Surah Al-Ahzab - Tajik Translation by Khoja Mirov
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ ٱتَّقِ ٱللَّهَ وَلَا تُطِعِ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلِيمًا حَكِيمٗا
Ej Pajomʙar, az Alloh ʙitars va ʙa kofironu munofiqon itoat makun. Haroina, Alloh ʙa hama ciz dono ast va dar amr va tadʙiri xalqas ʙohikmat ast
Surah Al-Ahzab, Verse 1
وَٱتَّبِعۡ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِمَا تَعۡمَلُونَ خَبِيرٗا
Ba har ci az Parvardigorat ʙa tu vahj mesavad, (ja'ne, az Qur'onu Sunnat) ito'at kun. Alʙatta, Alloh ʙa on ci mekuned, ogoh ast va hec cize az U pusida nest
Surah Al-Ahzab, Verse 2
وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلٗا
Va ʙar Alloh tavakkal kun va hama umuri zindagiatro ʙa Alloh supor, zero Alloh hofizu ʙasanda ast ʙaroi saxse, ki ʙar U tavakkal karda va ʙa sujas ʙozgastaast
Surah Al-Ahzab, Verse 3
مَّا جَعَلَ ٱللَّهُ لِرَجُلٖ مِّن قَلۡبَيۡنِ فِي جَوۡفِهِۦۚ وَمَا جَعَلَ أَزۡوَٰجَكُمُ ٱلَّـٰٓـِٔي تُظَٰهِرُونَ مِنۡهُنَّ أُمَّهَٰتِكُمۡۚ وَمَا جَعَلَ أَدۡعِيَآءَكُمۡ أَبۡنَآءَكُمۡۚ ذَٰلِكُمۡ قَوۡلُكُم بِأَفۡوَٰهِكُمۡۖ وَٱللَّهُ يَقُولُ ٱلۡحَقَّ وَهُوَ يَهۡدِي ٱلسَّبِيلَ
Alloh ʙaroi hec kas du dil dar darunas qaror nadodaast. Va Alloh hec goh zanonatonro, ki ʙo zihor modari xud mexoned, modaronaton qaror nadod va pisarxondagonatonro farzandaton nasoxt, zero in du amal hec goh dar tahrimi aʙadi haqiqat suda nametavonad. Inho suxanonest, ki az haqiqat ʙerun ast, ʙa zaʙon megued. Va Alloh haq megujad va Ust, ki ʙaroi ʙandagonas roh menamojad
Surah Al-Ahzab, Verse 4
ٱدۡعُوهُمۡ لِأٓبَآئِهِمۡ هُوَ أَقۡسَطُ عِندَ ٱللَّهِۚ فَإِن لَّمۡ تَعۡلَمُوٓاْ ءَابَآءَهُمۡ فَإِخۡوَٰنُكُمۡ فِي ٱلدِّينِ وَمَوَٰلِيكُمۡۚ وَلَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٞ فِيمَآ أَخۡطَأۡتُم بِهِۦ وَلَٰكِن مَّا تَعَمَّدَتۡ قُلُوبُكُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمًا
Pisarxondagonro ʙa nomi padarason ʙixoned, ki dar nazdi Alloh muvofiqi insof ast. Agar dar haqiqat padarasonro namesinosed, pas onhoro ʙa nomi «ʙarodari dini», ki ʙajni sumo cam' meovarad, ʙixoned, zero onon ʙarodaroni dini va mavolii (ƣulomhoi ozodkardai) sumo ʙosand. Agar pes az in xatoe kardaed, ʙoke nest, magar on ki ʙa qasdi dil kuned. Va Alloh omurzandai xatoi ʙanda ast va ʙa tavʙakunandagon mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 5
ٱلنَّبِيُّ أَوۡلَىٰ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ مِنۡ أَنفُسِهِمۡۖ وَأَزۡوَٰجُهُۥٓ أُمَّهَٰتُهُمۡۗ وَأُوْلُواْ ٱلۡأَرۡحَامِ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلَىٰ بِبَعۡضٖ فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ إِلَّآ أَن تَفۡعَلُوٓاْ إِلَىٰٓ أَوۡلِيَآئِكُم مَّعۡرُوفٗاۚ كَانَ ذَٰلِكَ فِي ٱلۡكِتَٰبِ مَسۡطُورٗا
Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) nisʙat ʙa mu'minon dar umuri dinu dunjo az xudason avlotar va sazovortar ast va hurmati zanoni u ʙa monandi hurmati modaroni mu'minon hastand, pas ʙa'di vafoti Rasuli Alloh nikoh kardani zanonas ravo nest va dar kitoʙi Alloh xesovandoni nasaʙi dar meros ʙurdan az mu'minonu muhociron ʙa jakdigar sazovortarand, magar on ki ʙixohed ʙa jake az dustoni xud neki kuned va sahme az moli xudro ʙa onon ʙidihed. In hukm dar kitoʙi Alloh dar Lavhul Mahfuz navista sudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 6
وَإِذۡ أَخَذۡنَا مِنَ ٱلنَّبِيِّـۧنَ مِيثَٰقَهُمۡ وَمِنكَ وَمِن نُّوحٖ وَإِبۡرَٰهِيمَ وَمُوسَىٰ وَعِيسَى ٱبۡنِ مَرۡيَمَۖ وَأَخَذۡنَا مِنۡهُم مِّيثَٰقًا غَلِيظٗا
Va ʙa jod or ej Pajomʙar, on hangomro, ki az pajomʙaron pajmoni mahkam va ustuvor giriftem va hamcunin az tuvu az Nuh va Iʙrohim va Muso va Iso pisari Marjam va az hamai onho pajmoni saxte giriftem, ki dar adoi mas'ulijati rasonidani da'vat va adoi amonat va tasdiq kardani ʙa'zejason ʙa'zero kutohi nakunand. Va onon az pajomʙaroni sohiʙazmand
Surah Al-Ahzab, Verse 7
لِّيَسۡـَٔلَ ٱلصَّـٰدِقِينَ عَن صِدۡقِهِمۡۚ وَأَعَدَّ لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابًا أَلِيمٗا
Alloh on pajmoni mahkamro az inho (pajomʙaron) girift, to pajomʙaroni rostgujro az sidqason ʙipursad ʙarojason ci cavoʙ dodaand qavmason. Pas, mu'minonro podosi cannat medihad va ʙaroi kofiron azoʙi dardovare muhajjo kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 8
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ إِذۡ جَآءَتۡكُمۡ جُنُودٞ فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ رِيحٗا وَجُنُودٗا لَّمۡ تَرَوۡهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرًا
Ej kasone, ki imon ovarded, az ne'mate, ki Alloh ʙa sumo dar Madina, dar ƣazvai Xandaq dodaast, jod kuned, dar hangome, ki laskarho az xorici Madina va jahudu munofiqon az doxili Madina ʙar sari sumo hucum kardand va Mo ʙodro va laskarhoero, ki namedided, ʙar sarason firistodem, to on coe, ki deghojasonro ʙarkand va xajmahojasonro sarnagun soxt, sipas dilhojasonro tars faro girift va Alloh ʙa on ci mekarded, ʙino ʙud va hec ciz ʙar U pusida namemonad
Surah Al-Ahzab, Verse 9
إِذۡ جَآءُوكُم مِّن فَوۡقِكُمۡ وَمِنۡ أَسۡفَلَ مِنكُمۡ وَإِذۡ زَاغَتِ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَبَلَغَتِ ٱلۡقُلُوبُ ٱلۡحَنَاجِرَ وَتَظُنُّونَ بِٱللَّهِ ٱلظُّنُونَا۠
Ba xotir ʙijored, on vaqtro, ki az samti vodii ʙolo az tarafi masriq va az samti poin az tarafi maƣriʙ ʙar sumo toxtand, casmho az siddati dahsat xira sudand va conho az siddati tars ʙa laʙ rasida ʙudand va munofiqonro noumedi faro girift va ʙa va'dai Alloh gumonhoi gunogun meʙurded
Surah Al-Ahzab, Verse 10
هُنَالِكَ ٱبۡتُلِيَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَزُلۡزِلُواْ زِلۡزَالٗا شَدِيدٗا
Dar on lahzai dusvori, mu'minon imtihon karda sudand va mu'min az munofiq ma'lum gast va ʙo tarsu haros saxt takon xurdand, to imonason ma'lum savad va ʙovariason zijod gardad
Surah Al-Ahzab, Verse 11
وَإِذۡ يَقُولُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ مَّا وَعَدَنَا ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ إِلَّا غُرُورٗا
Va ʙa jod ored, zamonero, ki munofiqon va onhoe, ki dar dilason sakku suʙha ast meguftand: «Alloh va pajomʙaras cuz va'dahoi duruƣ ʙa mo ʙa monandi piruzi va nusrat, va'dai digare nadodaand. Pas uro ʙovar nakuned!»
Surah Al-Ahzab, Verse 12
وَإِذۡ قَالَت طَّآئِفَةٞ مِّنۡهُمۡ يَـٰٓأَهۡلَ يَثۡرِبَ لَا مُقَامَ لَكُمۡ فَٱرۡجِعُواْۚ وَيَسۡتَـٔۡذِنُ فَرِيقٞ مِّنۡهُمُ ٱلنَّبِيَّ يَقُولُونَ إِنَّ بُيُوتَنَا عَوۡرَةٞ وَمَا هِيَ بِعَوۡرَةٍۖ إِن يُرِيدُونَ إِلَّا فِرَارٗا
Va ʙa jod ovar ej Rasul, zamonero, ki guruhe az on munofiqon guftand: «Ej mardumi Jasriʙ, in co (xajmahoi ʙeruni Madina) coi ʙozmondanaton nest, pas ʙa xonahoi xud ʙa Madina ʙozgarded». Va guruhe az on munofiqon ʙahona karda az Pajomʙar ruxsat talaʙidand va meguftand: «Dar haqiqat, dar xonahoi mo hifzkunandae nest». Xonahojason ʙehifzkunanda naʙud, ʙalki duruƣ meguftand, mexostand az majdoni cang ʙigurezand
Surah Al-Ahzab, Verse 13
وَلَوۡ دُخِلَتۡ عَلَيۡهِم مِّنۡ أَقۡطَارِهَا ثُمَّ سُئِلُواْ ٱلۡفِتۡنَةَ لَأٓتَوۡهَا وَمَا تَلَبَّثُواْ بِهَآ إِلَّا يَسِيرٗا
Va agar laskari dusmanon az atrofi Madina ʙar onho vorid mesudand va xonahojasonro muhosira mekardand, sipas pesnihodi ʙozgast ʙa kufr va sirk ʙa onho mekardand, mepaziruftand va cuz andake ʙaroi intixoʙi on tavaqquf namekardand
Surah Al-Ahzab, Verse 14
وَلَقَدۡ كَانُواْ عَٰهَدُواْ ٱللَّهَ مِن قَبۡلُ لَا يُوَلُّونَ ٱلۡأَدۡبَٰرَۚ وَكَانَ عَهۡدُ ٱللَّهِ مَسۡـُٔولٗا
Ba tahqiq, in munofiqon pes az in ƣazvai Xandaq ʙo Alloh (ja'ne, ʙa dasti Rasuli Alloh) pajmon ʙasta ʙudand, ki dar cang ʙa dusman pust nagardonand va dar holi da'vat ʙa cihod dermoni nakunand, lekin pajmoni xudro sikastand. Va ahdu pajmoni Alloh pursis dorad va az on ahd ʙozxost karda mesavand
Surah Al-Ahzab, Verse 15
قُل لَّن يَنفَعَكُمُ ٱلۡفِرَارُ إِن فَرَرۡتُم مِّنَ ٱلۡمَوۡتِ أَوِ ٱلۡقَتۡلِ وَإِذٗا لَّا تُمَتَّعُونَ إِلَّا قَلِيلٗا
Bigu ej Rasul ʙaroi munofiqon, agar az marg jo kusta sudan dar majdoni cang ʙigurezed, hargiz gurextan foidaaton nadihad va ʙa on umraton afzuda nasavad va on goh az zindagi dar dunjo cuz andake ʙahramand naxohed sud. Va in zindagii dunjo dar ʙaroʙari oxirat muddati kutohe ast
Surah Al-Ahzab, Verse 16
قُلۡ مَن ذَا ٱلَّذِي يَعۡصِمُكُم مِّنَ ٱللَّهِ إِنۡ أَرَادَ بِكُمۡ سُوٓءًا أَوۡ أَرَادَ بِكُمۡ رَحۡمَةٗۚ وَلَا يَجِدُونَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا
Ej Rasul, ʙarojason ʙigu: Agar Alloh ʙarojaton qasdi ʙadi dosta ʙosad, kist, ki sumoro az azoʙi U nigah dorad jo ʙixohad ʙa sumo rahmate arzoni dorad, kist, ki sumoro az irodai U nigah dorad. Ba durusti, U atokunanda, man'kunanda, zararrasonanda va foidadihanda ast. On munofiqon cuz Alloh ʙaroi xud dust va madadgore naxohand joft
Surah Al-Ahzab, Verse 17
۞قَدۡ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ ٱلۡمُعَوِّقِينَ مِنكُمۡ وَٱلۡقَآئِلِينَ لِإِخۡوَٰنِهِمۡ هَلُمَّ إِلَيۡنَاۖ وَلَا يَأۡتُونَ ٱلۡبَأۡسَ إِلَّا قَلِيلًا
Alloh medonad ci kasone az sumo mardumro az ʙerun raftan ʙaroi cang ʙozmedorand va niz mesinosad kasonero, ki ʙa ʙarodaroni xud megujand: Ba nazdi mo ʙijoed (ʙa Muhammad gus naandozed), ki mo xavf meʙarem halok sudanatonro va magar andake ʙa cang nameojand va agar hozir savand ham, faqat az ʙaroi rijo jo az xavfest, ki ʙadiason oskor mesavad
Surah Al-Ahzab, Verse 18
أَشِحَّةً عَلَيۡكُمۡۖ فَإِذَا جَآءَ ٱلۡخَوۡفُ رَأَيۡتَهُمۡ يَنظُرُونَ إِلَيۡكَ تَدُورُ أَعۡيُنُهُمۡ كَٱلَّذِي يُغۡشَىٰ عَلَيۡهِ مِنَ ٱلۡمَوۡتِۖ فَإِذَا ذَهَبَ ٱلۡخَوۡفُ سَلَقُوكُم بِأَلۡسِنَةٍ حِدَادٍ أَشِحَّةً عَلَى ٱلۡخَيۡرِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ لَمۡ يُؤۡمِنُواْ فَأَحۡبَطَ ٱللَّهُ أَعۡمَٰلَهُمۡۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٗا
Ej mu'minon, ʙa saʙaʙi dusmaniju ʙadʙiniason ʙar sumo ʙuxl mevarzand va cun zamoni tars pes ojad, ʙuʙini, ki ʙa tu menigarand va casmonason misli kase, ki az sakaroti marg ʙehus suda ʙosad, tagoruj mesavad va cun cang pojon joft, tars az mijon ʙiravad va meʙini, ki az hirsi ƣanoim (ʙojgari) ʙo zaʙoni tezu tundi xud sumoro ʙiranconand. Inho hargiz ʙo dilhojason imon najovardaand, pas Alloh amalhojasonro noʙud kardaast va in kor ʙar Alloh oson ʙudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 19
يَحۡسَبُونَ ٱلۡأَحۡزَابَ لَمۡ يَذۡهَبُواْۖ وَإِن يَأۡتِ ٱلۡأَحۡزَابُ يَوَدُّواْ لَوۡ أَنَّهُم بَادُونَ فِي ٱلۡأَعۡرَابِ يَسۡـَٔلُونَ عَنۡ أَنۢبَآئِكُمۡۖ وَلَوۡ كَانُواْ فِيكُم مَّا قَٰتَلُوٓاْ إِلَّا قَلِيلٗا
Munofiqon az ʙimi tarsason gumon mekunand, ki laskarhoi Ahzoʙ hanuz naraftaand va agar on laskarhoi kofiron ʙori digar ʙa Madina ʙargardand orzu mekardand in munofiqon, ki kos az Madina ƣoiʙ meʙudand va dar mijoni a'roʙi ʙodijanisin meʙudand va az axʙori sumo mepursidand, agar ham dar mijoni sumo meʙudand, ʙa saʙaʙi ʙisjor ʙuzdiliason cuz andake cang namekardand
Surah Al-Ahzab, Verse 20
لَّقَدۡ كَانَ لَكُمۡ فِي رَسُولِ ٱللَّهِ أُسۡوَةٌ حَسَنَةٞ لِّمَن كَانَ يَرۡجُواْ ٱللَّهَ وَٱلۡيَوۡمَ ٱلۡأٓخِرَ وَذَكَرَ ٱللَّهَ كَثِيرٗا
Haqiqatan ʙaroi sumo ej mu'minon, dar zindagi, dar guftoru kirdor va holathoi Rasuli Alloh sarmasqi nekue ast, ʙaroi onon, ki ʙa Alloh va ruzi qijomat umed dorand va Allohro ʙisjor jod mekunand, pas sumo sunnati uro ʙar xud lozim gired va sukri Allohro dar hama hol ʙa co ored
Surah Al-Ahzab, Verse 21
وَلَمَّا رَءَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلۡأَحۡزَابَ قَالُواْ هَٰذَا مَا وَعَدَنَا ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَصَدَقَ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥۚ وَمَا زَادَهُمۡ إِلَّآ إِيمَٰنٗا وَتَسۡلِيمٗا
Va cun mu'minon on guruhhoro didand, ki atrofi Madinaro ihota kardaand, ʙa jod ovardand, ki nusrati Alloh nazdik ast, guftand: In hamon cizest, ki Alloh va Pajomʙaras ʙa mo va'da dodaast; az imtihon va mehnat va nusrat, rost guftaand va in ʙa onon cuz ʙa imon va taslimason najafzud. Ja'ne imonason ʙa Alloh va amalason ʙa farmudahoi U zijod gast
Surah Al-Ahzab, Verse 22
مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ رِجَالٞ صَدَقُواْ مَا عَٰهَدُواْ ٱللَّهَ عَلَيۡهِۖ فَمِنۡهُم مَّن قَضَىٰ نَحۡبَهُۥ وَمِنۡهُم مَّن يَنتَظِرُۖ وَمَا بَدَّلُواْ تَبۡدِيلٗا
Az mu'minon mardone hastand, ki ʙa pajmoni Alloh vafo kardand va dar saxtiju dusvoriho saʙr pesa namudand. Ba'ze ʙar sari pajmoni xes dar rohi Alloh con ʙoxtand jo ʙar sidqu vafo az dunjo guzastand va ʙa'ze casm ʙa rohand; jo nusrat jo sahodat va misli munofiqon hec pajmonasonro digargun nakardaand
Surah Al-Ahzab, Verse 23
لِّيَجۡزِيَ ٱللَّهُ ٱلصَّـٰدِقِينَ بِصِدۡقِهِمۡ وَيُعَذِّبَ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ إِن شَآءَ أَوۡ يَتُوبَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
to Alloh rostgujonro ʙa saʙaʙi rostii guftorason podos dihad va munofiqonro agar xohad azoʙ kunad. Va pes az margason ʙa tavʙai nasuh muvaffaq nasavand, pas ʙar kufr ʙimirand va muciʙi duzax gardand jo tavʙai onhoro ʙipazirad va ʙa rohi imon hidojatason kunad. Alʙatta, Alloh ʙaroi kase, ki gunohi ʙehad karda, ʙa'd az on tavʙai nasuh kardaast, omurzandavu mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 24
وَرَدَّ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِغَيۡظِهِمۡ لَمۡ يَنَالُواْ خَيۡرٗاۚ وَكَفَى ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱلۡقِتَالَۚ وَكَانَ ٱللَّهُ قَوِيًّا عَزِيزٗا
Alloh kofironi xasmgiriftaro az Madina noumed kard va ʙozpas gardonid. Inho na dar dunjo va na dar oxirat ʙa hec ƣanimate dast najoftand. Va dar majdoni cang mu'minonro Alloh ʙo madadi xud ʙasanda ast. Zero Alloh dar mulki xud purtavonu piruzmand ast
Surah Al-Ahzab, Verse 25
وَأَنزَلَ ٱلَّذِينَ ظَٰهَرُوهُم مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡكِتَٰبِ مِن صَيَاصِيهِمۡ وَقَذَفَ فِي قُلُوبِهِمُ ٱلرُّعۡبَ فَرِيقٗا تَقۡتُلُونَ وَتَأۡسِرُونَ فَرِيقٗا
Va Alloh ononro az axli Kitoʙ, ki ʙa in laskarho madadgori karda ʙudand az qal'ahojason furud ovard (ja'ne, jahudihoi ʙani Qurajza) va dar dilhojason ʙimu tars afkand, pas sikast xurdand. Guruhe mardoni cangiro mekustand va guruhe zanon va kudakonasonro asir megiriftand
Surah Al-Ahzab, Verse 26
وَأَوۡرَثَكُمۡ أَرۡضَهُمۡ وَدِيَٰرَهُمۡ وَأَمۡوَٰلَهُمۡ وَأَرۡضٗا لَّمۡ تَطَـُٔوهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٗا
Ej mu'minon, Alloh zaminu xonaho va amvolason, ki iʙorat az zevaru corpojon va siloh ʙud va zaminhoero, ki ʙar onho poj nanihodaed, ki on zaminho dar nazdi sohiʙason izzatu ehtirom dostand, ʙa sumo voguzost. Va Alloh ʙar har kore tavonost
Surah Al-Ahzab, Verse 27
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ قُل لِّأَزۡوَٰجِكَ إِن كُنتُنَّ تُرِدۡنَ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتَهَا فَتَعَالَيۡنَ أُمَتِّعۡكُنَّ وَأُسَرِّحۡكُنَّ سَرَاحٗا جَمِيلٗا
Ej Pajomʙar, ʙa zanonat onon, ki girdi tu cam' omadand va az tu nafaqai zijod talaʙ dorand, ʙigu: « Agar xohoni zindagii dunjo va zinathoi on hasted, ʙijoed, to sumoro ʙo hadjai munosiʙ ʙahramand sozam va ʙa tarzi neku rahojaton kunam
Surah Al-Ahzab, Verse 28
وَإِن كُنتُنَّ تُرِدۡنَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَٱلدَّارَ ٱلۡأٓخِرَةَ فَإِنَّ ٱللَّهَ أَعَدَّ لِلۡمُحۡسِنَٰتِ مِنكُنَّ أَجۡرًا عَظِيمٗا
Va agar xohoni rizogii Allohu pajomʙari U va saroji cannati doimii oxirat hasted, pas, ʙa har hol saʙr kuned. Haroina, Alloh ʙa nekukoronaton podosi ʙuzurge xohad dod. Pas, onho rizogii Alloh va rasulasro va saroji oxiratro ixtijor namudand
Surah Al-Ahzab, Verse 29
يَٰنِسَآءَ ٱلنَّبِيِّ مَن يَأۡتِ مِنكُنَّ بِفَٰحِشَةٖ مُّبَيِّنَةٖ يُضَٰعَفۡ لَهَا ٱلۡعَذَابُ ضِعۡفَيۡنِۚ وَكَانَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ يَسِيرٗا
Ej zanoni Pajomʙar, har kas az sumo ʙa kori zisti oskore murtakiʙ savad, Alloh azoʙi uro du ʙaroʙar mekunad. In ʙa saʙaʙi cojgohi Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam va martaʙai ʙuzurgi hamsaronason ast. Va in ʙar Alloh oson ast
Surah Al-Ahzab, Verse 30
۞وَمَن يَقۡنُتۡ مِنكُنَّ لِلَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَتَعۡمَلۡ صَٰلِحٗا نُّؤۡتِهَآ أَجۡرَهَا مَرَّتَيۡنِ وَأَعۡتَدۡنَا لَهَا رِزۡقٗا كَرِيمٗا
Va har kas az sumo, ki farmonʙardorii Alloh va pajomʙarasro davom dihad va kori soista kunad, nazar ʙa digar zanon du ʙaroʙar ʙa u podos medihem. Va ʙaroi u rizqi nek omoda kardaem va on cannat ast
Surah Al-Ahzab, Verse 31
يَٰنِسَآءَ ٱلنَّبِيِّ لَسۡتُنَّ كَأَحَدٖ مِّنَ ٱلنِّسَآءِ إِنِ ٱتَّقَيۡتُنَّۚ فَلَا تَخۡضَعۡنَ بِٱلۡقَوۡلِ فَيَطۡمَعَ ٱلَّذِي فِي قَلۡبِهِۦ مَرَضٞ وَقُلۡنَ قَوۡلٗا مَّعۡرُوفٗا
Ej zanoni Pajomʙar, sumo dar manzalatu ʙuzurgi monandi digar zanon nested, agar az Alloh ʙitarsed ʙo icro namudani farmudahojas va dur ʙudan az nofarmonihojas, pas, ʙa odamoni nomahram ʙa narmi suxan magued, to on marde, ki dar qalʙi u maraze ast, ʙa tama' aftad. Va suxani pisandida ʙigued, ki on dur az sak va tiʙqi sariat ʙosad
Surah Al-Ahzab, Verse 32
وَقَرۡنَ فِي بُيُوتِكُنَّ وَلَا تَبَرَّجۡنَ تَبَرُّجَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ ٱلۡأُولَىٰۖ وَأَقِمۡنَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتِينَ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَطِعۡنَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُذۡهِبَ عَنكُمُ ٱلرِّجۡسَ أَهۡلَ ٱلۡبَيۡتِ وَيُطَهِّرَكُمۡ تَطۡهِيرٗا
Va dar xonahoi xud ʙimoned, ʙa cuz ʙaroi hocati xes ʙerun naoed. Va cun dar cohilijat (dar davroni pes az islom) zinathoi xudro oskor makuned. Va namozro purra dar vaqtas ʙiguzored va zakoti muqarrar kardai sariatro ʙidihed va az Allohu pajomʙaras itoat kuned. Ej ahli ʙajt, ʙa tahqiq Alloh mexohad palidiju nopokihoro az sumo dur kunad va sumoro az ʙadiho pok nigoh dorad
Surah Al-Ahzab, Verse 33
وَٱذۡكُرۡنَ مَا يُتۡلَىٰ فِي بُيُوتِكُنَّ مِنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ وَٱلۡحِكۡمَةِۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ لَطِيفًا خَبِيرًا
On ciro, ki dar xonahojaton az ojoti Alloh (Qur'on) va hikmat (hadishoi rasuli Alloh) tilovat mesavad, jod kuned va ʙa sunnatas amal kuned va ehtiromasro ʙa co ored, ki ne'mati Alloh ast, ʙa sumo arzoni sudaast. Haroina, Alloh daqiqu nozukʙin ast, ki sumoro dar xonahoe qaror dodaast dar on ojoti Alloh va sunnati Rasulas xonda mesavad va ogoh ast, ki sumoro az zumrai hamsaroni rasulas ixtijor kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 34
إِنَّ ٱلۡمُسۡلِمِينَ وَٱلۡمُسۡلِمَٰتِ وَٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ وَٱلۡقَٰنِتِينَ وَٱلۡقَٰنِتَٰتِ وَٱلصَّـٰدِقِينَ وَٱلصَّـٰدِقَٰتِ وَٱلصَّـٰبِرِينَ وَٱلصَّـٰبِرَٰتِ وَٱلۡخَٰشِعِينَ وَٱلۡخَٰشِعَٰتِ وَٱلۡمُتَصَدِّقِينَ وَٱلۡمُتَصَدِّقَٰتِ وَٱلصَّـٰٓئِمِينَ وَٱلصَّـٰٓئِمَٰتِ وَٱلۡحَٰفِظِينَ فُرُوجَهُمۡ وَٱلۡحَٰفِظَٰتِ وَٱلذَّـٰكِرِينَ ٱللَّهَ كَثِيرٗا وَٱلذَّـٰكِرَٰتِ أَعَدَّ ٱللَّهُ لَهُم مَّغۡفِرَةٗ وَأَجۡرًا عَظِيمٗا
Alʙatta, Alloh ʙaroi mardoni musalmon va zanoni musalmon va mardoni mu'minu zanoni mu'min va mardoni ahli toatu zanoni ahli toat va mardoni rostguvu zanoni rospuj va mardoni ʙosaʙru zanoni ʙosaʙr va mardoni xudotarsu zanoni xudotars va mardoni sadaqadihandavu zanoni sadaqadihanda va mardoni ruzadoru zanoni ruzador va mardone, ki sarmgohi xud hifz mekunand va zanone, ki sarmgohi xud hifz mekunand va mardone, ki Allohro ʙisjor jod mekunand va zanone, ki Allohro ʙisjor jod mekunand, omurzisi gunoh va muzdi ʙuzurge omoda kardaast va on cannat ast
Surah Al-Ahzab, Verse 35
وَمَا كَانَ لِمُؤۡمِنٖ وَلَا مُؤۡمِنَةٍ إِذَا قَضَى ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ أَمۡرًا أَن يَكُونَ لَهُمُ ٱلۡخِيَرَةُ مِنۡ أَمۡرِهِمۡۗ وَمَن يَعۡصِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَقَدۡ ضَلَّ ضَلَٰلٗا مُّبِينٗا
Ba hec mardi mu'minu zani mu'minaro soista nest, ki cun Allohu Pajomʙaras dar kore hukme kardand, onhoro dar on korason ixtijore ʙosad, ki onro kunand jo na, modome ki farmoisi Alloh va Rasulas ʙosad ʙeixtijor amal kardan ʙa on hatmist. Har ki az Allohu Pajomʙaras nofarmoni kunad, ʙa tahqiq dar gumrohii oskor aftodaast
Surah Al-Ahzab, Verse 36
وَإِذۡ تَقُولُ لِلَّذِيٓ أَنۡعَمَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِ وَأَنۡعَمۡتَ عَلَيۡهِ أَمۡسِكۡ عَلَيۡكَ زَوۡجَكَ وَٱتَّقِ ٱللَّهَ وَتُخۡفِي فِي نَفۡسِكَ مَا ٱللَّهُ مُبۡدِيهِ وَتَخۡشَى ٱلنَّاسَ وَٱللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخۡشَىٰهُۖ فَلَمَّا قَضَىٰ زَيۡدٞ مِّنۡهَا وَطَرٗا زَوَّجۡنَٰكَهَا لِكَيۡ لَا يَكُونَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ حَرَجٞ فِيٓ أَزۡوَٰجِ أَدۡعِيَآئِهِمۡ إِذَا قَضَوۡاْ مِنۡهُنَّ وَطَرٗاۚ وَكَانَ أَمۡرُ ٱللَّهِ مَفۡعُولٗا
Va tu ej Rasul, ʙa on mard (Zajd iʙni Horis), ki Alloh ne'matas doda ʙud va tu niz ne'matas doda ʙudi, gufti: «Zanat (Zajnaʙ ʙinti Cahs)-ro ʙaroi xud nigah dor va az Alloh ʙitars». Dar hole ki dar dili xud, on cizro, ki Alloh oskorkunanda ast, maxfi dosta ʙudi va az mardum metarsidi, ki ʙigujand Muhammad zani taloq kardai pisarxondaasro ʙa zani girift, hol on ki Alloh az har kasi digar sazovortar ʙud, ki az U ʙitarsi. Pas, cun Zajd az u hocati xes ʙiguzost, (taloqas dod) ʙa hamsarii tuas darovardem, to namuna savi mu'minonro dar zanosui ʙo zanoni pisarxondagoni xud, agar hocati xes az u ʙiguzorida ʙosad, (agar uro taloq karda ʙosad) man'e naʙosad. Va hukmi Alloh sudanist
Surah Al-Ahzab, Verse 37
مَّا كَانَ عَلَى ٱلنَّبِيِّ مِنۡ حَرَجٖ فِيمَا فَرَضَ ٱللَّهُ لَهُۥۖ سُنَّةَ ٱللَّهِ فِي ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلُۚ وَكَانَ أَمۡرُ ٱللَّهِ قَدَرٗا مَّقۡدُورًا
Bar pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam dar ancom dodani on ci ki Alloh ʙar u halol kardaast, harace (gunohe) nest, hamcunon ki Alloh ʙaroi pajomʙaroni guzasta niz cunin sunnate nihoda ʙud va farmoni Alloh hisoʙsuda va daqiq ast, ʙojad hatman icro savad
Surah Al-Ahzab, Verse 38
ٱلَّذِينَ يُبَلِّغُونَ رِسَٰلَٰتِ ٱللَّهِ وَيَخۡشَوۡنَهُۥ وَلَا يَخۡشَوۡنَ أَحَدًا إِلَّا ٱللَّهَۗ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ حَسِيبٗا
Sipas Alloh taolo pajomʙaroni guzastaro zikr namuda va onhoro madhu sano guftaast. Kasone, ki pajomhoi Allohro ʙaroi mardum merasonand va tanho az U metarsand va az hec kas cuz U az kasi digar haros nadorand, Alloh ʙaroi hisoʙ kardani a'moli ʙandagonas kofist
Surah Al-Ahzab, Verse 39
مَّا كَانَ مُحَمَّدٌ أَبَآ أَحَدٖ مِّن رِّجَالِكُمۡ وَلَٰكِن رَّسُولَ ٱللَّهِ وَخَاتَمَ ٱلنَّبِيِّـۧنَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا
Muhammad padari hec jak az mardoni sumo nest. U Rasuli Alloh va xotami pajomʙaron ast. Pas az u, to vuqu'i qijomat digar pajomʙare nameojad. Va Alloh ʙa har cize az amalhoi sumo donost va cize az on ʙar U pusida nest
Surah Al-Ahzab, Verse 40
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ ذِكۡرٗا كَثِيرٗا
Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaed (va amal ʙa sariati Muhammad sallallohu alajhi va sallam kardaed,) Allohro ʙo dilu zaʙon va uzvhoi xud ʙisjor jod kuned
Surah Al-Ahzab, Verse 41
وَسَبِّحُوهُ بُكۡرَةٗ وَأَصِيلًا
Va dar hama vaqt ʙa jodi Alloh ʙosed. Va har ʙomdodu som ʙa'di namozhoi farz Uro tasʙeh gued
Surah Al-Ahzab, Verse 42
هُوَ ٱلَّذِي يُصَلِّي عَلَيۡكُمۡ وَمَلَـٰٓئِكَتُهُۥ لِيُخۡرِجَكُم مِّنَ ٱلظُّلُمَٰتِ إِلَى ٱلنُّورِۚ وَكَانَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ رَحِيمٗا
Ust, ki Xud va faristagonas ʙar sumo durud mefiristand, to sumoro az torikihoi kufr va gumrohi ʙa sui ravsani (ja'ne, Islom) ʙerun ʙarad, zero Alloh ʙo mu'minon mehruʙon ast, ham dar dunjo va ham dar oxirat va onhoro azoʙ namedihad, modome, ki ʙo ixlos Uro itoat mekunand
Surah Al-Ahzab, Verse 43
تَحِيَّتُهُمۡ يَوۡمَ يَلۡقَوۡنَهُۥ سَلَٰمٞۚ وَأَعَدَّ لَهُمۡ أَجۡرٗا كَرِيمٗا
Ruze, ki ʙo U dar cannat didor kunand, durudason in ast: «Salom!» va az azoʙi Alloh dar amonand. Va Alloh ʙarojason podosi nekue omoda kardaast va on cannat ast
Surah Al-Ahzab, Verse 44
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ إِنَّآ أَرۡسَلۡنَٰكَ شَٰهِدٗا وَمُبَشِّرٗا وَنَذِيرٗا
Ej Pajomʙar, mo turo ʙaroi rasonidani da'vat firistodem, to sohidu muƶdadihanda ʙaroi mu'minon va ʙimdihanda ʙaroi osijon ʙosi
Surah Al-Ahzab, Verse 45
وَدَاعِيًا إِلَى ٱللَّهِ بِإِذۡنِهِۦ وَسِرَاجٗا مُّنِيرٗا
Va da'vatkunanda mardumro ʙa farmoni Alloh ʙa sui U ʙa jaktoparasti va ʙarojason caroƣi toʙon ʙosi
Surah Al-Ahzab, Verse 46
وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ بِأَنَّ لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ فَضۡلٗا كَبِيرٗا
Va ej Pajomʙar, mu'minonro muƶda deh, ki az sui Alloh fazilati ʙuzurge dorand va on ʙoƣhoi ʙihist ast
Surah Al-Ahzab, Verse 47
وَلَا تُطِعِ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَدَعۡ أَذَىٰهُمۡ وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ وَكِيلٗا
Va kofironu munofiqonro itoat makun va az ozorason darguzar, to turo az taʙliƣi risolat ʙoznadorand va dar hamai kori zindagiat ʙar Alloh tavakkal kun va korhoi muhimro ʙar Alloh ʙisupor va hamin kifoja ast, ki Alloh korsoz va homii ʙanda ʙosad va U osongardonandai hama korhost
Surah Al-Ahzab, Verse 48
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا نَكَحۡتُمُ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ ثُمَّ طَلَّقۡتُمُوهُنَّ مِن قَبۡلِ أَن تَمَسُّوهُنَّ فَمَا لَكُمۡ عَلَيۡهِنَّ مِنۡ عِدَّةٖ تَعۡتَدُّونَهَاۖ فَمَتِّعُوهُنَّ وَسَرِّحُوهُنَّ سَرَاحٗا جَمِيلٗا
Ej kasone, ki imon ʙa Alloh ovardaed va amal ʙa sariati Rasuli U dored, cun zanoni ʙo imonro nikoh karded va pes az on ki ʙo onho hamsari kuned, taloqason gufted, sumoro ʙar onho iddae nest, ki sumo hisoʙi iddai onro ʙisumored. Pas, ononro hadjai munosiʙ dihed, to ʙahramand savand va ʙa nekutarin roh ʙa xuʙi rahojason kuned
Surah Al-Ahzab, Verse 49
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ إِنَّآ أَحۡلَلۡنَا لَكَ أَزۡوَٰجَكَ ٱلَّـٰتِيٓ ءَاتَيۡتَ أُجُورَهُنَّ وَمَا مَلَكَتۡ يَمِينُكَ مِمَّآ أَفَآءَ ٱللَّهُ عَلَيۡكَ وَبَنَاتِ عَمِّكَ وَبَنَاتِ عَمَّـٰتِكَ وَبَنَاتِ خَالِكَ وَبَنَاتِ خَٰلَٰتِكَ ٱلَّـٰتِي هَاجَرۡنَ مَعَكَ وَٱمۡرَأَةٗ مُّؤۡمِنَةً إِن وَهَبَتۡ نَفۡسَهَا لِلنَّبِيِّ إِنۡ أَرَادَ ٱلنَّبِيُّ أَن يَسۡتَنكِحَهَا خَالِصَةٗ لَّكَ مِن دُونِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَۗ قَدۡ عَلِمۡنَا مَا فَرَضۡنَا عَلَيۡهِمۡ فِيٓ أَزۡوَٰجِهِمۡ وَمَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ لِكَيۡلَا يَكُونَ عَلَيۡكَ حَرَجٞۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Ej Pajomʙar, ʙaroi tu halol kardem on hamsaronatro, ki mahrasonro dodai va incunin kanizonero, ki Alloh dar cangho ƣanimati tu gardondaast va duxtaroni amak va duxtaroni ammaho va duxtaroni taƣo va duxtaroni xolahoi turo, ki ʙo tu hicrat kardaand, izdivoci onhoro ʙar tu va niz ʙar mu'minon halol kardem va niz zani mu'mine, ki agar xudasro ʙiduni mahr ʙa pajomʙar ʙaxsida ʙosad, har goh pajomʙar ʙixohad, uro ʙa zani girad, halol kardaem. In hukm maxsusi tust, na ʙaroi digar mu'minon. Ba durusti, ki Mo donistaem dar ʙorai zanoni mu'minon va kanizonason ci hukme halol kardaem, to ʙaroi tu muskile pes najojad. Va Alloh omurzandavu mehruʙon ast
Surah Al-Ahzab, Verse 50
۞تُرۡجِي مَن تَشَآءُ مِنۡهُنَّ وَتُـٔۡوِيٓ إِلَيۡكَ مَن تَشَآءُۖ وَمَنِ ٱبۡتَغَيۡتَ مِمَّنۡ عَزَلۡتَ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكَۚ ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن تَقَرَّ أَعۡيُنُهُنَّ وَلَا يَحۡزَنَّ وَيَرۡضَيۡنَ بِمَآ ءَاتَيۡتَهُنَّ كُلُّهُنَّۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا فِي قُلُوبِكُمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلِيمًا حَلِيمٗا
Az hamsaroni xud har kiro xohi, metavoni hamxoʙiasro ʙa ta'xir andozi va har kiro xohi, metavoni ʙo xud nigah dori. Va agar az onho, ki duri dostai, jakero ʙoz ʙitalaʙi, ʙar tu gunohe nest. Dar in guzinis va ixtijor ʙojad, ki sodmon ʙosand va ƣamgin masavand va az on ci ʙa onho medihi, ʙojad, ki xusnud gardand va Alloh medonad, ki dar dilhoi sumo majli muhaʙʙat ast ʙa sui ʙa'ze az zanonaton. Va Alloh dono ast ʙar dilhoi sumo va ʙurdʙor ast, ki gunahkoronro zud ʙa iqoʙ namegirad
Surah Al-Ahzab, Verse 51
لَّا يَحِلُّ لَكَ ٱلنِّسَآءُ مِنۢ بَعۡدُ وَلَآ أَن تَبَدَّلَ بِهِنَّ مِنۡ أَزۡوَٰجٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَكَ حُسۡنُهُنَّ إِلَّا مَا مَلَكَتۡ يَمِينُكَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ رَّقِيبٗا
Ba'd az in zanon digar hec zane ʙar tu halol nest va on zanonero, ki ʙaroi tu halol kardem va niz digar zane ʙa coi onho ixtijor kardan halol nest, harcand turo az zeʙoii u xus ojad, magar on ci ʙa ƣanimat ʙa dasti tu aftad. Va Alloh nazoratkunandai har cizest va har korero ancom dihi, Alloh onro medonad
Surah Al-Ahzab, Verse 52
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَدۡخُلُواْ بُيُوتَ ٱلنَّبِيِّ إِلَّآ أَن يُؤۡذَنَ لَكُمۡ إِلَىٰ طَعَامٍ غَيۡرَ نَٰظِرِينَ إِنَىٰهُ وَلَٰكِنۡ إِذَا دُعِيتُمۡ فَٱدۡخُلُواْ فَإِذَا طَعِمۡتُمۡ فَٱنتَشِرُواْ وَلَا مُسۡتَـٔۡنِسِينَ لِحَدِيثٍۚ إِنَّ ذَٰلِكُمۡ كَانَ يُؤۡذِي ٱلنَّبِيَّ فَيَسۡتَحۡيِۦ مِنكُمۡۖ وَٱللَّهُ لَا يَسۡتَحۡيِۦ مِنَ ٱلۡحَقِّۚ وَإِذَا سَأَلۡتُمُوهُنَّ مَتَٰعٗا فَسۡـَٔلُوهُنَّ مِن وَرَآءِ حِجَابٖۚ ذَٰلِكُمۡ أَطۡهَرُ لِقُلُوبِكُمۡ وَقُلُوبِهِنَّۚ وَمَا كَانَ لَكُمۡ أَن تُؤۡذُواْ رَسُولَ ٱللَّهِ وَلَآ أَن تَنكِحُوٓاْ أَزۡوَٰجَهُۥ مِنۢ بَعۡدِهِۦٓ أَبَدًاۚ إِنَّ ذَٰلِكُمۡ كَانَ عِندَ ٱللَّهِ عَظِيمًا
Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va amal ʙa sariati Pajomʙaras kardaed, ʙa xonahoi pajomʙar doxil masaved, magar sumoro ʙa xurdani taome faro xonand, ʙe on ki muntazir ʙinsined, to taom hozir savad. Agar sumoro da'vat kardand, doxil saved va cun taom xurded, pas az xurdani taom parokanda garded. Na on ki dar on co ʙaroi guftugu nisined. Alʙatta, in korho Pajomʙarro ozor medihad va u az sumo sarm medorad az guftane, ki «xezed va ʙiraved», ʙo vucude, ki haq ʙa coniʙi ust. Vale Alloh az guftani haq va izhori on sarm namedorad. Va agar az zanoni Pajomʙar cize pursidan xosted, az pusti parda pursed, in kor ham ʙaroi dilhoi sumo va ham ʙaroi dilhoi onho pokdorandatar ast. Sumoro nasazad, ki Pajomʙari Allohro ʙijozored va na on ki hamsarhojasro ʙa'd az vaj hargiz ʙa zani gired. Alʙatta, in korho dar nazdi Alloh gunohi ʙuzurge ast
Surah Al-Ahzab, Verse 53
إِن تُبۡدُواْ شَيۡـًٔا أَوۡ تُخۡفُوهُ فَإِنَّ ٱللَّهَ كَانَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا
Ej mardum, agar cizero az ozor dodani pajomʙar oskor kuned jo dar dili xud maxfi dored, pas dar har hol Alloh ʙa har cize, ki dar dilhojaton hast jo oskor kardaed, ogoh ast va dar ʙaroʙari on sumoro cazo medihad
Surah Al-Ahzab, Verse 54
لَّا جُنَاحَ عَلَيۡهِنَّ فِيٓ ءَابَآئِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآئِهِنَّ وَلَآ إِخۡوَٰنِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآءِ إِخۡوَٰنِهِنَّ وَلَآ أَبۡنَآءِ أَخَوَٰتِهِنَّ وَلَا نِسَآئِهِنَّ وَلَا مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُنَّۗ وَٱتَّقِينَ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ كَانَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ شَهِيدًا
Zanonro gunohe nest, agar dar nazdi padaronu pisaron va ʙarodaronu ʙarodarzodagon va xoharzodagonu zanoni hamdinason va jo kanizoni xudason ʙe hicoʙ ʙosand. Va ʙojad ki dar hama holat az Alloh ʙitarsed. Haroina, Alloh ʙar har cize hoziru nozir ast va sohidi amalhoi zohiri va ʙotinii ʙandagonas meʙosad
Surah Al-Ahzab, Verse 55
إِنَّ ٱللَّهَ وَمَلَـٰٓئِكَتَهُۥ يُصَلُّونَ عَلَى ٱلنَّبِيِّۚ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ صَلُّواْ عَلَيۡهِ وَسَلِّمُواْ تَسۡلِيمًا
Ba tahqiq, Alloh dar nazdi faristagoni muqarraʙas va niz faristagonas ʙa Pajomʙar salavot mefiristand. Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, ʙar u salavot firisted va salom gued, salomi neku
Surah Al-Ahzab, Verse 56
إِنَّ ٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ لَعَنَهُمُ ٱللَّهُ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَأَعَدَّ لَهُمۡ عَذَابٗا مُّهِينٗا
Haroina, kasone, ki Allohro ʙo sirku ma'sijat va Pajomʙarasro ʙo guftoru kirdor ozor medihand, Alloh dar dunjo va oxirat onhoro la'nat karda va az tamomi xuʙihoi dunjo va oxirat mahrumason gardonidaast va ʙarojason dar oxirat azoʙi xorkunandae muhajjo kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 57
وَٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ بِغَيۡرِ مَا ٱكۡتَسَبُواْ فَقَدِ ٱحۡتَمَلُواْ بُهۡتَٰنٗا وَإِثۡمٗا مُّبِينٗا
Va kasone, ki mardoni mu'minu zanoni mu'minro ʙe hec gunohe, ki karda ʙosand, meozorand, pas dar haqiqat, tuhmatu gunohi oskorero ʙar dus meʙardorand va dar oxirat mustahiqi azoʙ megardand
Surah Al-Ahzab, Verse 58
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ قُل لِّأَزۡوَٰجِكَ وَبَنَاتِكَ وَنِسَآءِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ يُدۡنِينَ عَلَيۡهِنَّ مِن جَلَٰبِيبِهِنَّۚ ذَٰلِكَ أَدۡنَىٰٓ أَن يُعۡرَفۡنَ فَلَا يُؤۡذَيۡنَۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمٗا
Ej Pajomʙar, ʙa zanonu duxtaroni xud va zanoni mu'minon ʙigu, ki codari xudro ʙar sar pusand, to saru ruju sari sinaho pusida ʙosand. In munosiʙtar ast, to ʙa pokdomani sinoxta savand va mavridi ozor voqe' nagardand. Va Alloh omurzandai gunohoni guzastai sumo ast va ʙa sumo ʙisjor mehruʙon ast, ki ʙarojaton halolu haromro ravsan soxtaast
Surah Al-Ahzab, Verse 59
۞لَّئِن لَّمۡ يَنتَهِ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ وَٱلۡمُرۡجِفُونَ فِي ٱلۡمَدِينَةِ لَنُغۡرِيَنَّكَ بِهِمۡ ثُمَّ لَا يُجَاوِرُونَكَ فِيهَآ إِلَّا قَلِيلٗا
Agar munofiqon va kasone, ki dar dilhojason sak va suʙha va onhoe, ki dar Madina ovozahoi ʙarduruƣ pahn mekunand va dar dili mu'minon vahm meandozand, az kori ʙadi xud ʙoz naistand, haroina, Mo turo ʙar onho ƣoliʙ megardonem, to az on pas cuz andake ʙo tu dar Madina hamsoja naʙosand
Surah Al-Ahzab, Verse 60
مَّلۡعُونِينَۖ أَيۡنَمَا ثُقِفُوٓاْ أُخِذُواْ وَقُتِّلُواْ تَقۡتِيلٗا
Inho la'natsudagonand va az rahmati Alloh mahrumand. Har co jofta savand, ʙojad dastgir gardand va ʙa saxti kusta savand, modome, ki ʙa ƣarazi ʙadason, xaʙarhoi ʙarduruƣro ʙajni musalmonon rivoc doda ʙar nifoqason pojdoru ustuvorand
Surah Al-Ahzab, Verse 61
سُنَّةَ ٱللَّهِ فِي ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلُۖ وَلَن تَجِدَ لِسُنَّةِ ٱللَّهِ تَبۡدِيلٗا
In sunnati ilohi, (ja'ne, asir giriftan va kustani munofiqon), ki dar mijoni pesinijon cori ʙudaast, ki har kuco jofta savand, ʙojad asir girifta savand va ʙa saxti kusta savand va hargiz tu ej Pajomʙar, dar sunnati ilohi taƣjire naxohi joft
Surah Al-Ahzab, Verse 62
يَسۡـَٔلُكَ ٱلنَّاسُ عَنِ ٱلسَّاعَةِۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ ٱللَّهِۚ وَمَا يُدۡرِيكَ لَعَلَّ ٱلسَّاعَةَ تَكُونُ قَرِيبًا
(Ej Muhammad sallalllohu alajhi va sallam, mardum) turo az omadani qijomat mepursand, ʙigu ʙarojason: «Hamono ma'rifati on nazdi Alloh ast». Va tu ci medoni, ej Pajomʙar, sojad omadani qijomat nazdik ʙosad
Surah Al-Ahzab, Verse 63
إِنَّ ٱللَّهَ لَعَنَ ٱلۡكَٰفِرِينَ وَأَعَدَّ لَهُمۡ سَعِيرًا
Alʙatta, Alloh kofironro la'nat karda va az rahmati xudas onhoro dar dunjovu oxirat mahrum soxtaast va ʙarojason dar oxirat otasi suzone muhajjo kardaast
Surah Al-Ahzab, Verse 64
خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۖ لَّا يَجِدُونَ وَلِيّٗا وَلَا نَصِيرٗا
ki dar on otas covidonaand va hec dustu jovare naxohand joft, ki onhoro az otas ʙerun orand
Surah Al-Ahzab, Verse 65
يَوۡمَ تُقَلَّبُ وُجُوهُهُمۡ فِي ٱلنَّارِ يَقُولُونَ يَٰلَيۡتَنَآ أَطَعۡنَا ٱللَّهَ وَأَطَعۡنَا ٱلرَّسُولَا۠
Ruze, ki rujhojasonro dar otas davr zanonand, hasratu afsus xurda megujand: «Ej kos, dar dunjo Alloh va rasulasro itoat mekardem va az ahli cannat mesudem!»
Surah Al-Ahzab, Verse 66
وَقَالُواْ رَبَّنَآ إِنَّآ أَطَعۡنَا سَادَتَنَا وَكُبَرَآءَنَا فَأَضَلُّونَا ٱلسَّبِيلَا۠
Va ruzi qijomat kofiron gujand: «Ej Parvardigori mo, az sarvaronu ʙuzurgoni xud itoat kardem va onon moro az rohi haq va imon dur karda gumroh kardand
Surah Al-Ahzab, Verse 67
رَبَّنَآ ءَاتِهِمۡ ضِعۡفَيۡنِ مِنَ ٱلۡعَذَابِ وَٱلۡعَنۡهُمۡ لَعۡنٗا كَبِيرٗا
Ej Parvardigori mo, azoʙasonro ducandon kun va ʙa la'nati ʙuzurge giriftorason soz!»
Surah Al-Ahzab, Verse 68
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَكُونُواْ كَٱلَّذِينَ ءَاذَوۡاْ مُوسَىٰ فَبَرَّأَهُ ٱللَّهُ مِمَّا قَالُواْۚ وَكَانَ عِندَ ٱللَّهِ وَجِيهٗا
Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, maʙosed monandi on kason, ki Musoro ʙo guftoru kirdorason ozurda kardand va Alloh uro az on ajʙe, ki ʙaroi u duruƣ gufta ʙudand, pok soxt va Muso nazdi Alloh oʙrumand ʙud
Surah Al-Ahzab, Verse 69
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَقُولُواْ قَوۡلٗا سَدِيدٗا
Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed va ʙa sariati Rasulas amal kardaed, az Alloh ʙitarsed, farmudahojasro ʙa co ored va az man'kardasudahojas dur ʙosed, to muciʙi iqoʙi U nagarded va suxani durust ʙigued, ki az duruƣu ʙotil pok ʙosad
Surah Al-Ahzab, Verse 70
يُصۡلِحۡ لَكُمۡ أَعۡمَٰلَكُمۡ وَيَغۡفِرۡ لَكُمۡ ذُنُوبَكُمۡۗ وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَقَدۡ فَازَ فَوۡزًا عَظِيمًا
Alloh korhoi sumoro ʙa saloh meovarad va gunohatonro meomurzad. Va har ki az Allohu Pajomʙaras itoat kunad, pas dar haqiqat, dar dunjovu oxirat ʙa komjoʙii ʙuzurge noil sudaast
Surah Al-Ahzab, Verse 71
إِنَّا عَرَضۡنَا ٱلۡأَمَانَةَ عَلَى ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱلۡجِبَالِ فَأَبَيۡنَ أَن يَحۡمِلۡنَهَا وَأَشۡفَقۡنَ مِنۡهَا وَحَمَلَهَا ٱلۡإِنسَٰنُۖ إِنَّهُۥ كَانَ ظَلُومٗا جَهُولٗا
Mo in amonatro ʙar osmonhovu zamin va kuhho arza dostem, pas onho az tahammuli on ruj gardondand va az on tarsidand, ki sojad in talaʙro ʙa coj ovarda nametavonand. Inson ʙa notavonii xud on amonatro ʙar dus girift, ki haroina, u sitamkoru nodon ʙud
Surah Al-Ahzab, Verse 72
لِّيُعَذِّبَ ٱللَّهُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡمُشۡرِكِينَ وَٱلۡمُشۡرِكَٰتِ وَيَتُوبَ ٱللَّهُ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِۗ وَكَانَ ٱللَّهُ غَفُورٗا رَّحِيمَۢا
to Alloh mardoni munofiqu zanoni munofiq va mardoni musriku zanoni musrikro azoʙ kunad va tavʙai mardoni mu'minu zanoni mu'minro ʙipazirad, ki Alloh omurzandavu mehruʙon ast, ʙaroi ʙandagone, ki tavʙa mekunand
Surah Al-Ahzab, Verse 73