UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Anaam - Tajik Translation by Www.islamhouse.com


ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَجَعَلَ ٱلظُّلُمَٰتِ وَٱلنُّورَۖ ثُمَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ

Sitoiş Alloh taolorost, ki osmonho va zaminro ofarid va torikiho va rūşnoī [şaʙu rūz]-ro padid ovard. Bo in hama, kasone, ki kufr varzidaand, [digaronro dar tavonu tadʙir] ʙo Parvardigori xud ʙaroʙar medonand
Surah Al-Anaam, Verse 1


هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن طِينٖ ثُمَّ قَضَىٰٓ أَجَلٗاۖ وَأَجَلٞ مُّسَمًّى عِندَهُۥۖ ثُمَّ أَنتُمۡ تَمۡتَرُونَ

Ūst, ki şumoro az gil ofarid, on goh muddatero [ʙaroi hajotaton] muqarrar doşt va açal, hatman, nazdi Ūst. Bo in hama şumo [dar qudrati Ū ʙaroi ʙarpo şudani qijomat] tardid mekuned
Surah Al-Anaam, Verse 2


وَهُوَ ٱللَّهُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَفِي ٱلۡأَرۡضِ يَعۡلَمُ سِرَّكُمۡ وَجَهۡرَكُمۡ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡسِبُونَ

Va Ūst Alloh taolo [Ma'ʙudi jagona] dar osmonho va zamin, nihonu oşkoratonro medonad va on ciro ʙa dast meovared,[va ançom medihed niz] medonad
Surah Al-Anaam, Verse 3


وَمَا تَأۡتِيهِم مِّنۡ ءَايَةٖ مِّنۡ ءَايَٰتِ رَبِّهِمۡ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ

Va heç nişonae az nişonahoi Parvardigoraşon ʙa inon [kofiron] nameojad, magar in ki az on rūjgardon meşavand
Surah Al-Anaam, Verse 4


فَقَدۡ كَذَّبُواْ بِٱلۡحَقِّ لَمَّا جَآءَهُمۡ فَسَوۡفَ يَأۡتِيهِمۡ أَنۢبَـٰٓؤُاْ مَا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ

Hamono onon haqro, hangome ki ʙa sūjaşon omad, durūƣ şumurdand, pas, ʙa zudī xaʙarhoi on ciro, ki masxaraaş mekardand, ʙa onon xohad rasid
Surah Al-Anaam, Verse 5


أَلَمۡ يَرَوۡاْ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَبۡلِهِم مِّن قَرۡنٖ مَّكَّنَّـٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَا لَمۡ نُمَكِّن لَّكُمۡ وَأَرۡسَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡهِم مِّدۡرَارٗا وَجَعَلۡنَا ٱلۡأَنۡهَٰرَ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمۡ فَأَهۡلَكۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡ وَأَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قَرۡنًا ءَاخَرِينَ

Ojo [kofiron] nadidand, ki peş az onon ci [ʙisjor] gurūhhoe az mardumro noʙud kardem? [Ummathoe] Ki dar zamin ʙa eşon cunon iqtidor [va nerue] doda ʙudem, ki [hargiz] ʙa şumo cunon imkonote nadodaem va ʙoroni osmonro pajopaj ʙar onon firistodem va nahrho padid ovardem, ki zeri [xonahoi] onon çorī ʙud. Pas, [hangome ki nosiposī kardand, Mo] eşonro ʙa [sazoi] gunohhojaşon noʙud kardem va pas az onho gurūhi digare padid ovardem
Surah Al-Anaam, Verse 6


وَلَوۡ نَزَّلۡنَا عَلَيۡكَ كِتَٰبٗا فِي قِرۡطَاسٖ فَلَمَسُوهُ بِأَيۡدِيهِمۡ لَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ

Va [ej pajomʙar, hatto] agar kitoʙe [navişta] ʙar koƣaz ʙar tu nozil mekardem va eşon on [kitoʙ]-ro ʙo dastoni xeş lams mekardand, hatman, kasone, ki kufr varzidaand meguftand: «In [kitoʙ cize] nest, magar çodui oşkor»
Surah Al-Anaam, Verse 7


وَقَالُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ مَلَكٞۖ وَلَوۡ أَنزَلۡنَا مَلَكٗا لَّقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ ثُمَّ لَا يُنظَرُونَ

Va [kofiron] guftand: «Caro fariştae ʙa ū nozil naşudaast [to guvohi rostgūijaş ʙoşad]»? Va agar fariştae mefiristodem [va imon nameovardand], hatman, kor ʙa pojon merasid va muhlate [ʙaroi tavʙa] namejoftand [va halok meşudand]
Surah Al-Anaam, Verse 8


وَلَوۡ جَعَلۡنَٰهُ مَلَكٗا لَّجَعَلۡنَٰهُ رَجُلٗا وَلَلَبَسۡنَا عَلَيۡهِم مَّا يَلۡبِسُونَ

Va agar on [firistoda]-ro fariştae qaror medodem, hatman, vajro ʙa şakli marde darmeovardem [to ʙitavonand ūro ʙuʙinand va suxanonaşro ʙifahmand] va jaqinan, ononro ducori hamon iştiʙohe mekardem, ki qaʙlan dar on ʙudand [zero ū niz surati inson doşt]
Surah Al-Anaam, Verse 9


وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ

[Ej pajomʙar] Hatman, pajomʙarone peş az tu [niz az sūji kofiron] mavridi tamasxur voqe' şudand, pas, on ci ki masxaraaş mekardand, domonaşonro girift [va giriftori azoʙ şudand]
Surah Al-Anaam, Verse 10


قُلۡ سِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ ثُمَّ ٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُكَذِّبِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa kofiron] Bigū: «Dar zamin gardiş kuned va ʙingared, ki sarançomi takziʙkunandagon [-i ojoti ilohī] ciguna ʙudaast»
Surah Al-Anaam, Verse 11


قُل لِّمَن مَّا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قُل لِّلَّهِۚ كَتَبَ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَۚ لَيَجۡمَعَنَّكُمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا رَيۡبَ فِيهِۚ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ

Bigū: «On ci dar osmonho va zamin ast, az oni kist»? Bigū: «Az oni Allohi mutaol ast, ki rahmatro ʙar xeş voçiʙ gardonidaast, [va] hatman, şumoro dar rūzi qijomat, ki dar on şakke nest, [nazdi xud] çam' xohad kard. Va kasone, ki ʙa xeş zijon rasonidaand, imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 12


۞وَلَهُۥ مَا سَكَنَ فِي ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ

Va harci dar şaʙu rūz orom [-u qaror] dorad az oni Ūst va Ū şunovovu donost
Surah Al-Anaam, Verse 13


قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَتَّخِذُ وَلِيّٗا فَاطِرِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَهُوَ يُطۡعِمُ وَلَا يُطۡعَمُۗ قُلۡ إِنِّيٓ أُمِرۡتُ أَنۡ أَكُونَ أَوَّلَ مَنۡ أَسۡلَمَۖ وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

Bigū: «Ojo ƣajri Allohi mutaolro [ʙaroi xud dūst va] korsoz giram? [Parvardigore] Ki padidovarandai osmonho va zamin ast va Ūst, ki rūzī medihad va xud rūzī doda nameşavad». Bigū: «Man farmon joftaam, ki naxustin kase [az in ummat] ʙoşam, ki taslim [-i amri ilohī] şudaast va [Alloh taolo ʙar man farmon dod, ki]: “Hargiz az muşrikon naʙoşam”
Surah Al-Anaam, Verse 14


قُلۡ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ

Bigū: «Agar man az [hukmi] parvardigoram nofarmonī kunam, ʙe tardid az azoʙi rūzi ʙuzurg metarsam»
Surah Al-Anaam, Verse 15


مَّن يُصۡرَفۡ عَنۡهُ يَوۡمَئِذٖ فَقَدۡ رَحِمَهُۥۚ وَذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡمُبِينُ

Har ki dar on rūz ʙa vaj azoʙ narasad, hatman, [Alloh taolo] ʙa ū rahm kardaast va in hamon pirūzii oşkor ast
Surah Al-Anaam, Verse 16


وَإِن يَمۡسَسۡكَ ٱللَّهُ بِضُرّٖ فَلَا كَاشِفَ لَهُۥٓ إِلَّا هُوَۖ وَإِن يَمۡسَسۡكَ بِخَيۡرٖ فَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ

[Ej inson] Agar Alloh taolo [ʙixohad] zijone ʙa tu rasonad, heç kase çuz Ū ʙartarafkunandai on nest; va agar [iroda kunad, ki] xajre ʙa tu rasonad, [kase ʙozdorandai on nest] pas, Ū ʙar hama ciz tavonost
Surah Al-Anaam, Verse 17


وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ

Va Ūst, ki ʙar ʙandagoni xud cira [va musallat] ast va Ū hakimi ogoh ast
Surah Al-Anaam, Verse 18


قُلۡ أَيُّ شَيۡءٍ أَكۡبَرُ شَهَٰدَةٗۖ قُلِ ٱللَّهُۖ شَهِيدُۢ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ وَأُوحِيَ إِلَيَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانُ لِأُنذِرَكُم بِهِۦ وَمَنۢ بَلَغَۚ أَئِنَّكُمۡ لَتَشۡهَدُونَ أَنَّ مَعَ ٱللَّهِ ءَالِهَةً أُخۡرَىٰۚ قُل لَّآ أَشۡهَدُۚ قُلۡ إِنَّمَا هُوَ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ وَإِنَّنِي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ

[Ej pajomʙar, ʙar muşrikon] Bigū: «Guvohii ci kase az hama ʙehtar ast»? Bigū: «Alloh taolo [ki] mijoni manu şumo guvoh ast va in Qur'on [az çoniʙi Ū] ʙar man vahj şudaast, to ʙa vasilai on ʙa şumo va har ki [in pajom ʙa ū] merasad, huşdor diham. Ojo şumo ʙa rostī guvohī medihed, ki ʙo Alloh taolo ma'ʙudoni digare hast?» Bigū: «Man [hargiz ʙa cunin cize] guvohī namediham». Bigū: «Jaqinan Ū tanho ma'ʙudi jagona ast va man az on ci [ʙo Ū] şarik qaror medihed, ʙezoram»
Surah Al-Anaam, Verse 19


ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡرِفُونَهُۥ كَمَا يَعۡرِفُونَ أَبۡنَآءَهُمُۘ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ

Kasone, ki ʙa onon kitoʙ [-i osmonī] dodaem, hamon guna ki pisaroni xudro meşinosand, [pajomʙar]-ro meşinosand. Onon ki [ʙo pajravī az havoi nafs] ʙa xeş zijon rasonidaand, imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 20


وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Va kist sitamgortar az on ki ʙar Alloh taolo durūƣ meʙandad [va ʙarojaş şarik mepindorad] jo ojotaşro durūƣ meangorad? Jaqinan, sitamgoroni [muşrik] rastagor nameşavand
Surah Al-Anaam, Verse 21


وَيَوۡمَ نَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا ثُمَّ نَقُولُ لِلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ أَيۡنَ شُرَكَآؤُكُمُ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ

Va [jod kun az qijomat] rūze, ki hamai ononro çam' mekunem va ʙa kasone, ki şirk varzidaand, megūem: «Ma'ʙudonaton, ki [şariki Alloh taolo] mepindoşted, kuço hastand»
Surah Al-Anaam, Verse 22


ثُمَّ لَمۡ تَكُن فِتۡنَتُهُمۡ إِلَّآ أَن قَالُواْ وَٱللَّهِ رَبِّنَا مَا كُنَّا مُشۡرِكِينَ

Ongoh [posux va] uzraşon çuz in nest, ki megūjand: «Ba Alloh taolo –Parvardigoramon– savgand, ki mo muşrik naʙudem»
Surah Al-Anaam, Verse 23


ٱنظُرۡ كَيۡفَ كَذَبُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡۚ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ

[Ej pajomʙar] Bingar,ciguna ʙar xud durūƣ ʙastand va on ci [dar mavridi şafoati ma'ʙudonaşon] ʙa durūƣ meguftand, [hama] mahvu noʙud şud
Surah Al-Anaam, Verse 24


وَمِنۡهُم مَّن يَسۡتَمِعُ إِلَيۡكَۖ وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِن يَرَوۡاْ كُلَّ ءَايَةٖ لَّا يُؤۡمِنُواْ بِهَاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوكَ يُجَٰدِلُونَكَ يَقُولُ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ

Va afrode az onon [muşrikon] hastand, ki [hangomi tilovati Qur'on] ʙa tu gūş mesuporand va [-le] mo ʙar dilhojaşon parda afkandaem, to onro nafahmand va dar gūşhojaşon sanginī [qaror dodaem] va agar tamomi mu'çizot [va daloili tavhid]-ro ʙuʙinand, [ʙoz ham] ʙa on imon nameovarand, to nazdat ʙijojand va ʙo tu muçodala kunand. Kasone, ki kufr varzidaand, megūjand: «In [Qur'on, cize] Nest magar afsonahoi peşinijon»
Surah Al-Anaam, Verse 25


وَهُمۡ يَنۡهَوۡنَ عَنۡهُ وَيَنۡـَٔوۡنَ عَنۡهُۖ وَإِن يُهۡلِكُونَ إِلَّآ أَنفُسَهُمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ

Va onon [mardum]-ro az pajravii ū [pajomʙar] ʙozmedorand va xud [niz] az ū dur meşavand va [kase] çuz xeştanro halok namekunand va [-le] namedonand
Surah Al-Anaam, Verse 26


وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَى ٱلنَّارِ فَقَالُواْ يَٰلَيۡتَنَا نُرَدُّ وَلَا نُكَذِّبَ بِـَٔايَٰتِ رَبِّنَا وَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

Va agar [ononro] hangome ki dar ʙaroʙari otaş [-i duzax] nigah doştaand, ʙuʙinī, [az holaşon şigiftzada meşavī, ki] megūjand: «Ej koş, [ʙa dunjo] ʙozgardonda meşudem va ojoti Parvardigoramonro takziʙ namekardem va az mu'minon ʙudem»
Surah Al-Anaam, Verse 27


بَلۡ بَدَا لَهُم مَّا كَانُواْ يُخۡفُونَ مِن قَبۡلُۖ وَلَوۡ رُدُّواْ لَعَادُواْ لِمَا نُهُواْ عَنۡهُ وَإِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ

[Cunin nest, ki megūjand] Balki on ci peş az in pinhon mekardand, ʙarojaşon oşkor şudaast va agar [ham ʙa dunjo] ʙozgardonda şavand, ʙe tardid ʙa on ci az on nahj şuda ʙudand, ʙozmegardand va inon durūƣgū hastand
Surah Al-Anaam, Verse 28


وَقَالُوٓاْ إِنۡ هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا وَمَا نَحۡنُ بِمَبۡعُوثِينَ

Va [muşrikon] guftand: «Çuz zindagii mo dar dunjo heç [zindagii digare] nest va hargiz ʙarangexta naxohem şud»
Surah Al-Anaam, Verse 29


وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ قَالَ أَلَيۡسَ هَٰذَا بِٱلۡحَقِّۚ قَالُواْ بَلَىٰ وَرَبِّنَاۚ قَالَ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ

Va agar ononro hangome ki dar peşgohi Parvardigoraşon nigoh doşta meşavand, ʙuʙinī, [şigiftzada meşavī. Alloh taolo ʙa onon] megūjad: «Ojo in [zindagii pas az marg] haq nest?» Onon megūjand: «Bale, qasam ʙa Parvardigoramon [ki haq ast]. [Alloh taolo] megūjad: «Pas, ʙa sazoi on ki kufr mevarzided, in azoʙro ʙicaşed»
Surah Al-Anaam, Verse 30


قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱللَّهِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَتۡهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةٗ قَالُواْ يَٰحَسۡرَتَنَا عَلَىٰ مَا فَرَّطۡنَا فِيهَا وَهُمۡ يَحۡمِلُونَ أَوۡزَارَهُمۡ عَلَىٰ ظُهُورِهِمۡۚ أَلَا سَآءَ مَا يَزِرُونَ

Kasone, ki didori Parvardigorro durūƣ angoştaand, hatman, zijon didand, [pas] hangome ki nogahon qijomat ʙar onon faro rasad, dar hole ki ʙori [sangini] gunohhoni xeşro ʙar puştaşon haml mekunandu megūjand: «Ej dareƣ, ʙar mo az on ci dar ʙorai on [dar dunjo] kūtohī kardem»! Hon! Ci ʙad ast ʙore, ki [ʙar dūş] mekaşand
Surah Al-Anaam, Verse 31


وَمَا ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَآ إِلَّا لَعِبٞ وَلَهۡوٞۖ وَلَلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يَتَّقُونَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ

Zindagii dunjo [cize] çuz ʙozica va sargarmī nest, va hatman, saroi oxirat ʙaroi kasone, ki parvo peşa mekunand, ʙehtar ast. Ojo nameandeşed
Surah Al-Anaam, Verse 32


قَدۡ نَعۡلَمُ إِنَّهُۥ لَيَحۡزُنُكَ ٱلَّذِي يَقُولُونَۖ فَإِنَّهُمۡ لَا يُكَذِّبُونَكَ وَلَٰكِنَّ ٱلظَّـٰلِمِينَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ

[Ej pajomʙar] ʙa jaqin mo medonem, ki onci [muşrikon] megūjand, turo saxt ƣamgin mekunad. Dar voqe', onon turo[dar dil] takziʙ namekunand, ʙalki sitamgoron [ʙo on ki haqiqatro medonand] ojoti Alloh taoloro inkor mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 33


وَلَقَدۡ كُذِّبَتۡ رُسُلٞ مِّن قَبۡلِكَ فَصَبَرُواْ عَلَىٰ مَا كُذِّبُواْ وَأُوذُواْ حَتَّىٰٓ أَتَىٰهُمۡ نَصۡرُنَاۚ وَلَا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِ ٱللَّهِۚ وَلَقَدۡ جَآءَكَ مِن نَّبَإِيْ ٱلۡمُرۡسَلِينَ

Va peş az tu niz pajomʙarone takziʙ şudaand, vale ʙar on ci takziʙ şudand va ozor didand, şikeʙoī kardand, to [sarançom] jorii mo ʙar onon faro rasid va suxanoni Alloh taolo [dar mavridi pirūzii pajomʙaronaş]-ro heç taƣjirdihandae nest [ki mone' gardad] va musallaman, axʙori pajomʙaroni [peşin va dostoni şikasti duşmanonaşon] ʙa tu rasidaast
Surah Al-Anaam, Verse 34


وَإِن كَانَ كَبُرَ عَلَيۡكَ إِعۡرَاضُهُمۡ فَإِنِ ٱسۡتَطَعۡتَ أَن تَبۡتَغِيَ نَفَقٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ أَوۡ سُلَّمٗا فِي ٱلسَّمَآءِ فَتَأۡتِيَهُم بِـَٔايَةٖۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَجَمَعَهُمۡ عَلَى ٱلۡهُدَىٰۚ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ

Va [ej pajomʙar] agar rūjgardonii onon [az Qur'on] ʙar tu noguvor [va duşvor] ast, agar metavonī naqʙe (tunel) dar zamin jo nardʙone dar osmon ʙiçūī, to mu'çiza [digar] ʙarojaşon ʙijovarī [pas, cunon kun, vale sude nadorad].Va agar Alloh taolo mexost, hatman, ononro ʙar [masiri] hidojat çam' mekard, pas, hargiz az nodonon maʙoş
Surah Al-Anaam, Verse 35


۞إِنَّمَا يَسۡتَجِيبُ ٱلَّذِينَ يَسۡمَعُونَۘ وَٱلۡمَوۡتَىٰ يَبۡعَثُهُمُ ٱللَّهُ ثُمَّ إِلَيۡهِ يُرۡجَعُونَ

Ba rostī, tanho kasone [da'vati haqro] mepazirand, ki meşunavand [va dark mekunand] va Alloh taolo murdagonro [rūzi qijomat] ʙarmeangezad, sipas ʙa sūji Ū ʙozgardonda meşavand
Surah Al-Anaam, Verse 36


وَقَالُواْ لَوۡلَا نُزِّلَ عَلَيۡهِ ءَايَةٞ مِّن رَّبِّهِۦۚ قُلۡ إِنَّ ٱللَّهَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يُنَزِّلَ ءَايَةٗ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ

Va [muşrikon] guftand: «Caro nişonae [dar ʙorai haqqonijati Muhammad] az tarafi Parvardigoraş ʙar ū nozil naşudaast?» [Ej pajomʙar] ʙigū: «Be gumon, Alloh taolo tavonost, ki nişonae [mutoʙiqi xosti onon] nozil kunad», vale ʙeştaraşon namedonand, [ki nuzuli vahj, ʙar asosi hikmatu tadʙir ast]
Surah Al-Anaam, Verse 37


وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا طَـٰٓئِرٖ يَطِيرُ بِجَنَاحَيۡهِ إِلَّآ أُمَمٌ أَمۡثَالُكُمۚ مَّا فَرَّطۡنَا فِي ٱلۡكِتَٰبِ مِن شَيۡءٖۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ يُحۡشَرُونَ

Va heç çunʙandae dar zamin nest va na heç parandae, ki ʙo ʙolhoi xud parvoz mekunad, magar on ki onho [niz dar ofariniş va zindagī] gurūhhoe monandi şumo hastand. Mo heç cizero dar kitoʙ [Lavhi mahfuz] furuguzor nakardaem, sipas [hamaro rūzi qijomat] nazdi Parvardigoraşon gird meovarand
Surah Al-Anaam, Verse 38


وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا صُمّٞ وَبُكۡمٞ فِي ٱلظُّلُمَٰتِۗ مَن يَشَإِ ٱللَّهُ يُضۡلِلۡهُ وَمَن يَشَأۡ يَجۡعَلۡهُ عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ

Va kasone, ki ojoti moro durūƣ angoştaand, karu gung va dar torikiho[-i çahl sargaşta] hastand. Allohi mutaol harkiro ʙixohad, gumroh mekunad va harkiro ʙixohad, ʙar rohi rost qaroraş medihad
Surah Al-Anaam, Verse 39


قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ أَوۡ أَتَتۡكُمُ ٱلسَّاعَةُ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ تَدۡعُونَ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Agar rost megūed, ʙa man xaʙar dihed, ki agar azoʙi Allohi mutaol ʙa suroƣaton ʙiojad jo [nogahon] qijomat ʙarpo şavad, ojo ƣajr az Alloh taoloro [ʙa jorī] mexoned?»
Surah Al-Anaam, Verse 40


بَلۡ إِيَّاهُ تَدۡعُونَ فَيَكۡشِفُ مَا تَدۡعُونَ إِلَيۡهِ إِن شَآءَ وَتَنسَوۡنَ مَا تُشۡرِكُونَ

Ore, tanho Ūro [ʙa duo] mexoned va agar Ū ʙixohad, on ciro ki ʙa xotiraş ūro faro mexoned, az ʙajn meʙarad va şumo [niz az tarsi azoʙ] şarikero, ki ʙarojaş qoil şudaed, az jod meʙared
Surah Al-Anaam, Verse 41


وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَآ إِلَىٰٓ أُمَمٖ مِّن قَبۡلِكَ فَأَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ لَعَلَّهُمۡ يَتَضَرَّعُونَ

[Ej pajomʙar] Be tardid, peş az tu [niz pajomʙarone] ʙa sūji ummatho[-i peşin] firistodem va ononro ʙa tangdastī va noxuşī ducor soxtem, ʙoşad, ki [ʙa dargohi ilohī furūtanī va] tazarru' kunand
Surah Al-Anaam, Verse 42


فَلَوۡلَآ إِذۡ جَآءَهُم بَأۡسُنَا تَضَرَّعُواْ وَلَٰكِن قَسَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَزَيَّنَ لَهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Pas, caro hangome ki azoʙi mo ʙa onon rasid, tazarru' nakardand? Vale [dar haqiqat] dilhojaşon saxt şudaast va şajton on ciro ançom medodand, ʙarojaşon orostaast
Surah Al-Anaam, Verse 43


فَلَمَّا نَسُواْ مَا ذُكِّرُواْ بِهِۦ فَتَحۡنَا عَلَيۡهِمۡ أَبۡوَٰبَ كُلِّ شَيۡءٍ حَتَّىٰٓ إِذَا فَرِحُواْ بِمَآ أُوتُوٓاْ أَخَذۡنَٰهُم بَغۡتَةٗ فَإِذَا هُم مُّبۡلِسُونَ

Pas, vaqte [muşrikon] onciro, ki ʙa on pand doda şuda ʙudand, faromūş kardand, darhoi har cize [az ne'mathoi ilohī]-ro ʙar onon kuşudem, to ʙa on ci ʙa eşon doda şuda ʙud, şod gardidand. Nogahon ononro [ʙa kufr] giriftem, pas, hamon dam [hamagī az naçotu rahmat] ma'jus şudand
Surah Al-Anaam, Verse 44


فَقُطِعَ دَابِرُ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْۚ وَٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Pas, reşai on gurūhe, ki sitam kardand, ʙarkanda şud va sitoiş maxsusi Alloh taolo –Parvardigori çahonijon– ast
Surah Al-Anaam, Verse 45


قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِنۡ أَخَذَ ٱللَّهُ سَمۡعَكُمۡ وَأَبۡصَٰرَكُمۡ وَخَتَمَ عَلَىٰ قُلُوبِكُم مَّنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِهِۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ ثُمَّ هُمۡ يَصۡدِفُونَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Ba man xaʙar dihed, agar Alloh taolo gūşu caşmhojatonro ʙigirad va ʙar dilhojaton muhr ʙizanad, kadom ma'ʙude ʙa çuz Alloh taolo [metavonad] onhoro ʙa şumo ʙozgardonad?» Buʙin, ciguna ojotro [ʙa şevahoi] gunogun [ʙajon] mekunem, ongoh onon rūj megardonand
Surah Al-Anaam, Verse 46


قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ بَغۡتَةً أَوۡ جَهۡرَةً هَلۡ يُهۡلَكُ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Bigū: «Biandeşed, agar azoʙi ilohī ʙa nogoh jo oşkoro ʙa suroƣaton ʙiojad, ojo çuz gurūhi sitamgoron [kase] noʙud meşavad?»
Surah Al-Anaam, Verse 47


وَمَا نُرۡسِلُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ إِلَّا مُبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَۖ فَمَنۡ ءَامَنَ وَأَصۡلَحَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ

Va mo pajomʙaronro çuz ʙaşoratgar va ʙimdihanda namefiristem, pas, har ki imon ʙiovarad va [xeştanro] isloh kunad, na tarse ʙar onon ast va na anduhgin meşavand
Surah Al-Anaam, Verse 48


وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَمَسُّهُمُ ٱلۡعَذَابُ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ

Va kasone, ki ojoti moro durūƣ şumoridaand, ʙa [sazoi] on ki nofarmonī mekardand, azoʙ [-i ilohī] domangiraşon xohad şud
Surah Al-Anaam, Verse 49


قُل لَّآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ إِنِّي مَلَكٌۖ إِنۡ أَتَّبِعُ إِلَّا مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّۚ قُلۡ هَلۡ يَسۡتَوِي ٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡبَصِيرُۚ أَفَلَا تَتَفَكَّرُونَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Man namegūjam, ki gançinahoi Alloh taolo nazdi man ast va ƣajʙ [niz] namedonam va ʙa şumo namegūjam, ki man fariştaam. Man az cize pajravī namekunam magar az on ci ki ʙa man vahj megardad». Bigū: «Ojo noʙino va ʙino [kofir va mu'min] jaksonand? Ojo nameandeşed»
Surah Al-Anaam, Verse 50


وَأَنذِرۡ بِهِ ٱلَّذِينَ يَخَافُونَ أَن يُحۡشَرُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ لَيۡسَ لَهُم مِّن دُونِهِۦ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ لَّعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ

Va [ej pajomʙar] ʙo in [Qur'on] ʙa onon, ki metarsand, ʙa sūji Parvardigoraşon [ʙarangexta] va gird ovarda şavand, huşdor deh, [caro] ki ʙa çuz Ū ʙarojaşon na [dūstu] korsoze hast va na şafoatgare, ʙoşad, ki parvo kunand
Surah Al-Anaam, Verse 51


وَلَا تَطۡرُدِ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ رَبَّهُم بِٱلۡغَدَوٰةِ وَٱلۡعَشِيِّ يُرِيدُونَ وَجۡهَهُۥۖ مَا عَلَيۡكَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَمَا مِنۡ حِسَابِكَ عَلَيۡهِم مِّن شَيۡءٖ فَتَطۡرُدَهُمۡ فَتَكُونَ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va kasonero, ki [faqirand va ] ʙomdodu şomgoh Parvardigoraşonro mexonand [va] xuşnudii Ūro metalaʙand [az maçolisi xud] tard nakun [ki ʙa ʙuzurgoni muşrikin tavaççuh kunī], na cize az hisoʙi onho ʙar tust va na cize az hisoʙi tu ʙar onhost, ki [ʙixohī az peromunat] tardaşon kunī va az sitamgoron şavī
Surah Al-Anaam, Verse 52


وَكَذَٰلِكَ فَتَنَّا بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لِّيَقُولُوٓاْ أَهَـٰٓؤُلَآءِ مَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡهِم مِّنۢ بَيۡنِنَآۗ أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِأَعۡلَمَ بِٱلشَّـٰكِرِينَ

Va in cunin ʙarxe az işonro ʙa ʙarxe digar ozmudem, to [kofironi sarvatmand dar ʙorai mu'minoni mustamand] ʙigūjand: «Ojo az mijoni mo inho hastand, ki Allohi taolo [ʙo ʙaxşişi tavfiqi imon] ʙar onon minnat nihodaast?» Ojo Allohi mutaol ʙa [holi] siposguzoron donotar nest
Surah Al-Anaam, Verse 53


وَإِذَا جَآءَكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِـَٔايَٰتِنَا فَقُلۡ سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡۖ كَتَبَ رَبُّكُمۡ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَ أَنَّهُۥ مَنۡ عَمِلَ مِنكُمۡ سُوٓءَۢا بِجَهَٰلَةٖ ثُمَّ تَابَ مِنۢ بَعۡدِهِۦ وَأَصۡلَحَ فَأَنَّهُۥ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Va [ej Pajomʙar] har goh kasone, ki ʙa ojoti Mo imon dorand, nazdi tu ojand, ʙigū: «Salom ʙar şumo. Parvardigoraton [dar haqqi şumo ʙaxşoiş va] rahmatro ʙar xud muqarrar doştaast. Har kase az şumo, ki ʙa nodonī kori ʙade ançom dihad va ongoh tavʙa namojad va [guzaştai xeşro] isloh kunad, pas, [ʙidon, ki] jaqinan, Ū omurzandai mehruʙon ast»
Surah Al-Anaam, Verse 54


وَكَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِتَسۡتَبِينَ سَبِيلُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ

Va incunin ojoti [xud]-ro şarh medihem, to rohi gunahkoron ravşan şavad [va şumo az on durī kuned]
Surah Al-Anaam, Verse 55


قُلۡ إِنِّي نُهِيتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ قُل لَّآ أَتَّبِعُ أَهۡوَآءَكُمۡ قَدۡ ضَلَلۡتُ إِذٗا وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Man nahj şudaam az in ki kasonero ʙiparastam, ki şumo ʙa çoji Allohi mutaol mexoned». Bigū: «Man az havashojaton pajravī namekunam, ki [agar cunin kunam] hatman, gumroh şudaam va az hidojatjoftagon naxoham ʙud»
Surah Al-Anaam, Verse 56


قُلۡ إِنِّي عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَكَذَّبۡتُم بِهِۦۚ مَا عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦٓۚ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِۖ يَقُصُّ ٱلۡحَقَّۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡفَٰصِلِينَ

Bigū: «Man daleli ravşane az Parvardigoram doram, va [-le] şumo onro durūƣ pindoşted.Va on ci ʙa şitoʙ xostoraş hasted, [azoʙi ilohī] nazdi man nest. Farmon, tanho az oni Alloh taolost, [ki] haqro ʙajon mekunad va Ū ʙehtarin çudokunanda[-i haq az ʙotil] ast»
Surah Al-Anaam, Verse 57


قُل لَّوۡ أَنَّ عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦ لَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۗ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِٱلظَّـٰلِمِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Agar on ci ki ʙa şitoʙ xostoraş hasted, nazdi man ʙud, [ʙar saraton furud meovardam va] kori mijoni manu şumo ʙa pojon merasid, va [-le] Alloh taolo ʙa [holi] sitamgoron donotar ast [va ʙa onon muhlat medihad]»
Surah Al-Anaam, Verse 58


۞وَعِندَهُۥ مَفَاتِحُ ٱلۡغَيۡبِ لَا يَعۡلَمُهَآ إِلَّا هُوَۚ وَيَعۡلَمُ مَا فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۚ وَمَا تَسۡقُطُ مِن وَرَقَةٍ إِلَّا يَعۡلَمُهَا وَلَا حَبَّةٖ فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡأَرۡضِ وَلَا رَطۡبٖ وَلَا يَابِسٍ إِلَّا فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ

Va kalidho [gançinaho]-i nihon nazdi Ūst [va] çuz Ū [heç kas] onro namedonad va [Ūst, ki] on ciro dar xuşkī va darjost medonad va heç ʙarge [az daraxt] nameaftad, magar in ki onro medonad va heç donae dar torikihoi zamin va heç taru xuşke nest, magar in ki dar kitoʙi ravşan [Lavhi mahfuz] qaror dorad
Surah Al-Anaam, Verse 59


وَهُوَ ٱلَّذِي يَتَوَفَّىٰكُم بِٱلَّيۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا جَرَحۡتُم بِٱلنَّهَارِ ثُمَّ يَبۡعَثُكُمۡ فِيهِ لِيُقۡضَىٰٓ أَجَلٞ مُّسَمّٗىۖ ثُمَّ إِلَيۡهِ مَرۡجِعُكُمۡ ثُمَّ يُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Va Ūst, ki şaʙongoh rūhatonro [hangomi xoʙ] megirad va [ham Ūst, ki] onciro dar rūz ʙa dast ovardaed, medonad. Sipas şumoro dar on [rūz] ʙedor mekunad, to on ki zamoni muajjane siparī gardad,; ongoh [ki vafot karded, dar qijomat] ʙozgaştaton ʙa sūji Ūst. Sipas şumoro az onci ançom medoded, ogoh mekunad
Surah Al-Anaam, Verse 60


وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۖ وَيُرۡسِلُ عَلَيۡكُمۡ حَفَظَةً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ تَوَفَّتۡهُ رُسُلُنَا وَهُمۡ لَا يُفَرِّطُونَ

Va Ū ʙar ʙandagonaş cira ast va nigahʙonone [az fariştagon] ʙar şumo mefiristad, to zamone, ki margi jake az şumo faro rasad, firistodagoni mo [ʙo hamrohi fariştai marg] çonaşro megirand va onon [dar ma'murijati xud] kūtohī namekunand
Surah Al-Anaam, Verse 61


ثُمَّ رُدُّوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ مَوۡلَىٰهُمُ ٱلۡحَقِّۚ أَلَا لَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَهُوَ أَسۡرَعُ ٱلۡحَٰسِبِينَ

On goh ʙa sūji Alloh taolo, ki [joru] korsozi rostinaşon ast, ʙozgardonda meşavand. Ogoh ʙoşed! Hukm az oni Ūst va Ū sare'tarin hisoʙras ast
Surah Al-Anaam, Verse 62


قُلۡ مَن يُنَجِّيكُم مِّن ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ تَدۡعُونَهُۥ تَضَرُّعٗا وَخُفۡيَةٗ لَّئِنۡ أَنجَىٰنَا مِنۡ هَٰذِهِۦ لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّـٰكِرِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Kist, ki şumoro az torikiho [va saxtihoi] xuşkī va darjo naçot medihad? [Dar hole ki] Ūro ʙa zorī va pinhonī mexoned [va megūed] “Agar moro az in [vartai marg] naçot dihad, hatman, az siposguzoron xohem ʙud”»
Surah Al-Anaam, Verse 63


قُلِ ٱللَّهُ يُنَجِّيكُم مِّنۡهَا وَمِن كُلِّ كَرۡبٖ ثُمَّ أَنتُمۡ تُشۡرِكُونَ

Bigū: «Allohi mutaol şumoro az inho va az tamomi saxtiho naçot medihad,on goh şumo [ʙoz ham] şirk mevarzed»
Surah Al-Anaam, Verse 64


قُلۡ هُوَ ٱلۡقَادِرُ عَلَىٰٓ أَن يَبۡعَثَ عَلَيۡكُمۡ عَذَابٗا مِّن فَوۡقِكُمۡ أَوۡ مِن تَحۡتِ أَرۡجُلِكُمۡ أَوۡ يَلۡبِسَكُمۡ شِيَعٗا وَيُذِيقَ بَعۡضَكُم بَأۡسَ بَعۡضٍۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَفۡقَهُونَ

Bigū: «Ū tavonost, ki ʙar şumo azoʙe [hamcun soiqa va tūfon] az ʙoloi saraton jo [hamcun xuşksolī va zilzila] az zeri pojhojaton ʙifiristad jo şumoro ʙa surati gurūhhoi parokanda [va çudo az ham] darovarad va azoʙi ʙarxe az şumoro ʙa ʙarxe [digar] ʙicaşonad». Bingar ciguna ojot [-i xud]-ro gunogun ʙajon mekunem, ʙoşad, ki darjoʙand
Surah Al-Anaam, Verse 65


وَكَذَّبَ بِهِۦ قَوۡمُكَ وَهُوَ ٱلۡحَقُّۚ قُل لَّسۡتُ عَلَيۡكُم بِوَكِيلٖ

[Ej pajomʙar] Qavmi tu on [Qur'on]-ro durūƣ şumurdand, dar hole ki on [kitoʙ] haq ast. [Ba kofironi qavmat] Bigū: «Man [muroqiʙu] korguzori şumo nestam»
Surah Al-Anaam, Verse 66


لِّكُلِّ نَبَإٖ مُّسۡتَقَرّٞۚ وَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ

Har xaʙare sarraside [ʙaroi vuqu'] dorad va [ʙa zudī] xohed donist [ki sarançomaton ciguna ast]»
Surah Al-Anaam, Verse 67


وَإِذَا رَأَيۡتَ ٱلَّذِينَ يَخُوضُونَ فِيٓ ءَايَٰتِنَا فَأَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ حَتَّىٰ يَخُوضُواْ فِي حَدِيثٍ غَيۡرِهِۦۚ وَإِمَّا يُنسِيَنَّكَ ٱلشَّيۡطَٰنُ فَلَا تَقۡعُدۡ بَعۡدَ ٱلذِّكۡرَىٰ مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va hargoh kasonero didī, ki dar ojoti Mo [ʙo duşmanī va tamasxur] guftugū mekunand, az onon rū ʙigardon, to ʙa suxani digare ʙipardozand.Va agar şajton turo ʙa faromūşī andoxt, pas, az on ki jod ovardī, ʙo qavmi sitamgor [muşrik] manişin
Surah Al-Anaam, Verse 68


وَمَا عَلَى ٱلَّذِينَ يَتَّقُونَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَلَٰكِن ذِكۡرَىٰ لَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ

Va [harcand] cize az hisoʙ [ va gunohi] onon ʙar [uhdai] parhezgoron nest, vale jodovarī [va irşod lozim] ast, ʙoşad, ki parvo kunand
Surah Al-Anaam, Verse 69


وَذَرِ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَهُمۡ لَعِبٗا وَلَهۡوٗا وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ وَذَكِّرۡ بِهِۦٓ أَن تُبۡسَلَ نَفۡسُۢ بِمَا كَسَبَتۡ لَيۡسَ لَهَا مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ وَإِن تَعۡدِلۡ كُلَّ عَدۡلٖ لَّا يُؤۡخَذۡ مِنۡهَآۗ أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ أُبۡسِلُواْ بِمَا كَسَبُواْۖ لَهُمۡ شَرَابٞ مِّنۡ حَمِيمٖ وَعَذَابٌ أَلِيمُۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡفُرُونَ

Va kasonero, ki dinaşonro ʙa ʙozī va sargarmī giriftaand va zindagii dunjo ononro fireftaast, raho kun va [mardumro] ʙo in [Qur'on] andarz deh, to maʙodo kase ʙa [kajfari] onci ʙa dast ovardaast, ʙa halokat ʙiaftad, dar hole ki dar ʙaroʙari Allohi mutaol ʙaroi [rahoī az azoʙi] on na [dūst va] korsoze dorad va na şafoatgare.Va[hatto] agar [ʙixohad ʙaroi naçoti xeş] har fidjae dihad, az ū pazirufta nameşavad. Inho hastand, ki ʙa [kajfari] on ci ʙa dast ovardaand, halok gaştaand va ʙa [sazoī] on ki kufr mevarzidand, şaroʙe az oʙi çūşon va azoʙe purdard [dar peş] dorand
Surah Al-Anaam, Verse 70


قُلۡ أَنَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُنَا وَلَا يَضُرُّنَا وَنُرَدُّ عَلَىٰٓ أَعۡقَابِنَا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُ كَٱلَّذِي ٱسۡتَهۡوَتۡهُ ٱلشَّيَٰطِينُ فِي ٱلۡأَرۡضِ حَيۡرَانَ لَهُۥٓ أَصۡحَٰبٞ يَدۡعُونَهُۥٓ إِلَى ٱلۡهُدَى ٱئۡتِنَاۗ قُلۡ إِنَّ هُدَى ٱللَّهِ هُوَ ٱلۡهُدَىٰۖ وَأُمِرۡنَا لِنُسۡلِمَ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

[Ej pajomʙar] Bigū: «Ojo ʙa çoji Allohi mutaol cizero ʙixonem, ki na ʙa mo sud medihad va na zijon merasonad? Va ojo pas az on ki Alloh taolo moro hidojat kardaast, [ʙa sūji gumrohī] ʙa aqiʙ ʙozgardem? Hamcun kase, ki şajotin ūro [fireʙ doda va az rohi rost] ʙadar ʙurdaand va ū dar zamin hajronu sargaşta mondaast, dar hole ki ū joron [-i dilsūz] dorad, ki ʙa hidojat da'vataş mekunand [va megūjand]: “Ba sūji mo ʙijo”»!Bigū: «Be tardid, hidojati [rostin] hidojati Alloh taolost va mo farmon joftaem, ki taslimi Parvardigori çahonijon ʙoşem
Surah Al-Anaam, Verse 71


وَأَنۡ أَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَٱتَّقُوهُۚ وَهُوَ ٱلَّذِيٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ

Va in ki namoz ʙarpo dored va az ū parvo kuned va Ūst, ki ʙa peşgohaş haşr xohed şud»
Surah Al-Anaam, Verse 72


وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۖ وَيَوۡمَ يَقُولُ كُن فَيَكُونُۚ قَوۡلُهُ ٱلۡحَقُّۚ وَلَهُ ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَ يُنفَخُ فِي ٱلصُّورِۚ عَٰلِمُ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ

Va Ūst, ki osmonho va zaminro ʙa haq ofarid va rūze, ki [Alloh taolo ʙa har cize] ʙigūjad: «Mavçud şav», pas, ʙedirang mavçud meşavad. Suxani Ū haq ast. Va rūze, ki dar sur damida meşavad, farmonravoī az oni Ūst. Ū donoi pinhonu pajdost va Ūst, ki hakimi ogoh ast
Surah Al-Anaam, Verse 73


۞وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ لِأَبِيهِ ءَازَرَ أَتَتَّخِذُ أَصۡنَامًا ءَالِهَةً إِنِّيٓ أَرَىٰكَ وَقَوۡمَكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ

Va [jod kun az] hangome ki Iʙrohim ʙa padaraş –Ozar– guft: «Ojo ʙuthoro ma'ʙudi [xeş] megirī? Ba rostī, ki man tu va qavmatro dar gumrohii oşkore meʙinam»
Surah Al-Anaam, Verse 74


وَكَذَٰلِكَ نُرِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ مَلَكُوتَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلِيَكُونَ مِنَ ٱلۡمُوقِنِينَ

Va in guna farmondihii [şukūhmandi] osmonho va zaminro ʙa Iʙrohim nişon dodem, to [jagonagii Alloh taolo va gumrohii Ozar va qavmaşro darjoʙad va] az ahli jaqin ʙoşad
Surah Al-Anaam, Verse 75


فَلَمَّا جَنَّ عَلَيۡهِ ٱلَّيۡلُ رَءَا كَوۡكَبٗاۖ قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَآ أُحِبُّ ٱلۡأٓفِلِينَ

Pas, hangome ki [torikii] şaʙ Ūro darʙar girift, sitorae did, [va] guft: «In Parvardigori man ast».Va cun ƣuruʙ kard, guft: «Ƣuruʙkunandagonro dūst nadoram»
Surah Al-Anaam, Verse 76


فَلَمَّا رَءَا ٱلۡقَمَرَ بَازِغٗا قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَئِن لَّمۡ يَهۡدِنِي رَبِّي لَأَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلضَّآلِّينَ

Pas, hangome ki mohro toʙanda did, guft: «In Parvardigori man ast».Va cun ƣuruʙ kard, guft: «Agar Parvardigoram maro hidojat nakarda ʙud, hatman, az gumrohon ʙudam»
Surah Al-Anaam, Verse 77


فَلَمَّا رَءَا ٱلشَّمۡسَ بَازِغَةٗ قَالَ هَٰذَا رَبِّي هَٰذَآ أَكۡبَرُۖ فَلَمَّآ أَفَلَتۡ قَالَ يَٰقَوۡمِ إِنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ

Pas, hangome ki xurşedro duraxşanda did, guft: «In Parvardigori man ast. In ʙuzurgtar ast». On goh vaqte ki ƣuruʙ kard, guft: «Ej qavm, man az on ci [ʙaroi Alloh taolo] şarik qaror medihed, ʙezoram»
Surah Al-Anaam, Verse 78


إِنِّي وَجَّهۡتُ وَجۡهِيَ لِلَّذِي فَطَرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ حَنِيفٗاۖ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

Ba rostī, ki man haqgarojona din [-u iʙodat]-i xeşro ʙaroi kase xolis kardam, ki osmonho va zaminro padid ovardaast va hargiz dar zumrai muşrikon nestam»
Surah Al-Anaam, Verse 79


وَحَآجَّهُۥ قَوۡمُهُۥۚ قَالَ أَتُحَـٰٓجُّوٓنِّي فِي ٱللَّهِ وَقَدۡ هَدَىٰنِۚ وَلَآ أَخَافُ مَا تُشۡرِكُونَ بِهِۦٓ إِلَّآ أَن يَشَآءَ رَبِّي شَيۡـٔٗاۚ وَسِعَ رَبِّي كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمًاۚ أَفَلَا تَتَذَكَّرُونَ

Va qavmi ū ʙo vaj ʙa muçodala pardoxtand, [va ūro az xaşmi ʙutho tarsondand. Iʙrohim] guft: «Ojo dar ʙorai Allohi mutaol ʙo man muçodala mekuned, dar hole ki Ū maro [ʙa rohi rost] hidojat kardaast va az on ci ʙo Ū şarik mepindored, heç nametarsam, magar on ki Parvardigoram cize [az sud va zijon ʙarojam] xosta ʙoşad. Ilmi Parvardigoram hama cizro faro giriftaast. Ojo pand namegired
Surah Al-Anaam, Verse 80


وَكَيۡفَ أَخَافُ مَآ أَشۡرَكۡتُمۡ وَلَا تَخَافُونَ أَنَّكُمۡ أَشۡرَكۡتُم بِٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ عَلَيۡكُمۡ سُلۡطَٰنٗاۚ فَأَيُّ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ أَحَقُّ بِٱلۡأَمۡنِۖ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ

Va ciguna az on ci şarik [-i Alloh taolo] mepindored ʙitarsam ʙo on ki şumo xud nameharosed az in ki cizero şariki Allohi mutaol soxtaed, ki Ū [heç] dalele dar ʙorai [haqqonijati] on ʙar şumo nozil nakardaast? Pas, agar medoned, [ʙigūed] kadom jak az in du gurūh [muvahhid va muşrik] ʙa amnijat [va durī az azoʙ] sazovortar ast
Surah Al-Anaam, Verse 81


ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَلَمۡ يَلۡبِسُوٓاْ إِيمَٰنَهُم بِظُلۡمٍ أُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡأَمۡنُ وَهُم مُّهۡتَدُونَ

Kasone, ki imon ovardaand va imonaşonro ʙa [heç] şirke naoludaand, ononand, ki amn [-u oromiş] dorand va rohjoftagonand»
Surah Al-Anaam, Verse 82


وَتِلۡكَ حُجَّتُنَآ ءَاتَيۡنَٰهَآ إِبۡرَٰهِيمَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦۚ نَرۡفَعُ دَرَجَٰتٖ مَّن نَّشَآءُۗ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ

Va in [istidlol] huççati mo ʙud, ki ʙa Iʙrohim dar ʙaroʙari qavmaş dodem. [Dar dunjo va oxirat maqomi] Har kiro, ki ʙihohem, ʙa daraçoti ʙoloe meʙarem. [Ej pajomʙar] Be tardid, Parvardigorat hakimu donost
Surah Al-Anaam, Verse 83


وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۚ كُلًّا هَدَيۡنَاۚ وَنُوحًا هَدَيۡنَا مِن قَبۡلُۖ وَمِن ذُرِّيَّتِهِۦ دَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ وَأَيُّوبَ وَيُوسُفَ وَمُوسَىٰ وَهَٰرُونَۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Va ʙa ū [Iʙrohim] Ishoq va Ja'quʙro ʙaxşidem va hamaro [ʙa rohi rost] hidojat kardem.Va peştar Nuhro [niz] hidojat karda ʙudem va az nasli ū Dovud, Sulajmon, Ajuʙ, Jusuf, Mūso va Horunro [ʙa rohi haq rahnamun gaştem] va nakukoronro inguna podoş medihem
Surah Al-Anaam, Verse 84


وَزَكَرِيَّا وَيَحۡيَىٰ وَعِيسَىٰ وَإِلۡيَاسَۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ

Va [hamcunin] Zakarijo, Jahjo, Iso va Iljos[-ro roh namudem, ki] hama az şoistagon ʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 85


وَإِسۡمَٰعِيلَ وَٱلۡيَسَعَ وَيُونُسَ وَلُوطٗاۚ وَكُلّٗا فَضَّلۡنَا عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ

Va Ismoil, Jasa', Junus va Lut[-ro niz hidojat kardem] va çumlagiro ʙar çahonijon ʙartarī dodem
Surah Al-Anaam, Verse 86


وَمِنۡ ءَابَآئِهِمۡ وَذُرِّيَّـٰتِهِمۡ وَإِخۡوَٰنِهِمۡۖ وَٱجۡتَبَيۡنَٰهُمۡ وَهَدَيۡنَٰهُمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ

Va [niz] az padaron va farzandonu ʙarodaronaşon [ʙarxero ʙartarī dodem va] ononro ʙarguzidem va ʙa rohi rost hidojataşon kardem
Surah Al-Anaam, Verse 87


ذَٰلِكَ هُدَى ٱللَّهِ يَهۡدِي بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۚ وَلَوۡ أَشۡرَكُواْ لَحَبِطَ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

In hidojati Allohi mutaol ast, ki har kase az ʙandagonaşro, ki ʙixohad, ʙo on hidojat mekunad va agar şirk mevarzidand, on ci [az a'moli nek] ki ançom doda ʙudand, taʙoh meşud
Surah Al-Anaam, Verse 88


أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحُكۡمَ وَٱلنُّبُوَّةَۚ فَإِن يَكۡفُرۡ بِهَا هَـٰٓؤُلَآءِ فَقَدۡ وَكَّلۡنَا بِهَا قَوۡمٗا لَّيۡسُواْ بِهَا بِكَٰفِرِينَ

Inon kasone hastand, ki ʙa eşon kitoʙu hikmat va nuʙuvvat ʙaxşidem. Pas, [ej pajomʙar] agar inon [ muşrikon] ʙa in [pajomʙaron va kitoʙhoi ilohī] kufr ʙivarzand, hatman, gurūh [-i muhoçirin va ansor va toʙein]-ro ʙar [hifzu nigahʙonii] on [usulu aqoid] megumorem, ki nisʙat ʙa on kofir naʙoşand
Surah Al-Anaam, Verse 89


أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ هَدَى ٱللَّهُۖ فَبِهُدَىٰهُمُ ٱقۡتَدِهۡۗ قُل لَّآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰلَمِينَ

Onon kasone hastand, ki Alloh taolo hidojataşon kardaast, pas, [ej pajomʙar] az hidojat [-u rohi rost]-i eşon pajravī kun, [va ʙa qavmat] ʙigū: «Man dar ʙaroʙari in [risolat] podoşe az şumo namexoham. In [Qur'on cize] nest, magar [jodovarī va] pande ʙaroi çahonijon»
Surah Al-Anaam, Verse 90


وَمَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓ إِذۡ قَالُواْ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ بَشَرٖ مِّن شَيۡءٖۗ قُلۡ مَنۡ أَنزَلَ ٱلۡكِتَٰبَ ٱلَّذِي جَآءَ بِهِۦ مُوسَىٰ نُورٗا وَهُدٗى لِّلنَّاسِۖ تَجۡعَلُونَهُۥ قَرَاطِيسَ تُبۡدُونَهَا وَتُخۡفُونَ كَثِيرٗاۖ وَعُلِّمۡتُم مَّا لَمۡ تَعۡلَمُوٓاْ أَنتُمۡ وَلَآ ءَابَآؤُكُمۡۖ قُلِ ٱللَّهُۖ ثُمَّ ذَرۡهُمۡ فِي خَوۡضِهِمۡ يَلۡعَبُونَ

Va [muşrikon ʙuzurgī va maqomi] Alloh taoloro cunon ki sazovori Ūst naşinoxtand, caro ki guftand: «Alloh taolo ʙar [heç] ʙaşare cize nozil nakardaast». [Ej pajomʙar] Bigū: «On kitoʙero, ki Mūso ovard, ci kase nozil kardaast? [Hamon kitoʙe, ki] ʙaroi mardum rūşnoī va rahnamude ʙud [va şumo jahudijon] onro ʙa surati [parokanda ʙar] tumorho darmeovared [va har ciro ki mexohed] az on oşkor mesozed va ʙisjorero pinhon mekuned.Va [aknun, ej qavmi araʙ] cizhoe [az ojot va axʙori Qur'on] ʙa şumo omūxta şud, ki na xud medonisted va na padaronaton». [Ej pajomʙar] Bigū: «Alloh taolo [onro nozil kardaast». Ongoh [dar çahlu gumrohī] rahojaşon kun, to dar ƶarfo [-i aqoidi ʙotil]-i xud sargarmi ʙozī ʙoşand
Surah Al-Anaam, Verse 91


وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ مُّصَدِّقُ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَلِتُنذِرَ أُمَّ ٱلۡقُرَىٰ وَمَنۡ حَوۡلَهَاۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۖ وَهُمۡ عَلَىٰ صَلَاتِهِمۡ يُحَافِظُونَ

Va in [Qur'on] kitoʙi muʙorake ast, ki onro nozil kardem, [to] tasdiqkunandai cize ʙoşad, ki peş az on nozil şudaast va [hamcunin] ʙaroi on ast, ki ʙa [sokinoni] Ummu-l-quro [Makka] va [mardumi] peromunaş huşdor dihī.Va kasone, ki ʙa oxirat imon meovarand, ʙa in [kitoʙ] niz imon meovarand va ʙar namozi xeş muvoziʙat mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 92


وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ قَالَ أُوحِيَ إِلَيَّ وَلَمۡ يُوحَ إِلَيۡهِ شَيۡءٞ وَمَن قَالَ سَأُنزِلُ مِثۡلَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُۗ وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذِ ٱلظَّـٰلِمُونَ فِي غَمَرَٰتِ ٱلۡمَوۡتِ وَٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ بَاسِطُوٓاْ أَيۡدِيهِمۡ أَخۡرِجُوٓاْ أَنفُسَكُمُۖ ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَوۡنَ عَذَابَ ٱلۡهُونِ بِمَا كُنتُمۡ تَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ غَيۡرَ ٱلۡحَقِّ وَكُنتُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهِۦ تَسۡتَكۡبِرُونَ

Va kist sitamgortar az on ki durūƣe ʙa Alloh taolo ʙiʙandad jo ʙigūjad: «Ba man [niz] vahj şudaast», dar hole ki heç vahje ʙa ū narasidaast va [jo] kase, ki ʙigūjad: «Man [ham] monandi on ci ki Alloh taolo nozil kardaast, [ʙarojaton] nozil mekunam»? Va [ej pajomʙar, sahnai havlnoke ast] agar hangomero ʙuʙinī, ki [in] sitamgoron dar [tarsu] saxtihoi marg furū raftaand va fariştagon [-i qaʙzi rūh] dasthojaşonro [ʙa sūji onon] kuşudaand [va farjod mezanand]: «Çonhoi xeşro [az ʙadan] ʙerun dihed. Imrūz ʙa [sazoi] on ci ʙa nohaq ʙar Alloh taolo durūƣ meʙasted va dar ʙaroʙari ojotaş takaʙʙur mekarded, ʙa azoʙi xorkunanda muçozot meşaved»
Surah Al-Anaam, Verse 93


وَلَقَدۡ جِئۡتُمُونَا فُرَٰدَىٰ كَمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَتَرَكۡتُم مَّا خَوَّلۡنَٰكُمۡ وَرَآءَ ظُهُورِكُمۡۖ وَمَا نَرَىٰ مَعَكُمۡ شُفَعَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُمۡ أَنَّهُمۡ فِيكُمۡ شُرَكَـٰٓؤُاْۚ لَقَد تَّقَطَّعَ بَيۡنَكُمۡ وَضَلَّ عَنكُم مَّا كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ

Va [rūzi qijomat Allohi mutaol mefarmojad] «hamon guna ki şumoro naxustin ʙor [ʙiduni molu maqom] ofaridem, [aknun niz] hatman, tanho ʙa sūji mo omadaed va on ciro ʙa şumo arzonī karda ʙudem, puşti sari xud [dar dunjo] voguzoşted va [ma'ʙudonu] şafoatgaronero, ki dar [kori] xeş şarikoni [Alloh taolo] mepindoşted, hamrohaton nameʙinem. Ba rostī, pajvandi mijoni şumo gusasta ast va on ci [şariki mo va şafe'i xud] mepindoşted, gum gaştaast»
Surah Al-Anaam, Verse 94


۞إِنَّ ٱللَّهَ فَالِقُ ٱلۡحَبِّ وَٱلنَّوَىٰۖ يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَمُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتِ مِنَ ٱلۡحَيِّۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ

Be tardid Alloh taolo şikofandai dona[-i gijohho] va hasta[-i xurmo dar dili zamin] ast. [Mavçudi] Zindaro az [moddai] ʙeçon ʙerun meovarad [ravişi gijoh az dona] va [moddai ʙa zohir] ʙeçonro az [mavçudi] zinda xoriç mesozad [ʙerun omadani tuxm jo nutfa az hajvonot]. In Alloh taolost, [ki cunin qudrati mutlaqe dorad].Pas, ciguna [az rohi ʙandagii Ū] ʙozgardanda meşaved
Surah Al-Anaam, Verse 95


فَالِقُ ٱلۡإِصۡبَاحِ وَجَعَلَ ٱلَّيۡلَ سَكَنٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ حُسۡبَانٗاۚ ذَٰلِكَ تَقۡدِيرُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ

[Ū] Şikofandai sapedadam ast va şaʙro [mojai] oromiş qaror dod va xurşedu mohro [niz] ʙo hisoʙ [va nazmi daqiq padid ovard]. Taqdiri [Parvardigori] şikastnopaziri dono cuninast
Surah Al-Anaam, Verse 96


وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلنُّجُومَ لِتَهۡتَدُواْ بِهَا فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Va [ej farzandoni Odam] Ūst, ki sitoragonro ʙarojaton qaror dod,to dar torikihoi xuşkī va darjo ʙa [kumaki] onho roh joʙed. Ba rostī, ki mo nişonaho [-i tavonu tadʙiri xeş]-ro ʙaroi mardume, ki medonand, ʙa tafsil ʙajon kardaem
Surah Al-Anaam, Verse 97


وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ فَمُسۡتَقَرّٞ وَمُسۡتَوۡدَعٞۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَفۡقَهُونَ

Va Ūst, ki şumoro az jak tan ofarid, pas, ʙaroi şumo [dar rahimi modar] qarorgohe ast va [dar puşti padar] amonatgohe. Mo ojot [-i xud]-ro ʙaroi mardume, ki [kalomi ilohiro] mefahmand, ʙa tafsil ʙajon kardaem
Surah Al-Anaam, Verse 98


وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦ نَبَاتَ كُلِّ شَيۡءٖ فَأَخۡرَجۡنَا مِنۡهُ خَضِرٗا نُّخۡرِجُ مِنۡهُ حَبّٗا مُّتَرَاكِبٗا وَمِنَ ٱلنَّخۡلِ مِن طَلۡعِهَا قِنۡوَانٞ دَانِيَةٞ وَجَنَّـٰتٖ مِّنۡ أَعۡنَابٖ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُشۡتَبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٍۗ ٱنظُرُوٓاْ إِلَىٰ ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَيَنۡعِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكُمۡ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ

Va Ūst, ki az osmon oʙe furū rext va az on [ʙoron] har guna rūjidanie ʙarovardem va az on [niz har kiştu gijohi] saʙzero rūjonidem, [ki] az on [gijohho niz ʙaroi taƣzijai şumo] donahoi mutarokime [hamcun gandumu çav] padid meovarem va [hamcunin] az şukuftai naxl xūşahoi nazdik ʙa jakdigar [rūjonidem] va ʙoƣhoe az angur va zajtunu anor [ofaridem mevahoe, ki] ʙarxe hammonand va ʙarxe nohammonand hastand. Vaqte ʙa ʙor nişast ʙa mevahoi on va [tarzi] rasidanaş ʙingared. Dar in [ofariniş] ʙaroi mardume, ki imon dorand, nişonahoi [ravşanu qudrati ilohī] ast
Surah Al-Anaam, Verse 99


وَجَعَلُواْ لِلَّهِ شُرَكَآءَ ٱلۡجِنَّ وَخَلَقَهُمۡۖ وَخَرَقُواْ لَهُۥ بَنِينَ وَبَنَٰتِۭ بِغَيۡرِ عِلۡمٖۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَصِفُونَ

Va [muşrikon] ʙaroi Alloh taolo şarikone az çin qoil şudaand, hol onki [Alloh taolo xud] onhoro ofaridaast.Va[hamcunin] az rūji nodonī ʙarojaş [farzandon] pisaru duxtar mesozand. Ū az on ci vasf mekunand, poku ʙartar ast
Surah Al-Anaam, Verse 100


بَدِيعُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ أَنَّىٰ يَكُونُ لَهُۥ وَلَدٞ وَلَمۡ تَكُن لَّهُۥ صَٰحِبَةٞۖ وَخَلَقَ كُلَّ شَيۡءٖۖ وَهُوَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ

[Ū] padidovarandai osmonho va zamin ast, ciguna mumkin ast farzand doşta ʙoşad, dar hole ki hamsare nadorad? Va hama cizro ofarida va Ū ʙa har cize donost
Surah Al-Anaam, Verse 101


ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ فَٱعۡبُدُوهُۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ

In ast Alloh taolo-Parvardigori şumo, heç ma'ʙude [ʙa haq] çuz Ū nest, ofarinandai hama ciz ast, pas, Ūro ʙiparasted va [ʙidoned, ki] Ū [muroqiʙu] korguzori hama ciz ast
Surah Al-Anaam, Verse 102


لَّا تُدۡرِكُهُ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَهُوَ يُدۡرِكُ ٱلۡأَبۡصَٰرَۖ وَهُوَ ٱللَّطِيفُ ٱلۡخَبِيرُ

Caşmho Ūro darnamejoʙand va [-le] Ū caşmhoro darmejoʙad va Ūst, ki ʙorikʙin va ogoh ast
Surah Al-Anaam, Verse 103


قَدۡ جَآءَكُم بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡۖ فَمَنۡ أَبۡصَرَ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ عَمِيَ فَعَلَيۡهَاۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon ʙigū] «Barostī daloili oşkore az çoniʙi Parvardigoraton ʙaroi şumo omadaast, pas, har ki [ʙo ʙasiratu mantiq dar ʙorai on] ʙiandeşad, ʙa sudi ūst va har ki caşm [ʙar haqiqat] ʙiʙandad, ʙa zijoni ūst va man nigahʙoni şumo nestam»
Surah Al-Anaam, Verse 104


وَكَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِيَقُولُواْ دَرَسۡتَ وَلِنُبَيِّنَهُۥ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Va incunin nişonaho [va daloili qudrati ilohī]-ro gunogun ʙajon mekunem, to maʙodo [muşrikon] ʙigūjand: «[Onhoro az ahli kitoʙ] omūxtaī».Va mo in ojathoro ʙaroi gurūhe, ki medonand [va mefahmand], ʙa ravşanī ʙajon mekunem
Surah Al-Anaam, Verse 105


ٱتَّبِعۡ مَآ أُوحِيَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

[Ej pajomʙar] Az onci ki az çoniʙi Parvardigorat ʙa tu vahj şudaast, pajravī kun, heç ma'ʙude [ʙa haq] çuz Ū nest va az muşrikon rūj ʙigardon
Surah Al-Anaam, Verse 106


وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكُواْۗ وَمَا جَعَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ حَفِيظٗاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٖ

Va agar Alloh taolo mexost, [onon hargiz] şirk namevarzidand.Va mo turo ʙar onon nigahʙon qaror nadodaem va tu [hargiz muroqiʙu] korguzoraşon nestī
Surah Al-Anaam, Verse 107


وَلَا تَسُبُّواْ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ فَيَسُبُّواْ ٱللَّهَ عَدۡوَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖۗ كَذَٰلِكَ زَيَّنَّا لِكُلِّ أُمَّةٍ عَمَلَهُمۡ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِم مَّرۡجِعُهُمۡ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Va [ej mu'minon, hargiz] ʙa onho [ʙutho], ki [muşrikon] ʙa çoji Alloh taolo [ʙa nijoiş] mexonand, daşnom nadihed, [caro ki] onon niz az rūji duşmanī [va] nodonī ʙa Alloh taolo daşnom medihand. In guna ʙaroi har ummate kirdoraşonro orostem.Sipas ʙozgaştaşon [dar qijomat] ʙa sūji Parvardigoraşon ast va ononro az onci ançom medodand, ogoh mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 108


وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِن جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ لَّيُؤۡمِنُنَّ بِهَاۚ قُلۡ إِنَّمَا ٱلۡأٓيَٰتُ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَا يُشۡعِرُكُمۡ أَنَّهَآ إِذَا جَآءَتۡ لَا يُؤۡمِنُونَ

Va [muşrikon] ʙo saxttarin savgandhojaşon ʙa Alloh taolo savgand xūrdand, ki agar mu'çizae [ki xostaand] ʙar eşon ʙiojad, hatman, imon meovarand. [Ej pajomʙar] Bigū: «Mu'çizot faqat dar ixtijori Alloh taolo ast»va şumo [ej mu'minon] ci medoned, ki agar [mu'çizae ham] ʙijojad, imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 109


وَنُقَلِّبُ أَفۡـِٔدَتَهُمۡ وَأَبۡصَٰرَهُمۡ كَمَا لَمۡ يُؤۡمِنُواْ بِهِۦٓ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَنَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ

Va mo dilho va didagonaşonro [az darki haqoiq] ʙarmegardonem, cunonci naxustin ʙor ʙa on imon najovardand va ononro dar [nofarmonī va] tuƣjonaşon sargaşta raho mekunem
Surah Al-Anaam, Verse 110


۞وَلَوۡ أَنَّنَا نَزَّلۡنَآ إِلَيۡهِمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةَ وَكَلَّمَهُمُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَحَشَرۡنَا عَلَيۡهِمۡ كُلَّ شَيۡءٖ قُبُلٗا مَّا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُوٓاْ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ يَجۡهَلُونَ

Va agar mo fariştagonro ʙa sūji onon mefiristodem va [hatto] agar murdagon ʙo onon ʙa suxan meomadand va har cizero dasta-dasta dar ʙaroʙaraşon gird meovardem, [to rostgūii pajomʙarro guvohī dihand], ʙoz ham imon nameovardand, magar in ki Alloh taolo ʙixohad, vale ʙeştaraşon nodonī mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 111


وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا لِكُلِّ نَبِيٍّ عَدُوّٗا شَيَٰطِينَ ٱلۡإِنسِ وَٱلۡجِنِّ يُوحِي بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٖ زُخۡرُفَ ٱلۡقَوۡلِ غُرُورٗاۚ وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ

Va [ej pajomʙar- Muhammad, turo ʙo duşmanii muşrikon ozmudem va] hamcunin, ʙaroi har pajomʙare duşmane az şajotini ins va çin qaror dodem, ki ʙarxe az onon dar nihon ʙa ʙarxe digar suxanoni fireʙanda [va ʙeasos] ilqo mekunand va agar Parvardigorat mexost, [hargiz] cunin namekardand.Pas, ononro ʙa durūƣhoe, ki meʙofand, voguzor
Surah Al-Anaam, Verse 112


وَلِتَصۡغَىٰٓ إِلَيۡهِ أَفۡـِٔدَةُ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَلِيَرۡضَوۡهُ وَلِيَقۡتَرِفُواْ مَا هُم مُّقۡتَرِفُونَ

Va [cunin kardem, to ononro ʙiozmoem, xostem] to dilhoi kasone, ki ʙa oxirat imon nameovarand, ʙa on [suxani fireʙanda] ʙigarojad va onro ʙipisandad va har gunohe, ki mexohand murtakiʙ şavand
Surah Al-Anaam, Verse 113


أَفَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡتَغِي حَكَمٗا وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ إِلَيۡكُمُ ٱلۡكِتَٰبَ مُفَصَّلٗاۚ وَٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡلَمُونَ أَنَّهُۥ مُنَزَّلٞ مِّن رَّبِّكَ بِٱلۡحَقِّۖ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon ʙigū] «Ojo [sazost, ki ʙaroi qazovat dar ʙorai ixtilofi manu şumo] dovare çuz Alloh taolo ʙiçūem? Va hol on ki Ūst, ki in kitoʙro ʙo tafsil ʙa sūji şumo nozil kardaast».Va onho, ki kitoʙ [-i osmonī] ʙa eşon dodaem, medonand, ki on [Qur'on] az çoniʙi Parvardigorat ʙa haq nozil şudaast.Pas, hargiz az tardidkunandagon naʙoş
Surah Al-Anaam, Verse 114


وَتَمَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ صِدۡقٗا وَعَدۡلٗاۚ لَّا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِهِۦۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ

Va suxanoni Parvardigorat [Qur'on] ʙo rostī [ dar guftor] va adl [dar ahkom] ʙa haddi tamom ʙa kamol rasid. Heç taƣjirdihandae ʙaroi suxanonaş nest va Ū şunavovu donost
Surah Al-Anaam, Verse 115


وَإِن تُطِعۡ أَكۡثَرَ مَن فِي ٱلۡأَرۡضِ يُضِلُّوكَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ إِن يَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ هُمۡ إِلَّا يَخۡرُصُونَ

Va agar az ʙeştari mardumi zamin itoat kunī, az rohi Alloh taolo gumrohat mekunand. Onon çuz gumon [-i ʙeasosi xud az cize] pajravī namekunand va çuz durūƣ nameʙofand
Surah Al-Anaam, Verse 116


إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ مَن يَضِلُّ عَن سَبِيلِهِۦۖ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ

Be tardid, Parvardigorat ʙa [holi] kase, ki az rohi Ū munharif meşavad, donotar ast va Ū ʙa [holi] rohjoftagon [niz] donotar ast
Surah Al-Anaam, Verse 117


فَكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كُنتُم بِـَٔايَٰتِهِۦ مُؤۡمِنِينَ

Pas, [ej mardum] agar ʙa ojotaş imon dored, [faqat] az [gūşti] on ci nomi Alloh taolo [hangomi zaʙh] ʙar on ʙurdaşudaast, ʙixūred
Surah Al-Anaam, Verse 118


وَمَا لَكُمۡ أَلَّا تَأۡكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَقَدۡ فَصَّلَ لَكُم مَّا حَرَّمَ عَلَيۡكُمۡ إِلَّا مَا ٱضۡطُرِرۡتُمۡ إِلَيۡهِۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا لَّيُضِلُّونَ بِأَهۡوَآئِهِم بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُعۡتَدِينَ

Va [ej musulmonon] şumoro ci meşavad, ki az on ci nomi Alloh taolo ʙar on ʙurdaşudaast, namexūred? Hol on ki [Alloh taolo] on ciro ʙar şumo harom kardaast, ʙa tafsil ʙarojaton ʙajon doştaast [pas, az onho durī kuned] magar cize, ki ʙa [xūrdani] on nocor şaved va ʙe tardid, ʙisjore [az mardum digaronro] az rūji nodonī ʙo havashoi xeş gumroh mekunand. [Ej pajomʙar] Jaqinan, Parvardigorat ʙa [holi] taçovuzkoron [az hududi ilohī] donotar ast
Surah Al-Anaam, Verse 119


وَذَرُواْ ظَٰهِرَ ٱلۡإِثۡمِ وَبَاطِنَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡسِبُونَ ٱلۡإِثۡمَ سَيُجۡزَوۡنَ بِمَا كَانُواْ يَقۡتَرِفُونَ

Va [ej mardum] gunohi oşkor va pinhonro raho kuned, [caro ki] ʙe tardid, kasone, ki murtakiʙi gunoh meşavand, ʙa zudī dar ʙaroʙari onci mekardand, muçozot xohand şud
Surah Al-Anaam, Verse 120


وَلَا تَأۡكُلُواْ مِمَّا لَمۡ يُذۡكَرِ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَإِنَّهُۥ لَفِسۡقٞۗ وَإِنَّ ٱلشَّيَٰطِينَ لَيُوحُونَ إِلَىٰٓ أَوۡلِيَآئِهِمۡ لِيُجَٰدِلُوكُمۡۖ وَإِنۡ أَطَعۡتُمُوهُمۡ إِنَّكُمۡ لَمُشۡرِكُونَ

Va [ej mu'minon] az on ci [hangomi zaʙh] nomi Alloh taolo ʙar on ʙurdanaşudaast, naxūred, caro ki on [kori] hatman, nofarmonī ast va dar haqiqat şajotin ʙa dūstoni xud ilqo mekunand, ki ʙo şumo [dar in mavrid] muçodala namojand.Va agar az onon itoat kuned, hatman, şumo [niz dar zumrai] muşrikon hasted
Surah Al-Anaam, Verse 121


أَوَمَن كَانَ مَيۡتٗا فَأَحۡيَيۡنَٰهُ وَجَعَلۡنَا لَهُۥ نُورٗا يَمۡشِي بِهِۦ فِي ٱلنَّاسِ كَمَن مَّثَلُهُۥ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ لَيۡسَ بِخَارِجٖ مِّنۡهَاۚ كَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِلۡكَٰفِرِينَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Ojo kase, ki [dilaş az çahlu şirk] murda ʙud va mo [ʙo tavhidu imon] zindaaş gardonidem va nure ʙarojaş padid ovardem, to dar partavi [hidojat] on mijoni mardum gom ʙardorad, hamcun kasest, ki gūī dar torikiho [giriftor] ast va az on ʙerun omadanī nest? On ci kofiron mekardand, in guna ʙarojaşon orosta şudaast
Surah Al-Anaam, Verse 122


وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا فِي كُلِّ قَرۡيَةٍ أَكَٰبِرَ مُجۡرِمِيهَا لِيَمۡكُرُواْ فِيهَاۖ وَمَا يَمۡكُرُونَ إِلَّا بِأَنفُسِهِمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ

Va ʙa in guna dar har şahre ʙuzurgoni gunahkoraşro megumorem, to dar on ʙa najrang ʙipardozand [va mardumro az rohi Alloh taolo ʙozdorand], va [-le] onon çuz ʙa xud najrang namezanand va [in haqiqatro] dark namekunand
Surah Al-Anaam, Verse 123


وَإِذَا جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ قَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ حَتَّىٰ نُؤۡتَىٰ مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ رُسُلُ ٱللَّهِۘ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ حَيۡثُ يَجۡعَلُ رِسَالَتَهُۥۗ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ أَجۡرَمُواْ صَغَارٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعَذَابٞ شَدِيدُۢ بِمَا كَانُواْ يَمۡكُرُونَ

Va [muşrikon] cun ojate [az Qur'on] ʙarojaşon meojad megūjand: «Hargiz ʙa on imon nameovarem, magar on ki ham monandi on ci ʙa pajomʙaroni ilohī dodaşudaast, ʙa mo niz doda şavad». Alloh taolo ʙehtar medonad, ki risolati xeşro kuço [va ʙar uhdai ci kase] qaror dihad. Ba zudī ʙar onon, ki murtakiʙi [nofarmonī va] gunoh şudand, ʙa sazoi najrange, ki varzida ʙudand, az çoniʙi Alloh taolo xorī va azoʙi saxte xohad rasid
Surah Al-Anaam, Verse 124


فَمَن يُرِدِ ٱللَّهُ أَن يَهۡدِيَهُۥ يَشۡرَحۡ صَدۡرَهُۥ لِلۡإِسۡلَٰمِۖ وَمَن يُرِدۡ أَن يُضِلَّهُۥ يَجۡعَلۡ صَدۡرَهُۥ ضَيِّقًا حَرَجٗا كَأَنَّمَا يَصَّعَّدُ فِي ٱلسَّمَآءِۚ كَذَٰلِكَ يَجۡعَلُ ٱللَّهُ ٱلرِّجۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ

Pas, har kiro Alloh taolo ʙixohad, hidojat kunad, dilaşro ʙaroi [pazirişi] Islom mekuşojad va harkiro ʙixohad, dar gumrohī voguzorad, dilaşro tang [va ʙasta] mesozad [va pazirişi haqro cunon ʙarojaş mahol megardonad, ki] gūī mexohad az osmon ʙolo ravad [va nametavonad], Alloh taolo in cunin azoʙro ʙar kasone, ki imon nameovarand, megumorad
Surah Al-Anaam, Verse 125


وَهَٰذَا صِرَٰطُ رَبِّكَ مُسۡتَقِيمٗاۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَذَّكَّرُونَ

Va [ej pajomʙar] in [dini Islom] rohi rosti Parvardigori tust. Ba rostī, ki mo ojot [-i xud]-ro ʙaroi gurūhe, ki pand megirand, ʙa tafsil ʙajon kardem
Surah Al-Anaam, Verse 126


۞لَهُمۡ دَارُ ٱلسَّلَٰمِ عِندَ رَبِّهِمۡۖ وَهُوَ وَلِيُّهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Baroi onon nazdi Parvardigoraşon saroi salomatu amnijat ast va Ū ʙa [podoşi] korhoe, ki mekardand, [dūstu] korsozaşon ast
Surah Al-Anaam, Verse 127


وَيَوۡمَ يَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ قَدِ ٱسۡتَكۡثَرۡتُم مِّنَ ٱلۡإِنسِۖ وَقَالَ أَوۡلِيَآؤُهُم مِّنَ ٱلۡإِنسِ رَبَّنَا ٱسۡتَمۡتَعَ بَعۡضُنَا بِبَعۡضٖ وَبَلَغۡنَآ أَجَلَنَا ٱلَّذِيٓ أَجَّلۡتَ لَنَاۚ قَالَ ٱلنَّارُ مَثۡوَىٰكُمۡ خَٰلِدِينَ فِيهَآ إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ

Va [jod kun az qijomat] rūze, ki hamai onon [insu çin]-ro gird meovarad [va mefarmojad]: «Ej gurūhi çinnijon, az odamijon [ʙisjorero gumroh karded va pajravoni] farovon jofted».Va dūstoni [muşriki] eşon az [mijoni] insonho megūjand: «Parvardigoro, ʙarxe az mo az ʙarxe digar ʙahraʙardorī kardand [va dar kufru gunoh ʙa jakdigar jorī rasonidand] va [in ki] mo ʙa pojone, ki ʙarojamon muqarrar karda ʙudī, rasidaem» [Alloh taolo] Mefarmojad: «Çojgohaton otaş ast [va] dar on çovidon xohed ʙud, magar on ciro Alloh taolo ʙixohad [ki az on ʙikohad jo ʙiʙaxşojad]. Be tardid,Parvardigorat hakimu donost»
Surah Al-Anaam, Verse 128


وَكَذَٰلِكَ نُوَلِّي بَعۡضَ ٱلظَّـٰلِمِينَ بَعۡضَۢا بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

Va incunin ʙa'ze az sitamgoronro ʙa ʙa'ze digar ʙa [sazoi] on ci mekardand, musallat megardonem
Surah Al-Anaam, Verse 129


يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِ أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَقُصُّونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِي وَيُنذِرُونَكُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَاۚ قَالُواْ شَهِدۡنَا عَلَىٰٓ أَنفُسِنَاۖ وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا وَشَهِدُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ كَٰفِرِينَ

Ej gurūhi çin va ins, ojo az mijoni şumo firistodagone ʙarojaton najomadand, ki ojoti Maro ʙar şumo ʙixonand va az didori in rūz ʙa şumo huşdor dihand? Onon megūjand: «[Ore] Mo alajhi xeş guvohī medihem [ki omadand]».Va zindagii dunjo fireʙaşon dod va ʙa zijoni xud guvohī dodand, ki kofir ʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 130


ذَٰلِكَ أَن لَّمۡ يَكُن رَّبُّكَ مُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا غَٰفِلُونَ

In [itmomi huççat] ʙa on xotir ast, ki Parvardigorat heç goh şahrhoro, dar hole ki mardumaş [az pajomi ilohī ʙexaʙar va] ƣofiland, ʙa sitam noʙud nakardaast
Surah Al-Anaam, Verse 131


وَلِكُلّٖ دَرَجَٰتٞ مِّمَّا عَمِلُواْۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا يَعۡمَلُونَ

Va hamagon dar ʙaroʙari on ci ançom dodaand, daraçote dorand va Parvardigorat az on ci mekunand, ƣofil nest
Surah Al-Anaam, Verse 132


وَرَبُّكَ ٱلۡغَنِيُّ ذُو ٱلرَّحۡمَةِۚ إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَسۡتَخۡلِفۡ مِنۢ بَعۡدِكُم مَّا يَشَآءُ كَمَآ أَنشَأَكُم مِّن ذُرِّيَّةِ قَوۡمٍ ءَاخَرِينَ

Va Parvardigorat ʙenijozu doroi rahmat [-i ʙekaron] ast. [Ej ʙandagoni gunahgor, Alloh taolo] Agar ʙixohad, şumoro [ʙo azoʙ az mijon] meʙarad va pas az şumo harkiro ʙixohad, çojnişin mesozad, hamcunonki şumoro niz az nasli gurūhi digar ofarid
Surah Al-Anaam, Verse 133


إِنَّ مَا تُوعَدُونَ لَأٓتٖۖ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ

[Ej kofiron] On ci ʙa şumo va'da doda meşavad, jaqinan, xohad omad va şumo nametavoned [Alloh taoloro] notavon sozed [va az kajfaraş ʙigurezed]
Surah Al-Anaam, Verse 134


قُلۡ يَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَامِلٞۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن تَكُونُ لَهُۥ عَٰقِبَةُ ٱلدَّارِۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Bigū: «Ej qavmi man, ʙa şevai xud amal kuned [va ʙar kufru gumrohii xud ʙimoned, ki] ʙe tardid, man [niz ʙa imoni xeş] amal mekunam, pas, ʙa zudī xohed donist, ki [pirūzii dunjo va] farçomi [nekui]on saro az oni kist. Be gumon, sitamgoron [-i muşrik] rastagor naxohand şud»
Surah Al-Anaam, Verse 135


وَجَعَلُواْ لِلَّهِ مِمَّا ذَرَأَ مِنَ ٱلۡحَرۡثِ وَٱلۡأَنۡعَٰمِ نَصِيبٗا فَقَالُواْ هَٰذَا لِلَّهِ بِزَعۡمِهِمۡ وَهَٰذَا لِشُرَكَآئِنَاۖ فَمَا كَانَ لِشُرَكَآئِهِمۡ فَلَا يَصِلُ إِلَى ٱللَّهِۖ وَمَا كَانَ لِلَّهِ فَهُوَ يَصِلُ إِلَىٰ شُرَكَآئِهِمۡۗ سَآءَ مَا يَحۡكُمُونَ

Va [muşrikon] ʙaroi Alloh taolo az on ci ofaridaast, az kiştu cahorpojon, sahme ta'jin kardand va ʙa gumoni xud guftand: «In maxsusi Alloh taolost va in maxsusi şarikoni mo [ʙutho]». Pas, on ci ʙaroi şarikonaşon ʙud, ʙa Alloh taolo namerasad, va [-le] on ci ʙaroi Alloh taolo ʙud, ʙa şarikoni onho merasad. Ci ʙad dovarī mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 136


وَكَذَٰلِكَ زَيَّنَ لِكَثِيرٖ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ قَتۡلَ أَوۡلَٰدِهِمۡ شُرَكَآؤُهُمۡ لِيُرۡدُوهُمۡ وَلِيَلۡبِسُواْ عَلَيۡهِمۡ دِينَهُمۡۖ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ

Va in guna ʙud, ki şarikoni onho [az şajotinu ʙutho] dar nazari ʙisjore az muşrikon [ki faqir ʙudand] qatli farzandonaşonro orostand [va zeʙo çilva dodand], to halokaşon kunand va oinaşonro ʙar onon [oşufta va] muştaʙah sozand.Va agar Alloh taolo mexost, cunin namekardand, pas, [ej pajomʙar, tu niz] ononro ʙo [tuhmatu] durūƣhojaşon voguzor
Surah Al-Anaam, Verse 137


وَقَالُواْ هَٰذِهِۦٓ أَنۡعَٰمٞ وَحَرۡثٌ حِجۡرٞ لَّا يَطۡعَمُهَآ إِلَّا مَن نَّشَآءُ بِزَعۡمِهِمۡ وَأَنۡعَٰمٌ حُرِّمَتۡ ظُهُورُهَا وَأَنۡعَٰمٞ لَّا يَذۡكُرُونَ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا ٱفۡتِرَآءً عَلَيۡهِۚ سَيَجۡزِيهِم بِمَا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ

Va ʙa pindori xeş guftand: «[Istifoda az] In cahorpojon va kiştzor[-hoe, ki vaqfi ʙutho şuda] mamnu' ast va heç kas az on namexūrad, magar on [gurūh az xodimoni ʙutho] ki mo mexohem va cahorpojone hastand, ki [savor şudan ʙar] puştaşon harom şudaast».Va domhoe [doştand], ki [hangomi zaʙh] nomi Alloh taoloro ʙar onho nameʙurdand, [inho hama ʙovarhoe ʙud, ki] ʙa durūƣ ʙa Alloh taolo nisʙat medodand [va Alloh taolo] ʙa xotiri on ci ʙa durūƣ meʙoftand, çazojaşonro xohad dod
Surah Al-Anaam, Verse 138


وَقَالُواْ مَا فِي بُطُونِ هَٰذِهِ ٱلۡأَنۡعَٰمِ خَالِصَةٞ لِّذُكُورِنَا وَمُحَرَّمٌ عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِنَاۖ وَإِن يَكُن مَّيۡتَةٗ فَهُمۡ فِيهِ شُرَكَآءُۚ سَيَجۡزِيهِمۡ وَصۡفَهُمۡۚ إِنَّهُۥ حَكِيمٌ عَلِيمٞ

Va guftand: «On ci dar şikami in çahorpojon ast, [agar zinda mutavalid şavad] ʙa mardoni mo ixtisos dorad va ʙar hamsaronamon harom şudaast, va [-le] agar [çanin] murda ʙoşad, hamai onon [az zanu mard] dar on şarikand. Ba zudī [Alloh taolo] ononro ʙa sazoi in tavsifaşon kajfar xohad dod. Ba rostī, ki Ū hakimi donost
Surah Al-Anaam, Verse 139


قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ قَتَلُوٓاْ أَوۡلَٰدَهُمۡ سَفَهَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَحَرَّمُواْ مَا رَزَقَهُمُ ٱللَّهُ ٱفۡتِرَآءً عَلَى ٱللَّهِۚ قَدۡ ضَلُّواْ وَمَا كَانُواْ مُهۡتَدِينَ

Kasone, ki az rūji [cahlu] ʙexiradī farzandoni xudro [az tarsi faqr] kuştand va ʙo durūƣ ʙastan ʙa Alloh taolo on ciro, ki Alloh taolo rūzijaşon karda ʙud, [ʙar xud] harom donistand, saxt zijon kardand. Be tardid, onon gumroh şudand va hidojatjofta naʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 140


۞وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ جَنَّـٰتٖ مَّعۡرُوشَٰتٖ وَغَيۡرَ مَعۡرُوشَٰتٖ وَٱلنَّخۡلَ وَٱلزَّرۡعَ مُخۡتَلِفًا أُكُلُهُۥ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُتَشَٰبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٖۚ كُلُواْ مِن ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَءَاتُواْ حَقَّهُۥ يَوۡمَ حَصَادِهِۦۖ وَلَا تُسۡرِفُوٓاْۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ

Ūst, ki ʙoƣhoe [ʙo ʙuttahoi] dorʙastdor va [daraxtoni] ʙedorʙast padid ovard va [niz] daraxti xurmo va ziroate, ki mevahojaş gunogun ast va daraxti zajtun va anor, ki [ʙarghojaşon] hammonand va [mevahojaşon] nohammonand ast. [Ej mardum] Az mevai on cun ʙa ʙor nişast, ʙixūred va rūzi cidanaş haqqi [zakoti ʙenavojon az] onro ʙipardozed, va [-le] isrof nakuned, [caro ki] ʙe tardid, Ū isrofkoronro dūst namedorad
Surah Al-Anaam, Verse 141


وَمِنَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ حَمُولَةٗ وَفَرۡشٗاۚ كُلُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ وَلَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ

Va [niz] az cahorpojon [hajvonoti] ʙorʙar va [hajvonoti] ƣajriʙorī [-ro ofarid]. Az on ci Alloh taolo ʙa şumo rūzī dodaast, ʙixūred va az gomhoi şajton pajravī nakuned. Be gumon, ū duşmani oşkore ʙaroi şumost
Surah Al-Anaam, Verse 142


ثَمَٰنِيَةَ أَزۡوَٰجٖۖ مِّنَ ٱلضَّأۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡمَعۡزِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ نَبِّـُٔونِي بِعِلۡمٍ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ

Haşt [ra'si] naru moda [ʙaroi istifodai şumo ofarid] az meş jak çuft va az ʙuz jak çuft, [ej pajomʙar, ʙa muşrikon] ʙigū: «Ojo [Alloh taolo] on du narro harom kardaast jo modahoro? Jo on ci ki rahimhoi [in] du moda dar ʙar dorad? Agar rost megūed [va ʙar tahrimaşon dalele dored], az rūji ilm [-u mantiq] ʙa man xaʙar dihed
Surah Al-Anaam, Verse 143


وَمِنَ ٱلۡإِبِلِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ أَمۡ كُنتُمۡ شُهَدَآءَ إِذۡ وَصَّىٰكُمُ ٱللَّهُ بِهَٰذَاۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا لِّيُضِلَّ ٱلنَّاسَ بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va az şutur jak çuft va az gov jak çuft [ofarid].Bigū: «Ojo Alloh taolo] on du narro harom kardaast jo du modaro? Jo on ci ki rahimhoi [in] du moda dar ʙar dorad? Ojo vaqte Alloh taolo şumoro ʙa in [tahrim] suporiş mekard, [onço] hozir ʙuded? Pas, kist sitamgortar az on ki ʙar Alloh taolo durūƣ meʙandad, to ʙiduni heç [sanadu] ilme mardumro gumroh kunad? Ba rostī, ki Alloh taolo gurūhi sitamgoronro hidojat namekunad»
Surah Al-Anaam, Verse 144


قُل لَّآ أَجِدُ فِي مَآ أُوحِيَ إِلَيَّ مُحَرَّمًا عَلَىٰ طَاعِمٖ يَطۡعَمُهُۥٓ إِلَّآ أَن يَكُونَ مَيۡتَةً أَوۡ دَمٗا مَّسۡفُوحًا أَوۡ لَحۡمَ خِنزِيرٖ فَإِنَّهُۥ رِجۡسٌ أَوۡ فِسۡقًا أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ غَيۡرَ بَاغٖ وَلَا عَادٖ فَإِنَّ رَبَّكَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Bigū: «Dar on ci [az ahkomi ilohī, ki] ʙa man vahj şudaast, [ƣizoi] haromero, ki xūrdanaş ʙaroi xūrandae harom ʙoşad, namejoʙam, magar [gūşti] murdor jo xuni rexta jo gūşti xuk, ki hatman, palid [naçasu harom] ast, jo [qurʙonie, ki hangomi zaʙh] az rūji nofarmonī, nomi ƣajri Alloh taolo ʙar on ʙurda ʙoşand». Pas, har ki [ʙaroi hifzi çoni xud, ʙa xūrdani onho] nocor şavad, agar sarkaş va zijodaxoh naʙoşad [ʙar ū gunohe nest]. Ba rostī, ki Parvardigorat omurzandai mehruʙon ast
Surah Al-Anaam, Verse 145


وَعَلَى ٱلَّذِينَ هَادُواْ حَرَّمۡنَا كُلَّ ذِي ظُفُرٖۖ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ وَٱلۡغَنَمِ حَرَّمۡنَا عَلَيۡهِمۡ شُحُومَهُمَآ إِلَّا مَا حَمَلَتۡ ظُهُورُهُمَآ أَوِ ٱلۡحَوَايَآ أَوۡ مَا ٱخۡتَلَطَ بِعَظۡمٖۚ ذَٰلِكَ جَزَيۡنَٰهُم بِبَغۡيِهِمۡۖ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ

Va har [hajvoni] cangoldorero ʙar jahudijon harom kardem va az govu gūsfand, carʙhoi on duro ʙar onon harom kardem, magar carʙhoe, ki ʙar puşti onho jo davri rūdahost jo on ci ʙo ustuxon daromextaast. In guna ononro ʙa sazoi sarkaşijaşon muçozot kardem va ʙe tardid, Mo rostgūem
Surah Al-Anaam, Verse 146


فَإِن كَذَّبُوكَ فَقُل رَّبُّكُمۡ ذُو رَحۡمَةٖ وَٰسِعَةٖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُهُۥ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ

Pas, [ej pajomʙar] agar turo takziʙ kardand, ʙigū: «Parvardigoraton rahmati gusturda dorad, va [-le] azoʙaş az gurūhi gunahkoron ʙozgardonda naxohad şud»
Surah Al-Anaam, Verse 147


سَيَقُولُ ٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ لَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكۡنَا وَلَآ ءَابَآؤُنَا وَلَا حَرَّمۡنَا مِن شَيۡءٖۚ كَذَٰلِكَ كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ حَتَّىٰ ذَاقُواْ بَأۡسَنَاۗ قُلۡ هَلۡ عِندَكُم مِّنۡ عِلۡمٖ فَتُخۡرِجُوهُ لَنَآۖ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَخۡرُصُونَ

Kasone, ki şirk varzidand, xohand guft: «Agar Alloh taolo mexost, na mo şirk meovardem va na padaronamon va [hamcunin] cizero [xudsarona] tahrim namekardem». Kasone, ki peş az onon ʙudand, niz hamin guna [pajomʙaroni xudro] takziʙ kardand, to azoʙi moro caşand. [Ej pajomʙar, ʙa in muşrikon] Bigū: «Ojo [donişu] dalele nazdaton hast, ki ʙaroi Mo oşkor kuned? [Dar haqiqat] şumo çuz pindor [az cize] pajravī namekuned va çuz durūƣ namegūed»
Surah Al-Anaam, Verse 148


قُلۡ فَلِلَّهِ ٱلۡحُجَّةُ ٱلۡبَٰلِغَةُۖ فَلَوۡ شَآءَ لَهَدَىٰكُمۡ أَجۡمَعِينَ

Bigū: «Daleli raso va ravşan az oni Alloh taolost va agar mexost, hamai şumoro hidojat mekard»
Surah Al-Anaam, Verse 149


قُلۡ هَلُمَّ شُهَدَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ يَشۡهَدُونَ أَنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَ هَٰذَاۖ فَإِن شَهِدُواْ فَلَا تَشۡهَدۡ مَعَهُمۡۚ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَهُم بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ

Bigū: «Guvohoni xudro, ki guvohī medihand, ki Alloh taolo inhoro harom kardaast, ʙijovared». Pas, [hatto] agar guvohī dodand, tu ʙo onon [ʙa cunin durūƣe] guvohī madeh va az havashoi kasone, ki ojoti Moro durūƣ şumurdand va kasone, ki ʙa oxirat imon nameovarand va [ma'ʙudoni ʙotilro] ʙo Parvardigoraşon hamto qaror medihand, pajravī nakun
Surah Al-Anaam, Verse 150


۞قُلۡ تَعَالَوۡاْ أَتۡلُ مَا حَرَّمَ رَبُّكُمۡ عَلَيۡكُمۡۖ أَلَّا تُشۡرِكُواْ بِهِۦ شَيۡـٔٗاۖ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنٗاۖ وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُم مِّنۡ إِمۡلَٰقٖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُكُمۡ وَإِيَّاهُمۡۖ وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَۖ وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ

Bigū: «Bijoed on ciro, ki Parvardigoraton ʙar şumo harom kardaast, ʙarojaton ʙixonam: In ki cizero ʙo Ū şarik qaror nadihed va ʙa padaru modar nekī kuned va farzandoni xudro az [tarsi] tangdastī nakuşed. Mo ʙa şumo va onon rūzī medihem va ʙa korhoi zişt, ci oşkor va ci nihon, nazdik naşaved va kasero, ki Alloh taolo [qatlaşro] harom kardaast çuz ʙa haq nakuşed. In ast [on ci Alloh taolo] şumoro ʙa [pajravī az] on suporiş kardaast, ʙoşad, ki ʙiandeşed
Surah Al-Anaam, Verse 151


وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ لَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۖ وَإِذَا قُلۡتُمۡ فَٱعۡدِلُواْ وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰۖ وَبِعَهۡدِ ٱللَّهِ أَوۡفُواْۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ

Va ʙa moli jatim nazdik naşaved, magar ʙa ʙehtarin şakl [ki ʙa sudu salohi ū ʙoşad], to ʙa sinni [ʙuluƣ va] ruşdi xud ʙirasad va [sançişi] pajmona va tarozuro ʙa adolat komil kuned.Mo heç kasero çuz ʙa andozai tavonaş mukallaf namesozem va hangome ki suxan megūed [jo guvohī medihed], pas, adolatro rioja kuned, harcand, [dar ʙorai] xeşovand ʙoşad va ʙa ahdu pajmoni Alloh taolo vafo kuned. In ast [on ci Alloh taolo] şumoro ʙa [pajravī az] on suporiş kardaast, ʙoşad, ki pand gired
Surah Al-Anaam, Verse 152


وَأَنَّ هَٰذَا صِرَٰطِي مُسۡتَقِيمٗا فَٱتَّبِعُوهُۖ وَلَا تَتَّبِعُواْ ٱلسُّبُلَ فَتَفَرَّقَ بِكُمۡ عَن سَبِيلِهِۦۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ

Va in ki [ogoh ʙoşed] in rohi rosti Man ast, pas, az on pajravī kuned va az [digar] rohho pajravī nakuned, [caro ki] şumoro az rohi Ū çudo mesozad. In ast [on ci Alloh taolo] şumoro ʙa [pajravī az] on suporiş kardaast, ʙoşad, ki parvo kuned
Surah Al-Anaam, Verse 153


ثُمَّ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ تَمَامًا عَلَى ٱلَّذِيٓ أَحۡسَنَ وَتَفۡصِيلٗا لِّكُلِّ شَيۡءٖ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لَّعَلَّهُم بِلِقَآءِ رَبِّهِمۡ يُؤۡمِنُونَ

Sipas ʙa Mūso kitoʙ [Tavrot] dodem, to ʙar kase, ki nekī kardaast, ne'matro tamom kunem va ʙaroi on ki [hukmi] har cizero ʙa tafsil ʙajon namoem va rahnamudu rahmate gardad, ʙoşad, ki ʙa didori Parvardigoraşon imon ʙijovarand
Surah Al-Anaam, Verse 154


وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ فَٱتَّبِعُوهُ وَٱتَّقُواْ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ

Va in [Qur'on] ki nozil kardem, kitoʙi purʙarakat ast, az on pajravī kuned va parvo namoed, ʙoşad, ki mavridi rahmat qaror gired
Surah Al-Anaam, Verse 155


أَن تَقُولُوٓاْ إِنَّمَآ أُنزِلَ ٱلۡكِتَٰبُ عَلَىٰ طَآئِفَتَيۡنِ مِن قَبۡلِنَا وَإِن كُنَّا عَن دِرَاسَتِهِمۡ لَغَٰفِلِينَ

[Onro nozil kardem] To nagūed: «Kitoʙ [-i osmonī] tanho ʙar du toifai peş az mo [ jahudijon va masehijon] nozil şuda ʙud va mo az qiroatu tilovati eşon ʙexaʙar ʙudem»
Surah Al-Anaam, Verse 156


أَوۡ تَقُولُواْ لَوۡ أَنَّآ أُنزِلَ عَلَيۡنَا ٱلۡكِتَٰبُ لَكُنَّآ أَهۡدَىٰ مِنۡهُمۡۚ فَقَدۡ جَآءَكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَصَدَفَ عَنۡهَاۗ سَنَجۡزِي ٱلَّذِينَ يَصۡدِفُونَ عَنۡ ءَايَٰتِنَا سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ بِمَا كَانُواْ يَصۡدِفُونَ

Jo nagūed: «Agar kitoʙ [-i osmonī] ʙar mo nozil meşud, az onon rohjoftatar ʙudem». Pas, ʙe tardid, [in ki] az çoniʙi Parvardigoraton daleli ravşan va hidojat va rahmate ʙarojaton omadaast. Pas, kist sitamgortar az on ki ojoti Alloh taoloro durūƣ angorad va az on rū ʙigardonad? Ba zudī kasonero, ki az ojoti Mo rū megardonand, ʙa sazoi on ki [ʙa kalomi ilohī] puşt mekardand, ʙa azoʙi saxt [-u dardovar] muçozot xohem kard
Surah Al-Anaam, Verse 157


هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّآ أَن تَأۡتِيَهُمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ أَوۡ يَأۡتِيَ رَبُّكَ أَوۡ يَأۡتِيَ بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَۗ يَوۡمَ يَأۡتِي بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَ لَا يَنفَعُ نَفۡسًا إِيمَٰنُهَا لَمۡ تَكُنۡ ءَامَنَتۡ مِن قَبۡلُ أَوۡ كَسَبَتۡ فِيٓ إِيمَٰنِهَا خَيۡرٗاۗ قُلِ ٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ

Ojo [kofiron] intizori çuz in dorand, ki fariştagon [-i marg] nazdaşon ʙijojand jo Parvardigorat [xud ʙaroi dovarī] ʙiojad jo ʙarxe az nişonahoi Parvardigorat [dar mavridi qijomat] faro rasad? Rūze, ki ʙarxe az nişonahoi Parvardigorat oşkor gardad, imon ovardani kase, ki peştar imon najovarda jo ʙo imonaş xajre hosil nakarda ast, sude ʙa holaş nadorad. [Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Muntazir ʙoşed. Be gumon mo [niz] muntazirem»
Surah Al-Anaam, Verse 158


إِنَّ ٱلَّذِينَ فَرَّقُواْ دِينَهُمۡ وَكَانُواْ شِيَعٗا لَّسۡتَ مِنۡهُمۡ فِي شَيۡءٍۚ إِنَّمَآ أَمۡرُهُمۡ إِلَى ٱللَّهِ ثُمَّ يُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ

[Ej pajomʙar] kasone, ki dini xudro parokanda soxtand va firqa-firqa şudand, ʙe tardid turo ʙo onon kore nest; onon koraşon faqat ʙo Alloh taolost.Ongoh [Alloh taolo dar rūzi qijomat] az on ci mekardand, ogohaşon mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 159


مَن جَآءَ بِٱلۡحَسَنَةِ فَلَهُۥ عَشۡرُ أَمۡثَالِهَاۖ وَمَن جَآءَ بِٱلسَّيِّئَةِ فَلَا يُجۡزَىٰٓ إِلَّا مِثۡلَهَا وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ

[Dar on rūz] Har [mu'mine] ki kori neke ʙiovarad, dah ʙaroʙaraş [podoş] xohad doşt va har ki kori ʙade ʙiovarad, çuz monandaş kajfar naxohad did va ʙa onon sitam naxohad şud
Surah Al-Anaam, Verse 160


قُلۡ إِنَّنِي هَدَىٰنِي رَبِّيٓ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ دِينٗا قِيَمٗا مِّلَّةَ إِبۡرَٰهِيمَ حَنِيفٗاۚ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa muşrikon] Bigū: «Be tardid, Parvardigoram maro ʙa rohi rost hidojat kardaast: dini pojdor [va] oini Iʙrohim, ki haqgaro ʙud va hargiz dar zumrai muşrikon naʙud»
Surah Al-Anaam, Verse 161


قُلۡ إِنَّ صَلَاتِي وَنُسُكِي وَمَحۡيَايَ وَمَمَاتِي لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Bigū: «Be tardid, namozam va qurʙonihoi man va zindagī va margam hama ʙaroi Alloh taolo – Parvardigori çahonijon ast
Surah Al-Anaam, Verse 162


لَا شَرِيكَ لَهُۥۖ وَبِذَٰلِكَ أُمِرۡتُ وَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ

[Ham Ū ki] Şarike nadorad va ʙa in [jaktoparastī xolisona] dastur joftaam va man naxustin musulmon az in qavm hastam»
Surah Al-Anaam, Verse 163


قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡغِي رَبّٗا وَهُوَ رَبُّ كُلِّ شَيۡءٖۚ وَلَا تَكۡسِبُ كُلُّ نَفۡسٍ إِلَّا عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُم مَّرۡجِعُكُمۡ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ

Bigū: «Ojo ʙa çuz Allohi mutaol parvardigorero ʙiçūem va hol on ki Ū Parvardigori hama ciz ast? Va heç kase [kori noşoistae] ançom namedihad, magar on ki [ʙori gunohaş] ʙar xudi ūst va heç gunahgore ʙori [gunohi] digarero ʙa dūş namekaşad. Sipas ʙozgaşti [hamai] şumo ʙa sūji Parvardigoraton ast. On goh [dar rūzi qijomat, az haqiqati] on ci dar on ixtilof doşted, ogohaton mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 164


وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَكُمۡ خَلَـٰٓئِفَ ٱلۡأَرۡضِ وَرَفَعَ بَعۡضَكُمۡ فَوۡقَ بَعۡضٖ دَرَجَٰتٖ لِّيَبۡلُوَكُمۡ فِي مَآ ءَاتَىٰكُمۡۗ إِنَّ رَبَّكَ سَرِيعُ ٱلۡعِقَابِ وَإِنَّهُۥ لَغَفُورٞ رَّحِيمُۢ

Va Ūst, ki şumoro çojnişini [peşinijon dar] zamin qaror dod va daraçoti ʙarxe az şumoro [dar ofariniş va sarvat] ʙar ʙarxi digar ʙartarī dod, to [ʙa vasilai] on ci ʙa şumo dodaast, ozmoişaton kunad. Be tardid, Parvardigorat zudkajfar ast va jaqinan Ū ʙisjor omurzanda [va] mehruʙon ast
Surah Al-Anaam, Verse 165


Author: Www.islamhouse.com


<< Surah 5
>> Surah 7

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai