Surah Al-Anfal - Tajik Translation by Khoja Mirov
يَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡأَنفَالِۖ قُلِ ٱلۡأَنفَالُ لِلَّهِ وَٱلرَّسُولِۖ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَأَصۡلِحُواْ ذَاتَ بَيۡنِكُمۡۖ وَأَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
(Ej Pajomʙar ashoʙat) turo az ƣanimathoi çangi "Badr" mepursand, (ci guna va ʙar ci kason onhoro taqsim menamoī?) Bigū (ʙarojaşon): «Ƣanimathoi çangī az oni Allohu pajomʙar ast. (Pas Rasul ʙa amri Parvardigoraş onro taqsim menamojad.) Agar az mū'minon hasted, az azoʙi Alloh ʙitarsed va ʙar ma'sijati Ū peş naoed va ʙa saʙaʙi molho ʙajni jakdigar kaşmakaşī va duşmanī makuned va ʙo jakdigar ʙa oştī zindagī kuned va az Allohu pajomʙaraş farmon ʙared!»
Surah Al-Anfal, Verse 1
إِنَّمَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلَّذِينَ إِذَا ذُكِرَ ٱللَّهُ وَجِلَتۡ قُلُوبُهُمۡ وَإِذَا تُلِيَتۡ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُهُۥ زَادَتۡهُمۡ إِيمَٰنٗا وَعَلَىٰ رَبِّهِمۡ يَتَوَكَّلُونَ
Mū'minon kasone hastand, ki cun nomi Alloh zikr karda şavad, xavf dilhojaşonro faro girad va cun ojoti Alloh ʙar onon xonda şavad, imonaşon ʙa saʙaʙi andeşa kardani ojotaş afzun gardad va ʙar Parvardigoraşon tavvakal mekunand va umed ʙa çuz Ū nadorand va ƣajr az Ū az kase nameharosand
Surah Al-Anfal, Verse 2
ٱلَّذِينَ يُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَمِمَّا رَزَقۡنَٰهُمۡ يُنفِقُونَ
kasone, ki namozi farziro dar vaqtaş meguzorand va az on cī rūzijaşon dodaem, sadaqa mekunand
Surah Al-Anfal, Verse 3
أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ حَقّٗاۚ لَّهُمۡ دَرَجَٰتٌ عِندَ رَبِّهِمۡ وَمَغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Inho mū'minoni haqiqī hastand dar zohir va ham dar ʙotin. Dar nazdi Parvardigoraşon sohiʙi daraçot va omūrzişu rizqi pok hastand. (Va on çannat ast)
Surah Al-Anfal, Verse 4
كَمَآ أَخۡرَجَكَ رَبُّكَ مِنۢ بَيۡتِكَ بِٱلۡحَقِّ وَإِنَّ فَرِيقٗا مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ لَكَٰرِهُونَ
Cunon ki şumo dar ƣanimatho kaşmakaş karded, Alloh onhoro az şumo ʙargirift va taqsimoti onhoro ʙa xud va rasulaş qaror kard. Incunin Parvardigorat farmoiş dod, ki turo az xonaat ʙa haq ʙerun kunad va ʙerun omadani tu ʙa tariqi vahj ʙud, ki Çaʙrail ʙarojat ovard, hol on ki gurūhe az mū'minon noxuşnud ʙudand ʙa voxūrii çangi muşrikon
Surah Al-Anfal, Verse 5
يُجَٰدِلُونَكَ فِي ٱلۡحَقِّ بَعۡدَ مَا تَبَيَّنَ كَأَنَّمَا يُسَاقُونَ إِلَى ٱلۡمَوۡتِ وَهُمۡ يَنظُرُونَ
(Ej Muhammad, cun ʙaroi onho haq ravşan şud, ki çang ʙa vuqu' xohad pajvast,) gurūhe az mū'minon dar ʙorai çang ʙo Pajomʙar muçodala namudand va rū ʙa rū şudani duşmanro napisandidand, ki gūjo onhoro ʙa sūi marg meronand va onho ʙa on menigarand
Surah Al-Anfal, Verse 6
وَإِذۡ يَعِدُكُمُ ٱللَّهُ إِحۡدَى ٱلطَّآئِفَتَيۡنِ أَنَّهَا لَكُمۡ وَتَوَدُّونَ أَنَّ غَيۡرَ ذَاتِ ٱلشَّوۡكَةِ تَكُونُ لَكُمۡ وَيُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُحِقَّ ٱلۡحَقَّ بِكَلِمَٰتِهِۦ وَيَقۡطَعَ دَابِرَ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Va ʙa jod ovared ongoh, ki Alloh ʙa şumo va'da dod, jake az du gurūh (ja'ne, korvoni tiçorati Qurajş jo çangi duşman) az oni şumost va ʙar on pirūz meşaved. Va şumo dūst doşted, ki gurūhe nasiʙi şumo gardad, ki qudrat va siloh nadored, vale Alloh mexohad, ki haqro ʙo suxanonaş oşkor va ustuvor ʙigardonad va kofironro reşakan sozad
Surah Al-Anfal, Verse 7
لِيُحِقَّ ٱلۡحَقَّ وَيُبۡطِلَ ٱلۡبَٰطِلَ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡمُجۡرِمُونَ
Alloh mexost, to dini haqro soʙit va ʙotilro (şirk va ahli onro) noʙud gardonad, harcand muşrikoni gunahkor xuşnud naʙoşand
Surah Al-Anfal, Verse 8
إِذۡ تَسۡتَغِيثُونَ رَبَّكُمۡ فَٱسۡتَجَابَ لَكُمۡ أَنِّي مُمِدُّكُم بِأَلۡفٖ مِّنَ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ مُرۡدِفِينَ
Va ʙa jod ored on ne'matero, ki Alloh ʙar şumo arzonī kard dar çangi Badr, on goh, ki az Parvardigoraton jorī xosted va Alloh du'oi şumoro ʙipaziruft, ki Man ʙo hazor fariştai az pai jakdigar ojanda, joriaton mekunam
Surah Al-Anfal, Verse 9
وَمَا جَعَلَهُ ٱللَّهُ إِلَّا بُشۡرَىٰ وَلِتَطۡمَئِنَّ بِهِۦ قُلُوبُكُمۡۚ وَمَا ٱلنَّصۡرُ إِلَّا مِنۡ عِندِ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٌ
Va Alloh in madadro (ja'ne, firistonidani fariştagonro) nakard, magar ʙaroi şodmonii şumo, to dilhojaton ʙa on orom girad. Va jorī tanho az sūi Alloh ast na az quvvatu tavonoii şumo, ki Ū pirūzmand ast dar mulkaş va dar tadʙiru şariataş ʙo hikmat ast
Surah Al-Anfal, Verse 10
إِذۡ يُغَشِّيكُمُ ٱلنُّعَاسَ أَمَنَةٗ مِّنۡهُ وَيُنَزِّلُ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ لِّيُطَهِّرَكُم بِهِۦ وَيُذۡهِبَ عَنكُمۡ رِجۡزَ ٱلشَّيۡطَٰنِ وَلِيَرۡبِطَ عَلَىٰ قُلُوبِكُمۡ وَيُثَبِّتَ بِهِ ٱلۡأَقۡدَامَ
Va ʙa jod ored on zamonero, ki Alloh az xavfi duşmanaton cunon oromiaton doda ʙud, ki xoʙi saʙuke şumoro furū girift va az osmon ʙarojaton ʙorone ʙorid, to zohiri şumoro ʙa on pok kunad va ʙotinatonro az vasvasahoi şajton dur namojad va dilhojatonro ʙo saʙr kardan dar muqoʙili duşman qavī gardonad va qadamhojatonro ustuvor sozad
Surah Al-Anfal, Verse 11
إِذۡ يُوحِي رَبُّكَ إِلَى ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةِ أَنِّي مَعَكُمۡ فَثَبِّتُواْ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۚ سَأُلۡقِي فِي قُلُوبِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلرُّعۡبَ فَٱضۡرِبُواْ فَوۡقَ ٱلۡأَعۡنَاقِ وَٱضۡرِبُواْ مِنۡهُمۡ كُلَّ بَنَانٖ
(Va ʙa jod or ej Pajomʙar on zamonero, ki) Parvardigorat ʙa fariştagon (onone ki musalmononro dar çangi Badr jorī dodand) vahj kard: «Man ʙo şumojam. Şumo dilhoi mū'minonro ustuvor sozed. Man dar dilhoi kofiron ʙim xoham afkand. gardanhojaşonro ʙizaned va tamomi pajvandhoi uzvi onhoro ʙizaned!»
Surah Al-Anfal, Verse 12
ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ شَآقُّواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥۚ وَمَن يُشَاقِقِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَإِنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Zero in ʙa on saʙaʙ ast, ki ʙo Allohu pajomʙaraş ʙa muxolifat ʙarxostand. Va har ki ʙo Allohu pajomʙaraş muxolifat varzad, ʙidonad, ki uquʙati Alloh saxt ast
Surah Al-Anfal, Verse 13
ذَٰلِكُمۡ فَذُوقُوهُ وَأَنَّ لِلۡكَٰفِرِينَ عَذَابَ ٱلنَّارِ
In azoʙro ʙicaşed va in azoʙi şumo dar dunjost va dar oxirat azoʙi otaş ʙaroi kofiron ast
Surah Al-Anfal, Verse 14
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا لَقِيتُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ زَحۡفٗا فَلَا تُوَلُّوهُمُ ٱلۡأَدۡبَارَ
Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli Ū imon ovardaed va ʙa şari'ati Ū amal kardaed, cun ʙo kofiron dar çang rū ʙa rū şuded, pas puşt nagardoned va nagurezed, ʙalki soʙitqadam ʙoşed va dar ʙaroʙari saxtihoi in kor saʙr kuned. Zero in amr ʙoisi nusrat va pirūzii dini Alloh meşavad
Surah Al-Anfal, Verse 15
وَمَن يُوَلِّهِمۡ يَوۡمَئِذٖ دُبُرَهُۥٓ إِلَّا مُتَحَرِّفٗا لِّقِتَالٍ أَوۡ مُتَحَيِّزًا إِلَىٰ فِئَةٖ فَقَدۡ بَآءَ بِغَضَبٖ مِّنَ ٱللَّهِ وَمَأۡوَىٰهُ جَهَنَّمُۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
Va har kī az onon dar vaqti çang puşti xudro ʙigardonad va rū ʙa gurez kunad, -magar on ki hadafaş az kanoragirī ʙaroi hamlai duʙora jo ʙa qasdi pajvastan ʙa gūruhi digar ʙoşad- pas, mavridi xaşmi Alloh qaror megirad va çojgohi ū çahannam ast va ci ʙad çojgohest
Surah Al-Anfal, Verse 16
فَلَمۡ تَقۡتُلُوهُمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ قَتَلَهُمۡۚ وَمَا رَمَيۡتَ إِذۡ رَمَيۡتَ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ رَمَىٰ وَلِيُبۡلِيَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ مِنۡهُ بَلَآءً حَسَنًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Şumo ononro namekuşted ʙa tavonoī va qudrati xud, Alloh ʙud, ki onhoro mekuşt ʙo in ki şumoro ʙar kuştani onho qodir gardonid. Va on goh, ki reg ʙa sūi onon andoxtī, ʙar rūi muşrikon ʙirasid, tu najandoxtī, ʙalki Alloh andoxt to mū'minonro xuʙ ʙiozmojad va ʙa vasilai çihod ʙa ʙolotarin daraçaho ʙirasonad. Va ne'mati xudaşro ʙar onho şinosonad, to ki şukri Ūro ʙa ço orand. Alʙatta, Alloh ʙa du'o va guftahoe, ki pinhon jo oşkor medored, şunavo ast va on ci dar on salohi ʙandagonaş ast, donost
Surah Al-Anfal, Verse 17
ذَٰلِكُمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ مُوهِنُ كَيۡدِ ٱلۡكَٰفِرِينَ
In pirūzī az çoniʙi Alloh ʙud, ki ʙa şumo rasid! Va Alloh (dar ojanda) za'ifkunandai hilai kofiron ast, jo ʙaroi haq sar furū meorand jo halok meşavand
Surah Al-Anfal, Verse 18
إِن تَسۡتَفۡتِحُواْ فَقَدۡ جَآءَكُمُ ٱلۡفَتۡحُۖ وَإِن تَنتَهُواْ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۖ وَإِن تَعُودُواْ نَعُدۡ وَلَن تُغۡنِيَ عَنكُمۡ فِئَتُكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَوۡ كَثُرَتۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
(Ej muşrikon), agar pirūzii gurūhi haqro metalaʙed, inak pirūzī ʙa suroƣi şumo omadaast (ja'ne, Muhammadro ʙar şumo nusrat dodem) va agar az kufr ʙozisted, ʙarojaton ʙehtar ast va agar ʙozgarded ʙa çangi ziddi Muhammad, ʙozmegardem ʙoz Muhammadro ʙar şumo nusrat medihem, on guna ki dar Badr şikast hūrded va gurūhi şumo harcand ʙisjor ʙoşad, ʙarojaton sude naxohad doşt, ki Alloh ʙo mū'minon ast ʙo kūmak va nusrati xud
Surah Al-Anfal, Verse 19
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَلَا تَوَلَّوۡاْ عَنۡهُ وَأَنتُمۡ تَسۡمَعُونَ
Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaed, Allohu pajomʙaraşro ito'at kuned ʙa on ci ki şumoro farmudaast va az on ci ki şumoro man' kardaast va tarki to'ati Ū va rasulaş makuned, dar hole, ki suxani ūro meşunaved az on ci ki tilovat karda meşavad ʙarojaton az Qur'on
Surah Al-Anfal, Verse 20
وَلَا تَكُونُواْ كَٱلَّذِينَ قَالُواْ سَمِعۡنَا وَهُمۡ لَا يَسۡمَعُونَ
Va (ej mū'minon), dar muxolifati amri Alloh va rasulaş monandi muşrikon va munofiqone maʙoşed, ki ojathoi Alloh ʙar onho xonda meşud, guftand, ki şunidem, dar hole, ki nameşunidand
Surah Al-Anfal, Verse 21
۞إِنَّ شَرَّ ٱلدَّوَآبِّ عِندَ ٱللَّهِ ٱلصُّمُّ ٱلۡبُكۡمُ ٱلَّذِينَ لَا يَعۡقِلُونَ
Ba durustī ʙadtarini çonvaron dar nazdi Alloh in karonu (kasone, ki haqro nameşunavand) gungon (kasone, ki haqro namegūjand) hastand, ki ʙa aql (amr va nahji Allohro) darnamejoʙand
Surah Al-Anfal, Verse 22
وَلَوۡ عَلِمَ ٱللَّهُ فِيهِمۡ خَيۡرٗا لَّأَسۡمَعَهُمۡۖ وَلَوۡ أَسۡمَعَهُمۡ لَتَوَلَّواْ وَّهُم مُّعۡرِضُونَ
Va agar dar onon Alloh xajre mejoft, haqro ʙa onho meşunavonid, lekin medonad dar onho xajre nest va imon nameorand va agar ham ʙa onon haqro meşunavond az saʙaʙi sarkaşī va inkoraşon haqro, ʙoz ham ʙarmegaştand va az haq ruj megardonidand
Surah Al-Anfal, Verse 23
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱسۡتَجِيبُواْ لِلَّهِ وَلِلرَّسُولِ إِذَا دَعَاكُمۡ لِمَا يُحۡيِيكُمۡۖ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَحُولُ بَيۡنَ ٱلۡمَرۡءِ وَقَلۡبِهِۦ وَأَنَّهُۥٓ إِلَيۡهِ تُحۡشَرُونَ
Ej kasone, ki ʙa Alloh imon ovardaed, ki Ū Parvardigori şumost va ʙa Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ki ū pajomʙar va firistodai Ūst, cun Allohu pajomʙaraş şumoro ʙa cize faro xonand, ki zindagijaton meʙaxşad (zindagii ma'navī, ja'ne şumoro ʙa sūi dini haq va imon mexonad), da'vataşonro içoʙat kuned va ej mū'minon ʙidoned, ki Alloh mijoni odamī va qalʙaş hoil ast va çami'i aşjo zeri tasarrufi Ū hastand. Sazovor ast, ki da'vataş pazirufta şavad va ʙidoned, ki hama ʙa peşgohi Ū gird ovarda şaved! Va nekūkorro ʙa nekūijaş podoş doda meşavad va ʙadkorro ʙa ʙadiaş çazo doda meşavad
Surah Al-Anfal, Verse 24
وَٱتَّقُواْ فِتۡنَةٗ لَّا تُصِيبَنَّ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مِنكُمۡ خَآصَّةٗۖ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Va ej mū'minon, ʙitarsed az fitnae (ʙalo va azoʙ), ki tanho sitamkoronatonro dar ʙar naxohad girift va ʙidoned, ki Alloh kasero, ki ʙa muxolifati amr va naxjaş ʙarojad, ʙa saxtī uquʙat mekunad
Surah Al-Anfal, Verse 25
وَٱذۡكُرُوٓاْ إِذۡ أَنتُمۡ قَلِيلٞ مُّسۡتَضۡعَفُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ تَخَافُونَ أَن يَتَخَطَّفَكُمُ ٱلنَّاسُ فَـَٔاوَىٰكُمۡ وَأَيَّدَكُم بِنَصۡرِهِۦ وَرَزَقَكُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Va ʙa jod ovared, (ej mū'minon), ne'matero, ki ʙar şumo arzonī kard, on zamonero, ki andak ʙuded va dar şumori xorşudagoni in sarzamini Makka ʙuded va ʙimi on doşted, ki mardum şumoro az mijon ʙardorand va Alloh panohaton dod dar Madina va jorī kard va pirūzaton gardonid dar Badr va az cizhoi pokiza rūziaton dod, ʙoşad, ki şukrguzorī kuned
Surah Al-Anfal, Verse 26
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَخُونُواْ ٱللَّهَ وَٱلرَّسُولَ وَتَخُونُوٓاْ أَمَٰنَٰتِكُمۡ وَأَنتُمۡ تَعۡلَمُونَ
Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaed va ʙa şari'ati Ū amal kardaed ʙa Alloh va pajomʙaraş xijonat makuned va niz dar amonathoi xudaton xijonat makuned va xud medoned, ki on amonat ast va vafo namudan ʙar on voçiʙ ast
Surah Al-Anfal, Verse 27
وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَآ أَمۡوَٰلُكُمۡ وَأَوۡلَٰدُكُمۡ فِتۡنَةٞ وَأَنَّ ٱللَّهَ عِندَهُۥٓ أَجۡرٌ عَظِيمٞ
Ej mū'minon, ʙidoned, ki doroiho va farzandon vasilai ozmoişi şumojand, to şumoro ma'lum ʙidorad ojo şumo Ūro şukr mekuned va ito'ataşro ʙa ço meored jo şumoro molu farzand az to'ataş maşƣul mesozad va ʙidoned, ki podoşi ʙuzurg dar nazdi Alloh ast
Surah Al-Anfal, Verse 28
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِن تَتَّقُواْ ٱللَّهَ يَجۡعَل لَّكُمۡ فُرۡقَانٗا وَيُكَفِّرۡ عَنكُمۡ سَيِّـَٔاتِكُمۡ وَيَغۡفِرۡ لَكُمۡۗ وَٱللَّهُ ذُو ٱلۡفَضۡلِ ٱلۡعَظِيمِ
Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaed va ʙa şari'ati Ū amal kardaed, agar az Alloh ʙitarsed (ʙa ançom dodani amrhojaş va dur ʙudan az man' kardahojaş), şumoro ʙinoii şinoxti haq az ʙotil dihad va gunohonatonro mahv sozad va şumoro ʙijomūrzad, ki Alloh sohiʙi fazlu karami ʙuzurg ast
Surah Al-Anfal, Verse 29
وَإِذۡ يَمۡكُرُ بِكَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِيُثۡبِتُوكَ أَوۡ يَقۡتُلُوكَ أَوۡ يُخۡرِجُوكَۚ وَيَمۡكُرُونَ وَيَمۡكُرُ ٱللَّهُۖ وَٱللَّهُ خَيۡرُ ٱلۡمَٰكِرِينَ
Va on hangomro ʙa jod ovar, ki kofiron dar ʙorai tu naqşa mekaşidand, to dar zindonat afkanand jo ʙikuşandat jo az şahri Makka ʙerunat sozand. Onon naqşa mekaşidand va Alloh niz makru hillai onhoro ʙotil mekard va Alloh ʙehtarini tadʙirkunandagon ast
Surah Al-Anfal, Verse 30
وَإِذَا تُتۡلَىٰ عَلَيۡهِمۡ ءَايَٰتُنَا قَالُواْ قَدۡ سَمِعۡنَا لَوۡ نَشَآءُ لَقُلۡنَا مِثۡلَ هَٰذَآ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّآ أَسَٰطِيرُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Cun ojoti Mo xonda şud ʙar onon, ki az rūi çahl va sarkaşiaşon ʙa Alloh va ojathoi Qur'on kofir şudand, guftand: «Şunidem va agar mexostem qat'an mo ham misli in Qur'onro meguftem, (vale az rūi sarkaşiaşon guftand), ki in Qur'on ƣajr az afsonahoi peşinijon cizi digare nest!»
Surah Al-Anfal, Verse 31
وَإِذۡ قَالُواْ ٱللَّهُمَّ إِن كَانَ هَٰذَا هُوَ ٱلۡحَقَّ مِنۡ عِندِكَ فَأَمۡطِرۡ عَلَيۡنَا حِجَارَةٗ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ أَوِ ٱئۡتِنَا بِعَذَابٍ أَلِيمٖ
(Va ej Pajomʙar suxani muşrikonro ʙa jod ovar), ki guftand: «Bor Iloho, agar in (Muhammad) az çoniʙi Tu omadavu haq ast, ʙar mo az osmon ʙorone az sang ʙiʙor jo azoʙe dardovare ʙar mo ʙifirist»
Surah Al-Anfal, Verse 32
وَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيُعَذِّبَهُمۡ وَأَنتَ فِيهِمۡۚ وَمَا كَانَ ٱللَّهُ مُعَذِّبَهُمۡ وَهُمۡ يَسۡتَغۡفِرُونَ
To on goh, ki tu (ej Rasul), dar mijonaşon hastī, Alloh in muşrikonro azoʙ nakunad va to on goh, ki az Alloh omūrziş metalaʙand, niz Alloh azoʙaşon naxohad kard
Surah Al-Anfal, Verse 33
وَمَا لَهُمۡ أَلَّا يُعَذِّبَهُمُ ٱللَّهُ وَهُمۡ يَصُدُّونَ عَنِ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ وَمَا كَانُوٓاْ أَوۡلِيَآءَهُۥٓۚ إِنۡ أَوۡلِيَآؤُهُۥٓ إِلَّا ٱلۡمُتَّقُونَ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ
Caro Alloh muşrikonro azoʙ nakunad, hol on ki dūstonaş (mū'minon)- ro az tavof kardan va namoz guzoridan dar Masçidulharom ʙozmedorand va sohiʙoni on nestand? Sohiʙoni on tanho parhezgoronand, ki farzhoi Allohro ʙarpo medorand va az nofarmonii Ū dur meistand, vale ʙeştarinaşon namedonand
Surah Al-Anfal, Verse 34
وَمَا كَانَ صَلَاتُهُمۡ عِندَ ٱلۡبَيۡتِ إِلَّا مُكَآءٗ وَتَصۡدِيَةٗۚ فَذُوقُواْ ٱلۡعَذَابَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ
Va namozi muşrikon dar nazdi xonai Ka'ʙa çuz huştak kaşidan va kafkuʙī cizi digare nest. Pas ʙa podoşi kufraton azoʙi qatl va asiriro, ki dar rūzi Badr ʙa onon rasid, ʙicaşed
Surah Al-Anfal, Verse 35
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُنفِقُونَ أَمۡوَٰلَهُمۡ لِيَصُدُّواْ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ فَسَيُنفِقُونَهَا ثُمَّ تَكُونُ عَلَيۡهِمۡ حَسۡرَةٗ ثُمَّ يُغۡلَبُونَۗ وَٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِلَىٰ جَهَنَّمَ يُحۡشَرُونَ
Onon, ki jagonagii Allohro inkor kardand va pajomʙaraşro nofarmonī kardand, amvolaşonro xarç mekunand va ʙa muşrikon va gumrohon medihand, to mardumro az rohi Alloh ʙozdorand. Molhojaşonro xarç xohand kard va hasrat xohand ʙurd, mexohand, ki nuri Allohro xomūş kunand, sipas ʙo dasti mū'minon maƣluʙ meşavand. Va kofironro dar çahannam gird meovarand
Surah Al-Anfal, Verse 36
لِيَمِيزَ ٱللَّهُ ٱلۡخَبِيثَ مِنَ ٱلطَّيِّبِ وَيَجۡعَلَ ٱلۡخَبِيثَ بَعۡضَهُۥ عَلَىٰ بَعۡضٖ فَيَرۡكُمَهُۥ جَمِيعٗا فَيَجۡعَلَهُۥ فِي جَهَنَّمَۚ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ
To Alloh nopokro az pok çudo namojad va nopokonro ʙa'zero ʙo ʙa'zei digar rūi ham ʙinihad. On goh hamaro gird ovarad va ʙa çahannam afkanad. Inho kofiron dar dunjovu oxirat zijonkoronand
Surah Al-Anfal, Verse 37
قُل لِّلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِن يَنتَهُواْ يُغۡفَرۡ لَهُم مَّا قَدۡ سَلَفَ وَإِن يَعُودُواْ فَقَدۡ مَضَتۡ سُنَّتُ ٱلۡأَوَّلِينَ
Ba kofironi qavmat, (ki jagonagii Allohro inkor kardand), ʙigūj, ki agar ʙozistand az kufr (va duşmaniaşon ʙar Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam va ʙa sūi imon ʙozgardand,) gunohoni guzaştai onho omūrzida meşavad va agar ʙozgardand va davomat kunand ʙar kufraşon, donand, ki ʙo peşinijon cī raftore şudaast (ja'ne Alloh pajomʙaronaşro nusrat medihad va duşmanonaşro halok megardonad)
Surah Al-Anfal, Verse 38
وَقَٰتِلُوهُمۡ حَتَّىٰ لَا تَكُونَ فِتۡنَةٞ وَيَكُونَ ٱلدِّينُ كُلُّهُۥ لِلَّهِۚ فَإِنِ ٱنتَهَوۡاْ فَإِنَّ ٱللَّهَ بِمَا يَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
Ej mū'minon ʙo muşrikon ʙiçanged, to digar fitnae (şirk) naʙoşad va din, hama dini Alloh gardad. Pas ʙalo az ʙandagoni Alloh ʙardoşta meşavad. Pas agar ʙozistodand (az şirk), Alloh kirdoraşonro meʙinad va cize ʙar Ū pūşida va pinhon namemonad
Surah Al-Anfal, Verse 39
وَإِن تَوَلَّوۡاْ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَوۡلَىٰكُمۡۚ نِعۡمَ ٱلۡمَوۡلَىٰ وَنِعۡمَ ٱلنَّصِيرُ
Va agar in muşrikon rūj gardonand az da'vat kardanaton onhoro ʙa sūi imon (ʙa Alloh va rasulaş) va ʙo şumo çang nakardanro va ʙar kufr va çangidani şumo ʙarpoj istand, pas ʙidoned, ki Alloh mavloi şumost Ū mavlo va joridihandai nekūst
Surah Al-Anfal, Verse 40
۞وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَا غَنِمۡتُم مِّن شَيۡءٖ فَأَنَّ لِلَّهِ خُمُسَهُۥ وَلِلرَّسُولِ وَلِذِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِ إِن كُنتُمۡ ءَامَنتُم بِٱللَّهِ وَمَآ أَنزَلۡنَا عَلَىٰ عَبۡدِنَا يَوۡمَ ٱلۡفُرۡقَانِ يَوۡمَ ٱلۡتَقَى ٱلۡجَمۡعَانِۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ
Va ʙidoned, ki onci (mole), ki ƣanimat jofted az kofiron va on mol az har çinse, ki ʙoşad, pas az panç jak hissaaş az oni Alloh va pajomʙar va xeşovandoni Pajomʙar (ki qaʙilai Hoşim va Muttaliʙand) va jatimon, miskinho, musofiron ast, agar imon ovarded ʙa Alloh va Qur'one, ki firistodem ʙa ʙandai xud (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) dar on rūze, ki çudo şud haq az ʙotil va rūze, ki ʙa ham omadand on du gurūh va Alloh ʙar hama ciz tavonost
Surah Al-Anfal, Verse 41
إِذۡ أَنتُم بِٱلۡعُدۡوَةِ ٱلدُّنۡيَا وَهُم بِٱلۡعُدۡوَةِ ٱلۡقُصۡوَىٰ وَٱلرَّكۡبُ أَسۡفَلَ مِنكُمۡۚ وَلَوۡ تَوَاعَدتُّمۡ لَٱخۡتَلَفۡتُمۡ فِي ٱلۡمِيعَٰدِ وَلَٰكِن لِّيَقۡضِيَ ٱللَّهُ أَمۡرٗا كَانَ مَفۡعُولٗا لِّيَهۡلِكَ مَنۡ هَلَكَ عَنۢ بَيِّنَةٖ وَيَحۡيَىٰ مَنۡ حَيَّ عَنۢ بَيِّنَةٖۗ وَإِنَّ ٱللَّهَ لَسَمِيعٌ عَلِيمٌ
Ba jod ored, hangome ki şumo dar kanorai vodii nazdiktar (ʙa Madina) ʙuded va duşmanoni şumo dar kanorai vodii durtar (az Madina) ʙudand va on korvon dar makone pointar (az sohili ʙahri Surx) az şumo ʙud. Agar şumo ʙo jakdigar zamoni çangro ta'jin mekarded, ʙoz ham az on xilof mevarzided, to kore, ki Alloh muqarrar kardaast, voqe' şavad, to har ki halok meşavad, ʙa dalele halok şavad va har ki zinda memonad, ʙa dalele zinda monad. Va ʙa durustī, ki Alloh ʙa guftori har du gurūh şunavost va cize ʙar Ū pūşida namemonad va ʙa nijathoi şumo donost
Surah Al-Anfal, Verse 42
إِذۡ يُرِيكَهُمُ ٱللَّهُ فِي مَنَامِكَ قَلِيلٗاۖ وَلَوۡ أَرَىٰكَهُمۡ كَثِيرٗا لَّفَشِلۡتُمۡ وَلَتَنَٰزَعۡتُمۡ فِي ٱلۡأَمۡرِ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ سَلَّمَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ
Ba jod or (ej Pajomʙar), Alloh dar xoʙ miqdori duşmanonatro ʙa tu kam nişon dod. Pas mū'minonro ʙa in xaʙar dodī, dilaşon quvvat pajdo kard va ʙar çangi onho çasorat pajdo kardand. Agar şumorai onhoro ʙisjor nişon medod, az tars notavon meşuded va dar tasmim ʙa çang ʙa nizo' (ixtilof) ʙarmexosted, vale Alloh şumoro az duşmanon dar amon doşt, ki Ū ʙa on cī dar dilhost, ogoh ast
Surah Al-Anfal, Verse 43
وَإِذۡ يُرِيكُمُوهُمۡ إِذِ ٱلۡتَقَيۡتُمۡ فِيٓ أَعۡيُنِكُمۡ قَلِيلٗا وَيُقَلِّلُكُمۡ فِيٓ أَعۡيُنِهِمۡ لِيَقۡضِيَ ٱللَّهُ أَمۡرٗا كَانَ مَفۡعُولٗاۗ وَإِلَى ٱللَّهِ تُرۡجَعُ ٱلۡأُمُورُ
Va on goh, ki cun ʙa ham rasided, ononro dar caşmi şumo kam namud va şumoro niz dar caşmi onon kam namudor kard, to du gurūh ʙa hamdigar hamlavar şavand va to Alloh korero, ki şudanī ʙud, ʙa ançom rasonad (va on pirūzii musalmonon va şikast va rasvoii kofiron va kuşta şudani rahʙaroni onon ast). Va hamai korho ʙa Alloh ʙarmegardad! Va Alloh pokro az nopok çudo mesozad
Surah Al-Anfal, Verse 44
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِذَا لَقِيتُمۡ فِئَةٗ فَٱثۡبُتُواْ وَٱذۡكُرُواْ ٱللَّهَ كَثِيرٗا لَّعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaed va ʙa şari'ati Ū amal kardaed, agar ʙa gurūhe az duşman ʙarxūrded, pojdorī kuned va Allohro ʙisjor jod kuned, to nusrataşro ʙa şumo arzonī namojad, ʙoşad, ki pirūz şaved
Surah Al-Anfal, Verse 45
وَأَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَلَا تَنَٰزَعُواْ فَتَفۡشَلُواْ وَتَذۡهَبَ رِيحُكُمۡۖ وَٱصۡبِرُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلصَّـٰبِرِينَ
Va ʙa Allohu pajomʙaraş ito'at kuned va ʙo jakdigar ʙa nizo' ʙarnaxezed, ki notavon va ʙuzdil şaved va davlatu quvvati şumo ʙiravad. Dar muqoʙili duşman saʙr peşa gired, ki Alloh hamrohi soʙiron ast! Onhoro nusrat dihad va xoraşon nagardonad
Surah Al-Anfal, Verse 46
وَلَا تَكُونُواْ كَٱلَّذِينَ خَرَجُواْ مِن دِيَٰرِهِم بَطَرٗا وَرِئَآءَ ٱلنَّاسِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۚ وَٱللَّهُ بِمَا يَعۡمَلُونَ مُحِيطٞ
Monandi on kason (muşrikon) maʙoşed, ki sarmasti maƣrur va ʙaroi xudnamoī az dijori xeş ʙerun omadand va digaronro az rohi Alloh ʙozdoştand. Va Alloh ʙa har kore, ki mekunand, ihota (ogohii komil) dorad
Surah Al-Anfal, Verse 47
وَإِذۡ زَيَّنَ لَهُمُ ٱلشَّيۡطَٰنُ أَعۡمَٰلَهُمۡ وَقَالَ لَا غَالِبَ لَكُمُ ٱلۡيَوۡمَ مِنَ ٱلنَّاسِ وَإِنِّي جَارٞ لَّكُمۡۖ فَلَمَّا تَرَآءَتِ ٱلۡفِئَتَانِ نَكَصَ عَلَىٰ عَقِبَيۡهِ وَقَالَ إِنِّي بَرِيٓءٞ مِّنكُمۡ إِنِّيٓ أَرَىٰ مَا لَا تَرَوۡنَ إِنِّيٓ أَخَافُ ٱللَّهَۚ وَٱللَّهُ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Ba jod ored, vaqte ki şajton kirdori muşrikonro dar nazaraşon ʙijorost va ʙarojaşon guft: «Imrūz az mardum kase ʙar şumo pirūz nameşavad va man panohdihandai şumojam». Vale cun du gurūh rū ʙa rū şudand; muşrikon hamrohi şajton va mū'minon hamrohi fariştagon şudand. Ū (şajton) ʙozgaştu guft: «Haroina man az şumo ʙezoram, dar haqiqat man cizhoero meʙinam, ki şumo nameʙined, (ja'ne şajton nişonahoi pirūzii musalmononro ʙo madadi Alloh az tariqi firistodani firiştagon did va guft, ki) man az Alloh metarsam, ki Ū ʙa saxtī uquʙat mekunad şaxsero, ki ʙa Ū nofarmonī kunad!»
Surah Al-Anfal, Verse 48
إِذۡ يَقُولُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ غَرَّ هَـٰٓؤُلَآءِ دِينُهُمۡۗ وَمَن يَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِ فَإِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Ba jod ored, vaqte ki ahli şirk va munofiqon va on kasone, ki dar dil ʙemorie dorand, hol on ki medidand, ki musalmonon andakeand va duşmanonaşon ʙisjor, guftand: «Dini inho (ja'ne musalmonon) firefta ast». Va inho (munofiqon) dark nakardand, ki har kas, ki ʙa Alloh tavakkal kunad va ʙa va'dai Ū şak nakunad, Alloh ūro xor nakunad, ʙa durustī, ki Alloh tavono ast va heç nerūe nametavonad Ūro şikast dihad va dar on ci taqdir karda içro namudaast, ʙo hikmat meʙoşad
Surah Al-Anfal, Verse 49
وَلَوۡ تَرَىٰٓ إِذۡ يَتَوَفَّى ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡمَلَـٰٓئِكَةُ يَضۡرِبُونَ وُجُوهَهُمۡ وَأَدۡبَٰرَهُمۡ وَذُوقُواْ عَذَابَ ٱلۡحَرِيقِ
(Ej Rasul), agar ʙuʙinī on zamonro, ki fariştagon çoni kofironro mesitonand va ʙa rūju puştaşon mezanand va megūjand: «Azoʙi sūzonro ʙicaşed!»
Surah Al-Anfal, Verse 50
ذَٰلِكَ بِمَا قَدَّمَتۡ أَيۡدِيكُمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَيۡسَ بِظَلَّـٰمٖ لِّلۡعَبِيدِ
In azoʙ ʙa saʙaʙi on kirdorhoest, ki peş az in karda ʙuded va Alloh ʙa ʙandagonaş misqoli zarrae sitam ravo namedorad
Surah Al-Anfal, Verse 51
كَدَأۡبِ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ وَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَفَرُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ فَأَخَذَهُمُ ٱللَّهُ بِذُنُوبِهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ قَوِيّٞ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
Kirdori muşrikoni Qurajş, ki dar çangi Badr kuşta şudand, ʙa monandi odati qavmi Fir'avn ʙud va kasone, ki peş az onho ʙudand, onho ʙa ojoti Alloh kofir şudand. Pas Alloh onhoro ʙa çazoi gunohonaşon azoʙ kard, ki Alloh nerūmand va saxtuquʙat ast! Va har kasro ki ʙixohad ʙigirad, ū nametavonad Allohro notavon namojad
Surah Al-Anfal, Verse 52
ذَٰلِكَ بِأَنَّ ٱللَّهَ لَمۡ يَكُ مُغَيِّرٗا نِّعۡمَةً أَنۡعَمَهَا عَلَىٰ قَوۡمٍ حَتَّىٰ يُغَيِّرُواْ مَا بِأَنفُسِهِمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
In çazoi ʙad ʙa on xotirast, ki Alloh ne'matero, ki ʙa qavme arzonī doştaast, digargun nasozad, to holi xudro az ito'at kardan ʙa ançom dodani gunoh taƣjir dihand va dar muqoʙili ne'mat nosiposī kunand. Va Alloh ʙa guftori xalqaş şunavo va ʙa holaşon donost
Surah Al-Anfal, Verse 53
كَدَأۡبِ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ وَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ فَأَهۡلَكۡنَٰهُم بِذُنُوبِهِمۡ وَأَغۡرَقۡنَآ ءَالَ فِرۡعَوۡنَۚ وَكُلّٞ كَانُواْ ظَٰلِمِينَ
Holi inho (kofiron) monandi odati qavmi Fir'avn ʙud, ki Mūsoro durūƣgūj ʙarovardand va kasone, ki peş az onho ʙudand, onho ojoti Parvardigoraşonro durūƣ şumoridand va Mo ʙa çazoi gunohonaşon halokaşon kardem va qavmi Fir'avnro ƣarq soxtem, zero hama sitamgor ʙudand. Pas incunin onhoro halok kardem dar Badr va ʙa'zeaşonro ʙo asir aftodan xor kardem
Surah Al-Anfal, Verse 54
إِنَّ شَرَّ ٱلدَّوَآبِّ عِندَ ٱللَّهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Alʙatta, ʙadtarin çunʙandagon (insonho) dar nazdi Alloh onhojand, ki kofir şudaand va ʙar kufri xud davomat kardand va ʙa rasuloni Alloh imon nameovarand va jagonagii Ūro iqror namekunand va ʙa şari'ati Ū niz pajravī namekunand
Surah Al-Anfal, Verse 55
ٱلَّذِينَ عَٰهَدتَّ مِنۡهُمۡ ثُمَّ يَنقُضُونَ عَهۡدَهُمۡ فِي كُلِّ مَرَّةٖ وَهُمۡ لَا يَتَّقُونَ
Kasone, ki tu az onon (az jahudijoni Qurajza) pajmon giriftī, ki ʙo tu çang namekunand, sipas pajopaj pajmoni xeşro meşikanand va ʙo şikastani pajmonaşon az Alloh nametarsand
Surah Al-Anfal, Verse 56
فَإِمَّا تَثۡقَفَنَّهُمۡ فِي ٱلۡحَرۡبِ فَشَرِّدۡ بِهِم مَّنۡ خَلۡفَهُمۡ لَعَلَّهُمۡ يَذَّكَّرُونَ
pas agar onhoro dar çang ʙijoʙī, parokandaaşon soz (ʙo kuştan), to pajravonaşon niz parokanda şavand va ʙa in guna koraşon çur'at nakunand va niz digar duşmanon (az araʙho va ƣajraşon) ʙitarsand va ʙoşad, ki iʙrat girand
Surah Al-Anfal, Verse 57
وَإِمَّا تَخَافَنَّ مِن قَوۡمٍ خِيَانَةٗ فَٱنۢبِذۡ إِلَيۡهِمۡ عَلَىٰ سَوَآءٍۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُحِبُّ ٱلۡخَآئِنِينَ
Ej Rasul, agar tarsidī, ki gurūhe dar pajmon xijonat mevarzand, ʙa onon e'lon kun, ki ʙajni manu şumo pajmone ʙoqī namondaast, (ja'ne har du gurūh donand, ki ʙajnaşon pajmone namondaast) monandi xudaşon amal xohī kard. Zero Alloh xoinoni ahdşikanro dūst nadorad
Surah Al-Anfal, Verse 58
وَلَا يَحۡسَبَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ سَبَقُوٓاْۚ إِنَّهُمۡ لَا يُعۡجِزُونَ
Onon, ki kofir şudaand, napindorand, ki peşdastī kardaand (ja'ne, az qudrati Alloh ʙerun şudaand va ū onhoro çazo doda nametavonad), zero Allohro notavon karda nametavonand
Surah Al-Anfal, Verse 59
وَأَعِدُّواْ لَهُم مَّا ٱسۡتَطَعۡتُم مِّن قُوَّةٖ وَمِن رِّبَاطِ ٱلۡخَيۡلِ تُرۡهِبُونَ بِهِۦ عَدُوَّ ٱللَّهِ وَعَدُوَّكُمۡ وَءَاخَرِينَ مِن دُونِهِمۡ لَا تَعۡلَمُونَهُمُ ٱللَّهُ يَعۡلَمُهُمۡۚ وَمَا تُنفِقُواْ مِن شَيۡءٖ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ يُوَفَّ إِلَيۡكُمۡ وَأَنتُمۡ لَا تُظۡلَمُونَ
Va (ej musalmonon), dar ʙaroʙari duşmanonaton metavoned nerū va asponi savorī omoda kuned, to duşmanoni Alloh va duşmanoni xud va ƣajri onhoro, ki şumo onhoro nameşinosed va Alloh meşinosad, ʙitarsoned. Va on ciro, ki dar rohi Alloh xarç mekuned, (andak jo ʙisjor) podoşi on dar rūzi qijomat ʙa purragi ʙa şumo ʙozgardonda şavad va az savoʙi on az şumo kam karda naşavad
Surah Al-Anfal, Verse 60
۞وَإِن جَنَحُواْ لِلسَّلۡمِ فَٱجۡنَحۡ لَهَا وَتَوَكَّلۡ عَلَى ٱللَّهِۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Va agar ʙa sulh majl kunand, (ej Pajomʙar) tu niz ʙa sulh majl kun va ʙar Alloh tavakkal kun, ki Ūst şunavo ʙa suxanoni şumo va dono ʙa nijathoi şumo
Surah Al-Anfal, Verse 61
وَإِن يُرِيدُوٓاْ أَن يَخۡدَعُوكَ فَإِنَّ حَسۡبَكَ ٱللَّهُۚ هُوَ ٱلَّذِيٓ أَيَّدَكَ بِنَصۡرِهِۦ وَبِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Va agar onon, ki ʙo tu ahd ʙastand va xostand, ki turo ʙifireʙand, Alloh ʙaroi tu kofist. Ūst, ki turo ʙa jorii xeş va jorii mū'minon quvvat dodaast
Surah Al-Anfal, Verse 62
وَأَلَّفَ بَيۡنَ قُلُوبِهِمۡۚ لَوۡ أَنفَقۡتَ مَا فِي ٱلۡأَرۡضِ جَمِيعٗا مَّآ أَلَّفۡتَ بَيۡنَ قُلُوبِهِمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ أَلَّفَ بَيۡنَهُمۡۚ إِنَّهُۥ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Dilhojaşonro ʙa jakdigar mehruʙon soxt. Agar tu hamai on ciro, ki dar rūi zamin ast, xarç mekardī, nametavonistī, ki dilhoi onhoro ʙa jakdigar mehruʙon sozī. Vale Alloh dilhojaşonro ʙa jakdigar mehruʙon kard, ki ʙo jakdigar dūstu ʙarodar gaştand. Ba durustī, ki Ū pirūzmandu hakim ast
Surah Al-Anfal, Verse 63
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ حَسۡبُكَ ٱللَّهُ وَمَنِ ٱتَّبَعَكَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Ej Pajomʙar, Alloh turo va mū'minonero, ki az tu pajravī mekunand, az ʙadii duşmanonaton kifojakunandaast
Surah Al-Anfal, Verse 64
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ حَرِّضِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ عَلَى ٱلۡقِتَالِۚ إِن يَكُن مِّنكُمۡ عِشۡرُونَ صَٰبِرُونَ يَغۡلِبُواْ مِاْئَتَيۡنِۚ وَإِن يَكُن مِّنكُم مِّاْئَةٞ يَغۡلِبُوٓاْ أَلۡفٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَفۡقَهُونَ
Ej Pajomʙar, mū'minonro ʙa çang ʙarangez. Agar az şumo ʙist tan saʙrkunandagon ʙoşand va dar çang pojdorī kunand, ʙar dusad tan az duşmanonaşon pirūzī xohand joft. Va agar sad tan saʙrkunandagon ʙoşand, ʙa hazor tan az kofiron pirūz meşavand. Zero onho kofiron mardume mahrum az ilmu fahmand. (Ja'ne muşrikon ʙaroi umedi savoʙ nameçangand va dar çang ustuvor nameʙoşand, zero xavf meʙarand, ki kuşta şavand)
Surah Al-Anfal, Verse 65
ٱلۡـَٰٔنَ خَفَّفَ ٱللَّهُ عَنكُمۡ وَعَلِمَ أَنَّ فِيكُمۡ ضَعۡفٗاۚ فَإِن يَكُن مِّنكُم مِّاْئَةٞ صَابِرَةٞ يَغۡلِبُواْ مِاْئَتَيۡنِۚ وَإِن يَكُن مِّنكُمۡ أَلۡفٞ يَغۡلِبُوٓاْ أَلۡفَيۡنِ بِإِذۡنِ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ مَعَ ٱلصَّـٰبِرِينَ
Aknun Alloh ʙar şumo saʙuk kard (ej mū'minon) va az notavonijaton ogoh şud. Agar az şumo sad tan saʙrkunandagon ʙoşand va dar çang poj fuşurand, ʙar dusad tan pirūz meşavand. Va agar az şumo hazor tan ʙoşand, ʙa jorii Alloh ʙar du hazor tan az kofiron pirūz meşavand. Va Alloh ʙo saʙrkunandagon ast
Surah Al-Anfal, Verse 66
مَا كَانَ لِنَبِيٍّ أَن يَكُونَ لَهُۥٓ أَسۡرَىٰ حَتَّىٰ يُثۡخِنَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ تُرِيدُونَ عَرَضَ ٱلدُّنۡيَا وَٱللَّهُ يُرِيدُ ٱلۡأٓخِرَةَۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٞ
Baroi heç pajomʙare şoista nest, ki dar vaqti asir giriftani kofiron, onhoro ʙa xotiri fidja giriftan ozod kunad, ʙojad onho az ʙajn ʙurda şavand va şarri onho kam gardad. Şumo ʙo giriftani fidja va zinda nigoh doştani onho molu mato'i dunjoro mexohed va Alloh maslihati oxiratro mexohad. Va Ū pirūzmandu hakim ast
Surah Al-Anfal, Verse 67
لَّوۡلَا كِتَٰبٞ مِّنَ ٱللَّهِ سَبَقَ لَمَسَّكُمۡ فِيمَآ أَخَذۡتُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Agar az çoniʙi Alloh hukme, ki qazo va qadari Ū ʙar on raftaast, (ja'ne, ʙar halol ʙudani ƣanimatho va fidja giriftan ʙar asiron)- nameʙud, azoʙi ʙuzurg ʙa şumo merasid
Surah Al-Anfal, Verse 68
فَكُلُواْ مِمَّا غَنِمۡتُمۡ حَلَٰلٗا طَيِّبٗاۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ej mū'minon, az on cī ʙa ƣanimat giriftaed, (az moli muşrikon dar Badr) ki halol astu pokiza, ʙixūred. Va az Alloh ʙitarsed. Alʙatta, Alloh ʙaroi ʙandagonaş omūrzanda va ʙa onho mehruʙon ast
Surah Al-Anfal, Verse 69
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ قُل لِّمَن فِيٓ أَيۡدِيكُم مِّنَ ٱلۡأَسۡرَىٰٓ إِن يَعۡلَمِ ٱللَّهُ فِي قُلُوبِكُمۡ خَيۡرٗا يُؤۡتِكُمۡ خَيۡرٗا مِّمَّآ أُخِذَ مِنكُمۡ وَيَغۡفِرۡ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ej Pajomʙar, ʙa asirone, ki dar dasti şumo hastand, ʙigū: «Agar Alloh dar dilhojaton nişoni imon ʙuʙinad, ʙehtar az on mole, ki az şumo girifta şudaast, ʙa şumo xohad dod va az fazli xeş xajri farovone ʙarojaton faroham menamojad va gunohontonro meomūrzad va şumoro doxili ʙihişt menamojad va Alloh tavʙakunandagonro omūrzanda va ʙa onho mehruʙon ast!»
Surah Al-Anfal, Verse 70
وَإِن يُرِيدُواْ خِيَانَتَكَ فَقَدۡ خَانُواْ ٱللَّهَ مِن قَبۡلُ فَأَمۡكَنَ مِنۡهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ
Agar qasdi xijonat ʙa turo doşta ʙoşand, peş az in ʙa Alloh xijonat varzidaand va Alloh turo ʙar onho nusrat dodaast va Alloh dono ast ʙar on ci dar zamirho (dilho) hast, hakim ast dar tadʙiri holi ʙandagonaş
Surah Al-Anfal, Verse 71
إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلَّذِينَ ءَاوَواْ وَّنَصَرُوٓاْ أُوْلَـٰٓئِكَ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَلَمۡ يُهَاجِرُواْ مَا لَكُم مِّن وَلَٰيَتِهِم مِّن شَيۡءٍ حَتَّىٰ يُهَاجِرُواْۚ وَإِنِ ٱسۡتَنصَرُوكُمۡ فِي ٱلدِّينِ فَعَلَيۡكُمُ ٱلنَّصۡرُ إِلَّا عَلَىٰ قَوۡمِۭ بَيۡنَكُمۡ وَبَيۡنَهُم مِّيثَٰقٞۗ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ
Onon, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaand va ʙa şari'ati Ū amal kardaand va hiçrat kardaand va ʙo molu çoni xeş dar rohi Alloh çihod kardaand va onon, ki ʙa muhoçiron çoj doda va joriaşon kardaand onho dūston va joroni jakdigarand. Va onon, ki imon ovardaand va hiçrat nakardaand, şumo homī va nusratdihandai onon nested, to on goh, ki muhoçirat kunand. Vale agar şumoro ʙa jorī talaʙidand, pas jorī kardani onho va dar kanori onho çangidan voçiʙ ast, magar on, ki ʙar ziddi on gurūhe ʙoşad, ki mijoni şumo va onho pajmone ʙasta şuda ʙoşad. Va Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, ʙinost! Va har jakero muvofiqi nijat va amalaş podoş medihad
Surah Al-Anfal, Verse 72
وَٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٍۚ إِلَّا تَفۡعَلُوهُ تَكُن فِتۡنَةٞ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَفَسَادٞ كَبِيرٞ
Kofiron niz dūst va madadgori jakdigarand. Agar şumo ʙo mū'minon dūstī nakuned va ʙo kofiron duşmanī navarzed, dar in sarzamin fitnavu fasodi ʙuzurg padid xohad omad
Surah Al-Anfal, Verse 73
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱلَّذِينَ ءَاوَواْ وَّنَصَرُوٓاْ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ حَقّٗاۚ لَّهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Onon, ki ʙa Alloh va rasulaş imon ovardaand va tarki dijori xud karda hiçrat kardand va dar rohi Alloh çihod kardaand va onon, ki çojaşon dodaand va joriaşon kardaand, ʙa haqiqat mū'minonand, omūrzişi gunohon va rūzii nekū dar çannathoi na'im az oni onhost
Surah Al-Anfal, Verse 74
وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنۢ بَعۡدُ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ مَعَكُمۡ فَأُوْلَـٰٓئِكَ مِنكُمۡۚ وَأُوْلُواْ ٱلۡأَرۡحَامِ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلَىٰ بِبَعۡضٖ فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمُۢ
Va hamcunin kasone, ki ʙa'd az muhoçiron va ansor omadaand va ʙa xuʙī az onon pajravī karda, imon ovardaand va hiçrat kardaand va hamrohi şumo çihod kardaand, az şumo hastand. (Ja'ne, on ci ʙaroi şumost, ʙa onon ham merasad va on ci ki ʙa zarari şumost, ʙa zarari onho niz meʙoşad) Ba hukmi kitoʙi Alloh xeşovandon ʙa jakdigar sazovortarand ʙa çuz asaʙaho va kasone ki doroi sahme az taraka hastand, kase digar az majit meros nameʙarad. Va agar asaʙaho va kasone, ki doroi sahme az taraka hastand, vuçud nadoşta ʙoşand, nazdiktarin xeşovandoni murda meros meʙarand. Va Alloh ʙar har cize donost
Surah Al-Anfal, Verse 75