UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah At-Taubah - Tajik Translation by Khoja Mirov


بَرَآءَةٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

Allohu pajomʙaraş ʙezorand az muşrikone, ki ʙo onho ahdu pajmon ʙastaed
Surah At-Taubah, Verse 1


فَسِيحُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَرۡبَعَةَ أَشۡهُرٖ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِ وَأَنَّ ٱللَّهَ مُخۡزِي ٱلۡكَٰفِرِينَ

Pas, - ej muşrikon, - cahor moh ʙa şumo mūhlat doda şud, ki dar in sarzamin ʙigarded va ʙidoned, ki az azoʙi Alloh natavoned gurext va ʙidoned, ki Alloh xorkunandai kofiron ast dar dunjo ʙa kuştanu asorat va azoʙ dar oxirat
Surah At-Taubah, Verse 2


وَأَذَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلنَّاسِ يَوۡمَ ٱلۡحَجِّ ٱلۡأَكۡبَرِ أَنَّ ٱللَّهَ بَرِيٓءٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ وَرَسُولُهُۥۚ فَإِن تُبۡتُمۡ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۖ وَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِعَذَابٍ أَلِيمٍ

Dar rūzi haççi ʙuzurg (ja'ne, rūzi idi qurʙon) az çoniʙi Allohu pajomʙaraş ʙa mardum e'lon meşavad, ki Allohu pajomʙaraş az muşrikon ʙezorand. Pas, - ej muşrikon, - agar tavʙa kuned, ʙarojaton ʙehtar ast. Vale agar rūj ʙigardoned az qaʙuli dini haq, pas ʙidoned, ki az Alloh natavoned gurext. Va kofironro ʙa azoʙi dardovar ham dar in dunjo va ham dar oxirat xaʙar deh
Surah At-Taubah, Verse 3


إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ثُمَّ لَمۡ يَنقُصُوكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَمۡ يُظَٰهِرُواْ عَلَيۡكُمۡ أَحَدٗا فَأَتِمُّوٓاْ إِلَيۡهِمۡ عَهۡدَهُمۡ إِلَىٰ مُدَّتِهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ

Magar on gurūh az muşrikon, ki ʙo onho pajmon ʙastaed va dar pajmoni xud heç kamʙudie najovardaand (ja'ne, xijonat nakardand) va ʙo heç kas ʙar ziddi şumo naʙaromadaand. Bo inho ʙa pajmoni xeş to pojoni muddataş vafo kuned, hamono Alloh parhezgoronro (ononro, ki xijonat namekunand), dūst medorad
Surah At-Taubah, Verse 4


فَإِذَا ٱنسَلَخَ ٱلۡأَشۡهُرُ ٱلۡحُرُمُ فَٱقۡتُلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ حَيۡثُ وَجَدتُّمُوهُمۡ وَخُذُوهُمۡ وَٱحۡصُرُوهُمۡ وَٱقۡعُدُواْ لَهُمۡ كُلَّ مَرۡصَدٖۚ فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَخَلُّواْ سَبِيلَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Pas cun mohhoi harom ʙa pojon rasand, har ço ki muşrikonro jofted, ʙikuşed va ʙigiredu ʙa haʙs afkaned va dar hama ço dar kaminaşon nişined. Ammo agar tavʙa kardand va ʙozgaştand az şirk va islomro qaʙul kardand va namozro ʙarpo kardand va zakotro ado namudand, pas raho kuned ononro, ki ʙarodaroni şumoand dar Islom. Hamono Alloh omurzandai tavʙakunandagon va mehruʙon ast ʙar onon
Surah At-Taubah, Verse 5


وَإِنۡ أَحَدٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ٱسۡتَجَارَكَ فَأَجِرۡهُ حَتَّىٰ يَسۡمَعَ كَلَٰمَ ٱللَّهِ ثُمَّ أَبۡلِغۡهُ مَأۡمَنَهُۥۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَعۡلَمُونَ

Va agar kase az muşrikon az tu ej Pajomʙar panoh talaʙ kunand, panoh ʙideh ūro, to kalomi Allohro (Qur'on) ʙişnavad, sipas ʙa makoni amnaş ʙirason, in hukm ʙa saʙaʙi on ast, ki muşrikon gurūheand, ki namedonand haqiqati Islomro
Surah At-Taubah, Verse 6


كَيۡفَ يَكُونُ لِلۡمُشۡرِكِينَ عَهۡدٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعِندَ رَسُولِهِۦٓ إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّمۡ عِندَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۖ فَمَا ٱسۡتَقَٰمُواْ لَكُمۡ فَٱسۡتَقِيمُواْ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ

Cī guna muşrikonro ʙo Alloh va pajomʙari Ū ahdu pajmone ʙoşad? Magar onhoe, ki nazdi Masçidulharom (dar Hudajʙija) ʙo onho pajmoni sulh ʙasted, cun ʙar pajmonaşon soʙitu ustuvor istodand, pas şumo ham ʙar pajmonaton soʙitu ustuvor ʙiisted. Hamono Alloh parhezgoronro (ononro, ki dar ahdaşon ustuvor meistand), dūst medorad
Surah At-Taubah, Verse 7


كَيۡفَ وَإِن يَظۡهَرُواْ عَلَيۡكُمۡ لَا يَرۡقُبُواْ فِيكُمۡ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ يُرۡضُونَكُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَتَأۡبَىٰ قُلُوبُهُمۡ وَأَكۡثَرُهُمۡ فَٰسِقُونَ

Cī guna ʙoşad muşrikonro ahdu pajmone!? Zero agar ʙar şumo pirūz şavand, ʙa heç ahdu savgand va xeşovandī vafo nakunand. Va şumoro firefta nakunad muomila kardanaşon az tarsi şumo, zero ki onho ʙo zaʙon xuşnudaton mesozand va qaʙul namekunad dilhojaşon va ʙisjoriaşon az din xoriçand va ahdu pajmonhoro meşikanand
Surah At-Taubah, Verse 8


ٱشۡتَرَوۡاْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ ثَمَنٗا قَلِيلٗا فَصَدُّواْ عَن سَبِيلِهِۦٓۚ إِنَّهُمۡ سَآءَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Ojoti Allohro ʙa ʙahoi andake az moli dunjo furūxtand va mardumro az rohi Alloh ʙozdoştand va ʙadkorī kardand
Surah At-Taubah, Verse 9


لَا يَرۡقُبُونَ فِي مُؤۡمِنٍ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُعۡتَدُونَ

Ahdu savgand va xeşovandii heç mū'minero riojat namekunand va inho (muşrikon) mardumi taçovuzkorand
Surah At-Taubah, Verse 10


فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَإِخۡوَٰنُكُمۡ فِي ٱلدِّينِۗ وَنُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Pas agar tavʙa kardand az iʙodati ƣajri Alloh va kalimai tavhidro ʙar zaʙon rondand va namoz ʙa çoj ovardand, ʙarodaroni dinii şumo hastand. Mo ojoti Allohro ʙaroi mardume, ki az donoī ʙarxūrdorand, ʙajon mekunem
Surah At-Taubah, Verse 11


وَإِن نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُم مِّنۢ بَعۡدِ عَهۡدِهِمۡ وَطَعَنُواْ فِي دِينِكُمۡ فَقَٰتِلُوٓاْ أَئِمَّةَ ٱلۡكُفۡرِ إِنَّهُمۡ لَآ أَيۡمَٰنَ لَهُمۡ لَعَلَّهُمۡ يَنتَهُونَ

Va cun ʙa'di ʙastani pajmon muşrikon savgandhoi xudro şikastand va dar dini şumo ta'na zadand, ʙo peşvojoni kufr çang kuned, ki onhoro irodai savgand nigoh doştan nest. Boşad ki az kirdori ʙadi xud (ja'ne, ta'na zadan dar Islom) ʙozistand
Surah At-Taubah, Verse 12


أَلَا تُقَٰتِلُونَ قَوۡمٗا نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُمۡ وَهَمُّواْ بِإِخۡرَاجِ ٱلرَّسُولِ وَهُم بَدَءُوكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٍۚ أَتَخۡشَوۡنَهُمۡۚ فَٱللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخۡشَوۡهُ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ

Ojo nameçanged ʙo mardume, ki savgandi xudro şikastand va qasd kardand xoriç kardani pajomʙarro az Makka va onho ʙar ziddi şumo avvalin şuda duşmanī (azijat, ozor va çang) oƣoz kardand? Ojo az onho metarsed? Bojad az Alloh ʙitarsed, agar mū'mini voqe'ī va haqiqī ʙoşed
Surah At-Taubah, Verse 13


قَٰتِلُوهُمۡ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ بِأَيۡدِيكُمۡ وَيُخۡزِهِمۡ وَيَنصُرۡكُمۡ عَلَيۡهِمۡ وَيَشۡفِ صُدُورَ قَوۡمٖ مُّؤۡمِنِينَ

Ej gūruhi mū'minon, ʙo kuffor ʙiçanged. Alloh ʙa dasti şumo azoʙaşon mekunad va xoraşon mesozad va şumoro pirūzī medihad ʙar ʙoloi onon va dilhoi mū'minonro şifo meʙaxşad
Surah At-Taubah, Verse 14


وَيُذۡهِبۡ غَيۡظَ قُلُوبِهِمۡۗ وَيَتُوبُ ٱللَّهُ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ

Va kina az dilhoi mū'minon dur kunad va Alloh tavʙai har kiro, ki ʙixohad, mepazirad. Va Alloh donost, medonad sidqi tavʙai tavʙakunandagonro va ustuvorkor ast dar korhojaş
Surah At-Taubah, Verse 15


أَمۡ حَسِبۡتُمۡ أَن تُتۡرَكُواْ وَلَمَّا يَعۡلَمِ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ جَٰهَدُواْ مِنكُمۡ وَلَمۡ يَتَّخِذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلَا رَسُولِهِۦ وَلَا ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَلِيجَةٗۚ وَٱللَّهُ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ

Ej mū'minon, ojo gumon karded, ki guzoşta şaved ʙe heç imtihon (ja'ne, taklifi amri çihod ʙolojaton naşavad) va hanūz çudo nasoxta Alloh az şumo ononro, ki çihod kardand va onon nagiriftand heç dūstero pinhonī, çuz Allohu pajomʙaraş va mū'minonro? Va Alloh ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast
Surah At-Taubah, Verse 16


مَا كَانَ لِلۡمُشۡرِكِينَ أَن يَعۡمُرُواْ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ شَٰهِدِينَ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِم بِٱلۡكُفۡرِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ وَفِي ٱلنَّارِ هُمۡ خَٰلِدُونَ

Muşrikonro loiq nest, ki dar hole, ki ʙa kufri xud iqror mekunand va ʙaroi Alloh şarik meorand, masçidhoi Allohro oʙod sozand. Zero amali in kofiron ʙotil ast va çovidonand dar otaş
Surah At-Taubah, Verse 17


إِنَّمَا يَعۡمُرُ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَأَقَامَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَى ٱلزَّكَوٰةَ وَلَمۡ يَخۡشَ إِلَّا ٱللَّهَۖ فَعَسَىٰٓ أُوْلَـٰٓئِكَ أَن يَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ

Masçidhoi Allohro kasone oʙod mekunand, ki ʙa Alloh va rūzi qijomat imon ovardaand va namoz meguzorand va zakot medihand va çuz az Alloh nametarsand. Umed ast, ki inho az hidojatjoftagon ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 18


۞أَجَعَلۡتُمۡ سِقَايَةَ ٱلۡحَآجِّ وَعِمَارَةَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ كَمَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَجَٰهَدَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ لَا يَسۡتَوُۥنَ عِندَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Ojo oʙ dodan ʙa hoçijon va oʙod soxtani Masçidulharomro monandi kori kase qaror dodaed, ki ʙa Alloh va rūzi qijomat imon ovarda dar rohi Alloh çihod kardaast? Dar nazdi Alloh ʙaroʙar nestand va Alloh gurūhi sitamkoronro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 19


ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ أَعۡظَمُ دَرَجَةً عِندَ ٱللَّهِۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ

Onon, ki imon ovardand va hiçrat kardand va dar rohi Alloh ʙo molu çoni xeş çihod kardand, ʙuzurgtarand dar martaʙa nazdi Alloh va inhojand ʙa matlaʙ rasidavu komjoʙşavanda
Surah At-Taubah, Verse 20


يُبَشِّرُهُمۡ رَبُّهُم بِرَحۡمَةٖ مِّنۡهُ وَرِضۡوَٰنٖ وَجَنَّـٰتٖ لَّهُمۡ فِيهَا نَعِيمٞ مُّقِيمٌ

Muƶda medihad hiçratkunandagonro Parvardigoraşon ʙa rahmatu xuşnudii xud va ʙa ʙihişte, ki dar on ne'mathoi çovid doimī ʙuvad
Surah At-Taubah, Verse 21


خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عِندَهُۥٓ أَجۡرٌ عَظِيمٞ

Dar on ʙihişt çovidon ʙimonand va inho savoʙhoi on amalhoi solehe meʙoşand, ki dar dunjo karda ʙudand. Hamono açru muzdi ʙuzurg dar nazdi Alloh ast
Surah At-Taubah, Verse 22


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُوٓاْ ءَابَآءَكُمۡ وَإِخۡوَٰنَكُمۡ أَوۡلِيَآءَ إِنِ ٱسۡتَحَبُّواْ ٱلۡكُفۡرَ عَلَى ٱلۡإِيمَٰنِۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمۡ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Ej kasone, ki ʙa Allohu Rasulaş imon ovardaed, agar padaronu ʙarodaronaton dūst dorand, ki kufrro ʙa çoi imon intixoʙ kunand, onhoro dūst magired va sirru asrori musulmononro ʙa onon foş nakuned. Modome, ki onon ʙar aqidai kufraşon hastand. Pas har kas az şumo dūstaşon ʙidorad, hamono nofarmonʙardorii Alloh kardaast va az sitamkoron xohad ʙud
Surah At-Taubah, Verse 23


قُلۡ إِن كَانَ ءَابَآؤُكُمۡ وَأَبۡنَآؤُكُمۡ وَإِخۡوَٰنُكُمۡ وَأَزۡوَٰجُكُمۡ وَعَشِيرَتُكُمۡ وَأَمۡوَٰلٌ ٱقۡتَرَفۡتُمُوهَا وَتِجَٰرَةٞ تَخۡشَوۡنَ كَسَادَهَا وَمَسَٰكِنُ تَرۡضَوۡنَهَآ أَحَبَّ إِلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَجِهَادٖ فِي سَبِيلِهِۦ فَتَرَبَّصُواْ حَتَّىٰ يَأۡتِيَ ٱللَّهُ بِأَمۡرِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ

Bigū (ej Rasul): «Agar padaronatonu farzandonaton va ʙarodaronatonu zanonaton va xeşovandonaton va molhoe, ki kasʙ kardaed va tiçorate, ki az ʙeravnaqii on metarsed va xonahoe, ki ʙa on dilxuş hasted, ʙaroi şumo az itoati Allohu pajomʙaraş va çihod kardan dar rohi Ū mahʙuʙtar ast, muntazir ʙoşed, to Alloh farmoni xeş ʙijovarad». Va Alloh ononro, ki az toati Ū ʙaromadand, hidojat naxohad kard
Surah At-Taubah, Verse 24


لَقَدۡ نَصَرَكُمُ ٱللَّهُ فِي مَوَاطِنَ كَثِيرَةٖ وَيَوۡمَ حُنَيۡنٍ إِذۡ أَعۡجَبَتۡكُمۡ كَثۡرَتُكُمۡ فَلَمۡ تُغۡنِ عَنكُمۡ شَيۡـٔٗا وَضَاقَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ ثُمَّ وَلَّيۡتُم مُّدۡبِرِينَ

Hamono Alloh şumoro dar ʙisjore az çojho jorī kard. Va niz dar rūzi Hunajn on goh ki ʙisjorii adadi laşkaraton şumoro ʙa taaççuʙ ovarda ʙud, vale ʙaroi şumo sude nadoşt va zamin ʙo hamai vaseī va hamvoriaş ʙar şumo tang şud (va in ʙa on saʙaʙ ʙud, ki dar avvali çang şikast xūrda ʙuded). Pas ʙozgaşted va ʙa duşman puşt gardonded va po ʙa gurez nihoded
Surah At-Taubah, Verse 25


ثُمَّ أَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَعَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَأَنزَلَ جُنُودٗا لَّمۡ تَرَوۡهَا وَعَذَّبَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Sipas Alloh oromişi xeşro ʙar Pajomʙaraş va ʙar mū'minon nozil kard va laşkarhoero, ki onhoro namedided (ja'ne, fariştagonro), furū firistod va kofironro azoʙ kard (ja'ne, ʙa'ze az onon kuşta va ʙa'ze digaraşon asir şudand) va in ast çazoi kofiron
Surah At-Taubah, Verse 26


ثُمَّ يَتُوبُ ٱللَّهُ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Sipas ʙa'd az in çang kase az kufri xud ʙozgaşt va doxili Islom şud, ʙoz qaʙul mekunad Alloh ʙa'd az in (çang) tavʙaro ʙar har kī mexohad. Va Alloh omurzandavu mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 27


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡمُشۡرِكُونَ نَجَسٞ فَلَا يَقۡرَبُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ ٱلۡحَرَامَ بَعۡدَ عَامِهِمۡ هَٰذَاۚ وَإِنۡ خِفۡتُمۡ عَيۡلَةٗ فَسَوۡفَ يُغۡنِيكُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦٓ إِن شَآءَۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Ej kasone, ki imon ovardaed, hamono muşrikon palidand. Pas ʙojad, ki nazdik naşavand ʙa xonai Ka'ʙa ʙa'di in sol (ja'ne, soli nuhumi hiçrī) va agar metarsed az kamʙaƣalivu darveşī ʙa saʙaʙi najovardani muşrikon
Surah At-Taubah, Verse 28


قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَلَا بِٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَلَا يُحَرِّمُونَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَلَا يَدِينُونَ دِينَ ٱلۡحَقِّ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حَتَّىٰ يُعۡطُواْ ٱلۡجِزۡيَةَ عَن يَدٖ وَهُمۡ صَٰغِرُونَ

Bo kasone az axli Kitoʙ, ki ʙa Alloh va rūzi qijomat imon nameovarand va cizhoero, ki Allohu pajomʙaraş harom kardaast, ʙar xud harom namekunand va dini haqro namepazirand, çang kuned, to on goh ki ʙa dasti xud dar holi xorī çizja ʙidihand
Surah At-Taubah, Verse 29


وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ عُزَيۡرٌ ٱبۡنُ ٱللَّهِ وَقَالَتِ ٱلنَّصَٰرَى ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ ٱللَّهِۖ ذَٰلِكَ قَوۡلُهُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡۖ يُضَٰهِـُٔونَ قَوۡلَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَبۡلُۚ قَٰتَلَهُمُ ٱللَّهُۖ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ

Jahudijon guftand, ki Uzajr pisari Alloh ast va nasoro guftand, ki Maseh (Iso) pisari Alloh ast. In suxanest, ki asl nadorad, monandi guftori kasonest, ki peş az in kofir ʙudand. Alloh la'nat va noʙudaşon kunad. Pas cī guna az haq ʙa sūi ʙotil ʙargardonida meşavand
Surah At-Taubah, Verse 30


ٱتَّخَذُوٓاْ أَحۡبَارَهُمۡ وَرُهۡبَٰنَهُمۡ أَرۡبَابٗا مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسِيحَ ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَمَآ أُمِرُوٓاْ إِلَّا لِيَعۡبُدُوٓاْ إِلَٰهٗا وَٰحِدٗاۖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ سُبۡحَٰنَهُۥ عَمَّا يُشۡرِكُونَ

(Jahudu nasoro) olimonu oʙidoni xeş va Maseh pisari Marjamro ʙa çoi Alloh ma'ʙud giriftand va hol on ki ma'mur ʙudand, tanho jak Allohro ʙiparastand, ki çuz Ū heç ma'ʙude ʙarhaq nest. Pok ast, az on ci şarikaş mesozand
Surah At-Taubah, Verse 31


يُرِيدُونَ أَن يُطۡفِـُٔواْ نُورَ ٱللَّهِ بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَيَأۡبَى ٱللَّهُ إِلَّآ أَن يُتِمَّ نُورَهُۥ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡكَٰفِرُونَ

Kofiron mexohand nuri Alloh (dini Islom)-ro ʙo dahoni xud ʙo suxanoni durūƣ va şuʙhahojaşon xomūş kunand va Alloh qaʙul namekunad, magar on ki nuri xud (dini Islom)-ro komil sozad. Harcand kofironro xuş naojad
Surah At-Taubah, Verse 32


هُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ رَسُولَهُۥ بِٱلۡهُدَىٰ وَدِينِ ٱلۡحَقِّ لِيُظۡهِرَهُۥ عَلَى ٱلدِّينِ كُلِّهِۦ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡمُشۡرِكُونَ

Alloh Zotest, ki pajomʙari xud Muhammad (sallallohu alajhi va sallam)-ro ʙaroi hidojati mardum firistod ʙo Qur'on va dini durustu ʙarhaq, to Islomro ʙar hamai dinho pirūz gardonad, harcand muşrikonro dini Islom xuş naojad
Surah At-Taubah, Verse 33


۞يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡأَحۡبَارِ وَٱلرُّهۡبَانِ لَيَأۡكُلُونَ أَمۡوَٰلَ ٱلنَّاسِ بِٱلۡبَٰطِلِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۗ وَٱلَّذِينَ يَكۡنِزُونَ ٱلذَّهَبَ وَٱلۡفِضَّةَ وَلَا يُنفِقُونَهَا فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَبَشِّرۡهُم بِعَذَابٍ أَلِيمٖ

Ej kasone, ki imon ovardaed, hamono ʙisjore az olimonu oʙidoni ahli kitoʙ amvoli mardumro ʙa nohaqqī (az rohi rişva va harom) mexūrand va digaronro az rohi Alloh ʙozmedorand. Va kasonero, ki tillovu nuqra zaxira mekunand va dar rohi Alloh xarçaş namekunand (ja'ne, zakot namedihand), ʙaşorat deh onhoro ʙa azoʙi dardovar
Surah At-Taubah, Verse 34


يَوۡمَ يُحۡمَىٰ عَلَيۡهَا فِي نَارِ جَهَنَّمَ فَتُكۡوَىٰ بِهَا جِبَاهُهُمۡ وَجُنُوبُهُمۡ وَظُهُورُهُمۡۖ هَٰذَا مَا كَنَزۡتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡ فَذُوقُواْ مَا كُنتُمۡ تَكۡنِزُونَ

Rūze, ki dar otaşi çahannam porae az on tillovu nuqra gudoxta şavad va peşonivu pahlū va puştaşonro ʙo on doƣ kunand. Va gufta şavad: In ast çazoi on ci zaxira namuded ʙaroi xud (ja'ne, zakotaşro nadoda ʙuded), pas ʙicaşed azoʙi on molero, ki zaxira mekarded
Surah At-Taubah, Verse 35


إِنَّ عِدَّةَ ٱلشُّهُورِ عِندَ ٱللَّهِ ٱثۡنَا عَشَرَ شَهۡرٗا فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ يَوۡمَ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ مِنۡهَآ أَرۡبَعَةٌ حُرُمٞۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُۚ فَلَا تَظۡلِمُواْ فِيهِنَّ أَنفُسَكُمۡۚ وَقَٰتِلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ كَآفَّةٗ كَمَا يُقَٰتِلُونَكُمۡ كَآفَّةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ

Hamono şumorai mohho az rūi hukm va taqdiri Alloh, dar kitoʙi Alloh, - az on rūz, ki osmonhovu zaminro ʙijofarida, - duvozdah ast. Cahor moh mohhoi haromand. In ast dini haq. Dar on mohho ʙa saʙaʙi çanghoi nohaq ʙar xeştan sitam makuned. Va hamcunon, ki muşrikon hamagī ʙa çangi şumo ʙarxostand, hamagī ʙa çangi onho ʙarxezed. Va ʙidoned, ki hamono Alloh ʙo parhezgoron ast, ononro nusrat medihad va pojdoraşon megardonad
Surah At-Taubah, Verse 36


إِنَّمَا ٱلنَّسِيٓءُ زِيَادَةٞ فِي ٱلۡكُفۡرِۖ يُضَلُّ بِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُحِلُّونَهُۥ عَامٗا وَيُحَرِّمُونَهُۥ عَامٗا لِّيُوَاطِـُٔواْ عِدَّةَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ فَيُحِلُّواْ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُۚ زُيِّنَ لَهُمۡ سُوٓءُ أَعۡمَٰلِهِمۡۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Hamono ʙa ta'xir andoxtani muşrikon mohhoi harom va taƣjiru taʙdil dodani çojhoi onho, jak zijodatiest dar kufr ki ʙo on kofiron gumroh gardonida meşavand; on mohro jak sol halol meşumurdand va onro soli digar harom meşumurdand, to ʙo şumorai on ci ki Alloh harom soxtaast, muvofiqat kunand. Pas, cizero halol sozand, ki Alloh harom soxtaast. Kirdorhoi ʙadaşon ʙaroi onho orosta karda şudaast. Va Alloh qavmi kofironro ʙa sūi haq hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 37


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَا لَكُمۡ إِذَا قِيلَ لَكُمُ ٱنفِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱثَّاقَلۡتُمۡ إِلَى ٱلۡأَرۡضِۚ أَرَضِيتُم بِٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مِنَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ فَمَا مَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا قَلِيلٌ

Ej kasone, ki imon ʙa Alloh va rasuli Ū ovardaed, caro hangome ʙa şumo gūjand, ki dar rohi Alloh ʙaroi çangi duşmanonaton şitoʙon ʙerun oed, tanʙalī karda az xonahojaton ʙerun nameoed? Ojo ʙa çoi zindagii çovidonai oxirat ʙa zindagii dunjo rozī şudaed? Hamono kajfu safoi in dunjoi guzaranda dar ʙaroʙari ne'mathoi çovidonai oxirat çuz andake nest
Surah At-Taubah, Verse 38


إِلَّا تَنفِرُواْ يُعَذِّبۡكُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا وَيَسۡتَبۡدِلۡ قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّوهُ شَيۡـٔٗاۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ

Ej mū'minon, cun ʙa çang safarʙar naşaved, Alloh şumoro ʙa şikançai dardnoke azoʙ mekunad va qavmi digarero ʙa çoi şumo ivaz mekunad va har goh ʙa onon gufta şavad, ki ʙa çang ʙaroed, onon ʙa çang meʙarojand va itoati Allohu rasulaş mekunand va agar az majdoni çang aqiʙnişinī karded ʙa Alloh zijone namerasoned, cunki Alloh ʙa şumo nijozmand nest, ʙalki şumo ʙa Ū nijozmanded. Va Ū ʙe madadi şumo ham din va pajomʙaraşro nusrat xohad dod, zero ki Ū ʙar har kore tavonost
Surah At-Taubah, Verse 39


إِلَّا تَنصُرُوهُ فَقَدۡ نَصَرَهُ ٱللَّهُ إِذۡ أَخۡرَجَهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ثَانِيَ ٱثۡنَيۡنِ إِذۡ هُمَا فِي ٱلۡغَارِ إِذۡ يَقُولُ لِصَٰحِبِهِۦ لَا تَحۡزَنۡ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَنَاۖ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَيۡهِ وَأَيَّدَهُۥ بِجُنُودٖ لَّمۡ تَرَوۡهَا وَجَعَلَ كَلِمَةَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلسُّفۡلَىٰۗ وَكَلِمَةُ ٱللَّهِ هِيَ ٱلۡعُلۡيَاۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ

Ej joroni Pajomʙar, agar Pajomʙarro şumo jorivu nusrat nadihed cī sud? Hamono Alloh nusrat dodaast ūro, on goh ki ʙerun kardand ūro kofironi qurajş az Makka va hamrohaş kasi duvvum (ja'ne, Aʙuʙakri Siddiq razijallohu anhu) ʙud. Cun in du kas (Pajomʙar va Aʙuʙakr) dar ƣor ʙudand, on goh Pajomʙar (sallalohu alajhi va sallam), ki ʙa jori xud meguft: "Ƣam maxūr, Alloh ʙo most". Pas, firistod Alloh oromişi xudro ʙa Pajomʙar va nusratu quvvat dod ūro ʙa laşkarhoe, ki nadidand onhoro (ja'ne, fariştagon) va pasttaru furūtar soxt suxani kofironro va suxani Alloh suxanest ʙaland. Va Alloh pirūzmand ast dar mulkaş va durustkor ast dar tamomi korhojaş
Surah At-Taubah, Verse 40


ٱنفِرُواْ خِفَافٗا وَثِقَالٗا وَجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِكُمۡ وَأَنفُسِكُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ

(Ej mū'minon), ʙa çang şitoʙon ʙiraved dar rohi Alloh xoh ʙar şumo oson ʙoşad, xoh duşvor va ʙo molu çoni xeş dar rohi Alloh çihod kuned. In çihod ʙehtar ast şumoro, agar medonisted
Surah At-Taubah, Verse 41


لَوۡ كَانَ عَرَضٗا قَرِيبٗا وَسَفَرٗا قَاصِدٗا لَّٱتَّبَعُوكَ وَلَٰكِنۢ بَعُدَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلشُّقَّةُۚ وَسَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَوِ ٱسۡتَطَعۡنَا لَخَرَجۡنَا مَعَكُمۡ يُهۡلِكُونَ أَنفُسَهُمۡ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ

Agar naf'i zudhosilşavanda va safari oson meʙud, az paji tu (munofiqon) meomadand, vale aknun, (on ci ʙa on da'vat mekunī ʙa ʙaromadan ʙa çangi Taʙuk), ki masofati roh ʙa onho dur namud va havo garm ast, pajmudanaşro duşvor mehisoʙand. Va ʙa Alloh qasam mexūrand, ki agar metavonistem, hamrohi şumo ʙerun meomadem. Inho tan ʙa halokat mesuporand (ʙo on savgandi durūƣaşon). Alloh medonad, ki munofiqon durūƣ megūjand
Surah At-Taubah, Verse 42


عَفَا ٱللَّهُ عَنكَ لِمَ أَذِنتَ لَهُمۡ حَتَّىٰ يَتَبَيَّنَ لَكَ ٱلَّذِينَ صَدَقُواْ وَتَعۡلَمَ ٱلۡكَٰذِبِينَ

Alloh turo ʙuʙaxşojad ej Pajomʙar, caro ʙa çihod naʙaromadani munofiqon ruxsat dodī? Meʙoist onhoe, ki rost meguftand, oşkor şavand va tu durūƣgūjonro ham ʙişnosī
Surah At-Taubah, Verse 43


لَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلۡمُتَّقِينَ

Onon, ki ʙa Alloh va rūzi qijomat imon dorand, hargiz ʙaroi çihod kardan ʙo molu çonaşon dar rohi Alloh az tu ej Pajomʙar ruxsat nametalaʙand, ʙalki munofiqon ruxsat metalaʙand va Alloh parhezgoronro meşinosad
Surah At-Taubah, Verse 44


إِنَّمَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَٱرۡتَابَتۡ قُلُوبُهُمۡ فَهُمۡ فِي رَيۡبِهِمۡ يَتَرَدَّدُونَ

Hamono kasone, ki az tu ruxsat mexohand ʙa Alloh va rūzi qijomat imon nadorand va amali soleh namekunand va dilhojaşonro şak faro giriftaast az savoʙ va iqoʙi rūzi qijomat va in şak onhoro ʙa hajronī afkandaast
Surah At-Taubah, Verse 45


۞وَلَوۡ أَرَادُواْ ٱلۡخُرُوجَ لَأَعَدُّواْ لَهُۥ عُدَّةٗ وَلَٰكِن كَرِهَ ٱللَّهُ ٱنۢبِعَاثَهُمۡ فَثَبَّطَهُمۡ وَقِيلَ ٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ

Agar munofiqon mexostand, ki ʙaroi çang ʙerun şavand, ʙaroi xeş asʙoʙi safar omoda mekardand, vale Alloh safarʙar şudani ononro napisandid va az çang onhoro ʙozdoşt va ʙa onho gufta şud, ki hamrohi kasone, ki ʙojad dar xona ʙinişinand, ʙinişined
Surah At-Taubah, Verse 46


لَوۡ خَرَجُواْ فِيكُم مَّا زَادُوكُمۡ إِلَّا خَبَالٗا وَلَأَوۡضَعُواْ خِلَٰلَكُمۡ يَبۡغُونَكُمُ ٱلۡفِتۡنَةَ وَفِيكُمۡ سَمَّـٰعُونَ لَهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلظَّـٰلِمِينَ

Ej mū'minon agar ʙo şumo ʙa çang ʙerun ojand, cize çuz fasod mijoni şumo nameafzudand va alʙatta, meşitoftand va kūşiş mekardand, ki dar ʙajni şumo fasod va fitna angezand va şumoro az çihod dar rohi Alloh ʙozdorand. Va (ej mū'minon) dar mijoni şumo suxancinonest, ki axʙori şumoro ʙaroi onho meʙarand. Va Alloh ʙa holi sitamkoronu munofiqon ogoh ast
Surah At-Taubah, Verse 47


لَقَدِ ٱبۡتَغَوُاْ ٱلۡفِتۡنَةَ مِن قَبۡلُ وَقَلَّبُواْ لَكَ ٱلۡأُمُورَ حَتَّىٰ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَظَهَرَ أَمۡرُ ٱللَّهِ وَهُمۡ كَٰرِهُونَ

Hamono peş az in ham (ja'ne, dar çangi Taʙuk) fitnagarī mekardand va ʙaroi tu ej Pajomʙar, korhoro ʙar'aks va digargun çilva medodand (ja'ne, kūşiş mekardand, ki ʙa har roh az peşrafti dini tu peşgirī kunand), to on goh ki haq ƣoliʙ omad va farmoni Alloh oşkor şud, dar hole, ki onhoro xuş nameomad, ki din pirūz şavad
Surah At-Taubah, Verse 48


وَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ ٱئۡذَن لِّي وَلَا تَفۡتِنِّيٓۚ أَلَا فِي ٱلۡفِتۡنَةِ سَقَطُواْۗ وَإِنَّ جَهَنَّمَ لَمُحِيطَةُۢ بِٱلۡكَٰفِرِينَ

Ba'ze az munofiqon kase ast, ki megūjand: «Maro ʙaroi ʙoqī mondan dar Madina ruxsat deh va ʙa fitna majandoz maro. Ogoh ʙoş, ki inho xud ʙa saʙaʙi nifoqaşon va nofarmonii Alloh va Rasulaş dar gunohi ʙuzurg aftodaand va hamono otaşi çahannam kofironro ihota kardaast
Surah At-Taubah, Verse 49


إِن تُصِبۡكَ حَسَنَةٞ تَسُؤۡهُمۡۖ وَإِن تُصِبۡكَ مُصِيبَةٞ يَقُولُواْ قَدۡ أَخَذۡنَآ أَمۡرَنَا مِن قَبۡلُ وَيَتَوَلَّواْ وَّهُمۡ فَرِحُونَ

Agar ne'mate (misli pirūzī jo ƣanimat) ʙa tu ej Pajomʙar, rasad, andūhgin sozad munofiqonro va agar ʙa tu musiʙate rasad, megūjand: «Mo corai kori xeş peş az in andeşidaem». Va xuşholşuda ʙarmegardand
Surah At-Taubah, Verse 50


قُل لَّن يُصِيبَنَآ إِلَّا مَا كَتَبَ ٱللَّهُ لَنَا هُوَ مَوۡلَىٰنَاۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ

Bigū ej Pajomʙar, ʙaroi in munofiqon: «Musiʙate ʙa mo hargiz naxohad rasid, çuz on ciro Alloh ʙaroi mo dar Lavhi Mahfuz naviştaast. Ū sarparasti most va mū'minon ʙojad, ki ʙar Alloh tavakkal kunand»
Surah At-Taubah, Verse 51


قُلۡ هَلۡ تَرَبَّصُونَ بِنَآ إِلَّآ إِحۡدَى ٱلۡحُسۡنَيَيۡنِۖ وَنَحۡنُ نَتَرَبَّصُ بِكُمۡ أَن يُصِيبَكُمُ ٱللَّهُ بِعَذَابٖ مِّنۡ عِندِهِۦٓ أَوۡ بِأَيۡدِينَاۖ فَتَرَبَّصُوٓاْ إِنَّا مَعَكُم مُّتَرَبِّصُونَ

Bigū ej Pajomʙar: «Ojo çuz jake az on du nekī (şahodat jo pirūzī) intizori cizi digarero ʙaroi mo dored? Vale mo muntazirem azoʙero, ki az çoniʙi Ū ʙa şumo ʙirasad jo ʙa dasti mo şumoro halok, jo asir gardonad. Pas, şumo muntazir ʙoşed, mo niz ʙo şumo muntazir memonem»
Surah At-Taubah, Verse 52


قُلۡ أَنفِقُواْ طَوۡعًا أَوۡ كَرۡهٗا لَّن يُتَقَبَّلَ مِنكُمۡ إِنَّكُمۡ كُنتُمۡ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ

Bigū ej Pajomʙar, ʙaroi munofiqon: «Alloh az şumo namepazirad, cī az rūi rozigī xarç kuned va ci az rūi norozigī, zero dar dinaton şak dored va mardumi nofarmon hasted»
Surah At-Taubah, Verse 53


وَمَا مَنَعَهُمۡ أَن تُقۡبَلَ مِنۡهُمۡ نَفَقَٰتُهُمۡ إِلَّآ أَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَبِرَسُولِهِۦ وَلَا يَأۡتُونَ ٱلصَّلَوٰةَ إِلَّا وَهُمۡ كُسَالَىٰ وَلَا يُنفِقُونَ إِلَّا وَهُمۡ كَٰرِهُونَ

Saʙaʙi qaʙul naşudani xarçhojaşon in ʙud, ki onho dar zamiri xud kufrro pinhon doştand va Pajomʙari Alloh sallallohu alajhi va sallamro durūƣ ʙarovardand. Va ʙa namoz nameojand, magar dar holi tanʙalī va xarç namekunand, magar dar hole ki onho nocorand. Onho umedvori savoʙi in farzşudaho nadorand va ʙa saʙaʙi kufraşon az tark kardani farzhoi Alloh xavf nadorand
Surah At-Taubah, Verse 54


فَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَلَآ أَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Doroivu farzandoni munofiqon turo ej Pajomʙar, ʙa hajrat naandozad. Ba durustī, ki Alloh mexohad ʙa onho dar in dunjo ʙo maşaqqatu musiʙatho dar molu farzandonaşon azoʙaşon kunad va çonaşon dar hole ʙerun ojad, ki kofir ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 55


وَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ إِنَّهُمۡ لَمِنكُمۡ وَمَا هُم مِّنكُمۡ وَلَٰكِنَّهُمۡ قَوۡمٞ يَفۡرَقُونَ

Munofiqon ʙa Alloh savgandi durūƣ mexūrand, ki az dini şumojand va hol on ki az dini şumo nestand, valekin onho gurūhe hastand, ki metarsand aqidai kufraşonro ʙaroi şumo zohir kunand
Surah At-Taubah, Verse 56


لَوۡ يَجِدُونَ مَلۡجَـًٔا أَوۡ مَغَٰرَٰتٍ أَوۡ مُدَّخَلٗا لَّوَلَّوۡاْ إِلَيۡهِ وَهُمۡ يَجۡمَحُونَ

Agar inho munofiqon panohgoh jo ƣor, jo daromadgohe mejoftand, ki naçotaşon dihad, az şumo şitoʙon ʙa on ço rūj meovardand
Surah At-Taubah, Verse 57


وَمِنۡهُم مَّن يَلۡمِزُكَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ فَإِنۡ أُعۡطُواْ مِنۡهَا رَضُواْ وَإِن لَّمۡ يُعۡطَوۡاْ مِنۡهَآ إِذَا هُمۡ يَسۡخَطُونَ

Ba'ze az munofiqon turo dar taqsimi sadaqot ʙa zulm muttaham mekunand, agar az on sadaqot ʙa onho ʙisjor dihand, xuşnud meşavand va agar ʙisjor nadihand, xaşm megirand
Surah At-Taubah, Verse 58


وَلَوۡ أَنَّهُمۡ رَضُواْ مَآ ءَاتَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَقَالُواْ حَسۡبُنَا ٱللَّهُ سَيُؤۡتِينَا ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦ وَرَسُولُهُۥٓ إِنَّآ إِلَى ٱللَّهِ رَٰغِبُونَ

Agar onon, ki turo dar taqsimoti sadaqot ajʙdor mekunand, ʙa on ci Allohu pajomʙaraş ʙa onon dodaast, xuşnud ʙoşand va ʙigūjand: «Alloh moro ʙas ast va Allohu pajomʙaraş moro az fazli xud ʙenasiʙ naxohand guzoşt va mo ʙa Alloh raƣʙat mekunem?», in ʙarojaşon ʙehtar va foidaovar ʙud
Surah At-Taubah, Verse 59


۞إِنَّمَا ٱلصَّدَقَٰتُ لِلۡفُقَرَآءِ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱلۡعَٰمِلِينَ عَلَيۡهَا وَٱلۡمُؤَلَّفَةِ قُلُوبُهُمۡ وَفِي ٱلرِّقَابِ وَٱلۡغَٰرِمِينَ وَفِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِۖ فَرِيضَةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Sadaqot (zakoti farzī) ʙaroi faqirone, ki cizero az mulk sohiʙ nestand va ʙaroi miskinone, ki dar zindagī ehtijoçmandand va ʙaroi korguzoroni çam'ovarii zakot ast. Va niz ʙaroi onhoe, ki dilhojaşon moil karda meşavad ʙa Islom va ʙaroi ozod kardani ƣulomonu qarzdoron va xarç dar rohi Alloh (ja'ne, çihod) va musofironi mūhtoç va on hukm farizaest az çoniʙi Alloh. Va Alloh ʙa maslihati ʙandagonaş dono va dar ta'in kardani farizai zakot hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 60


وَمِنۡهُمُ ٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱلنَّبِيَّ وَيَقُولُونَ هُوَ أُذُنٞۚ قُلۡ أُذُنُ خَيۡرٖ لَّكُمۡ يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَيُؤۡمِنُ لِلۡمُؤۡمِنِينَ وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ رَسُولَ ٱللَّهِ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ

Ba'ze az munofiqon Pajomʙarro meozorandu megūjand, ki ū ʙa suxani har kas gūş medihad va ʙovar medorad. Bigū ej Pajomʙar: «Muhammad ʙaroi şumo şunavandai suxani xajr ast. Ba Alloh imon dorad va mū'minonro dar suxanonaşon ʙovar dorad va rahmatest ʙaroi onhoe, ki imon ovardaand. Va onon, ki rasuli Allohro ʙa har nav'e az ozorho ʙijozorand, ʙa şikançae dardovar giriftor xohand şud
Surah At-Taubah, Verse 61


يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ لِيُرۡضُوكُمۡ وَٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ أَحَقُّ أَن يُرۡضُوهُ إِن كَانُواْ مُؤۡمِنِينَ

Munofiqon dar ʙaroʙari şumo ʙa Alloh savgandi durūƣ mexūrand, to xuşnudaton sozand va hol on ki agar mū'min hastand, şoistatar ast, ki Allohu rasulaşro xuşnud sozand
Surah At-Taubah, Verse 62


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّهُۥ مَن يُحَادِدِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَأَنَّ لَهُۥ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدٗا فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡخِزۡيُ ٱلۡعَظِيمُ

Ojo inho munofiqon namedonand, ki har kas, ki ʙa Alloxu pajomʙaraş ziddijat mekunad, çovidona dar otaşi çahannam xohad ʙud va in rasvoii ʙuzurgest
Surah At-Taubah, Verse 63


يَحۡذَرُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ أَن تُنَزَّلَ عَلَيۡهِمۡ سُورَةٞ تُنَبِّئُهُم بِمَا فِي قُلُوبِهِمۡۚ قُلِ ٱسۡتَهۡزِءُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ مُخۡرِجٞ مَّا تَحۡذَرُونَ

Munofiqon metarsand, ki maʙodo az osmon dar ʙorai onho surae nozil şavad va az on ci dar dil pinhon kardaand az kufr, ʙoxaʙaraşon sozad. Bigū ej Pajomʙar, ʙarojaşon: «Masxara kuned, ki Alloh on ciro, ki az on metarsed, oşkor xohad soxt»
Surah At-Taubah, Verse 64


وَلَئِن سَأَلۡتَهُمۡ لَيَقُولُنَّ إِنَّمَا كُنَّا نَخُوضُ وَنَلۡعَبُۚ قُلۡ أَبِٱللَّهِ وَءَايَٰتِهِۦ وَرَسُولِهِۦ كُنتُمۡ تَسۡتَهۡزِءُونَ

Agar az onho (munofiqon) ʙipursī, - ej Pajomʙar, - az on ci ki suxani durūƣ guftand? Megūjand: «Mo ʙo ham gap mezadem va ʙozī mekardem». Bigū ej Pajomʙar: «Ojo ʙa Alloh va ojoti Ū va pajomʙaraş masxara mekarded?»
Surah At-Taubah, Verse 65


لَا تَعۡتَذِرُواْ قَدۡ كَفَرۡتُم بَعۡدَ إِيمَٰنِكُمۡۚ إِن نَّعۡفُ عَن طَآئِفَةٖ مِّنكُمۡ نُعَذِّبۡ طَآئِفَةَۢ بِأَنَّهُمۡ كَانُواْ مُجۡرِمِينَ

Uzr najovared, - ej gurūhi munofiqon, - az uzr ovardani şumo foidae nest. Pas, az imonaton ʙa guftani in maqolai masxaraomez kofir şudaed. Agar az gunohi gurūhe az şumo ʙigzarem, gurūhi digarro, ki gunahkor şudaand, azoʙ xohem kard
Surah At-Taubah, Verse 66


ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتُ بَعۡضُهُم مِّنۢ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمُنكَرِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَقۡبِضُونَ أَيۡدِيَهُمۡۚ نَسُواْ ٱللَّهَ فَنَسِيَهُمۡۚ إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ

Mardoni munofiq va zanoni munofiq dar oşkor kardani imonaşon va pinhon kardani kufraşon monandi jakdigarand. Ba korhoi zişt farmon medihand va az korhoi nek man' mekunand va dasthoi xudro az xarç dar roxi Alloh meʙandand. Allohro faromūş kardaand. Alloh niz eşonro az rahmati xud faromūş kardaast, zero munofiqon az rohi haq ʙerunand va dar gumrohī doxiland
Surah At-Taubah, Verse 67


وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡكُفَّارَ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ هِيَ حَسۡبُهُمۡۚ وَلَعَنَهُمُ ٱللَّهُۖ وَلَهُمۡ عَذَابٞ مُّقِيمٞ

Alloh ʙa mardoni munofiqu zanoni munofiq va kofiron va'dai otaşi çahannam dodaast. Dar on çovidonaand. Hamin ʙarojaşon ʙas ast. La'nati Alloh ʙar onho ʙod va ʙa azoʙi pojdore giriftor xohand şud
Surah At-Taubah, Verse 68


كَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ كَانُوٓاْ أَشَدَّ مِنكُمۡ قُوَّةٗ وَأَكۡثَرَ أَمۡوَٰلٗا وَأَوۡلَٰدٗا فَٱسۡتَمۡتَعُواْ بِخَلَٰقِهِمۡ فَٱسۡتَمۡتَعۡتُم بِخَلَٰقِكُمۡ كَمَا ٱسۡتَمۡتَعَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُم بِخَلَٰقِهِمۡ وَخُضۡتُمۡ كَٱلَّذِي خَاضُوٓاْۚ أُوْلَـٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ

Fe'lu xūi şumo (ej munofiqon dar tamasxur va kufr) ʙa monandi kasonest, ki peş az şumo nerumandtar va doroi amvol va farzandoni ʙeştare ʙudand, pas onho az nasiʙi xeş ʙahramand şudaed, hamcunon kasone, ki peş az şumo ʙudaand, az nasiʙi xeş ʙahramand şuda ʙudand. Şumo suxanoni ʙotil gufted, hamcunon, ki onho suxani ʙotil meguftand. A'moli onon dar dunjovu oxirat nociz gardid va zijonmand şudand
Surah At-Taubah, Verse 69


أَلَمۡ يَأۡتِهِمۡ نَبَأُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَقَوۡمِ إِبۡرَٰهِيمَ وَأَصۡحَٰبِ مَدۡيَنَ وَٱلۡمُؤۡتَفِكَٰتِۚ أَتَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ فَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيَظۡلِمَهُمۡ وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ

Ojo inho munofiqon xaʙari kasonero, ki peş az onho ʙudaand, cun qavmi Nūh, ki ʙo tufon ƣarq şudand va Od, ki ʙa ʙodi saxti az hadguzaşta halok karda şudand va Samud, ki ʙa na'rai tund halok karda şudand va qavmi Iʙrohim, ki Namrud ʙo mulkaş sarnagun şud, ashoʙi Madjan, ki ʙa azoʙi rūzi xorī halok şudand Mu'tafikaro, ki qavmi Lut alajhissalom ʙud, zaminro ʙar saraşon furū afkand, naşunidaand, ki pajomʙaronaşon ʙo nişonahoi oşkor ʙar onho firistoda şudand? Alloh ʙa onho sitam namekard, onon xud ʙar xud sitam mekardand! (Ojo in munofiqon xudro dar amon mehisoʙand ʙa tamasxur kardanaşon Alloh va ojoti Ū va Pajomʙaraşro)
Surah At-Taubah, Verse 70


وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَيُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَيُطِيعُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓۚ أُوْلَـٰٓئِكَ سَيَرۡحَمُهُمُ ٱللَّهُۗ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ

Mardoni mū'min va zanoni mū'min dūstoni jakdigarand dar din. Ba nekī farmon medihand va az noşoistagī ʙozmedorand va namoz meguzorand va zakot medihand va az Allohu pajomʙaraş farmonʙardorī mekunand. Alloh inhoro rahmat xohad kard va az azoʙaş onhoro naçot xohad dod va doxili ʙihiştaşon xohad kard. Alloh dar mulki xud pirūzmand va dar ahkomu şariataş hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 71


وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا وَمَسَٰكِنَ طَيِّبَةٗ فِي جَنَّـٰتِ عَدۡنٖۚ وَرِضۡوَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ أَكۡبَرُۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Alloh ʙa mardoni mū'min va zanoni mū'min ʙihişthoero va'da dodaast, ki çūjho dar on çorist va ʙihiştijon hameşa dar on çojand va niz ʙa onho dar ʙihişti çovidona xonahoe nekū va'da dodaast. Vale xuşnudii Alloh az hama ʙuzurgtar ast, ki pirūzii ʙuzurg xuşnudii Alloh ast
Surah At-Taubah, Verse 72


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ جَٰهِدِ ٱلۡكُفَّارَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱغۡلُظۡ عَلَيۡهِمۡۚ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ

Ej Pajomʙar, ʙo kofironu munofiqon ʙiçang va ʙo onon ʙa şiddat raftor kun, çojgohaşon çahannam ast, ki sarançomi ʙadest
Surah At-Taubah, Verse 73


يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ مَا قَالُواْ وَلَقَدۡ قَالُواْ كَلِمَةَ ٱلۡكُفۡرِ وَكَفَرُواْ بَعۡدَ إِسۡلَٰمِهِمۡ وَهَمُّواْ بِمَا لَمۡ يَنَالُواْۚ وَمَا نَقَمُوٓاْ إِلَّآ أَنۡ أَغۡنَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ مِن فَضۡلِهِۦۚ فَإِن يَتُوبُواْ يَكُ خَيۡرٗا لَّهُمۡۖ وَإِن يَتَوَلَّوۡاْ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ عَذَابًا أَلِيمٗا فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَمَا لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ

Munofiqon ʙa Alloh savgand mexūrand, ki naguftaand cizero, ki Pajomʙar va musalmonon az on norohat şavand, vale kalimai kufrro ʙar zaʙon rondaand. Va pas az on ki islom ovarda ʙudand, kofir şudaand. Va ʙar qasd kor kardand, ki ʙa Pajomʙar Muhammad sallallohu alajhi va sallam zararho ovarand, ammo ʙa on noil naşudand. Va munofiqon cizero inkor nakardand, magar Allohu pajomʙaraşro, ki az ƣanimatho sarvatmandaşon kardand. Pas, agar tavʙa kunand, nekiaşon dar on ast va agar rūj gardonand, Alloh ʙa azoʙi dardnoke dar dunjovu oxirat azoʙaşon xohad kard va onhoro dar rūi zamin na dūstdore xohad ʙud, ki azoʙi Allohro az onho ʙozdorad va na madadkore, ki az azoʙi Alloh naçotaşon dihad
Surah At-Taubah, Verse 74


۞وَمِنۡهُم مَّنۡ عَٰهَدَ ٱللَّهَ لَئِنۡ ءَاتَىٰنَا مِن فَضۡلِهِۦ لَنَصَّدَّقَنَّ وَلَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ

Ba'ze az munofiqoni kamʙaƣal ʙo Alloh pajmon ʙastand, ki agar az fazli xud mole nasiʙamon kunad, zakot medihem va dar zumrai solehon medaroem
Surah At-Taubah, Verse 75


فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُم مِّن فَضۡلِهِۦ بَخِلُواْ بِهِۦ وَتَوَلَّواْ وَّهُم مُّعۡرِضُونَ

Cun Alloh az fazli xud mole nasiʙaşon kard, ʙaxilī kardand va e'tirozkunon rūj gardondand az Islom
Surah At-Taubah, Verse 76


فَأَعۡقَبَهُمۡ نِفَاقٗا فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ يَلۡقَوۡنَهُۥ بِمَآ أَخۡلَفُواْ ٱللَّهَ مَا وَعَدُوهُ وَبِمَا كَانُواْ يَكۡذِبُونَ

Pas, in amali nifoqro to rūze, ki ʙa Alloh voxūrand dar dilhojaşon ʙarqaror soxt ʙa saʙaʙi on ci ki Ba Alloh va'da karda ʙudand (az dodani sadaqa) xilof namudand va ahdşikanī kardand va ʙa saʙaʙi on ki durūƣ meguftand
Surah At-Taubah, Verse 77


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ سِرَّهُمۡ وَنَجۡوَىٰهُمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ عَلَّـٰمُ ٱلۡغُيُوبِ

Ojo namedonand, ki nihonho va roz guftani in munofiqonro Alloh medonad, zero Alloh az nihonho va rozho ogoh ast
Surah At-Taubah, Verse 78


ٱلَّذِينَ يَلۡمِزُونَ ٱلۡمُطَّوِّعِينَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ وَٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ إِلَّا جُهۡدَهُمۡ فَيَسۡخَرُونَ مِنۡهُمۡ سَخِرَ ٱللَّهُ مِنۡهُمۡ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ

Alloh munofiqonero mavridi masxara qaror medihad, ki ʙar mū'minoni ʙa raƣʙat sadaqa dihanda va ʙeş az tavonoii xeş cize najoʙanda, ajʙ megirand va masxaraaşon mekunand (ja'ne, agar az mū'minon kase ʙisjor sadaqa kard, munofiqon megūjand, ki ū dar sadaqa dodan xudnamoī mekunad va agar kase kam dihad, megūjand, ki Alloh ʙa in guna sadaqai nociz mūhtoç nest). Ba munofiqonro azoʙi dardovar ast
Surah At-Taubah, Verse 79


ٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ أَوۡ لَا تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ إِن تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ سَبۡعِينَ مَرَّةٗ فَلَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَهُمۡۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ

(Mexohī ej Rasul,) ʙaroi munofiqon ʙaxşiş ʙixoh, mexohī ʙaxşiş naxoh. Agar haftod ʙor ham ʙarojaşon ʙaxşiş ʙixohī, Alloh ʙarojaşon naxohad ʙaxşid, zero ʙa Allohu pajomʙaraş imon nadorand va Alloh mardumi fosiqro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 80


فَرِحَ ٱلۡمُخَلَّفُونَ بِمَقۡعَدِهِمۡ خِلَٰفَ رَسُولِ ٱللَّهِ وَكَرِهُوٓاْ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَقَالُواْ لَا تَنفِرُواْ فِي ٱلۡحَرِّۗ قُلۡ نَارُ جَهَنَّمَ أَشَدُّ حَرّٗاۚ لَّوۡ كَانُواْ يَفۡقَهُونَ

Onon, ki dar xona nişastaand va az hamrohī ʙo rasuli Alloh aqiʙnişinī kardand (dar Madina), xuşholand. Çihod ʙo molu çoni xeşro dar rohi Alloh noxuş şumurdandu va ʙa hamdigar guftand: «Dar havoi garm ʙa çang naraved!» Agar mefahmand, ʙigū ʙar onho ej Muhammad sallallohu alajhi va sallam: «Garmii otaşi çahannam ʙeştar ast!»
Surah At-Taubah, Verse 81


فَلۡيَضۡحَكُواْ قَلِيلٗا وَلۡيَبۡكُواْ كَثِيرٗا جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

Ba çazoi a'moli ançom dodaaşon (munofiqon) ʙojad ki andak ʙixandand va ʙisjor ʙigirjand! (Ja'ne, dar in dunjoi guzaro ʙahramand şavand va ʙa lazzathoi on xuşhol şavand, zud ast, ki ʙisjor ʙigirjand dar azoʙi dardnok ʙa saʙaʙi on ci kasʙ kardaand dar dunjo az kufru nifoq va nofarmonii amri Parvardişraşon)
Surah At-Taubah, Verse 82


فَإِن رَّجَعَكَ ٱللَّهُ إِلَىٰ طَآئِفَةٖ مِّنۡهُمۡ فَٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِلۡخُرُوجِ فَقُل لَّن تَخۡرُجُواْ مَعِيَ أَبَدٗا وَلَن تُقَٰتِلُواْ مَعِيَ عَدُوًّاۖ إِنَّكُمۡ رَضِيتُم بِٱلۡقُعُودِ أَوَّلَ مَرَّةٖ فَٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡخَٰلِفِينَ

Ej Rasul, agar Alloh turo az çang ʙozgardonid va ʙo gurūhe az munofiqone, ki dar nifoqaşon ustuvorand, rū ʙa rū kard va az tu xostand, ki ʙaroi çangi digar ʙerun ojand, ʙigū: «Şumo hargiz ʙo man ʙa çang ʙerun naxohed şud va hamrohi man ʙo heç duşmane naʙard naxohed kard, zero şumo az naxust ʙa nişastan dar xona xuşnud ʙudaed. Pas, aknun ham ʙo onon, ki az farmoni Pajomʙar (sallallohu alajhi va sallam) gardankaşī kardaand, dar xona ʙimoned!»
Surah At-Taubah, Verse 83


وَلَا تُصَلِّ عَلَىٰٓ أَحَدٖ مِّنۡهُم مَّاتَ أَبَدٗا وَلَا تَقُمۡ عَلَىٰ قَبۡرِهِۦٓۖ إِنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَمَاتُواْ وَهُمۡ فَٰسِقُونَ

Cun ʙimirand, ʙar heç jake az munofiqon namoz maguzor va ʙar qaʙraşon naist. Zero onon ʙa Alloh va rasulaş kofir şudaand va dar holati noitoatii farmon murdaand! (In hukm om ast ʙa har kase, ki nifoqaş ma'lum şudaast)
Surah At-Taubah, Verse 84


وَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَأَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam), ʙisjorii molu farzandoni onon turo ʙa hajrat naorad. Alloh mexohad ʙa saʙaʙi onho dar dunjo azoʙaşon kunad va dar holati kufr çon ʙisuporand
Surah At-Taubah, Verse 85


وَإِذَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٌ أَنۡ ءَامِنُواْ بِٱللَّهِ وَجَٰهِدُواْ مَعَ رَسُولِهِ ٱسۡتَـٔۡذَنَكَ أُوْلُواْ ٱلطَّوۡلِ مِنۡهُمۡ وَقَالُواْ ذَرۡنَا نَكُن مَّعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ

Cun surae ʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) nozil şud, ki ʙa Alloh imon ʙijovared va ʙo pajomʙaraş ʙa çang ʙiraved, tavongaronaşon az tu ruxsat xostandu guftand: «Moro ʙigzor, to ʙo onhoe, ki ʙojad dar xona nişinand, dar xona ʙinişinem!»
Surah At-Taubah, Verse 86


رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطُبِعَ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَفۡقَهُونَ

Ba on rozī şudaand, ki hamrohi xonanişinon ʙoşand, ʙa saʙaʙi nifoqaşon ʙar dilhojaşon mūhr nihoda şud va namefahmand cī ʙarojaşon şoista ast
Surah At-Taubah, Verse 87


لَٰكِنِ ٱلرَّسُولُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ جَٰهَدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡخَيۡرَٰتُۖ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ

Vale Pajomʙar va kasone, ki ʙo ū imon ovardaand, ʙo molu çoni xud dar rohi Alloh çihod kardand. Nekiho az oni onhost va onhojand, naçotjoftagon
Surah At-Taubah, Verse 88


أَعَدَّ ٱللَّهُ لَهُمۡ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Alloh ʙarojaşon ʙihişthoe omoda kardaast, ki dar on çūjho ravon ast va dar on ço çovidonand. In ast naçoti ʙuzurg
Surah At-Taubah, Verse 89


وَجَآءَ ٱلۡمُعَذِّرُونَ مِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ لِيُؤۡذَنَ لَهُمۡ وَقَعَدَ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥۚ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ

Gurūhe az araʙhoi ʙodijanişin omadand va az sustī va notavonii xud uzr pursidand, to onhoro ruxsat dihand, ki ʙa çang naravand va onhoe, ki ʙa Allohu pajomʙaraş durūƣ gufta ʙudand, dar xona nişastand. Ba zudī ʙa kofironaşon azoʙi dardovar xohad rasid, dar dunjo ʙa qatl va dar oxirat ʙa otaş
Surah At-Taubah, Verse 90


لَّيۡسَ عَلَى ٱلضُّعَفَآءِ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرۡضَىٰ وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ مَا يُنفِقُونَ حَرَجٌ إِذَا نَصَحُواْ لِلَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ مَا عَلَى ٱلۡمُحۡسِنِينَ مِن سَبِيلٖۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Bar notavononu ʙemoron va onon, ki mavodi çangii xeşro namejoʙand, har goh dar amal ʙaroi Allohu pajomʙaraş ixlos kunand, gunohe nest, agar ʙa çang najojand, ki ʙar nekūkoron heç guna itoʙe nest va Alloh nekūkoronro ʙaxşojandaast va ʙo onon mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 91


وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ إِذَا مَآ أَتَوۡكَ لِتَحۡمِلَهُمۡ قُلۡتَ لَآ أَجِدُ مَآ أَحۡمِلُكُمۡ عَلَيۡهِ تَوَلَّواْ وَّأَعۡيُنُهُمۡ تَفِيضُ مِنَ ٱلدَّمۡعِ حَزَنًا أَلَّا يَجِدُواْ مَا يُنفِقُونَ

Va niz gunohe nest ʙar onon, ki nazdi tu ej Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) omadand, to ʙaroi naʙardaşon savorī dihī va tu guftī, ki savorie nadoram va onho ʙaroi xarç kardan heç cize najoftand va aşkrezonu ƣamgin ʙozgaştand
Surah At-Taubah, Verse 92


۞إِنَّمَا ٱلسَّبِيلُ عَلَى ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ وَهُمۡ أَغۡنِيَآءُۚ رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطَبَعَ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ

Xaşmu azoʙi Alloh ʙar kasonest, ki dar holati tavongarī az tu ruxsat mexohand va onon munofiqonand va ʙa on xuşnudand, ki ʙo xonanişinon dar xona ʙimonand. Alloh dar dilhojaşon mūhr guzoştaast va oqiʙati ʙadaşonro namedonand, ʙo on ci ki az gunohho kasʙ kardaand
Surah At-Taubah, Verse 93


يَعۡتَذِرُونَ إِلَيۡكُمۡ إِذَا رَجَعۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡۚ قُل لَّا تَعۡتَذِرُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكُمۡ قَدۡ نَبَّأَنَا ٱللَّهُ مِنۡ أَخۡبَارِكُمۡۚ وَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ ثُمَّ تُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Ej mū'minon, cun şumo ʙa nazdaşon ʙozgarded, (ʙaroi naraftanaşon ʙa çihod) meojandu uzr mepursand. Bigū: «Uzr mapursed, guftoratonro hargiz ʙovar nadorem, ki Alloh moro az axʙori şumo ogoh kardaast. Ba zudī Allohu pajomʙaraş amali şumoro dar dunjo xohand did. Ojo şumo az nifoqi xud tavʙa mekuned jo ʙar on pojdor meisted? On goh şumoro nazdi on Allohe, ki donoi nihonu oşkor ast, meʙarand, to az natiçai a'molaton ogohaton sozad!»
Surah At-Taubah, Verse 94


سَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ إِذَا ٱنقَلَبۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡ لِتُعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ فَأَعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ إِنَّهُمۡ رِجۡسٞۖ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُ جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

Ej mū'minon, cun az çang ʙa nazdi inho munofiqon ʙozgarded, ʙarojaton savgand mexūrand, to az xatojaşon darguzared. Az onho rūj gardoned va tarkaşon kuned, ki mardume palidand va ʙa xotiri a'molaşon çoj dar çahannam dorand
Surah At-Taubah, Verse 95


يَحۡلِفُونَ لَكُمۡ لِتَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡۖ فَإِن تَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يَرۡضَىٰ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ

Ej mū'minon, in munofiqon ʙarojaton savgand mexūrand, to az onon xuşnud şaved. Agar şumo ham xuşnud şaved, Alloh az in mardumi nofarmon xuşnud naxohad şud
Surah At-Taubah, Verse 96


ٱلۡأَعۡرَابُ أَشَدُّ كُفۡرٗا وَنِفَاقٗا وَأَجۡدَرُ أَلَّا يَعۡلَمُواْ حُدُودَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ رَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Araʙhoi ʙodijanişin kofirtaru munofiqtar az digaronand va ʙa nadonistani hukmhoe, ki Alloh ʙar pajomʙaraş nozil kardaast, sazovortarand. Ba Alloh ʙa hamai holi onho dono va dar tadʙiri kori ʙandagonaş durustkor ast
Surah At-Taubah, Verse 97


وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ مَغۡرَمٗا وَيَتَرَبَّصُ بِكُمُ ٱلدَّوَآئِرَۚ عَلَيۡهِمۡ دَآئِرَةُ ٱلسَّوۡءِۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ

Ba'ze az araʙhoi ʙodijanişin on ciro, ki nafaqa mekunand, cun zijone mepindorand va muntazirand, to ʙa şumo musiʙate ʙirasad. Musiʙati ʙad ʙar xudaşon ʙod va Alloh şunavo ast ʙa on ci megūjand va donost ʙa nijathoi vajronaşon
Surah At-Taubah, Verse 98


وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَيَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ قُرُبَٰتٍ عِندَ ٱللَّهِ وَصَلَوَٰتِ ٱلرَّسُولِۚ أَلَآ إِنَّهَا قُرۡبَةٞ لَّهُمۡۚ سَيُدۡخِلُهُمُ ٱللَّهُ فِي رَحۡمَتِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Va ʙa'ze az araʙhoi ʙodijanişin ʙa Allohu rūzi qijomat imon dorand va on ciro, ki dar rohi Alloh xarç mekunand saʙaʙi nazdikī ʙa Alloh va duoi Pajomʙar medonand. Bidoned, ki hamin nafaqa kardan va sadaqotaşon va niz duoho va omurzişxohii Pajomʙar (sallalllohu alajhi va sallam) saʙaʙi nazdikijaşon ʙa Alloh xohad şud va Alloh ʙa rahmati xeş doxili ʙihiştaşon xohad kard, zero omurzandavu mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 99


وَٱلسَّـٰبِقُونَ ٱلۡأَوَّلُونَ مِنَ ٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ وَٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُم بِإِحۡسَٰنٖ رَّضِيَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ وَرَضُواْ عَنۡهُ وَأَعَدَّ لَهُمۡ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي تَحۡتَهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Az on gurūhi naxustin az muhoçiron va ahli Madina, ki peşqadam şudand va onon, ki ʙa xotiri Alloh ʙa nekī az onon pajravī kardand (dar e'tiqod, guftor va amalhojaşon), Alloh xuşnud ast va onho niz az Alloh xuşnudand. Alloh ʙarojaşon ʙihişthoero omoda kardaast, ki dar onho darjoho çorist va hameşa dar on ço xohand ʙud. In ast komjoʙii ʙuzurg
Surah At-Taubah, Verse 100


وَمِمَّنۡ حَوۡلَكُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مُنَٰفِقُونَۖ وَمِنۡ أَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ مَرَدُواْ عَلَى ٱلنِّفَاقِ لَا تَعۡلَمُهُمۡۖ نَحۡنُ نَعۡلَمُهُمۡۚ سَنُعَذِّبُهُم مَّرَّتَيۡنِ ثُمَّ يُرَدُّونَ إِلَىٰ عَذَابٍ عَظِيمٖ

Gurūhe az araʙhoi ʙodijanişin, ki atrofi şumoro giriftaand, munofiqand va gurūhe az mardumi Madina niz dar nifoq isror mevarzand. Tu onhoro nameşinosī, Mo onhoro meşinosem va du ʙor azoʙaşon xohem kard; ʙa qatl va asir giriftan dar dunjo va dar oxirat ʙa azoʙi ʙuzurg giriftor meşavand
Surah At-Taubah, Verse 101


وَءَاخَرُونَ ٱعۡتَرَفُواْ بِذُنُوبِهِمۡ خَلَطُواْ عَمَلٗا صَٰلِحٗا وَءَاخَرَ سَيِّئًا عَسَى ٱللَّهُ أَن يَتُوبَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ

Va gurūhi digare az ahli Madina ʙa gunohi xud e'tirof kardand, ki a'moli nekūro ʙo korhoi zişt omextaand (va on aqiʙnişinī kardan az çang hamrohi Rasuli Alloh va digar amalhoi ʙad ast). Şojad Alloh tavʙaaşonro ʙipazirad, zero Alloh omurzandavu mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 102


خُذۡ مِنۡ أَمۡوَٰلِهِمۡ صَدَقَةٗ تُطَهِّرُهُمۡ وَتُزَكِّيهِم بِهَا وَصَلِّ عَلَيۡهِمۡۖ إِنَّ صَلَوٰتَكَ سَكَنٞ لَّهُمۡۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ

Az molhoi tavʙakunandagone, ki a'moli nekūro ʙo korhoi zişt omextaand, sadaqa (zakot) ʙisiton, to ononro poku munazzah sozī va ʙarojaşon duo kun, zero duoi tu mojai oromişi onhost va Alloh ʙa har duo şunavo va ʙa ahvoli ʙandagon va nijathojaşon donost
Surah At-Taubah, Verse 103


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ يَقۡبَلُ ٱلتَّوۡبَةَ عَنۡ عِبَادِهِۦ وَيَأۡخُذُ ٱلصَّدَقَٰتِ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ

Ojo hanūz (inho aqiʙnişinandagon az çihod va digaron) nadonistaand, ki Alloh ast, ki tavʙai ʙandagonaşro mepazirad, cun ʙa toati Alloh ʙargardand va sadaqotro qaʙul mekunad va Alloh ast, ki tavʙapaziru mehruʙon
Surah At-Taubah, Verse 104


وَقُلِ ٱعۡمَلُواْ فَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَۖ وَسَتُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Bigū: «Amal kuned, Allohu pajomʙaraş va mū'minon a'moli şumoro xohand did va şumo ʙa nazdi donandai nihonu oşkoro ʙozgardonida meşaved va Ū az amalhojaton ogohaton xohad kard». Va in ojat va'da ʙa azoʙ ast ʙaroi onon, ki hameşa dar ʙotilu sitamkoriand
Surah At-Taubah, Verse 105


وَءَاخَرُونَ مُرۡجَوۡنَ لِأَمۡرِ ٱللَّهِ إِمَّا يُعَذِّبُهُمۡ وَإِمَّا يَتُوبُ عَلَيۡهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Va gurūhe digar az kasone, ki dar çangi Taʙuk aqiʙnişinī kardand va az kardai xud puşajmon şudand ʙa maşijjati (xosti) Alloh voguzoşta şudaand, ki jo azoʙaşon mekunad, jo tavʙaaşonro mepazirad. Va Alloh dono ast, ki sazovori uquʙat jo ʙaxşiş ast va dar guftoru kirdoraş ʙo hikmat ast
Surah At-Taubah, Verse 106


وَٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ مَسۡجِدٗا ضِرَارٗا وَكُفۡرٗا وَتَفۡرِيقَۢا بَيۡنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَإِرۡصَادٗا لِّمَنۡ حَارَبَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ مِن قَبۡلُۚ وَلَيَحۡلِفُنَّ إِنۡ أَرَدۡنَآ إِلَّا ٱلۡحُسۡنَىٰۖ وَٱللَّهُ يَشۡهَدُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ

Va munofiqon ʙaroi zijon rasonidani mū'minon va kufr ovardan ʙa Alloh va tafriqa afkandan mijoni musalmonon masçide ʙino kardand, to ki ʙa'zeaşon dar on namoz guzorand va masçidi Quʙoro, ki dar on musalmonon namoz meguzoridand, tark namojand. Va masçidi ʙinokardaaşon ʙaroi kasone, ki mexohand ʙo Allohu pajomʙaraş çang kunand, kamingohe ʙoşad Va alʙatta, savgand mexūrand, ki az ʙinoi in masçid hadafe çuz nekī va xajr nadoştem. Vale Alloh guvohī medihad, ki onho jaqinan durūƣgūjand
Surah At-Taubah, Verse 107


لَا تَقُمۡ فِيهِ أَبَدٗاۚ لَّمَسۡجِدٌ أُسِّسَ عَلَى ٱلتَّقۡوَىٰ مِنۡ أَوَّلِ يَوۡمٍ أَحَقُّ أَن تَقُومَ فِيهِۚ فِيهِ رِجَالٞ يُحِبُّونَ أَن يَتَطَهَّرُواْۚ وَٱللَّهُ يُحِبُّ ٱلۡمُطَّهِّرِينَ

Ej Pajomʙar, hargiz dar on masçid namoz maguzor. Masçide, ki az rūzi naxust ʙar parhezgorī ʙunjod şud va on (masçidi Rasuli Alloh) şoistatar ast, ki dar on ço namoz guzorī. Dar on ço mardone hastand, ki dūst dorand az naçosathovu palidiho va az gunohhovu ma'sijatho pokiza ʙoşand, zero Alloh pokizagonro dūst dorad
Surah At-Taubah, Verse 108


أَفَمَنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ تَقۡوَىٰ مِنَ ٱللَّهِ وَرِضۡوَٰنٍ خَيۡرٌ أَم مَّنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ شَفَا جُرُفٍ هَارٖ فَٱنۡهَارَ بِهِۦ فِي نَارِ جَهَنَّمَۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Ojo kase, ki ʙinoi masçidro ʙar tarsgorī az Alloh va xuşnudii Ū nihoda, ʙehtar ast jo on kase, ki ʙinoi masçidro ʙar kanorai selrohe nihodaast, ki oʙ zeri onro şusta ʙoşad, to ʙo ū dar otaşi çahannam sarnagun gardad? Va Alloh mardumi sitamgarro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 109


لَا يَزَالُ بُنۡيَٰنُهُمُ ٱلَّذِي بَنَوۡاْ رِيبَةٗ فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَّآ أَن تَقَطَّعَ قُلُوبُهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ

On ʙinoe, ki ( munofiqon ʙaroi zarar rasondani masçidi Rasuli Alloh- ʙunjod kardaand, hameşa saʙaʙi şakku şuʙha dar dilaşon xohad ʙud, to on hangom, ki dilaşon pora - pora gardad. Va Alloh dono ast ʙa maqsadaşon, hakim ast dar tadʙiri korhoi ʙandagonaş)
Surah At-Taubah, Verse 110


۞إِنَّ ٱللَّهَ ٱشۡتَرَىٰ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَنفُسَهُمۡ وَأَمۡوَٰلَهُم بِأَنَّ لَهُمُ ٱلۡجَنَّةَۚ يُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَيَقۡتُلُونَ وَيُقۡتَلُونَۖ وَعۡدًا عَلَيۡهِ حَقّٗا فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَٱلۡإِنجِيلِ وَٱلۡقُرۡءَانِۚ وَمَنۡ أَوۡفَىٰ بِعَهۡدِهِۦ مِنَ ٱللَّهِۚ فَٱسۡتَبۡشِرُواْ بِبَيۡعِكُمُ ٱلَّذِي بَايَعۡتُم بِهِۦۚ وَذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Alloh az mū'minon çonhovu molhojaşonro xarid, to ʙihişt ʙaroi onon ʙoşad. Dar rohi Alloh çang mekunand, cī ʙikuşand jo kuşta şavand, va'dae, ki Alloh dar Tavrotu Inçil va Qur'on doda ast ʙa haq ʙar ūhdai Ūst. Va cī kase ʙehtar az Alloh ʙa ahdi xud vafo xohad kard? Ba in xaridu furūxt, ki kardaed, şod ʙoşed, - ej mū'minon, - ki komjoʙii ʙuzurgest
Surah At-Taubah, Verse 111


ٱلتَّـٰٓئِبُونَ ٱلۡعَٰبِدُونَ ٱلۡحَٰمِدُونَ ٱلسَّـٰٓئِحُونَ ٱلرَّـٰكِعُونَ ٱلسَّـٰجِدُونَ ٱلۡأٓمِرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَٱلنَّاهُونَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَٱلۡحَٰفِظُونَ لِحُدُودِ ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

Az sifathoe, ki ʙarojaşon ʙaşorat ʙa çannat doda şudaast: tavʙakunandagonand, parastandagonand, şukrguzoronand, rūzadoronand, rukū'kunandagonand, saçdakunandagonand, amrkunandagon ʙa ma'ruf va man'kunandagon az munkarand va nigohdorandagoni hududi Allohand! Va (ej Pajomʙar), mū'minonero, ki doroi in guna sifathojand muƶda ʙideh
Surah At-Taubah, Verse 112


مَا كَانَ لِلنَّبِيِّ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَن يَسۡتَغۡفِرُواْ لِلۡمُشۡرِكِينَ وَلَوۡ كَانُوٓاْ أُوْلِي قُرۡبَىٰ مِنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمۡ أَنَّهُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ

Naʙojad Pajomʙar (Muhammad sallallohu alajhi va sallam) va kasone, ki imon ovardaand, ʙaroi muşrikon, pas az on ki donistand, ki ʙa çahannam meravand, talaʙi ʙaxşoiş kunand, harcand az xeşovandon ʙoşand ham. Zero Alloh hukm kardaast, ki gunohoni muşrikonro nameomurzad
Surah At-Taubah, Verse 113


وَمَا كَانَ ٱسۡتِغۡفَارُ إِبۡرَٰهِيمَ لِأَبِيهِ إِلَّا عَن مَّوۡعِدَةٖ وَعَدَهَآ إِيَّاهُ فَلَمَّا تَبَيَّنَ لَهُۥٓ أَنَّهُۥ عَدُوّٞ لِّلَّهِ تَبَرَّأَ مِنۡهُۚ إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَأَوَّـٰهٌ حَلِيمٞ

Baxşoiş xostani Iʙrohim ʙaroi padaraş naʙud, magar az rūi va'dahoe, ki ʙa ū doda ʙud. Va cun ʙaroi ū oşkor şud, ki padaraş duşmani Alloh ast, az ū ʙezorī çust va ʙarojaş tarki omurzişi gunoh kard. Zero Iʙrohim ʙisjor xudotarsu ʙurdʙor ʙud
Surah At-Taubah, Verse 114


وَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيُضِلَّ قَوۡمَۢا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰهُمۡ حَتَّىٰ يُبَيِّنَ لَهُم مَّا يَتَّقُونَۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٌ

Alloh qavmero, ki hidojat kardaast, gumroh namekunad, to zamone ki on ciro ʙojad az on ʙiparhezand, ʙarojaşon ravşan namojad. Dar haqiqat, Alloh ʙar har cize donost
Surah At-Taubah, Verse 115


إِنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۚ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ

Farmonravoii osmonhovu zamin az oni Alloh ast! Ū dar ofariniş va tadʙir va parastiş va şariataş kasero şarik nagiriftaast. Zinda mekunadu memironad va şumoro çuz Alloh dūstdore nest, ki sarparastiaton kunad va madadgore nest, ki ʙar duşmanaton şumoro ƣoliʙ gardonad
Surah At-Taubah, Verse 116


لَّقَد تَّابَ ٱللَّهُ عَلَى ٱلنَّبِيِّ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُ فِي سَاعَةِ ٱلۡعُسۡرَةِ مِنۢ بَعۡدِ مَا كَادَ يَزِيغُ قُلُوبُ فَرِيقٖ مِّنۡهُمۡ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّهُۥ بِهِمۡ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Alloh ʙa pajomʙaraş tavfiqaşro arzonī kard va muhoçirin va ansorro ʙa tavʙa kardan muşarraf soxt, ki dar ƣazvai Taʙuk dar garmii saxt dar maşaqqatu taşnagī pajravii ū kardand, ʙa'd az on ki qariʙ ʙud, ki dili gurūhe az onon ʙeço şavad va şak kunad dar dinaş va az çang ʙigardad. Tavʙaaşonro paziruft, zero ʙa onho raufu (muşfiqu) mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 117


وَعَلَى ٱلثَّلَٰثَةِ ٱلَّذِينَ خُلِّفُواْ حَتَّىٰٓ إِذَا ضَاقَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ وَضَاقَتۡ عَلَيۡهِمۡ أَنفُسُهُمۡ وَظَنُّوٓاْ أَن لَّا مَلۡجَأَ مِنَ ٱللَّهِ إِلَّآ إِلَيۡهِ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡ لِيَتُوبُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ

Va niz Alloh paziruft tavʙai on se tan (az ansoriho)-ro, ki az çang xonanişinī karda ʙudand, to on goh ki zamin ʙo hamai kuşodagijaş ʙar onho tang şud va çon dar tanaşon nameƣunçid (ʙa saʙaʙi aqiʙnişiniaşon az çang) va xud donistand, ki çuz Alloh heç panohgohe nadorand, ki ʙa on rūj ovarand. Pas, Alloh tavʙai ononro paziruft, to ʙa Ū ʙozojand, ki tavʙapaziru mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 118


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَكُونُواْ مَعَ ٱلصَّـٰدِقِينَ

Ej kasone, ki imon ʙa Alloh va rasuli Ū ovardaed, az Alloh ʙitarsed, farmudahojaşro ʙaço ored va az man'kardaşudahojaş ʙozisted va ʙo rosgūjon ʙoşed
Surah At-Taubah, Verse 119


مَا كَانَ لِأَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ وَمَنۡ حَوۡلَهُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ أَن يَتَخَلَّفُواْ عَن رَّسُولِ ٱللَّهِ وَلَا يَرۡغَبُواْ بِأَنفُسِهِمۡ عَن نَّفۡسِهِۦۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ لَا يُصِيبُهُمۡ ظَمَأٞ وَلَا نَصَبٞ وَلَا مَخۡمَصَةٞ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا يَطَـُٔونَ مَوۡطِئٗا يَغِيظُ ٱلۡكُفَّارَ وَلَا يَنَالُونَ مِنۡ عَدُوّٖ نَّيۡلًا إِلَّا كُتِبَ لَهُم بِهِۦ عَمَلٞ صَٰلِحٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Axli Madina va araʙhoi ʙodijanişini atrofi onro nasazad, ki az hamrohī ʙo pajomʙari Alloh qafokaşī namojand va naʙojad, ki az Ū ʙa xud (ja'ne, az Ū guzaşta ʙa hifzi çoni xud ʙoşand) pardozand. Zero dar rohi Alloh heç taşnagī va rançe ʙar onho narasad va jo ʙa gurusnagī ducor naşavand, jo qadame ʙarnadorand, ki kofironro xaşmgin sozad, jo ʙa duşman dastʙurde nazanand, magar on ki amali solehe ʙarojaşon navişta şavad, ki Alloh podoşi nekūkoronro noʙud namesozad
Surah At-Taubah, Verse 120


وَلَا يُنفِقُونَ نَفَقَةٗ صَغِيرَةٗ وَلَا كَبِيرَةٗ وَلَا يَقۡطَعُونَ وَادِيًا إِلَّا كُتِبَ لَهُمۡ لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Va heç xarçero, xoh kam xoh zijod namekunand va heç sarzaminero nameguzarand, magar ʙarojaşon navişta meşavad, to ki Alloh nekūtarini on ci ki mekardand, ʙa onon podoş dihad
Surah At-Taubah, Verse 121


۞وَمَا كَانَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لِيَنفِرُواْ كَآفَّةٗۚ فَلَوۡلَا نَفَرَ مِن كُلِّ فِرۡقَةٖ مِّنۡهُمۡ طَآئِفَةٞ لِّيَتَفَقَّهُواْ فِي ٱلدِّينِ وَلِيُنذِرُواْ قَوۡمَهُمۡ إِذَا رَجَعُوٓاْ إِلَيۡهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَحۡذَرُونَ

Va mumkin nest mū'minonro, ki hamagī ʙaroi çangi duşmanonaşon ʙa safar ravand. Pas, caro az har gurūhe cand nafare ʙa safar naravand, to donişi dini xeşro ʙijomūzand va cun ʙozgaştand (ʙa'di ilm giriftan), mardumi xudro ʙim kunand. Boşad ki az azoʙi Ilohī ʙitarsand
Surah At-Taubah, Verse 122


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ يَلُونَكُم مِّنَ ٱلۡكُفَّارِ وَلۡيَجِدُواْ فِيكُمۡ غِلۡظَةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ

Ej kasone, ki ʙa Alloh va rasuli Ū imon ovardaed, ʙo kofirone, ki nazdiki şumojand, çang kuned, to dar şumo şiddatu duruştī joʙand va ʙidoned, ki Alloh ʙo madad kardan va nusrat dodanaş ʙo parhezgoron ast
Surah At-Taubah, Verse 123


وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ فَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ أَيُّكُمۡ زَادَتۡهُ هَٰذِهِۦٓ إِيمَٰنٗاۚ فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَزَادَتۡهُمۡ إِيمَٰنٗا وَهُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ

Va cun surae nozil şavad, ʙa'ze (az munofiqon ʙa qasdi inkor va tamasxur) mepursand: «In sura imoni kadomi jake az şumoro afzudaast?» Onon, ki imon ovardaand, ʙa imonaşon afzuda şavad va xud şodmonī mekunand ʙa on ci ki Alloh ʙarojaşon imonu jaqin arzonī namudast
Surah At-Taubah, Verse 124


وَأَمَّا ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ فَزَادَتۡهُمۡ رِجۡسًا إِلَىٰ رِجۡسِهِمۡ وَمَاتُواْ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Ammo onon, ki dar dilhojaşon (az nifoqu şak) ʙemoriest, çuz palidie ʙar palidiaşon najafzud va hamcunon kofir ʙimurdand
Surah At-Taubah, Verse 125


أَوَلَا يَرَوۡنَ أَنَّهُمۡ يُفۡتَنُونَ فِي كُلِّ عَامٖ مَّرَّةً أَوۡ مَرَّتَيۡنِ ثُمَّ لَا يَتُوبُونَ وَلَا هُمۡ يَذَّكَّرُونَ

Ojo munofiqon nameʙinand, ki dar har sol jak jo du ʙor mavridi ozmoiş qaror megirand? Vale na tavʙa mekunand va na pand megirand
Surah At-Taubah, Verse 126


وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ نَّظَرَ بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٍ هَلۡ يَرَىٰكُم مِّنۡ أَحَدٖ ثُمَّ ٱنصَرَفُواْۚ صَرَفَ ٱللَّهُ قُلُوبَهُم بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَفۡقَهُونَ

Va cun surae nozil şavad az Qur'on va dar on zikri ajʙi munofiqon ast ʙa'ze ʙa ʙa'ze digar nigoh mekunand va ʙa'd az on megūjand: "Ojo kase az mū'minon şumoro meʙinad?». Va agar kase onhoro naʙinad az nazdi rasul ʙarxosta, ʙozmegaştand, zero ki tahammuli şunidani ojotro nadorand va qiroati sura, ki dar on zikri ajʙi onhost, ʙa gūşaşon nadaromad. Alloh dilhojaşonro az imon munsarif soxta (ʙargardonda), zero onho mardume nofahmand
Surah At-Taubah, Verse 127


لَقَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولٞ مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ عَزِيزٌ عَلَيۡهِ مَا عَنِتُّمۡ حَرِيصٌ عَلَيۡكُم بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Alʙatta, pajomʙare az xudi şumo ʙar şumo firistoda şud, ki şumo vajro meşinosed, har on ci şumoro ranç medihad, ʙar ū garon meojad. Bar hidojati şumo ʙisjor haris ast va ʙo mū'minon muşfiqu mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 128


فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ حَسۡبِيَ ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُۖ وَهُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ

Agar muşrikon va munofiqon az imon ovardan ʙa tu rūj gardonand, ʙigū ʙarojaşon: «Alloh ʙaroi man kofist, ma'ʙude çuz Ū nest, ʙar Ū tavakkal kardam va hamai amramro ʙa Ū taslim namudam va nusratdihanda va madadgori man ast va Ūst Parvardigori Arşi ʙuzurg
Surah At-Taubah, Verse 129


Author: Khoja Mirov


<< Surah 8
>> Surah 10

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai