UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Ahzab - Tajik Translation by Www.islamhouse.com


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ ٱتَّقِ ٱللَّهَ وَلَا تُطِعِ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا حَكِيمٗا

Ej pajomʙar, az Alloh taolo parvo kun va az kofiron va munofiqon itoat nakun. Be tardid, Alloh taolo hamvora donoi hakim ast
Surah Al-Ahzab, Verse 1


وَٱتَّبِعۡ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٗا

Va az on ci az çoniʙi Parvardigorat ʙa tu vahj meşavad pajravī kun. Be tardid, Alloh taolo hamvora ʙa on ci mekuned, ogoh ast
Surah Al-Ahzab, Verse 2


وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلٗا

Va ʙar Alloh taolo tavakkal kun va hamin ʙasanda ast, ki Alloh taolo korsozi tu ʙoşad
Surah Al-Ahzab, Verse 3


مَّا جَعَلَ ٱللَّهُ لِرَجُلٖ مِّن قَلۡبَيۡنِ فِي جَوۡفِهِۦۚ وَمَا جَعَلَ أَزۡوَٰجَكُمُ ٱلَّـٰٓـِٔي تُظَٰهِرُونَ مِنۡهُنَّ أُمَّهَٰتِكُمۡۚ وَمَا جَعَلَ أَدۡعِيَآءَكُمۡ أَبۡنَآءَكُمۡۚ ذَٰلِكُمۡ قَوۡلُكُم بِأَفۡوَٰهِكُمۡۖ وَٱللَّهُ يَقُولُ ٱلۡحَقَّ وَهُوَ يَهۡدِي ٱلسَّبِيلَ

Alloh taolo daruni heç marde du qalʙ ʙarojaş nanihodaast va [ʙa hamin surat] hargiz hamsaronatonro ki mavridi zihor [va tahrimi çinsī] qaror medihed, [hamcun] modaronaton nagardondaast; va [hamcunin] pisarxondahojatonro pisaronaton nasoxtaast. In suxani [nodurust] ast, ki ʙar zaʙon meovared va Alloh taolo haqro megūjad va Ūst, ki ʙa rohi rost hidojat mekunad
Surah Al-Ahzab, Verse 4


ٱدۡعُوهُمۡ لِأٓبَآئِهِمۡ هُوَ أَقۡسَطُ عِندَ ٱللَّهِۚ فَإِن لَّمۡ تَعۡلَمُوٓاْ ءَابَآءَهُمۡ فَإِخۡوَٰنُكُمۡ فِي ٱلدِّينِ وَمَوَٰلِيكُمۡۚ وَلَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٞ فِيمَآ أَخۡطَأۡتُم بِهِۦ وَلَٰكِن مَّا تَعَمَّدَتۡ قُلُوبُكُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمًا

Onon [pisarxondaho]-ro ʙa padaronaşon nisʙat dihed, [ki] nazdi Alloh taolo odilonatar ast. Agar padaronaşonro nameşinosed, pas, onho ʙarodaroni dinī va ʙardagoni ozodşuda [va dar hukmi dūstoni] şumo hastand. Dar mavridi on ci [qaʙlan] iştiʙoh kardaed, gunohe ʙar şumo nest; vale on ci dilhojaton qasdi onro dorad [va amdan ʙar zaʙon meovared, gunoh ast; pas, agar tavʙa kuned] hamvora Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 5


ٱلنَّبِيُّ أَوۡلَىٰ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ مِنۡ أَنفُسِهِمۡۖ وَأَزۡوَٰجُهُۥٓ أُمَّهَٰتُهُمۡۗ وَأُوْلُواْ ٱلۡأَرۡحَامِ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلَىٰ بِبَعۡضٖ فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ إِلَّآ أَن تَفۡعَلُوٓاْ إِلَىٰٓ أَوۡلِيَآئِكُم مَّعۡرُوفٗاۚ كَانَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَسۡطُورٗا

Pajomʙar [dar tamomi umur] nisʙat ʙa mu'minon, az xudaşon sazovortar ast [va nazar va xostaş avlavijat dorad] va hamsaroni ū [az lihozi hurmati izdivoç dar hukm] modaronaşon hastand; va dar kitoʙi Alloh taolo, xeşovandon [dar irs ʙurdan az jakdigar] nisʙat ʙa mu'minom va muhoçiron avlavijat dorand [va miloki irs, xeşovandī ast na imon]; magar in ki [ʙixohed] ʙa dūstonaton nekī kuned [va ʙaxşe az amvolatonro ʙa eşon ʙidihed]. In [hukm] dar on kitoʙ [Lavhi mahfuz] navişta şudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 6


وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِنَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ مِيثَٰقَهُمۡ وَمِنكَ وَمِن نُّوحٖ وَإِبۡرَٰهِيمَ وَمُوسَىٰ وَعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَۖ وَأَخَذۡنَا مِنۡهُم مِّيثَٰقًا غَلِيظٗا

Va [ej Pajomʙar, jod kun az] hangome ki az pajomʙaron pajmon [jaktoparastī va nuʙuvvat] giriftem va [ʙa viƶa] az tu va Nuh va Iʙrohim va Mūso va Iso- pisari Marjam; va az hamai onon pajmoni mahkame [dar ʙorai taʙliƣi din] giriftem
Surah Al-Ahzab, Verse 7


لِّيَسۡـَٔلَ ٱلصَّـٰدِقِينَ عَن صِدۡقِهِمۡۚ وَأَعَدَّ لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابًا أَلِيمٗا

[Alloh taolo cunin kard] to [ʙo kofiron itmomi huççat karda ʙoşad va] az rostgūjon [pajomʙaron] dar ʙorai rostiaşon ʙipursad va ʙaroi kofiron azoʙe dardnok muhajjo kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 8


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ جَآءَتۡكُمۡ جُنُودٞ فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ رِيحٗا وَجُنُودٗا لَّمۡ تَرَوۡهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرًا

Ej kasone, ki imon ovardaed, ne'mati Allohro ʙar xud ʙa jod ovared; on goh ki sipohijone [az qaʙoili araʙ] ʙa sūjaton omadand. Pas, Mo tundʙode [saxt] va laşkare [az fariştagon] ki onhoro namedided, ʙar onon firistodem [va ʙa saxti şikastaşon dodem]; va hamvora Alloh taolo ʙa on ci mekuned ʙinost
Surah Al-Ahzab, Verse 9


إِذۡ جَآءُوكُم مِّن فَوۡقِكُمۡ وَمِنۡ أَسۡفَلَ مِنكُمۡ وَإِذۡ زَاغَتِ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَبَلَغَتِ ٱلۡقُلُوبُ ٱلۡحَنَاجِرَ وَتَظُنُّونَ بِٱللَّهِ ٱلظُّنُونَا۠

Vaqte [dar ƣazvai Xandaq] duşmanon az ʙolo va pojon [va az şarq va ƣarʙi şahr] ʙa sūjaton omadand [va Madinaro muhosira kardand]; on goh ki caşmho [ʙa farovonii duşman] xira gaşta va çonho [az şiddat va vahşat] ʙa gulugoh rasida ʙud va şumo ʙa Alloh taolo gumonho [-i gunogun] meʙurded
Surah Al-Ahzab, Verse 10


هُنَالِكَ ٱبۡتُلِيَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَزُلۡزِلُواْ زِلۡزَالٗا شَدِيدٗا

Onço ʙud, ki mu'minon ozmoiş şudand va şadidan ʙa vahşat va iztiroʙ aftodand
Surah Al-Ahzab, Verse 11


وَإِذۡ يَقُولُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ مَّا وَعَدَنَا ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ إِلَّا غُرُورٗا

Va [niz ʙa jod ovared] hangome ki munofiqon va kasone, ki dar dilhojaşon ʙemorī [şak va tardid] ʙud, meguftand: «On ci Alloh taolo va Pajomʙaraş [dar ʙorai pirūzī ʙar kofiron] va'da dodaand, çuz fireʙe ʙeş nest»
Surah Al-Ahzab, Verse 12


وَإِذۡ قَالَت طَّآئِفَةٞ مِّنۡهُمۡ يَـٰٓأَهۡلَ يَثۡرِبَ لَا مُقَامَ لَكُمۡ فَٱرۡجِعُواْۚ وَيَسۡتَـٔۡذِنُ فَرِيقٞ مِّنۡهُمُ ٱلنَّبِيَّ يَقُولُونَ إِنَّ بُيُوتَنَا عَوۡرَةٞ وَمَا هِيَ بِعَوۡرَةٍۖ إِن يُرِيدُونَ إِلَّا فِرَارٗا

Va [niz] hangome ki gurūhe az onon guftand: «Ej ahli Jasriʙ, inço çoji mondani şumo nest; pas, [ʙa xonahojaton] ʙozgarded»; va ʙarxe az onon az Pajomʙar içozati [ʙozgaşt] mexostand va meguftand: «Xonahoi mo ʙe hifzkunanda ast»; dar hole ki ʙe hifzkunanda naʙud. Onon cize çuz firor [az çihod] namexostand
Surah Al-Ahzab, Verse 13


وَلَوۡ دُخِلَتۡ عَلَيۡهِم مِّنۡ أَقۡطَارِهَا ثُمَّ سُئِلُواْ ٱلۡفِتۡنَةَ لَأٓتَوۡهَا وَمَا تَلَبَّثُواْ بِهَآ إِلَّا يَسِيرٗا

Agar [laşkari duşmanon] az atrofi on [şahr] ʙar onon vorid meşudand [va xonahojaşonro muhosira mekardand] va az onon xosta meşud, ʙa kufr va şirk ʙozgardand, hatman cunin [taahhude ʙa duşman] dodand va çuz te'dode andak [dar ʙaroʙari in darxost] muqovimat namekardand
Surah Al-Ahzab, Verse 14


وَلَقَدۡ كَانُواْ عَٰهَدُواْ ٱللَّهَ مِن قَبۡلُ لَا يُوَلُّونَ ٱلۡأَدۡبَٰرَۚ وَكَانَ عَهۡدُ ٱللَّهِ مَسۡـُٔولٗا

Va peş az in [vaqte hamin munofiqon dar çangi Uhud az muqoʙili kofiron gurextand] ʙo Alloh taolo pajmon ʙastand, ki [hargiz ʙa duşman] puşt nakunand [va az majdon nagurezand]; va hamvora pajmoni ilohī ʙozxost dorad
Surah Al-Ahzab, Verse 15


قُل لَّن يَنفَعَكُمُ ٱلۡفِرَارُ إِن فَرَرۡتُم مِّنَ ٱلۡمَوۡتِ أَوِ ٱلۡقَتۡلِ وَإِذٗا لَّا تُمَتَّعُونَ إِلَّا قَلِيلٗا

[Ej Pajomʙar, ʙa munofiqon] ʙigū: « Agar az marg jo kuşta şudan firor kuned, hargiz sude ʙa holaton nadorad; va dar on surat niz [az zindagii dunjo] çuz andake ʙahramand nameşaved»
Surah Al-Ahzab, Verse 16


قُلۡ مَن ذَا ٱلَّذِي يَعۡصِمُكُم مِّنَ ٱللَّهِ إِنۡ أَرَادَ بِكُمۡ سُوٓءًا أَوۡ أَرَادَ بِكُمۡ رَحۡمَةٗۚ وَلَا يَجِدُونَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا

Bigū: «Agar Alloh taolo ʙarojaton musiʙat jo rahmate xosta ʙoşad, kist, ki şumoro dar ʙaroʙari [içroi farmoni] Ū hifz kunad?» va onon ʙaroi xeş ʙa çuz Alloh taolo heç korsoz va jorigare namejoʙand
Surah Al-Ahzab, Verse 17


۞قَدۡ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ ٱلۡمُعَوِّقِينَ مِنكُمۡ وَٱلۡقَآئِلِينَ لِإِخۡوَٰنِهِمۡ هَلُمَّ إِلَيۡنَاۖ وَلَا يَأۡتُونَ ٱلۡبَأۡسَ إِلَّا قَلِيلًا

Alloh taolo kasonero az şumo, ki ʙozdoranda [-i mardum az çihod] hastand va ʙa ʙarodaronaşon megūjand: «Ba mo ʙipajvanded» ʙa xuʙī meşinosad. [Onon sustʙovarand] va çuz andake ʙa majdoni çang nameojand
Surah Al-Ahzab, Verse 18


أَشِحَّةً عَلَيۡكُمۡۖ فَإِذَا جَآءَ ٱلۡخَوۡفُ رَأَيۡتَهُمۡ يَنظُرُونَ إِلَيۡكَ تَدُورُ أَعۡيُنُهُمۡ كَٱلَّذِي يُغۡشَىٰ عَلَيۡهِ مِنَ ٱلۡمَوۡتِۖ فَإِذَا ذَهَبَ ٱلۡخَوۡفُ سَلَقُوكُم بِأَلۡسِنَةٍ حِدَادٍ أَشِحَّةً عَلَى ٱلۡخَيۡرِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ لَمۡ يُؤۡمِنُواْ فَأَحۡبَطَ ٱللَّهُ أَعۡمَٰلَهُمۡۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٗا

[Munofiqon dar hama ciz] ʙar şumo ʙuxl mevarzand; va hangome ki ʙim [çang peş] meojad, dar hole ki caşmhojaşon [az vahşat dar kosaxona] mecarxad, hamcun kase, ki az [saxtii] marg ʙehuş şuda ʙoşad, turo nigoh mekunand; va cun [ʙuhron va] tars ʙartaraf şud, ʙa xotiri hirs va tama'e, ki ʙa ƣanoim dorand, ʙo zaʙonhoi tund va neşdor şumoro merançonand. Onon [hargiz] imon najovardaand; pas, Alloh taolo a'molaşonro taʙoh megardonad va in [kor] hamvora ʙar Alloh taolo oson ast
Surah Al-Ahzab, Verse 19


يَحۡسَبُونَ ٱلۡأَحۡزَابَ لَمۡ يَذۡهَبُواْۖ وَإِن يَأۡتِ ٱلۡأَحۡزَابُ يَوَدُّواْ لَوۡ أَنَّهُم بَادُونَ فِي ٱلۡأَعۡرَابِ يَسۡـَٔلُونَ عَنۡ أَنۢبَآئِكُمۡۖ وَلَوۡ كَانُواْ فِيكُم مَّا قَٰتَلُوٓاْ إِلَّا قَلِيلٗا

[Munofiqon] mepindorand [ki laşkarijon] ahzoʙ [hanuz az atrofi Madina] naraftaand; va agar ahzoʙ ʙozgardand, [in sustʙovaron] orzu mekunand, ki mijoni ʙodijanişinon [pinhon] ʙoşand [va az hamon ço] axʙori [dargirii] şumoro çūjo şavand; va [hatto] agar ʙajni [sipohi] şumo ʙudand, çuz andake nameçangidand
Surah Al-Ahzab, Verse 20


لَّقَدۡ كَانَ لَكُمۡ فِي رَسُولِ ٱللَّهِ أُسۡوَةٌ حَسَنَةٞ لِّمَن كَانَ يَرۡجُواْ ٱللَّهَ وَٱلۡيَوۡمَ ٱلۡأٓخِرَ وَذَكَرَ ٱللَّهَ كَثِيرٗا

Be tardid, dar [ raftor va guftori] Rasululloh, ʙaroi şumo sarmaşqi nekue ast; ʙaroi har ki ʙa Alloh taolo va rūzi oxirat umed dorad va Allohro ʙisjor jod mekunad
Surah Al-Ahzab, Verse 21


وَلَمَّا رَءَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلۡأَحۡزَابَ قَالُواْ هَٰذَا مَا وَعَدَنَا ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَصَدَقَ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥۚ وَمَا زَادَهُمۡ إِلَّآ إِيمَٰنٗا وَتَسۡلِيمٗا

Va cun mu'minon [laşkari] ahzoʙro didand, guftand: «In [imtihoni ilohī va pirūzii nihoijaş] hamon cize ast, ki Alloh taolo va Pajomʙaraş ʙa mo va'da dodaand va [ʙar haq ] Alloh taolo va Pajomʙaraş rost guftand» va [muşohidai anʙūhi duşman] çuz ʙar imon va taslimaşon [dar muqoʙili Parvardigor] najafzud
Surah Al-Ahzab, Verse 22


مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ رِجَالٞ صَدَقُواْ مَا عَٰهَدُواْ ٱللَّهَ عَلَيۡهِۖ فَمِنۡهُم مَّن قَضَىٰ نَحۡبَهُۥ وَمِنۡهُم مَّن يَنتَظِرُۖ وَمَا بَدَّلُواْ تَبۡدِيلٗا

Az mijoni mu'minon mardone hastand ʙa ahd va pajmone, ki ʙo Alloh taolo ʙasta ʙudand, [sodiqona] vafo kardand; ʙarxe az onon to oxir ʙar ahd va pajmoni xud istodand [ va dar in roh darguzaştand jo şahid şudand] va ʙarxe digar hanuz caşmintizor [şahodat] hastand va hargiz [pajmoni xudro] digargun nasoxtaand
Surah Al-Ahzab, Verse 23


لِّيَجۡزِيَ ٱللَّهُ ٱلصَّـٰدِقِينَ بِصِدۡقِهِمۡ وَيُعَذِّبَ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ إِن شَآءَ أَوۡ يَتُوبَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا

[In rūjdodho peş meojad] to Alloh taolo rostgūjonro ʙa [posi pojmardī va] rostgūijaşon podoş dihad va munofiqonro – agar ʙixohad – azoʙ kunad jo tavʙaaşonro ʙipazirad. Be tardid, Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 24


وَرَدَّ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِغَيۡظِهِمۡ لَمۡ يَنَالُواْ خَيۡرٗاۚ وَكَفَى ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱلۡقِتَالَۚ وَكَانَ ٱللَّهُ قَوِيًّا عَزِيزٗا

Va Alloh taolo [sipohi ] kasonero, ki kufr varzida ʙudand ʙo [tamomi nokomī va] xaşmaşon [az in ki] ʙa heç ƣanimate dast najofta ʙudand, [az atrofi Madina] ʙozgardond va [puştiʙonii] Alloh taolo dar çang, mu'minonro kifojat kard; va Alloh taolo hamvora tavonovu şikastnopazir ast
Surah Al-Ahzab, Verse 25


وَأَنزَلَ ٱلَّذِينَ ظَٰهَرُوهُم مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِ مِن صَيَاصِيهِمۡ وَقَذَفَ فِي قُلُوبِهِمُ ٱلرُّعۡبَ فَرِيقٗا تَقۡتُلُونَ وَتَأۡسِرُونَ فَرِيقٗا

[Alloh taolo] Gurūhe az ahli kitoʙ [jahudijoni Bani Qurajza]- ro, ki az onon [muşrikon] puştiʙonī karda ʙudand, az qal'ahojaşon ʙa zer kaşid va dar dilhojaşon vahşat andoxt; [cunon ki şumo] gurūhe [az onon] –ro mekuşted va gurūhero ʙa asorat megirifted
Surah Al-Ahzab, Verse 26


وَأَوۡرَثَكُمۡ أَرۡضَهُمۡ وَدِيَٰرَهُمۡ وَأَمۡوَٰلَهُمۡ وَأَرۡضٗا لَّمۡ تَطَـُٔوهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٗا

Va zaminhoi kişovarzī va xonaho va amvolaşon va [hamcunin] sarzaminero, ki hargiz po ʙa on ço naguzoşta ʙuded [Xajʙar], dar ixtijoraton nihod; va Alloh taolo ʙar har cize tavonost
Surah Al-Ahzab, Verse 27


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ قُل لِّأَزۡوَٰجِكَ إِن كُنتُنَّ تُرِدۡنَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتَهَا فَتَعَالَيۡنَ أُمَتِّعۡكُنَّ وَأُسَرِّحۡكُنَّ سَرَاحٗا جَمِيلٗا

Ej Pajomʙar, ʙa hamsaronat [ki nafaqai ʙeştare mexohand] ʙigū: « Agar zindagii dunjo va zinathojaşro mexohed, ʙijoed, to şumoro [ʙo hadjai munosiʙ] ʙahramand sozam va [ʙiduni heç ozore] ʙa şoistagī rahojaton kunam
Surah Al-Ahzab, Verse 28


وَإِن كُنتُنَّ تُرِدۡنَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَٱلدَّارَ ٱلۡأٓخِرَةَ فَإِنَّ ٱللَّهَ أَعَدَّ لِلۡمُحۡسِنَٰتِ مِنكُنَّ أَجۡرًا عَظِيمٗا

Va agar muştoqi Alloh taolo va pajomʙaraş va saroi oxirat hasted, pas, [ʙidoned, ki] ʙe tardid, Alloh taolo ʙaroi nekukoronaton podoşi ʙuzurge faroham kardaaast»
Surah Al-Ahzab, Verse 29


يَٰنِسَآءَ ٱلنَّبِيِّ مَن يَأۡتِ مِنكُنَّ بِفَٰحِشَةٖ مُّبَيِّنَةٖ يُضَٰعَفۡ لَهَا ٱلۡعَذَابُ ضِعۡفَيۡنِۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٗا

Ej zanoni Pajomʙar, har jake az şumo, ki [gunohi] noşoisti oşkore murtakiʙ şavad, azoʙaş ducandon megardad; va in [kor] hamvora ʙaroi Alloh taolo oson ast
Surah Al-Ahzab, Verse 30


۞وَمَن يَقۡنُتۡ مِنكُنَّ لِلَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَتَعۡمَلۡ صَٰلِحٗا نُّؤۡتِهَآ أَجۡرَهَا مَرَّتَيۡنِ وَأَعۡتَدۡنَا لَهَا رِزۡقٗا كَرِيمٗا

Va har jake az şumo, ki pajvasta farmonʙardori Alloh taolo va Pajomʙaraş ʙoşad va kore şoista kunad, podoşaşro du ʙaroʙar medihem va ʙarojaş [dar ʙihişt] rūzii arzişmande faroham ovardaem
Surah Al-Ahzab, Verse 31


يَٰنِسَآءَ ٱلنَّبِيِّ لَسۡتُنَّ كَأَحَدٖ مِّنَ ٱلنِّسَآءِ إِنِ ٱتَّقَيۡتُنَّۚ فَلَا تَخۡضَعۡنَ بِٱلۡقَوۡلِ فَيَطۡمَعَ ٱلَّذِي فِي قَلۡبِهِۦ مَرَضٞ وَقُلۡنَ قَوۡلٗا مَّعۡرُوفٗا

Ej zanoni Pajomʙar, agar parhezkorī kuned, [dar ʙartarī va şarofat] monandi heç jak az zanoni [odī] naxohed ʙud; pas, hangomi suxan guftan [ʙo mardon] noz va narmiş ʙa kor naʙared, to [maʙodo] on ki dar dilaş ʙemorī ast, [dar şumo] tama' kunad va ʙa şevai şoista suxan ʙigūed
Surah Al-Ahzab, Verse 32


وَقَرۡنَ فِي بُيُوتِكُنَّ وَلَا تَبَرَّجۡنَ تَبَرُّجَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ ٱلۡأُولَىٰۖ وَأَقِمۡنَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتِينَ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَطِعۡنَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُذۡهِبَ عَنكُمُ ٱلرِّجۡسَ أَهۡلَ ٱلۡبَيۡتِ وَيُطَهِّرَكُمۡ تَطۡهِيرٗا

Va dar xonahojaton ʙimoned va hamcun çilvagari [-i zanon dar davroni] çohilijati peşin, çilvagarī [va xudnamoī] nakuned va namoz ʙarpo dored va zakot ʙipardozed va az Alloh taolo va Pajomʙaraş itoat kuned. Ej ahli xona [pajomʙar], çuz in nest Alloh taolo mexohad palidī [va ozori ʙegonagon]-ro az şumo dur namojad va komilan pokaton gardonad
Surah Al-Ahzab, Verse 33


وَٱذۡكُرۡنَ مَا يُتۡلَىٰ فِي بُيُوتِكُنَّ مِنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ وَٱلۡحِكۡمَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ لَطِيفًا خَبِيرًا

Va har on ciro, ki az ojoti ilohī va sunnati Pajomʙar dar xonahojaton xonda meşavad, ʙa jod doşta ʙoşed. Be tardid, Alloh taolo hamvora ʙorikʙini ogoh ast
Surah Al-Ahzab, Verse 34


إِنَّ ٱلۡمُسۡلِمِينَ وَٱلۡمُسۡلِمَٰتِ وَٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ وَٱلۡقَٰنِتِينَ وَٱلۡقَٰنِتَٰتِ وَٱلصَّـٰدِقِينَ وَٱلصَّـٰدِقَٰتِ وَٱلصَّـٰبِرِينَ وَٱلصَّـٰبِرَٰتِ وَٱلۡخَٰشِعِينَ وَٱلۡخَٰشِعَٰتِ وَٱلۡمُتَصَدِّقِينَ وَٱلۡمُتَصَدِّقَٰتِ وَٱلصَّـٰٓئِمِينَ وَٱلصَّـٰٓئِمَٰتِ وَٱلۡحَٰفِظِينَ فُرُوجَهُمۡ وَٱلۡحَٰفِظَٰتِ وَٱلذَّـٰكِرِينَ ٱللَّهَ كَثِيرٗا وَٱلذَّـٰكِرَٰتِ أَعَدَّ ٱللَّهُ لَهُم مَّغۡفِرَةٗ وَأَجۡرًا عَظِيمٗا

Alloh taolo ʙaroi mardoni musulmon va zanoni musulmon va mardoni mu'min va zanoni mu'min va mardoni farmonʙardor va zanoni farmonʙardor va mardoni rostgū va zanoni rostgū va mardoni şikeʙo va zanoni şikeʙo va mardoni furūtan va zanoni furūtan va mardoni infoqgar va zanoni infoqgar va mardoni rūzador va zanoni rūzador va mardoni pokdoman va zanoni pokdoman va mardon va zanone, ki Allohro ʙisjor jod mekunand, ʙaroi [hamai] onon omurziş va podoşi ʙuzurg faroham namudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 35


وَمَا كَانَ لِمُؤۡمِنٖ وَلَا مُؤۡمِنَةٍ إِذَا قَضَى ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ أَمۡرًا أَن يَكُونَ لَهُمُ ٱلۡخِيَرَةُ مِنۡ أَمۡرِهِمۡۗ وَمَن يَعۡصِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَقَدۡ ضَلَّ ضَلَٰلٗا مُّبِينٗا

Baroi heç mard va zani mu'mine şoista nest, ki vaqte Alloh taolo va rasulaş ʙa kore farmon medihand [dar içroi on farmon] ixtijore doşta ʙoşand;va har ki az Alloh taolo va rasulaş nofarmonī kunad, haqqo, ki dar gumrohii oşkore giriftor şudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 36


وَإِذۡ تَقُولُ لِلَّذِيٓ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِ وَأَنۡعَمۡتَ عَلَيۡهِ أَمۡسِكۡ عَلَيۡكَ زَوۡجَكَ وَٱتَّقِ ٱللَّهَ وَتُخۡفِي فِي نَفۡسِكَ مَا ٱللَّهُ مُبۡدِيهِ وَتَخۡشَى ٱلنَّاسَ وَٱللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخۡشَىٰهُۖ فَلَمَّا قَضَىٰ زَيۡدٞ مِّنۡهَا وَطَرٗا زَوَّجۡنَٰكَهَا لِكَيۡ لَا يَكُونَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ حَرَجٞ فِيٓ أَزۡوَٰجِ أَدۡعِيَآئِهِمۡ إِذَا قَضَوۡاْ مِنۡهُنَّ وَطَرٗاۚ وَكَانَ أَمۡرُ ٱللَّهِ مَفۡعُولٗا

[Ba jod ovar] Vaqte ʙa [Zajd iʙni Horisa]-kase, ki Alloh taolo ʙa ū ne'mat [Islom] doda ʙud va tu ne'mat [ozodī] ʙaxşida ʙudī- [ʙa nasihat] meguftī: «Hamsaratro ʙaroi xud nigah dor va az Alloh taolo parvo kun» va dar dili xeş [dar mavridi izdivoç ʙo Zajnaʙ pas az taloqaş] pinhon medoştī, ki Alloh taolo oşkorkunandai on ʙud va [cun in izdivoç ʙo sunnathoi çohilī muxolif ʙud] az [sarzanişi] mardum metarsidī; hol on ki Alloh taolo sazovortar ast, ki az Ū ʙitarsī. Pas, hangome ki Zajd nijozaşro az vaj ʙa pojon ʙurd [va taloqaş dod], ūro ʙa izdivoçi tu darovardem, to ʙaroi mu'minon dar mavridi izdivoç ʙo hamsaroni pisarxondahojaşon, ki az onon kom giriftaand [va taloqaşon dodaand], heç gunohe naʙoşad; va farmoni Alloh taolo hamvora ançompazir ast
Surah Al-Ahzab, Verse 37


مَّا كَانَ عَلَى ٱلنَّبِيِّ مِنۡ حَرَجٖ فِيمَا فَرَضَ ٱللَّهُ لَهُۥۖ سُنَّةَ ٱللَّهِ فِي ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلُۚ وَكَانَ أَمۡرُ ٱللَّهِ قَدَرٗا مَّقۡدُورًا

Bar Pajomʙar, dar mavridi on ci Alloh taolo ʙarojaş muqarrar [va halol] doştaast, heç guna gunohe vuçud nadorad. [In kor] Sunnati ilohī ast [va] dar ʙorai kasone [pajomʙarone], ki peş az in ʙudaand [niz sidq mekunad]; va farmoni Alloh taolo hamvora daqiq va hisoʙşuda ast
Surah Al-Ahzab, Verse 38


ٱلَّذِينَ يُبَلِّغُونَ رِسَٰلَٰتِ ٱللَّهِ وَيَخۡشَوۡنَهُۥ وَلَا يَخۡشَوۡنَ أَحَدًا إِلَّا ٱللَّهَۗ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ حَسِيبٗا

[hamon] kasone, ki pajomhoi Allohro [ʙa mardum] merasonand va tanho az Ū metarsand va az heç kas çuz Alloh taolo tarse nadorand; va Alloh taolo ʙaroi hisoʙrasii [korhoi ʙandagonaş] kofī ast
Surah Al-Ahzab, Verse 39


مَّا كَانَ مُحَمَّدٌ أَبَآ أَحَدٖ مِّن رِّجَالِكُمۡ وَلَٰكِن رَّسُولَ ٱللَّهِ وَخَاتَمَ ٱلنَّبِيِّـۧنَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا

Muhammad hargiz padari heç jaki az mardoni şumo [az çumla Zajd] nest; ʙalki rasuli Alloh taolo va xotami pajomʙaron ast; va Alloh taolo hamvora ʙa har cize donost
Surah Al-Ahzab, Verse 40


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ ذِكۡرٗا كَثِيرٗا

Ej kasone, ki imon ovardaed, Allohro ʙisjor jod kuned
Surah Al-Ahzab, Verse 41


وَسَبِّحُوهُ بُكۡرَةٗ وَأَصِيلًا

Va ʙomdod va şomgoh Ūro ʙa pokī ʙisitoed
Surah Al-Ahzab, Verse 42


هُوَ ٱلَّذِي يُصَلِّي عَلَيۡكُمۡ وَمَلَـٰٓئِكَتُهُۥ لِيُخۡرِجَكُم مِّنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِۚ وَكَانَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ رَحِيمٗا

Ūst, ki ʙar şumo durud [va rahmat] mefiristad va fariştagonaş [niz duojaton mekunand], to şumoro az torikiho ʙa sūji nur ʙerun ovarad va [Alloh taolo] hamvora nisʙat ʙa mu'minon mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 43


تَحِيَّتُهُمۡ يَوۡمَ يَلۡقَوۡنَهُۥ سَلَٰمٞۚ وَأَعَدَّ لَهُمۡ أَجۡرٗا كَرِيمٗا

Rūze, ki ʙo Ū didor mekunand, durudaşon «Salom» ast va [Alloh taolo] ʙar eşon podoşe arçmand faroham soxtaast
Surah Al-Ahzab, Verse 44


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ إِنَّآ أَرۡسَلۡنَٰكَ شَٰهِدٗا وَمُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا

Ej Pajomʙar, Mo turo guvoh va ʙaşoratʙaxş va ʙimdihanda firistodaem
Surah Al-Ahzab, Verse 45


وَدَاعِيًا إِلَى ٱللَّهِ بِإِذۡنِهِۦ وَسِرَاجٗا مُّنِيرٗا

Va [turo] da'vatgare ʙa sūji Alloh taolo ʙa farmoni Ū va caroƣi ravşaniʙaxş [qaror dodem]
Surah Al-Ahzab, Verse 46


وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ بِأَنَّ لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ فَضۡلٗا كَبِيرٗا

Va ʙa mu'minon ʙaşorat ʙideh, ki az çoniʙi Alloh taolo ʙaxşişi ʙuzurge ʙarojaşon [dar peş] ast
Surah Al-Ahzab, Verse 47


وَلَا تُطِعِ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَدَعۡ أَذَىٰهُمۡ وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلٗا

Va az kofiron va munofiqon itoat nakun va ʙa ozoraşon ʙetavaçcuh ʙoş va ʙar Alloh taolo tavakkal kun; va hamin ʙasanda ast, ki Alloh taolo [jovar va] korguzori tu ʙoşad
Surah Al-Ahzab, Verse 48


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا نَكَحۡتُمُ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ ثُمَّ طَلَّقۡتُمُوهُنَّ مِن قَبۡلِ أَن تَمَسُّوهُنَّ فَمَا لَكُمۡ عَلَيۡهِنَّ مِنۡ عِدَّةٖ تَعۡتَدُّونَهَاۖ فَمَتِّعُوهُنَّ وَسَرِّحُوهُنَّ سَرَاحٗا جَمِيلٗا

Ej kasone, ki imon ovardaed, har goh ʙo zanoni mu'min izdivoç karded, sipas peş az onki ʙo onon hamʙistar şaved taloqaşon doded, az çoniʙi şumo heç iddae ʙar uhdai onon nest, ki hisoʙaşro nigoh dored; az in rū, eşonro [ʙo hadjai munosiʙ] ʙahramand sozed va ʙa nekutarin vaçh rahojaşon sozed
Surah Al-Ahzab, Verse 49


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ إِنَّآ أَحۡلَلۡنَا لَكَ أَزۡوَٰجَكَ ٱلَّـٰتِيٓ ءَاتَيۡتَ أُجُورَهُنَّ وَمَا مَلَكَتۡ يَمِينُكَ مِمَّآ أَفَآءَ ٱللَّهُ عَلَيۡكَ وَبَنَاتِ عَمِّكَ وَبَنَاتِ عَمَّـٰتِكَ وَبَنَاتِ خَالِكَ وَبَنَاتِ خَٰلَٰتِكَ ٱلَّـٰتِي هَاجَرۡنَ مَعَكَ وَٱمۡرَأَةٗ مُّؤۡمِنَةً إِن وَهَبَتۡ نَفۡسَهَا لِلنَّبِيِّ إِنۡ أَرَادَ ٱلنَّبِيُّ أَن يَسۡتَنكِحَهَا خَالِصَةٗ لَّكَ مِن دُونِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۗ قَدۡ عَلِمۡنَا مَا فَرَضۡنَا عَلَيۡهِمۡ فِيٓ أَزۡوَٰجِهِمۡ وَمَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ لِكَيۡلَا يَكُونَ عَلَيۡكَ حَرَجٞۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا

Ej pajomʙar, Mo hamsaronat, ki mahraşonro pardoxtaī va [niz] kanizonero, ki Alloh taolo [az ʙahrai çang] ʙa tu arzonī doştaast, ʙarojat halol kardaem va [niz izdivoç ʙo] duxtari amuhojat va duxtari ammahojat va duxtartaƣohojat va duxtarxolahojat, ki ʙo tu hiçrat kardaand va [hamcunin] agar zani mu'mine xudro [ʙiduni mahrija] ʙa pajomʙar ʙiʙaxşad, cunonci pajomʙar ʙixohad, [metavonad] ʙo vaj izdivoç kunad. [In hukm] Viƶai tust, na digar mu'minon. Be tardid, Mo medonem ʙaroi onon dar mavridi hamsaron va kanizonaşon ci hukme ta'jin kardaem. [In hukmi viƶaro ʙarqaror kardem] To heç tangnoe [dar rohi ançomi vazifa] ʙar tu naʙoşad; va Alloh taolo hamvora omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 50


۞تُرۡجِي مَن تَشَآءُ مِنۡهُنَّ وَتُـٔۡوِيٓ إِلَيۡكَ مَن تَشَآءُۖ وَمَنِ ٱبۡتَغَيۡتَ مِمَّنۡ عَزَلۡتَ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكَۚ ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن تَقَرَّ أَعۡيُنُهُنَّ وَلَا يَحۡزَنَّ وَيَرۡضَيۡنَ بِمَآ ءَاتَيۡتَهُنَّ كُلُّهُنَّۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا فِي قُلُوبِكُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَلِيمٗا

[Navʙati] har jak az onon [hamsaronat]- ro, ki ʙixohī [metavonī] ʙa ta'xir andozī va har kadomro ʙixohī, [metavonī] nazdi xeş çoj dihī; va agar har jak az ononro, ki az ū kanora giriftaī [va navʙataş ʙa ta'xir aftodaast] talaʙ kunī, [dar har hol] heç gunohe ʙar tu nest. In [ixtijor dar intixoʙ] nazdiktar ast va in ki caşmaşon ravşan şavad va andūhgin naʙoşand va hamagiaşon az on ci ʙa onon ʙaxşidaī xuşnud gardidaand; va Alloh taolo medonad, ki şumo [mardon dar ʙorai muhaʙʙati ʙeştar ʙa ʙarxe zanonaton] ci dar dil dored; va Alloh taolo hamvora donoi ʙurdʙor ast
Surah Al-Ahzab, Verse 51


لَّا يَحِلُّ لَكَ ٱلنِّسَآءُ مِنۢ بَعۡدُ وَلَآ أَن تَبَدَّلَ بِهِنَّ مِنۡ أَزۡوَٰجٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَكَ حُسۡنُهُنَّ إِلَّا مَا مَلَكَتۡ يَمِينُكَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ رَّقِيبٗا

Az in pas [digar izdivoç ʙo] heç zane ʙarojat halol nest va naʙojad [ʙarxe az hamsaronatro taloq dihī, to] hamsaronero çojnişini onon kunī, hatto agar zeʙoii onon [zanoni çadid] turo xuş ojad. Magar on ki [ʙa surati kaniz] dar ixtijorat ʙoşad; va Alloh taolo hamvora ʙar har cize nigahʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 52


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَدۡخُلُواْ بُيُوتَ ٱلنَّبِيِّ إِلَّآ أَن يُؤۡذَنَ لَكُمۡ إِلَىٰ طَعَامٍ غَيۡرَ نَٰظِرِينَ إِنَىٰهُ وَلَٰكِنۡ إِذَا دُعِيتُمۡ فَٱدۡخُلُواْ فَإِذَا طَعِمۡتُمۡ فَٱنتَشِرُواْ وَلَا مُسۡتَـٔۡنِسِينَ لِحَدِيثٍۚ إِنَّ ذَٰلِكُمۡ كَانَ يُؤۡذِي ٱلنَّبِيَّ فَيَسۡتَحۡيِۦ مِنكُمۡۖ وَٱللَّهُ لَا يَسۡتَحۡيِۦ مِنَ ٱلۡحَقِّۚ وَإِذَا سَأَلۡتُمُوهُنَّ مَتَٰعٗا فَسۡـَٔلُوهُنَّ مِن وَرَآءِ حِجَابٖۚ ذَٰلِكُمۡ أَطۡهَرُ لِقُلُوبِكُمۡ وَقُلُوبِهِنَّۚ وَمَا كَانَ لَكُمۡ أَن تُؤۡذُواْ رَسُولَ ٱللَّهِ وَلَآ أَن تَنكِحُوٓاْ أَزۡوَٰجَهُۥ مِنۢ بَعۡدِهِۦٓ أَبَدًاۚ إِنَّ ذَٰلِكُمۡ كَانَ عِندَ ٱللَّهِ عَظِيمًا

Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa xonahoi pajomʙar doxil naşaved; magar on ki ʙaroi [sarfi] ƣizoe ʙa şumo içozat dihand; ʙe on ki [zudtar az vaqti ƣizo ʙiraved va] muntaziri omoda şudanaş şaved; vale hangome ki şumoro faro xondand, vorid şaved va cun ƣizo xūrded, parokanda garded va sargarmi [ʙahs va] guftugū naşaved. In [raftoraton] pajomʙarro meozorad va ūro az [iʙrozi in mavzū' dar ʙaroʙari] şumo şarm dorad; [vale] Alloh taolo az [ʙajoni] haq şarm nadorad. Va hangome ki az hamsaroni ū darxoste dored, [nijozatonro] az puşti pardae az onon ʙixohed [va dar cehrai onon nanigared; caro ki] in [kor] ʙaroi dilhoi şumo va eşon poktar ast; va [hamcunin] ʙarojaton sazovor nest, ki Rasulullohro ʙijozored va hargiz şoistai şumo nest, ki pas az ū ʙo hamsaronaş izdivoç kuned. Ba rostī, ki in [kor] nazdi Alloh taolo [gunohe] ʙuzurg ast
Surah Al-Ahzab, Verse 53


إِن تُبۡدُواْ شَيۡـًٔا أَوۡ تُخۡفُوهُ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا

Agar cizero oşkor kuned jo pinhon dored, [ʙidoned, ki] ʙetardid, Alloh taolo ʙa har cize ogoh ast
Surah Al-Ahzab, Verse 54


لَّا جُنَاحَ عَلَيۡهِنَّ فِيٓ ءَابَآئِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآئِهِنَّ وَلَآ إِخۡوَٰنِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآءِ إِخۡوَٰنِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآءِ أَخَوَٰتِهِنَّ وَلَا نِسَآئِهِنَّ وَلَا مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُنَّۗ وَٱتَّقِينَ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدًا

Bar onon [zanoni musulmon] gunohe nest [dar nadoştani hiçoʙ] nazdi padaronaşon va pisaronaşon va ʙarodaronaşon va pisaroni ʙarodaronaşon va pisaroni xoharonaşon va zanon [hamdin]-aşon va ʙardagonaşon; va [ej zanoni musulmon] az Alloh taolo parvo kuned. Be tardid, Alloh taolo ʙar hama ciz guvoh ast
Surah Al-Ahzab, Verse 55


إِنَّ ٱللَّهَ وَمَلَـٰٓئِكَتَهُۥ يُصَلُّونَ عَلَى ٱلنَّبِيِّۚ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ صَلُّواْ عَلَيۡهِ وَسَلِّمُواْ تَسۡلِيمًا

Ba rostī, Alloh taolo va fariştagonaş ʙar pajomʙar durud mefiristand; [pas] ej kasone, ki imon ovardaed [şumo niz] ʙar ū durud firisted va ʙa şoistagī salom gūed
Surah Al-Ahzab, Verse 56


إِنَّ ٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ لَعَنَهُمُ ٱللَّهُ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَأَعَدَّ لَهُمۡ عَذَابٗا مُّهِينٗا

Kasone ki Alloh taolo va pajomʙaraşro meozorand, Alloh taolo dar dunjo va oxirat ononro az rahmati xeş dur mekunad va ʙarojaşon azoʙi xorkunanda omoda kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 57


وَٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ بِغَيۡرِ مَا ٱكۡتَسَبُواْ فَقَدِ ٱحۡتَمَلُواْ بُهۡتَٰنٗا وَإِثۡمٗا مُّبِينٗا

Va onon, ki mardon va zanoni mu'minro ʙe on ki murtakiʙi [amali zişte] şuda ʙoşand, [ʙo ittihomoti noravo] meozorand, ʙori durūƣ va gunohi oşkorro ʙar dūş mekaşand
Surah Al-Ahzab, Verse 58


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ قُل لِّأَزۡوَٰجِكَ وَبَنَاتِكَ وَنِسَآءِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ يُدۡنِينَ عَلَيۡهِنَّ مِن جَلَٰبِيبِهِنَّۚ ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن يُعۡرَفۡنَ فَلَا يُؤۡذَيۡنَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا

Ej pajomʙar, ʙa hamsaron va duxtaronat va digar zanoni mu'min ʙigū, ki codarhojaşonro ʙa şoistagī ʙar [sar va sinai] xeş ʙijafkanand. In [guna pūşiş] munosiʙtar ast ʙa in ki [dar çomea matonat va viqor] şinoxta şavand va [dar natiça] mavridi ozor [harzagon] qaror nagirand, Va Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 59


۞لَّئِن لَّمۡ يَنتَهِ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ وَٱلۡمُرۡجِفُونَ فِي ٱلۡمَدِينَةِ لَنُغۡرِيَنَّكَ بِهِمۡ ثُمَّ لَا يُجَاوِرُونَكَ فِيهَآ إِلَّا قَلِيلٗا

Agar munofiqon va kasone, ki dar dilhojaşon ʙemorī [nifoq] ast va ovozasozī dar Madina [az durūƣgūī va şoeasozī] dast ʙarnadorand, jaqinan turo ʙar onon musallat megardonem. Dar in surat çuz muddati kūtohe nametavonand dar in şahr dar kanori tu ʙimonand
Surah Al-Ahzab, Verse 60


مَّلۡعُونِينَۖ أَيۡنَمَا ثُقِفُوٓاْ أُخِذُواْ وَقُتِّلُواْ تَقۡتِيلٗا

La'natşudagonand va har ço ki jofta şavand, ʙojad ʙemuhoʙo dastgir va kuşta şavand
Surah Al-Ahzab, Verse 61


سُنَّةَ ٱللَّهِ فِي ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلُۖ وَلَن تَجِدَ لِسُنَّةِ ٱللَّهِ تَبۡدِيلٗا

[In] Sunnati Alloh taolo dar mavridi afrode [az munofiqon] , ki peştar ʙudaand, çorī gaştaast; va hargiz dar sunnati Alloh taolo digargunī [va taƣjire] namejoʙī
Surah Al-Ahzab, Verse 62


يَسۡـَٔلُكَ ٱلنَّاسُ عَنِ ٱلسَّاعَةِۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ ٱللَّهِۚ وَمَا يُدۡرِيكَ لَعَلَّ ٱلسَّاعَةَ تَكُونُ قَرِيبًا

[Ej pajomʙar] Mardum dar ʙorai [zamoni vuqu'i] qijomat az tu mepursand; ʙigū: «Donişi on tanho nazdi Alloh taolo ast»; va tu ci medonī? Şojad qijomat nazdik ʙoşad
Surah Al-Ahzab, Verse 63


إِنَّ ٱللَّهَ لَعَنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَأَعَدَّ لَهُمۡ سَعِيرًا

Be tardid, Alloh taolo kofironro az rahmati xeş dur karda va ʙarojaşon otaşi afrūxta muhajjo kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 64


خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ لَّا يَجِدُونَ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا

[Otaşe] Ki çovidona dar on xohand mond [va ʙaroi difo' az xud] heç korsoz va jorigare namejoʙand
Surah Al-Ahzab, Verse 65


يَوۡمَ تُقَلَّبُ وُجُوهُهُمۡ فِي ٱلنَّارِ يَقُولُونَ يَٰلَيۡتَنَآ أَطَعۡنَا ٱللَّهَ وَأَطَعۡنَا ٱلرَّسُولَا۠

Rūze, ki cehrahojaşon dar otaşi duzax digargun meşavad, [ʙo puşajmonī] megūjand: «Ej koş, az Alloh taolo va Pajomʙar itoat karda ʙudem
Surah Al-Ahzab, Verse 66


وَقَالُواْ رَبَّنَآ إِنَّآ أَطَعۡنَا سَادَتَنَا وَكُبَرَآءَنَا فَأَضَلُّونَا ٱلسَّبِيلَا۠

[Onon ʙahona meovarand va] megūjand: «Parvardigoro, mo az rahʙaron va ʙuzurgoni xud itoat kardem va onon [ʙudand], ki moro gumroh kardand
Surah Al-Ahzab, Verse 67


رَبَّنَآ ءَاتِهِمۡ ضِعۡفَيۡنِ مِنَ ٱلۡعَذَابِ وَٱلۡعَنۡهُمۡ لَعۡنٗا كَبِيرٗا

Parvardigoro! Azoʙaşonro ducandon kun va ʙa la'nati ʙuzurg [va saxt] la'nat ʙifarmo!»
Surah Al-Ahzab, Verse 68


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَكُونُواْ كَٱلَّذِينَ ءَاذَوۡاْ مُوسَىٰ فَبَرَّأَهُ ٱللَّهُ مِمَّا قَالُواْۚ وَكَانَ عِندَ ٱللَّهِ وَجِيهٗا

Ej kasone, ki imon ovardaed, [Pajomʙarro najozored va] monandi kasone naʙoşed ki Mūsoro [ʙo tūhmathoi noravo] ozurdand, sipas Alloh taolo ūro [az on ci dar haqqaş meguftand] taʙria namud; va [Mūso] hamvora nazdi Alloh oʙrūmand ast
Surah Al-Ahzab, Verse 69


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَقُولُواْ قَوۡلٗا سَدِيدٗا

Ej kasone, ki imon ovardaed, az Alloh taolo parvo kuned va suxani rost va durust ʙigūed
Surah Al-Ahzab, Verse 70


يُصۡلِحۡ لَكُمۡ أَعۡمَٰلَكُمۡ وَيَغۡفِرۡ لَكُمۡ ذُنُوبَكُمۡۗ وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَقَدۡ فَازَ فَوۡزًا عَظِيمًا

[Parhezgor va rostgū ʙoşed] to Alloh taolo korhojatonro isloh kunad va gunohonatonro ʙijomurzad va [ʙidoned] har ki az Alloh taolo va Pajomʙaraş itoat kunad, jaqinan ʙa komjoʙii ʙuzurge dast joftaast
Surah Al-Ahzab, Verse 71


إِنَّا عَرَضۡنَا ٱلۡأَمَانَةَ عَلَى ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱلۡجِبَالِ فَأَبَيۡنَ أَن يَحۡمِلۡنَهَا وَأَشۡفَقۡنَ مِنۡهَا وَحَمَلَهَا ٱلۡإِنسَٰنُۖ إِنَّهُۥ كَانَ ظَلُومٗا جَهُولٗا

Mo amonati [ançomi takolifi şar'ī] – ro ʙar osmonho va zamin va kūhsoron arza doştem va onho az tahammulaş sar ʙoz zadand va az on tarsidand va [-le] inson onro paziruft. Haqqo, ki ū [dar haqqi xeş] hamvora sitamgor va nodon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 72


لِّيُعَذِّبَ ٱللَّهُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡمُشۡرِكِينَ وَٱلۡمُشۡرِكَٰتِ وَيَتُوبَ ٱللَّهُ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمَۢا

[Inson cunin kard] to Alloh taolo mardonu zanoni munofiq va mardonu zanoni muşrikro azoʙ kunad va tavʙai mardonu zanoni mu'minro [ki amonatdoroni şoistae ʙudand] ʙipazirad; va Alloh taolo hamvora omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 73


Author: Www.islamhouse.com


<< Surah 32
>> Surah 34

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai