Surah Al-Anaam - Tajik Translation by Khoja Mirov
ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ وَجَعَلَ ٱلظُّلُمَٰتِ وَٱلنُّورَۖ ثُمَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ
Hamdu sano va sitoiş az oni Allohest, ki osmonhovu zaminro ʙijofarid va torikihovu rūşnoiro pajdo kard, (ja'ne şaʙu rūzro) ʙo in hama ʙa'di didani in nişonahoe, ki dalolat ʙa tavhid mekunand kofiron ʙo Parvardigori xeş ma'ʙudi ʙotilero ʙaroʙar medorand
Surah Al-Anaam, Verse 1
هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن طِينٖ ثُمَّ قَضَىٰٓ أَجَلٗاۖ وَأَجَلٞ مُّسَمًّى عِندَهُۥۖ ثُمَّ أَنتُمۡ تَمۡتَرُونَ
Ust, ki padari şumo (Odam alajhissalom)-ro az gil ʙijofarid. Boz muqarrar kard hajoti şumoro va vaqti margi şumoro va jak muddati digarero va on muddat rūzi qijomat ast, ki on rūzro ʙa çuz Ū heç kas nadonad. Bo in hama şumo ej kofiron şakku şuʙha mevarzed
Surah Al-Anaam, Verse 2
وَهُوَ ٱللَّهُ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَفِي ٱلۡأَرۡضِ يَعۡلَمُ سِرَّكُمۡ وَجَهۡرَكُمۡ وَيَعۡلَمُ مَا تَكۡسِبُونَ
Va Ūst ma'ʙudi ʙar haq dar osmonhovu zaminho va az nişonahoe ki Ūsazovori iʙodat ast, in ast, ki medonad tamomi cizhoi pinhon va oşkori şumoro va medonad on ciro ki şumo kasʙ mekuned
Surah Al-Anaam, Verse 3
وَمَا تَأۡتِيهِم مِّنۡ ءَايَةٖ مِّنۡ ءَايَٰتِ رَبِّهِمۡ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ
Nameojad ʙa kofiron heç nişona va huççate az nişonahoi Parvardigoraşon, çuz on ki ʙa'di didanu şunidan az on rūjgardon şudand va imon naovardand
Surah Al-Anaam, Verse 4
فَقَدۡ كَذَّبُواْ بِٱلۡحَقِّ لَمَّا جَآءَهُمۡ فَسَوۡفَ يَأۡتِيهِمۡ أَنۢبَـٰٓؤُاْ مَا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Ba durustī haqro durūƣ şumoridand, ongoh ki peşi onho omad. Pas ʙa zudī ojad ʙa onon xaʙari on ci ʙa on tamasxur mekardand, ki vaj haq ast va rost ast
Surah Al-Anaam, Verse 5
أَلَمۡ يَرَوۡاْ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا مِن قَبۡلِهِم مِّن قَرۡنٖ مَّكَّنَّـٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مَا لَمۡ نُمَكِّن لَّكُمۡ وَأَرۡسَلۡنَا ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡهِم مِّدۡرَارٗا وَجَعَلۡنَا ٱلۡأَنۡهَٰرَ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمۡ فَأَهۡلَكۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡ وَأَنشَأۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِمۡ قَرۡنًا ءَاخَرِينَ
Ojo nadidaand, (on munkirşudagon ʙa jagonagii Alloh va ʙa risolati Muhammad sallallohu alajhi va sallam,) ki peş az onho cī qadar mardumero halok kardaem? Mardume, ki dar zamin qudrataşon doda ʙudem az umri daroz va pulu moli ʙisjor, on cunon qudrate, ki ʙa şumo nadodaem. Va ʙarojaşon az osmon ʙoronhoi paj dar paj firistodem va rūdhoro az zeri pojaşon ravon soxtem. On goh ʙa saʙaʙi noşukrii ne'mati Alloh va durūƣ şumoridanaşon pajomʙaronro halokaşon kardem va ʙa'd az onho mardumi digare pajdo kardem
Surah Al-Anaam, Verse 6
وَلَوۡ نَزَّلۡنَا عَلَيۡكَ كِتَٰبٗا فِي قِرۡطَاسٖ فَلَمَسُوهُ بِأَيۡدِيهِمۡ لَقَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ
Va ej Pajomʙar, hatto agar kitoʙe navişta ʙar rūi koƣaz ʙar tu nozil mekardem, pas onro muşrikon ʙo dasti xeş lams mekardand (meqapidand), ʙoz ham on kofiron meguftand, ki in çuz çodui oşkoro nest
Surah Al-Anaam, Verse 7
وَقَالُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ مَلَكٞۖ وَلَوۡ أَنزَلۡنَا مَلَكٗا لَّقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ ثُمَّ لَا يُنظَرُونَ
Va muşrikon guftand: «Caro fariştae ʙar ū (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) nozil naşudaast, to ʙa haqiqati on ci ovardaast az pajomʙarī dalolat namojad?» Agar fariştae mefiristodem, cunon ki onho talaʙ kardand, kor ʙa pojon merasid (ja'ne azoʙ ʙar onon voçiʙ meşud). Pas ʙa onho heç mūhlate doda nameşud
Surah Al-Anaam, Verse 8
وَلَوۡ جَعَلۡنَٰهُ مَلَكٗا لَّجَعَلۡنَٰهُ رَجُلٗا وَلَلَبَسۡنَا عَلَيۡهِم مَّا يَلۡبِسُونَ
Va agar on pajomʙarro az mijoni fariştagon intixoʙ mekardem, ʙoz ham ūro ʙa surati marde mefiristodem, zero onon fariştaro ʙa surati haqiqiaş dida nametavonand va haroina digargun mekardem ʙar onon, ʙar on ci alhol digargun mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 9
وَلَقَدِ ٱسۡتُهۡزِئَ بِرُسُلٖ مِّن قَبۡلِكَ فَحَاقَ بِٱلَّذِينَ سَخِرُواْ مِنۡهُم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Hamono pajomʙaronero ham, ki peş az tu ʙudand, masxara mekardand. Pas furud omad azoʙe ʙa tamasxarakunandagon sazoi on ci, ki tamasxur mekardand
Surah Al-Anaam, Verse 10
قُلۡ سِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ ثُمَّ ٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُكَذِّبِينَ
Bigū: (Ej Pajomʙar) «Dar rūi zamin ʙigarded va ʙingared ʙa nigohi iʙrat va pand, ki pojoni kori durūƣʙarorandagoni haq cī guna ʙudaast»
Surah Al-Anaam, Verse 11
قُل لِّمَن مَّا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قُل لِّلَّهِۚ كَتَبَ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَۚ لَيَجۡمَعَنَّكُمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ لَا رَيۡبَ فِيهِۚ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Bigū: (Ej Pajomʙar) «Az oni kist on cī dar osmonhovu zamin ast?» Bigū: «Az oni Alloh ast! (Cunon ki şumo xud inro iqror mekuned va medoned, pas Ūro ʙa jagonagiaş parastiş kuned.) Baxşoişro ʙar xud muqarrar doşta, (ja'ne tavʙaro qaʙul mekunad) hamai şumoro dar rūzi qijomat gird meovarad, ki dar on şuʙhae nest. Onon, ki ʙa zijoni xeş kor kardaand imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 12
۞وَلَهُۥ مَا سَكَنَ فِي ٱلَّيۡلِ وَٱلنَّهَارِۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Az oni Ūst har cī dar şaʙu rūz çoj dorad (ja'ne az maxluqot; farişta, odam, çin va digar hajvonotho) va Ūst şunavoi tamomi ovozho va donost ʙa on ci meşavad va kaj meşavad va ci guna meşavad
Surah Al-Anaam, Verse 13
قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَتَّخِذُ وَلِيّٗا فَاطِرِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَهُوَ يُطۡعِمُ وَلَا يُطۡعَمُۗ قُلۡ إِنِّيٓ أُمِرۡتُ أَنۡ أَكُونَ أَوَّلَ مَنۡ أَسۡلَمَۖ وَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Bigū: (Ej Pajomʙar) «Ojo çuz Alloh digarero dūst giram, Ū ki ofarinandai osmonhovu zamin ast va mexūronadu rizq medihad olamijonro va Ūro ʙa ta'om nijoz nest? Bigū (ej Muhammad sallallohu alajhi va sallam:) «Haroina man amr karda şudaam, ki naxustin kase ʙoşam az in ummat, ki taslimi amri Alloh şuda ʙoşad. Pas az muşrikon naʙoşam!»
Surah Al-Anaam, Verse 14
قُلۡ إِنِّيٓ أَخَافُ إِنۡ عَصَيۡتُ رَبِّي عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ
Bigū: (ej Pajomʙar ʙaroi in muşrikon:) «Hamono man az azoʙi on rūzi ʙuzurg (qijomat) metarsam, agar nofarmonii Parvardigori xud ʙikunam va dar iʙodataş kasero şarik oram!»
Surah Al-Anaam, Verse 15
مَّن يُصۡرَفۡ عَنۡهُ يَوۡمَئِذٖ فَقَدۡ رَحِمَهُۥۚ وَذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡمُبِينُ
Dar on rūz (qijomat) azoʙro az har kī ʙigardonand, sazovori rahmati Alloh şudaast va in komjoʙii oşkorest
Surah Al-Anaam, Verse 16
وَإِن يَمۡسَسۡكَ ٱللَّهُ بِضُرّٖ فَلَا كَاشِفَ لَهُۥٓ إِلَّا هُوَۖ وَإِن يَمۡسَسۡكَ بِخَيۡرٖ فَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Va agar Alloh ʙa tu, ej inson rançe misli nodorī va ʙemorī ʙirasonad, heç kas çuz Ū daf'aş natavonad kard va agar ʙa tu ej inson nekie misli doroī va tansihatī ʙirasonad, pas Ū ʙar har kore tavonost va sazovori iʙodat ast
Surah Al-Anaam, Verse 17
وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ
Va Ūst ƣoliʙ ʙoloi hamai ʙandagoni xud (ja'ne hamai ʙandagon dar zeri xohişi Ū ta'olo meʙoşand) va Ūst dono dar amru nahjhojaş, ogoh ast ʙa tamomi cizhoi pūşida va oşkoro
Surah Al-Anaam, Verse 18
قُلۡ أَيُّ شَيۡءٍ أَكۡبَرُ شَهَٰدَةٗۖ قُلِ ٱللَّهُۖ شَهِيدُۢ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۚ وَأُوحِيَ إِلَيَّ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانُ لِأُنذِرَكُم بِهِۦ وَمَنۢ بَلَغَۚ أَئِنَّكُمۡ لَتَشۡهَدُونَ أَنَّ مَعَ ٱللَّهِ ءَالِهَةً أُخۡرَىٰۚ قُل لَّآ أَشۡهَدُۚ قُلۡ إِنَّمَا هُوَ إِلَٰهٞ وَٰحِدٞ وَإِنَّنِي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
Bigū: (ej Pajomʙar) «Ci ciz ʙuzurgtaru ʙartar ast dar ʙoʙi şahodat?» Bigū: «Alloh mijoni manu şumo guvoh ast ʙar on ci megūjam. Va in Qur'on ʙar man vahj şudaast, to şumoro va har kasro, (ki ʙa ū az Araʙu Açam Qur'on ʙirasad,) ʙim ʙa azoʙi oxirat diham. Ojo şahodat medihed, ki ʙo Alloh ma'ʙudoni digare ham hastand?» Bigū: ej Pajomʙar «Man şahodat namediham». Bigū: «Hamono, ki Ū Allohest jakto va az on cī ʙo Ū şarik mesozed, ʙezoram!»
Surah Al-Anaam, Verse 19
ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡرِفُونَهُۥ كَمَا يَعۡرِفُونَ أَبۡنَآءَهُمُۘ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Ahli Kitoʙ (jahudu nasoro) meşinosand (Muhammad sallallohu alajhi va sallamro,) hamcunon ki meşinosand farzandoni xudro. Onhoe, ki zijonkor şudand dar haqqi xud (ʙa saʙaʙi inkor kardanaşon sifathoi Muhammad sallallohu alajhi va sallamro,) imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 20
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Cī kasest sitamkortar az on, ki ʙa Alloh durūƣ meʙandad (ja'ne ʙa Alloh şarik meorad) jo ojoti Qur'oni Ūro durūƣ mepindorad? Haroina sitamkoronro (kofironro) rastagorī nest
Surah Al-Anaam, Verse 21
وَيَوۡمَ نَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا ثُمَّ نَقُولُ لِلَّذِينَ أَشۡرَكُوٓاْ أَيۡنَ شُرَكَآؤُكُمُ ٱلَّذِينَ كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Rūzi qijomat hamaro çam' ovarem, sipas ʙa onhoe, ki, ʙa Allohi jakto şirk ovardaand, ʙigūem: «On ma'ʙudone, ki mepindoşted, ki şarikoni Allohand, aknun kuçojand, ki şumoro tarafdorī kunand?»
Surah Al-Anaam, Verse 22
ثُمَّ لَمۡ تَكُن فِتۡنَتُهُمۡ إِلَّآ أَن قَالُواْ وَٱللَّهِ رَبِّنَا مَا كُنَّا مُشۡرِكِينَ
Ba'dan naʙoşad uzre ʙarojaşon magar, ki gūjand dar çavoʙi suole, ki ʙarojaşon doda şuda ʙud "kuço hastand ma'ʙudhojaton?": «Savgand ʙa Alloh, Parvardigori mo, ki mo muşrik naʙudem!»
Surah Al-Anaam, Verse 23
ٱنظُرۡ كَيۡفَ كَذَبُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡۚ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
Bingar (va andeşa kun ej Pajomʙar,) ki cī guna ʙar xud durūƣ ʙastand hol on ki dar oxirat ʙuthojaşon az onho ʙezorī çūjand va ʙa on ci umedvorī mekaşidand az şafo'ataşon, nociz gardid
Surah Al-Anaam, Verse 24
وَمِنۡهُم مَّن يَسۡتَمِعُ إِلَيۡكَۖ وَجَعَلۡنَا عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ أَكِنَّةً أَن يَفۡقَهُوهُ وَفِيٓ ءَاذَانِهِمۡ وَقۡرٗاۚ وَإِن يَرَوۡاْ كُلَّ ءَايَةٖ لَّا يُؤۡمِنُواْ بِهَاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءُوكَ يُجَٰدِلُونَكَ يَقُولُ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Ba'ze az on muşrikon ʙa suxani tu gūş medihand, vale Mo ʙar dilhojaşon pardaho afkandaem, to on Qur'onro darnajoʙand va gūşhojaşonro vaznin (noşunavo) kardaem. Va har mū'çizaero, ki ʙingarand, ʙa on imon nameovarand. Va cun nazdi tu ojand, ʙo tu ʙa muçodala dar mavridi haqu ʙotil pardozand. Kofiron megūjand, ki nest in (Qur'on) magar qissahoi peşinijon
Surah Al-Anaam, Verse 25
وَهُمۡ يَنۡهَوۡنَ عَنۡهُ وَيَنۡـَٔوۡنَ عَنۡهُۖ وَإِن يُهۡلِكُونَ إِلَّآ أَنفُسَهُمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ
Va onon (muşrikon) mardumro az pajravii Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) ʙozmedorand va xud az ū kanora meçūjand va hol on ki namedonand, ki ʙo in koraşon tanho xudaşonro ʙa halokat rasonida va ducori azoʙi saxt meşavand
Surah Al-Anaam, Verse 26
وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَى ٱلنَّارِ فَقَالُواْ يَٰلَيۡتَنَا نُرَدُّ وَلَا نُكَذِّبَ بِـَٔايَٰتِ رَبِّنَا وَنَكُونَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Agar ej Pajomʙar, onhoro (muşrikonro) dar on rūzi qijomat ʙingarī, ki dar ʙaroʙari dūzax nigohaşon doştaand, megūjand: «Ej koş, moro ʙozgardonand ʙa hajoti dunjo, to ojoti Parvardigoramonro durūƣ naşumorem va ʙa on amal kunem va az gūruhi mū'minon ʙoşem!»
Surah Al-Anaam, Verse 27
بَلۡ بَدَا لَهُم مَّا كَانُواْ يُخۡفُونَ مِن قَبۡلُۖ وَلَوۡ رُدُّواْ لَعَادُواْ لِمَا نُهُواْ عَنۡهُ وَإِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ
Na, on ciro, ki az in peş pūşida medoştand, az caşmoni mardumon misli amalhoi kufru ʙad aknun ʙar onho oşkor şuda, agar onhoro ʙa dunjo (farz kunem) ʙozgardonand, ʙoz ham ʙa hamon korhoe, ki man'aşon karda ʙudand, ʙozmegardand (ja'ne ʙa kufru gunoh), hamono inho durūƣgūjonand
Surah Al-Anaam, Verse 28
وَقَالُوٓاْ إِنۡ هِيَ إِلَّا حَيَاتُنَا ٱلدُّنۡيَا وَمَا نَحۡنُ بِمَبۡعُوثِينَ
Va guftand muşrikon: «Nest heç zindagie va hajote, magar zindagonii in dunjo va mo digar ʙor ʙa'd az margamon zinda naxohem şud»
Surah Al-Anaam, Verse 29
وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ وُقِفُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ قَالَ أَلَيۡسَ هَٰذَا بِٱلۡحَقِّۚ قَالُواْ بَلَىٰ وَرَبِّنَاۚ قَالَ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ
Va agar ʙuʙinī ej Pajomʙar on hangomro, ki dar ʙaroʙari Parvardigoraşon istodaand onhoe, ki zinda gardonidani ʙa'd az mironidanro inkor karda ʙudand, gufta şavad: «Ojo in haq nest?» Gūjand: «Ore, savgand ʙa Parvardigoramon!» Gūjad (Alloh ta'olo): «Ba saʙaʙi kufre, ki ʙa Alloh va rasulaş dar dunjo mevarzided, azoʙro ʙicaşed!»
Surah Al-Anaam, Verse 30
قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِلِقَآءِ ٱللَّهِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَتۡهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةٗ قَالُواْ يَٰحَسۡرَتَنَا عَلَىٰ مَا فَرَّطۡنَا فِيهَا وَهُمۡ يَحۡمِلُونَ أَوۡزَارَهُمۡ عَلَىٰ ظُهُورِهِمۡۚ أَلَا سَآءَ مَا يَزِرُونَ
Hamono zijon kardand onhoe, ki didor ʙo Allohro durūƣ pindoştand. Va cun qijomat ʙa nogahon faro rasad, gūjand (muşrikon): «Ej hasrato, ʙar mo ʙa xotiri amalhoi zişte, ki kardem dar dunjo». Inho ʙori gunohonaşonro ʙar puşti xud meʙardorand. Ogoh ʙoşed, ʙad cizest on ci meʙardorand
Surah Al-Anaam, Verse 31
وَمَا ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَآ إِلَّا لَعِبٞ وَلَهۡوٞۖ وَلَلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يَتَّقُونَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Va zindagii dunjo cize çuz ʙozicavu havasronii ʙehuda nest va ʙaroi kasone ki xudro az azoʙi Ū ʙo to'at nigoh medorand va az nofarmonii Ū dur meşavand saroi oxirat az saroi dunjo ʙehtar ast. Ojo ʙa akl darnamejoʙed on cizero, ki ʙa şumo xaʙar medihem
Surah Al-Anaam, Verse 32
قَدۡ نَعۡلَمُ إِنَّهُۥ لَيَحۡزُنُكَ ٱلَّذِي يَقُولُونَۖ فَإِنَّهُمۡ لَا يُكَذِّبُونَكَ وَلَٰكِنَّ ٱلظَّـٰلِمِينَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ
Be gumon medonem, ki suxanaşon turo ej Pajomʙar andūhgin mesozad, vale inho (muşrikon) tanho turo durūƣgūj nameʙarorand, ʙalki in sitamkoron suxani Allohro (ojathoro) inkor mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 33
وَلَقَدۡ كُذِّبَتۡ رُسُلٞ مِّن قَبۡلِكَ فَصَبَرُواْ عَلَىٰ مَا كُذِّبُواْ وَأُوذُواْ حَتَّىٰٓ أَتَىٰهُمۡ نَصۡرُنَاۚ وَلَا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِ ٱللَّهِۚ وَلَقَدۡ جَآءَكَ مِن نَّبَإِيْ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Hamono kofiron pajomʙaronero ham, ki peş az tu ʙudand, durūƣgū şumoridand, pas onho ʙar on rançu ozorho saʙr kardand va da'vataşonro davom dodand, to jorii mo faro rasidaşon. Va suxanoni Allohro taƣjirdihandae nest. Va haroina qissai ʙa'ze az axʙori pajomʙaron, ki ummathojaşon ʙo onho ci sitamho kardaand, ʙar tu nozil şudaast
Surah Al-Anaam, Verse 34
وَإِن كَانَ كَبُرَ عَلَيۡكَ إِعۡرَاضُهُمۡ فَإِنِ ٱسۡتَطَعۡتَ أَن تَبۡتَغِيَ نَفَقٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ أَوۡ سُلَّمٗا فِي ٱلسَّمَآءِ فَتَأۡتِيَهُم بِـَٔايَةٖۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَجَمَعَهُمۡ عَلَى ٱلۡهُدَىٰۚ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
Agar rūjgardoni kardani onho ʙar tu ej Pajomʙar garon ast, pas agar metavonī, ki ʙiçūī (naqʙe) ja'ne suroxie dar zamin jo nardʙone ʙaroi ʙaromadan ʙa osmon, to mū'çizae ʙar onho ʙijovarī, pas ʙikun. Agar Alloh ʙixohad, hamaro ʙa rohi rost ʙarad. Pas hargiz ej Pajomʙar az nodonone, ki ƣamu andūhaşon saxt ast va ʙesaʙrand maʙoş
Surah Al-Anaam, Verse 35
۞إِنَّمَا يَسۡتَجِيبُ ٱلَّذِينَ يَسۡمَعُونَۘ وَٱلۡمَوۡتَىٰ يَبۡعَثُهُمُ ٱللَّهُ ثُمَّ إِلَيۡهِ يُرۡجَعُونَ
Hamono qaʙul mekunand da'vati Islomro ej Pajomʙar onhoe, ki meşunavand, ammo kofiron dar qaʙuli haq dar gurūhi murdagonand, zero hajoti haqiqī dar islom ast. Va murdagonro Alloh az qaʙrhojaşon zinda megardonad. Sipas hama dar rūzi qijomat ʙa nazdi Ū ʙozgardonida meşavand, to ki hisoʙu kitoʙ karda şavand
Surah Al-Anaam, Verse 36
وَقَالُواْ لَوۡلَا نُزِّلَ عَلَيۡهِ ءَايَةٞ مِّن رَّبِّهِۦۚ قُلۡ إِنَّ ٱللَّهَ قَادِرٌ عَلَىٰٓ أَن يُنَزِّلَ ءَايَةٗ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Va guftand muşrikon: «Caro mū'çizae az Parvardigoraş ʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil naşud?» Bigū ej Pajomʙar: «Hamono Alloh qodir ast, ki mū'çizae furū firistad. Vale ʙeştarinaşon namedonand, ki furū firistodani mū'çiza muvofiqi hikmati Alloh surat megirad!»
Surah Al-Anaam, Verse 37
وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلَا طَـٰٓئِرٖ يَطِيرُ بِجَنَاحَيۡهِ إِلَّآ أُمَمٌ أَمۡثَالُكُمۚ مَّا فَرَّطۡنَا فِي ٱلۡكِتَٰبِ مِن شَيۡءٖۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ يُحۡشَرُونَ
Heç çonvare dar rūi zamin nest va heç parrandae ʙo ʙolhoi xud dar havo nameparad, magar on ki cun monandi şumo toifae hastand, ki xalqijataşon misli şumost. Mo dar in kitoʙ (ja'ne dar "Lahvu-l- mahfuz") heç cizero tark nakardaem. Va sipas hamaro tamomi mardumonro dar nazdi Parvardigoraşon gird meovarand, ʙaroi hisoʙu kitoʙ
Surah Al-Anaam, Verse 38
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا صُمّٞ وَبُكۡمٞ فِي ٱلظُّلُمَٰتِۗ مَن يَشَإِ ٱللَّهُ يُضۡلِلۡهُ وَمَن يَشَأۡ يَجۡعَلۡهُ عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Va onon, ki ojoti moro durūƣ şumoridand, karonand (nameşunavand on cizero, ki ʙa onho foida dorad) va gungonand (ʙa haqiqat suxan namegūjand) va dar torikihoi kufr hajronand. Alloh har kiro xohad, gumroh kunad va har kiro xohad, ʙa rohi rost gardonad
Surah Al-Anaam, Verse 39
قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ أَوۡ أَتَتۡكُمُ ٱلسَّاعَةُ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ تَدۡعُونَ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Bigū ej Pajomʙar ʙa on muşrikon: «cī meʙined, ki agar ʙar şumo azoʙi Alloh dar in dunjo furūd ojad jo qijomat darrasad, ojo ʙaroi kaşfi azoʙe, ki ʙar şumo furūd omadaast az gajri Alloh (ja'ne az ma'ʙudhoi ʙotilaton jorī meçūed ki azoʙro az şumo dur kunand), agar rostgūjoned?»
Surah Al-Anaam, Verse 40
بَلۡ إِيَّاهُ تَدۡعُونَ فَيَكۡشِفُ مَا تَدۡعُونَ إِلَيۡهِ إِن شَآءَ وَتَنسَوۡنَ مَا تُشۡرِكُونَ
Balki ʙa çoniʙi Alloh du'ovu zorī mekuned, pas ʙartaraf mekunad Alloh agar ʙixohad on ʙalovu musiʙatero, ki du'o mekuned va faromūş mekuned dar on vaqt on cizero, ki onro şariki Alloh muqarrar karded
Surah Al-Anaam, Verse 41
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَآ إِلَىٰٓ أُمَمٖ مِّن قَبۡلِكَ فَأَخَذۡنَٰهُم بِٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ لَعَلَّهُمۡ يَتَضَرَّعُونَ
Hamono ej Pajomʙar ʙar ummathoe, ki peş az tu ʙudand, pajomʙarone firistodem to ki ononro ʙa sūi Alloh da'vat kunand. Pas giriftor kardem eşonro ʙa'di ʙovar nakardani pajomʙaroni Mo ʙa nodorī, ʙemorī va ofatho şojad, ki ʙa sūi Alloh ʙozgardand va du'ovu iltiço kunand
Surah Al-Anaam, Verse 42
فَلَوۡلَآ إِذۡ جَآءَهُم بَأۡسُنَا تَضَرَّعُواْ وَلَٰكِن قَسَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَزَيَّنَ لَهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Pas, caro hangome, ki azoʙi mo ʙa onho rasid, tavʙavu zorī nakardand? Zero dilhojaşonro qasovat (saxtī) faro girifta va şajton a'molaşonro (şirk va gunohhojaşonro) dar nazaraşon orosta va zinnat doda ʙud
Surah Al-Anaam, Verse 43
فَلَمَّا نَسُواْ مَا ذُكِّرُواْ بِهِۦ فَتَحۡنَا عَلَيۡهِمۡ أَبۡوَٰبَ كُلِّ شَيۡءٍ حَتَّىٰٓ إِذَا فَرِحُواْ بِمَآ أُوتُوٓاْ أَخَذۡنَٰهُم بَغۡتَةٗ فَإِذَا هُم مُّبۡلِسُونَ
Pas cun hamai pandhoero, ki ʙa onho doda şuda ʙud, faromūş kardand (ja'ne amrhoi Allohro ʙa ço naovardand), hamai darhoi lazzathoi dunjaviro ʙa rūjaşon kuşodem, to az on cī jofta ʙudand, şodmon gaştand, pas ʙa nogoh furū giriftemaşon va hamagon noumed gardidand
Surah Al-Anaam, Verse 44
فَقُطِعَ دَابِرُ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْۚ وَٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Pas, reşai sitamkoron (kofiron) ʙarkanda şud va sipos Parvardigori çahonijonro
Surah Al-Anaam, Verse 45
قُلۡ أَرَءَيۡتُمۡ إِنۡ أَخَذَ ٱللَّهُ سَمۡعَكُمۡ وَأَبۡصَٰرَكُمۡ وَخَتَمَ عَلَىٰ قُلُوبِكُم مَّنۡ إِلَٰهٌ غَيۡرُ ٱللَّهِ يَأۡتِيكُم بِهِۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ ثُمَّ هُمۡ يَصۡدِفُونَ
Bigū (ej Rasul): «Ojo medoned, ki agar Alloh gūşu caşmoni şumoro ʙozgirad va ʙar dilhojaton mūhr nihad, kadom ma'ʙude çuz Alloh onhoro ʙa şumo ʙozmegardonad? Bingar ej Rasul, ki ojoti Allohro cī guna ʙa şevahoi gunogun ʙajon mekunem. Boz ham kufforu muşrikon rūj megardonand az qaʙuli ojathoi mo»
Surah Al-Anaam, Verse 46
قُلۡ أَرَءَيۡتَكُمۡ إِنۡ أَتَىٰكُمۡ عَذَابُ ٱللَّهِ بَغۡتَةً أَوۡ جَهۡرَةً هَلۡ يُهۡلَكُ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Bigū (ej Rasul ʙa on muşrikon): «cī meʙined, agar azoʙi Alloh ʙa nogoh jo oşkoro ʙar şumo furūd ojad, ojo çuz gūruhi sitamkoron (muşrikon) halok meşavand?»
Surah Al-Anaam, Verse 47
وَمَا نُرۡسِلُ ٱلۡمُرۡسَلِينَ إِلَّا مُبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَۖ فَمَنۡ ءَامَنَ وَأَصۡلَحَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ
Mo pajomʙaronro çuz ʙaroi muƶda dodan ahli to'atro ʙa çannat, va ʙim kardan ahli ma'sijatro ʙa dūzax namefiristem. Pas har kas, ki ʙa Alloh imon ovard va Pajomʙaraşro ʙovar kard va kori şoistae kard, ʙimnok va ƣamgin nameşavad
Surah Al-Anaam, Verse 48
وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَمَسُّهُمُ ٱلۡعَذَابُ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ
Va kasone, ki ojoti Qur'oni moro durūƣ şumoridand, ʙirasad ʙa onho azoʙ ʙa saʙaʙi xoriç ʙudanaşon az ito'ati Alloh
Surah Al-Anaam, Verse 49
قُل لَّآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ إِنِّي مَلَكٌۖ إِنۡ أَتَّبِعُ إِلَّا مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّۚ قُلۡ هَلۡ يَسۡتَوِي ٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡبَصِيرُۚ أَفَلَا تَتَفَكَّرُونَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa on muşrikon:) «Ba şumo namegūjam, ki xazinahoi Alloh nazdi man ast. Va ilmi ƣajʙ ham namedonam. Va namegūjam, ki fariştae hastam. Tanho az cize pajravī mekunam, ki ʙar man vahj şudaast». Bigū (ej Pajomʙar:) «Ojo noʙino va ʙino ʙaroʙar meşavand. Caro andeşa namekuned dar ojathoi Alloh, to haqiqatro darjoʙed?»
Surah Al-Anaam, Verse 50
وَأَنذِرۡ بِهِ ٱلَّذِينَ يَخَافُونَ أَن يُحۡشَرُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ لَيۡسَ لَهُم مِّن دُونِهِۦ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ لَّعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Va ʙitarson ʙa Qur'on (ja'ne pand deh ʙa Qur'on) kasonero, ki metarsand, ki çam'karda meşavand ʙa sūi Parvardigoraşon, ki naʙoşad ʙarojaşon dūste, çuz Alloh va na şafo'atkunandae, to parhezgorī kunand
Surah Al-Anaam, Verse 51
وَلَا تَطۡرُدِ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ رَبَّهُم بِٱلۡغَدَوٰةِ وَٱلۡعَشِيِّ يُرِيدُونَ وَجۡهَهُۥۖ مَا عَلَيۡكَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَمَا مِنۡ حِسَابِكَ عَلَيۡهِم مِّن شَيۡءٖ فَتَطۡرُدَهُمۡ فَتَكُونَ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ
Kasonero, ki har ʙomdod va şaʙonagoh Parvardigori xeşro iʙodat mekunand va xostori xuşnudii Ū hastand, az nazdi xud dur makun ej Pajomʙar. Na cize az hisoʙi onho ʙar ūhdai tust, ʙalki ʙar ūhdai Alloh ast va na cize az hisoʙi tu ʙar ūhdai onho. Agar onhoro dur kunī, dar zumrai sitamkoron ʙoşī
Surah Al-Anaam, Verse 52
وَكَذَٰلِكَ فَتَنَّا بَعۡضَهُم بِبَعۡضٖ لِّيَقُولُوٓاْ أَهَـٰٓؤُلَآءِ مَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡهِم مِّنۢ بَيۡنِنَآۗ أَلَيۡسَ ٱللَّهُ بِأَعۡلَمَ بِٱلشَّـٰكِرِينَ
Hamcunin ʙa'ze mardumonro ʙa ʙa'ze dar ʙoʙati rizq jakero doro va digarero kamʙaƣal ozmudem, to ʙigūjand kofironi doro: «Ojo az mijoni mo inho notavonon ʙudand, ki Alloh ʙa onho ne'mati islomaşro arzonī kardaast?» Ojo Alloh ʙa siposguzoron donotar nest
Surah Al-Anaam, Verse 53
وَإِذَا جَآءَكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِـَٔايَٰتِنَا فَقُلۡ سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡۖ كَتَبَ رَبُّكُمۡ عَلَىٰ نَفۡسِهِ ٱلرَّحۡمَةَ أَنَّهُۥ مَنۡ عَمِلَ مِنكُمۡ سُوٓءَۢا بِجَهَٰلَةٖ ثُمَّ تَابَ مِنۢ بَعۡدِهِۦ وَأَصۡلَحَ فَأَنَّهُۥ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Cun ʙijojand nazdi tu (ej Pajomʙar,) kasone, ki imon ovardaand ʙa ojathoi Mo pas, ʙigū: «Salom ʙar şumo! Alloh ʙar xeş muqarrar kard, ki şumoro rahmat kunad. Zero har kas az şumo, ki az rūi nodonī kori ʙad (gunoh) kunad, on goh tavʙa kunad va nekūkor şavad va amali soleh kunad, hamono ʙidonad, ki Alloh meʙaxşad gunohaşro va Ū omūrzandai gunohi tavʙakunandagon ast va ʙar onon mehruʙon ast»
Surah Al-Anaam, Verse 54
وَكَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِتَسۡتَبِينَ سَبِيلُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
Va incunin ojotro ʙa tafsil ʙajon mekunem (ʙar tu ej Pajomʙar,) to rohi haq az rohi ʙotil ʙajon gardad. Va niz rohi gunahkoron oşkor gardad
Surah Al-Anaam, Verse 55
قُلۡ إِنِّي نُهِيتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۚ قُل لَّآ أَتَّبِعُ أَهۡوَآءَكُمۡ قَدۡ ضَلَلۡتُ إِذٗا وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa on muşrikon:) «Hamono man' karda şud manro, ki iʙodat kunam on cizero, ki şumo az ƣajri Alloh meparasted». Bigū ej Pajomʙar: «Pajravī namekunam orzuvu havashoi şumoro, agar pajravī kunam hamono gumroh şuda ʙoşam dar in vaqt va naʙoşam az çumlai rohjoftagon»
Surah Al-Anaam, Verse 56
قُلۡ إِنِّي عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَكَذَّبۡتُم بِهِۦۚ مَا عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦٓۚ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِۖ يَقُصُّ ٱلۡحَقَّۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡفَٰصِلِينَ
Bigū (ej Pajomʙar:) «Hamono man az Parvardigoram daleli ravşan doram, ki Alloh ma'ʙudi jakto ast va şumo ej muşrikon on dalelro durūƣ meşumored. Nest nazdi man on ci (ja'ne azoʙe, ki) ʙa zudī metalaʙed onro. Hukm, tanho hukmi Alloh ast. Haqiqatro ʙajon mekunad (ja'ne haqro az ʙotil çudo mekunad) va Ū ʙehtarini dovaron ast dar ʙajni movu şumo»
Surah Al-Anaam, Verse 57
قُل لَّوۡ أَنَّ عِندِي مَا تَسۡتَعۡجِلُونَ بِهِۦ لَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ بَيۡنِي وَبَيۡنَكُمۡۗ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِٱلظَّـٰلِمِينَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa muşrikon): «Agar meʙud nazdi man azoʙe, ki ʙa zudī metalaʙedaş, hamono mijoni manu şumo kor ʙa pojon merasid (ja'ne man şumoro dar hol azoʙ mekardam). Va Alloh donotar ast ʙa holi sitamkoron»
Surah Al-Anaam, Verse 58
۞وَعِندَهُۥ مَفَاتِحُ ٱلۡغَيۡبِ لَا يَعۡلَمُهَآ إِلَّا هُوَۚ وَيَعۡلَمُ مَا فِي ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۚ وَمَا تَسۡقُطُ مِن وَرَقَةٍ إِلَّا يَعۡلَمُهَا وَلَا حَبَّةٖ فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡأَرۡضِ وَلَا رَطۡبٖ وَلَا يَابِسٍ إِلَّا فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ
Va kalidhoi ƣajʙ nazdi Ūst. Çuz Ū kasero az ƣajʙ ogohī nest. Har ciro, ki dar xuşkivu darjost, medonad. Heç ʙarge az daraxte nameaftad, magar on ki az on ogoh ast. Va heç donae dar torikihoi zamin va heç tarivu xuşke nest (ja'ne on cize, ki merūjad va namerūjad), magar on ki dar kitoʙi ravşan (ja'ne Lavhi Mahfuz) navişta şudaast
Surah Al-Anaam, Verse 59
وَهُوَ ٱلَّذِي يَتَوَفَّىٰكُم بِٱلَّيۡلِ وَيَعۡلَمُ مَا جَرَحۡتُم بِٱلنَّهَارِ ثُمَّ يَبۡعَثُكُمۡ فِيهِ لِيُقۡضَىٰٓ أَجَلٞ مُّسَمّٗىۖ ثُمَّ إِلَيۡهِ مَرۡجِعُكُمۡ ثُمَّ يُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Va Ūst, ki şumoro şaʙ hangomi xoʙ rūhatonro megirad ci gunae ki dar vaqti marg memironad va har cī dar rūz kardaed, medonad, on goh ʙomdodon rūhatonro ʙa çismhojaton ʙargardonda şumoro zinda (ʙedor) mesozad, to on hangom, ki muddati muajjani umraton dar dunjo ʙa pojon rasad. Sipas ʙozgaştaton ʙa nazdi Ūst va şumoro dar rūzi qijomat az on cī kardaed, ogoh mesozad, sipas muvofiqi on çazojaton medihad
Surah Al-Anaam, Verse 60
وَهُوَ ٱلۡقَاهِرُ فَوۡقَ عِبَادِهِۦۖ وَيُرۡسِلُ عَلَيۡكُمۡ حَفَظَةً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَحَدَكُمُ ٱلۡمَوۡتُ تَوَفَّتۡهُ رُسُلُنَا وَهُمۡ لَا يُفَرِّطُونَ
Va Ūst ƣoliʙ ʙoloi ʙandagonaş va hama ciz ʙaroi Ū sar furūorandaand va mefiristonad ʙa şumo fariştagoni nigahʙonro, ki menavisand a'moli şumoro to dami marg va cun açalaş rasid, qaʙzi rūhi ū kunand fariştagoni Mo (ja'ne Malakulmavt va jovaronaş) va fariştagon dar in ʙoʙat ʙe heç kūtohivu guzaşte çoni ū ʙigirand
Surah Al-Anaam, Verse 61
ثُمَّ رُدُّوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ مَوۡلَىٰهُمُ ٱلۡحَقِّۚ أَلَا لَهُ ٱلۡحُكۡمُ وَهُوَ أَسۡرَعُ ٱلۡحَٰسِبِينَ
Sipas ʙozgardonida şavand murdagon ʙa sūi Allohaşon, ki haq ast. Bidon, ki hukm, hukmi Ūst dar rūzi qijomat va Ū ʙa zudī hisoʙu kitoʙ kunanda ast
Surah Al-Anaam, Verse 62
قُلۡ مَن يُنَجِّيكُم مِّن ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِ تَدۡعُونَهُۥ تَضَرُّعٗا وَخُفۡيَةٗ لَّئِنۡ أَنجَىٰنَا مِنۡ هَٰذِهِۦ لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّـٰكِرِينَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa muşrikon): «cī kase şumoro az vahşathoi xuşkī vaqte, ki dar ʙijoʙon memoned va dar darjo vaqte, ki ʙa kiştī savor meşavedu rohro gum mekuned naçot medihad? Munoçot mekuned ʙa çoniʙi Ū ʙa zorī va du'ohoi pinhoni megūed: agar naçot dihad Alloh moro az in rançu mehnatu ʙalo, hamono az siposguzoron xohem ʙud»
Surah Al-Anaam, Verse 63
قُلِ ٱللَّهُ يُنَجِّيكُم مِّنۡهَا وَمِن كُلِّ كَرۡبٖ ثُمَّ أَنتُمۡ تُشۡرِكُونَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa on muşrikon): «Alloh ast, ki şumoro az on halokatho va az har andūhe merahonad, ʙoz ham şumo ʙa Ū şirk meovared»
Surah Al-Anaam, Verse 64
قُلۡ هُوَ ٱلۡقَادِرُ عَلَىٰٓ أَن يَبۡعَثَ عَلَيۡكُمۡ عَذَابٗا مِّن فَوۡقِكُمۡ أَوۡ مِن تَحۡتِ أَرۡجُلِكُمۡ أَوۡ يَلۡبِسَكُمۡ شِيَعٗا وَيُذِيقَ بَعۡضَكُم بَأۡسَ بَعۡضٍۗ ٱنظُرۡ كَيۡفَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَفۡقَهُونَ
Bigū (ej Pajomʙar): «Ū qodir ʙar on hast, ki az ʙoloi saraton azoʙe cun tūfonu şamol jo az zeri pojhojaton zaminçunʙī va furū ʙurdan ʙar şumo ʙifiristad jo şumoro gurūh-gurūh dar ham afkanad va xaşmu kinai gurūhero ʙa gurūhi digar ʙicaşonad». Bingar, ki ojotro cī guna gunogun ʙajon mekunem. Boşad, ki ʙa fahm darjoʙand in Qur'onro va az on pand girand
Surah Al-Anaam, Verse 65
وَكَذَّبَ بِهِۦ قَوۡمُكَ وَهُوَ ٱلۡحَقُّۚ قُل لَّسۡتُ عَلَيۡكُم بِوَكِيلٖ
Qavmi tu Qur'onro durūƣ meşumorand, dar hole ki suxanest ʙarhaq va rost. Bigū (ej Pajomʙar): «Man nestam şumoro nigahʙon»
Surah Al-Anaam, Verse 66
لِّكُلِّ نَبَإٖ مُّسۡتَقَرّٞۚ وَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ
Ba zudī xohed donist ej muşrikon, ki ʙaroi har xaʙare vaqtu soati muajjan ast
Surah Al-Anaam, Verse 67
وَإِذَا رَأَيۡتَ ٱلَّذِينَ يَخُوضُونَ فِيٓ ءَايَٰتِنَا فَأَعۡرِضۡ عَنۡهُمۡ حَتَّىٰ يَخُوضُواْ فِي حَدِيثٍ غَيۡرِهِۦۚ وَإِمَّا يُنسِيَنَّكَ ٱلشَّيۡطَٰنُ فَلَا تَقۡعُدۡ بَعۡدَ ٱلذِّكۡرَىٰ مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ
Va cun ʙuʙinī ej Pajomʙar on muşrikonro, ki dar ojoti Mo az rūi masxara guftugū mekunand, az onho rūj gardon, to ʙa suxane çuz on pardozand. Va agar şajton turo ʙa faromūşī afkanad, cun ʙa jodat omad, ʙo on mardumi sitamkor ki Qur'onro masxara mekunand, manişin
Surah Al-Anaam, Verse 68
وَمَا عَلَى ٱلَّذِينَ يَتَّقُونَ مِنۡ حِسَابِهِم مِّن شَيۡءٖ وَلَٰكِن ذِكۡرَىٰ لَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ
Kasone, ki az Alloh tarsidand va ito'ati amraş kardand va az on ci man' kard, dur şudand, ʙa gunohi kofiron çavoʙgar naxohand şud, vale ʙojad ononro pand dihand. Boşad, ki parhezgor şavand
Surah Al-Anaam, Verse 69
وَذَرِ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَهُمۡ لَعِبٗا وَلَهۡوٗا وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ وَذَكِّرۡ بِهِۦٓ أَن تُبۡسَلَ نَفۡسُۢ بِمَا كَسَبَتۡ لَيۡسَ لَهَا مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلِيّٞ وَلَا شَفِيعٞ وَإِن تَعۡدِلۡ كُلَّ عَدۡلٖ لَّا يُؤۡخَذۡ مِنۡهَآۗ أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ أُبۡسِلُواْ بِمَا كَسَبُواْۖ لَهُمۡ شَرَابٞ مِّنۡ حَمِيمٖ وَعَذَابٌ أَلِيمُۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡفُرُونَ
Va tark kun (ej Pajomʙar) on muşrikonero, ki dini islomro ʙozicavu lahv giriftaand va zindagonii dunjo fireʙaşon dod. Va ʙa Qur'on pandaşon deh, to xudro ʙa saʙaʙi gunoh va kufraşon dar azoʙ ducor nakunand. Çuz Alloh dodrasu şafo'atkunanda nadorand. Va agar ʙaroi rahoii xeş az azoʙ har guna fidja dihand ham, pazirufta naxohad şud. Inho ʙa saʙaʙe, ki ʙa Allohu Rasulaş va ʙa dini islom kofir şudand, ʙarojaşon dar dūzax şaroʙe az oʙi çūşon va azoʙi dardovare muhajjo şudaast
Surah Al-Anaam, Verse 70
قُلۡ أَنَدۡعُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ مَا لَا يَنفَعُنَا وَلَا يَضُرُّنَا وَنُرَدُّ عَلَىٰٓ أَعۡقَابِنَا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُ كَٱلَّذِي ٱسۡتَهۡوَتۡهُ ٱلشَّيَٰطِينُ فِي ٱلۡأَرۡضِ حَيۡرَانَ لَهُۥٓ أَصۡحَٰبٞ يَدۡعُونَهُۥٓ إِلَى ٱلۡهُدَى ٱئۡتِنَاۗ قُلۡ إِنَّ هُدَى ٱللَّهِ هُوَ ٱلۡهُدَىٰۖ وَأُمِرۡنَا لِنُسۡلِمَ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Bigū (ej Pajomʙar ʙa on muşrikon): «Ojo ƣajri Alloh ʙuthoero iʙodat kunem, ki na moro foidae medihand va na zijon merasonand? Va ojo pas az on ki Alloh moro ʙa islom hidojat kardaast, monandi on kas, ki şajtonho aqlaşro gumrohaş soxta va hajron ʙar rūi zamin rahojaş karda, az din ʙozgardem? Ūro az mū'minon joronest, ki ʙa hidojat nidojaş medihand, ki nazdi mo ʙozgard». Bigū (ej Pajomʙar ʙaroi inho muşrikon): «Hamono hidojate, ki az sūi Alloh ʙoşad, hidojati voqe'ist. Va ʙa mo farmon rasida, ki dar ʙaroʙari Parvardigori çahonijon taslim şavem va Ūro jakka va jagona iʙodat kunem»
Surah Al-Anaam, Verse 71
وَأَنۡ أَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَٱتَّقُوهُۚ وَهُوَ ٱلَّذِيٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Va incunin amr karda şudaem, ki namozro ʙa tavri komil ʙarpo dorem va az Ū ʙitarsem. Ūst, on ki hamagon nazdaş dar qijomat çam' meşaved
Surah Al-Anaam, Verse 72
وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِٱلۡحَقِّۖ وَيَوۡمَ يَقُولُ كُن فَيَكُونُۚ قَوۡلُهُ ٱلۡحَقُّۚ وَلَهُ ٱلۡمُلۡكُ يَوۡمَ يُنفَخُ فِي ٱلصُّورِۚ عَٰلِمُ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِۚ وَهُوَ ٱلۡحَكِيمُ ٱلۡخَبِيرُ
Va Ūst, on ki osmonhovu zaminro ʙa haq ʙijofarid. Va rūze, ki (rūzi qijomat) ʙigūjad: «Mavçud şav», pas mavçud meşavad. Guftori Ū haq ast. Va dar on rūz, ki dar sur (karnaj) damida şavad, farmonravoī az oni Ūst. Donoi nihonu oşkor ast va Ū hakimu ogoh ast
Surah Al-Anaam, Verse 73
۞وَإِذۡ قَالَ إِبۡرَٰهِيمُ لِأَبِيهِ ءَازَرَ أَتَتَّخِذُ أَصۡنَامًا ءَالِهَةً إِنِّيٓ أَرَىٰكَ وَقَوۡمَكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Va ʙa jod ovar ej Pajomʙar, cun Iʙrohim ʙa padaraş Ozar guft: «Ojo ʙutonro cun ma'ʙudi ʙar haq megirī? Hamono man tu va qavmatro ʙa oşkoro dar gumrohī az haq meʙinam»
Surah Al-Anaam, Verse 74
وَكَذَٰلِكَ نُرِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ مَلَكُوتَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلِيَكُونَ مِنَ ٱلۡمُوقِنِينَ
Hamcunin nişon medodem Iʙrohim (alajhissalom)-ro malakuti osmonhovu zaminro, to az çumlai onhoe gardad, ki dar imonaşon ustuvorand
Surah Al-Anaam, Verse 75
فَلَمَّا جَنَّ عَلَيۡهِ ٱلَّيۡلُ رَءَا كَوۡكَبٗاۖ قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَآ أُحِبُّ ٱلۡأٓفِلِينَ
Pas cun şaʙ ūro (Iʙrohim alajhissalom)-ro faro girift, sitorae did. Va ʙo qavmi xud munozira kard va ʙotil ʙudani dinaşonro isʙot karda guft: «In ast Parvardigori man!» Cun sitora furū raft guft: «Furū raftagonro dūst nadoram». In ʙa on saʙaʙ ʙud, ki qavmaş sitoraparast ʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 76
فَلَمَّا رَءَا ٱلۡقَمَرَ بَازِغٗا قَالَ هَٰذَا رَبِّيۖ فَلَمَّآ أَفَلَ قَالَ لَئِن لَّمۡ يَهۡدِنِي رَبِّي لَأَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلضَّآلِّينَ
Pas on goh mohro did, ki ravşantar az sitora tulū' mekunad. Guft: «In ast Parvardigori man!» Cun moh furū raft, guft: «Agar Parvardigori man maro rohi rostro hidojat nanamojad, az gumrohon xoham ʙud»
Surah Al-Anaam, Verse 77
فَلَمَّا رَءَا ٱلشَّمۡسَ بَازِغَةٗ قَالَ هَٰذَا رَبِّي هَٰذَآ أَكۡبَرُۖ فَلَمَّآ أَفَلَتۡ قَالَ يَٰقَوۡمِ إِنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ
Pas cun xurşedro did, ki tulū' mekunad, guft: «In ast Parvardigori man, in ʙuzurgtar ast!» Va cun furū raft, guft: «Ej qavmi man, hamono man az on cī şariki Alloh medoned, ʙezoram
Surah Al-Anaam, Verse 78
إِنِّي وَجَّهۡتُ وَجۡهِيَ لِلَّذِي فَطَرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ حَنِيفٗاۖ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Hamono man az rūi ixlos rūj ʙa sūi kase ovardam, ki osmonhovu zaminro ofarida ast va man az muşrikon nestam»
Surah Al-Anaam, Verse 79
وَحَآجَّهُۥ قَوۡمُهُۥۚ قَالَ أَتُحَـٰٓجُّوٓنِّي فِي ٱللَّهِ وَقَدۡ هَدَىٰنِۚ وَلَآ أَخَافُ مَا تُشۡرِكُونَ بِهِۦٓ إِلَّآ أَن يَشَآءَ رَبِّي شَيۡـٔٗاۚ وَسِعَ رَبِّي كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمًاۚ أَفَلَا تَتَذَكَّرُونَ
Va qavmaş ʙo ū ʙa siteza (çidol) ʙarxostand. Guft: «Ojo dar ʙorai jagonagii Alloh ʙo man siteza mekuned, hol on ki Ū maro hidojat kardaast? Man az on cize, ki şariki Ū mehisoʙed, nametarsam, agar şumo manro ʙa ma'ʙudhoi ʙotilaton ham tarsoned. Magar on ki Parvardigori man cizero ʙixohad. Ilmi Parvardigori man hama cizro faro giriftaast. Ojo pand namegired, to ʙidoned, ki Ū ta'olo hamai cizhoro xalq kardaast va loiqi iʙodat ast
Surah Al-Anaam, Verse 80
وَكَيۡفَ أَخَافُ مَآ أَشۡرَكۡتُمۡ وَلَا تَخَافُونَ أَنَّكُمۡ أَشۡرَكۡتُم بِٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ عَلَيۡكُمۡ سُلۡطَٰنٗاۚ فَأَيُّ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ أَحَقُّ بِٱلۡأَمۡنِۖ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Caro az on ʙutone, ki şariki Alloh soxtaed, ʙitarsam, dar hole ki şumo cizhoero, ki heç dalele dar ʙorai onho nozil nakardaast, meparasted va ʙime ʙa dil roh namedihed? Agar medoned, ʙigūed, ki kadom jak az in du gurūh (ja'ne gūruhi muvahhidon jo gūruhi muşrikon) sazovori amnijat hastand
Surah Al-Anaam, Verse 81
ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَلَمۡ يَلۡبِسُوٓاْ إِيمَٰنَهُم بِظُلۡمٍ أُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡأَمۡنُ وَهُم مُّهۡتَدُونَ
Kasone, ki imon ovardand va amali şoista kardand va imoni xudro ʙa şirk naomextand, eminī (osudaholī) az ʙaroi eşon ast va eşon hidojatjoftagonand
Surah Al-Anaam, Verse 82
وَتِلۡكَ حُجَّتُنَآ ءَاتَيۡنَٰهَآ إِبۡرَٰهِيمَ عَلَىٰ قَوۡمِهِۦۚ نَرۡفَعُ دَرَجَٰتٖ مَّن نَّشَآءُۗ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
In daleli mo ʙud, ki onro ʙa Iʙrohim (alajhis sallom,) dar ʙaroʙari qavmaş dodem, ki huççataşon qat' gardid. Va ʙaland mekunem dar dunjovu oxirat martaʙavu daraçai har kasero, ki mexohem. Haroina Parvardigori tu hakimu donost
Surah Al-Anaam, Verse 83
وَوَهَبۡنَا لَهُۥٓ إِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۚ كُلًّا هَدَيۡنَاۚ وَنُوحًا هَدَيۡنَا مِن قَبۡلُۖ وَمِن ذُرِّيَّتِهِۦ دَاوُۥدَ وَسُلَيۡمَٰنَ وَأَيُّوبَ وَيُوسُفَ وَمُوسَىٰ وَهَٰرُونَۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Va ʙa ū (Iʙrohim alajhissallom) Ishoq va Ja'quʙro ʙaxşidem va hamagonro hidojat kardem. Va Nūhro peş az in hidojat karda ʙudem va az farzandoni Iʙrohim Dovudu Sulajmon va Ajjuʙu Jusuf va Mūsovu Horun (alajhimus sallomro) hidojat kardem. Va hamcunon pajomʙaronro podoş dodem, nekūkoronro in guna podoş dihem
Surah Al-Anaam, Verse 84
وَزَكَرِيَّا وَيَحۡيَىٰ وَعِيسَىٰ وَإِلۡيَاسَۖ كُلّٞ مِّنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ
Va Zakarijovu Jahjo va Isovu Iljos (alajhimusallom,) ki hama az solehon ʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 85
وَإِسۡمَٰعِيلَ وَٱلۡيَسَعَ وَيُونُسَ وَلُوطٗاۚ وَكُلّٗا فَضَّلۡنَا عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ
Va Ismoilu al-Jasa' va Junusu Lut (alajhimusallom,) ki hamaro ʙar ahli zamoni xud ʙartarī dodem
Surah Al-Anaam, Verse 86
وَمِنۡ ءَابَآئِهِمۡ وَذُرِّيَّـٰتِهِمۡ وَإِخۡوَٰنِهِمۡۖ وَٱجۡتَبَيۡنَٰهُمۡ وَهَدَيۡنَٰهُمۡ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Va az padaronaşonu farzandonaşon va ʙarodaronaşon ʙa'zero hidojat kardem va eşonro ixtijor kardem ʙaroi rasonidani da'vati Mo ʙa sūi qavmaşon va ʙa rohi rost hidojataşon kardem
Surah Al-Anaam, Verse 87
ذَٰلِكَ هُدَى ٱللَّهِ يَهۡدِي بِهِۦ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۚ وَلَوۡ أَشۡرَكُواْ لَحَبِطَ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
In ast hidojati Alloh. Har kiro az ʙandagonaş xohad, ʙa on hidojat mekunad va agar şirk meovardand, a'mole, ki ançom doda ʙudand, noʙud megardid
Surah Al-Anaam, Verse 88
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ وَٱلۡحُكۡمَ وَٱلنُّبُوَّةَۚ فَإِن يَكۡفُرۡ بِهَا هَـٰٓؤُلَآءِ فَقَدۡ وَكَّلۡنَا بِهَا قَوۡمٗا لَّيۡسُواْ بِهَا بِكَٰفِرِينَ
Inho (ja'ne pajomʙaron alajhimussallom) kasone hastand, ki ʙa onho kitoʙi osmonī va hikmat (fahm) va nuʙuvvat (pajomʙariro) dodaem. Agar kofironi Makka ʙa ojathoi Qur'on imon najovarand, qavmi digarero (muhoçironu va ansorro) ūhdadori on mesozem, ki nisʙat ʙa on ʙa Qur'on kufr namevarzand
Surah Al-Anaam, Verse 89
أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ هَدَى ٱللَّهُۖ فَبِهُدَىٰهُمُ ٱقۡتَدِهۡۗ قُل لَّآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرَىٰ لِلۡعَٰلَمِينَ
Inho (pajomʙaron alajhimussallom) kasone hastand, ki Alloh hidojataşon kardaast, pas ʙa ravişi onho ej pajomʙar iqtido kun. Bigū ʙa muşrikon: «Dar ʙaroʙari da'vati xud heç podoşe az şumo nametalaʙam, in kitoʙ (Qur'on) çuz pande ʙaroi mardumi çahon nest»
Surah Al-Anaam, Verse 90
وَمَا قَدَرُواْ ٱللَّهَ حَقَّ قَدۡرِهِۦٓ إِذۡ قَالُواْ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ بَشَرٖ مِّن شَيۡءٖۗ قُلۡ مَنۡ أَنزَلَ ٱلۡكِتَٰبَ ٱلَّذِي جَآءَ بِهِۦ مُوسَىٰ نُورٗا وَهُدٗى لِّلنَّاسِۖ تَجۡعَلُونَهُۥ قَرَاطِيسَ تُبۡدُونَهَا وَتُخۡفُونَ كَثِيرٗاۖ وَعُلِّمۡتُم مَّا لَمۡ تَعۡلَمُوٓاْ أَنتُمۡ وَلَآ ءَابَآؤُكُمۡۖ قُلِ ٱللَّهُۖ ثُمَّ ذَرۡهُمۡ فِي خَوۡضِهِمۡ يَلۡعَبُونَ
Vaqte ki (jahudijon va muşrikon) megūjand, ki Alloh ʙa heç insone cize nozil nakardaast, Allohro oncunon, ki loiqi Ūst, naşinoxtaand, ʙigū (ej Pajomʙar): «Kitoʙero, ki Mūso ʙaroi rūşnoī va hidojati mardum ovard, ki onro ʙar ū nozil karda ʙud? Onro ʙar qoƣazho navişted, porae az onro oşkor mesozed, vale ʙeştarinaşro pinhon medored. Ba şumo cizhoe omūxtand, ki az in peş na şumo medonisted va na padaronaton medonistand. Bigū: «On Alloh ast!» Onhoro ʙiguzor, to dar in ʙahsi ʙotili xeş dilxuş ʙoşand
Surah Al-Anaam, Verse 91
وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ مُّصَدِّقُ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَلِتُنذِرَ أُمَّ ٱلۡقُرَىٰ وَمَنۡ حَوۡلَهَاۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۖ وَهُمۡ عَلَىٰ صَلَاتِهِمۡ يُحَافِظُونَ
In Qur'on kitoʙest, ki firistodem onro ʙoʙarakat, ki tasdiqkunanda ast kitoʙhoi peşinaro va to ʙim kunem ahli Makkaro va sokinoni tamomi zaminro. Kasone, ki ʙa rūzi qijomat imon dorand, ʙovarī dorand, ki Qur'on kalomi Alloh ast. Va namozaşonro dar vaqtaş ado mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 92
وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ قَالَ أُوحِيَ إِلَيَّ وَلَمۡ يُوحَ إِلَيۡهِ شَيۡءٞ وَمَن قَالَ سَأُنزِلُ مِثۡلَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُۗ وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذِ ٱلظَّـٰلِمُونَ فِي غَمَرَٰتِ ٱلۡمَوۡتِ وَٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ بَاسِطُوٓاْ أَيۡدِيهِمۡ أَخۡرِجُوٓاْ أَنفُسَكُمُۖ ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَوۡنَ عَذَابَ ٱلۡهُونِ بِمَا كُنتُمۡ تَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ غَيۡرَ ٱلۡحَقِّ وَكُنتُمۡ عَنۡ ءَايَٰتِهِۦ تَسۡتَكۡبِرُونَ
Kist sitamkortar az on kas, ki ʙa Alloh durūƣ ʙast jo guft, ki ʙa man vahj şuda va hol on ki ʙa ū heç ciz vahj naşuda ʙud va on kas, ki guft: «Man niz monandi ojote, ki Alloh nozil kardast, nozil xoham kard?» Agar ʙuʙinī ej Pajomʙar, on goh, ki in sitamkoron dar sakaroti marg giriftorand va maloikaho ʙar onho dast kuşodaand, ki çoni xeş ʙerun kuned, imrūz şumoro ʙa azoʙi xorkunandae azoʙ mekunand va in çazo ʙar on ast, ki dar ʙorai Alloh ʙa nohaq suxan megufted va az ojoti Ū sarkaşī mekarded
Surah Al-Anaam, Verse 93
وَلَقَدۡ جِئۡتُمُونَا فُرَٰدَىٰ كَمَا خَلَقۡنَٰكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَتَرَكۡتُم مَّا خَوَّلۡنَٰكُمۡ وَرَآءَ ظُهُورِكُمۡۖ وَمَا نَرَىٰ مَعَكُمۡ شُفَعَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ زَعَمۡتُمۡ أَنَّهُمۡ فِيكُمۡ شُرَكَـٰٓؤُاْۚ لَقَد تَّقَطَّعَ بَيۡنَكُمۡ وَضَلَّ عَنكُم مَّا كُنتُمۡ تَزۡعُمُونَ
Haroina tanho-tanho, on tavr ki dar oƣoz şumoro ʙijofaridem, nazdi mo omadaed ʙaroi hisoʙu kitoʙ, dar hole ki har ciro, ki ʙa şumo doda ʙudem az moli dunjo, puşti sar nihodaed va heç jak az şafo'atkunandahoe, ki az ʙutho mepindoşted va onhoro dar iʙodati Alloh şarik mekarded, hamrohaton nameʙinem. Hamono az ham ʙurida şud pajvandii şumo ʙo ʙutho va on e'tiqode, ki doşted raft va nihojat şumo zijon karded
Surah Al-Anaam, Verse 94
۞إِنَّ ٱللَّهَ فَالِقُ ٱلۡحَبِّ وَٱلنَّوَىٰۖ يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَمُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتِ مِنَ ٱلۡحَيِّۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ
Alʙatta Alloh ast, ki donavu xūşahoro meşikofad (merūjonad) va zindaro az murda ʙerun meovarad (hamcunon ki, cūçaro az tuxm) va murdaro az zinda (va tuxmro az murƣ) ʙerun meovarad. In ast Allohi jakto. Pas cī guna az haq gumrohaton mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 95
فَالِقُ ٱلۡإِصۡبَاحِ وَجَعَلَ ٱلَّيۡلَ سَكَنٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ حُسۡبَانٗاۚ ذَٰلِكَ تَقۡدِيرُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ
Şikofandai (xalqkunandai) suʙhgohon ast va şaʙro ʙaroi oromiş qaror dod va xurşedu mohro ʙaroi hisoʙ kardani vaqt. In ast taqdiri Allohi pirūzmandi dono
Surah Al-Anaam, Verse 96
وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلنُّجُومَ لِتَهۡتَدُواْ بِهَا فِي ظُلُمَٰتِ ٱلۡبَرِّ وَٱلۡبَحۡرِۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
Ūst Allohe, ki sitoragonro ʙiofarid, to ʙa onho dar torikihoi xuşkivu darjo rohi xudro ʙijoʙed. Hamono nişonahoi ravşanro ʙaroi onon, ki medonand, az şari'at ʙa tafsil ʙajon kardaem
Surah Al-Anaam, Verse 97
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ فَمُسۡتَقَرّٞ وَمُسۡتَوۡدَعٞۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَفۡقَهُونَ
Va Ūst Allohe, ki şumoro az jak tan (Odam alajhissallom) ʙijofarid. Sipas şumoro qarorgohest dar şikami modar va amonatçoest dar puşti padar. Hamono ojotro ʙaroi onon, ki mefahmand, ʙa tafsil ʙajon kardaem
Surah Al-Anaam, Verse 98
وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦ نَبَاتَ كُلِّ شَيۡءٖ فَأَخۡرَجۡنَا مِنۡهُ خَضِرٗا نُّخۡرِجُ مِنۡهُ حَبّٗا مُّتَرَاكِبٗا وَمِنَ ٱلنَّخۡلِ مِن طَلۡعِهَا قِنۡوَانٞ دَانِيَةٞ وَجَنَّـٰتٖ مِّنۡ أَعۡنَابٖ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُشۡتَبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٍۗ ٱنظُرُوٓاْ إِلَىٰ ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَيَنۡعِهِۦٓۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكُمۡ لَأٓيَٰتٖ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Ūst Allohe, ki az osmon ʙoron firistod va ʙa on ʙoron har guna naʙototero rūjonidem va az on naʙotot tanae saʙz va az on donahoe ʙar jakdigar cida misli hūşai gandum va çav va niz az şoxcahoi xurmo xūşahoe sar farovarda padid ovardem va niz ʙoƣhoe az tokho va zajtunu anor, monandu nomonand. Ba mevai on ʙingared ongoh, ki meva medihand va on goh ki puxta merasand. Hamono, ki dar onho nişonahost, (ja'ne nişonahoi qudrati Ilohist) ʙaroi onon, ki imon meovarand
Surah Al-Anaam, Verse 99
وَجَعَلُواْ لِلَّهِ شُرَكَآءَ ٱلۡجِنَّ وَخَلَقَهُمۡۖ وَخَرَقُواْ لَهُۥ بَنِينَ وَبَنَٰتِۭ بِغَيۡرِ عِلۡمٖۚ سُبۡحَٰنَهُۥ وَتَعَٰلَىٰ عَمَّا يَصِفُونَ
Muşrikon dar iʙodat kardanaşon ʙaroi Alloh şarikone az çin qaror dodand va e'tiqodaşon in ʙud, ki onho naf' jo zarare rasonda metavonand va hol on ki çinro Alloh ofaridaast. Alloh, ki dar ofarinişi maxluqotaş kasero şarik nagirift, incunin dar iʙodataş kasero ʙo xud şarik muqarrar nasoxt. Va az rūi nodonī ʙaroi Ū pisaronu duxtaron nisʙat dodand. Ū pok ast va ʙolotar ast az on cī vasfaş mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 100
بَدِيعُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ أَنَّىٰ يَكُونُ لَهُۥ وَلَدٞ وَلَمۡ تَكُن لَّهُۥ صَٰحِبَةٞۖ وَخَلَقَ كُلَّ شَيۡءٖۖ وَهُوَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Padidovarandai osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost va onhoro az nestī ʙa hastī pajdo kard. cī guna Ūro farzande ʙoşad, hol on ki Ūro hamsare nest. Pok ast Alloh az on ci muşrikon Ūro sifat mekunand. Har cizero Ū ofaridaast va ʙa har cize donost! Va cize az Ū maxfī namemonad
Surah Al-Anaam, Verse 101
ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ فَٱعۡبُدُوهُۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ
(Ej muşrikon) in ast Allohi jakto, ki Parvardigori şumost. Ba çuz Ū heç ma'ʙude nest. Ofarinandai hama ciz ast. Pas Ūro ʙiparasted (va ʙarojaş ʙo to'at sar furū ored,) ki Ū nigahʙoni hama ciz ast! Va tadʙir mekunad hamai umuri xalqaşro
Surah Al-Anaam, Verse 102
لَّا تُدۡرِكُهُ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَهُوَ يُدۡرِكُ ٱلۡأَبۡصَٰرَۖ وَهُوَ ٱللَّطِيفُ ٱلۡخَبِيرُ
Z.Caşmho Ūro dar dunjo nameʙinand, ammo mu'minon dar oxirat Parvardigori xudro ʙe heç mamoniat meʙinand va Ū ʙinandagonro meʙinad. Daqiqu ogoh ast
Surah Al-Anaam, Verse 103
قَدۡ جَآءَكُم بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡۖ فَمَنۡ أَبۡصَرَ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ عَمِيَ فَعَلَيۡهَاۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ
(Ej Pajomʙar ʙa muşrikon ʙigū): Hamono az sūi Parvardigoraton ʙaroi şumo nişonahoi ravşan omad, ki şumo rohi haqro az gumrohī çudo mekuned. Har kī az rūi iʙrat menigarad, ʙa naf'i ūst va har kī caşmi iʙrat ʙarham pūşad, ʙa zijoni ūst. Va man nigohdorandai şumo nestam, ki amalhoi şumoro ʙişumoram! Ba durustī, ki vazifai man rasonandai kalomi Parvardigor ast. Alloh ʙa muqtazoi ilm va hikmati xud kasero, ki xohad hidojat mekunad va kasero, ki xohad gumroh mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 104
وَكَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِيَقُولُواْ دَرَسۡتَ وَلِنُبَيِّنَهُۥ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ
(Va cunon ki dar in Qur'on ʙajon kardem, ʙaroi muşrikon) nişonaho va huççathoi xudro dar amri tavhid va nuʙuvvat va ham cunin nişonahoro ʙaroi onho gunogun ʙajon mekunem (dar har cize ki namedonistand,) to naşavad, ʙigūjand, ki az kase dars giriftaī va Mo in ojotro ʙaroi ahli doniş ʙajon mekunem, ki onro qaʙul mekunand va pajravi on meşavand. (Va onon kasoneand, ki ʙo Rasuli Alloh sallallohu alajhi va sallam va on ci ʙar ū nozil şuda imon ovardagonand)
Surah Al-Anaam, Verse 105
ٱتَّبِعۡ مَآ أُوحِيَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Ej Pajomʙar ʙa har cī az çoniʙi Parvardigorat ʙar tu vahj şudaast, pajravī kun az amru nahje, ki ʙuzurgtarini on tavhidi Alloh ast. Heç ma'ʙude çuz Ū nest. Va az çidol va xusumati muşrikon rūj gardon
Surah Al-Anaam, Verse 106
وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكُواْۗ وَمَا جَعَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ حَفِيظٗاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٖ
Agar Alloh hidojati ononro mexost, onho şirk nameovardand, ʙalki ʙa tu imon meovardand va turo pajravī mekardand va mo turo nigahʙonaşon nasoxtaem, ʙalki tu rasonandai pajomi Mo hastī ʙa sūjaşon va tu korsozaşon nestī, ki dar rizqu rūzii onho çavoʙgūj ʙoşī
Surah Al-Anaam, Verse 107
وَلَا تَسُبُّواْ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ فَيَسُبُّواْ ٱللَّهَ عَدۡوَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖۗ كَذَٰلِكَ زَيَّنَّا لِكُلِّ أُمَّةٍ عَمَلَهُمۡ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِم مَّرۡجِعُهُمۡ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Va (ej musalmonon), daşnom madihed, ʙuthoero ki muşrikon meparastand, zero ki dar ʙaroʙari şumo onho ham Allohro az rūi zulm va nodonī daşnom xohand kard. Cunki onon qavmi çohiland hamcunon ki amali ʙadaşonro ʙarojaşon zinnat dodem. Incunin amali har qavmero dar peşi caşmaşon orostaem. Pas ʙozgaşti onho ʙa sūi Parvardigoraşon ast va Ū hamaro az korhoe, ki kardaand, ogoh mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 108
وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِن جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ لَّيُؤۡمِنُنَّ بِهَاۚ قُلۡ إِنَّمَا ٱلۡأٓيَٰتُ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَا يُشۡعِرُكُمۡ أَنَّهَآ إِذَا جَآءَتۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Muşrikon ʙa saxttarin qasamho ʙa Alloh savgand jod kardand, ki agar Muhammad mū'çizae ʙar mo ʙijovarad, ʙa ū imon meovarem. Bigū (ej Pajomʙar): «Hamono hamai mū'çizaho nazdi Alloh ast va Ū qodir ast ʙar ovardani on, har vaqte ki xohad va şumo (ej mū'minon) az kuço medoned, ki agar mū'çizae ham nozil şavad, imon nameovarand»
Surah Al-Anaam, Verse 109
وَنُقَلِّبُ أَفۡـِٔدَتَهُمۡ وَأَبۡصَٰرَهُمۡ كَمَا لَمۡ يُؤۡمِنُواْ بِهِۦٓ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَنَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ
Va hamcunon, ki ʙori avval ʙa on imon najovardand, in ʙor niz dilhovu didagonaşonro gumroh mekunem va ononro sargardon dar gumrohiaşon raho mesozem. Pas onho ʙa sūi haq roh namejoʙand
Surah Al-Anaam, Verse 110
۞وَلَوۡ أَنَّنَا نَزَّلۡنَآ إِلَيۡهِمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةَ وَكَلَّمَهُمُ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَحَشَرۡنَا عَلَيۡهِمۡ كُلَّ شَيۡءٖ قُبُلٗا مَّا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُوٓاْ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ يَجۡهَلُونَ
Va agar mo talaʙi onhoro qaʙul menamudem va fariştagonro az osmon ʙar onho furud meovardem va murdagonro zinda mekardem, ki ʙo onho suxan gūjand va har cizero gurūh- gurūh nazdi onon gird meovardem, pas ʙa caşmi xud onro medidand ʙoz ham imon nameovardand, magar in ki Alloh ʙixohad. Valekin ʙeştaraşon çohiland
Surah Al-Anaam, Verse 111
وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا لِكُلِّ نَبِيٍّ عَدُوّٗا شَيَٰطِينَ ٱلۡإِنسِ وَٱلۡجِنِّ يُوحِي بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٖ زُخۡرُفَ ٱلۡقَوۡلِ غُرُورٗاۚ وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ
Cunon ki turo, (ej rasul) ʙijozmudem ʙo duşmanonat (muşrikon), hamcunin ʙaroi har Pajomʙare duşmanoni sarkaş az şajotini insu çin qaror dodem. Baroi fireʙi jakdigar suxanoni orosta vahj mekunand, to şunavandaro az rohi Alloh gumroh sozand. Agar Parvardigorat mexost, cunin namekardand. Lekin imtihonest az çoniʙi Parvardigorat. Pas onhoro ʙa holi durūƣʙastanaşon ʙiguzor
Surah Al-Anaam, Verse 112
وَلِتَصۡغَىٰٓ إِلَيۡهِ أَفۡـِٔدَةُ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَلِيَرۡضَوۡهُ وَلِيَقۡتَرِفُواْ مَا هُم مُّقۡتَرِفُونَ
Va merasonand az rohi vasvasa şajtonhoi insu çin suxanoni orostaro, to majl kunand ʙa sūi in vasvasa dilhoi kasone, ki imon nadorand ʙa rūzi oxirat, to pisand kunand on vasvasaro va to amal kunand on ciro, ki onon amalkunandai ononand. (Ja'ne amale, ki sazovori onon ast)
Surah Al-Anaam, Verse 113
أَفَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡتَغِي حَكَمٗا وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنزَلَ إِلَيۡكُمُ ٱلۡكِتَٰبَ مُفَصَّلٗاۚ وَٱلَّذِينَ ءَاتَيۡنَٰهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ يَعۡلَمُونَ أَنَّهُۥ مُنَزَّلٞ مِّن رَّبِّكَ بِٱلۡحَقِّۖ فَلَا تَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ
Bigū, (ej Rasul ʙaroi muşrikon): Ojo dovari digare çuz ma'ʙudi xudam va ma'ʙudi şumo talaʙ kunam va hol on ki Ūst, ki in kitoʙi ravşanro (Qur'on) ʙar şumo nozil kardaast? Va ahli kitoʙ, kasoneand, ki Alloh ʙa onho Tavrot va Inçilro firistod medonand, ki (Qur'on) ʙa haq az çoniʙi Parvardigorat nozil şudaast. Pas az şak ovarandagon maʙoş dar cize ki az on Mo ʙa tu vahj firistodaem
Surah Al-Anaam, Verse 114
وَتَمَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ صِدۡقٗا وَعَدۡلٗاۚ لَّا مُبَدِّلَ لِكَلِمَٰتِهِۦۚ وَهُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Va kalomi Parvardigori tu dar rostivu adolat purra va mukammal ast. Heç kas nametavonad suxanoni Ūro digargun kunad va Ūst şunavo ʙa guftori ʙandagonaş va donost ʙa zohiru ʙotini umuri ʙandagonaş
Surah Al-Anaam, Verse 115
وَإِن تُطِعۡ أَكۡثَرَ مَن فِي ٱلۡأَرۡضِ يُضِلُّوكَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ إِن يَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ هُمۡ إِلَّا يَخۡرُصُونَ
Agar farz karda şavad ej Rasul, ki tu ito'at kunī ʙisjorihoero, ki dar in sarzaminand, turo az rohi Alloh gumroh sozand. Zero onon faqat az pai gumon meravand va faqat ʙa durūƣ suxan megūjand
Surah Al-Anaam, Verse 116
إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ مَن يَضِلُّ عَن سَبِيلِهِۦۖ وَهُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُهۡتَدِينَ
Alʙatta Parvardigori tu ʙa kasone, ki az rohi Vaj dur megardand, ogohtar ast va hidojatjoftagonro az şumo dida ʙehtar meşinosad
Surah Al-Anaam, Verse 117
فَكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كُنتُم بِـَٔايَٰتِهِۦ مُؤۡمِنِينَ
Agar ʙa ojathoi ravşani Alloh imon doşta ʙoşed, az zaʙhe, ki nomi Alloh ʙar on jod şudaast, ʙixūred
Surah Al-Anaam, Verse 118
وَمَا لَكُمۡ أَلَّا تَأۡكُلُواْ مِمَّا ذُكِرَ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَقَدۡ فَصَّلَ لَكُم مَّا حَرَّمَ عَلَيۡكُمۡ إِلَّا مَا ٱضۡطُرِرۡتُمۡ إِلَيۡهِۗ وَإِنَّ كَثِيرٗا لَّيُضِلُّونَ بِأَهۡوَآئِهِم بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ أَعۡلَمُ بِٱلۡمُعۡتَدِينَ
Ci şumoro man' mekunad ej musalmonon az xūrdani on cī nomi Alloh ʙar on jod şudaast, va hamono Alloh cizhoero, ki ʙar şumo harom soxtaast, ʙa tafsil ʙajon kardaast, ƣajri on goho ki ʙa saʙaʙi gurusnagie, ki şumoro ʙa halokat merasonad nocor garded? Va az on ci ki ʙar şumo harom şudaast; misli xudmurda. Pas dar in surat xūrdani on ʙaroi şumo muʙoh ast. Hamono ʙisjore az gumrohon ʙe heç donişe, digaronro gumrohi gumonhoi xud kunand. Alʙatta Parvardigori tu ʙa taçovuzkorone, ki az haddi halol ʙa harom meguzarand, donotar ast
Surah Al-Anaam, Verse 119
وَذَرُواْ ظَٰهِرَ ٱلۡإِثۡمِ وَبَاطِنَهُۥٓۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَكۡسِبُونَ ٱلۡإِثۡمَ سَيُجۡزَوۡنَ بِمَا كَانُواْ يَقۡتَرِفُونَ
Va ej mardum, hamai gunohro, cī oşkor ʙoşad va cī pinhon, tark kuned. Onon, ki gunoh mekunand, ʙa çazoi amalhoi xud xohand rasid
Surah Al-Anaam, Verse 120
وَلَا تَأۡكُلُواْ مِمَّا لَمۡ يُذۡكَرِ ٱسۡمُ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ وَإِنَّهُۥ لَفِسۡقٞۗ وَإِنَّ ٱلشَّيَٰطِينَ لَيُوحُونَ إِلَىٰٓ أَوۡلِيَآئِهِمۡ لِيُجَٰدِلُوكُمۡۖ وَإِنۡ أَطَعۡتُمُوهُمۡ إِنَّكُمۡ لَمُشۡرِكُونَ
(Ej musalmonon,) az zaʙhe, ki nomi Alloh ʙar on jod naşudaast, naxūred, ʙa monandi xudmurda va on ci ʙaroi ʙut jo çin zaʙh şudast. Hamono xūrdani in guna zaʙhşudaho fisq (gunoh) ast. Va şajotini çin ʙa dūstoni xud az şajtonhoi insī vahj mekunand, ki ʙo şumo muçodala kunand va agar ʙa onho farmonʙardorī kuned, şumo va onho dar şirk ʙaroʙared
Surah Al-Anaam, Verse 121
أَوَمَن كَانَ مَيۡتٗا فَأَحۡيَيۡنَٰهُ وَجَعَلۡنَا لَهُۥ نُورٗا يَمۡشِي بِهِۦ فِي ٱلنَّاسِ كَمَن مَّثَلُهُۥ فِي ٱلظُّلُمَٰتِ لَيۡسَ بِخَارِجٖ مِّنۡهَاۚ كَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِلۡكَٰفِرِينَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Ojo on kase, ki dar gumrohi murda ʙud va Mo ʙo imon zindaaş soxtem va nure dar rohaş doştem va ʙa pajravii pajomʙaron tavfiqaş namudem, to ʙa on dar mijoni mardum rohi xudro ʙijoʙad, monandi kasest, ki dar torikii çaholat va gumrohiho giriftor ast va rohi ʙerun şudanro namedonad? Heç goh ʙaroʙar nameşavand. Cunon ki in kofire, ki ʙo şumo dar ʙoʙi gūşti xudmurda ʙahs mekunad ej mū'minon, amali ʙadaşro ʙarojaş orosta kardam, onro ma'qul donist. Incunin amalhoi inkorkunandagoni rohi haqro dar nazaraşon orosta gardondam, to ki giriftori azoʙ gardand
Surah Al-Anaam, Verse 122
وَكَذَٰلِكَ جَعَلۡنَا فِي كُلِّ قَرۡيَةٍ أَكَٰبِرَ مُجۡرِمِيهَا لِيَمۡكُرُواْ فِيهَاۖ وَمَا يَمۡكُرُونَ إِلَّا بِأَنفُسِهِمۡ وَمَا يَشۡعُرُونَ
Va cunon ki ʙo ʙuzurgoni Makka rūj dod, ki peşi rohi dini Allohro giriftand va ʙa in tavr dar har dehae gunahkoronaşonro ʙuzurgonaşon qaror dodem, to dar on ço ʙa ʙoz doştani dini Alloh makr kunand, vale namedonand, ki faqat ʙaroi xud makr mekunand
Surah Al-Anaam, Verse 123
وَإِذَا جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ قَالُواْ لَن نُّؤۡمِنَ حَتَّىٰ نُؤۡتَىٰ مِثۡلَ مَآ أُوتِيَ رُسُلُ ٱللَّهِۘ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ حَيۡثُ يَجۡعَلُ رِسَالَتَهُۥۗ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ أَجۡرَمُواْ صَغَارٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعَذَابٞ شَدِيدُۢ بِمَا كَانُواْ يَمۡكُرُونَ
Cun nişonae ʙar muşrikoni (ahli Makka ʙar rost ʙudani pajomʙarii Muhammad sallallohu alajhi va sallam) nozil şud, ʙa'ze az ʙuzurgonaşon guftand, ki mo imon nameovarem, to on goh, ki har cī ʙa pajomʙaroni Alloh doda şuda, ʙa mo niz doda şavad. Bigū «Alloh donotar ast, ki risolati xudro dar kuço qaror dihad. Ba zudī ʙa gunahgoron ʙa çazoi makre, ki mekardand, az çoniʙi Alloh dar çahannam xorivu azoʙi saxte xohad rasid!»
Surah Al-Anaam, Verse 124
فَمَن يُرِدِ ٱللَّهُ أَن يَهۡدِيَهُۥ يَشۡرَحۡ صَدۡرَهُۥ لِلۡإِسۡلَٰمِۖ وَمَن يُرِدۡ أَن يُضِلَّهُۥ يَجۡعَلۡ صَدۡرَهُۥ ضَيِّقًا حَرَجٗا كَأَنَّمَا يَصَّعَّدُ فِي ٱلسَّمَآءِۚ كَذَٰلِكَ يَجۡعَلُ ٱللَّهُ ٱلرِّجۡسَ عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ
Har kasero, ki Alloh xohad hidojat kunad, ʙa qaʙul kardani haq dilaşro ʙaroi tavhidu imon mekuşojad va har kasero, ki xohad gumroh kunad, az qaʙul kardani haq qalʙaşro cunon tang mekunad, ki az şiddati tangii nafasaş gūjo ʙa osmon ʙolo meravad. Hamin tavr meandozad Alloh nopokiro dar dili kasone, ki imon nameovarand
Surah Al-Anaam, Verse 125
وَهَٰذَا صِرَٰطُ رَبِّكَ مُسۡتَقِيمٗاۗ قَدۡ فَصَّلۡنَا ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَذَّكَّرُونَ
In ast (ej Rasul) rohi rosti Parvardigorat. Ba tahqiq, ojotro ʙaroi mardume, ki pand megirand, ʙatafsil ʙajon kardaem
Surah Al-Anaam, Verse 126
۞لَهُمۡ دَارُ ٱلسَّلَٰمِ عِندَ رَبِّهِمۡۖ وَهُوَ وَلِيُّهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Baroi onho dar nazdi Parvardigoraşon xonai salomatī ast. Va ʙa saʙaʙi korhoe, ki mekunand, Alloh dūstdori onhost
Surah Al-Anaam, Verse 127
وَيَوۡمَ يَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ قَدِ ٱسۡتَكۡثَرۡتُم مِّنَ ٱلۡإِنسِۖ وَقَالَ أَوۡلِيَآؤُهُم مِّنَ ٱلۡإِنسِ رَبَّنَا ٱسۡتَمۡتَعَ بَعۡضُنَا بِبَعۡضٖ وَبَلَغۡنَآ أَجَلَنَا ٱلَّذِيٓ أَجَّلۡتَ لَنَاۚ قَالَ ٱلنَّارُ مَثۡوَىٰكُمۡ خَٰلِدِينَ فِيهَآ إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ إِنَّ رَبَّكَ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
Va (ʙa jod or ej Rasul,) rūze, ki hama kofironro az insu çin gird ovarad va gūjad: «Ej gurūhi çinho, şumo ʙisjore az odamijonro pajravi xud soxted». Va guftand dūstonaşon az odamoni kuffor: «Ej Parvardigori mo, mo az jakdigar ʙahramand meşudem va ʙa pojoni zamone, ki ʙaroi zistani mo qaror doda ʙudī dar hajoti dunjo, rasidem». Alloh gūjad: «Çojgohi şumo otaş ast, çovidona dar on ço xohed ʙud, magar on cī Alloh ʙixohad dar on ço çovidon naxohad mond az gunahkoroni axli tavhid». Alʙatta Parvardigori tu ustuvorkoru dono ast
Surah Al-Anaam, Verse 128
وَكَذَٰلِكَ نُوَلِّي بَعۡضَ ٱلظَّـٰلِمِينَ بَعۡضَۢا بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Va ʙa in tarz ʙa'ze az sitamkoronro ʙa saʙaʙi on ci mekardand, ʙa jakdigar vomeguzorem
Surah Al-Anaam, Verse 129
يَٰمَعۡشَرَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِ أَلَمۡ يَأۡتِكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَقُصُّونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِي وَيُنذِرُونَكُمۡ لِقَآءَ يَوۡمِكُمۡ هَٰذَاۚ قَالُواْ شَهِدۡنَا عَلَىٰٓ أَنفُسِنَاۖ وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا وَشَهِدُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ كَٰفِرِينَ
Ej gurūhi çinho va odamho, ojo ʙar şumo pajomʙarone az xudaton firistoda naşud, to ojoti Maro ʙarojaton ki darʙargirandai amru nahj va ʙajonkunandai nekū ʙad ast ʙixonand va şumoro az didori cunin rūze ʙitarsonand? Inho (muşrikon az insu çin) ʙigūjand: «Mo ʙa zijoni xud guvohī medihem, ki pajomʙaronat ojathojatro ʙa mo rasondand va az ducor şudani imrūz moro ʙim kardand va mo onhoro tasdiq nakardem». Zindagii dunjoī ononro ʙifireft va ʙa zijoni xud guvohī dodand, ki az kofiron ʙudand
Surah Al-Anaam, Verse 130
ذَٰلِكَ أَن لَّمۡ يَكُن رَّبُّكَ مُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا غَٰفِلُونَ
Va in ʙa on saʙaʙ ast, ki Parvardigori tu mardumi heç dehaero, ki ʙexaʙar ʙudand, ʙa sazoi zolimona halok namekard. (Magar rasidani azoʙamon ʙa'd az firistodani pajomʙaron ast)
Surah Al-Anaam, Verse 131
وَلِكُلّٖ دَرَجَٰتٞ مِّمَّا عَمِلُواْۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا يَعۡمَلُونَ
Baroi har jak ito'atkor jo osī ʙaroʙari korhoe, ki ançom dodaand, daraçotest, ki Parvardigori tu az on cī mekunand, ƣofil nest
Surah Al-Anaam, Verse 132
وَرَبُّكَ ٱلۡغَنِيُّ ذُو ٱلرَّحۡمَةِۚ إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَسۡتَخۡلِفۡ مِنۢ بَعۡدِكُم مَّا يَشَآءُ كَمَآ أَنشَأَكُم مِّن ذُرِّيَّةِ قَوۡمٍ ءَاخَرِينَ
Va Parvardigori tu, ki mardumro ʙa iʙodati xud amr namud, az to'ati ʙandagonaş ʙenijoz ast, ʙalki tamomi xalqaş ʙa sūi Ū mūhtoçand va Ū ʙa ʙandagonaş mehruʙon ast. Va hamcunon ki şumoro az nasli mardumoni digar ʙijofarida ast, agar ʙixohad, şumoro meʙarad va pas az şumo har kiro, ki ʙixohad, çonişinaton mesozad
Surah Al-Anaam, Verse 133
إِنَّ مَا تُوعَدُونَ لَأٓتٖۖ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ
(Ej muşrikon) har ci ʙa şumo va'da dodaand, az azoʙ xohad omad va şumoro rohi gureze nest. Va Ū qodir ast, ki şumoro az nav ʙozgardonad, (garcande ki xoku ustuxon ham garded)
Surah Al-Anaam, Verse 134
قُلۡ يَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَامِلٞۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن تَكُونُ لَهُۥ عَٰقِبَةُ ٱلدَّارِۚ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Bigū (ej Rasul): «Ej qavmi man, har cī az dastaton ʙarmeojad, ʙikuned, ki man niz mekunam on ciro, ki Parvardigori man ʙar man amr kardaast; ʙa zudī xohed donist, ki vaqti faro rasidani azoʙ pojoni in zindagī ʙa naf'i kī xohad ʙud, Alʙatta sitamkoron rastagor nameşavand!»
Surah Al-Anaam, Verse 135
وَجَعَلُواْ لِلَّهِ مِمَّا ذَرَأَ مِنَ ٱلۡحَرۡثِ وَٱلۡأَنۡعَٰمِ نَصِيبٗا فَقَالُواْ هَٰذَا لِلَّهِ بِزَعۡمِهِمۡ وَهَٰذَا لِشُرَكَآئِنَاۖ فَمَا كَانَ لِشُرَكَآئِهِمۡ فَلَا يَصِلُ إِلَى ٱللَّهِۖ وَمَا كَانَ لِلَّهِ فَهُوَ يَصِلُ إِلَىٰ شُرَكَآئِهِمۡۗ سَآءَ مَا يَحۡكُمُونَ
Muşrikon ʙaroi Alloh az ziroathovu corpojone, ki ofaridaast, hissae muajjan kardand, ki onro ʙaroi mehmonon va miskinon peşkaş mekardand va hissai digarero az in cizho ʙaroi ʙutonaşon muajjan kardand. Pas on hissae, ki az oni ʙutonaşon ʙud, ʙa Alloh namerasid va on hissae, ki az oni Alloh ʙud, ʙa ʙutonaşon merasid. Ba tarze ʙad dovarī mekardand
Surah Al-Anaam, Verse 136
وَكَذَٰلِكَ زَيَّنَ لِكَثِيرٖ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ قَتۡلَ أَوۡلَٰدِهِمۡ شُرَكَآؤُهُمۡ لِيُرۡدُوهُمۡ وَلِيَلۡبِسُواْ عَلَيۡهِمۡ دِينَهُمۡۖ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَا فَعَلُوهُۖ فَذَرۡهُمۡ وَمَا يَفۡتَرُونَ
(Cunon ki şajtonho ʙaroi muşrikon zinnat dodand, ki az ziroat va corpojon nasiʙaero ʙaroi Alloh va ʙaroi şarikonaşon qaror dihand,) hamcunin (şajtonho) kuştani farzandro az tarsi kamʙaƣalī dar nazari ʙisjore az muşrikon ʙijorostand, to halokaşon kunand va dar ʙorai dinaşon ʙa şakku iştiʙohaşon andozand. Pas gumroh va halok gardand. Agar Alloh mexost, cunin namekardand. (Lekin Alloh ʙa donistanaş ʙa ʙadii holaşon va oqiʙataşon ʙar gumrohī taqdiraşon kard. Pas ʙo durūƣe, ki meʙofand), onhoro guzor (ej Rasul)! Ba zudī Alloh ʙajni tu va onho hukm xohad kard
Surah Al-Anaam, Verse 137
وَقَالُواْ هَٰذِهِۦٓ أَنۡعَٰمٞ وَحَرۡثٌ حِجۡرٞ لَّا يَطۡعَمُهَآ إِلَّا مَن نَّشَآءُ بِزَعۡمِهِمۡ وَأَنۡعَٰمٌ حُرِّمَتۡ ظُهُورُهَا وَأَنۡعَٰمٞ لَّا يَذۡكُرُونَ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَا ٱفۡتِرَآءً عَلَيۡهِۚ سَيَجۡزِيهِم بِمَا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ
(Muşrikon az rūi gumonaşon) guftand: «Inho corpojonu kiştzoroni man'kardaşuda hastand. Heç kas çuz on, ki mo ʙixohem, naʙojad az onho ʙixūrad». Va corpojone hastand, ki savor şudanaşon ʙar hama hol harom ast va corpojone hastand, ki nomi Allohro dar vaqti istifodaʙarii onho jod nakunand, ʙa Alloh durūƣ meʙandand va ʙa zudī ʙa çazoi durūƣe, ki meʙastaand, çazojaşonro xohad dod
Surah Al-Anaam, Verse 138
وَقَالُواْ مَا فِي بُطُونِ هَٰذِهِ ٱلۡأَنۡعَٰمِ خَالِصَةٞ لِّذُكُورِنَا وَمُحَرَّمٌ عَلَىٰٓ أَزۡوَٰجِنَاۖ وَإِن يَكُن مَّيۡتَةٗ فَهُمۡ فِيهِ شُرَكَآءُۚ سَيَجۡزِيهِمۡ وَصۡفَهُمۡۚ إِنَّهُۥ حَكِيمٌ عَلِيمٞ
Va (muşrikon) guftand: «On cī dar şikami in corpojon ast, agar zinda tavallud şavad ʙaroi mardoni mo halol va ʙaroi zanonamon harom ast». Va agar xudmurda ʙoşad, zanu mard dar on şarikand. Alloh ʙa saʙaʙi in guftor çazojaşon xohad kard. Alʙatta Ū hakimu donost
Surah Al-Anaam, Verse 139
قَدۡ خَسِرَ ٱلَّذِينَ قَتَلُوٓاْ أَوۡلَٰدَهُمۡ سَفَهَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖ وَحَرَّمُواْ مَا رَزَقَهُمُ ٱللَّهُ ٱفۡتِرَآءً عَلَى ٱللَّهِۚ قَدۡ ضَلُّواْ وَمَا كَانُواْ مُهۡتَدِينَ
Hamono zijon kardand kasone, ki ʙa ʙeaqlī va nodonī farzandoni xudro kuştand va on ciro ʙa onho rūzī doda ʙud, harom kardand ʙa saʙaʙi durūƣ ʙastanaşon ʙa Alloh. Hamono onon gumroh şudaand va rohi hidojatro najoftaand
Surah Al-Anaam, Verse 140
۞وَهُوَ ٱلَّذِيٓ أَنشَأَ جَنَّـٰتٖ مَّعۡرُوشَٰتٖ وَغَيۡرَ مَعۡرُوشَٰتٖ وَٱلنَّخۡلَ وَٱلزَّرۡعَ مُخۡتَلِفًا أُكُلُهُۥ وَٱلزَّيۡتُونَ وَٱلرُّمَّانَ مُتَشَٰبِهٗا وَغَيۡرَ مُتَشَٰبِهٖۚ كُلُواْ مِن ثَمَرِهِۦٓ إِذَآ أَثۡمَرَ وَءَاتُواْ حَقَّهُۥ يَوۡمَ حَصَادِهِۦۖ وَلَا تُسۡرِفُوٓاْۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ
Va Ūst, ki ʙoƣhoe ofarid gustarda ʙar zamin (misli angur) va niz gajri gustarda (misli xurmo) va daraxti xurmovu kiştzor ʙo ta'mhoi gunogun va zajtunu anor monandi jakdigar, dar manzaraşon va gunogun dar mazzaaşon. Cun hosil kardand, az onho ʙixūred va dar rūzi darav va çam'ovarī haqqi (zakoti) onro niz ʙipardozed va isrof makuned. Hamono Alloh isrofkoronro dūst nadorad
Surah Al-Anaam, Verse 141
وَمِنَ ٱلۡأَنۡعَٰمِ حَمُولَةٗ وَفَرۡشٗاۚ كُلُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ وَلَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
Va niz Alloh ta'olo xalq kard corpojone, ki ʙor meʙarand va ʙar onho savor meşaved va ʙarxe ʙa saʙaʙi in ki xurdand ʙaroi savor şudan va ʙaroi ʙorʙardori salohijat nadorand, misli ʙacai şuturho va monandi on. Pas harom naşumored az on cī Alloh ʙa şumo onro halol rūzī dodaast, ʙixūred va ʙa şajton pajravī makuned, ki hamono şajton duşmani oşkori şumost
Surah Al-Anaam, Verse 142
ثَمَٰنِيَةَ أَزۡوَٰجٖۖ مِّنَ ٱلضَّأۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡمَعۡزِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ نَبِّـُٔونِي بِعِلۡمٍ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Haşt çuft corporo Alloh ʙar ʙandagonaş ato kardaast; du çuft az gūsfand — naru moda va du çuft az ʙuz—naru moda. Bigū ej Rasul ʙaroi muşrikon: «Ojo Alloh on du narro harom kardaast agar gūjand: Ore. Pas durūƣ guftaand, zero ki onho har jak gūsfand va ʙuzi narro harom nameşumoridand. Va jo ʙigū ʙarojaşon on du modaro Alloh harom gardondaast? Agar gūjand: Ore. Niz durūƣ guftaand, zero onho har modae, ki az gūsfand va ʙuz tavallud meşud harom nameşumoridand. Jo ʙarojaşon ʙigū: on ciro, ki dar şikami modagon ast, Alloh onro harom gardondaast? Pas agar gūjand: Ore. Niz durūƣ guftaand, zero onho harom nameşumoridand har jak cize dar çanin qaror dorad az naru moda. Pas da'vojaşon ʙotil şud. Agar on ci rost megūed, az rūi ilm ʙa man xaʙar dihed»
Surah Al-Anaam, Verse 143
وَمِنَ ٱلۡإِبِلِ ٱثۡنَيۡنِ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ ٱثۡنَيۡنِۗ قُلۡ ءَآلذَّكَرَيۡنِ حَرَّمَ أَمِ ٱلۡأُنثَيَيۡنِ أَمَّا ٱشۡتَمَلَتۡ عَلَيۡهِ أَرۡحَامُ ٱلۡأُنثَيَيۡنِۖ أَمۡ كُنتُمۡ شُهَدَآءَ إِذۡ وَصَّىٰكُمُ ٱللَّهُ بِهَٰذَاۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبٗا لِّيُضِلَّ ٱلنَّاسَ بِغَيۡرِ عِلۡمٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ
Va (ʙigū ej Rasul ʙaroi muşrikon) cor çufti digar az şutur naru moda va az gov naru moda,: «Ojo on du narro harom kardaast jo on du modaro jo on ciro, ki dar şikami modagon ast az naru moda, pas caro ʙa'zero halol mehisoʙed va ʙa'zero harom? Ojo on hangom, ki Alloh cunin farmon medod, şumo on ço hozir ʙuded?» Pas cī kas sitamkortar az on kasest, ki ʙa Alloh durūƣ meʙofad, to az rūi ʙexaʙarī mardumro az rohi haq ʙozdoşta gumroh kunad? Alʙatta Alloh sitamkoronero, ki ʙar Alloh durūƣ meʙofand va mardumro gumroh mekunand, ʙa rohi rost hidojat namekunad
Surah Al-Anaam, Verse 144
قُل لَّآ أَجِدُ فِي مَآ أُوحِيَ إِلَيَّ مُحَرَّمًا عَلَىٰ طَاعِمٖ يَطۡعَمُهُۥٓ إِلَّآ أَن يَكُونَ مَيۡتَةً أَوۡ دَمٗا مَّسۡفُوحًا أَوۡ لَحۡمَ خِنزِيرٖ فَإِنَّهُۥ رِجۡسٌ أَوۡ فِسۡقًا أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ غَيۡرَ بَاغٖ وَلَا عَادٖ فَإِنَّ رَبَّكَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Bigū ej Rasul: «Dar mijoni on cī ʙar man vahj şudaast, cizero, ki xūrdani on harom ʙoşad, namejoʙam, çuz xudmurda jo xuni rexta dar vaqti zaʙh, jo gūşti xuk, ki hamono palid ast jo hajvone, ki dar kuştanaş az çihati nofarmonī kardan, ʙe guftani nomi Alloh zaʙhaş kunand».Va har, ki darmondavu nocor şavad ʙa saʙaʙi gurusnagii saxt, pas ʙixurad az in haromşudaho ƣajri taçovuzkunanda. Hamono Parvardigori tu omūrzandavu mehruʙon ast
Surah Al-Anaam, Verse 145
وَعَلَى ٱلَّذِينَ هَادُواْ حَرَّمۡنَا كُلَّ ذِي ظُفُرٖۖ وَمِنَ ٱلۡبَقَرِ وَٱلۡغَنَمِ حَرَّمۡنَا عَلَيۡهِمۡ شُحُومَهُمَآ إِلَّا مَا حَمَلَتۡ ظُهُورُهُمَآ أَوِ ٱلۡحَوَايَآ أَوۡ مَا ٱخۡتَلَطَ بِعَظۡمٖۚ ذَٰلِكَ جَزَيۡنَٰهُم بِبَغۡيِهِمۡۖ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ
Va (ʙa jod or ej Pajomʙar), ki ʙar jahud harom kardem har hajvon va parrandai sohiʙnoxunero va az govu gūsfand, carʙui on har duro çuz on cī ʙar puşti onhost jo ʙar carʙi rudai onhost jo ʙa ustuxonaşon caspida ʙoşad. In haromşudahoro ʙar jahudijon az saʙaʙi sitamkorijaşon çazojaşon dodem va haroina Mo dar har ci megūem rostgū va rostkor hastem
Surah Al-Anaam, Verse 146
فَإِن كَذَّبُوكَ فَقُل رَّبُّكُمۡ ذُو رَحۡمَةٖ وَٰسِعَةٖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُهُۥ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
(Ej Rasul,) agar turo muxolifonat (az muşrikon va jahudijon) durūƣ ʙarorand, ʙarojaşon ʙigū; «Parvardigori şumo sohiʙi rahmati vase' ast va xaşmu azoʙaş az gunahgoron ʙozdoşta naxohad şud»
Surah Al-Anaam, Verse 147
سَيَقُولُ ٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ لَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكۡنَا وَلَآ ءَابَآؤُنَا وَلَا حَرَّمۡنَا مِن شَيۡءٖۚ كَذَٰلِكَ كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ حَتَّىٰ ذَاقُواْ بَأۡسَنَاۗ قُلۡ هَلۡ عِندَكُم مِّنۡ عِلۡمٖ فَتُخۡرِجُوهُ لَنَآۖ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَخۡرُصُونَ
(Muşrikon taqdir va qazoi ilohiro ʙahona karda xohand guft): «Agar Alloh mexost, mo va padaronamon muşrik nameşudem va cizero harom namekardem». Va Alloh ʙar onho rad karda şuʙhai ononro ʙajon mekunad: Hamcunin kasone, ki peş az onho ʙudand, pajomʙaronro durūƣ ʙarovardand va xaşmu azoʙi Moro caşidand. Bigū (ej Rasul): «Agar şumoro donişe hast, dar on ci harom şumorided az corpo va kiştzor, pas onro ʙaroi mo oşkor sozed. Vale şumo dar umuri din tanho az gumoni xeş pajravī mekuned va ʙa çuz durūƣ cize namegūed
Surah Al-Anaam, Verse 148
قُلۡ فَلِلَّهِ ٱلۡحُجَّةُ ٱلۡبَٰلِغَةُۖ فَلَوۡ شَآءَ لَهَدَىٰكُمۡ أَجۡمَعِينَ
Bigū (ej Rasul ʙarojaşon): «Xosi Alloh ast daleli mahkamu raso, agar mexost hamai şumoro ʙa rohi rost hidojat mekard»
Surah Al-Anaam, Verse 149
قُلۡ هَلُمَّ شُهَدَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ يَشۡهَدُونَ أَنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَ هَٰذَاۖ فَإِن شَهِدُواْ فَلَا تَشۡهَدۡ مَعَهُمۡۚ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَهُم بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ
Bigū ej Rasul ʙaroi kasone, ki haloli Allohro harom mekunand va onro ʙa Alloh nisʙat medihand: «Guvohonatonro, ki guvohī medihand, ki Alloh in jo onro harom kardaast az kişt va corpo, ʙijovared!» Pas agar guvohī dodand, tu ʙo onon guvohī nadeh va az xostahoi onhoe, ki ojoti Moro durūƣ guftand va ʙa oxirat imon nadorand va kasonero ʙo Parvardigoraşon ʙaroʙar şarik medorand, pajravī makun
Surah Al-Anaam, Verse 150
۞قُلۡ تَعَالَوۡاْ أَتۡلُ مَا حَرَّمَ رَبُّكُمۡ عَلَيۡكُمۡۖ أَلَّا تُشۡرِكُواْ بِهِۦ شَيۡـٔٗاۖ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنٗاۖ وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُم مِّنۡ إِمۡلَٰقٖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُكُمۡ وَإِيَّاهُمۡۖ وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَۖ وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Bigū (ej Rasul ʙarojaşon): «Bijoed, to on ciro, ki Parvardigoraton ʙar şumo harom kardaast, ʙarojaton ʙixonam. In ki ʙa Alloh cizero şirk najovared dar iʙodataş! Balki çami'i nav'hoi iʙodatro ʙaroi Ū sarf namoed, (ʙa monandi duo, tars, umed va ƣajri inho). Va ʙa padaru modar nekī kuned! Va az ʙimi kamʙaƣalī farzandoni xudro nakuşed! Mo ʙa şumo va onho rūzī medihem. Va ʙa korhoi ziştu ʙehajoiho cī pinhonu cī oşkoro nazdik naşaved! Va kasero, ki Alloh kuştanaşro harom kardaast, ʙa ƣajri xaq makuşed! Inhost on cī Alloh şumoro ʙa on suporiş mekunad, ʙoşad, ki ʙa aql darjoʙed
Surah Al-Anaam, Verse 151
وَلَا تَقۡرَبُواْ مَالَ ٱلۡيَتِيمِ إِلَّا بِٱلَّتِي هِيَ أَحۡسَنُ حَتَّىٰ يَبۡلُغَ أَشُدَّهُۥۚ وَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ لَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَاۖ وَإِذَا قُلۡتُمۡ فَٱعۡدِلُواْ وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰۖ وَبِعَهۡدِ ٱللَّهِ أَوۡفُواْۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Va ʙa moli jatim nazdik maşaved, magar ʙa nekūtarin vaçhe, ki ʙa foidai ū ʙoşad, to ʙa sinni ʙuluƣ rasad. Va pajmonavu vaznro az rūi adl komil kuned! Mo ʙa kase çuz ʙa andozai tavonoiaş taklif namekunem. Va har goh suxan gūed, odilona gūed, harcand ʙa zijoni xeşovandonaton ʙoşad. Va ʙa ahdi Alloh vafo kuned! Inhost on cī Alloh şumoro ʙa on suporiş mekunad, ʙoşad, ki pand gired
Surah Al-Anaam, Verse 152
وَأَنَّ هَٰذَا صِرَٰطِي مُسۡتَقِيمٗا فَٱتَّبِعُوهُۖ وَلَا تَتَّبِعُواْ ٱلسُّبُلَ فَتَفَرَّقَ بِكُمۡ عَن سَبِيلِهِۦۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ
Va in ast rohi rosti Man. Az on pajravī kuned va ʙa rohhoi gunogun maraved, ki şumoro az rohi Alloh parokanda mesozad. Inhost on cī Alloh şumoro ʙa on suporiş mekunad, to parhezgor şaved!»
Surah Al-Anaam, Verse 153
ثُمَّ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ تَمَامًا عَلَى ٱلَّذِيٓ أَحۡسَنَ وَتَفۡصِيلٗا لِّكُلِّ شَيۡءٖ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لَّعَلَّهُم بِلِقَآءِ رَبِّهِمۡ يُؤۡمِنُونَ
Sipas (ʙigū ej Rasul ʙaroi muşrikon), ki Alloh ta'olo ʙa Mūso kitoʙi Tavrotro dod, to ne'mataşro ʙar nekūkoroni ummati Muso tamom kunad va to ʙajon kunad, ahkomi har cizro az umuri dinaşon ʙo rohi hidojat va rahmatu mehruʙonī, to ki ʙani Isroil ʙa muloqoti Parvardigori xud imon orand
Surah Al-Anaam, Verse 154
وَهَٰذَا كِتَٰبٌ أَنزَلۡنَٰهُ مُبَارَكٞ فَٱتَّبِعُوهُ وَٱتَّقُواْ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
In (Qur'on) kitoʙest muʙorak. Onro nozil kardaem (ʙar Pajomʙaramon Muhammad sallallohu alajhi va sallam, ki dar on xajri ʙisjor ast). Pas ʙa on ci ki amr mekunad va az on ci man' mekunad, pajravī kuned va parhezgor ʙoşed, ʙoşad, ki mavridi rahmat qaror gired
Surah Al-Anaam, Verse 155
أَن تَقُولُوٓاْ إِنَّمَآ أُنزِلَ ٱلۡكِتَٰبُ عَلَىٰ طَآئِفَتَيۡنِ مِن قَبۡلِنَا وَإِن كُنَّا عَن دِرَاسَتِهِمۡ لَغَٰفِلِينَ
Furud ovardem Qur'onro to nagūed (ej kofironi araʙ), ki tanho ʙar du gurūhe (jahudu nasoro), ki peş az mo ʙudand, kitoʙ nozil şuda va mo az omūxtani onho ƣofil ʙudaem
Surah Al-Anaam, Verse 156
أَوۡ تَقُولُواْ لَوۡ أَنَّآ أُنزِلَ عَلَيۡنَا ٱلۡكِتَٰبُ لَكُنَّآ أَهۡدَىٰ مِنۡهُمۡۚ فَقَدۡ جَآءَكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞۚ فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّن كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ وَصَدَفَ عَنۡهَاۗ سَنَجۡزِي ٱلَّذِينَ يَصۡدِفُونَ عَنۡ ءَايَٰتِنَا سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ بِمَا كَانُواْ يَصۡدِفُونَ
Jo nagūed (ej muşrikon), ki agar ʙar mo niz kitoʙ nozil meşud, (cunon ki ʙar jahudu nasoro nozil şud), ʙehtar az onon ʙa rohi hidojat meraftem. Hamono ʙar şumo niz az çoniʙi Parvardigoraton daleli ravşan va hidojat ʙa sūi haq rahmat ʙa ummat faro rasid. Va kist sitamgortar az kase, ki ojoti Allohro durūƣ pindorad va az onho rūj ʙigardonad? Ba zudī kasonero, ki az ojoti Mo rūj megardonand, ʙa saʙaʙi in rūjgardoniaşon az ojoti Mo, dar otaşi çahannam ʙa azoʙi ʙad çazo xohem dod
Surah Al-Anaam, Verse 157
هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّآ أَن تَأۡتِيَهُمُ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ أَوۡ يَأۡتِيَ رَبُّكَ أَوۡ يَأۡتِيَ بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَۗ يَوۡمَ يَأۡتِي بَعۡضُ ءَايَٰتِ رَبِّكَ لَا يَنفَعُ نَفۡسًا إِيمَٰنُهَا لَمۡ تَكُنۡ ءَامَنَتۡ مِن قَبۡلُ أَوۡ كَسَبَتۡ فِيٓ إِيمَٰنِهَا خَيۡرٗاۗ قُلِ ٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ
Ojo onon, ki az haq rūj gardondand va digaronro az haq ʙozdoştand, intizori on dorand, ki fariştai marg ʙo joronaş ʙaroi qaʙzi rūhaşon nazdaşon ʙijojand? Jo Parvardigorat ʙaroi çudo kardani ʙajni ʙandagon nekūkorro az ʙadkor nazdaşon ʙijojad? «Jo nişonae az nişonahoi Alloh ʙa nazdik omadani rūzi qijomat ʙar onho zohir şavad? Rūze, ki ʙa'ze nişonahoi Alloh oşkor şavad, imoni kase, ki peş az on imon najovarda jo dar vaqti imon doştanaş kori neke ançom nadodaast, ʙaroi ū foidae naxohad doşt. Bigū (ej Rasul ʙarojaşon): «Muntazir ʙoşed, hamono mo niz muntazirem, on rūzro, to ʙidoned, ki kadomi jake az mo ʙa osoiş sazovortar ast»
Surah Al-Anaam, Verse 158
إِنَّ ٱلَّذِينَ فَرَّقُواْ دِينَهُمۡ وَكَانُواْ شِيَعٗا لَّسۡتَ مِنۡهُمۡ فِي شَيۡءٍۚ إِنَّمَآ أَمۡرُهُمۡ إِلَى ٱللَّهِ ثُمَّ يُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ
Hamono kasone, ki parokanda kardand dini xudro va gurūh gurūh çudo şudand, ʙe gumon tu (ej Rasul) az onon dur hastī. Hamono hukmi onho ʙa sūi Alloh ast va ononro ʙa korhoe, ki mekardand, ogoh mesozad va kasonero, ki az onho tavʙa kardand va nekūkorī kardand, podoş medihad va kasone, ki ʙadkorī kardaand, azoʙaşon medihad
Surah Al-Anaam, Verse 159
مَن جَآءَ بِٱلۡحَسَنَةِ فَلَهُۥ عَشۡرُ أَمۡثَالِهَاۖ وَمَن جَآءَ بِٱلسَّيِّئَةِ فَلَا يُجۡزَىٰٓ إِلَّا مِثۡلَهَا وَهُمۡ لَا يُظۡلَمُونَ
Har kas kori neke ançom dihad, dah ʙaroʙar ʙa ū podoş dihand va har kī kori ʙade ançom dihad, tanho monandi on çazo ʙinad, to sitame ʙar onho miqdori zarrae narafta ʙoşad
Surah Al-Anaam, Verse 160
قُلۡ إِنَّنِي هَدَىٰنِي رَبِّيٓ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ دِينٗا قِيَمٗا مِّلَّةَ إِبۡرَٰهِيمَ حَنِيفٗاۚ وَمَا كَانَ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
Bigū (ej Rasul ʙaroi inho muşrikon): «Alʙatta Parvardigori man maro ʙa rohi rost hidojat kardaast, ʙa dini hameşa ustuvor va on islom ast, dini tavhid, dini hanifi Iʙrohim. Va Iʙrohim (alajhissalom) az muşrikon naʙud»
Surah Al-Anaam, Verse 161
قُلۡ إِنَّ صَلَاتِي وَنُسُكِي وَمَحۡيَايَ وَمَمَاتِي لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Bigū (ej Rasul ʙaroi inho muşrikon): «Hamono namozi man va qurʙonii man va zindagii man va margi man ʙaroi Alloh ast, ki Parvardigori çahonijon ast
Surah Al-Anaam, Verse 162
لَا شَرِيكَ لَهُۥۖ وَبِذَٰلِكَ أُمِرۡتُ وَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡمُسۡلِمِينَ
Ūro şarike nest dar iʙodataş va ofarinişaş va dar nom va sifathojaş. Ba man cunin amr şudast, ki xolis Parvardigoramro parastiş kunam va man az naxustin musalmon dar mijoni in ummat hastam
Surah Al-Anaam, Verse 163
قُلۡ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡغِي رَبّٗا وَهُوَ رَبُّ كُلِّ شَيۡءٖۚ وَلَا تَكۡسِبُ كُلُّ نَفۡسٍ إِلَّا عَلَيۡهَاۚ وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّكُم مَّرۡجِعُكُمۡ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ
Bigū (ej Rasul): «Ojo çuz Alloh Parvardigore çūjam?» Ū Parvardigori har cizest va har kas tanho çazoi kori xudro meʙinad. Va kase ʙori gunohī digarero ʙar dūş namekaşad. Sipas ʙozgaşti hamai şumo ʙa nazdi Parvardigoraton ast va Ū şumoro ʙa on cizhoe, ki dar on az umuri din ixtilof mevarzided, ogoh mekunad
Surah Al-Anaam, Verse 164
وَهُوَ ٱلَّذِي جَعَلَكُمۡ خَلَـٰٓئِفَ ٱلۡأَرۡضِ وَرَفَعَ بَعۡضَكُمۡ فَوۡقَ بَعۡضٖ دَرَجَٰتٖ لِّيَبۡلُوَكُمۡ فِي مَآ ءَاتَىٰكُمۡۗ إِنَّ رَبَّكَ سَرِيعُ ٱلۡعِقَابِ وَإِنَّهُۥ لَغَفُورٞ رَّحِيمُۢ
Ūst Allohe, ki şumoro xalifagoni zamin kard va ʙa'zero ʙar ʙa'zi digar ʙa daraçaho ʙartarī dod, to şumoro dar cize, ki dodaast, ʙijozmojad. Alʙatta Parvardigorat kasero, ki az Ū nofarmonī kunad, zud çazo medihad va alʙatta Ū ʙaxşandavu mehruʙon ast, ʙa kase ki ʙa Vaj imon ʙijovarad va amali soleh ançom dihad va az gunohi kaʙira tavʙa kunad
Surah Al-Anaam, Verse 165