Surah Nooh - Sinhala Translation by Naseem Ismail And Masoor Maulana, Kaleel
إِنَّآ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦٓ أَنۡ أَنذِرۡ قَوۡمَكَ مِن قَبۡلِ أَن يَأۡتِيَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
niyata vaśayenma nūhuva ohugē janatāva veta (apagē) dūtayā vaśayen yavā (ohuṭa), “oba, obagē janatāvaṭa vēdanā gena dena dan̆ḍuvama pæmiṇīmaṭa perama ovunṭa (ē gæna) biyaganvā anaturu an̆gavanu” yayi niyōga kaḷemu
Surah Nooh, Verse 1
قَالَ يَٰقَوۡمِ إِنِّي لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٌ
(ohuda ē andamaṭama ovunṭa) “magē janatāveni! niyata vaśayenma mā obaṭa prasiddhiyēma biyaganvā anaturu an̆gavannemi
Surah Nooh, Verse 2
أَنِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ وَٱتَّقُوهُ وَأَطِيعُونِ
allāh ek kenekuvama oba namadinu. ohuṭama oba biya vanu. mā haṭa oba avanata vī kaṭayutu karanu
Surah Nooh, Verse 3
يَغۡفِرۡ لَكُم مِّن ذُنُوبِكُمۡ وَيُؤَخِّرۡكُمۡ إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمًّىۚ إِنَّ أَجَلَ ٱللَّهِ إِذَا جَآءَ لَا يُؤَخَّرُۚ لَوۡ كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
(esē oba kaṭayutu kaḷahot allāh) obagē væradivalaṭa obaṭa samāva dī niyamita kālayak dakvā obava (samādānayen jīvat vīmaṭa) athæra tabanu æta. niyata vaśayenma (dan̆ḍuvama san̆dahā niyama karana lada) allāhgē vāraya pæmiṇena avasthāvēdī, eya poḍiyak hō pramāda vannē næta. (meya) oba dæna gata yutu novēda?”yi pævasuvēya
Surah Nooh, Verse 4
قَالَ رَبِّ إِنِّي دَعَوۡتُ قَوۡمِي لَيۡلٗا وَنَهَارٗا
(esē ohu kopamaṇadō kālayak tissē pævasuvada, ovun eyaṭa viruddha vī ohuva pratikṣēpa kara dæmū vahāma ohu tama deviyanṭa) “magē deviyanē! niyata vaśayenma mā magē janayāva (obagē mārgayehi) rǣ dahaval tissē ārādhanā kaḷemi
Surah Nooh, Verse 5
فَلَمۡ يَزِدۡهُمۡ دُعَآءِيٓ إِلَّا فِرَارٗا
vēgayen diva yāma misa, (vena kisivak) magē ārādhanāven ovunṭa adhika kaḷē næta
Surah Nooh, Verse 6
وَإِنِّي كُلَّمَا دَعَوۡتُهُمۡ لِتَغۡفِرَ لَهُمۡ جَعَلُوٓاْ أَصَٰبِعَهُمۡ فِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَٱسۡتَغۡشَوۡاْ ثِيَابَهُمۡ وَأَصَرُّواْ وَٱسۡتَكۡبَرُواْ ٱسۡتِكۡبَارٗا
oba ovunṭa samāva dīmaṭa (oba desaṭa) mā ovunva ārādhanā kaḷa sǣmaviṭama, tamangē kaṇvala tamangē æn̆gili damā vasāgena, (māva nobalā) tamangē æn̆dum maginda tamanva āvaraṇaya kara gatha. imahat ahaṁkārayen (tamangē væradi kerehima hituvakkārakamin) sthīrava siṭiyaha
Surah Nooh, Verse 7
ثُمَّ إِنِّي دَعَوۡتُهُمۡ جِهَارٗا
tavada niyata vaśayenma mā ovunva śabda nagāda (bala karaminda) a`ḍagæsuvemi
Surah Nooh, Verse 8
ثُمَّ إِنِّيٓ أَعۡلَنتُ لَهُمۡ وَأَسۡرَرۡتُ لَهُمۡ إِسۡرَارٗا
“tavada mā ovunṭa prasiddhiyēda pævasuvemi. rahasinda ovunṭa pævasuvemi
Surah Nooh, Verse 9
فَقُلۡتُ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ إِنَّهُۥ كَانَ غَفَّارٗا
“obagē deviyan veta samāva ayadinu. niyata vaśayenma ohu itāmat samāven yutteki” yayi pævasuvemi
Surah Nooh, Verse 10
يُرۡسِلِ ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡكُم مِّدۡرَارٗا
“(esē karannehu nam, vaḷakvana lada) varṣāva obaṭa nokaḍavā vasinnaṭa salasvanu æta
Surah Nooh, Verse 11
وَيُمۡدِدۡكُم بِأَمۡوَٰلٖ وَبَنِينَ وَيَجۡعَل لَّكُمۡ جَنَّـٰتٖ وَيَجۡعَل لَّكُمۡ أَنۡهَٰرٗا
vastuvada, daruvanda labā dī obaṭa udav karanu æta. obaṭa vatuda utpādanaya kara, (ēvāyehi) gaṁn̆gāvanda oba venuven gaḷannaṭa salasvanu æta
Surah Nooh, Verse 12
مَّا لَكُمۡ لَا تَرۡجُونَ لِلَّهِ وَقَارٗا
obaṭa kumak sidu vī ættēda? allāhgē śrēṣṭhatvaya oba situvē nædda?”
Surah Nooh, Verse 13
وَقَدۡ خَلَقَكُمۡ أَطۡوَارًا
“obava vividhavada ohu utpādanaya kara ættēya
Surah Nooh, Verse 14
أَلَمۡ تَرَوۡاْ كَيۡفَ خَلَقَ ٱللَّهُ سَبۡعَ سَمَٰوَٰتٖ طِبَاقٗا
ahas hatada, taṭṭu mata taṭṭuva vaśayen kesē nam allāh utpādanaya kara ættēda, yanna oba avadhānaya kaḷē nædda
Surah Nooh, Verse 15
وَجَعَلَ ٱلۡقَمَرَ فِيهِنَّ نُورٗا وَجَعَلَ ٱلشَّمۡسَ سِرَاجٗا
ohuma ēvāyehi candrayāva (parāvarthanaya vana) ālōkayak vaśayenda, sūryayā ek (dīptimat) pahaṇak vaśayenda nirmāṇaya kaḷēya”
Surah Nooh, Verse 16
وَٱللَّهُ أَنۢبَتَكُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ نَبَاتٗا
“allāhma obava (gas koḷan men) bhūmiyehi væḍennaṭa sælæssuvēya
Surah Nooh, Verse 17
ثُمَّ يُعِيدُكُمۡ فِيهَا وَيُخۡرِجُكُمۡ إِخۡرَاجٗا
tavada ehima obava (maraṇayaṭa pat kirīmaṭada salasvā ehi) ēkarāśī kara harinnēya. (eyinma) tavat varakda obava ikut karannēya
Surah Nooh, Verse 18
وَٱللَّهُ جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ بِسَاطٗا
allāhma obaṭa bhūmiya palas ætirillak vaśayen nirmāṇaya kaḷēya
Surah Nooh, Verse 19
لِّتَسۡلُكُواْ مِنۡهَا سُبُلٗا فِجَاجٗا
ehi (vividha pradēśayanṭa) oba saṁcāraya karanu piṇisa paḷalvū maṁmāvatda nirmāṇaya kaḷēya (yanuven ohu tama janatāvaṭa pævasuvēya)
Surah Nooh, Verse 20
قَالَ نُوحٞ رَّبِّ إِنَّهُمۡ عَصَوۡنِي وَٱتَّبَعُواْ مَن لَّمۡ يَزِدۡهُ مَالُهُۥ وَوَلَدُهُۥٓ إِلَّا خَسَارٗا
(nævatat nūhu nabi tama deviyanṭa) “magē deviyanē! niyata vaśayenma ovun maṭa venaskam karannāha. tavada vastūnda, daruvanda kavurun haṭa amārukama misa, (vena kisivak) adhika kaḷē nædda, ovunvama anugamanaya karannāha
Surah Nooh, Verse 21
وَمَكَرُواْ مَكۡرٗا كُبَّارٗا
ati viśāla kumantraṇada (maṭa) karannāha
Surah Nooh, Verse 22
وَقَالُواْ لَا تَذَرُنَّ ءَالِهَتَكُمۡ وَلَا تَذَرُنَّ وَدّٗا وَلَا سُوَاعٗا وَلَا يَغُوثَ وَيَعُوقَ وَنَسۡرٗا
tavada (ovungen vū aya tamangen vū an ayaṭa) ‘oba, obagē devivarunva athæra nodamanu. ‘vad’ (namæti piḷiruva)da (athæra nodamanu). ‘suvāu, yaūsa, nasr’ (ādī piḷirū)da athæra nodamanu” yayi ovun pavasā
Surah Nooh, Verse 23
وَقَدۡ أَضَلُّواْ كَثِيرٗاۖ وَلَا تَزِدِ ٱلظَّـٰلِمِينَ إِلَّا ضَلَٰلٗا
“niyata vaśayenma bohomayak denāva mārgaya værada yāmaṭa sælæsvūha. (ebævin magē deviyanē!) mema aparādhakārayinṭa durmārgayama misa, oba adhika kara notabanu!” (yayida prārthanā kaḷēya)
Surah Nooh, Verse 24
مِّمَّا خَطِيٓـَٰٔتِهِمۡ أُغۡرِقُواْ فَأُدۡخِلُواْ نَارٗا فَلَمۡ يَجِدُواْ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ أَنصَارٗا
ebævin ovun karamin siṭi pāpayanhi hētuven (jala gælmehi) ovunva gilvā damanu læba, pasuva nirayehida ætuḷu karanu læbūha. allāh hæra, ovunṭa udav karannanva ovun duṭuvē næta
Surah Nooh, Verse 25
وَقَالَ نُوحٞ رَّبِّ لَا تَذَرۡ عَلَى ٱلۡأَرۡضِ مِنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ دَيَّارًا
nævatat nūhu (nabi tama deviyanṭa) “magē deviyanē! bhūmiyehi ema pratikṣēpa karannangen kisivekuvat vāsaya kirīmaṭa oba athæra nodamanu
Surah Nooh, Verse 26
إِنَّكَ إِن تَذَرۡهُمۡ يُضِلُّواْ عِبَادَكَ وَلَا يَلِدُوٓاْ إِلَّا فَاجِرٗا كَفَّارٗا
oba ovunva athæra damā tabannē nam, obagē (anit) vahalūnvada niyata vaśayenma ovun mārgaya værada yāmaṭama salasvannāha. pāpatarayanvada, pratikṣēpa karannanvada misa, (vena kisivekut daruvan vaśayen) ovun prasūta karannēda næta
Surah Nooh, Verse 27
رَّبِّ ٱغۡفِرۡ لِي وَلِوَٰلِدَيَّ وَلِمَن دَخَلَ بَيۡتِيَ مُؤۡمِنٗا وَلِلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِۖ وَلَا تَزِدِ ٱلظَّـٰلِمِينَ إِلَّا تَبَارَۢا
magē deviyanē! magē demavpiyanṭada, viśvāsaya tæbūvan vaśayen magē nivasehi ætuḷu vū ayaṭada, (nivasehi ætuḷu novū anit) viśvāsaya tæbū piriminṭada, viśvāsaya tæbū gæhænunṭada, oba samāva denu mænava! mema aparādhakārayinṭa vināśayama misa, oba adhika nokaranu mænava!” (yayida prārthanā kaḷēya)
Surah Nooh, Verse 28