro dar dunjo va oxirat hargiz jorī naxohad kard [va aknun himojati Allohro meʙinad va xaşmgin ast], pas, ʙojad resmone ʙa saqf [-i xonaaş] ʙijovezad va [xudro dor ʙizanad, to rohi nafas]-ro qat' kunad [va to sarhadi marg peş ravad], on goh ʙingarad, ki ojo [in guna fandu] najrangi ū xaşmaşro az mijon meʙarad
Surah Al-Hajj, Verse 15


وَكَذَٰلِكَ أَنزَلۡنَٰهُ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ وَأَنَّ ٱللَّهَ يَهۡدِي مَن يُرِيدُ

Va ʙad-in guna Mo in [Qur'on]-ro [ʙa surati] ojote ravşan nozil kardem va Alloh taolo har kiro xohad, hidojat mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 16


إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَٱلَّذِينَ هَادُواْ وَٱلصَّـٰبِـِٔينَ وَٱلنَّصَٰرَىٰ وَٱلۡمَجُوسَ وَٱلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡصِلُ بَيۡنَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدٌ

Kasone, ki imon ovardaand va kasone, ki jahudī şudand va soʙeon [fitratgarojon] va masehijon va zartuştijon va kasone, ki şirk varzidand, jaqinan, rūzi qijomat Alloh taolo mijonaşon dovarī mekunad. Be gumon, Alloh taolo ʙar har cize guvoh ast
Surah Al-Hajj, Verse 17


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يَسۡجُدُۤ لَهُۥۤ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَن فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلشَّمۡسُ وَٱلۡقَمَرُ وَٱلنُّجُومُ وَٱلۡجِبَالُ وَٱلشَّجَرُ وَٱلدَّوَآبُّ وَكَثِيرٞ مِّنَ ٱلنَّاسِۖ وَكَثِيرٌ حَقَّ عَلَيۡهِ ٱلۡعَذَابُۗ وَمَن يُهِنِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِن مُّكۡرِمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ يَفۡعَلُ مَا يَشَآءُ۩

Ojo nadidī, ki har ki dar osmonho va har ki dar zamin ast va xurşed va mohu sitoragon va kūhho va daraxton va çunʙandagon va ʙisjore az mardum ʙaroi Alloh taolo saçda mekunand? Va ʙisjore niz hastand, ki [dar natiçai sarpecī az parastiş farmoni] azoʙ ʙar onon tahaqquq joftaast va har ki Alloh taolo xoraş sozad, kase giromiaş namedorad. Be tardid, Alloh taolo har ci ʙixohad ançom medihad
Surah Al-Hajj, Verse 18


۞هَٰذَانِ خَصۡمَانِ ٱخۡتَصَمُواْ فِي رَبِّهِمۡۖ فَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ قُطِّعَتۡ لَهُمۡ ثِيَابٞ مِّن نَّارٖ يُصَبُّ مِن فَوۡقِ رُءُوسِهِمُ ٱلۡحَمِيمُ

In du [gurūhi mu'min va kofir] duşmanoni jakdigarand va dar ʙorai Parvardigoraşon sitez mekunand. Pas kasone, ki kufr varzidand, ʙarojaşon çomahoe az otaş ʙuridaand [va] az ʙoloi saraşon [ʙar onon] oʙi çūşon merezand
Surah Al-Hajj, Verse 19


يُصۡهَرُ بِهِۦ مَا فِي بُطُونِهِمۡ وَٱلۡجُلُودُ

On ci dar darunaşon hast va [niz] pūsthojaşon ʙo on gudoxta meşavad
Surah Al-Hajj, Verse 20


وَلَهُم مَّقَٰمِعُ مِنۡ حَدِيدٖ

Va ʙarojaşon gurzhoi ohanin [muhajjo] ast
Surah Al-Hajj, Verse 21


كُلَّمَآ أَرَادُوٓاْ أَن يَخۡرُجُواْ مِنۡهَا مِنۡ غَمٍّ أُعِيدُواْ فِيهَا وَذُوقُواْ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ

Har goh ʙixohand, az [şiddati] anduh az on ço [duzax] xoriç şavand, ʙa on ʙozgardonda meşavand va [ʙa onon gufta meşavad]: «Azoʙi sūzonro ʙicaşed»
Surah Al-Hajj, Verse 22


إِنَّ ٱللَّهَ يُدۡخِلُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ يُحَلَّوۡنَ فِيهَا مِنۡ أَسَاوِرَ مِن ذَهَبٖ وَلُؤۡلُؤٗاۖ وَلِبَاسُهُمۡ فِيهَا حَرِيرٞ

Be tardid, Alloh taolo kasonero, ki imon ovardaand va korhoi şoista ançom dodaand, ʙa ʙoƣhoe [az ʙihişt] vorid mekunad, ki az zeri [daraxtoni] on çūjʙorho çorī ast. Dar on ço ʙa dastaʙandahoe az tillo va marvorid orosta meşavand va liʙosaşon dar on ço aʙreşim ast
Surah Al-Hajj, Verse 23


وَهُدُوٓاْ إِلَى ٱلطَّيِّبِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ وَهُدُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطِ ٱلۡحَمِيدِ

Va [dar dunjo] ʙa sūji guftori pok [tavhidu takʙir] hidojat meşavand va ʙa rohi sutuda [islom] rohnamoī mekardand
Surah Al-Hajj, Verse 24


إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ ٱلَّذِي جَعَلۡنَٰهُ لِلنَّاسِ سَوَآءً ٱلۡعَٰكِفُ فِيهِ وَٱلۡبَادِۚ وَمَن يُرِدۡ فِيهِ بِإِلۡحَادِۭ بِظُلۡمٖ نُّذِقۡهُ مِنۡ عَذَابٍ أَلِيمٖ

Be gumon, kasone, ki kufr varzidand va [monandi moçaroi Hudajʙija mardumro] az rohi Alloh taolo ʙozmedorand [azoʙe dardnok dar peş dorand] va Masçidu-l-harom, ki onro ʙaroi mardum [qiʙla va iʙodatgoh] qaror dodem, muqimu musofir dar on jaksonand va har ki dar on ço ʙo sitamgorī [va gunoh] inhirof ʙixohad, az azoʙe dardnok ʙa ū mecaşonem
Surah Al-Hajj, Verse 25


وَإِذۡ بَوَّأۡنَا لِإِبۡرَٰهِيمَ مَكَانَ ٱلۡبَيۡتِ أَن لَّا تُشۡرِكۡ بِي شَيۡـٔٗا وَطَهِّرۡ بَيۡتِيَ لِلطَّآئِفِينَ وَٱلۡقَآئِمِينَ وَٱلرُّكَّعِ ٱلسُّجُودِ

Va [jod kun az] on goh ki mahalli xona [-i Ka'ʙa]-ro ʙaroi Iʙrohim ta'jin kardem [va guftem], ki: «Cizero şariki Man qaror nadeh va xonaamro ʙaroi tavofkunandagon va qijomkunandagon va ruku'kunandagon [va] caçdakunandagon pok gardon
Surah Al-Hajj, Verse 26


وَأَذِّن فِي ٱلنَّاسِ بِٱلۡحَجِّ يَأۡتُوكَ رِجَالٗا وَعَلَىٰ كُلِّ ضَامِرٖ يَأۡتِينَ مِن كُلِّ فَجٍّ عَمِيقٖ

Va ʙajni mardum ʙaroi [adoi] haç nido ʙideh, to pijoda va [savor] ʙar har [vasilai safar jo] şuturi loƣare az har rohi dure ʙa sūjat ʙijojand
Surah Al-Hajj, Verse 27


لِّيَشۡهَدُواْ مَنَٰفِعَ لَهُمۡ وَيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ فِيٓ أَيَّامٖ مَّعۡلُومَٰتٍ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۖ فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡبَآئِسَ ٱلۡفَقِيرَ

To şohidi manofei [gunoguni] xeş ʙoşand va dar rūzhoe muajjan [ʙa hangomi qurʙonī] nomi Allohro ʙar cahorpojone, ki ʙa onon rūzī dodaem, jod kunand. Pas, az [gūşti] on ʙixūred va ʙa darmondai tihidast [niz] ƣizo ʙidihed
Surah Al-Hajj, Verse 28


ثُمَّ لۡيَقۡضُواْ تَفَثَهُمۡ وَلۡيُوفُواْ نُذُورَهُمۡ وَلۡيَطَّوَّفُواْ بِٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ

Sipas ʙojad oludagihojaşonro ʙartaraf sozand va ʙa nazrhoi xeş vafo kunand va [girdogirdi] in xonai kuhan [Ka'ʙa] tavof kunand
Surah Al-Hajj, Verse 29


ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ حُرُمَٰتِ ٱللَّهِ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّهُۥ عِندَ رَبِّهِۦۗ وَأُحِلَّتۡ لَكُمُ ٱلۡأَنۡعَٰمُ إِلَّا مَا يُتۡلَىٰ عَلَيۡكُمۡۖ فَٱجۡتَنِبُواْ ٱلرِّجۡسَ مِنَ ٱلۡأَوۡثَٰنِ وَٱجۡتَنِبُواْ قَوۡلَ ٱلزُّورِ

[Ahkom va manosiki haç] In ast va har ki [muharramot va] muqarraroti ilohiro ʙuzurg dorad, in [kor] nazdi Parvardigoraş ʙaroi ū ʙehtar ast va [ej mardum] cahorpojone ʙaroi [masrafi] şumo halol şudaast, magar on ci [hukmaş] ʙar şumo xonda meşavad. Pas, az ʙuthoi palid durī kuned va az guftori ʙotil [va durūƣ] içtinoʙ namoed
Surah Al-Hajj, Verse 30


حُنَفَآءَ لِلَّهِ غَيۡرَ مُشۡرِكِينَ بِهِۦۚ وَمَن يُشۡرِكۡ بِٱللَّهِ فَكَأَنَّمَا خَرَّ مِنَ ٱلسَّمَآءِ فَتَخۡطَفُهُ ٱلطَّيۡرُ أَوۡ تَهۡوِي بِهِ ٱلرِّيحُ فِي مَكَانٖ سَحِيقٖ

Dar hole ki [ʙandai muxlisi Alloh taolo va] haqgaro ʙoşed va ʙa Ū şirk navarzed va har ki ʙa Alloh taolo şirk varzad, cunon ast, ki gūī az osmon furū aftad va murƣoni [şikorī] vajro ʙiraʙojand va ʙod ūro ʙa çoje dur ʙijandozad
Surah Al-Hajj, Verse 31


ذَٰلِكَۖ وَمَن يُعَظِّمۡ شَعَـٰٓئِرَ ٱللَّهِ فَإِنَّهَا مِن تَقۡوَى ٱلۡقُلُوبِ

[Hukmi haç] In ast va har ki dasturhoi dinī va ilohiro ʙuzurg ʙişmorad, jaqinan, in [ʙuzurgdoşt nişonae] az parhezkorii dilhost
Surah Al-Hajj, Verse 32


لَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى ثُمَّ مَحِلُّهَآ إِلَى ٱلۡبَيۡتِ ٱلۡعَتِيقِ

Dar on [cahorpojoni viƶai qurʙonī] to zamoni muajjan [hangomi zaʙh] ʙaroi şumo manofe' [va ʙahrahoe] ast. Pas, qurʙongohi onho xonai kuhani [Ka'ʙa] ast
Surah Al-Hajj, Verse 33


وَلِكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكٗا لِّيَذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَىٰ مَا رَزَقَهُم مِّنۢ بَهِيمَةِ ٱلۡأَنۡعَٰمِۗ فَإِلَٰهُكُمۡ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ فَلَهُۥٓ أَسۡلِمُواْۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُخۡبِتِينَ

Va ʙaroi har ummate oine [dar qurʙonī kardan] qaror dodem, to nomi Allohro [vaqti zaʙh] ʙar cahorpojone, ki rūziaşon kardaast, zikr kunand. Pas, ma'ʙudi şumo ma'ʙudi jagona ast. [Hama] Dar ʙaroʙari Ū taslim ʙoşed va [ej pajomʙar, xajri dunjo va oxiratro] ʙa furūtanon ʙaşorat ʙideh
Surah Al-Hajj, Verse 34


ٱلَّذِينَ إِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَجِلَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَٱلصَّـٰبِرِينَ عَلَىٰ مَآ أَصَابَهُمۡ وَٱلۡمُقِيمِي ٱلصَّلَوٰةِ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ

[Hamon] Kasone, ki cun nomi Alloh taolo ʙurda şavad, dilhojaşon metarsad va [kasone, ki] dar ʙaroʙari musiʙathoe, ki ʙa eşon merasad, şikeʙo hastand va onon, ki namozguzorand va az on ci rūzişon kardaem, infoq mekunand
Surah Al-Hajj, Verse 35


وَٱلۡبُدۡنَ جَعَلۡنَٰهَا لَكُم مِّن شَعَـٰٓئِرِ ٱللَّهِ لَكُمۡ فِيهَا خَيۡرٞۖ فَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا صَوَآفَّۖ فَإِذَا وَجَبَتۡ جُنُوبُهَا فَكُلُواْ مِنۡهَا وَأَطۡعِمُواْ ٱلۡقَانِعَ وَٱلۡمُعۡتَرَّۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرۡنَٰهَا لَكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ

[Qurʙonī kardani] şutur [va gov dar mavsimi haç]-ro ʙaroi şumo az şaoiri din [va nişonahoi iʙodati Alloh taolo] qaror dodem. Dar in [kor] ʙarojaton xajr [-u ʙarakat] ast. Pas, [hangomi qurʙonī] dar hole ki [şuturon] ʙar po istodaand, nomi Allohro ʙar onho ʙiʙared [va nahraşon kuned]. On goh cun ʙar xok aftodand, az [gūşti] onho ʙixūred va tihidastoni oʙrūmand va gadojonro niz taom dihed. Onho [cahorpojon]-ro incunin ʙa xidmati şumo gumoştem, ʙoşad, ki sipos guzored
Surah Al-Hajj, Verse 36


لَن يَنَالَ ٱللَّهَ لُحُومُهَا وَلَا دِمَآؤُهَا وَلَٰكِن يَنَالُهُ ٱلتَّقۡوَىٰ مِنكُمۡۚ كَذَٰلِكَ سَخَّرَهَا لَكُمۡ لِتُكَبِّرُواْ ٱللَّهَ عَلَىٰ مَا هَدَىٰكُمۡۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Gūştu xuni in qurʙoniho hargiz ʙa Alloh taolo namerasad, ʙalki parhezkorii şumost, ki ʙa Ū merasad. Ū onhoro incunin ʙa xidmati şumo gumoşt, to Allohro ʙa [şukronai] on ki şumoro hidojat kardaast, ʙa ʙuzurgī jod kuned va nakukoronro [ʙa xajru rastagorī] ʙaşorat ʙideh
Surah Al-Hajj, Verse 37


۞إِنَّ ٱللَّهَ يُدَٰفِعُ عَنِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۗ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ كُلَّ خَوَّانٖ كَفُورٍ

Alloh taolo az kasone, ki imon ovardaand, hatman, [dar ʙaroʙari duşmanonaşon] difo' mekunad. Be tardid, Alloh taolo heç xijonatkori nosiposero dūst namedorad
Surah Al-Hajj, Verse 38


أُذِنَ لِلَّذِينَ يُقَٰتَلُونَ بِأَنَّهُمۡ ظُلِمُواْۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ نَصۡرِهِمۡ لَقَدِيرٌ

Ba kasone, ki [muşrikon] ʙo onon çangidaand, içozat [-i çihod] doda şudaast, caro ki sitam didaand va jaqinan, Alloh taolo ʙar joriaşon tavonost
Surah Al-Hajj, Verse 39


ٱلَّذِينَ أُخۡرِجُواْ مِن دِيَٰرِهِم بِغَيۡرِ حَقٍّ إِلَّآ أَن يَقُولُواْ رَبُّنَا ٱللَّهُۗ وَلَوۡلَا دَفۡعُ ٱللَّهِ ٱلنَّاسَ بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لَّهُدِّمَتۡ صَوَٰمِعُ وَبِيَعٞ وَصَلَوَٰتٞ وَمَسَٰجِدُ يُذۡكَرُ فِيهَا ٱسۡمُ ٱللَّهِ كَثِيرٗاۗ وَلَيَنصُرَنَّ ٱللَّهُ مَن يَنصُرُهُۥٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ

[Hamon] Kasone, ki ʙa nohaq az dijoraşon ronda şudand, [va gunohe nadoştand] çuz in ki meguftand: «Parvardigori mo Alloh taolo ast». Va agar Alloh taolo [zulmu kufri] ʙarxe az mardumro ʙa vasilai ʙarxe digar daf' namekard, savmaaho[-i rohiʙon] va maoʙid [-i masehijon] va iʙodatgohho [-i jahudijon] va masoçide, ki nomi Alloh taolo dar onon ʙisjor ʙurda meşavad, hatman, vajron megardid. Va Alloh taolo kasero, ki [dini] Ūro jorī dihad, jaqinan, jorī mekunad. Be tardid, Alloh taolo qudratmandi şikastnopazir ast
Surah Al-Hajj, Verse 40


ٱلَّذِينَ إِن مَّكَّنَّـٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَمَرُواْ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَنَهَوۡاْ عَنِ ٱلۡمُنكَرِۗ وَلِلَّهِ عَٰقِبَةُ ٱلۡأُمُورِ

[Hamon] Kasone, ki har goh dar zamin ʙa onon qudrat [va hukumat] ʙiʙaxşem, namoz ʙarpo medorand va zakot mepardozand va [mardumro] ʙa nekī farmon medihand va az nopisand ʙozmedorand. Va sarançomi korho az oni Alloh taolo ast
Surah Al-Hajj, Verse 41


وَإِن يُكَذِّبُوكَ فَقَدۡ كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَعَادٞ وَثَمُودُ

[Ej pajomʙar] Agar [in qavmi ʙutparast] turo durūƣgū meangorand, [şikeʙo ʙoş] hatman, peş az onon qavmi Nuh va Od va Samud [niz pajomʙaronaşonro] durūƣgū meangoştand
Surah Al-Hajj, Verse 42


وَقَوۡمُ إِبۡرَٰهِيمَ وَقَوۡمُ لُوطٖ

Va [hamcunin] qavmi Iʙrohim va qavmi Lut
Surah Al-Hajj, Verse 43


وَأَصۡحَٰبُ مَدۡيَنَۖ وَكُذِّبَ مُوسَىٰۖ فَأَمۡلَيۡتُ لِلۡكَٰفِرِينَ ثُمَّ أَخَذۡتُهُمۡۖ فَكَيۡفَ كَانَ نَكِيرِ

Va ashoʙi Madjan [Şuajʙro durūƣgū medonistand] va Mūso [niz tavassuti fir'avnijon] durūƣgū xonda şud. Pas, ʙa kofiron muhlat dodam, on goh ononro [ʙa azoʙ] furū giriftam. Pas, [ʙingar, ki natiçai] inkori [ojot va muçozoti] Man ci guna ʙuvad
Surah Al-Hajj, Verse 44


فَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ فَهِيَ خَاوِيَةٌ عَلَىٰ عُرُوشِهَا وَبِئۡرٖ مُّعَطَّلَةٖ وَقَصۡرٖ مَّشِيدٍ

Ci ʙisjor şahrhoero, ki [cun mardumaş kofiru] sitamgor ʙudand, noʙudaşon kardem va [inak] saqfhojaş furū rextaast va ci ʙisjor coh [-ho]-i matruk va qasr [-ho]-i ustuvor [va ʙoşukūh, ki sokinonaşro az azoʙi ilohī naçot nadod]
Surah Al-Hajj, Verse 45


أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَتَكُونَ لَهُمۡ قُلُوبٞ يَعۡقِلُونَ بِهَآ أَوۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۖ فَإِنَّهَا لَا تَعۡمَى ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَلَٰكِن تَعۡمَى ٱلۡقُلُوبُ ٱلَّتِي فِي ٱلصُّدُورِ

Ojo onon dar zamin gardiş nakardaand, to dilhoe doşta ʙoşand, ki [haqiqatro] ʙo on darjoʙand jo gūşhoe, ki [axʙori guzaştagonro] ʙo on ʙişnavand? Ba rostī, tanho caşmho nest, ki noʙino megardad, ʙalki dilhoe, ki dar sinahost [ʙeʙasirat gaşta va ʙaroi didani haq] noʙino meşavad
Surah Al-Hajj, Verse 46


وَيَسۡتَعۡجِلُونَكَ بِٱلۡعَذَابِ وَلَن يُخۡلِفَ ٱللَّهُ وَعۡدَهُۥۚ وَإِنَّ يَوۡمًا عِندَ رَبِّكَ كَأَلۡفِ سَنَةٖ مِّمَّا تَعُدُّونَ

[Ej Pajomʙar, kofiron] ʙa şitoʙ az tu darxosti azoʙ mekunand va Alloh taolo hargiz va'daaşro xilof namekunad va dar voqe', jak rūz [az azoʙi oxirat] nazdi Parvardigorat ʙo hazor sol, ki şumo meşumored, jakson ast
Surah Al-Hajj, Verse 47


وَكَأَيِّن مِّن قَرۡيَةٍ أَمۡلَيۡتُ لَهَا وَهِيَ ظَالِمَةٞ ثُمَّ أَخَذۡتُهَا وَإِلَيَّ ٱلۡمَصِيرُ

Va ci ʙisjor [aholii] şahrhoe, ki ʙa onon muhlat dodam, dar hole ki sitamgor ʙudand [ammo ʙoz ham sarpecī kardand], pas, ononro [ʙa azoʙ] furū giriftam va ʙozgaşt [-i hama] ʙa sūi Man ast
Surah Al-Hajj, Verse 48


قُلۡ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنَّمَآ أَنَا۠ لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٞ

Bigū: «Ej mardum, çuz in nest, ki man ʙaroi şumo ʙimdihandae oşkoram»
Surah Al-Hajj, Verse 49


فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ

Pas, kasone, ki imon ovardaand va korhoi şoista ançom dodaand, omurzişu rūzii nek [dar peş] dorand
Surah Al-Hajj, Verse 50


وَٱلَّذِينَ سَعَوۡاْ فِيٓ ءَايَٰتِنَا مُعَٰجِزِينَ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ

Va kasone, ki dar [rohi inkor va takziʙi] ojoti Mo mekūşand, to [ʙa pindori xeş] Moro darmonda kunand, onon ahli duzaxand
Surah Al-Hajj, Verse 51


وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ مِن رَّسُولٖ وَلَا نَبِيٍّ إِلَّآ إِذَا تَمَنَّىٰٓ أَلۡقَى ٱلشَّيۡطَٰنُ فِيٓ أُمۡنِيَّتِهِۦ فَيَنسَخُ ٱللَّهُ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ ثُمَّ يُحۡكِمُ ٱللَّهُ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Va [Mo] heç rasul va pajomʙarero peş az tu nafiristodem, magar in ki cun [ojoti ilohiro] tilovat mekard, şajton dar tilovataş [kalimoti iştiʙoh] ilqo mekard. On goh Alloh taolo on ciro, ki şajton ilqo namuda ʙud, az mijon meʙurd va sipas ojoti xeşro ustuvor mesoxt va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah Al-Hajj, Verse 52


لِّيَجۡعَلَ مَا يُلۡقِي ٱلشَّيۡطَٰنُ فِتۡنَةٗ لِّلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ وَٱلۡقَاسِيَةِ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱلظَّـٰلِمِينَ لَفِي شِقَاقِۭ بَعِيدٖ

To [ʙad-in vasila Alloh taolo] on ciro, ki şajton ilqo mekunad, ʙaroi kasone, ki dar dilhojaşon ʙemorī [şakku nifoq] ast va [hamcunin ʙaroi] sangdilon vasilai ozmoiş qaror dihad. Va jaqinan, sitamgoron [-i muşrik] dar duşmanii duru daroze [ʙo Alloh taolo va pajomʙaraş] hastand
Surah Al-Hajj, Verse 53


وَلِيَعۡلَمَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡعِلۡمَ أَنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَيُؤۡمِنُواْ بِهِۦ فَتُخۡبِتَ لَهُۥ قُلُوبُهُمۡۗ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهَادِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ

Va to kasone, ki doniş joftaand, ʙidonand, ki in [Qur'on] haq ast [va] az çoniʙi Parvardigori tust va ʙa on imon ʙijovarand va dilhojaşon ʙarojaş [narmu] furūtan gardad; va ʙe tardid, Alloh taolo kasonero, ki imon ovardaand, ʙa rohi rost hidojat mekunad
Surah Al-Hajj, Verse 54


وَلَا يَزَالُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُ حَتَّىٰ تَأۡتِيَهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةً أَوۡ يَأۡتِيَهُمۡ عَذَابُ يَوۡمٍ عَقِيمٍ

Kasone, ki kufr varzidand, hamvora dar mavridi on [ci dar Qur'on nozil kardaem] tardid dorand, to on goh ki nogahon qijomat faro rasad jo azoʙi rūzi ʙexajru rahmat ʙar onon [furud] ojad
Surah Al-Hajj, Verse 55


ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَئِذٖ لِّلَّهِ يَحۡكُمُ بَيۡنَهُمۡۚ فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ فِي جَنَّـٰتِ ٱلنَّعِيمِ

Dar on rūz farmonravoī az oni Alloh taolo ast [va] mijoni onon dovarī mekunad. Pas kasone, ki imon ovardaand va korhoi şoista ançom dodaand, dar ʙoƣhoi purne'mat [-i ʙihişt] hastand
Surah Al-Hajj, Verse 56


وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَكَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا فَأُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمۡ عَذَابٞ مُّهِينٞ

Va kasone, ki kufr varzidand va ojoti Moro durūƣ angoştand, azoʙi xorkunandae [dar peş] dorand
Surah Al-Hajj, Verse 57


وَٱلَّذِينَ هَاجَرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ثُمَّ قُتِلُوٓاْ أَوۡ مَاتُواْ لَيَرۡزُقَنَّهُمُ ٱللَّهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ خَيۡرُ ٱلرَّـٰزِقِينَ

Va kasone, ki dar rohi Alloh taolo hiçrat kardand, sipas kuşta şudand jo vafot kardand, jaqinan Alloh taolo ʙa onon rūzii nakue medihad. Ba rostī, ki Alloh taolo ʙehtarin rūzidihanda ast
Surah Al-Hajj, Verse 58


لَيُدۡخِلَنَّهُم مُّدۡخَلٗا يَرۡضَوۡنَهُۥۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَعَلِيمٌ حَلِيمٞ

Be tardid, ononro ʙa çojgohe vorid mekunad, ki az on xuşnud ʙoşand va ʙa rostī, ki Alloh taolo donoi ʙurdʙor ast
Surah Al-Hajj, Verse 59


۞ذَٰلِكَۖ وَمَنۡ عَاقَبَ بِمِثۡلِ مَا عُوقِبَ بِهِۦ ثُمَّ بُغِيَ عَلَيۡهِ لَيَنصُرَنَّهُ ٱللَّهُۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَعَفُوٌّ غَفُورٞ

In ast [hukmi ilohī dar ʙorai kofir va mu'min] va har kas ʙa hamon miqdor, ki ʙa ū sitam şudaast, muçozot kunad, sipas [ʙoz] mavridi sitam qaror girad, Alloh taolo joriaş xohad kard. Be tardid, Alloh taolo ʙaxşandai omurzanda ast
Surah Al-Hajj, Verse 60


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ يُولِجُ ٱلَّيۡلَ فِي ٱلنَّهَارِ وَيُولِجُ ٱلنَّهَارَ فِي ٱلَّيۡلِ وَأَنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ

In [jorii mazlumon] az on rūst, ki Alloh taolo [ʙar har kore tavonost; cunon ki] şaʙro dar rūz mekaşonad va rūzro dar şaʙ darmeovarad; va ʙe tardid, Alloh taolo şunavoi ʙinost
Surah Al-Hajj, Verse 61


ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ وَأَنَّ مَا يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ هُوَ ٱلۡبَٰطِلُ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡعَلِيُّ ٱلۡكَبِيرُ

In ʙad-on saʙaʙ ast, ki Alloh taolo haq ast va on ciro, ki [muşrikon] çuz ū mexonand, [hama] ʙotil ast va Alloh taolo ʙalandmartaʙai ʙuzurg ast
Surah Al-Hajj, Verse 62


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَتُصۡبِحُ ٱلۡأَرۡضُ مُخۡضَرَّةًۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَطِيفٌ خَبِيرٞ

Ojo nadidī, ki Alloh taolo az osmon oʙe furū firistod va zamin [ʙar asari on xurramu] sarsaʙz megardad? Be tardid, Alloh taolo ʙorikʙini ogoh ast
Surah Al-Hajj, Verse 63


لَّهُۥ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَمَا فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَهُوَ ٱلۡغَنِيُّ ٱلۡحَمِيدُ

On ci dar osmonho va zamin ast, az oni Ūst va ʙe tardid, Alloh taolo ʙenijozi sutuda ast
Surah Al-Hajj, Verse 64


أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ سَخَّرَ لَكُم مَّا فِي ٱلۡأَرۡضِ وَٱلۡفُلۡكَ تَجۡرِي فِي ٱلۡبَحۡرِ بِأَمۡرِهِۦ وَيُمۡسِكُ ٱلسَّمَآءَ أَن تَقَعَ عَلَى ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِٱلنَّاسِ لَرَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Ojo nadidī, ki Alloh taolo on ciro dar zamin ast, ʙa xidmati şumo gumoştaast va kiştiho ʙa farmonaş dar darjo ravonand va osmonro nigah medorad, ki çuz ʙa içozati Ū ʙar zamin naaftad. Be tardid, Alloh taolo [nisʙat] ʙa mardum dilsūzi mehruʙon ast
Surah Al-Hajj, Verse 65


وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَحۡيَاكُمۡ ثُمَّ يُمِيتُكُمۡ ثُمَّ يُحۡيِيكُمۡۗ إِنَّ ٱلۡإِنسَٰنَ لَكَفُورٞ

Va Ūst, ki şumoro zinda kard, sipas memironad va on goh [ʙori digar] zinda mekunad. Ba rostī, ki inson [nisʙat ʙa ne'mathoi ilohī] ʙisjor nosipos ast
Surah Al-Hajj, Verse 66


لِّكُلِّ أُمَّةٖ جَعَلۡنَا مَنسَكًا هُمۡ نَاسِكُوهُۖ فَلَا يُنَٰزِعُنَّكَ فِي ٱلۡأَمۡرِۚ وَٱدۡعُ إِلَىٰ رَبِّكَۖ إِنَّكَ لَعَلَىٰ هُدٗى مُّسۡتَقِيمٖ

Baroi har ummate oine muqarrar kardaem, ki ʙa on amal kunand, pas, [ej pajomʙar, pajravoni soiri adjon] naʙojad ʙo tu dar in amr sitez kunand. Ba rohi Parvardigorat da'vat kun, [caro ki] tu jaqinan, ʙar [oini durust va] rohi rost qaror dorī
Surah Al-Hajj, Verse 67


وَإِن جَٰدَلُوكَ فَقُلِ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا تَعۡمَلُونَ

Va agar [dar ʙorai haqqonijati din] ʙo tu muçodala kardand, pas, ʙigū: «Alloh taolo ʙa on ci ançom medihed, donotar ast
Surah Al-Hajj, Verse 68


ٱللَّهُ يَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فِيمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ

Alloh taolo rūzi qijomat dar mavridi on ci dar ʙoraaş ixtilof mekarded, mijonaton dovarī mekunad»
Surah Al-Hajj, Verse 69


أَلَمۡ تَعۡلَمۡ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ مَا فِي ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِۚ إِنَّ ذَٰلِكَ فِي كِتَٰبٍۚ إِنَّ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٞ

Ojo nadonistaī, ki Alloh taolo on ciro dar osmon va zamin ast medonad? Be gumon [hamai] inho dar kitoʙe [saʙt] ast. Musallaman, in [kor] ʙar Alloh taolo oson ast
Surah Al-Hajj, Verse 70


وَيَعۡبُدُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ سُلۡطَٰنٗا وَمَا لَيۡسَ لَهُم بِهِۦ عِلۡمٞۗ وَمَا لِلظَّـٰلِمِينَ مِن نَّصِيرٖ

Va [muşrikon] ʙa çoji Alloh taolo cizero meparastand, ki heç dalele ʙar [haqqonijati] on nozil nakardaast va ʙad-on ogohī [va şinoxte niz] nadorand va sitamgoron [-i muşrik dar ʙaroʙari azoʙi ilohī] heç jorikunandae nadorand
Surah Al-Hajj, Verse 71


وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا بَيِّنَٰتٖ تَعۡرِفُ فِي وُجُوهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡمُنكَرَۖ يَكَادُونَ يَسۡطُونَ بِٱلَّذِينَ يَتۡلُونَ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتِنَاۗ قُلۡ أَفَأُنَبِّئُكُم بِشَرّٖ مِّن ذَٰلِكُمُۚ ٱلنَّارُ وَعَدَهَا ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ

Va hangome ki ojoti ravşani Mo ʙar onon xonda meşavad, dar cehrai kasone, ki kufr varzidaand, [osori karohat va] noxuşojandī meʙinī. Nazdik ast ʙa kasone, ki ojoti Moro ʙarojaşon mexonand, hamlavar şavand. [Ej pajomʙar, ʙa kofiron] Bigū: «Ojo şumoro ʙa ʙadtar az in [ki dar intizoraton ast] xaʙar diham? Otaş [-i duzax] ast, ki Alloh taolo onro ʙa kasone, ki kufr varzidand, va'da dodast va ci ʙad sarançomest!»
Surah Al-Hajj, Verse 72


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ ضُرِبَ مَثَلٞ فَٱسۡتَمِعُواْ لَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ لَن يَخۡلُقُواْ ذُبَابٗا وَلَوِ ٱجۡتَمَعُواْ لَهُۥۖ وَإِن يَسۡلُبۡهُمُ ٱلذُّبَابُ شَيۡـٔٗا لَّا يَسۡتَنقِذُوهُ مِنۡهُۚ ضَعُفَ ٱلطَّالِبُ وَٱلۡمَطۡلُوبُ

Ej mardum, [dar ʙorai notavonii ʙutho] masale zada şudaast, pas, ʙa on gūş dihed: Kasonero, ki ʙa çoji Alloh taolo [ʙa parastiş] mexoned, hargiz nametavonand magasero ʙijofarinand, hatto agar [hamagī] ʙaroi in [kor] çam' şavand. Va agar on magas cize az onon ʙiraʙojad, nametavonand onro ʙozpas girand. [Ore] Xostor va xosta [ʙut va magas] har du notavonand
Surah Al-Hajj, Verse 73


مَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَقَوِيٌّ عَزِيزٌ

[Onon] Allohro cunon ki sazovori [ʙuzurgdoşti] Ūst, naşinoxtaand. Be tardid, Alloh taolo nerumandi şikastnopazir ast
Surah Al-Hajj, Verse 74


ٱللَّهُ يَصۡطَفِي مِنَ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ رُسُلٗا وَمِنَ ٱلنَّاسِۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعُۢ بَصِيرٞ

Alloh taolo az mijoni fariştagon firistodagone [ʙaroi iʙloƣi vahj ʙa pajomʙaron] ʙarmeguzinad va az mijoni insonho niz [pajomʙarone ʙaroi rasonidani pajomi ilohī ʙa mardum intixoʙ mekunad]. Be tardid, Alloh taolo şunavoi ʙinost
Surah Al-Hajj, Verse 75


يَعۡلَمُ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيهِمۡ وَمَا خَلۡفَهُمۡۚ وَإِلَى ٱللَّهِ تُرۡجَعُ ٱلۡأُمُورُ

Ū ojanda va guzaştai ononro medonad va [hamai] korho ʙa Alloh taolo ʙozgardonda meşavad
Surah Al-Hajj, Verse 76


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱرۡكَعُواْ وَٱسۡجُدُواْۤ وَٱعۡبُدُواْ رَبَّكُمۡ وَٱفۡعَلُواْ ٱلۡخَيۡرَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ۩

Ej kasone, ki imon ovardaed, ruku' kuned va saçda guzored va Parvardigoratonro ʙiparasted va kori nek ançom dihed, ʙoşad, ki rastagor şaved
Surah Al-Hajj, Verse 77


وَجَٰهِدُواْ فِي ٱللَّهِ حَقَّ جِهَادِهِۦۚ هُوَ ٱجۡتَبَىٰكُمۡ وَمَا جَعَلَ عَلَيۡكُمۡ فِي ٱلدِّينِ مِنۡ حَرَجٖۚ مِّلَّةَ أَبِيكُمۡ إِبۡرَٰهِيمَۚ هُوَ سَمَّىٰكُمُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ مِن قَبۡلُ وَفِي هَٰذَا لِيَكُونَ ٱلرَّسُولُ شَهِيدًا عَلَيۡكُمۡ وَتَكُونُواْ شُهَدَآءَ عَلَى ٱلنَّاسِۚ فَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱعۡتَصِمُواْ بِٱللَّهِ هُوَ مَوۡلَىٰكُمۡۖ فَنِعۡمَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَنِعۡمَ ٱلنَّصِيرُ

Va dar rohi Alloh taolo – cunon ki sazovori çihod [dar rohi] Ūst – çihod kuned. Ū şumoro ʙarguzid va dar din ʙarojaton heç saxtī [va tangnoe] qaror nadod. Oini padaraton Iʙrohim [niz cunin ʙud]. Ū [Alloh taolo] peş az in [dar kitoʙhoi osmonii guzaşta] va dar in [Qur'on] şumoro musulmon nomid, to pajomʙar ʙar [iʙloƣi pajomaş ʙa] şumo guvoh ʙoşad va şumo [niz] ʙar mardum guvoh ʙoşed [ki hamai pajomʙaron pajomi ilohiro ʙa qavmi xud rasonidaand]. Pas, namoz ʙarpo dored va zakot ʙipardozed va ʙa Alloh taolo panoh ʙiʙared [va ʙar Ū tavakkal kuned], ki Ū [dūstu] korsozi şumost. Pas, ci naku korsozu ci nek jovarest
Surah Al-Hajj, Verse 78


Author: Www.islamhouse.com


<< Surah 21
>> Surah 23

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai