UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Al-Araf - Tajik Translation by Khoja Mirov


الٓمٓصٓ

Alif, lom, mim, sod
Surah Al-Araf, Verse 1


كِتَٰبٌ أُنزِلَ إِلَيۡكَ فَلَا يَكُن فِي صَدۡرِكَ حَرَجٞ مِّنۡهُ لِتُنذِرَ بِهِۦ وَذِكۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ

Qur'on kitoʙest, ki ʙar tu ej Pajomʙar nozil şuda, dar dili tu az on şuʙhae naʙoşad. On az tarafi Alloh furud ovarda şudaast, to ʙa on ʙim kunī kofironro az azoʙi Alloh va mū'minonro pandu andarze ʙoşad
Surah Al-Araf, Verse 2


ٱتَّبِعُواْ مَآ أُنزِلَ إِلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡ وَلَا تَتَّبِعُواْ مِن دُونِهِۦٓ أَوۡلِيَآءَۗ قَلِيلٗا مَّا تَذَكَّرُونَ

Pajravī kuned ej mardum kitoʙero, ki nozil şud ʙa sūi şumo az çoniʙi Parvardigoraton va ƣajri Ū dūstonero (ja'ne peşvojonatonro monandi şajtonho va rahʙoniho) pajravī makuned! Hamono şumo kame pandu nasihatro mepazired
Surah Al-Araf, Verse 3


وَكَم مِّن قَرۡيَةٍ أَهۡلَكۡنَٰهَا فَجَآءَهَا بَأۡسُنَا بَيَٰتًا أَوۡ هُمۡ قَآئِلُونَ

cī ʙaso dehaho, ki mardumaşro ʙa saʙaʙi ito'at nakardanaşon amri Moro ʙa halokat rasonidaem va azoʙi mo hangomi şaʙ jo on goh, ki ʙa xoʙi nisfirūzī furū rafta ʙudand, ʙa onon darrasid. (Alloh in du vaqtro maxsus zikr namudaast, zero in du vaqt; vaqti oromiş va istirohatand. Pas omadani azoʙ dar in vaqtho ʙadtar va saxttar ast)
Surah Al-Araf, Verse 4


فَمَا كَانَ دَعۡوَىٰهُمۡ إِذۡ جَآءَهُم بَأۡسُنَآ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ إِنَّا كُنَّا ظَٰلِمِينَ

Cun azoʙi Mo ʙa onon darrasid, suxanaşon çuz in naʙud, ki guftand: «Hamono mo sitamkor ʙudem. (ja'ne ʙa gunohojaşon iqror şudand)!»
Surah Al-Araf, Verse 5


فَلَنَسۡـَٔلَنَّ ٱلَّذِينَ أُرۡسِلَ إِلَيۡهِمۡ وَلَنَسۡـَٔلَنَّ ٱلۡمُرۡسَلِينَ

Alʙatta, xohem pursid az mardume, ki ʙarojaşon pajomʙarone firistoda şuda va niz az pajomʙarone, ki firistoda şudaand
Surah Al-Araf, Verse 6


فَلَنَقُصَّنَّ عَلَيۡهِم بِعِلۡمٖۖ وَمَا كُنَّا غَآئِبِينَ

Alʙatta hamai on amalhoe, ki dar dunjo guftaand va kardaand az rūi ilmu doniş ʙar onho ʙajon xohem kard, zero Mo hargiz az onon va ahvolaşon ƣoiʙ naʙudaem
Surah Al-Araf, Verse 7


وَٱلۡوَزۡنُ يَوۡمَئِذٍ ٱلۡحَقُّۚ فَمَن ثَقُلَتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ

Dar on rūzi qijomat dar tarozu ʙarkaşidani amalhoi ʙandagon haq xohad ʙud. Onhoe, ki tarozuhoi a'moli nekaşon vaznin ast, rastagoronand (naçot joftagonand)
Surah Al-Araf, Verse 8


وَمَنۡ خَفَّتۡ مَوَٰزِينُهُۥ فَأُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُم بِمَا كَانُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَظۡلِمُونَ

Onon, ki ʙa saʙaʙi ʙadihojaşon tarozui a'molaşon saʙuk gaştaast, kasone hastand, ki ʙa ojoti Mo imon najovarda ʙudand va az in rū, ʙa xud zijon rasonidaand
Surah Al-Araf, Verse 9


وَلَقَدۡ مَكَّنَّـٰكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَجَعَلۡنَا لَكُمۡ فِيهَا مَعَٰيِشَۗ قَلِيلٗا مَّا تَشۡكُرُونَ

Hamono -ej mardum- dar zamin çojgohaton dodem va rohhoi ma'işatatonro dar on muqarrar namudem. Va cī andak şukr mekuned
Surah Al-Araf, Verse 10


وَلَقَدۡ خَلَقۡنَٰكُمۡ ثُمَّ صَوَّرۡنَٰكُمۡ ثُمَّ قُلۡنَا لِلۡمَلَـٰٓئِكَةِ ٱسۡجُدُواْ لِأٓدَمَ فَسَجَدُوٓاْ إِلَّآ إِبۡلِيسَ لَمۡ يَكُن مِّنَ ٱلسَّـٰجِدِينَ

Va hamono şumoro (ja'ne padari şumo Odam alajhissalomro) ʙijofaridaem va ūro ʙehtarin surat ʙaxşidem on goh ʙa fariştagon guftem: «Odamro saçda kuned». Hama saçda kardand, çuz Iʙlis va (Iʙlis az rūi takaʙʙur) az saçdakunandagon naʙud
Surah Al-Araf, Verse 11


قَالَ مَا مَنَعَكَ أَلَّا تَسۡجُدَ إِذۡ أَمَرۡتُكَۖ قَالَ أَنَا۠ خَيۡرٞ مِّنۡهُ خَلَقۡتَنِي مِن نَّارٖ وَخَلَقۡتَهُۥ مِن طِينٖ

(Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Vaqte turo ʙa saçda farmon dodam, cī ciz turo az on ʙozdoşt?» Iʙlis guft: «Man az ū ʙehtaram, maro az otaş ofaridaī va ūro az gil». (Iʙlis ʙar in ʙovar ʙud, ki unsuri otaş az unsuri gil ʙehtar ast)
Surah Al-Araf, Verse 12


قَالَ فَٱهۡبِطۡ مِنۡهَا فَمَا يَكُونُ لَكَ أَن تَتَكَبَّرَ فِيهَا فَٱخۡرُجۡ إِنَّكَ مِنَ ٱلصَّـٰغِرِينَ

(Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Pas furud rav az çannat, zero loiq nest turo, ki dar on sarkaşi kunī, pas ʙerun şav az çannat. Hamono tu ej Iʙlis az xoru zor şudagonī
Surah Al-Araf, Verse 13


قَالَ أَنظِرۡنِيٓ إِلَىٰ يَوۡمِ يُبۡعَثُونَ

(Iʙlis) guft: «Maro to rūzi qijomat, ki zinda meşavand, mūhlat deh»
Surah Al-Araf, Verse 14


قَالَ إِنَّكَ مِنَ ٱلۡمُنظَرِينَ

(Alloh) guft: «Hamono tu to damidani suri avval az mūhlatjoftagonī»
Surah Al-Araf, Verse 15


قَالَ فَبِمَآ أَغۡوَيۡتَنِي لَأَقۡعُدَنَّ لَهُمۡ صِرَٰطَكَ ٱلۡمُسۡتَقِيمَ

(Iʙlis) guft: «Ba saʙaʙi on, ki gumroh kardī maro, alʙatta ʙinişinam, to ʙozdoram farzandoni Odamro az rohi rosti Tu
Surah Al-Araf, Verse 16


ثُمَّ لَأٓتِيَنَّهُم مِّنۢ بَيۡنِ أَيۡدِيهِمۡ وَمِنۡ خَلۡفِهِمۡ وَعَنۡ أَيۡمَٰنِهِمۡ وَعَن شَمَآئِلِهِمۡۖ وَلَا تَجِدُ أَكۡثَرَهُمۡ شَٰكِرِينَ

Pas alʙatta ʙijojam ʙa sūjaşon az peş to dar dilaşon ʙa rūzi oxirat şakro doxil kunam va az puşt muhaʙʙati dunjoro dar dilaşon ço kunam va az çoniʙi rost dar dinaşon şuʙha andozam va az cap ʙar gunoh çalʙmandaşon kunam va najoʙi ʙisjorii ononro şukrguzor
Surah Al-Araf, Verse 17


قَالَ ٱخۡرُجۡ مِنۡهَا مَذۡءُومٗا مَّدۡحُورٗاۖ لَّمَن تَبِعَكَ مِنۡهُمۡ لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنكُمۡ أَجۡمَعِينَ

(Alloh ʙa Iʙlis) guft: «Az in ço (çannat) ʙerun şav, mazammatşudavu rondaşuda! Har, ki pajravī kunad turo az farzandoni Odam, alʙatta pur kunam dūzaxro az hamai şumojon
Surah Al-Araf, Verse 18


وَيَـٰٓـَٔادَمُ ٱسۡكُنۡ أَنتَ وَزَوۡجُكَ ٱلۡجَنَّةَ فَكُلَا مِنۡ حَيۡثُ شِئۡتُمَا وَلَا تَقۡرَبَا هَٰذِهِ ٱلشَّجَرَةَ فَتَكُونَا مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Ej Odam, tu va hamsarat (Havvo) dar ʙihişt makon gired. Pas az har ço, ki xohed, ʙixūred az mevahoi çannat, vale ʙa in daraxt nazdik maşaved, ki dar surati nazdik şudan, az sitamgoron xohed şud
Surah Al-Araf, Verse 19


فَوَسۡوَسَ لَهُمَا ٱلشَّيۡطَٰنُ لِيُبۡدِيَ لَهُمَا مَا وُۥرِيَ عَنۡهُمَا مِن سَوۡءَٰتِهِمَا وَقَالَ مَا نَهَىٰكُمَا رَبُّكُمَا عَنۡ هَٰذِهِ ٱلشَّجَرَةِ إِلَّآ أَن تَكُونَا مَلَكَيۡنِ أَوۡ تَكُونَا مِنَ ٱلۡخَٰلِدِينَ

Pas şajton on duro (Odam va Havvoro) vasvasa kard, to şarmgohaşonro, ki pūşida ʙudand, dar nazaraşon oşkor kunad. Va on duro fireʙ doda guft: «Parvardigoraton şumoro az in daraxt man' kard, to maʙodo du fariştae meşaved jo ki çovidona dar çannat memoned
Surah Al-Araf, Verse 20


وَقَاسَمَهُمَآ إِنِّي لَكُمَا لَمِنَ ٱلنَّـٰصِحِينَ

Va (Iʙlis) ʙarojaşon savgand xūrd, ki nasihatgaru xajrxohi şumojam
Surah Al-Araf, Verse 21


فَدَلَّىٰهُمَا بِغُرُورٖۚ فَلَمَّا ذَاقَا ٱلشَّجَرَةَ بَدَتۡ لَهُمَا سَوۡءَٰتُهُمَا وَطَفِقَا يَخۡصِفَانِ عَلَيۡهِمَا مِن وَرَقِ ٱلۡجَنَّةِۖ وَنَادَىٰهُمَا رَبُّهُمَآ أَلَمۡ أَنۡهَكُمَا عَن تِلۡكُمَا ٱلشَّجَرَةِ وَأَقُل لَّكُمَآ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ لَكُمَا عَدُوّٞ مُّبِينٞ

Va on du (Odam va Havvo)- ro fireʙ dod va ʙa pastī afkand. Cun az on mevai daraxt xūrdand, şarmgohhojaşon oşkor şud, şarm doştand va ʙargero ʙoloi ʙarge ʙar tani xud mecaspondand to avrati xudro ʙipūşonand az ʙarghoi ʙihişt. Parvardigoraşon nido dod: «Ojo şumoro az xūrdani on daraxt man' nakarda ʙudam va nagufta ʙudam, ki şajton oşkoro duşmani şumost?»
Surah Al-Araf, Verse 22


قَالَا رَبَّنَا ظَلَمۡنَآ أَنفُسَنَا وَإِن لَّمۡ تَغۡفِرۡ لَنَا وَتَرۡحَمۡنَا لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ

Guftand (Odam va Havvo): «Ej Parvardigori mo, ʙa xud sitam kardem ʙa xūrdani mevai on daraxt va agar moro najomūrzī va ʙar mo mehruʙonī nakunī, alʙatta az zijondidagon xohem ʙud»
Surah Al-Araf, Verse 23


قَالَ ٱهۡبِطُواْ بَعۡضُكُمۡ لِبَعۡضٍ عَدُوّٞۖ وَلَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُسۡتَقَرّٞ وَمَتَٰعٌ إِلَىٰ حِينٖ

Alloh (ʙa Odamu Havvo va Iʙlis) guft: «Furud oed az osmon, ʙarxe duşmani ʙarxe digar va to dami marg zamin qarorgoh va çoi tamattūʹi (ʙahraʙardorii) şumo xohad ʙud»
Surah Al-Araf, Verse 24


قَالَ فِيهَا تَحۡيَوۡنَ وَفِيهَا تَمُوتُونَ وَمِنۡهَا تُخۡرَجُونَ

Alloh (ʙa Odam va Havvo) guft: «Dar on ço zindagī xohed kard va dar on ço xohed murd va az on ʙerun ovarda şaved dar rūzi qijomat»
Surah Al-Araf, Verse 25


يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ قَدۡ أَنزَلۡنَا عَلَيۡكُمۡ لِبَاسٗا يُوَٰرِي سَوۡءَٰتِكُمۡ وَرِيشٗاۖ وَلِبَاسُ ٱلتَّقۡوَىٰ ذَٰلِكَ خَيۡرٞۚ ذَٰلِكَ مِنۡ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ لَعَلَّهُمۡ يَذَّكَّرُونَ

Ej farzandoni Odam, hamono ʙaroi şumo liʙose firistodem, to şarmgohatonro ʙipūşad va in liʙos zarurī ast va niz liʙosi zinnatro, ki in liʙosi kamoli ne'mat ast. Va liʙosi parhezgorī, ki in ʙa ço ovardani amrhoi Alloh va dur ʙudan az man'kardahoi Ūst va on ʙehtarin liʙos ast ʙaroi mū'min. Va in jake az ojoti Alloh ast, ʙoşad, ki pand girand
Surah Al-Araf, Verse 26


يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ لَا يَفۡتِنَنَّكُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ كَمَآ أَخۡرَجَ أَبَوَيۡكُم مِّنَ ٱلۡجَنَّةِ يَنزِعُ عَنۡهُمَا لِبَاسَهُمَا لِيُرِيَهُمَا سَوۡءَٰتِهِمَآۚ إِنَّهُۥ يَرَىٰكُمۡ هُوَ وَقَبِيلُهُۥ مِنۡ حَيۡثُ لَا تَرَوۡنَهُمۡۗ إِنَّا جَعَلۡنَا ٱلشَّيَٰطِينَ أَوۡلِيَآءَ لِلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ

Ej farzandoni Odam, şajton şumoro nafireʙad, hamcunon ki padaru modaratonro (Odam va Havvoro) az ʙihişt ʙerun rond, liʙos az tanaşon ʙerun kard, to şarmgohaşonro ʙa onho ʙinamojonad. Hamono şajton va hampeşagonaş az çoe, ki onhoro nameʙined, şumoro meʙinand. Hamono Mo şajtonhoro dūstoni kasone qaror dodem, ki ʙa jagonagii Alloh imon nameovarand
Surah Al-Araf, Verse 27


وَإِذَا فَعَلُواْ فَٰحِشَةٗ قَالُواْ وَجَدۡنَا عَلَيۡهَآ ءَابَآءَنَا وَٱللَّهُ أَمَرَنَا بِهَاۗ قُلۡ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَأۡمُرُ بِٱلۡفَحۡشَآءِۖ أَتَقُولُونَ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ

Cun kuffor kori zişte kunand, gūjand: «Padaroni xudro niz cunin joftaem va Alloh moro ʙa on farmon dodaast». Bigū (ej Pajomʙar): «Alloh ʙa ziştkorī farmon namedihad. Caro ʙa Alloh nisʙat medihed, on cizhoero, ki namedoned?»
Surah Al-Araf, Verse 28


قُلۡ أَمَرَ رَبِّي بِٱلۡقِسۡطِۖ وَأَقِيمُواْ وُجُوهَكُمۡ عِندَ كُلِّ مَسۡجِدٖ وَٱدۡعُوهُ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَۚ كَمَا بَدَأَكُمۡ تَعُودُونَ

Bigū ej Pajomʙar: «Parvardigori man ʙa adl farmon dodaast va ʙa hangomi har namoz rūj ʙa çoniʙi Ū dored va Ūro ʙo imoni xolis ʙiparasted. Va hamcunon ki şumoro ofaridaast (avvalin ʙor), ʙori digar ʙa sūi Ū ʙozmegarded
Surah Al-Araf, Verse 29


فَرِيقًا هَدَىٰ وَفَرِيقًا حَقَّ عَلَيۡهِمُ ٱلضَّلَٰلَةُۚ إِنَّهُمُ ٱتَّخَذُواْ ٱلشَّيَٰطِينَ أَوۡلِيَآءَ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَيَحۡسَبُونَ أَنَّهُم مُّهۡتَدُونَ

Gurūhero hidojat kard ʙa rohi rost va gurūhe soʙit şud ʙarojaşon on gumrohivu torikī. Hamono onho şajtonhoro ʙa çoi Alloh dūst girifta va ononro ito'at kardand va mepindorand, ki hidojat joftaand»
Surah Al-Araf, Verse 30


۞يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ خُذُواْ زِينَتَكُمۡ عِندَ كُلِّ مَسۡجِدٖ وَكُلُواْ وَٱشۡرَبُواْ وَلَا تُسۡرِفُوٓاْۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ

Ej farzandoni Odam, dar vaqti har namoz liʙosi xud ʙipūşed va xudro zinnat dihed. Va niz ʙixūredu ʙijoşomed az on cizhoi poke, ki Alloh ʙa şumo dodaast, vale isrof makuned, ki hamono Alloh isrofkoronro dūst namedorad
Surah Al-Araf, Verse 31


قُلۡ مَنۡ حَرَّمَ زِينَةَ ٱللَّهِ ٱلَّتِيٓ أَخۡرَجَ لِعِبَادِهِۦ وَٱلطَّيِّبَٰتِ مِنَ ٱلرِّزۡقِۚ قُلۡ هِيَ لِلَّذِينَ ءَامَنُواْ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا خَالِصَةٗ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ كَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Bigū (ej Pajomʙar ʙaroi muşrikoni çohil): «Cī kase liʙoshoero, ki Alloh ʙaroi ʙandagonaş padid ovarda va xūrdanihoi xuşta'mro harom kardaast?» Bigū (ej Pajomʙar ʙaroi inho muşrikon): «In cizho dar in dunjo ʙaroi kasonest, ki imon ovardaand (ja'ne loiqi musalmonon ast, agarci digaron ham istifoda ʙarand) va dar rūzi qijomat niz xosi mū'minon ʙoşand». Hamcunon ojoti Allohro ʙaroi donojon ʙa tafsil ʙajon mekunem
Surah Al-Araf, Verse 32


قُلۡ إِنَّمَا حَرَّمَ رَبِّيَ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَ وَٱلۡإِثۡمَ وَٱلۡبَغۡيَ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَأَن تُشۡرِكُواْ بِٱللَّهِ مَا لَمۡ يُنَزِّلۡ بِهِۦ سُلۡطَٰنٗا وَأَن تَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ

Bigū (ej Pajomʙar ʙaroi inho muşrikon): «Hamono Parvardigori man, ziştkorihoro (gunohoni kaʙiraro), ci oşkor ʙoşand ʙo ʙadan va ci pinhon dar dil az kiʙru xudnamoī va niz zulmu az had guzaronii nohaqro harom kardaast va niz harom kardaast, cizero şariki Alloh sozed, ki heç dalele ʙar şarik ovardani on nozil naşudaast jo dar ʙorai Alloh (dar nomho va sifathojaş) cizhoe ʙigūed, ki namedoned
Surah Al-Araf, Verse 33


وَلِكُلِّ أُمَّةٍ أَجَلٞۖ فَإِذَا جَآءَ أَجَلُهُمۡ لَا يَسۡتَأۡخِرُونَ سَاعَةٗ وَلَا يَسۡتَقۡدِمُونَ

Har ummatero az muşrikone ki pajomʙari Allohro durūƣ ʙarovardand vaqti muajjanest, ki omadani azoʙi Alloh ʙarojaşon hal meşavad. Cun açalaşon ʙirasad, jak soat peşu pas naşavand»
Surah Al-Araf, Verse 34


يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ إِمَّا يَأۡتِيَنَّكُمۡ رُسُلٞ مِّنكُمۡ يَقُصُّونَ عَلَيۡكُمۡ ءَايَٰتِي فَمَنِ ٱتَّقَىٰ وَأَصۡلَحَ فَلَا خَوۡفٌ عَلَيۡهِمۡ وَلَا هُمۡ يَحۡزَنُونَ

Ej farzandoni Odam, har goh pajomʙarone az xudi şumo ʙijojand va ojoti Maro ʙar şumo ʙixonand, kasone, ki parhezgorī kunand va nekukorī namojand, tarse ʙar onho nest dar rūzi qijomat va niz ƣamgin nameşavand ʙaroi cizhoi dunjo
Surah Al-Araf, Verse 35


وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱسۡتَكۡبَرُواْ عَنۡهَآ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Va onho, ki ojoti Moro ʙa durūƣ nisʙat doda va sarkaşivu nofarmonī kardand, ahli çahannamand va çovidona dar on xohand ʙud
Surah Al-Araf, Verse 36


فَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا أَوۡ كَذَّبَ بِـَٔايَٰتِهِۦٓۚ أُوْلَـٰٓئِكَ يَنَالُهُمۡ نَصِيبُهُم مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِۖ حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُنَا يَتَوَفَّوۡنَهُمۡ قَالُوٓاْ أَيۡنَ مَا كُنتُمۡ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالُواْ ضَلُّواْ عَنَّا وَشَهِدُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَنَّهُمۡ كَانُواْ كَٰفِرِينَ

Kist sitamkortar az on, ki ʙa Alloh durūƣ ʙandad jo ojoti Ūro durūƣ pindorad? Nasiʙe, ki az azoʙ ʙarojaşon muqarrar şuda, (dar Lavhulmahfuz) ʙa onho xohad rasid. On goh ki firistodagoni Mo (qaʙzkunandagoni arvoh) ʙijojand, to çonaşonro ʙigirand mepursand: «On cizhoe, ki ʙa çoi Alloh parastiş mekarded, aknun kuçojand?» Gūjand: «Gum şudand va az dasti mo raftand!» Va dar in hol ʙa zijoni xud şahodat dihand, ki kofir ʙudaand
Surah Al-Araf, Verse 37


قَالَ ٱدۡخُلُواْ فِيٓ أُمَمٖ قَدۡ خَلَتۡ مِن قَبۡلِكُم مِّنَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِ فِي ٱلنَّارِۖ كُلَّمَا دَخَلَتۡ أُمَّةٞ لَّعَنَتۡ أُخۡتَهَاۖ حَتَّىٰٓ إِذَا ٱدَّارَكُواْ فِيهَا جَمِيعٗا قَالَتۡ أُخۡرَىٰهُمۡ لِأُولَىٰهُمۡ رَبَّنَا هَـٰٓؤُلَآءِ أَضَلُّونَا فَـَٔاتِهِمۡ عَذَابٗا ضِعۡفٗا مِّنَ ٱلنَّارِۖ قَالَ لِكُلّٖ ضِعۡفٞ وَلَٰكِن لَّا تَعۡلَمُونَ

Gūjad (Alloh ʙa muşrikon): «hamrohi ummathoe, ki peş az şumo ʙudaand, az çinnu ins dar otaş doxil şaved. Har ummate, ki ʙa otaş doxil şavad, ummati hammonandi xudro la'nat kunad. To cun hamagī dar on ço gird ojand, gurūhhoe, ki pajrav ʙudaand, dar ʙorai gurūhhoe, ki peşvo ʙudaand, gūjand: «Parvardigoro, inho moro dar dunjo gumroh kardand, ducandon dar otaş azoʙaşon kun». Gūjad (Alloh): «Azoʙi hama ducandon ast, vale şumo namedoned!»
Surah Al-Araf, Verse 38


وَقَالَتۡ أُولَىٰهُمۡ لِأُخۡرَىٰهُمۡ فَمَا كَانَ لَكُمۡ عَلَيۡنَا مِن فَضۡلٖ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡسِبُونَ

Peşvojon ʙa pajravon gūjand: «Şumoro ʙar mo heç ʙartarī nest, (Alloh gūjad ʙa hamaaşon) inak, ʙa çazoi korhoe, ki karda ʙuded, azoʙro ʙicaşed!»
Surah Al-Araf, Verse 39


إِنَّ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱسۡتَكۡبَرُواْ عَنۡهَا لَا تُفَتَّحُ لَهُمۡ أَبۡوَٰبُ ٱلسَّمَآءِ وَلَا يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ حَتَّىٰ يَلِجَ ٱلۡجَمَلُ فِي سَمِّ ٱلۡخِيَاطِۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُجۡرِمِينَ

Hamono darhoi osmon ʙar rūi kasone, ki ojoti Moro durūƣ şumoridaand va az onho sarkaşī kardaand, hargiz kuşoda naxohad şud va ʙa ʙihişt doxil naxohand şud, to on goh, ki şutur az sūroxi sūzan ʙigzarad. Va muçrimonro incunin çazo medihem
Surah Al-Araf, Verse 40


لَهُم مِّن جَهَنَّمَ مِهَادٞ وَمِن فَوۡقِهِمۡ غَوَاشٖۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّـٰلِمِينَ

Bistare az otaşi çahannam dar zer va pūşişe az otaşi çahannam ʙar rūj dorand. Va sitamkoronro incunin çazo medihem
Surah Al-Araf, Verse 41


وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ لَا نُكَلِّفُ نَفۡسًا إِلَّا وُسۡعَهَآ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Ba heç kas çuz andozai tavonu toqataş taklif (vazifador) namekunem. Onon, ki imon ovardaand va korhoi nekū kardaand, ahli ʙihiştand va dar on ço çovidonand
Surah Al-Araf, Verse 42


وَنَزَعۡنَا مَا فِي صُدُورِهِم مِّنۡ غِلّٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهِمُ ٱلۡأَنۡهَٰرُۖ وَقَالُواْ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ ٱلَّذِي هَدَىٰنَا لِهَٰذَا وَمَا كُنَّا لِنَهۡتَدِيَ لَوۡلَآ أَنۡ هَدَىٰنَا ٱللَّهُۖ لَقَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُ رَبِّنَا بِٱلۡحَقِّۖ وَنُودُوٓاْ أَن تِلۡكُمُ ٱلۡجَنَّةُ أُورِثۡتُمُوهَا بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Va har guna kinaero az dilaşon ʙarmekanem. Çūjʙorho dar zeri pojaşon çorist. Gūjand: «Sipos Allohro, ki moro ʙa in rohi rost rahʙarī karda va agar moro rahʙarī nakarda ʙud, rohi xeş namejoftem. Rasuloni Parvardigori mo ʙa dini haq omadand. Va on goh ʙihiştijonro nido dihand, ki ʙa podoşi korhoe, ki mekarded, in ʙihiştro ʙa şumo dodaand!»
Surah Al-Araf, Verse 43


وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِ أَصۡحَٰبَ ٱلنَّارِ أَن قَدۡ وَجَدۡنَا مَا وَعَدَنَا رَبُّنَا حَقّٗا فَهَلۡ وَجَدتُّم مَّا وَعَدَ رَبُّكُمۡ حَقّٗاۖ قَالُواْ نَعَمۡۚ فَأَذَّنَ مُؤَذِّنُۢ بَيۡنَهُمۡ أَن لَّعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلظَّـٰلِمِينَ

Bihiştijon dūzaxijonro ovoz dihand, ki mo ʙa haqiqat joftem on savoʙi amalhoe, ki Parvardigoramon ʙa mo va'da doda ʙud, ojo şumo niz ʙa haqiqat joftaed on iqoʙi amalhoe, ki Parvardigoraton va'da doda ʙud? Gūjand: «Ore». On goh nidodihandae dar mijonaşon sado dihad, ki la'nati Alloh ʙar kofiron ʙod
Surah Al-Araf, Verse 44


ٱلَّذِينَ يَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجٗا وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ كَٰفِرُونَ

On kofiron xud va digaronro az rohi Alloh ʙoz medorand va onro kaçravī mepindorand (ja'ne, mexostand, ki ʙo şuʙhaho rohi haqro ʙotil sozand) va ʙa qijomat imon nadorand
Surah Al-Araf, Verse 45


وَبَيۡنَهُمَا حِجَابٞۚ وَعَلَى ٱلۡأَعۡرَافِ رِجَالٞ يَعۡرِفُونَ كُلَّۢا بِسِيمَىٰهُمۡۚ وَنَادَوۡاْ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ أَن سَلَٰمٌ عَلَيۡكُمۡۚ لَمۡ يَدۡخُلُوهَا وَهُمۡ يَطۡمَعُونَ

Va mijoni ʙihiştijon va dūzaxijon devorest (on A'rof ast) va ʙar A'rof mardone hastand, ki har jak az ahli ʙihişt va dūzaxro ʙa simojaşon meşinosand va axli ʙihiştro ovoz medihand, ki salom ʙar şumo ʙod. Inho harcand umedi ʙihişt dorand, vale hanūz ʙa on doxil naşudaand
Surah Al-Araf, Verse 46


۞وَإِذَا صُرِفَتۡ أَبۡصَٰرُهُمۡ تِلۡقَآءَ أَصۡحَٰبِ ٱلنَّارِ قَالُواْ رَبَّنَا لَا تَجۡعَلۡنَا مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Cun a'rofijon caşm ʙa çoniʙi dūzaxijon gardonand, gūjand: «Ej Parvardigori mo, moro dar şumori sitamkoron qaror madeh!»
Surah Al-Araf, Verse 47


وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلۡأَعۡرَافِ رِجَالٗا يَعۡرِفُونَهُم بِسِيمَىٰهُمۡ قَالُواْ مَآ أَغۡنَىٰ عَنكُمۡ جَمۡعُكُمۡ وَمَا كُنتُمۡ تَسۡتَكۡبِرُونَ

Sokinoni A'rof peşvojoni kufforro, ki az simojaşon meşinosand, ovoz dihand va gūjand: «On mol, ki dar dunjo gird ovarda ʙuded va on hama sarkaşī, ki doşted, şumoro foidae naʙaxşid
Surah Al-Araf, Verse 48


أَهَـٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ أَقۡسَمۡتُمۡ لَا يَنَالُهُمُ ٱللَّهُ بِرَحۡمَةٍۚ ٱدۡخُلُواْ ٱلۡجَنَّةَ لَا خَوۡفٌ عَلَيۡكُمۡ وَلَآ أَنتُمۡ تَحۡزَنُونَ

Alloh ʙa mutakaʙʙironi sarkaşi ahli dūzax mefarmojad: Ojo inho, (kamʙaƣaloni axli A'rof) nestand, ki dar haqqaşon savgand jod karded, ki rahmati Alloh nasiʙaşon nameşavad? Ba durustī, az gunohonaşon darguzaştam va ʙa fazlu rahmatam onhoro nasiʙador kardam. Daroed ej ahli A'rof ʙa ʙihişt heç tarse nest ʙar şumo, ki ʙa'd az in ʙa azoʙ giriftor şaved va na ƣamgin meşaved az on ci ki dar dunjo az şumo favt şud!»
Surah Al-Araf, Verse 49


وَنَادَىٰٓ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ أَنۡ أَفِيضُواْ عَلَيۡنَا مِنَ ٱلۡمَآءِ أَوۡ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُۚ قَالُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَهُمَا عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ

Dūzaxijon ʙihiştijonro nido kunand, ki andake oʙ jo az cizhoe, ki Alloh ʙa şumo arzonī kardaast, ʙar mo furū rezed! Gūjand: «hamono Alloh onhoro ʙar kofiron harom kardaast
Surah Al-Araf, Verse 50


ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ دِينَهُمۡ لَهۡوٗا وَلَعِبٗا وَغَرَّتۡهُمُ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَاۚ فَٱلۡيَوۡمَ نَنسَىٰهُمۡ كَمَا نَسُواْ لِقَآءَ يَوۡمِهِمۡ هَٰذَا وَمَا كَانُواْ بِـَٔايَٰتِنَا يَجۡحَدُونَ

Imrūz ononro, ki dinaşonro ʙozicavu şūxī va masxara pindoştand va zindagii dunjo fireʙaşon doda ʙud, faromūş mekunem onhoro dar rūzi qijomat, hamcunon ki onho amal kardan ʙaroi in rūzro tark karda ʙudand va ojoti Moro ʙovar namekardand
Surah Al-Araf, Verse 51


وَلَقَدۡ جِئۡنَٰهُم بِكِتَٰبٖ فَصَّلۡنَٰهُ عَلَىٰ عِلۡمٍ هُدٗى وَرَحۡمَةٗ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ

Hamono ʙaroi kofiron kitoʙi Qur'on ovardem, ki dar on har cizero az rūi doniş ʙa tafsil ʙajon kardaem va rahmat ast ʙaroi qavme, ki imon meorand va amal ʙa şariati Ū mekunand
Surah Al-Araf, Verse 52


هَلۡ يَنظُرُونَ إِلَّا تَأۡوِيلَهُۥۚ يَوۡمَ يَأۡتِي تَأۡوِيلُهُۥ يَقُولُ ٱلَّذِينَ نَسُوهُ مِن قَبۡلُ قَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُ رَبِّنَا بِٱلۡحَقِّ فَهَل لَّنَا مِن شُفَعَآءَ فَيَشۡفَعُواْ لَنَآ أَوۡ نُرَدُّ فَنَعۡمَلَ غَيۡرَ ٱلَّذِي كُنَّا نَعۡمَلُۚ قَدۡ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ

Ojo kofiron çuz daleli sidqi in va'daro (ja'ne, va'dahoe, ki dar Qur'on doda şuda ʙudand), intizorī dorand? Rūze, ki daleli sidqaş padidor şavad, kofirone, ki on rūzro az jod ʙurda ʙudand, megūjand: « Hamono pajomʙaroni Parvardigori mo ʙa haq omadand. Pas ojo şafo'atkunandagone hastand, ki moro şafo'at kunand? Jo ʙozgardonida şavem ʙa sūi dunjo, pas amal kunem ƣajri on ci mekardem?» Hamono ʙa xud zijon rasondand va on ʙutonro, ki ʙa durūƣ soxta ʙudand, inak az dast dodaand
Surah Al-Araf, Verse 53


إِنَّ رَبَّكُمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ ثُمَّ ٱسۡتَوَىٰ عَلَى ٱلۡعَرۡشِۖ يُغۡشِي ٱلَّيۡلَ ٱلنَّهَارَ يَطۡلُبُهُۥ حَثِيثٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ وَٱلنُّجُومَ مُسَخَّرَٰتِۭ بِأَمۡرِهِۦٓۗ أَلَا لَهُ ٱلۡخَلۡقُ وَٱلۡأَمۡرُۗ تَبَارَكَ ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Hamono Parvardigori şumo Alloh ast, ki osmonhovu zaminro dar şaş rūz ofarid. Sipas ʙar Arş mustavī şud. Şaʙro ʙa rūz mepūşonad va şaʙ şitoʙon ʙa dunʙoli rūz dar harakat ast. Va oftoʙu moh va sitoragon musaxxari (romşudai) farmoni Ū hastand. Inho az nişonahoi ʙuzurgi Allohand. Ogoh ʙoşed, ki Ūrost ofarinişu farmonravoī. Alloh, on Parvardigori çahonijon, ʙisjor ʙuzurg ast va az ajʙu nuqson pok ast
Surah Al-Araf, Verse 54


ٱدۡعُواْ رَبَّكُمۡ تَضَرُّعٗا وَخُفۡيَةًۚ إِنَّهُۥ لَا يُحِبُّ ٱلۡمُعۡتَدِينَ

(Ej mū'minon) ʙipursed Parvardigoratonro ʙo zorivu iltiço va pinhonu pūşida, to ki du'ojaton az rijo dur ʙoşad. Hamono Alloh dūst nadorad az had guzarandagonro. (Buzurgtarin az had guzarandagon, onhoeand, ki dar vaqti du'o kardan ʙo Alloh şarik meorand. Ba monandi talaʙ kardan az murdaho va ƣajra)
Surah Al-Araf, Verse 55


وَلَا تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ بَعۡدَ إِصۡلَٰحِهَا وَٱدۡعُوهُ خَوۡفٗا وَطَمَعًاۚ إِنَّ رَحۡمَتَ ٱللَّهِ قَرِيبٞ مِّنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Va fasod (ja'ne gunoh) nakuned dar rūi zamin ʙa'di isloh kardani Alloh ta'olo zaminro ʙo firistodani pajomʙaron (alajhimussallom). Va Allohro az tarsi azoʙaş va umed ʙa rahmataş parastiş kuned! Hamono rahmati Alloh ʙa nekūkoron nazdik ast
Surah Al-Araf, Verse 56


وَهُوَ ٱلَّذِي يُرۡسِلُ ٱلرِّيَٰحَ بُشۡرَۢا بَيۡنَ يَدَيۡ رَحۡمَتِهِۦۖ حَتَّىٰٓ إِذَآ أَقَلَّتۡ سَحَابٗا ثِقَالٗا سُقۡنَٰهُ لِبَلَدٖ مَّيِّتٖ فَأَنزَلۡنَا بِهِ ٱلۡمَآءَ فَأَخۡرَجۡنَا بِهِۦ مِن كُلِّ ٱلثَّمَرَٰتِۚ كَذَٰلِكَ نُخۡرِجُ ٱلۡمَوۡتَىٰ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ

Va Ūst, ki peşopeşi rahmati xud ʙodhoro ʙa ʙaşorat mefiristad. Cun ʙodho aʙrhoi garonʙorro ʙardorand, Mo on aʙrro ʙa sarzaminhoi murda (az ʙeoʙī) ravon sozem va az on ʙoron mefiristem va ʙo ʙoron har guna mevahoero merūjonem. Cunon ki zamini murdaro ʙo oʙi ʙoron zinda megardonem, murdagonro niz incunin zinda megardonem, şojad pand gired
Surah Al-Araf, Verse 57


وَٱلۡبَلَدُ ٱلطَّيِّبُ يَخۡرُجُ نَبَاتُهُۥ بِإِذۡنِ رَبِّهِۦۖ وَٱلَّذِي خَبُثَ لَا يَخۡرُجُ إِلَّا نَكِدٗاۚ كَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَشۡكُرُونَ

Va cun ʙoron ʙar sarzamini xuʙ furud ojad, gijohi on ʙa farmoni Parvardigoraş ʙa osonī merūjad. Va incunin mū'min, ki ʙa ū ojoti Alloh nozil şavad, az on ʙahramand meşavad va hajoti xuş ʙa ū samara medihad. Va dar zamini ʙad çuz andak gijohi ʙefoidae padid nameojad. Va incunin kofir, az şunidani ojoti Alloh foida nameʙinad. Ojoti Allohro ʙaroi mardume, ki sipos megūjand, incunin gunogun ʙajon mekunem
Surah Al-Araf, Verse 58


لَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ فَقَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ عَظِيمٖ

Hamono firistodem Nūh (alajhissalom)-ro ʙa sūi qavmaş . Pas Nuh guft: Ej qavmi man, iʙodat kuned Allohero, ki nest şumoro heç ma'ʙude çuz Ū. Hamono man metarsam az azoʙu uquʙati rūzi ʙuzurg (qijomat), ki ʙar şumo ojad
Surah Al-Araf, Verse 59


قَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِهِۦٓ إِنَّا لَنَرَىٰكَ فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ

Buzurgoni qavmaş guftand: «Hamono turo -ej Nūh- oşkoro dar gumrohī meʙinem»
Surah Al-Araf, Verse 60


قَالَ يَٰقَوۡمِ لَيۡسَ بِي ضَلَٰلَةٞ وَلَٰكِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

(Nūh alajhissalom) guft: «Ej qavmi man, man gumroh nestam va lekin man pajomʙare hastam az çoniʙi Parvardigori çahonijon
Surah Al-Araf, Verse 61


أُبَلِّغُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَأَنصَحُ لَكُمۡ وَأَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ

Pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo merasonam va şumoro pand mediham va az Alloh şari'atero medonam, ki şumo onro namedoned
Surah Al-Araf, Verse 62


أَوَعَجِبۡتُمۡ أَن جَآءَكُمۡ ذِكۡرٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَلَىٰ رَجُلٖ مِّنكُمۡ لِيُنذِرَكُمۡ وَلِتَتَّقُواْ وَلَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ

Ojo inkor varzided va taaççuʙ karded az on ki omad şumoro pandu nasihate az çoniʙi Parvardigoraton. Furud omad in pandi Alloh ʙa zaʙoni marde az çinsi xudaton, to ʙim kunad şumoro az azoʙi Alloh va to parhezgorī kuned, to ki rahmatu mehruʙonī karda şavad ʙar şumo
Surah Al-Araf, Verse 63


فَكَذَّبُوهُ فَأَنجَيۡنَٰهُ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥ فِي ٱلۡفُلۡكِ وَأَغۡرَقۡنَا ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَآۚ إِنَّهُمۡ كَانُواْ قَوۡمًا عَمِينَ

Pas durūƣgū pindoştand Nuhro va Mo, ū va kasonero, ki ʙo ū dar kiştī ʙudand, naçot dodem va ononro, ki ojoti Moro durūƣ mepindoştand, ƣarq kardem, ki hamono mardumi noʙino ʙudand (ja'ne, haqro namedidand)
Surah Al-Araf, Verse 64


۞وَإِلَىٰ عَادٍ أَخَاهُمۡ هُودٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۚ أَفَلَا تَتَّقُونَ

Va ʙar qavmi Od ʙarodaraşon Hud (alajhissalom)-ro firistodem. Hangome, ki ʙuthoro parastidand ʙarojaşon guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, ki şumoro çuz Ū ma'ʙudi ʙarhaqqe nest va caro az azoʙ va ƣazaʙi Ū nametarsed?»
Surah Al-Araf, Verse 65


قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦٓ إِنَّا لَنَرَىٰكَ فِي سَفَاهَةٖ وَإِنَّا لَنَظُنُّكَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ

Buzurgoni qavmi ū, ki kofir şuda ʙudand, guftand ej Hud: «Hamono meʙinem, ki ʙa ʙexiradī giriftor şudaī va pindorem, ki az durūggūjon ʙoşī»
Surah Al-Araf, Verse 66


قَالَ يَٰقَوۡمِ لَيۡسَ بِي سَفَاهَةٞ وَلَٰكِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Hud (alajhissalom) guft: «Ej qavmi man, dar man nişonae az ʙexiradī nest, man pajomʙari Parvardigori çahonijonam
Surah Al-Araf, Verse 67


أُبَلِّغُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَأَنَا۠ لَكُمۡ نَاصِحٌ أَمِينٌ

Pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo merasonam va man xajrxohu aminam ʙaroi şumo
Surah Al-Araf, Verse 68


أَوَعَجِبۡتُمۡ أَن جَآءَكُمۡ ذِكۡرٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَلَىٰ رَجُلٖ مِّنكُمۡ لِيُنذِرَكُمۡۚ وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ جَعَلَكُمۡ خُلَفَآءَ مِنۢ بَعۡدِ قَوۡمِ نُوحٖ وَزَادَكُمۡ فِي ٱلۡخَلۡقِ بَصۜۡطَةٗۖ فَٱذۡكُرُوٓاْ ءَالَآءَ ٱللَّهِ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ

Ojo az in, ki ʙar marde az xudaton az çoniʙi Parvardigoraton vahj nozil şudaast, to şumoro ʙitarsonad, ta'aççuʙ mekuned? Ba jod ored (ne'mati Allohro) on zamonro, ki şumoro çonişini qavmi Nūh soxt va ʙa çismi şumo quvvat dod. Pas ne'mathoi Allohro ʙa jod ovared, ʙoşad, ki rastagor garded!»
Surah Al-Araf, Verse 69


قَالُوٓاْ أَجِئۡتَنَا لِنَعۡبُدَ ٱللَّهَ وَحۡدَهُۥ وَنَذَرَ مَا كَانَ يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا فَأۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ

Qavmi Od ʙa Hud (alajhissalom) guftand: «Ojo nazdi mo omadaī, to tanho Allohro ʙiparastem va on ciro, ki padaronamon meparastidand az ʙutho, raho kunem? Agar rost megūī, on ciro, ki ʙa mo va'da medihī (ja'ne azoʙro), ʙijovar!»
Surah Al-Araf, Verse 70


قَالَ قَدۡ وَقَعَ عَلَيۡكُم مِّن رَّبِّكُمۡ رِجۡسٞ وَغَضَبٌۖ أَتُجَٰدِلُونَنِي فِيٓ أَسۡمَآءٖ سَمَّيۡتُمُوهَآ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُم مَّا نَزَّلَ ٱللَّهُ بِهَا مِن سُلۡطَٰنٖۚ فَٱنتَظِرُوٓاْ إِنِّي مَعَكُم مِّنَ ٱلۡمُنتَظِرِينَ

(Hud alajhissalom) guft: «Azoʙu xaşmi Parvardigoraton hatman ʙar şumo nozil xohad şud. Ojo dar ʙorai in ʙuthoe, ki xud va padaronaton ʙa in nomho guzoştaed va Alloh heç dalele ʙar onho nozil nasoxtaast, ʙo man sitezavu munoqişa mekuned? Pas intizor ʙoşed azoʙi Allohro, hamono man ham ʙo şumo muntazir hastam»
Surah Al-Araf, Verse 71


فَأَنجَيۡنَٰهُ وَٱلَّذِينَ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَقَطَعۡنَا دَابِرَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَاۖ وَمَا كَانُواْ مُؤۡمِنِينَ

Pas (Hud alajhissalomro) va hamrohonaşro ʙa fazlu rahmati xeş naçot dodem va kasonero, ki ojoti Moro durūƣ pindoştand va imon najovarda ʙudand, az reşa ʙarkandem
Surah Al-Araf, Verse 72


وَإِلَىٰ ثَمُودَ أَخَاهُمۡ صَٰلِحٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ قَدۡ جَآءَتۡكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡۖ هَٰذِهِۦ نَاقَةُ ٱللَّهِ لَكُمۡ ءَايَةٗۖ فَذَرُوهَا تَأۡكُلۡ فِيٓ أَرۡضِ ٱللَّهِۖ وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ

Bar qavmi Samud ʙarodaraşon Soleh (alajhissalom)-ro firistodem. Guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, şumoro çuz Ū heç ma'ʙudi ʙarhaq nest. Az çoniʙi Alloh ʙaroi şumo nişonae oşkor omad. In modaşuturi Alloh ʙarojaton nişonaest. Rahojaş kuned, to dar zamini Alloh ʙicarad va heç oseʙe ʙa ū narasoned, ki azoʙe dardovar şumoro faro xohad girift
Surah Al-Araf, Verse 73


وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ جَعَلَكُمۡ خُلَفَآءَ مِنۢ بَعۡدِ عَادٖ وَبَوَّأَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ تَتَّخِذُونَ مِن سُهُولِهَا قُصُورٗا وَتَنۡحِتُونَ ٱلۡجِبَالَ بُيُوتٗاۖ فَٱذۡكُرُوٓاْ ءَالَآءَ ٱللَّهِ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ

Ba jod ored on zamonro, ki şumoro pas az qavmi Od çonişinon qaror dod va şumoro dar in zamin çoj dod, to ʙar rūi zamini hamvoraş qasrho ʙarafrozed va kūhhojaşro taroşida xonahoe ʙisozed. Ne'mathoi Allohro jod kuned va dar zamin taʙahkorivu fasod makuned!»
Surah Al-Araf, Verse 74


قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لِلَّذِينَ ٱسۡتُضۡعِفُواْ لِمَنۡ ءَامَنَ مِنۡهُمۡ أَتَعۡلَمُونَ أَنَّ صَٰلِحٗا مُّرۡسَلٞ مِّن رَّبِّهِۦۚ قَالُوٓاْ إِنَّا بِمَآ أُرۡسِلَ بِهِۦ مُؤۡمِنُونَ

Buzurgoni qavmaş, ki gardankaşī mekardand, ʙa ʙecoragoni qavm, ki imon ovarda ʙudand, guftand: «Ojo medoned, ki Soleh az çoniʙi Parvardigoraş omadaast?» Guftand: «Mo ʙa on şaria'te, ki ʙar ū firistoda şudaast, imon dorem!»
Surah Al-Araf, Verse 75


قَالَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا بِٱلَّذِيٓ ءَامَنتُم بِهِۦ كَٰفِرُونَ

Gardankaşon guftand: «Mo ʙa kase, ki şumo imon ovardaed, imon nameovarem»
Surah Al-Araf, Verse 76


فَعَقَرُواْ ٱلنَّاقَةَ وَعَتَوۡاْ عَنۡ أَمۡرِ رَبِّهِمۡ وَقَالُواْ يَٰصَٰلِحُ ٱئۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ

Pas modaşuturro kuştand va az farmoni Parvardigoraşon sarkaşī kardand va guftand: «Ej Soleh, agar pajomʙar hastī, on ciro ʙa mo va'da medihī az azoʙ, ʙijovar!»
Surah Al-Araf, Verse 77


فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دَارِهِمۡ جَٰثِمِينَ

Pas larzişi saxtu (ja'ne, ovozi) dahşatovare ononro furū girift va dar xonahoi xud ʙa zonu aftoda, pas halok şudand va heç kase az onho ʙoqī namond
Surah Al-Araf, Verse 78


فَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَٰقَوۡمِ لَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُمۡ رِسَالَةَ رَبِّي وَنَصَحۡتُ لَكُمۡ وَلَٰكِن لَّا تُحِبُّونَ ٱلنَّـٰصِحِينَ

Soleh (alajhissalom) az onon rūj ʙargardonid va guft: «Ej qavmi man, risolati Parvardigoramro ʙa şumo rasonidam va ʙaroi şumo nekūī xostam, vale şumo nekxohonro dūst nadored!»
Surah Al-Araf, Verse 79


وَلُوطًا إِذۡ قَالَ لِقَوۡمِهِۦٓ أَتَأۡتُونَ ٱلۡفَٰحِشَةَ مَا سَبَقَكُم بِهَا مِنۡ أَحَدٖ مِّنَ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Va Lut (alajhissalomro) firistodem. On goh ʙa qavmi xud guft: «Caro kori ʙade mekuned, ki heç kas az mardumi çahon peş az şumo nakardaast
Surah Al-Araf, Verse 80


إِنَّكُمۡ لَتَأۡتُونَ ٱلرِّجَالَ شَهۡوَةٗ مِّن دُونِ ٱلنِّسَآءِۚ بَلۡ أَنتُمۡ قَوۡمٞ مُّسۡرِفُونَ

Şumo ʙa çoi zanon ʙo mardon şahvat meroned. Şumo mardumi taçovuzkor hasted»
Surah Al-Araf, Verse 81


وَمَا كَانَ جَوَابَ قَوۡمِهِۦٓ إِلَّآ أَن قَالُوٓاْ أَخۡرِجُوهُم مِّن قَرۡيَتِكُمۡۖ إِنَّهُمۡ أُنَاسٞ يَتَطَهَّرُونَ

Çavoʙi qavmi ū çuz in naʙud, ki guftand: «Onhoro az dehai xud ʙironed, ki onon mardume hastand, ki az kori mo ʙezorī meçūjand»! (ja'ne, ʙo mardon çimo' namekunand)
Surah Al-Araf, Verse 82


فَأَنجَيۡنَٰهُ وَأَهۡلَهُۥٓ إِلَّا ٱمۡرَأَتَهُۥ كَانَتۡ مِنَ ٱلۡغَٰبِرِينَ

Lut va xonadonaşro az azoʙi xud naçot dodem, çuz zanaş, ki kofira ʙud, ki ʙo digaron dar şahr mond
Surah Al-Araf, Verse 83


وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهِم مَّطَرٗاۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُجۡرِمِينَ

Bar onho ʙorone az sang ʙoronidem, ʙingar -ej Pajomʙar-, ki oqiʙati gunahkoronu sitamkoron cī guna ʙud
Surah Al-Araf, Verse 84


وَإِلَىٰ مَدۡيَنَ أَخَاهُمۡ شُعَيۡبٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ قَدۡ جَآءَتۡكُم بَيِّنَةٞ مِّن رَّبِّكُمۡۖ فَأَوۡفُواْ ٱلۡكَيۡلَ وَٱلۡمِيزَانَ وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ بَعۡدَ إِصۡلَٰحِهَاۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ

Va ʙar mardumi Madjan ʙarodaraşon Şu'ajʙ (alajhissalom)-ro firistodem. Guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, şumoro ma'ʙude çuz Ū nest. Az çoniʙi Parvardigoraton nişonae ravşan omadaast. Pajmonavu tarozuro purra ado kuned va ʙa mardum kam mafurūşed va az on pas, ki zamin ʙa saloh omadaast, (az ovardani pajomʙaron dini haqro) dar on fasod makuned, ki agar imon ovardaed, in ʙarojaton dar dunjovu oxirat ʙehtar ast
Surah Al-Araf, Verse 85


وَلَا تَقۡعُدُواْ بِكُلِّ صِرَٰطٖ تُوعِدُونَ وَتَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ مَنۡ ءَامَنَ بِهِۦ وَتَبۡغُونَهَا عِوَجٗاۚ وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ كُنتُمۡ قَلِيلٗا فَكَثَّرَكُمۡۖ وَٱنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُفۡسِدِينَ

Va ʙar sari rohho manişined, to kasonero, ki ʙa Alloh imon ovardaand ʙo azoʙu şikançaho ʙitarsoned va az rohi Alloh ʙozdored va ʙa kaçravī vodored. Va jod ored on goh, ki andak (kamquvvat) ʙuded, Alloh ʙar şumori şumo afzud va şumo doroi quvvat va aziz gaşted. Va ʙingared, ki oqiʙati fasodkoron cī guna ʙudaast
Surah Al-Araf, Verse 86


وَإِن كَانَ طَآئِفَةٞ مِّنكُمۡ ءَامَنُواْ بِٱلَّذِيٓ أُرۡسِلۡتُ بِهِۦ وَطَآئِفَةٞ لَّمۡ يُؤۡمِنُواْ فَٱصۡبِرُواْ حَتَّىٰ يَحۡكُمَ ٱللَّهُ بَيۡنَنَاۚ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡحَٰكِمِينَ

Agar gurūhe az şumo ʙa on cī man az çoniʙi Alloh ʙa on firistoda şudaam, imon ovardaand va gurūhe hanūz imon naovardaand, saʙr kuned, to Alloh mijoni mo hukm kunad, ki Ū ʙehtarini hukmkunandagon ast!»
Surah Al-Araf, Verse 87


۞قَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لَنُخۡرِجَنَّكَ يَٰشُعَيۡبُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَكَ مِن قَرۡيَتِنَآ أَوۡ لَتَعُودُنَّ فِي مِلَّتِنَاۚ قَالَ أَوَلَوۡ كُنَّا كَٰرِهِينَ

Aşrofzodagoni qavmaş, ki sarkaşī peşa karda ʙudand, guftand: «Ej Şu'ajʙ, tu va kasonero, ki ʙa tu imon ovardaand, az şahri xeş meronem, magar on ki ʙa dini mo ʙozgarded». Şu'ajʙ (alajhissalom) guft: «Ojo ʙozgardem ʙa dini kufr, agarci az on nafrat doşta ʙoşem
Surah Al-Araf, Verse 88


قَدِ ٱفۡتَرَيۡنَا عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًا إِنۡ عُدۡنَا فِي مِلَّتِكُم بَعۡدَ إِذۡ نَجَّىٰنَا ٱللَّهُ مِنۡهَاۚ وَمَا يَكُونُ لَنَآ أَن نَّعُودَ فِيهَآ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُ رَبُّنَاۚ وَسِعَ رَبُّنَا كُلَّ شَيۡءٍ عِلۡمًاۚ عَلَى ٱللَّهِ تَوَكَّلۡنَاۚ رَبَّنَا ٱفۡتَحۡ بَيۡنَنَا وَبَيۡنَ قَوۡمِنَا بِٱلۡحَقِّ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡفَٰتِحِينَ

Pas az on ki Alloh moro az dini şumo naçot dodaast, agar ʙa on ʙozgardem, ʙar Alloh durūƣ ʙasta ʙoşem va mo digar ʙor ʙa on din ʙoznamegardem, magar on ki Alloh, Parvardigori mo xosta ʙoşad. Zero ilmi Parvardigori mo ʙar hama ciz ihota dorad. Mo ʙar Alloh tavakkal mekunem. Ej Parvardigori mo, mijoni movu qavmi mo ʙa haq hukm kun, ki Tu ʙehtarini hukmkunandagon hastī!»
Surah Al-Araf, Verse 89


وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ لَئِنِ ٱتَّبَعۡتُمۡ شُعَيۡبًا إِنَّكُمۡ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ

Aşrofzodagoni qavmaş, ki kofir ʙudand, guftand: «Agar az Şu'ajʙ pajravī kuned, saxt zijon kardaed»
Surah Al-Araf, Verse 90


فَأَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دَارِهِمۡ جَٰثِمِينَ

Pas larzişi saxtu dahşatnoke ononro furū girift va dar xonahoi xud ʙa zonu aftoda, pas halok şudand
Surah Al-Araf, Verse 91


ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ شُعَيۡبٗا كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَاۚ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ شُعَيۡبٗا كَانُواْ هُمُ ٱلۡخَٰسِرِينَ

Onon, ki Şu'ajʙro ʙa durūƣgūī nisʙat dodand, gūjo, ki hargiz dar on dijor naʙudaand . Onon, ki Şu'ajʙro ʙa durūƣgūī nisʙat dodand, xud zijon kardand
Surah Al-Araf, Verse 92


فَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَٰقَوۡمِ لَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُمۡ رِسَٰلَٰتِ رَبِّي وَنَصَحۡتُ لَكُمۡۖ فَكَيۡفَ ءَاسَىٰ عَلَىٰ قَوۡمٖ كَٰفِرِينَ

Pas az onho rūj gardonid (Şu'ajʙ) va guft: «Ej qavmi man, har oina pajomhoi Parvardigoramro ʙa şumo rasonidam va pandaton dodam. Cī guna ʙar mardumi kofir andūhgin şavam?»
Surah Al-Araf, Verse 93


وَمَآ أَرۡسَلۡنَا فِي قَرۡيَةٖ مِّن نَّبِيٍّ إِلَّآ أَخَذۡنَآ أَهۡلَهَا بِٱلۡبَأۡسَآءِ وَٱلضَّرَّآءِ لَعَلَّهُمۡ يَضَّرَّعُونَ

Va Mo dar heç dehae pajomʙarero nafiristodem, magar on ki ahli onro ʙa saxtiju ranç giriftor kardem, to ʙuvad, ki tavʙavu zorī kunand
Surah Al-Araf, Verse 94


ثُمَّ بَدَّلۡنَا مَكَانَ ٱلسَّيِّئَةِ ٱلۡحَسَنَةَ حَتَّىٰ عَفَواْ وَّقَالُواْ قَدۡ مَسَّ ءَابَآءَنَا ٱلضَّرَّآءُ وَٱلسَّرَّآءُ فَأَخَذۡنَٰهُم بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ

Boz dodem ʙa onho ʙa çoi ʙalovu ranç, xuʙivu rohatro (dunjovu sarvat va xotirçam'iro), to şumoraşon afzun şuda molhojaşon zijod şud, guftand: «haroina rasida ʙud padaroni moro saxtivu rohat va in odati zamona ast, ki gohe saxtī va gohe rohat meʙoşad. Pas giriftem ononro ʙa azoʙi nogahon va onon xaʙar nadoştand
Surah Al-Araf, Verse 95


وَلَوۡ أَنَّ أَهۡلَ ٱلۡقُرَىٰٓ ءَامَنُواْ وَٱتَّقَوۡاْ لَفَتَحۡنَا عَلَيۡهِم بَرَكَٰتٖ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِ وَلَٰكِن كَذَّبُواْ فَأَخَذۡنَٰهُم بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

Va agar mardumi dehaho imon ovarda va parhezgorī mekardand, ʙarakoti osmonu zaminro ʙa rūjaşon mekuşodem. Vale pajomʙaronro ʙa durūƣgūī nisʙat dodand. Mo niz ʙa çazoi kirdoraşon azoʙaşon kardem
Surah Al-Araf, Verse 96


أَفَأَمِنَ أَهۡلُ ٱلۡقُرَىٰٓ أَن يَأۡتِيَهُم بَأۡسُنَا بَيَٰتٗا وَهُمۡ نَآئِمُونَ

Ojo mardumoni in dehaho emin şudand az in ki azoʙi Mo hangomi şaʙ xoʙ raftan, peşi onho ʙijojad
Surah Al-Araf, Verse 97


أَوَأَمِنَ أَهۡلُ ٱلۡقُرَىٰٓ أَن يَأۡتِيَهُم بَأۡسُنَا ضُحٗى وَهُمۡ يَلۡعَبُونَ

Va ojo mardumoni in dehaho emin şudaand, az in ki azoʙi Mo coştgohon ʙa suroƣi onho ʙijojad, dar hole ki onho ʙozī mekunand
Surah Al-Araf, Verse 98


أَفَأَمِنُواْ مَكۡرَ ٱللَّهِۚ فَلَا يَأۡمَنُ مَكۡرَ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ

Ojo, mardumi deha, ki kufr varzidand, az azoʙi Alloh dar amonand? Alloh avval mūhlataşon dihad ʙa'd az on ʙa halokī giriftoraşon kunad. Az tadʙiri Alloh çuz zijonkoron emin nameşavand
Surah Al-Araf, Verse 99


أَوَلَمۡ يَهۡدِ لِلَّذِينَ يَرِثُونَ ٱلۡأَرۡضَ مِنۢ بَعۡدِ أَهۡلِهَآ أَن لَّوۡ نَشَآءُ أَصَبۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡۚ وَنَطۡبَعُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَسۡمَعُونَ

Ojo ʙaroi onon, ki ʙa'd az haloki sokinoni zamin vorisi on meşavand, ravşan naşud, ki agar mexostem, onhoro ʙa saʙaʙi gunohonaşon ʙa uquʙatu azoʙ merasonidem va ʙar dilhojaşon mūhr menihem, to şunidan natavonand
Surah Al-Araf, Verse 100


تِلۡكَ ٱلۡقُرَىٰ نَقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآئِهَاۚ وَلَقَدۡ جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَمَا كَانُواْ لِيُؤۡمِنُواْ بِمَا كَذَّبُواْ مِن قَبۡلُۚ كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Inho şahrhoe hastand, ki mo az qavmi Nūh, Hud, Soleh, Lut va Şu'ajʙ axʙoraşonro ʙar tu, (ej Rasul) hikojat mekunem. Pajomʙaronaşon ʙo dalelhoi ravşan omadand. Va ʙa on cizho, ki az on peş durūƣ xonda ʙudand, ʙa saʙaʙi sarkaşiaşon va tasdiq nakardanaşon haqro imon najovardand. Va Alloh ʙar dilhoi kofiron incunin mūhr menihad! In çazo va azoʙest az çoniʙi Alloh. Va Alloh ʙar onho sitam nakardaast, ʙalki onon xud ʙar xeştan sitam kardand
Surah Al-Araf, Verse 101


وَمَا وَجَدۡنَا لِأَكۡثَرِهِم مِّنۡ عَهۡدٖۖ وَإِن وَجَدۡنَآ أَكۡثَرَهُمۡ لَفَٰسِقِينَ

Dar ʙisjorii ummathoe ki pajomʙarone ʙa sūi onho firistoda şud, vafodorī ʙa ahd najoftem, ʙalki ʙeştarinaşonro nofarmon va fosiq joftem (ja'ne az itoati Alloh ʙerun rafta ʙo havovu havasi xud pajravī namudand)
Surah Al-Araf, Verse 102


ثُمَّ بَعَثۡنَا مِنۢ بَعۡدِهِم مُّوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَآ إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَظَلَمُواْ بِهَاۖ فَٱنظُرۡ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلۡمُفۡسِدِينَ

Ba'd az onho Mūsoro ʙo nişona va mū'çizahojamon ʙar Fir'avni sarkaş va qavmaş firistodem. Pas kofir şudand va taslim ʙa nişona va mū'çizahoi mo naşudand. Inak, ʙingar, ki oqiʙati fasodkoron cī guna ʙudaast
Surah Al-Araf, Verse 103


وَقَالَ مُوسَىٰ يَٰفِرۡعَوۡنُ إِنِّي رَسُولٞ مِّن رَّبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Cun Mūso ʙa nazdi Fir'avn omad, ūro da'vat karda guft: «Ej Fir'avn, man pajomʙare az çoniʙi Parvardigori olamijonam, ki Ū ofaridagor, muraʙʙī va podşohi hama ciz ast va maro ʙa sūi tu firistod
Surah Al-Araf, Verse 104


حَقِيقٌ عَلَىٰٓ أَن لَّآ أَقُولَ عَلَى ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡحَقَّۚ قَدۡ جِئۡتُكُم بِبَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّكُمۡ فَأَرۡسِلۡ مَعِيَ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ

Şoista ast, ki dar ʙorai Alloh çuz ʙa rostī suxan nagūjam. Man ʙaroi tasdiq kardani pajomʙarii xud hamroh ʙo mū'çizae az çoniʙi Parvardigoraton omadaam. Bani Isroilro ozod kun va ʙo man ʙifirist, to ʙa zamini muqaddas ʙozgardand va Allohro parastiş kunand»
Surah Al-Araf, Verse 105


قَالَ إِن كُنتَ جِئۡتَ بِـَٔايَةٖ فَأۡتِ بِهَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ

Fir'avn guft: «Agar rost megūī va mū'çizae ʙa hamroh dorī, onro ʙijovar, ki tu firistodai Parvardigori olamijon hastī»
Surah Al-Araf, Verse 106


فَأَلۡقَىٰ عَصَاهُ فَإِذَا هِيَ ثُعۡبَانٞ مُّبِينٞ

Pas Mūso asojaşro ʙa zamin andoxt, nogahon on aƶdahoi voqeī şud
Surah Al-Araf, Verse 107


وَنَزَعَ يَدَهُۥ فَإِذَا هِيَ بَيۡضَآءُ لِلنَّـٰظِرِينَ

Va dastaşro ʙerun ovard, dar nazari onon, ki medidand safedu duraxşon ʙud
Surah Al-Araf, Verse 108


قَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِ فِرۡعَوۡنَ إِنَّ هَٰذَا لَسَٰحِرٌ عَلِيمٞ

Peşvojoni qavmi Fir'avn guftand: «In şaxs çodugari dono ast
Surah Al-Araf, Verse 109


يُرِيدُ أَن يُخۡرِجَكُم مِّنۡ أَرۡضِكُمۡۖ فَمَاذَا تَأۡمُرُونَ

mexohad hamai şumoro az sarzaminaton (az Misr) ʙerun kunad. (Fir'avn guft): Ej qavm cī mefarmoed?»
Surah Al-Araf, Verse 110


قَالُوٓاْ أَرۡجِهۡ وَأَخَاهُ وَأَرۡسِلۡ فِي ٱلۡمَدَآئِنِ حَٰشِرِينَ

Guftand: «Ū va ʙarodaraşro nigah dor va ʙa onon mūxlat ʙideh va kasonero ʙa şahrho ʙifirist to hamaro çam' kunand
Surah Al-Araf, Verse 111


يَأۡتُوكَ بِكُلِّ سَٰحِرٍ عَلِيمٖ

to hamai çodugaroni donoro nazdi tu ʙijovarand»
Surah Al-Araf, Verse 112


وَجَآءَ ٱلسَّحَرَةُ فِرۡعَوۡنَ قَالُوٓاْ إِنَّ لَنَا لَأَجۡرًا إِن كُنَّا نَحۡنُ ٱلۡغَٰلِبِينَ

Çodugaron nazdi Fir'avn omadandu guftand: «Agar pirūz şavem, moro mukofote hast?»
Surah Al-Araf, Verse 113


قَالَ نَعَمۡ وَإِنَّكُمۡ لَمِنَ ٱلۡمُقَرَّبِينَ

Guft: «Ore va şumo az nazdikonam xohed ʙud»
Surah Al-Araf, Verse 114


قَالُواْ يَٰمُوسَىٰٓ إِمَّآ أَن تُلۡقِيَ وَإِمَّآ أَن نَّكُونَ نَحۡنُ ٱلۡمُلۡقِينَ

Çodugaron guftand: «Ej Mūso, jo tu on ciro hamrohi xud dorī ʙijandoz jo mo ʙijandozem?»
Surah Al-Araf, Verse 115


قَالَ أَلۡقُواْۖ فَلَمَّآ أَلۡقَوۡاْ سَحَرُوٓاْ أَعۡيُنَ ٱلنَّاسِ وَٱسۡتَرۡهَبُوهُمۡ وَجَآءُو بِسِحۡرٍ عَظِيمٖ

Muso (alajhissalom) guft: «Şumo ʙijandozed». Cun resmon va asohojaşonro andoxtand nogoh ʙar asari çodujaşon resmonho ʙa morho taʙdil şudand, ki roh meraftand, caşmoni mardumro çodu kardand va onhoro tarsonidand va çodue azim ovardand
Surah Al-Araf, Verse 116


۞وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَلۡقِ عَصَاكَۖ فَإِذَا هِيَ تَلۡقَفُ مَا يَأۡفِكُونَ

Va ʙa Mūso vahj kardem, ki asoi xudro ʙijafkan. Ba nogah didand, furū meʙarad on morhoero, ki ʙa durūƣ soxta ʙudand va ʙa on mardumro fireʙ medodand
Surah Al-Araf, Verse 117


فَوَقَعَ ٱلۡحَقُّ وَبَطَلَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Pas haq ʙa suʙut rasid va zohir şud, korhoi çodugaron ʙotil gardid
Surah Al-Araf, Verse 118


فَغُلِبُواْ هُنَالِكَ وَٱنقَلَبُواْ صَٰغِرِينَ

Dar hamon ço maƣluʙ şudand va xoru zor ʙozgaştand. (Pas onon donistand in nişona va mū'çizai ʙuzurg az nişonahoi Alloh ast, ki onro çuz ʙa pajomʙaron ʙa heç kas namedihad)
Surah Al-Araf, Verse 119


وَأُلۡقِيَ ٱلسَّحَرَةُ سَٰجِدِينَ

Çodugaron ʙa saçda aftodand
Surah Al-Araf, Verse 120


قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ

Guftand: «Ba Parvardigori çahonijon imon ovardem, (ja'ne, ʙa mū'çizahoe, ki Mūso ovaradaast, tasdiq namudem)
Surah Al-Araf, Verse 121


رَبِّ مُوسَىٰ وَهَٰرُونَ

Parvardigori Mūso va Horun»
Surah Al-Araf, Verse 122


قَالَ فِرۡعَوۡنُ ءَامَنتُم بِهِۦ قَبۡلَ أَنۡ ءَاذَنَ لَكُمۡۖ إِنَّ هَٰذَا لَمَكۡرٞ مَّكَرۡتُمُوهُ فِي ٱلۡمَدِينَةِ لِتُخۡرِجُواْ مِنۡهَآ أَهۡلَهَاۖ فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ

Fir'avn guft: «Ojo peş az on ki man ʙa şumo ruxsat diham, ʙa ū imon ovarded va tasdiq namuded? In hillaest, ki dar ʙorai in şahr andeşidaed, to mardumaşro ʙerun kuned. Ej çodugaron ʙa zudī xohed donist, ki ci ʙaloe ʙar saraton xohad omad
Surah Al-Araf, Verse 123


لَأُقَطِّعَنَّ أَيۡدِيَكُمۡ وَأَرۡجُلَكُم مِّنۡ خِلَٰفٖ ثُمَّ لَأُصَلِّبَنَّكُمۡ أَجۡمَعِينَ

Dasthovu pojhojatonro ʙa xilofi jakdigar xoham ʙurid va hamaatonro dar daraxtoni xurmo ʙar dor xoham ovext, to rasvo şaved. (Avvalin şaxse ʙa dor ovext va dastu poro ʙar xilofi jakdigar ʙurid, Fir'avn ʙud!»)
Surah Al-Araf, Verse 124


قَالُوٓاْ إِنَّآ إِلَىٰ رَبِّنَا مُنقَلِبُونَ

Çodugaron ʙa Fir'avn guftand: «Mo ʙa nazdi Parvardigoramon ʙozmegardem, ki azoʙi Ū az azoʙi tu saxttar ast, to ki xudro az azoʙi rūzi qijomat naçot dihem
Surah Al-Araf, Verse 125


وَمَا تَنقِمُ مِنَّآ إِلَّآ أَنۡ ءَامَنَّا بِـَٔايَٰتِ رَبِّنَا لَمَّا جَآءَتۡنَاۚ رَبَّنَآ أَفۡرِغۡ عَلَيۡنَا صَبۡرٗا وَتَوَفَّنَا مُسۡلِمِينَ

Va Tu moro mavridi ajʙ va or qaror namedihī va tu amali moro inkor namekunī, magar ʙaroi on ki cun nişonahoi Parvardigoramon ʙar mo oşkor şud, ʙa onho imon ovardem. (Sipas az Alloh xostand:) Ej Parvardigori mo, ʙar mo saʙri ʙuzurge ato kun va moro musalmon (ja'ne, taslimi amri xudat va pajravi pajomʙaronat va ʙar dini Islom dini xalili Xudat Iʙrohim alajhissalom) ʙimiron
Surah Al-Araf, Verse 126


وَقَالَ ٱلۡمَلَأُ مِن قَوۡمِ فِرۡعَوۡنَ أَتَذَرُ مُوسَىٰ وَقَوۡمَهُۥ لِيُفۡسِدُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَيَذَرَكَ وَءَالِهَتَكَۚ قَالَ سَنُقَتِّلُ أَبۡنَآءَهُمۡ وَنَسۡتَحۡيِۦ نِسَآءَهُمۡ وَإِنَّا فَوۡقَهُمۡ قَٰهِرُونَ

Peşvojoni qavmi Fir'avn guftand: «Ojo Mūso va qavmaşro meguzorī, to dar zamin fasod kunand va tuvu ma'ʙudonatro tark gūjand?» Fir'avn guft: «Pisaronaşonro xoham kuşt va zanonaşonro zinda xoham guzoşt. Mo ʙolotar az onhoem va ʙar onho pirūzī mejoʙem (va onho nametavonand az farmoni mo sar ʙitoʙand va ʙerun ravand!»)
Surah Al-Araf, Verse 127


قَالَ مُوسَىٰ لِقَوۡمِهِ ٱسۡتَعِينُواْ بِٱللَّهِ وَٱصۡبِرُوٓاْۖ إِنَّ ٱلۡأَرۡضَ لِلَّهِ يُورِثُهَا مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦۖ وَٱلۡعَٰقِبَةُ لِلۡمُتَّقِينَ

Mūso ʙa qavmaş guft: «Az Alloh madad çūed va saʙr peşa sozed ʙa on ci ki az zarari Fir'avn noxuşī dided va muntaziri pirūzī ʙoşed, ki in zamin az oni Alloh ast va ʙa har kas az ʙandagonaş, ki ʙixohad, onro ʙa meros medihad. Va oqiʙati nek az oni parhezgoron ast!»
Surah Al-Araf, Verse 128


قَالُوٓاْ أُوذِينَا مِن قَبۡلِ أَن تَأۡتِيَنَا وَمِنۢ بَعۡدِ مَا جِئۡتَنَاۚ قَالَ عَسَىٰ رَبُّكُمۡ أَن يُهۡلِكَ عَدُوَّكُمۡ وَيَسۡتَخۡلِفَكُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرَ كَيۡفَ تَعۡمَلُونَ

(Qavmi Mūso dar hole ki muddati ʙisjore dar azoʙi Fir'avn ʙudand,) guftand: «Peş az on ki tu ʙijoī, dar ranç ʙudem va pas az on ki omadī, ʙoz dar rançem». (Mūso ononro ʙa pirūzī umedvor karda guft): «Umed ast, ki Parvardigoraton duşmanatonro halok kunad va şumoro dar rūi zamin xalifa gardonad. On goh ʙingarad, ki cī mekuned! Ojo şukri Ūro ʙa ço meored jo ne? (In va'dae ʙud, ki Alloh dar zamoni muqarrar ʙa on vafo kard)»
Surah Al-Araf, Verse 129


وَلَقَدۡ أَخَذۡنَآ ءَالَ فِرۡعَوۡنَ بِٱلسِّنِينَ وَنَقۡصٖ مِّنَ ٱلثَّمَرَٰتِ لَعَلَّهُمۡ يَذَّكَّرُونَ

Qavmi Fir'avnro ʙa qahtsolī va kamʙudii mevaho giriftor kardem, şojad pand girand va ʙa sūi Alloh ʙa tavʙa ʙoz gardand
Surah Al-Araf, Verse 130


فَإِذَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡحَسَنَةُ قَالُواْ لَنَا هَٰذِهِۦۖ وَإِن تُصِبۡهُمۡ سَيِّئَةٞ يَطَّيَّرُواْ بِمُوسَىٰ وَمَن مَّعَهُۥٓۗ أَلَآ إِنَّمَا طَـٰٓئِرُهُمۡ عِندَ ٱللَّهِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ

Cun qavmi Fir'avnro nekie (rizqi farovon) nasiʙaşon meşud, meguftand: «Haqqi most». Va cun ʙadie (xuşkī va qahtī) ʙa onho merasid, meguftand: «Az şumii Mūso va pajravoni ūst». Ogoh ʙoşed, on neku ʙad, ki ʙa onho rasad, az qazo va qadari Alloh ast va ʙa saʙaʙi gunoh va kufri ononand, vale ʙeştarinaşon onro namedonand
Surah Al-Araf, Verse 131


وَقَالُواْ مَهۡمَا تَأۡتِنَا بِهِۦ مِنۡ ءَايَةٖ لِّتَسۡحَرَنَا بِهَا فَمَا نَحۡنُ لَكَ بِمُؤۡمِنِينَ

Va (qavmi Fir'avn ʙa Muso) guftand: «Har guna mū'çizae ʙaroi mo ʙijovarī, ki moro ʙa on çodu kunī, ʙa tu imon naxohem ovard»
Surah Al-Araf, Verse 132


فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلطُّوفَانَ وَٱلۡجَرَادَ وَٱلۡقُمَّلَ وَٱلضَّفَادِعَ وَٱلدَّمَ ءَايَٰتٖ مُّفَصَّلَٰتٖ فَٱسۡتَكۡبَرُواْ وَكَانُواْ قَوۡمٗا مُّجۡرِمِينَ

Mo niz ʙa onho nişonahoe oşkor va gunogun firistodem, cun sele, ki daraxton va kiştzorhojaşonro ƣarq kard va malaxro firistodem, meva, kiştzor va gijohonaşonro xūrd va şaʙūşk va qurʙoqqaro firistodem, ki zarfho va çoi xoʙaşon az qurʙoqqa pur şud va xunro firistodem, ki onho menūşidand va caşmavu çūjhojaşon ʙa xun taʙdil meşud. Inho az nişonahoi Allohand, ki ƣajr az Ū kase ʙar inho qodir şuda nametavonad. Bo vuçudi in qavmi Fir'avn in nişonahoro dida ʙoz sarkaşī kardand, ki mardume gunahgor ʙudand
Surah Al-Araf, Verse 133


وَلَمَّا وَقَعَ عَلَيۡهِمُ ٱلرِّجۡزُ قَالُواْ يَٰمُوسَى ٱدۡعُ لَنَا رَبَّكَ بِمَا عَهِدَ عِندَكَۖ لَئِن كَشَفۡتَ عَنَّا ٱلرِّجۡزَ لَنُؤۡمِنَنَّ لَكَ وَلَنُرۡسِلَنَّ مَعَكَ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ

Va cun azoʙ (to'un) ʙar onho furūd omad, guftand: «Ej Mūso, ʙa on ahde, ki Allohro ʙo tu hast, ūro ʙixon, ki agar in azoʙro az mo dur kunī tavʙa mekunem, ʙa tu imon meovarem va on ci ki tu moro ʙa on da'vat mekunī, pajravī mekunem va ʙani Isroilro ozod mekunem va ʙo tu mefiristem»
Surah Al-Araf, Verse 134


فَلَمَّا كَشَفۡنَا عَنۡهُمُ ٱلرِّجۡزَ إِلَىٰٓ أَجَلٍ هُم بَٰلِغُوهُ إِذَا هُمۡ يَنكُثُونَ

Va cun azoʙro to on zamone, ki ʙa on rasandaand, az onho dur kardem, on goh pajmoni xudro şikastand va ʙar kufru gumrohiaşon ʙoqi mondand
Surah Al-Araf, Verse 135


فَٱنتَقَمۡنَا مِنۡهُمۡ فَأَغۡرَقۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡيَمِّ بِأَنَّهُمۡ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَكَانُواْ عَنۡهَا غَٰفِلِينَ

Pas muddati muqarrar kardaşuda omad, az onho intiqom giriftem va dar ʙahr ƣarqaşon kardem. Zero ojoti Moro inkor kardand va az on dar ƣaflat mondand. (Va in ƣaflat ʙa saʙaʙi tasdiq nakardanaşon ʙa ojoti Alloh ʙud)
Surah Al-Araf, Verse 136


وَأَوۡرَثۡنَا ٱلۡقَوۡمَ ٱلَّذِينَ كَانُواْ يُسۡتَضۡعَفُونَ مَشَٰرِقَ ٱلۡأَرۡضِ وَمَغَٰرِبَهَا ٱلَّتِي بَٰرَكۡنَا فِيهَاۖ وَتَمَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ ٱلۡحُسۡنَىٰ عَلَىٰ بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ بِمَا صَبَرُواْۖ وَدَمَّرۡنَا مَا كَانَ يَصۡنَعُ فِرۡعَوۡنُ وَقَوۡمُهُۥ وَمَا كَانُواْ يَعۡرِشُونَ

Va ʙa on mardume (ja'ne ʙani Isroil), ki ʙa notavonī aftoda ʙudand, şarqu ƣarʙi on sarzaminro (ja'ne Şom), ki ʙarakat doda ʙudem (ʙo ziroat, mevaho va darjoho), ʙa meros dodem va va'dai nekūe, ki Parvardigori tu ʙa ʙani Isroil doda ʙud, ʙa on saʙaʙ, ki saʙr varzida ʙudand, tahqiq joft va har ciro Fir'avnu qavmaş mesoxtand az imoratho va on cizero, ki ʙino mekardand, az qasrho vajron kardem
Surah Al-Araf, Verse 137


وَجَٰوَزۡنَا بِبَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ ٱلۡبَحۡرَ فَأَتَوۡاْ عَلَىٰ قَوۡمٖ يَعۡكُفُونَ عَلَىٰٓ أَصۡنَامٖ لَّهُمۡۚ قَالُواْ يَٰمُوسَى ٱجۡعَل لَّنَآ إِلَٰهٗا كَمَا لَهُمۡ ءَالِهَةٞۚ قَالَ إِنَّكُمۡ قَوۡمٞ تَجۡهَلُونَ

Va ʙani Isroilro az ʙahr guzaronidem. Pas ʙar qavme omadand, ki parastişi ʙuthoi xudro pajvasta ançom medodand. Guftand: «Ej Mūso, hamon tavr, ki onhoro ma'ʙudonest, ʙaroi mo ham ma'ʙude qaror ʙideh». In guftoraşon az rūi şak naʙud, ʙalki az çihati ta'zim va nazdik şudan ʙa Alloh ʙud. Az hamin saʙaʙ Mūso ʙarojaşon guft: «Şumo mardumi nodon va ʙexirad hasted va ta'zimi Allohro namedoned, ki iʙodat çuz ʙa Allohi jakto ʙa digar cize sazovor nest
Surah Al-Araf, Verse 138


إِنَّ هَـٰٓؤُلَآءِ مُتَبَّرٞ مَّا هُمۡ فِيهِ وَبَٰطِلٞ مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

On cī onho dar on şirke, ki qaror dorand va iʙodate, ki ʙaroi on ʙutho ançom medihand, noʙudşavanda va kore, ki mekunand, ʙotil ast va azoʙi Allohro az onho dur karda nametavonand»
Surah Al-Araf, Verse 139


قَالَ أَغَيۡرَ ٱللَّهِ أَبۡغِيكُمۡ إِلَٰهٗا وَهُوَ فَضَّلَكُمۡ عَلَى ٱلۡعَٰلَمِينَ

Mūso guft: «Ojo çuz Alloh ʙarojaton ma'ʙude ʙiçūjam va hol on ki Ust, ki şumoro ʙar çahonijoni zamonaton ʙartarī dodaast?»
Surah Al-Araf, Verse 140


وَإِذۡ أَنجَيۡنَٰكُم مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَسُومُونَكُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِ يُقَتِّلُونَ أَبۡنَآءَكُمۡ وَيَسۡتَحۡيُونَ نِسَآءَكُمۡۚ وَفِي ذَٰلِكُم بَلَآءٞ مِّن رَّبِّكُمۡ عَظِيمٞ

Va ʙa jod ovared, hangome ki şumoro az xonadoni Fir'avn naçot dodem, ki: Ba azoʙhoi saxttarin giriftoraton mekardand, pisaronatonro mekuştand va zanonatonro zinda meguzoştand va naçot dodani şumo az azoʙi onho az çoniʙi Parvardigoraton ne'mati ʙuzurg ʙud, jo in ki azoʙe, ki onon ʙa şumo medodand, dar in ozmoişi ʙuzurge ʙud az tarafi Parvardigoraton
Surah Al-Araf, Verse 141


۞وَوَٰعَدۡنَا مُوسَىٰ ثَلَٰثِينَ لَيۡلَةٗ وَأَتۡمَمۡنَٰهَا بِعَشۡرٖ فَتَمَّ مِيقَٰتُ رَبِّهِۦٓ أَرۡبَعِينَ لَيۡلَةٗۚ وَقَالَ مُوسَىٰ لِأَخِيهِ هَٰرُونَ ٱخۡلُفۡنِي فِي قَوۡمِي وَأَصۡلِحۡ وَلَا تَتَّبِعۡ سَبِيلَ ٱلۡمُفۡسِدِينَ

Sī şaʙ ʙo Mūso va'da nihodem va dah şaʙi digar ʙar on afzudem, to va'dai Parvardigoraş cihil şaʙi komil şud. Va Mūso ʙa ʙarodaraş Horun (xotirrason karda) guft: «Bar qavmi man, to ʙozgaştani man çonişini man ʙoş va rohi saloh peş gir va ʙa rohi fasodkoron marav»
Surah Al-Araf, Verse 142


وَلَمَّا جَآءَ مُوسَىٰ لِمِيقَٰتِنَا وَكَلَّمَهُۥ رَبُّهُۥ قَالَ رَبِّ أَرِنِيٓ أَنظُرۡ إِلَيۡكَۚ قَالَ لَن تَرَىٰنِي وَلَٰكِنِ ٱنظُرۡ إِلَى ٱلۡجَبَلِ فَإِنِ ٱسۡتَقَرَّ مَكَانَهُۥ فَسَوۡفَ تَرَىٰنِيۚ فَلَمَّا تَجَلَّىٰ رَبُّهُۥ لِلۡجَبَلِ جَعَلَهُۥ دَكّٗا وَخَرَّ مُوسَىٰ صَعِقٗاۚ فَلَمَّآ أَفَاقَ قَالَ سُبۡحَٰنَكَ تُبۡتُ إِلَيۡكَ وَأَنَا۠ أَوَّلُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

Cun Mūso ʙa mi'odgohi (va'dagohi) Mo omad va Parvardigoraş ʙo ū suxan guft va dasturote az amru nahj ʙa ū peşnihod kard. Mūso Parvardigoraşro dūst doşt va ʙa didani Ū muştoq şuda guft: «Ej Parvardigori man, xudro ʙinamoj, to dar Tu nazar kunam». Guft: «Hargiz Maro naxohī did dar dunjo. Vale ʙa on kūh ʙinigar. Agar ʙa çoi xud qaror joft, tu niz Maro xohī did». Cun Parvardigoraş ʙar kūh çilvagar (zuhur) şud, kūhro ʙa zamin jakson kard va Mūso ʙehūş ʙijaftod. Cun ʙa hūş omad, guft: «Bor Iloho, Tu az hamai on ci ki şoistai azamatat nest, pok hastī, ʙa Tu ʙozgaştam va çasorate, ki nisʙat ʙa Tu ravo doştam tavʙa kardam va man naxustini mū'minonam»
Surah Al-Araf, Verse 143


قَالَ يَٰمُوسَىٰٓ إِنِّي ٱصۡطَفَيۡتُكَ عَلَى ٱلنَّاسِ بِرِسَٰلَٰتِي وَبِكَلَٰمِي فَخُذۡ مَآ ءَاتَيۡتُكَ وَكُن مِّنَ ٱلشَّـٰكِرِينَ

Alloh guft: «Ej Mūso, Man ʙo pajomhojam va suxan guftanam turo ʙevosita az mijoni mardum ʙartarī dodam va ʙarguzidam, pas ʙigir on ciro ʙa tu dodaam, az amru nahj va az siposguzoron ʙoş va talaʙ makun on ciro, ki tu ʙar on toqat nadorī!»
Surah Al-Araf, Verse 144


وَكَتَبۡنَا لَهُۥ فِي ٱلۡأَلۡوَاحِ مِن كُلِّ شَيۡءٖ مَّوۡعِظَةٗ وَتَفۡصِيلٗا لِّكُلِّ شَيۡءٖ فَخُذۡهَا بِقُوَّةٖ وَأۡمُرۡ قَوۡمَكَ يَأۡخُذُواْ بِأَحۡسَنِهَاۚ سَأُوْرِيكُمۡ دَارَ ٱلۡفَٰسِقِينَ

Baroi ū dar on lavhaho har guna pande, ki ʙandagon ʙa on nijoz (ehtijoç) dorand va tafsili har cizero az ahkomi şar'ī, aqidaho va axloqu odoʙ naviştem. Pas guftem: «Onro ʙa nerūmandī (çiddī va sa'ju kūşiş) ʙigir va qavmatro ʙifarmoj, to ʙa ʙehtarini on amal kunand, pas kase az onho jo ƣajri onho ʙa Man şarik orad, ʙa zudī ʙa şumo ʙoşişgohi fosiqon va gunahkoronro nişon diham va otaşest, ki Alloh onro ʙaroi duşmanonaş omoda kardaast»
Surah Al-Araf, Verse 145


سَأَصۡرِفُ عَنۡ ءَايَٰتِيَ ٱلَّذِينَ يَتَكَبَّرُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَإِن يَرَوۡاْ كُلَّ ءَايَةٖ لَّا يُؤۡمِنُواْ بِهَا وَإِن يَرَوۡاْ سَبِيلَ ٱلرُّشۡدِ لَا يَتَّخِذُوهُ سَبِيلٗا وَإِن يَرَوۡاْ سَبِيلَ ٱلۡغَيِّ يَتَّخِذُوهُ سَبِيلٗاۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَكَانُواْ عَنۡهَا غَٰفِلِينَ

On kasonero, ki nohaq dar rūi zamin sarkaşī mekunand, ʙa zudī az fahmi ojoti xeş va dalelhoe, ki ʙar ʙuzurgii Man va şari'at va ahkomi Man dalolat mekunand, dilhojaşonro ʙozdoram, cunon ki har ojatero, ki ʙuʙinand, (ki iʙodat ʙa çuz Alloh ʙa kase sazovor nest), ʙa saʙaʙi kiʙraşon imon najovarand va agar tariqi hidojat ʙuʙinand, az on naravand va agar rohi gumrohī ʙuʙinand, az on ʙiravand va onro ʙaroi xud din girand. Zero inho ojotro durūƣ ʙarovardand va az on ƣaflat varzidand va tafakkur dar ojoti Alloh namekunand va iʙrat namegirand
Surah Al-Araf, Verse 146


وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَلِقَآءِ ٱلۡأٓخِرَةِ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡۚ هَلۡ يُجۡزَوۡنَ إِلَّا مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Va a'moli kasone, ki ojathoi Mo va muloqoti oxiratro durūƣ doştand, noʙud şavad onho çuz ʙa on ci mekardand, çazo doda naşavand. (Ja'ne, muvofiqi kirdoraşon çazojaşon xohem dod, agar nek ʙoşad, nek ast, ʙad ʙoşad, ʙad ast)
Surah Al-Araf, Verse 147


وَٱتَّخَذَ قَوۡمُ مُوسَىٰ مِنۢ بَعۡدِهِۦ مِنۡ حُلِيِّهِمۡ عِجۡلٗا جَسَدٗا لَّهُۥ خُوَارٌۚ أَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّهُۥ لَا يُكَلِّمُهُمۡ وَلَا يَهۡدِيهِمۡ سَبِيلًاۘ ٱتَّخَذُوهُ وَكَانُواْ ظَٰلِمِينَ

Qavmi Mūso ʙa'd az raftani ū ʙa va'dagohi Parvardigoraş ʙa kūhi Tur az zevarhojaşon şakli gūsolae soxtand va onro ma'ʙudi xud giriftand, ki ū çasade ʙud. Ojo nameʙinand, ki on gūsola ʙo onho suxan namegūjad va onhoro ʙa heç rohe hidojat namekunad?» Onro ʙaroi xud ma'ʙud giriftand va ʙar xud sitam kardand
Surah Al-Araf, Verse 148


وَلَمَّا سُقِطَ فِيٓ أَيۡدِيهِمۡ وَرَأَوۡاْ أَنَّهُمۡ قَدۡ ضَلُّواْ قَالُواْ لَئِن لَّمۡ يَرۡحَمۡنَا رَبُّنَا وَيَغۡفِرۡ لَنَا لَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ

Va cun ʙa'd az omadani Mūso az munoçoti Parvardigoraş az on kor puşajmon şudand va didand, ki dar gumrohī aftodaand, guftand: «Agar Parvardigoramon ʙa mo rahm nakunad va moro najomūrzad, dar zumrai zijonkardagon xohem ʙud»
Surah Al-Araf, Verse 149


وَلَمَّا رَجَعَ مُوسَىٰٓ إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ غَضۡبَٰنَ أَسِفٗا قَالَ بِئۡسَمَا خَلَفۡتُمُونِي مِنۢ بَعۡدِيٓۖ أَعَجِلۡتُمۡ أَمۡرَ رَبِّكُمۡۖ وَأَلۡقَى ٱلۡأَلۡوَاحَ وَأَخَذَ بِرَأۡسِ أَخِيهِ يَجُرُّهُۥٓ إِلَيۡهِۚ قَالَ ٱبۡنَ أُمَّ إِنَّ ٱلۡقَوۡمَ ٱسۡتَضۡعَفُونِي وَكَادُواْ يَقۡتُلُونَنِي فَلَا تُشۡمِتۡ بِيَ ٱلۡأَعۡدَآءَ وَلَا تَجۡعَلۡنِي مَعَ ٱلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Cun Mūso xaşmginu andūhnok nazdi qavmi xud ʙozgaşt (zero Alloh ūro ogoh namud, ki qavmat dar fitnae muʙtalo şudand va onhoro Somirī ʙa zalolat ʙurd), guft: «Dar naʙudani man cī ʙad çonişinī karded. Caro ʙar farmoni Parvardigori xud şitoʙ varzided?» Va lavhahoro ʙar zamin afkand va mūji sari ʙarodaraşro giriftu ʙa sūi xud kaşid. Horun guft: Ej pisari modaram, in qavm maro za'if şumurdand va nazdik ʙud, ki maro ʙikuşand, pas gumon maʙar, ki man kūtohī varzidaam, duşmanonro xursand makun va maro dar şumori sitamkorone, ki xilofi amri tuand va parastişi gūsola kardaand, qaror madeh!»
Surah Al-Araf, Verse 150


قَالَ رَبِّ ٱغۡفِرۡ لِي وَلِأَخِي وَأَدۡخِلۡنَا فِي رَحۡمَتِكَۖ وَأَنتَ أَرۡحَمُ ٱلرَّـٰحِمِينَ

Vaqte Mūso az kardai xud puşajmon şud, guft: «Ej Parvardigori man, maro az ƣazaʙam va ʙarodaramro az on ci ʙajni ū va ʙajni ʙani Isroil guzaşt, ʙijomūrz va moro dar rahmati xeş doxil kun, ki Tu mehruʙontarini mehruʙononī!»
Surah Al-Araf, Verse 151


إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ ٱلۡعِجۡلَ سَيَنَالُهُمۡ غَضَبٞ مِّن رَّبِّهِمۡ وَذِلَّةٞ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُفۡتَرِينَ

Onon, ki xūsolaro ʙaroi xud ma'ʙud intixoʙ kardand, ʙa zudī ʙa ƣazaʙi saxti Parvardigoraşon giriftor xohand şud va ʙa saʙaʙi kufraşon dar zindagonii in dunjo ʙa xorī xohand aftod. Va ʙa kasone, ki durūƣ meʙandand va iʙodati ƣajri Ūro iqror mekunand, incunin çazo medihem
Surah Al-Araf, Verse 152


وَٱلَّذِينَ عَمِلُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ ثُمَّ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِهَا وَءَامَنُوٓاْ إِنَّ رَبَّكَ مِنۢ بَعۡدِهَا لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ

Onon, ki korhoi ʙadro ançom medihand (az şirk va gunohoni kaʙira va saƣira), sipas tavʙa mekunand va ʙa Alloh va on ci voçiʙ gardondast, imon meovarand, ʙidonand, ki Parvardigori tu pas az tavʙa omūrzandai gunohon ast, garci ʙa andozai zamin ʙoşad va mehruʙon ast ʙo paziruftani tavʙa
Surah Al-Araf, Verse 153


وَلَمَّا سَكَتَ عَن مُّوسَى ٱلۡغَضَبُ أَخَذَ ٱلۡأَلۡوَاحَۖ وَفِي نُسۡخَتِهَا هُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ هُمۡ لِرَبِّهِمۡ يَرۡهَبُونَ

Cun xaşmi Mūso furū nişast, lavhahoro ʙargirift. Va dar naviştahoi on ʙaroi onhoe, ki az Parvardigoraşon metarsand, hidojat va rahmat ʙud
Surah Al-Araf, Verse 154


وَٱخۡتَارَ مُوسَىٰ قَوۡمَهُۥ سَبۡعِينَ رَجُلٗا لِّمِيقَٰتِنَاۖ فَلَمَّآ أَخَذَتۡهُمُ ٱلرَّجۡفَةُ قَالَ رَبِّ لَوۡ شِئۡتَ أَهۡلَكۡتَهُم مِّن قَبۡلُ وَإِيَّـٰيَۖ أَتُهۡلِكُنَا بِمَا فَعَلَ ٱلسُّفَهَآءُ مِنَّآۖ إِنۡ هِيَ إِلَّا فِتۡنَتُكَ تُضِلُّ بِهَا مَن تَشَآءُ وَتَهۡدِي مَن تَشَآءُۖ أَنتَ وَلِيُّنَا فَٱغۡفِرۡ لَنَا وَٱرۡحَمۡنَاۖ وَأَنتَ خَيۡرُ ٱلۡغَٰفِرِينَ

Va Mūso ʙaroi va'dagohi Mo az mijoni qavmaş haftod mardro ixtijor kard va onhoro ʙa kūhi Tur ʙarovard, to qavmaş az Parvardigoraşon ma'zaratxohī kunand. Pas, cun hozir şudand, guftand: "Ej Mūso Allohro ʙa mo oşkoro nişon deh!". Cun zilzila onhoro furū girift, ʙehūş aftodand va halok şudand. Va Mūso ʙa zorī va du'o pardoxt va guft: «Ej Parvardigori man, agar mexostī onhoro va maro peş az in halok mekardī. Ojo ʙa xotiri a'mole, ki ʙexiradoni mo ançom dodaand, moro ʙa halokat merasonī? Va in çuz imtihoni Tu nest. Har kasro ʙixohī, ʙa on gumroh mekunī va har kasro ʙixohī, hidojat mekunī. Tu sarparasti mo hastī, moro ʙijomūrz va ʙar mo rahm farmo, ki Tu ʙehtarini omūrzandagon hastī
Surah Al-Araf, Verse 155


۞وَٱكۡتُبۡ لَنَا فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا حَسَنَةٗ وَفِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِنَّا هُدۡنَآ إِلَيۡكَۚ قَالَ عَذَابِيٓ أُصِيبُ بِهِۦ مَنۡ أَشَآءُۖ وَرَحۡمَتِي وَسِعَتۡ كُلَّ شَيۡءٖۚ فَسَأَكۡتُبُهَا لِلَّذِينَ يَتَّقُونَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَٱلَّذِينَ هُم بِـَٔايَٰتِنَا يُؤۡمِنُونَ

Baroi mo dar in dunjo nekī va amali soleh muqarrar dor va dar oxirat niz nekī ʙinavis! Mo ʙa sūi tu ʙozgaştaem (ja'ne, tavʙa kardem). Alloh guft: «Azoʙi xudro ʙa har kas, ki ʙixoham, merasonam va rahmati Man hama cizro darʙar megirad. Onro ʙaroi kasone, ki parhezgorī mekunand va zakot medihand va ʙa ojoti Mo imon meovarand, muqarrar xoham doşt
Surah Al-Araf, Verse 156


ٱلَّذِينَ يَتَّبِعُونَ ٱلرَّسُولَ ٱلنَّبِيَّ ٱلۡأُمِّيَّ ٱلَّذِي يَجِدُونَهُۥ مَكۡتُوبًا عِندَهُمۡ فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَٱلۡإِنجِيلِ يَأۡمُرُهُم بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَنۡهَىٰهُمۡ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَيُحِلُّ لَهُمُ ٱلطَّيِّبَٰتِ وَيُحَرِّمُ عَلَيۡهِمُ ٱلۡخَبَـٰٓئِثَ وَيَضَعُ عَنۡهُمۡ إِصۡرَهُمۡ وَٱلۡأَغۡلَٰلَ ٱلَّتِي كَانَتۡ عَلَيۡهِمۡۚ فَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِهِۦ وَعَزَّرُوهُ وَنَصَرُوهُ وَٱتَّبَعُواْ ٱلنُّورَ ٱلَّذِيٓ أُنزِلَ مَعَهُۥٓ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ

In rahmatro ʙaroi kasone muqarrar doşt, ki az Alloh metarsand va az ma'sijati Ū dur meşavand va az in rasul, in pajomʙari ummī (darsnaxonda), ki nomaşro dar Tavrotu Inçili xud navişta mejoʙand, pajravī mekunand, on kī ʙa nekī (tavhidu to'at) farmonaşon medihad va az korhoi noşoista (şirku ma'sijat) onhoro ʙozmedorad va cizhoi pokizaro ʙar onho halol mekunad va cizhoi nopokro harom va ʙori garonaşonro az dūşaşon ʙarmedorad va ʙandu zançiraşonro mekuşojad. Pas kasone, ki ʙa pajomʙari ummī (darsnaxonda, Muhammad sallallohu alajhi va sallam) imon ovardand va hurmataşro nigoh doştand va joriaş kardand va az on kitoʙi Qur'on, ki ʙa ū nozil kardaem va ʙa sunnati ū pajravī kardand, rastagoronand!»
Surah Al-Araf, Verse 157


قُلۡ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ إِنِّي رَسُولُ ٱللَّهِ إِلَيۡكُمۡ جَمِيعًا ٱلَّذِي لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۖ فَـَٔامِنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِ ٱلنَّبِيِّ ٱلۡأُمِّيِّ ٱلَّذِي يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَكَلِمَٰتِهِۦ وَٱتَّبِعُوهُ لَعَلَّكُمۡ تَهۡتَدُونَ

Bigū (ej Rasul, ʙaroi tamomi mardum): «Ej mardum, man firistodai Alloh ʙar hamai şumo hastam na ʙaroi ʙa'zei şumo. On Allohe, ki farmonravoii osmonhovu zamin va on ci mijoni onhost az oni Ūst va heç ma'ʙude ʙarhaq çuz Ū nest. Zinda mekunad va memironad. Pas ʙa Alloh va rasuli Ū, on pajomʙari ummī (darsnaxonda), ki ʙa Allohu suxanoni ū imon dorad, imon ʙijovared, ki aqida va amalhojaş ʙa rohi durust va rost qaror dorad va az ū pajravī kuned, to manfi'athoi dinī va dunjavii xudro darjoʙed. Boşad, ki hidojat şaved!»
Surah Al-Araf, Verse 158


وَمِن قَوۡمِ مُوسَىٰٓ أُمَّةٞ يَهۡدُونَ بِٱلۡحَقِّ وَبِهِۦ يَعۡدِلُونَ

Gurūhe az (mijoni) qavmi Mūso hastand, ki mardumro ʙa sūi haq roh menamojand va odilona raftor mekunand
Surah Al-Araf, Verse 159


وَقَطَّعۡنَٰهُمُ ٱثۡنَتَيۡ عَشۡرَةَ أَسۡبَاطًا أُمَمٗاۚ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ إِذِ ٱسۡتَسۡقَىٰهُ قَوۡمُهُۥٓ أَنِ ٱضۡرِب بِّعَصَاكَ ٱلۡحَجَرَۖ فَٱنۢبَجَسَتۡ مِنۡهُ ٱثۡنَتَا عَشۡرَةَ عَيۡنٗاۖ قَدۡ عَلِمَ كُلُّ أُنَاسٖ مَّشۡرَبَهُمۡۚ وَظَلَّلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلۡغَمَٰمَ وَأَنزَلۡنَا عَلَيۡهِمُ ٱلۡمَنَّ وَٱلسَّلۡوَىٰۖ كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡۚ وَمَا ظَلَمُونَا وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ

Bani Isroilro ʙa duvozdah siʙt (qaʙila va şoxa) taqsim kardem, (ki saʙaʙi pajdoişi nasli har qaʙila marde az farzandoni Ja'quʙ ʙud.) Va cun qavmi Muso az ū oʙ xostand, ʙa ū vahj kardem, ki asojatro ʙar sang ʙizan, pas ʙar sang zad, ki az on sang duvozdah caşma ravon şud. Va har gurūh çoi oʙxūrişi xeşro ʙişinoxt. Va aʙrro ʙarojaşon sojaʙon soxtem va ʙarojaşon «manna va salvo» nozil kardem. Bixūred az in cizhoi pokiza, ki ʙar şumo rūzī dodaem! Ammo ononro malol şud az ʙardavom furud omadani on ne'matho, pas nosiposī kardand. Va onon ʙa mo sitam nakardand, vaqte ki şukri ne'matro ʙa ço naovardand, ʙalki ʙa xudaşon sitam mekardand va xudro dar azoʙ qaror dodand. Va in dar vaqti dar ʙijoʙon mondanaşon ʙud
Surah Al-Araf, Verse 160


وَإِذۡ قِيلَ لَهُمُ ٱسۡكُنُواْ هَٰذِهِ ٱلۡقَرۡيَةَ وَكُلُواْ مِنۡهَا حَيۡثُ شِئۡتُمۡ وَقُولُواْ حِطَّةٞ وَٱدۡخُلُواْ ٱلۡبَابَ سُجَّدٗا نَّغۡفِرۡ لَكُمۡ خَطِيٓـَٰٔتِكُمۡۚ سَنَزِيدُ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Va ʙa jod or ej Rasul, nofarmonii ʙani Isroil Parvardigoraşonro va pajomʙaraşon Mūso (alajhissalom)-ro va taʙdil dodanaşon suxanero, ki ʙa onho farmudaşuda ʙud guftanaşro, vaqte ki Alloh ʙa onho farmuda ʙud, ki dar in şahr sukunat kuned va har ço har cī xohed, ʙixūred va ʙigūed, ki gunohoni moro ʙirez va saçdakunon (ʙo furūtanī) az darvoza doxil şaved, to gunohonatonro ʙijomurzem. Ba podoşi nekūkoron az xajri dunjo va oxirat ʙarojaton xohem afzud. Pas onho az dasturi Alloh farmon naʙurdand
Surah Al-Araf, Verse 161


فَبَدَّلَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنۡهُمۡ قَوۡلًا غَيۡرَ ٱلَّذِي قِيلَ لَهُمۡ فَأَرۡسَلۡنَا عَلَيۡهِمۡ رِجۡزٗا مِّنَ ٱلسَّمَآءِ بِمَا كَانُواْ يَظۡلِمُونَ

Az mijoni onon, on gurūh, ki ʙar xud sitam karda ʙudand, suxanero, ki ʙa onho gufta şuda ʙud, digargun kardand. (Ja'ne, ʙa çoi omūrziş talaʙ kardan, donai gandum guftand. Onhoro meʙoist ʙo ta'zimu ehtirom ʙa in şahr doxil şavand, ʙalki Allohro nofarmonī kardand va amraşro saʙuk şumoridand va ʙo holati xazidan va nişasta doxili on şudand) Pas ʙa saʙaʙi sitame, ki mekardand, ʙarojaşon az osmon azoʙ firistodem
Surah Al-Araf, Verse 162


وَسۡـَٔلۡهُمۡ عَنِ ٱلۡقَرۡيَةِ ٱلَّتِي كَانَتۡ حَاضِرَةَ ٱلۡبَحۡرِ إِذۡ يَعۡدُونَ فِي ٱلسَّبۡتِ إِذۡ تَأۡتِيهِمۡ حِيتَانُهُمۡ يَوۡمَ سَبۡتِهِمۡ شُرَّعٗا وَيَوۡمَ لَا يَسۡبِتُونَ لَا تَأۡتِيهِمۡۚ كَذَٰلِكَ نَبۡلُوهُم بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ

Ej Pajomʙar, az jahudijon dar ʙorai on şahre, ki nazdik ʙa ʙahr ʙud, az onho ʙipurs. On goh, ki dar rūzi şanʙe az had (hudud va muqararoti Alloh) taçovuz mekardand. Alloh onhoro dar ozmoişi xud qaror dod, to rūzi şanʙero ehtirom va ta'zim kunand va ʙa şikor napardozand. Zero dar rūze, ki ehtiromi on mekardand, mohijon oşkor ʙar rūi oʙ meomadand va dar ƣajri rūzi şanʙe nameomadand. Pas onho ʙaroi şikor kardan hilaero ʙa kor ʙurdand. Cuquriho kandand va ʙa onho dom mondand. Vaqte rūzi şanʙe faro rasid, mohijon dar in cuquriho ʙa domho meaftodand va on mohijonro rūzi jakşanʙe ʙarmedoştand. Onhoro ʙa saʙaʙi on, ki gunoh mekardand, hamcunin meozmudem
Surah Al-Araf, Verse 163


وَإِذۡ قَالَتۡ أُمَّةٞ مِّنۡهُمۡ لِمَ تَعِظُونَ قَوۡمًا ٱللَّهُ مُهۡلِكُهُمۡ أَوۡ مُعَذِّبُهُمۡ عَذَابٗا شَدِيدٗاۖ قَالُواْ مَعۡذِرَةً إِلَىٰ رَبِّكُمۡ وَلَعَلَّهُمۡ يَتَّقُونَ

Va ej Rasul, ʙa jod or on goh, ki ʙani Isroil ʙa se gurūh taqsim şudand: (gurūhi avval: zolimon, duvvum: nasihatgaron, sejum: ʙetarafon) gurūhi ʙetarafon ʙa gurūhi nasihatgaron guftand: «Caro qavmero, ki dar rūzi şanʙe az hudud va muqararoti Alloh taçovuz kardand, pand medihed, ki Alloh halokaşon xohad kard va ʙa azoʙi dardnok muʙtalo xohad soxt?» Gurūhi nasihatgaron guftand: «To moro nazdi Parvardigoraton uzre ʙoşad. Va ʙoşad, ki parhezgor şavand
Surah Al-Araf, Verse 164


فَلَمَّا نَسُواْ مَا ذُكِّرُواْ بِهِۦٓ أَنجَيۡنَا ٱلَّذِينَ يَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلسُّوٓءِ وَأَخَذۡنَا ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ بِعَذَابِۭ بَـِٔيسِۭ بِمَا كَانُواْ يَفۡسُقُونَ

Cun pandero, ki ʙa onho doda şuda ʙud, faromūş kardand (ja'ne nasihatro qaʙul nakardand), ononro, ki az ʙadī parhez mekardand, naçot dodem va gunahkoronro, ki dar rūzi şanʙe taçovuz kardand va harom kardai Allohro halol şumoridand ʙa saʙaʙi gunohaşon onhoro ʙa azoʙi saxt ducor kardem
Surah Al-Araf, Verse 165


فَلَمَّا عَتَوۡاْ عَن مَّا نُهُواْ عَنۡهُ قُلۡنَا لَهُمۡ كُونُواْ قِرَدَةً خَٰسِـِٔينَ

Pas, vaqte ki dilhoi onho saxt şud, az tarki cize, ki az on man'aşon karda ʙudand, sarpecī kardand, haqro qaʙul nakardand, guftem: «Buzinagoni (majmunoni) xorşuda şaved!»
Surah Al-Araf, Verse 166


وَإِذۡ تَأَذَّنَ رَبُّكَ لَيَبۡعَثَنَّ عَلَيۡهِمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِ مَن يَسُومُهُمۡ سُوٓءَ ٱلۡعَذَابِۗ إِنَّ رَبَّكَ لَسَرِيعُ ٱلۡعِقَابِ وَإِنَّهُۥ لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ

(Ba jod or ej Rasul), ki Parvardigori tu e'lom kard, to kasero ʙar jahudijon ʙifiristad, ki to dar rūzi qijomat ʙa azoʙi saxt azoʙaşon kunad (ja'ne, onhoro xoru zalil megardonad). Haroina Parvardigori tu zud uquʙat mekunad va niz omūrzandavu mehruʙon ast
Surah Al-Araf, Verse 167


وَقَطَّعۡنَٰهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ أُمَمٗاۖ مِّنۡهُمُ ٱلصَّـٰلِحُونَ وَمِنۡهُمۡ دُونَ ذَٰلِكَۖ وَبَلَوۡنَٰهُم بِٱلۡحَسَنَٰتِ وَٱلسَّيِّـَٔاتِ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ

Ononro (jahudijonro) gurūh- gurūh dar zamin taqsim kardem, ʙa'ze az onho nekūkor hastand va ʙa'ze digar ƣajri on hastand. Va onhoro ʙa nekihovu (farovonī va tandurustī) ʙadiho (qahtī va vazninī) ozmudem, şojad ʙa to'ati Alloh ʙozgardand va tavʙa kunand
Surah Al-Araf, Verse 168


فَخَلَفَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡ خَلۡفٞ وَرِثُواْ ٱلۡكِتَٰبَ يَأۡخُذُونَ عَرَضَ هَٰذَا ٱلۡأَدۡنَىٰ وَيَقُولُونَ سَيُغۡفَرُ لَنَا وَإِن يَأۡتِهِمۡ عَرَضٞ مِّثۡلُهُۥ يَأۡخُذُوهُۚ أَلَمۡ يُؤۡخَذۡ عَلَيۡهِم مِّيثَٰقُ ٱلۡكِتَٰبِ أَن لَّا يَقُولُواْ عَلَى ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡحَقَّ وَدَرَسُواْ مَا فِيهِۗ وَٱلدَّارُ ٱلۡأٓخِرَةُ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ يَتَّقُونَۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ

Ba'd az inho gurūhe ʙadkor ʙa çojaşon nişastand va vorisi on kitoʙi Tavrot şudand, ki ʙa mato'i dunjavī dil ʙastand ʙajni halolu harom farqe nameguzoştand va onro megiriftand va iqror mekardand, ki in kor gunoh ast va meguftand, ki ʙa zudī omūrzida meşavem. Va agar monandi on ʙoz ham mato'e ʙijoʙand, ʙargirand. Ojo az onon dar kitoʙ pajmon girifta naşuda ʙud, ki dar ʙorai Alloh çuz ʙa rostī suxan nagūjand, hol on ki on cī dar on kitoʙ omada ʙud, xonda ʙudand? Saroi oxirat ʙaroi kasone, ki meparhezand, ʙehtar ast. Ojo andeşa namekuned
Surah Al-Araf, Verse 169


وَٱلَّذِينَ يُمَسِّكُونَ بِٱلۡكِتَٰبِ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ إِنَّا لَا نُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُصۡلِحِينَ

Onon, ki dar ilmu amal ʙa kitoʙi Alloh tamassuk (nazdikī) meçūjand va ʙo farmudahoi on iqtido mekunand va az man'kardahoi on durī meçūjand va namozro ʙa surati zohirī va ʙotiniaş ado menamojand, ʙidonand, ki podoşi islohgaronro ʙekor namesozem
Surah Al-Araf, Verse 170


۞وَإِذۡ نَتَقۡنَا ٱلۡجَبَلَ فَوۡقَهُمۡ كَأَنَّهُۥ ظُلَّةٞ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُۥ وَاقِعُۢ بِهِمۡ خُذُواْ مَآ ءَاتَيۡنَٰكُم بِقُوَّةٖ وَٱذۡكُرُواْ مَا فِيهِ لَعَلَّكُمۡ تَتَّقُونَ

Va (ʙa jod or ej Rasul), ki kūhro ʙar ʙoloi saraşon cun sojaʙone nigoh doştem va mepindoştand, agar ahkomi onro qaʙul nakunand, ʙar saraşon xohad aftod. Va ʙarojaşon guftem: Kitoʙero, ki ʙa şumo dodaem, ʙo nerūmandī ʙigired va har ciro, ki dar on omadaast, (az ahdu pajmon) ʙa jod dored, ʙoşad, ki parhezgor şaved va az azoʙi Alloh xudro naçot dihed
Surah Al-Araf, Verse 171


وَإِذۡ أَخَذَ رَبُّكَ مِنۢ بَنِيٓ ءَادَمَ مِن ظُهُورِهِمۡ ذُرِّيَّتَهُمۡ وَأَشۡهَدَهُمۡ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِمۡ أَلَسۡتُ بِرَبِّكُمۡۖ قَالُواْ بَلَىٰ شَهِدۡنَآۚ أَن تَقُولُواْ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ إِنَّا كُنَّا عَنۡ هَٰذَا غَٰفِلِينَ

Va (ʙa jod or ej Rasul,) Parvardigori tu az puşti ʙani Odam farzandonaşro ʙerun ovard. Va ononro ʙar xudaşon guvoh girift va pursid: «Ojo Man Parvardigoraton nestam?» Guftand: «Ore, guvohī medihem in ki Tu Parvardigori mo hastī». To dar rūzi qijomat nagūed, ki mo az on ʙexaʙar ʙudem
Surah Al-Araf, Verse 172


أَوۡ تَقُولُوٓاْ إِنَّمَآ أَشۡرَكَ ءَابَآؤُنَا مِن قَبۡلُ وَكُنَّا ذُرِّيَّةٗ مِّنۢ بَعۡدِهِمۡۖ أَفَتُهۡلِكُنَا بِمَا فَعَلَ ٱلۡمُبۡطِلُونَ

Jo nagūed, ki padaroni mo peş az in muşrik ʙudand va mo nasle pas az onho ʙudem ʙa onho iqtido kardem, ojo ʙa saʙaʙi kore, ki gumrohon karda ʙudand, moro ʙa halokat merasonī
Surah Al-Araf, Verse 173


وَكَذَٰلِكَ نُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ

Hamcunon ʙajon kardem ojotro ʙa ummathoi peşina, (incunin ojotro ʙaroi qavmat ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) )ʙa ravşanī ʙajon mekunem, şojad ki ʙa sūi on ci ki ʙo Alloh pajmon ʙastaand, az şirkaşon ʙozgardand
Surah Al-Araf, Verse 174


وَٱتۡلُ عَلَيۡهِمۡ نَبَأَ ٱلَّذِيٓ ءَاتَيۡنَٰهُ ءَايَٰتِنَا فَٱنسَلَخَ مِنۡهَا فَأَتۡبَعَهُ ٱلشَّيۡطَٰنُ فَكَانَ مِنَ ٱلۡغَاوِينَ

Ej Pajomʙar, ʙar ummati xud ʙixon xaʙari on mardero az ʙani Isroil, ki ojathoi kitoʙi xudro ʙa ū ato karda ʙudem, pas olimi ʙuzurg va donişmandi mohir şud va ū pas az donistani in ojatho xoriç şud va şajton dar pajaş aftod va ʙa saʙaʙi muxolifati amri Parvardigor va ito'ati şajton dar zumrai gumrohon daromad
Surah Al-Araf, Verse 175


وَلَوۡ شِئۡنَا لَرَفَعۡنَٰهُ بِهَا وَلَٰكِنَّهُۥٓ أَخۡلَدَ إِلَى ٱلۡأَرۡضِ وَٱتَّبَعَ هَوَىٰهُۚ فَمَثَلُهُۥ كَمَثَلِ ٱلۡكَلۡبِ إِن تَحۡمِلۡ عَلَيۡهِ يَلۡهَثۡ أَوۡ تَتۡرُكۡهُ يَلۡهَثۚ ذَّـٰلِكَ مَثَلُ ٱلۡقَوۡمِ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَاۚ فَٱقۡصُصِ ٱلۡقَصَصَ لَعَلَّهُمۡ يَتَفَكَّرُونَ

Agar xosta ʙudem, ʙa saʙaʙi on ilm, ki ʙa ū doda ʙudem, martaʙai ʙalandaş meʙaxşidem, vale ū kore kard, ki rasvoī ʙa ʙor ovard va az pai havoju havasi xeş raft. Masali ū cun masali on sag ast, ki agar ʙa ū hamla kunī, zaʙon az dahon ʙerun orad va agar rahojaş kunī, ʙoz ham zaʙon az dahon ʙerun orad. In misoli qavmest, ki ojoti Moro durūƣ şumoridand va az on ito'at nanamudand. Pas qissaro ʙarojaşon ʙixon, to şojad dar in misolho ʙa andeşa furū ravand
Surah Al-Araf, Verse 176


سَآءَ مَثَلًا ٱلۡقَوۡمُ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَأَنفُسَهُمۡ كَانُواْ يَظۡلِمُونَ

Ci ʙad ast masali mardume, ki ojoti Moro durūƣ şumoridand va ʙa saʙaʙi rūjgardondanaşon az pajravii haq va to'ati Parvardigoraşon ʙa xudaşon sitam mekardand
Surah Al-Araf, Verse 177


مَن يَهۡدِ ٱللَّهُ فَهُوَ ٱلۡمُهۡتَدِيۖ وَمَن يُضۡلِلۡ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ

Har kasro, ki Alloh ʙa sūi imon va to'ataş roh namojad, pas ū haqiqatan roh joftaast. Va har kasro, ki gumroh sozad, ʙar ançomi kori xajr tavfiq nadihad. Pas ʙegumon onho zijonkoronand
Surah Al-Araf, Verse 178


وَلَقَدۡ ذَرَأۡنَا لِجَهَنَّمَ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡجِنِّ وَٱلۡإِنسِۖ لَهُمۡ قُلُوبٞ لَّا يَفۡقَهُونَ بِهَا وَلَهُمۡ أَعۡيُنٞ لَّا يُبۡصِرُونَ بِهَا وَلَهُمۡ ءَاذَانٞ لَّا يَسۡمَعُونَ بِهَآۚ أُوْلَـٰٓئِكَ كَٱلۡأَنۡعَٰمِ بَلۡ هُمۡ أَضَلُّۚ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡغَٰفِلُونَ

Baroi çahannam ʙisjore az çinnu insro ʙijofaridem. Onhoro didhoest, ki ʙa on namefahmand amri oxiratro va umedi savoʙ nadorand va az azoʙi Alloh nametarsand va onhoro caşmhoest, ki ʙa on cizero, ki foidaaşon ʙoşad, nameʙinand va gūşhoest, ki nameşunavand haqro, (ja'ne ma'no va fahmişi on dar dilhojaşon roh namejoʙad.) Inho monandi corpojonand, ki aql nadorand, hatto gumrohtar az onhojand. Zero corpojon naf' va zarari xudro dark menamojand. Inho xud az imoni ʙa Alloh va to'ataş dar ƣaflatand
Surah Al-Araf, Verse 179


وَلِلَّهِ ٱلۡأَسۡمَآءُ ٱلۡحُسۡنَىٰ فَٱدۡعُوهُ بِهَاۖ وَذَرُواْ ٱلَّذِينَ يُلۡحِدُونَ فِيٓ أَسۡمَـٰٓئِهِۦۚ سَيُجۡزَوۡنَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Az oni Alloh ast, nekūtarin nomho, ki dalolat ʙar kamoli azamati Ū hast. Ba on nomhojaş nido kuned, on ciro ki iroda mekuned. Va tark kuned onhoero, ki ʙa nomhoi Alloh kaçravī mekunand. Ba zudī çazoi on ciro ki mekunand, xohand did
Surah Al-Araf, Verse 180


وَمِمَّنۡ خَلَقۡنَآ أُمَّةٞ يَهۡدُونَ بِٱلۡحَقِّ وَبِهِۦ يَعۡدِلُونَ

Az ofaridagoni mo gurūhe hastand, ki ʙa dini haq roh menamojand va ʙa adolat raftor mekunand va onon peşvojoni rohi haqand, ki Alloh ʙar onho imon va amali soleh rūzī kardaast
Surah Al-Araf, Verse 181


وَٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا سَنَسۡتَدۡرِجُهُم مِّنۡ حَيۡثُ لَا يَعۡلَمُونَ

Va ononro, ki ojoti moro durūƣ şumoridand va inkor kardand va pand nagiriftand ʙa zudī ʙarojaşon rūzii farovon ato mekunem va onon gumon mekunand, ki ʙar haqiqatand, pas azoʙaşon kunem az rohe, ki xud namedonand. Zina ʙa zina ononro to mavze'm halokat ʙikaşem
Surah Al-Araf, Verse 182


وَأُمۡلِي لَهُمۡۚ إِنَّ كَيۡدِي مَتِينٌ

Va ʙa onho mūhlat diham, ki tadʙiri (makri) Man ustuvor va mahkam ast
Surah Al-Araf, Verse 183


أَوَلَمۡ يَتَفَكَّرُواْۗ مَا بِصَاحِبِهِم مِّن جِنَّةٍۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا نَذِيرٞ مُّبِينٌ

Ojo fikr nakardaand, ki dar hamnişinaşon nişone az devonagī nest va ū oşkoro ʙimdihanda ast? (Ja'ne, mardumro ʙa sūi on ci ki onhoro az azoʙ naçot medihad va podoşro ʙaroi onho haq medorad, da'vat mekunad)
Surah Al-Araf, Verse 184


أَوَلَمۡ يَنظُرُواْ فِي مَلَكُوتِ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَمَا خَلَقَ ٱللَّهُ مِن شَيۡءٖ وَأَنۡ عَسَىٰٓ أَن يَكُونَ قَدِ ٱقۡتَرَبَ أَجَلُهُمۡۖ فَبِأَيِّ حَدِيثِۭ بَعۡدَهُۥ يُؤۡمِنُونَ

Kasone ki ojoti Allohro durūƣ meşumorand, ojo dar podşohī va tasarrufi osmonhovu zamin va cizhoe, ki Alloh ofaridaast, nameandeşand? Va şojad, ki margaşon nazdik ʙoşad va nogahon ʙar kufraşon halok gardand. Va ʙa'd az Qur'on kadom suxanro ʙovar dorand
Surah Al-Araf, Verse 185


مَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَلَا هَادِيَ لَهُۥۚ وَيَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ

Har kasro, ki Alloh gumroh kunad, heç rohnamoe ʙarojaş nest. Va ononro vomeguzorad, to hamcunon dar sarkaşii xeş sargardon ʙimonand
Surah Al-Araf, Verse 186


يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلسَّاعَةِ أَيَّانَ مُرۡسَىٰهَاۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ رَبِّيۖ لَا يُجَلِّيهَا لِوَقۡتِهَآ إِلَّا هُوَۚ ثَقُلَتۡ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ لَا تَأۡتِيكُمۡ إِلَّا بَغۡتَةٗۗ يَسۡـَٔلُونَكَ كَأَنَّكَ حَفِيٌّ عَنۡهَاۖ قُلۡ إِنَّمَا عِلۡمُهَا عِندَ ٱللَّهِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ

(Kofironi Makka) dar ʙorai qijomat az tu (ej Rasul) mepursand gūjo az on ʙisjor pursidaī va omadani onro medonī, ki ci vaqt faro merasad? Bigū: «Ilmi on nazdi Parvardigori man ast. Tanho Ūst, ki cun zamonaş faro rasad, oşkoraş mesozad. Faro rasidani on ʙar ahli osmonhovu zamin pūşida ast, magar in ki ʙar şumo nogahon meojad». Cunon az tu mepursand, ki gūjo tu az on ogohi, Bigu: «Ilmi on nazdi Alloh ast, vale ʙeştari mardum namedonand»
Surah Al-Araf, Verse 187


قُل لَّآ أَمۡلِكُ لِنَفۡسِي نَفۡعٗا وَلَا ضَرًّا إِلَّا مَا شَآءَ ٱللَّهُۚ وَلَوۡ كُنتُ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ لَٱسۡتَكۡثَرۡتُ مِنَ ٱلۡخَيۡرِ وَمَا مَسَّنِيَ ٱلسُّوٓءُۚ إِنۡ أَنَا۠ إِلَّا نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ

Bigū (ej Rasul): «Man ʙaroi xud naf' va zarar karda nametavonam, magar onci Alloh ʙixohad. Va agar ilmi ƣajʙ medonistam ʙa xajri xud ʙase meafzudam va heç şarre ʙa man namerasid. Man firistodai Alloh hastam ʙa sūi şumo va az azoʙaş şumoro metarsonam va muƶda mediham ʙa savoʙaş qavmero, ki risolati maro tasdiq menamojad va ʙa şari'ati man amal mekunad
Surah Al-Araf, Verse 188


۞هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن نَّفۡسٖ وَٰحِدَةٖ وَجَعَلَ مِنۡهَا زَوۡجَهَا لِيَسۡكُنَ إِلَيۡهَاۖ فَلَمَّا تَغَشَّىٰهَا حَمَلَتۡ حَمۡلًا خَفِيفٗا فَمَرَّتۡ بِهِۦۖ فَلَمَّآ أَثۡقَلَت دَّعَوَا ٱللَّهَ رَبَّهُمَا لَئِنۡ ءَاتَيۡتَنَا صَٰلِحٗا لَّنَكُونَنَّ مِنَ ٱلشَّـٰكِرِينَ

Alloh Zote ast, ki hamai şumoro az jak şaxs ʙijofarid, (ki on padari şumo Odam ast.) Va az Odam zanaşro (Havvoro) ʙijofarid, to ʙa ū oromiş joʙad. Cun ʙo ū daromext, ʙa ʙore saʙuk ʙordor şud va cande ʙo on rūzgorro ʙa sar ʙurd. Va cun ʙor vaznin gardid, on du nafar, Alloh, Parvardigori xeşro ʙixondand, ki agar moro farzande şoista dihī, az siposguzoron xohem ʙud
Surah Al-Araf, Verse 189


فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُمَا صَٰلِحٗا جَعَلَا لَهُۥ شُرَكَآءَ فِيمَآ ءَاتَىٰهُمَاۚ فَتَعَٰلَى ٱللَّهُ عَمَّا يُشۡرِكُونَ

Va hangome ki ʙa on du farzandi soleh va solime dod dar on cī Alloh ʙa eşon doda ʙud, ʙaroi Alloh şarikone qaror dodand. Va Alloh ʙartar ast az on ci ʙa Ū şarik megardonand
Surah Al-Araf, Verse 190


أَيُشۡرِكُونَ مَا لَا يَخۡلُقُ شَيۡـٔٗا وَهُمۡ يُخۡلَقُونَ

Ojo inho, (muşrikon) şariki Alloh mesozand cizhoero, ki nametavonand heç ciz ʙijofarinand va xud maxluq hastand
Surah Al-Araf, Verse 191


وَلَا يَسۡتَطِيعُونَ لَهُمۡ نَصۡرٗا وَلَآ أَنفُسَهُمۡ يَنصُرُونَ

Nametavonand oʙidoni xudro jovarī kunand va na ʙa jorii xud ʙarxezand. Pas ci guna onhoro ʙo hamrohi Alloh ma'ʙud girifta meşavad
Surah Al-Araf, Verse 192


وَإِن تَدۡعُوهُمۡ إِلَى ٱلۡهُدَىٰ لَا يَتَّبِعُوكُمۡۚ سَوَآءٌ عَلَيۡكُمۡ أَدَعَوۡتُمُوهُمۡ أَمۡ أَنتُمۡ صَٰمِتُونَ

Ej ʙutparaston, agar ʙuthoero, ki ʙa çoi Alloh iʙodat mekuned, to şumoro hidojat kunand, ʙa şumo çavoʙ namedihand. Barojaton ʙaroʙar ast, ci da'vataşon kuned va ci xomūş ʙoşed. Zero onho nameşunavand va nameʙinand va na hidojat mekunand va na xud hidojat meşavand
Surah Al-Araf, Verse 193


إِنَّ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ عِبَادٌ أَمۡثَالُكُمۡۖ فَٱدۡعُوهُمۡ فَلۡيَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ

Ej muşrikon, onhoero, ki ƣajr az Alloh mexoned, ʙandagone cun şumojand. Agar rost megūed, ki onho cizero az iʙodat sazovor meşavand, pas onhoro ʙixoned, ʙojad du'oi şumoro içoʙat kunand! Va agar şumoro içoʙat kardand va talaʙoti şumoro ʙa ço ovardand, rost guftaed, vagarna dar in da'vojaton durūƣgū hasted va ʙuzurgtarin durūƣro ʙa Alloh nisʙat medihed
Surah Al-Araf, Verse 194


أَلَهُمۡ أَرۡجُلٞ يَمۡشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَيۡدٖ يَبۡطِشُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ أَعۡيُنٞ يُبۡصِرُونَ بِهَآۖ أَمۡ لَهُمۡ ءَاذَانٞ يَسۡمَعُونَ بِهَاۗ قُلِ ٱدۡعُواْ شُرَكَآءَكُمۡ ثُمَّ كِيدُونِ فَلَا تُنظِرُونِ

Ojo on ʙuthoro pojhoe hast, ki ʙo on roh ʙiravand jo onhoro dasthoe hast, ki ʙo on ʙigirand jo caşmhoe hast, ki ʙo on ʙuʙinand jo gūşhoe hast, ki ʙo on ʙişnavand? Pas ma'ʙudone, ki şumo parastiş mekuned, cunin cizho dar onho vuçud doşta naʙoşad, onhoro iʙodat kardani şumo ʙaroi cist? Bigū ej Rasul, ʙaroi in muşrikon: «Şarikonatonro ʙixoned va ʙar ziddi man makr kuned va maro mūhlat madihed, ʙalki ʙa on şitoʙed. Zero sarparasti man Alloh ast, ki maro sarparastī menamojad
Surah Al-Araf, Verse 195


إِنَّ وَلِـِّۧيَ ٱللَّهُ ٱلَّذِي نَزَّلَ ٱلۡكِتَٰبَۖ وَهُوَ يَتَوَلَّى ٱلصَّـٰلِحِينَ

Sarparasti man Alloh ast, ki in kitoʙro nozil karda va Ū şoistakoronro sarparastī menamojad
Surah Al-Araf, Verse 196


وَٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَكُمۡ وَلَآ أَنفُسَهُمۡ يَنصُرُونَ

Ej muşrikon, ononro, ki ʙa çoi Alloh ma'ʙud mexoned, na şumoro metavonand jorī kunand va na xudro
Surah Al-Araf, Verse 197


وَإِن تَدۡعُوهُمۡ إِلَى ٱلۡهُدَىٰ لَا يَسۡمَعُواْۖ وَتَرَىٰهُمۡ يَنظُرُونَ إِلَيۡكَ وَهُمۡ لَا يُبۡصِرُونَ

Va agar ʙuthoro ʙa rohi hidojat ʙixoned, nameşunavand va (ej Rasul) meʙinī, ki ʙa tu menigarand, vale gūjo, ki nameʙinand. Zero na caşm dorand na ʙinoī
Surah Al-Araf, Verse 198


خُذِ ٱلۡعَفۡوَ وَأۡمُرۡ بِٱلۡعُرۡفِ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡجَٰهِلِينَ

Ej Pajomʙar tu va ummatat guzaşt kardanro peş gir va ʙa onho osongirī kun, to az tu magurezand va ʙa nekī farmon deh va az nodonon rūj gardon
Surah Al-Araf, Verse 199


وَإِمَّا يَنزَغَنَّكَ مِنَ ٱلشَّيۡطَٰنِ نَزۡغٞ فَٱسۡتَعِذۡ بِٱللَّهِۚ إِنَّهُۥ سَمِيعٌ عَلِيمٌ

Va agar az çoniʙi şajton dar tu ƣazaʙ jo vasvasae padid omad, ki turo az kori xajr ʙozmedorad jo ʙar ançomi kori ʙad vasvasa mekunad, ʙa Alloh panoh ʙiʙar, zero Ū ʙa har suxan şunavo va ʙa har kor donost
Surah Al-Araf, Verse 200


إِنَّ ٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ إِذَا مَسَّهُمۡ طَـٰٓئِفٞ مِّنَ ٱلشَّيۡطَٰنِ تَذَكَّرُواْ فَإِذَا هُم مُّبۡصِرُونَ

Kasone, ki parhezgorī mekunand va az azoʙi Alloh metarsand va farzhoi Ūro ʙa ço meorand va az on ci ki man' kardaast, durī meçūjand, cun az şajton vasvasae ʙa onho ʙirasad va on ciro ki Alloh ʙar onho voçiʙ namuda jod mekunand va nogahon (ʙarhaq) ʙino şavand. Va az Alloh talaʙi omūrziş menamojand
Surah Al-Araf, Verse 201


وَإِخۡوَٰنُهُمۡ يَمُدُّونَهُمۡ فِي ٱلۡغَيِّ ثُمَّ لَا يُقۡصِرُونَ

Va ʙarodaronaşon (ja'ne, kofiron va şajtonhoi insī) ononro ʙa gumrohī mekaşand va şajtonhoi çin az amali xeş ʙoznameistand
Surah Al-Araf, Verse 202


وَإِذَا لَمۡ تَأۡتِهِم بِـَٔايَةٖ قَالُواْ لَوۡلَا ٱجۡتَبَيۡتَهَاۚ قُلۡ إِنَّمَآ أَتَّبِعُ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيَّ مِن رَّبِّيۚ هَٰذَا بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٞ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ

(Ej Rasul), cun ojate ʙaroi muşrikon naovarī gūjand: «Caro az xud cize ixtiro' nakardī?» Bigū: «Man pajravi cize hastam, ki az Parvardigoram ʙa man vahj meşavad. Va zeri tadʙiri Alloh meʙoşam va Alloh nişonaho va ojotro ʙar asosi ʙuzurgvorī va hikmati xud nozil mekunad. Va in Qur'on nişonahoest az çoniʙi Parvardigoraton va rahnamovu rahmat ast ʙaroi mardume, ki imon meovarand
Surah Al-Araf, Verse 203


وَإِذَا قُرِئَ ٱلۡقُرۡءَانُ فَٱسۡتَمِعُواْ لَهُۥ وَأَنصِتُواْ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ

Cun Qur'on xonda şavad, ʙa on gūş dihed va xomūş ʙoşed, to ki şomili rahmati Alloh şaved
Surah Al-Araf, Verse 204


وَٱذۡكُر رَّبَّكَ فِي نَفۡسِكَ تَضَرُّعٗا وَخِيفَةٗ وَدُونَ ٱلۡجَهۡرِ مِنَ ٱلۡقَوۡلِ بِٱلۡغُدُوِّ وَٱلۡأٓصَالِ وَلَا تَكُن مِّنَ ٱلۡغَٰفِلِينَ

(Ej Rasul), Parvardigoratro dar dili xud ʙa zorivu tars, ʙe on, ki sadoi xud ʙaland kunī, har suʙhu şom jod kun va az ƣofilon maʙoş
Surah Al-Araf, Verse 205


إِنَّ ٱلَّذِينَ عِندَ رَبِّكَ لَا يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِهِۦ وَيُسَبِّحُونَهُۥ وَلَهُۥ يَسۡجُدُونَۤ۩

Alʙatta, onon, ki dar nazdi Parvardigori tu hastand, az parastişi Ū sar nametoʙand, ʙalki ʙa iʙodati Ū tan medihand va şaʙu rūz tasʙehaş megūjand va ʙarojaş saçda mekunand
Surah Al-Araf, Verse 206


Author: Khoja Mirov


<< Surah 6
>> Surah 8

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai