UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah At-Taubah - Tajik Translation by Www.islamhouse.com


بَرَآءَةٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

[In ojot] E'lomi ʙezorī [va pojoni taahhud] az tarafi Alloh taolo va pajomʙaraş nisʙat ʙa muşrikonest, ki [şumo musulmonon] ʙo onon pajmon ʙastaed
Surah At-Taubah, Verse 1


فَسِيحُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ أَرۡبَعَةَ أَشۡهُرٖ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِ وَأَنَّ ٱللَّهَ مُخۡزِي ٱلۡكَٰفِرِينَ

Pas, [ej muşrikon, faqat] cahor moh [fursat dored, ki ʙo amnijati komil] dar zamin ʙigarded va ʙidoned, ki [hargiz] nametavoned Alloh taoloro notavon sozed [va az azoʙaş ʙigurezed] va Alloh taolo rasvokunandai kofiron ast
Surah At-Taubah, Verse 2


وَأَذَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦٓ إِلَى ٱلنَّاسِ يَوۡمَ ٱلۡحَجِّ ٱلۡأَكۡبَرِ أَنَّ ٱللَّهَ بَرِيٓءٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ وَرَسُولُهُۥۚ فَإِن تُبۡتُمۡ فَهُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۖ وَإِن تَوَلَّيۡتُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُمۡ غَيۡرُ مُعۡجِزِي ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ بِعَذَابٍ أَلِيمٍ

Va [in] e'lomest az çoniʙi Alloh taolo va pajomʙaraş ʙa mardum dar rūzi haççi akʙar [idi qurʙon], ki: «Alloh taolo va pajomʙaraş az muşrikon ʙezorand». Pas, agar tavʙa kuned, ʙaroi şumo ʙehtar ast va agar rū ʙigardoned [va sarpecī kuned], pas, ʙidoned, ki şumo [hargiz] nametavoned Alloh taoloro notavon sozed [va az azoʙaş ʙigurezed]. Va [tu ej pajomʙar] kasonero ki kufr varzidand, ʙa azoʙi dardnoke ʙaşorat ʙideh
Surah At-Taubah, Verse 3


إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّم مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ثُمَّ لَمۡ يَنقُصُوكُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَمۡ يُظَٰهِرُواْ عَلَيۡكُمۡ أَحَدٗا فَأَتِمُّوٓاْ إِلَيۡهِمۡ عَهۡدَهُمۡ إِلَىٰ مُدَّتِهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ

Magar kasone az muşrikon, ki ʙo onon pajmon ʙastaed va cize az [taahhudoti xud nisʙat ʙa] şumo furūguzor nakardaand va kasero alajhi şumo puştiʙonī nakardand. Pas, pajmoni ononro to pojoni muddataşon ʙa pojon ʙirasoned, [ki] ʙe tardid, Alloh taolo parhezgoronro dūst medorad
Surah At-Taubah, Verse 4


فَإِذَا ٱنسَلَخَ ٱلۡأَشۡهُرُ ٱلۡحُرُمُ فَٱقۡتُلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ حَيۡثُ وَجَدتُّمُوهُمۡ وَخُذُوهُمۡ وَٱحۡصُرُوهُمۡ وَٱقۡعُدُواْ لَهُمۡ كُلَّ مَرۡصَدٖۚ فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَخَلُّواْ سَبِيلَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Pas, cun mohhoi harom siparī şud, muşrikonro har kuço jofted, ʙikuşed va ononro dastgir kuned va dar muhosira ʙiguzored va dar har guzargohe ʙa kamini onon ʙinişined.Pas, agar tavʙa kardand va namoz ʙarpo doştand va zakot pardoxtand, rahojaşon kuned, [caro ki] ʙe tardid, Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 5


وَإِنۡ أَحَدٞ مِّنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ ٱسۡتَجَارَكَ فَأَجِرۡهُ حَتَّىٰ يَسۡمَعَ كَلَٰمَ ٱللَّهِ ثُمَّ أَبۡلِغۡهُ مَأۡمَنَهُۥۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَعۡلَمُونَ

Va [ej pajomʙar] agar jake az muşrikon az tu panoh xost, pas, panohaş ʙideh, to suxani Alloh taoloro ʙişnavad, sipas ūro ʙa mahalli amnaş ʙirason. In [amon dodan ʙa muşrikon] ʙa on saʙaʙ ast, ki onon gurūhi nodonand
Surah At-Taubah, Verse 6


كَيۡفَ يَكُونُ لِلۡمُشۡرِكِينَ عَهۡدٌ عِندَ ٱللَّهِ وَعِندَ رَسُولِهِۦٓ إِلَّا ٱلَّذِينَ عَٰهَدتُّمۡ عِندَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِۖ فَمَا ٱسۡتَقَٰمُواْ لَكُمۡ فَٱسۡتَقِيمُواْ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُتَّقِينَ

Ciguna muşrikon metavonand nazdi Alloh taolo va pajomʙaraş [ahdu] pajmone doşta ʙoşand? Magar [dar mavridi] kasone, ki ʙo onon nazdiki Masçidu-l-harom [dar Hudajʙija] pajmon ʙastaed. Pas, to [muşrikon dar mavridi on ahd] ʙo şumo pojdorand, şumo [niz] ʙo onon pojdor ʙoşed, [caro ki] ʙe tardid, Alloh taolo parhezgoronro dūst medorad
Surah At-Taubah, Verse 7


كَيۡفَ وَإِن يَظۡهَرُواْ عَلَيۡكُمۡ لَا يَرۡقُبُواْ فِيكُمۡ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ يُرۡضُونَكُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَتَأۡبَىٰ قُلُوبُهُمۡ وَأَكۡثَرُهُمۡ فَٰسِقُونَ

Ciguna [pajmoni muşrikon arziş dorad] ʙo inki agar ʙar şumo dast joʙand, dar ʙorai şumo na [haqqi] xeşovandiro muroot mekunand va na heç pajmonero?! Onon şumoro ʙo zaʙoni xud xuşnud mekunand va hol onki dilhojaşon imtino' mevarzad va ʙeştaraşon nofarmonand
Surah At-Taubah, Verse 8


ٱشۡتَرَوۡاْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ ثَمَنٗا قَلِيلٗا فَصَدُّواْ عَن سَبِيلِهِۦٓۚ إِنَّهُمۡ سَآءَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Ojoti Alloh taoloro ʙa ʙahoi nocize furūxtand va [mardumro] az rohi Ū ʙozdoştand. Ba rostī, ci ʙad a'mole ançom medodand
Surah At-Taubah, Verse 9


لَا يَرۡقُبُونَ فِي مُؤۡمِنٍ إِلّٗا وَلَا ذِمَّةٗۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُعۡتَدُونَ

Inon dar haqqi heç mu'mine, na [haqqi] xeşovandī muroot [rioja] mekunand va na pajmonero. Va inonand, ki taçovuzkorand
Surah At-Taubah, Verse 10


فَإِن تَابُواْ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَوُاْ ٱلزَّكَوٰةَ فَإِخۡوَٰنُكُمۡ فِي ٱلدِّينِۗ وَنُفَصِّلُ ٱلۡأٓيَٰتِ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Pas, [ʙo in hol] agar tavʙa kardand va namoz ʙarpo doştand va zakot pardoxtand, ʙarodaroni dinii şumo [musulmonon] hastand va Mo ojoti xudro ʙaroi gurūhe, ki medonand, ʙa tafsil ʙajon mekunem
Surah At-Taubah, Verse 11


وَإِن نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُم مِّنۢ بَعۡدِ عَهۡدِهِمۡ وَطَعَنُواْ فِي دِينِكُمۡ فَقَٰتِلُوٓاْ أَئِمَّةَ ٱلۡكُفۡرِ إِنَّهُمۡ لَآ أَيۡمَٰنَ لَهُمۡ لَعَلَّهُمۡ يَنتَهُونَ

Va agar [taahhudu] savgandaşonro pas az pajmoni xeş şikastand va dar dinaton ta'na zadand, pas ʙo peşvojoni kufr ʙiçanged; zero onon ahd [-u pajmone ʙo şumo] nadorand, ʙoşad, ki [az raftori xud] dast ʙardorand
Surah At-Taubah, Verse 12


أَلَا تُقَٰتِلُونَ قَوۡمٗا نَّكَثُوٓاْ أَيۡمَٰنَهُمۡ وَهَمُّواْ بِإِخۡرَاجِ ٱلرَّسُولِ وَهُم بَدَءُوكُمۡ أَوَّلَ مَرَّةٍۚ أَتَخۡشَوۡنَهُمۡۚ فَٱللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخۡشَوۡهُ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ

[Ej mu'minon] Caro ʙo gurūhe nameçanged, ki savgand [va pajmoni] xudro şikastand va dar ʙerun rondani pajomʙar [az Makka] kūşidand? Onon ʙudand, ki naxustin ʙor [ʙo jorī kardani qaʙilai Bakr dar ʙaroʙari Xuzoa çangro] ʙo şumo oƣoz kardand. Ojo az onon metarsed? Dar hole ki agar imon dored, Alloh taolo sazovortar ast, ki az Ū ʙitarsed
Surah At-Taubah, Verse 13


قَٰتِلُوهُمۡ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ بِأَيۡدِيكُمۡ وَيُخۡزِهِمۡ وَيَنصُرۡكُمۡ عَلَيۡهِمۡ وَيَشۡفِ صُدُورَ قَوۡمٖ مُّؤۡمِنِينَ

Bo onon ʙiçanged, to Alloh taolo ʙa dasti şumo azoʙaşon kunad va xoraşon sozad va şumoro ʙar onon pirūz gardonad va dilhoi mu'minonro orom ʙaxşad
Surah At-Taubah, Verse 14


وَيُذۡهِبۡ غَيۡظَ قُلُوبِهِمۡۗ وَيَتُوبُ ٱللَّهُ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ

Va [ʙo şikasti kofiron] xaşmi dilhoi onon [mu'minon] –ro ʙartaraf kunad. Va Alloh taolo az har ki ʙixohad, darmeguzarad. Va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 15


أَمۡ حَسِبۡتُمۡ أَن تُتۡرَكُواْ وَلَمَّا يَعۡلَمِ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ جَٰهَدُواْ مِنكُمۡ وَلَمۡ يَتَّخِذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ وَلَا رَسُولِهِۦ وَلَا ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَلِيجَةٗۚ وَٱللَّهُ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ

Ojo pindoştaed, ki [ʙiduni imtihoni ilohī] ʙa holi xud raho meşaved? Dar hole ki Alloh taolo hanūz kasone az şumoro, ki çihod kardand va ʙa çuz Alloh taolo va pajomʙar va mu'minon [kasero ʙa dūstī va] hamrozī nagiriftaand, ma'lum nadoştaast? Va Alloh taolo ʙa onci mekuned, ogoh ast
Surah At-Taubah, Verse 16


مَا كَانَ لِلۡمُشۡرِكِينَ أَن يَعۡمُرُواْ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ شَٰهِدِينَ عَلَىٰٓ أَنفُسِهِم بِٱلۡكُفۡرِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ وَفِي ٱلنَّارِ هُمۡ خَٰلِدُونَ

Sazovor nest, ki muşrikon masoçidi Alloh taoloro oʙod kunand, dar hole ki onon [amalan] ʙa kufri xeş guvohand [va onro izhor mekunand], ononand, ki a'molaşon taʙoh gaştaast va xud dar otaşi [duzax] çovidonand
Surah At-Taubah, Verse 17


إِنَّمَا يَعۡمُرُ مَسَٰجِدَ ٱللَّهِ مَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَأَقَامَ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتَى ٱلزَّكَوٰةَ وَلَمۡ يَخۡشَ إِلَّا ٱللَّهَۖ فَعَسَىٰٓ أُوْلَـٰٓئِكَ أَن يَكُونُواْ مِنَ ٱلۡمُهۡتَدِينَ

Masoçidi Alloh taoloro faqat kasone [ʙojad] oʙod kunand, ki ʙa Alloh taolo va rūzi oxirat imon ovardaand va namoz ʙarpo medorand va zakot mepardozand va az ƣajri Alloh taolo nametarsand. Umed ast, ki inon az hidojatjoftagon ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 18


۞أَجَعَلۡتُمۡ سِقَايَةَ ٱلۡحَآجِّ وَعِمَارَةَ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ كَمَنۡ ءَامَنَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَجَٰهَدَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ لَا يَسۡتَوُۥنَ عِندَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

[Ej muşrikon] Ojo oʙ dodan ʙa hoçijon va oʙod kardani Masçidu-l-haromro ʙo [imonu amali] kase, ki ʙa Alloh taolo va rūzi vopasin imon ovarda va dar rohi Alloh taolo çihod kardaast, ʙaroʙar medoned? [In du hargiz] Nazdi Alloh taolo ʙaroʙar nestand. Va Alloh taolo sitamgoron [-i muşrik]-ro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 19


ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَهَاجَرُواْ وَجَٰهَدُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ أَعۡظَمُ دَرَجَةً عِندَ ٱللَّهِۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ

Kasone, ki imon ovardand va hiçrat kardand va dar rohi Alloh taolo ʙo amvol va çonhoi xeş çihod kardand, nazdi Alloh taolo maqomi ʙartare dorand va inon hamon rastagoronand
Surah At-Taubah, Verse 20


يُبَشِّرُهُمۡ رَبُّهُم بِرَحۡمَةٖ مِّنۡهُ وَرِضۡوَٰنٖ وَجَنَّـٰتٖ لَّهُمۡ فِيهَا نَعِيمٞ مُّقِيمٌ

Parvardigoraşon ononro az çoniʙi xeş ʙa rahmatu xuşnudī va ʙoƣhoe [dar ʙihişt] muƶda medihad, ki dar onho ne'mathoi pojdor dorand
Surah At-Taubah, Verse 21


خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عِندَهُۥٓ أَجۡرٌ عَظِيمٞ

Hamvora dar on çovidonand. Ba rostī, ki podoşi ʙuzurg [faqat] nazdi Alloh taolo ast
Surah At-Taubah, Verse 22


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّخِذُوٓاْ ءَابَآءَكُمۡ وَإِخۡوَٰنَكُمۡ أَوۡلِيَآءَ إِنِ ٱسۡتَحَبُّواْ ٱلۡكُفۡرَ عَلَى ٱلۡإِيمَٰنِۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمۡ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ

Ej kasone, ki imon ovardaed, agar padaronu ʙarodaronaton kufrro ʙar imon tarçeh medihand, [ononro] ʙa dūstī nagired va har kase az şumo ononro ʙa dūstī ʙigirad, onon hamon sitamgoronand
Surah At-Taubah, Verse 23


قُلۡ إِن كَانَ ءَابَآؤُكُمۡ وَأَبۡنَآؤُكُمۡ وَإِخۡوَٰنُكُمۡ وَأَزۡوَٰجُكُمۡ وَعَشِيرَتُكُمۡ وَأَمۡوَٰلٌ ٱقۡتَرَفۡتُمُوهَا وَتِجَٰرَةٞ تَخۡشَوۡنَ كَسَادَهَا وَمَسَٰكِنُ تَرۡضَوۡنَهَآ أَحَبَّ إِلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَجِهَادٖ فِي سَبِيلِهِۦ فَتَرَبَّصُواْ حَتَّىٰ يَأۡتِيَ ٱللَّهُ بِأَمۡرِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ

[Ej pajomʙar, ʙa mu'minon] Bigū: «Agar padaronu farzandon va ʙarodaron va hamsaron va xeşovandonaton va amvole, ki ʙa dast ovardaed va tiçorate, ki az kasodiaş metarsed va xonahoe, ki ʙa on dilxuş hasted, nazdi şumo az Alloh taolo va pajomʙaraş va çihod dar rohi Ū mahʙuʙtarand, pas, muntazir ʙoşed, to Alloh taolo farmoni [azoʙi] xeşro nozil kunad. Va Alloh taolo gurūhi nofarmonro hidojat namekunad»
Surah At-Taubah, Verse 24


لَقَدۡ نَصَرَكُمُ ٱللَّهُ فِي مَوَاطِنَ كَثِيرَةٖ وَيَوۡمَ حُنَيۡنٍ إِذۡ أَعۡجَبَتۡكُمۡ كَثۡرَتُكُمۡ فَلَمۡ تُغۡنِ عَنكُمۡ شَيۡـٔٗا وَضَاقَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ ثُمَّ وَلَّيۡتُم مُّدۡبِرِينَ

Be tardid, Alloh taolo şumo [mu'minon]-ro dar mavqeijathoi ʙisjor jorī kardaast va niz dar çangi Hunajn, on goh ki farovonii te'dodaton şumoro [şodu] şigiftzada kard, vale heç sude ʙa holaton nadoşt va zamin ʙo hama gusturdagī ʙar şumo tang omad, on goh [ʙa duşman] puşt karded [va gurexted]
Surah At-Taubah, Verse 25


ثُمَّ أَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَعَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَأَنزَلَ جُنُودٗا لَّمۡ تَرَوۡهَا وَعَذَّبَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْۚ وَذَٰلِكَ جَزَآءُ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Sipas Alloh taolo oromişi xeşro ʙar pajomʙaraş va mu'minon furū firistod va sipohijonero, ki şumo namedided [ʙa kumakaton] firistod va ononro, ki kufr varzida ʙudand, azoʙ kard. Va çazoi kofiron cunin ast
Surah At-Taubah, Verse 26


ثُمَّ يَتُوبُ ٱللَّهُ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ عَلَىٰ مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Sipas Alloh taolo ʙa'd az on [azoʙi xorkunanda] tavʙai harkiro ʙixohad, mepazirad va Alloh taolo omurzandavu mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 27


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّمَا ٱلۡمُشۡرِكُونَ نَجَسٞ فَلَا يَقۡرَبُواْ ٱلۡمَسۡجِدَ ٱلۡحَرَامَ بَعۡدَ عَامِهِمۡ هَٰذَاۚ وَإِنۡ خِفۡتُمۡ عَيۡلَةٗ فَسَوۡفَ يُغۡنِيكُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦٓ إِن شَآءَۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Ej kasone, ki imon ovardaed, çuz in nest, ki muşrikon hatman, palidand, pas, naʙojad ʙa'd az imsol ʙa Masçidu-l-harom nazdik şavand. Va agar [ʙa xotiri qat'i tiçorat ʙo onon] az tangdastī ʙim dored, [ʙidoned, ki] agar Alloh taolo ʙixohad, şumoro az ʙaxşişi xeş ʙenijoz mesozad. Be tardid, Alloh taolo donoju hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 28


قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَلَا بِٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَلَا يُحَرِّمُونَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَلَا يَدِينُونَ دِينَ ٱلۡحَقِّ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حَتَّىٰ يُعۡطُواْ ٱلۡجِزۡيَةَ عَن يَدٖ وَهُمۡ صَٰغِرُونَ

Bo kasone [az ahli kitoʙ], ki ʙa Alloh taolo va rūzi qijomat imon nameorand va onciro Alloh taolo va pajomʙaraş harom kardaand, harom nameşumorand va dini haqro namepazirand, ʙiçanged, to on goh ki ʙo şikastu xorī ʙa dasti xeş çizja dihand
Surah At-Taubah, Verse 29


وَقَالَتِ ٱلۡيَهُودُ عُزَيۡرٌ ٱبۡنُ ٱللَّهِ وَقَالَتِ ٱلنَّصَٰرَى ٱلۡمَسِيحُ ٱبۡنُ ٱللَّهِۖ ذَٰلِكَ قَوۡلُهُم بِأَفۡوَٰهِهِمۡۖ يُضَٰهِـُٔونَ قَوۡلَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَبۡلُۚ قَٰتَلَهُمُ ٱللَّهُۖ أَنَّىٰ يُؤۡفَكُونَ

Va jahudijon guftand: «Uzajr pisari Alloh taolo ast» va masehijon guftand: «Maseh pisari Alloh taolo ast». In suxan [-i ʙotil]-e ast, ki ʙar zaʙon meovarand va ʙa guftori kasone, ki peş az in kufr varzidand, şaʙohat dorad. Alloh taolo halokaşon kunad! Ciguna [az haq] munharif meşavand
Surah At-Taubah, Verse 30


ٱتَّخَذُوٓاْ أَحۡبَارَهُمۡ وَرُهۡبَٰنَهُمۡ أَرۡبَابٗا مِّن دُونِ ٱللَّهِ وَٱلۡمَسِيحَ ٱبۡنَ مَرۡيَمَ وَمَآ أُمِرُوٓاْ إِلَّا لِيَعۡبُدُوٓاْ إِلَٰهٗا وَٰحِدٗاۖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۚ سُبۡحَٰنَهُۥ عَمَّا يُشۡرِكُونَ

[In muşrikon] Ulamo va rohiʙoni xud va [hamcunin] Maseh pisari Marjamro ʙa çoji Alloh taolo [ʙa unvoni] ma'ʙudoni xeş talaqqī kardand, hol onki dasture çuz in nadoştand, ki faqat Alloh taoloi jagonaro ʙiparastand, ki ma'ʙude [ʙa haq] çuz Ū nest. Ū az onci şarikaş qaror medihand, munazzah ast
Surah At-Taubah, Verse 31


يُرِيدُونَ أَن يُطۡفِـُٔواْ نُورَ ٱللَّهِ بِأَفۡوَٰهِهِمۡ وَيَأۡبَى ٱللَّهُ إِلَّآ أَن يُتِمَّ نُورَهُۥ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡكَٰفِرُونَ

Onon mexohand nuri Alloh taoloro ʙo suxanoni xeş xomūş kunand, vale Alloh taolo çuz in namexohad, ki nuri xeşro komil kunad, harcand kofiron noxuşnud ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 32


هُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ رَسُولَهُۥ بِٱلۡهُدَىٰ وَدِينِ ٱلۡحَقِّ لِيُظۡهِرَهُۥ عَلَى ٱلدِّينِ كُلِّهِۦ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡمُشۡرِكُونَ

Ūst, ki pajomʙaraşro ʙo hidojatu dini haq firistodaast, to onro ʙar hamai adjon pirūz gardonad, harcand muşrikon noxuşnud ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 33


۞يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِنَّ كَثِيرٗا مِّنَ ٱلۡأَحۡبَارِ وَٱلرُّهۡبَانِ لَيَأۡكُلُونَ أَمۡوَٰلَ ٱلنَّاسِ بِٱلۡبَٰطِلِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِۗ وَٱلَّذِينَ يَكۡنِزُونَ ٱلذَّهَبَ وَٱلۡفِضَّةَ وَلَا يُنفِقُونَهَا فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَبَشِّرۡهُم بِعَذَابٍ أَلِيمٖ

Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙe tardid, ʙisjore az ulamo[-i jahudī] va rohiʙon, amvoli mardumro ʙa nohaq mexūrand va [ononro] az rohi Alloh taolo ʙozmedorand.Va kasone, ki zaru sim meanduzand va onro dar rohi Alloh taolo infoq namekunand, pas, ononro ʙa azoʙi dardnok ʙaşorat ʙideh
Surah At-Taubah, Verse 34


يَوۡمَ يُحۡمَىٰ عَلَيۡهَا فِي نَارِ جَهَنَّمَ فَتُكۡوَىٰ بِهَا جِبَاهُهُمۡ وَجُنُوبُهُمۡ وَظُهُورُهُمۡۖ هَٰذَا مَا كَنَزۡتُمۡ لِأَنفُسِكُمۡ فَذُوقُواْ مَا كُنتُمۡ تَكۡنِزُونَ

Rūze, ki on [gançinaho]-ro dar otaşi duzax surx kunand va peşonī va pahlu va puştaşonro ʙo on doƣ nihand [va ʙigūjand]: «In ast onci ʙaroi xeş meandūxted, pas, ʙicaşed onciro, ki meandūxted»
Surah At-Taubah, Verse 35


إِنَّ عِدَّةَ ٱلشُّهُورِ عِندَ ٱللَّهِ ٱثۡنَا عَشَرَ شَهۡرٗا فِي كِتَٰبِ ٱللَّهِ يَوۡمَ خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ مِنۡهَآ أَرۡبَعَةٌ حُرُمٞۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُۚ فَلَا تَظۡلِمُواْ فِيهِنَّ أَنفُسَكُمۡۚ وَقَٰتِلُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ كَآفَّةٗ كَمَا يُقَٰتِلُونَكُمۡ كَآفَّةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ

Şumori mohho nazdi Alloh taolo [az] rūze, ki osmonho va zaminro ofaridaast, dar kitoʙi Alloh taolo [Lavhi mahfuz] duvozdah moh ast, ki [çangu dargirī dar] cahor moh az on harom ast [Zulqa'da, Zulhiçça, Muharram va Raçaʙ]. In ast oini ustuvor [va rohi haq]. Pas, dar in [cahor moh] ʙar xud sitam nakuned va hamagī ʙo muşrikon ʙiçanged, cunonki hamai onon ʙo şumo meçangand va ʙidoned, ki Allloh taolo hamrohi parhezgoron ast
Surah At-Taubah, Verse 36


إِنَّمَا ٱلنَّسِيٓءُ زِيَادَةٞ فِي ٱلۡكُفۡرِۖ يُضَلُّ بِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُحِلُّونَهُۥ عَامٗا وَيُحَرِّمُونَهُۥ عَامٗا لِّيُوَاطِـُٔواْ عِدَّةَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ فَيُحِلُّواْ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُۚ زُيِّنَ لَهُمۡ سُوٓءُ أَعۡمَٰلِهِمۡۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Be tardid, ʙa ta'xir andoxtan [-i mohhoi harom va ʙarham zadani tartiʙi asli onho muçiʙi] afzoişi kufr ast [va] kasone, ki kufr varzidand, ʙo in kor ʙa gumrohī kaşida meşavand. On [moh]-ro jak sol halol meşumorand va jak sol [-i digar] haromaş medonand, to ʙo te'dodi mohhoe, ki Alloh taolo harom kardaast, ʙaroʙar sozand. Pas, [ʙa on saʙaʙ] onciro, ki Alloh taolo harom kardaast, [ʙar xud] halol mekunand.Ziştii a'molaşon ʙar eşon orosta şudaast va Alloh taolo gurūhi kofironro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 37


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَا لَكُمۡ إِذَا قِيلَ لَكُمُ ٱنفِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱثَّاقَلۡتُمۡ إِلَى ٱلۡأَرۡضِۚ أَرَضِيتُم بِٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مِنَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ فَمَا مَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا قَلِيلٌ

Ej kasone, ki imon ovardaed, şumoro ci şudaast, ki cun ʙa şumo gufta meşavad: «Dar rohi Alloh taolo rahsipor [çihod] şaved», sustī ʙa xarç medihed [va dar xonahojaton menişined]? Ojo ʙa çoji oxirat ʙa zindagii dunjo dilxuş kardaed? [Pas, ʙidoned, ki] koloi zindagii dunjo dar ʙaroʙari oxirat çuz andake nest
Surah At-Taubah, Verse 38


إِلَّا تَنفِرُواْ يُعَذِّبۡكُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا وَيَسۡتَبۡدِلۡ قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّوهُ شَيۡـٔٗاۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ

[Ej mu'minon] Agar rahsipor [-i çihod] nagarded, [Alloh taolo] ʙa azoʙi dardnok giriftoraton mekunad va ʙa çoji şumo gurūhi digarero meovarad va [şumo ʙo nofarmonī hargiz] ʙa Ū zijone namerasoned. Va Alloh taolo ʙar har cize tavonost
Surah At-Taubah, Verse 39


إِلَّا تَنصُرُوهُ فَقَدۡ نَصَرَهُ ٱللَّهُ إِذۡ أَخۡرَجَهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ثَانِيَ ٱثۡنَيۡنِ إِذۡ هُمَا فِي ٱلۡغَارِ إِذۡ يَقُولُ لِصَٰحِبِهِۦ لَا تَحۡزَنۡ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَنَاۖ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَيۡهِ وَأَيَّدَهُۥ بِجُنُودٖ لَّمۡ تَرَوۡهَا وَجَعَلَ كَلِمَةَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلسُّفۡلَىٰۗ وَكَلِمَةُ ٱللَّهِ هِيَ ٱلۡعُلۡيَاۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ

[Ej ashoʙi pajomʙar] Agar şumo ūro jorī nakuned, hatman, Alloh taolo joriaş namud: hangome ki kofiron ūro [az Makka] ʙerun kardand, on goh ki jake az on du, ki dar ƣor [-i Savr panoh girifta] ʙudand, ʙa hamrohi xud [Aʙuʙakr] guft: «Anduhgin maʙoş, [ki] ʙe tardid, Alloh taolo ʙo most». Pas, Alloh taolo oromişi xudro ʙar ū furū firistod va ūro ʙo sipohijone, ki onhoro namedided, ta'jid [-u taqvijat] kard va suxani kasonero, ki kufr varzidand, pasttar gardond. Va suxani Alloh taolost, ki ʙartar ast va Alloh taolo şikastnopaziru hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 40


ٱنفِرُواْ خِفَافٗا وَثِقَالٗا وَجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِكُمۡ وَأَنفُسِكُمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُمۡ تَعۡلَمُونَ

Saʙukʙoru garonʙor [ʙa har holate ʙaroi çihod] rahsipor şaved va ʙo amvolu çonhoi xeş dar rohi Alloh taolo çihod kuned. Agar ʙidoned, in ʙaroi şumo ʙehtar ast
Surah At-Taubah, Verse 41


لَوۡ كَانَ عَرَضٗا قَرِيبٗا وَسَفَرٗا قَاصِدٗا لَّٱتَّبَعُوكَ وَلَٰكِنۢ بَعُدَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلشُّقَّةُۚ وَسَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَوِ ٱسۡتَطَعۡنَا لَخَرَجۡنَا مَعَكُمۡ يُهۡلِكُونَ أَنفُسَهُمۡ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ

[Ej pajomʙar] Agar [hadafi munofiqon az hamrohī ʙo tu kasʙi ƣanimat va joftani] mole dar dastras va safari [oson va] kūtoh ʙud, hatman, ʙa dunʙolat meomadand. Vale on rohi purmaşaqqati [ Şom] ʙar eşon dur [-u duşvor] namud va ʙa zudī ʙa Alloh taolo savgand xohand xūrd, ki: «Agar metavonistem, hatman, ʙo şumo rahsipor meşudem» [Onon ʙo nofarmonī va savgandi durūƣ] xudro ʙa halokat afkandand va Alloh taolo medonad, ki onon, jaqinan, durūƣgū hastand
Surah At-Taubah, Verse 42


عَفَا ٱللَّهُ عَنكَ لِمَ أَذِنتَ لَهُمۡ حَتَّىٰ يَتَبَيَّنَ لَكَ ٱلَّذِينَ صَدَقُواْ وَتَعۡلَمَ ٱلۡكَٰذِبِينَ

[Ej pajomʙar] Alloh taolo az tu darguzarad! Caro peş az onki [holi] rostgūjon ʙar tu ravşan gardad va durūƣgujonro ʙozşinosī, ʙa onon içozat dodī [ki dar çihod şirkat kunand]
Surah At-Taubah, Verse 43


لَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلۡمُتَّقِينَ

Kasone, ki ʙa Alloh taolo va rūzi vopasin imon dorand, dar çihod ʙo amvolu çonhojaşon az tu içozat [muofijat] namexohand. Va Alloh taolo ʙa [holi] parhezgoron donost
Surah At-Taubah, Verse 44


إِنَّمَا يَسۡتَـٔۡذِنُكَ ٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَٱرۡتَابَتۡ قُلُوبُهُمۡ فَهُمۡ فِي رَيۡبِهِمۡ يَتَرَدَّدُونَ

Tanho kasone az tu içozat [-i muofijat az çihod] mexohand, ki ʙa Alloh taolo va rūzi vopasin imon nadorand va dilhojaşon ʙa tardid oluda ast va dar tardidi xud sargardonand
Surah At-Taubah, Verse 45


۞وَلَوۡ أَرَادُواْ ٱلۡخُرُوجَ لَأَعَدُّواْ لَهُۥ عُدَّةٗ وَلَٰكِن كَرِهَ ٱللَّهُ ٱنۢبِعَاثَهُمۡ فَثَبَّطَهُمۡ وَقِيلَ ٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ

Va agar [ʙa rostī] irodai rahsiporī [ʙa qasdi çihod] doştand, hatman, sozu ʙarge ʙarojaş faroham mekardand, vale Alloh taolo rahsipori ononro xuş nadoşt, pas, eşonro munsarif namud va [ʙa onon] gufta şud: «Bo xonanişinon ʙimoned»
Surah At-Taubah, Verse 46


لَوۡ خَرَجُواْ فِيكُم مَّا زَادُوكُمۡ إِلَّا خَبَالٗا وَلَأَوۡضَعُواْ خِلَٰلَكُمۡ يَبۡغُونَكُمُ ٱلۡفِتۡنَةَ وَفِيكُمۡ سَمَّـٰعُونَ لَهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِٱلظَّـٰلِمِينَ

[Ej mu'minon] Agar [munofiqon] hamrohi şumo rahsipor meşudand, [ʙa saʙaʙi ʙuzdilī va firor az majdoni çang] çuz fitna va fasod ʙarojaton ʙa ʙor nameovardand va mijonaton nufuz menamudand va dar haqqi şumo fitnaçūī mekardand va dar çam'aton çosusone dorand. Va Alloh taolo ʙa [holi] sitamgoron ogoh ast
Surah At-Taubah, Verse 47


لَقَدِ ٱبۡتَغَوُاْ ٱلۡفِتۡنَةَ مِن قَبۡلُ وَقَلَّبُواْ لَكَ ٱلۡأُمُورَ حَتَّىٰ جَآءَ ٱلۡحَقُّ وَظَهَرَ أَمۡرُ ٱللَّهِ وَهُمۡ كَٰرِهُونَ

Jaqinan, peş az in [niz munofiqon ʙisjor] fitnaçūī kardand va korhoro ʙar tu [voruna va] oşufta çilva dodand, to onki haq omad va farmoni Alloh taolo oşkor gardid, dar hole ki onon karohat doştand
Surah At-Taubah, Verse 48


وَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ ٱئۡذَن لِّي وَلَا تَفۡتِنِّيٓۚ أَلَا فِي ٱلۡفِتۡنَةِ سَقَطُواْۗ وَإِنَّ جَهَنَّمَ لَمُحِيطَةُۢ بِٱلۡكَٰفِرِينَ

Va az eşon kase hast, ki megūjad: «Ba man içozat ʙideh, [ki çihod nakunam] va maro dar fitna naandoz». Ogoh ʙoşed! [Munofiqon] Ham aknun niz dar fitna aftodaand va ʙe tardid, duzax ʙar kofiron ihota dorad
Surah At-Taubah, Verse 49


إِن تُصِبۡكَ حَسَنَةٞ تَسُؤۡهُمۡۖ وَإِن تُصِبۡكَ مُصِيبَةٞ يَقُولُواْ قَدۡ أَخَذۡنَآ أَمۡرَنَا مِن قَبۡلُ وَيَتَوَلَّواْ وَّهُمۡ فَرِحُونَ

[Ej pajomʙar] Agar ʙa tu nekī ʙirasad, ononro norohat mekunad va agar musiʙate ʙa tu rasad, megūjand: «Mo peş az in corai kori xud andeşidaem» va şodmon [nazdi xonavodahojaşon] ʙozmegardand
Surah At-Taubah, Verse 50


قُل لَّن يُصِيبَنَآ إِلَّا مَا كَتَبَ ٱللَّهُ لَنَا هُوَ مَوۡلَىٰنَاۚ وَعَلَى ٱللَّهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ

Bigū: «Hargiz [musiʙate] ʙa mo namerasad, çuz onci Alloh taolo ʙarojamon muqarrar kardaast. Ū [dūstu] korsozi most va mu'minon ʙojad ʙa Alloh taolo tavakkal kunand»
Surah At-Taubah, Verse 51


قُلۡ هَلۡ تَرَبَّصُونَ بِنَآ إِلَّآ إِحۡدَى ٱلۡحُسۡنَيَيۡنِۖ وَنَحۡنُ نَتَرَبَّصُ بِكُمۡ أَن يُصِيبَكُمُ ٱللَّهُ بِعَذَابٖ مِّنۡ عِندِهِۦٓ أَوۡ بِأَيۡدِينَاۖ فَتَرَبَّصُوٓاْ إِنَّا مَعَكُم مُّتَرَبِّصُونَ

[Ba munofiqon] Bigū: «Ojo ʙaroi mo çuz jake az du nekī [pirūzī jo şahodat]-ro intizor dored? Dar hole ki mo intizor mekaşem, ki Alloh taolo az çoniʙi xeş jo ʙa dasti mo ʙa azoʙ [-i saxte] giriftoraton kunad. Pas, intizor ʙikaşed, ki ʙe tardid, mo [niz] ʙo şumo muntazirem»
Surah At-Taubah, Verse 52


قُلۡ أَنفِقُواْ طَوۡعًا أَوۡ كَرۡهٗا لَّن يُتَقَبَّلَ مِنكُمۡ إِنَّكُمۡ كُنتُمۡ قَوۡمٗا فَٰسِقِينَ

[Ba munofiqon] Bigū: «Ci ʙo raƣʙat, ci ʙo karohat infoq kuned, hargiz az şumo pazirufta nameşavad, [caro ki] ʙe tardid, şumo gurūhi nofarmon ʙudaed»
Surah At-Taubah, Verse 53


وَمَا مَنَعَهُمۡ أَن تُقۡبَلَ مِنۡهُمۡ نَفَقَٰتُهُمۡ إِلَّآ أَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَبِرَسُولِهِۦ وَلَا يَأۡتُونَ ٱلصَّلَوٰةَ إِلَّا وَهُمۡ كُسَالَىٰ وَلَا يُنفِقُونَ إِلَّا وَهُمۡ كَٰرِهُونَ

Va heç ciz monei qaʙuli ʙaxşişhojaşon naşud, çuz inki onon ʙa Alloh taolo va pajomʙaraş kufr varzidand va çuz ʙo sustī namoz nameguzorand va çuz ʙa karohat [va ʙemajlī] infoq namekunand
Surah At-Taubah, Verse 54


فَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَلَآ أَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ لِيُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Pas, [ej pajomʙar] amvolu farzandonaşon turo şigiftzada nakunad. Be tardid, Alloh taolo mexohad dar zindagii dunjo ʙa vasilai inho azoʙaşon kunad va dar hole ki kofirand, çonaşon ʙarojad
Surah At-Taubah, Verse 55


وَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ إِنَّهُمۡ لَمِنكُمۡ وَمَا هُم مِّنكُمۡ وَلَٰكِنَّهُمۡ قَوۡمٞ يَفۡرَقُونَ

Va onon [ munofiqon] ʙa Alloh taolo savgand jod mekunand, ki az şumo [mu'minon] hastand, dar hole ki az şumo nestand, vale onon gurūhe hastand, ki metarsand [va ʙa in saʙaʙ savgand mexūrand]
Surah At-Taubah, Verse 56


لَوۡ يَجِدُونَ مَلۡجَـًٔا أَوۡ مَغَٰرَٰتٍ أَوۡ مُدَّخَلٗا لَّوَلَّوۡاْ إِلَيۡهِ وَهُمۡ يَجۡمَحُونَ

Agar panohgoh jo ƣor jo gurezgohe pajdo kunand, şitoʙon ʙa sūji on rū meovarand
Surah At-Taubah, Verse 57


وَمِنۡهُم مَّن يَلۡمِزُكَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ فَإِنۡ أُعۡطُواْ مِنۡهَا رَضُواْ وَإِن لَّمۡ يُعۡطَوۡاْ مِنۡهَآ إِذَا هُمۡ يَسۡخَطُونَ

Va ʙarxe az onon hastand, ki dar [taqsimi] sadaqot [va ƣanoim] ʙar tu xurda megirand, pas, agar az on [amvol] ʙa eşon doda şavad, xuşnud megardand va agar az on ʙa eşon doda naşavad, on goh xaşmgin meşavand
Surah At-Taubah, Verse 58


وَلَوۡ أَنَّهُمۡ رَضُواْ مَآ ءَاتَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ وَقَالُواْ حَسۡبُنَا ٱللَّهُ سَيُؤۡتِينَا ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦ وَرَسُولُهُۥٓ إِنَّآ إِلَى ٱللَّهِ رَٰغِبُونَ

Va [hatman, ʙar eşon ʙehtar ʙud], agar onon ʙa onci Alloh taolo va pajomʙaraş ʙa eşon dodaand, xuşnud megaştand va meguftand: «Alloh taolo ʙarojamon kofist, ʙa zudī Alloh taolo va pajomʙaraş az fazlu ʙaxşişi xud ʙa mo medihad va mo ʙa Alloh taolo [umedvor va ] muştoqem»
Surah At-Taubah, Verse 59


۞إِنَّمَا ٱلصَّدَقَٰتُ لِلۡفُقَرَآءِ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱلۡعَٰمِلِينَ عَلَيۡهَا وَٱلۡمُؤَلَّفَةِ قُلُوبُهُمۡ وَفِي ٱلرِّقَابِ وَٱلۡغَٰرِمِينَ وَفِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِۖ فَرِيضَةٗ مِّنَ ٱللَّهِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Sadaqot [va zakot] ixtisos dorad ʙa faqiron [-i tihidast] va mustamandon [-i tangdast] va korguzoron [-i çam'ovarī va tavzei] on va dilçūşudagon [tozamusulmon] va ʙaroi [ozod kardani] ʙardagon va [pardoxti vomi] qarzdoron va dar rohi Alloh taolo va [kumak ʙa] darrohmondagon. [In] Farizai [muqarrarşuda] az çoniʙi Alloh taolo ast va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 60


وَمِنۡهُمُ ٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ ٱلنَّبِيَّ وَيَقُولُونَ هُوَ أُذُنٞۚ قُلۡ أُذُنُ خَيۡرٖ لَّكُمۡ يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَيُؤۡمِنُ لِلۡمُؤۡمِنِينَ وَرَحۡمَةٞ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡۚ وَٱلَّذِينَ يُؤۡذُونَ رَسُولَ ٱللَّهِ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ

Va ʙarxe az onon [munofiqon] hastand, ki pajomʙarro meozorand va megūjand: «Ū zudʙovar [va soropo gūş] ast». [Ej pajomʙar] Bigū: «Ū ʙaroi şumo [faqat] şunavandai suxani xajr ast. [Vaj] ʙa Alloh taolo imon dorad va [suxani] mu'minonro ʙovar dorad va ʙaroi kasone az şumo, ki imon ovardaand, rahmatest». Va kasone, ki Rasulullohro meozorand, azoʙi dardnok [dar peş] dorand
Surah At-Taubah, Verse 61


يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ لِيُرۡضُوكُمۡ وَٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥٓ أَحَقُّ أَن يُرۡضُوهُ إِن كَانُواْ مُؤۡمِنِينَ

[Ej mu'minon, munofiqon] Barojaton ʙa Alloh taolo savgand jod mekunand, to şumoro xuşnud sozand, dar hole ki agar imon doştand, şoistatar [in] ʙud, ki Alloh taolo va pajomʙaraşro xuşnud sozand
Surah At-Taubah, Verse 62


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّهُۥ مَن يُحَادِدِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ فَأَنَّ لَهُۥ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدٗا فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡخِزۡيُ ٱلۡعَظِيمُ

Ojo namedonand, har ki ʙo Alloh taolo va rasulaş muxolifat [va duşmanī] kunad, musallaman, otaşi çahannam ʙaroi ūst [va] çovidona dar on xohad ʙud? In hamon rasvoii ʙuzurg ast
Surah At-Taubah, Verse 63


يَحۡذَرُ ٱلۡمُنَٰفِقُونَ أَن تُنَزَّلَ عَلَيۡهِمۡ سُورَةٞ تُنَبِّئُهُم بِمَا فِي قُلُوبِهِمۡۚ قُلِ ٱسۡتَهۡزِءُوٓاْ إِنَّ ٱللَّهَ مُخۡرِجٞ مَّا تَحۡذَرُونَ

Munofiqon ʙim dorand, ki [maʙodo] surae dar ʙorai onon [ʙar pajomʙar] nozil şavad va onon [ mu'minon]-ro az onci dar dilhoi eşon [munofiqon] ast, ogoh sozad. [Ej pajomʙar, ʙa onon] Bigū: «[Harci mexohed] Masxara kuned, [ki] ʙe tardid, Alloh taolo onciro, ki [az on meparhezed va] haros dored, ifşo xohad kard»
Surah At-Taubah, Verse 64


وَلَئِن سَأَلۡتَهُمۡ لَيَقُولُنَّ إِنَّمَا كُنَّا نَخُوضُ وَنَلۡعَبُۚ قُلۡ أَبِٱللَّهِ وَءَايَٰتِهِۦ وَرَسُولِهِۦ كُنتُمۡ تَسۡتَهۡزِءُونَ

Va agar az onon ʙipursī: [«Caro tamasxur mekarded»?] Musallaman, megūjand: «Mo çiddī nameguftem va [şūxī va] ʙozī mekardem». Bigū: «Ojo Alloh taolo va ojoti Ū va pajomʙaraşro masxara mekarded»
Surah At-Taubah, Verse 65


لَا تَعۡتَذِرُواْ قَدۡ كَفَرۡتُم بَعۡدَ إِيمَٰنِكُمۡۚ إِن نَّعۡفُ عَن طَآئِفَةٖ مِّنكُمۡ نُعَذِّبۡ طَآئِفَةَۢ بِأَنَّهُمۡ كَانُواْ مُجۡرِمِينَ

Uzr naovared. Ba rostī, ki şumo pas az imonaton kofir şudaed. Agar gurūhe az şumoro [ʙa xotiri tavʙaaşon] ʙiʙaxşem, gurūhi digarro [ʙa saʙaʙi sarkaşī va tarki infoq] azoʙ xohem kard, caro ki ʙe tardid, onon taʙahkor ʙudand
Surah At-Taubah, Verse 66


ٱلۡمُنَٰفِقُونَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتُ بَعۡضُهُم مِّنۢ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمُنكَرِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَقۡبِضُونَ أَيۡدِيَهُمۡۚ نَسُواْ ٱللَّهَ فَنَسِيَهُمۡۚ إِنَّ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ

Mardonu zanoni munofiq [monandi jakdigar va] az jak gurūhand: ʙa korhoi zişt farmon medihand va az nekiho ʙozmedorand va dasthoi xeşro [az infoq] furū meʙandand [va] Alloh taoloro faromūş kardand. Pas, Alloh taolo [niz ʙo ʙetafovutī] ononro ʙa faromūşī supurd [va rahmatu tavfiqaşro az onon salʙ namud]. Be gumon, munofiqon hamon fosiqonand
Surah At-Taubah, Verse 67


وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱلۡمُنَٰفِقَٰتِ وَٱلۡكُفَّارَ نَارَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ هِيَ حَسۡبُهُمۡۚ وَلَعَنَهُمُ ٱللَّهُۖ وَلَهُمۡ عَذَابٞ مُّقِيمٞ

Alloh taolo ʙa mardonu zanoni munofiq va [hamcunin] ʙa kofiron va'dai otaşi duzax dodaast, çovidona dar on xohand mond. Hamon [otaş] ʙarojaşon kofist va Alloh taolo la'nataşon kardaast va azoʙi pojdor [dar peş] dorand
Surah At-Taubah, Verse 68


كَٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُمۡ كَانُوٓاْ أَشَدَّ مِنكُمۡ قُوَّةٗ وَأَكۡثَرَ أَمۡوَٰلٗا وَأَوۡلَٰدٗا فَٱسۡتَمۡتَعُواْ بِخَلَٰقِهِمۡ فَٱسۡتَمۡتَعۡتُم بِخَلَٰقِكُمۡ كَمَا ٱسۡتَمۡتَعَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِكُم بِخَلَٰقِهِمۡ وَخُضۡتُمۡ كَٱلَّذِي خَاضُوٓاْۚ أُوْلَـٰٓئِكَ حَبِطَتۡ أَعۡمَٰلُهُمۡ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡخَٰسِرُونَ

[Şumo munofiqon] Hammonandi kasone [hasted], ki peş az şumo ʙudand, [ʙalki] onon az şumo nerumandtar ʙudand va amvolu farzandoni ʙeştare doştand. Pas, az ʙahrai xeş [dar dunjo] ʙarxūrdor şudand va şumo niz az ʙahrai xud ʙarxūrdor şuded hamcunon ki onon ki peş az şumo ʙudand [niz] az ʙahrai xeş ʙarxūrdor şudand. Va şumo [dar gunohi takziʙi haq va tavhin ʙa pajomʙari xud] furū rafted, hamon tavre ki onon furū raftand. Onon a'molaşon dar dunjo va oxirat taʙoh gaşt va ononand, ki taʙohkoronand
Surah At-Taubah, Verse 69


أَلَمۡ يَأۡتِهِمۡ نَبَأُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَقَوۡمِ إِبۡرَٰهِيمَ وَأَصۡحَٰبِ مَدۡيَنَ وَٱلۡمُؤۡتَفِكَٰتِۚ أَتَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ فَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيَظۡلِمَهُمۡ وَلَٰكِن كَانُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ يَظۡلِمُونَ

Ojo xaʙari kasone, ki peş az onon ʙudand, ʙa onon narasidaast? [Kasone hamcun] Qavmi Nuh va Od va Samud va qavmi Iʙrohim va ashoʙi Madjan [qavmi Şuajʙ] va şahrhoi zerurūşuda [-i qavmi Lut], ki pajomʙaronaşon daloili ravşan ʙarojaşon ovardand [vale onon napaziruftand]. Pas, Alloh taolo ʙar on naʙud, ki [ʙo nuzuli azoʙ] ʙa onon sitam kunad, ʙalki xud ʙar xeştan sitam mekardand
Surah At-Taubah, Verse 70


وَٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بَعۡضُهُمۡ أَوۡلِيَآءُ بَعۡضٖۚ يَأۡمُرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَيَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَيُقِيمُونَ ٱلصَّلَوٰةَ وَيُؤۡتُونَ ٱلزَّكَوٰةَ وَيُطِيعُونَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥٓۚ أُوْلَـٰٓئِكَ سَيَرۡحَمُهُمُ ٱللَّهُۗ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ

Va mardon va zanoni mu'min dūstoni jakdigarand, [mardumro] ʙa nekī farmon medihand va az nopisandī ʙozmedorand va namoz ʙarpo mekunand va zakot mepardozand va az Alloh taolo va pajomʙaraş itoat menamojand. Inonand, ki Alloh taolo mavridi rahmat qaroraşon xohad dod. Be tardid, Alloh taolo şikastnopaziri hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 71


وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَا وَمَسَٰكِنَ طَيِّبَةٗ فِي جَنَّـٰتِ عَدۡنٖۚ وَرِضۡوَٰنٞ مِّنَ ٱللَّهِ أَكۡبَرُۚ ذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Alloh taolo ʙa mardonu zanoni mu'min ʙoƣhoe [az ʙihişt] va'da dodaast, ki çūjʙorho az zeri [daraxtoni] on çorī ast, çovidona dar on xohand mond. Va [niz] xonahoi pokizae dar ʙihişthoi çovidon [ʙa onon va'da dodaast] va xuşnudii Alloh taolo [az hamai inho] ʙartar ast. In hamon [rastagorī va] komjoʙii ʙuzurg ast
Surah At-Taubah, Verse 72


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلنَّبِيُّ جَٰهِدِ ٱلۡكُفَّارَ وَٱلۡمُنَٰفِقِينَ وَٱغۡلُظۡ عَلَيۡهِمۡۚ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُۖ وَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ

Ej pajomʙar ʙo kofiron va munofiqon çihod kun va ʙar onon saxtgir ʙoş. Va çojgohaşon duzax ast va ci ʙad sarançomest
Surah At-Taubah, Verse 73


يَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ مَا قَالُواْ وَلَقَدۡ قَالُواْ كَلِمَةَ ٱلۡكُفۡرِ وَكَفَرُواْ بَعۡدَ إِسۡلَٰمِهِمۡ وَهَمُّواْ بِمَا لَمۡ يَنَالُواْۚ وَمَا نَقَمُوٓاْ إِلَّآ أَنۡ أَغۡنَىٰهُمُ ٱللَّهُ وَرَسُولُهُۥ مِن فَضۡلِهِۦۚ فَإِن يَتُوبُواْ يَكُ خَيۡرٗا لَّهُمۡۖ وَإِن يَتَوَلَّوۡاْ يُعَذِّبۡهُمُ ٱللَّهُ عَذَابًا أَلِيمٗا فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَمَا لَهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ

[Munofiqon] Ba Alloh taolo savgand jod mekunand, ki [suxanoni nopisande dar ʙorai Alloh taolo va pajomʙaraş] naguftaand va ʙa rostī, ki suxani kufr guftaand va pas az Islom ovardanaşon [ʙoz] kofir şudand [va ʙo dasisa ʙaroi qatli pajomʙar] tasmim ʙa kore giriftand, ki dar on muvaffaq naşudand. Va ʙa ajʙçūī [va muxolifat] ʙarnaxostand, magar pas az onki Alloh taolo va pajomʙaraş [ʙo ʙaxşidani ƣanoim] ononro az fazli xeş ʙenijoz kardand. Pas, agar tavʙa kunand, ʙarojaşon ʙehtar ast va agar rūj ʙigardonand, Alloh taolo ononro dar dunjo va oxirat ʙa azoʙi dardnok ducor mesozad va dar zamin heç korsozu jovare naxohand doşt
Surah At-Taubah, Verse 74


۞وَمِنۡهُم مَّنۡ عَٰهَدَ ٱللَّهَ لَئِنۡ ءَاتَىٰنَا مِن فَضۡلِهِۦ لَنَصَّدَّقَنَّ وَلَنَكُونَنَّ مِنَ ٱلصَّـٰلِحِينَ

Ba'ze az onon ʙo Alloh taolo [ahdu] pajmon ʙastand, ki: «Agar [Alloh taolo] az fazli xud [nasiʙe] ʙa mo dihad, hatman, sadaqa [va zakot] xohem dod va az nakukoron xohem ʙud»
Surah At-Taubah, Verse 75


فَلَمَّآ ءَاتَىٰهُم مِّن فَضۡلِهِۦ بَخِلُواْ بِهِۦ وَتَوَلَّواْ وَّهُم مُّعۡرِضُونَ

Pas cun [Alloh taolo] az fazli xud ʙa onon [nasiʙe] ʙaxşid, nisʙat ʙa on ʙuxl varzidand va [az on pajmon] rū gardondand va [az haq] sarpecī kardand
Surah At-Taubah, Verse 76


فَأَعۡقَبَهُمۡ نِفَاقٗا فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَىٰ يَوۡمِ يَلۡقَوۡنَهُۥ بِمَآ أَخۡلَفُواْ ٱللَّهَ مَا وَعَدُوهُ وَبِمَا كَانُواْ يَكۡذِبُونَ

Pas, ʙo sazoi onki ʙo Alloh taolo xilofi va'da kardand va ʙa on xotir, ki durūƣ meguftand, [Alloh taolo niz] to rūze, ki Ūro [dar qijomat] meʙinand, dar dilhojaşon doƣ [-u nangi] nifoq nihod
Surah At-Taubah, Verse 77


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ يَعۡلَمُ سِرَّهُمۡ وَنَجۡوَىٰهُمۡ وَأَنَّ ٱللَّهَ عَلَّـٰمُ ٱلۡغُيُوبِ

Ojo nadonistaand, ki Alloh taolo rozu naçvojaşonro [ki dar mahfilhojaşon ʙajon meşavad, ʙa xuʙī] medonad va Alloh taolo donoi rozhoi nihon ast
Surah At-Taubah, Verse 78


ٱلَّذِينَ يَلۡمِزُونَ ٱلۡمُطَّوِّعِينَ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ فِي ٱلصَّدَقَٰتِ وَٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ إِلَّا جُهۡدَهُمۡ فَيَسۡخَرُونَ مِنۡهُمۡ سَخِرَ ٱللَّهُ مِنۡهُمۡ وَلَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ

[Munofiqon] Kasone [hastand], ki ʙar mu'minon ajʙ megirand, ki ʙa xosti xeş sadaqot [-i ʙisjor] medihand va [hamcunin, fuqaro va] afrodero, ki ʙeş az tavoni moli xeş cize [ʙaroi sadaqa] namejoʙand, masxara mekunand. Alloh taolo ononro ʙa tamasxur megirad va ʙarojaşon azoʙi dardnok [dar peş] xohad ʙud
Surah At-Taubah, Verse 79


ٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ أَوۡ لَا تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ إِن تَسۡتَغۡفِرۡ لَهُمۡ سَبۡعِينَ مَرَّةٗ فَلَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَهُمۡۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡفَٰسِقِينَ

[Ej pajomʙar] Ci ʙaroi onon omurziş ʙixohī, ci omurziş naxohī, [sude ʙa holaşon nadorad, hatto] agar haftod ʙor ʙarojaşon omurziş ʙixohī, Alloh taolo hargiz ononro nameomurzad, caro ki ʙa Alloh taolo va pajomʙaraş kufr varzidand, va Alloh taolo gurūhi nofarmonro hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 80


فَرِحَ ٱلۡمُخَلَّفُونَ بِمَقۡعَدِهِمۡ خِلَٰفَ رَسُولِ ٱللَّهِ وَكَرِهُوٓاْ أَن يُجَٰهِدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَقَالُواْ لَا تَنفِرُواْ فِي ٱلۡحَرِّۗ قُلۡ نَارُ جَهَنَّمَ أَشَدُّ حَرّٗاۚ لَّوۡ كَانُواْ يَفۡقَهُونَ

Vomondagon [az ƣazvai Taʙuk] pas az [muxolifat ʙo] Rasululloh az xonanişinii xud şodmon şudand va az inki ʙo amvolu çonhoi xeş dar rohi Alloh taolo çihod kunand, karohat doştand va [ʙa afrodi sustimon] meguftand: «Dar in garmo rahsipor [-i çihod] naşaved». [Ej pajomʙar ʙa onon] Bigū: «Agar darmejoftand, otaşi duzax [az in ʙisjor] sūzontar ast»
Surah At-Taubah, Verse 81


فَلۡيَضۡحَكُواْ قَلِيلٗا وَلۡيَبۡكُواْ كَثِيرٗا جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

Ba sazoi onci mekardand, ʙojad [dar dunjo] kam ʙixandand va [dar oxirat] ʙisjor ʙigirjand
Surah At-Taubah, Verse 82


فَإِن رَّجَعَكَ ٱللَّهُ إِلَىٰ طَآئِفَةٖ مِّنۡهُمۡ فَٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِلۡخُرُوجِ فَقُل لَّن تَخۡرُجُواْ مَعِيَ أَبَدٗا وَلَن تُقَٰتِلُواْ مَعِيَ عَدُوًّاۖ إِنَّكُمۡ رَضِيتُم بِٱلۡقُعُودِ أَوَّلَ مَرَّةٖ فَٱقۡعُدُواْ مَعَ ٱلۡخَٰلِفِينَ

Va agar Alloh taolo turo ʙa sūji gurūhe az onho ʙozgardond va az tu ʙaroi hamrohī [dar çihodi digar] içozat xostand, ʙigū: «[Az in pas] Hargiz ʙo man rahsipor [-i çihod] naxohed şud va hargiz hamroh ʙo man ʙo heç duşmane naʙard naxohed kard, zero şumo naxustinʙor ʙa xonanişinī rizoijat doded, pas, ʙo xonanişinon ʙinişined
Surah At-Taubah, Verse 83


وَلَا تُصَلِّ عَلَىٰٓ أَحَدٖ مِّنۡهُم مَّاتَ أَبَدٗا وَلَا تَقُمۡ عَلَىٰ قَبۡرِهِۦٓۖ إِنَّهُمۡ كَفَرُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَمَاتُواْ وَهُمۡ فَٰسِقُونَ

Va hargiz ʙar heç murdae az onon namoz naxon va [ʙaroi duo xondan va talaʙi omurziş] ʙar sari qaʙraş naist, [caro ki] ʙe tardid, onon ʙa Alloh taolo va pajomʙaraş kufr varzidaand va dar hole murdand, ki nofarmon ʙudand
Surah At-Taubah, Verse 84


وَلَا تُعۡجِبۡكَ أَمۡوَٰلُهُمۡ وَأَوۡلَٰدُهُمۡۚ إِنَّمَا يُرِيدُ ٱللَّهُ أَن يُعَذِّبَهُم بِهَا فِي ٱلدُّنۡيَا وَتَزۡهَقَ أَنفُسُهُمۡ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Va [ej pajomʙar, afzunii] amvol va farzandonaşon turo şigiftzada nakunad. Ba rostī, çuz in nest, ki Alloh taolo mexohad ʙa in [vasila] dar dunjo azoʙaşon kunad va dar hole ki kofirand, çonaşon ʙarojad
Surah At-Taubah, Verse 85


وَإِذَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٌ أَنۡ ءَامِنُواْ بِٱللَّهِ وَجَٰهِدُواْ مَعَ رَسُولِهِ ٱسۡتَـٔۡذَنَكَ أُوْلُواْ ٱلطَّوۡلِ مِنۡهُمۡ وَقَالُواْ ذَرۡنَا نَكُن مَّعَ ٱلۡقَٰعِدِينَ

Va hangome ki surae nozil şavad [va amr mekunad], ki «Ba Alloh taolo imon ʙijovared va hamrohi pajomʙaraş çihod kuned», sarvatmandonaşon [ʙaroi naraftan ʙa çihod] az tu içozat mexohand va megūjand: «Bigzor, mo ʙo xonanişinon ʙoşem»
Surah At-Taubah, Verse 86


رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطُبِعَ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَفۡقَهُونَ

Onon rozī şudand, ki ʙo xonanişinon ʙoşand va ʙar dilhojaşon muhr [-i nifoq] nihoda şudaast. Pas, [xajru salohi xeşro] darnamejoʙand
Surah At-Taubah, Verse 87


لَٰكِنِ ٱلرَّسُولُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ جَٰهَدُواْ بِأَمۡوَٰلِهِمۡ وَأَنفُسِهِمۡۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ لَهُمُ ٱلۡخَيۡرَٰتُۖ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ

Ammo pajomʙar va kasone, ki ʙo ū imon ovardaand, ʙo amvolu çonhoi xud [dar rohi Alloh taolo] çihod kardand. Ononand, ki hamai nekiho ʙaroi eşon ast va ononand ki rastagorand
Surah At-Taubah, Verse 88


أَعَدَّ ٱللَّهُ لَهُمۡ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي مِن تَحۡتِهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Alloh taolo ʙar eşon ʙoƣhoe [az ʙihişt] muhajjo kardaast, ki çujʙorho az zeri [daraxtoni] on çorī ast [va] çovidona dar on memonand. In [hamon rastagorī va] komjoʙii ʙuzurg ast
Surah At-Taubah, Verse 89


وَجَآءَ ٱلۡمُعَذِّرُونَ مِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ لِيُؤۡذَنَ لَهُمۡ وَقَعَدَ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥۚ سَيُصِيبُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ

Va uzrtaroşoni ʙodijanişin omadand, to ʙa onon içozati [maofijat az çihod] doda şavad va kasone, ki [dar iddaoi imoni xud] ʙa Alloh taolo va pajomʙaraş durūƣ meguftand, [ʙiduni heç uzre va içozate ʙa çoji çihod] xonanişin ʙoşand. Ba zudī ʙa kasone az onon, ki kufr varzidand, azoʙi dardnok xohad rasid
Surah At-Taubah, Verse 90


لَّيۡسَ عَلَى ٱلضُّعَفَآءِ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرۡضَىٰ وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ مَا يُنفِقُونَ حَرَجٌ إِذَا نَصَحُواْ لِلَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ مَا عَلَى ٱلۡمُحۡسِنِينَ مِن سَبِيلٖۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Bar notavonon [zanon va kūdakon] va ʙemoron va ʙar kasone, ki cize namejoʙand, [to dar rohi çihod] xarç kunand, agar ʙaroi Alloh taolo va pajomʙaraş xajrxohī kunand, gunohe nest [ki dar çihod şirkat nakunand]. Bar nakukoron [-i eşon niz] heç rohe [ʙaroi sarzaniş va muçozot] nest va Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 91


وَلَا عَلَى ٱلَّذِينَ إِذَا مَآ أَتَوۡكَ لِتَحۡمِلَهُمۡ قُلۡتَ لَآ أَجِدُ مَآ أَحۡمِلُكُمۡ عَلَيۡهِ تَوَلَّواْ وَّأَعۡيُنُهُمۡ تَفِيضُ مِنَ ٱلدَّمۡعِ حَزَنًا أَلَّا يَجِدُواْ مَا يُنفِقُونَ

Va [hamcunin] gunohe nest ʙar kasone, ki cun nazdat omadand, to [ʙaroi raftan ʙa çihod ʙar cahorpoe] savoraşon kunī, [ʙa onon] guftī: «Cize pajdo namekunam, ki şumoro ʙar on ʙinşonam». Onon ʙozgaştand, dar hole ki caşmonaşon az in anduh aşkʙor ʙud, ki cize namejoʙand, to [dar rohi çihod] xarç kunand
Surah At-Taubah, Verse 92


۞إِنَّمَا ٱلسَّبِيلُ عَلَى ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ وَهُمۡ أَغۡنِيَآءُۚ رَضُواْ بِأَن يَكُونُواْ مَعَ ٱلۡخَوَالِفِ وَطَبَعَ ٱللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمۡ فَهُمۡ لَا يَعۡلَمُونَ

Roh [-i sarzanişu muçozot] tanho ʙaroi kasone [kuşoda] ast, ki ʙo onki tavongar [va imkoni çihod dorand], az tu içozat mexohand [ki dar çihod şirkat nakunand]. Onon ʙa in rizoijat dodand, ki ʙo xonanişinon ʙoşand va Alloh taolo ʙar dilhojaşon muhr [-i nifoq] zadaast, pas, [xajru salohi xeşro] darnamejoʙand
Surah At-Taubah, Verse 93


يَعۡتَذِرُونَ إِلَيۡكُمۡ إِذَا رَجَعۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡۚ قُل لَّا تَعۡتَذِرُواْ لَن نُّؤۡمِنَ لَكُمۡ قَدۡ نَبَّأَنَا ٱللَّهُ مِنۡ أَخۡبَارِكُمۡۚ وَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ ثُمَّ تُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Vaqte [az ƣazvai Taʙuk] ʙa sūjaşon ʙargarded, ʙarojaton uzr meovarand. [Ej pajomʙar] Bigū: «Uzr najovared, mo hargiz [suxani] şumoro ʙovar namekunem. Dar haqiqat, Alloh taolo moro az axʙori şumo ogoh kardaast va ʙa zudī Alloh taolo va pajomʙaraş raftoratonro xohand did [ki ojo tavʙa mekuned jo ʙar nifoq memoned]. On goh ʙa sūji [Alloh taoloi] donoi pinhon va oşkor ʙozgardonda meşaved va Ū şumoro az onci mekarded, ogoh mekunad»
Surah At-Taubah, Verse 94


سَيَحۡلِفُونَ بِٱللَّهِ لَكُمۡ إِذَا ٱنقَلَبۡتُمۡ إِلَيۡهِمۡ لِتُعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ فَأَعۡرِضُواْ عَنۡهُمۡۖ إِنَّهُمۡ رِجۡسٞۖ وَمَأۡوَىٰهُمۡ جَهَنَّمُ جَزَآءَۢ بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ

[Ej mu'minon, pas az çang] vaqte ʙa sūji onon [ munofiqon] ʙozgarded, ʙarojaton ʙa Alloh taolo savgand jod mekunand, to az [gunohi] onon caşmpūşī kuned. Pas, az eşon rū ʙigardoned, [caro ki] ʙe tardid, onon palidand va ʙa [sazoi] onci mekardand, çojgohaşon duzax ast
Surah At-Taubah, Verse 95


يَحۡلِفُونَ لَكُمۡ لِتَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡۖ فَإِن تَرۡضَوۡاْ عَنۡهُمۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يَرۡضَىٰ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡفَٰسِقِينَ

Barojaton savgand jod mekunand, to az onon xuşnud şaved, [hatto] agar şumo az on rozī şaved, Alloh taolo hargiz az gurūhi nofarmon rozī namegardad
Surah At-Taubah, Verse 96


ٱلۡأَعۡرَابُ أَشَدُّ كُفۡرٗا وَنِفَاقٗا وَأَجۡدَرُ أَلَّا يَعۡلَمُواْ حُدُودَ مَآ أَنزَلَ ٱللَّهُ عَلَىٰ رَسُولِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Kufru nifoqi a'roʙ [-i ʙodijanişin az digaron] şadidtar ast va sazovortarand, ki hududi onciro, ki Alloh taolo ʙar pajomʙaraş nozil kardaast, nadonand. Va Alloh taolo donovu hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 97


وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ مَغۡرَمٗا وَيَتَرَبَّصُ بِكُمُ ٱلدَّوَآئِرَۚ عَلَيۡهِمۡ دَآئِرَةُ ٱلسَّوۡءِۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ

Va ʙarxe az a'roʙ [-i ʙodijanişin] hastand, ki onciro [dar rohi Alloh taolo] xarç mekunand, xasorate [ʙaroi xud] medonand va ʙarojaton intizori peşomadhoi ʙad dorand [to az şumo rahoī joʙand]. Peşomadi ʙad ʙaroi onon xohad ʙud va Alloh taolo şunavovu donost
Surah At-Taubah, Verse 98


وَمِنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مَن يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِ وَيَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ قُرُبَٰتٍ عِندَ ٱللَّهِ وَصَلَوَٰتِ ٱلرَّسُولِۚ أَلَآ إِنَّهَا قُرۡبَةٞ لَّهُمۡۚ سَيُدۡخِلُهُمُ ٱللَّهُ فِي رَحۡمَتِهِۦٓۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Va ʙarxe az a'roʙ [-i ʙodijanişin] hastand, ki ʙa Alloh taolo va rūzi vopasin imon dorand va onciro, ki infoq mekunand, ʙoisi nazdikī ʙa Alloh taolo va duohoi pajomʙar [dar haqqi xeş] medonand. Ogoh ʙoşed! [In infoq] Mojai nazdikii onhost. Alloh taolo [dar qijomat] ononro dar çivori rahmati xeş darxohad ovard. Be tardid, Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 99


وَٱلسَّـٰبِقُونَ ٱلۡأَوَّلُونَ مِنَ ٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ وَٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُم بِإِحۡسَٰنٖ رَّضِيَ ٱللَّهُ عَنۡهُمۡ وَرَضُواْ عَنۡهُ وَأَعَدَّ لَهُمۡ جَنَّـٰتٖ تَجۡرِي تَحۡتَهَا ٱلۡأَنۡهَٰرُ خَٰلِدِينَ فِيهَآ أَبَدٗاۚ ذَٰلِكَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Va peşgomoni naxustin az muhoçironu ansor va kasone, ki ʙa nekī az onon pajravī kardand, Alloh taolo az onon xuşnud gaşt va onon [niz] az Ū xuşnud şudand va ʙarojaşon ʙoƣhoe [dar ʙihişt] muhajjo kardaast, ki çujʙorho az zeri [daraxtoni] on çorī ast, çovidona dar on xohand mond. In hamon [rastagorī va] komjoʙii ʙuzurg ast
Surah At-Taubah, Verse 100


وَمِمَّنۡ حَوۡلَكُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ مُنَٰفِقُونَۖ وَمِنۡ أَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ مَرَدُواْ عَلَى ٱلنِّفَاقِ لَا تَعۡلَمُهُمۡۖ نَحۡنُ نَعۡلَمُهُمۡۚ سَنُعَذِّبُهُم مَّرَّتَيۡنِ ثُمَّ يُرَدُّونَ إِلَىٰ عَذَابٍ عَظِيمٖ

Va ʙarxe az a'roʙ [-i ʙodijanişini Madina], ki peromuni şumo hastand, [gurūhi] munofiqand va az ahli Madina [niz] gurūhe ʙa nifoq xū giriftaand. [Ej pajomʙar] Tu ononro nameşinosī, [vale] mo ononro meşinosem. Ononro du ʙor azoʙ xohem kard, sipas ʙa sūji azoʙi ʙuzurg [dar qijomat] firistoda meşavand
Surah At-Taubah, Verse 101


وَءَاخَرُونَ ٱعۡتَرَفُواْ بِذُنُوبِهِمۡ خَلَطُواْ عَمَلٗا صَٰلِحٗا وَءَاخَرَ سَيِّئًا عَسَى ٱللَّهُ أَن يَتُوبَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٌ

Va gurūhi digar ʙa gunohoni xud [dar ʙorai firor az çihod] e'tirof kardaand. [Onon] Kori şoista va noşoistaro ʙa ham omextaand. Umed ast Alloh taolo tavʙai eşonro ʙipazirad, [caroki] ʙe tardid, Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 102


خُذۡ مِنۡ أَمۡوَٰلِهِمۡ صَدَقَةٗ تُطَهِّرُهُمۡ وَتُزَكِّيهِم بِهَا وَصَلِّ عَلَيۡهِمۡۖ إِنَّ صَلَوٰتَكَ سَكَنٞ لَّهُمۡۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ

Az amvoli onon [tavʙakoron] sadaqa [va zakot] ʙigir, to ʙa in vasila ononro [az gunoh] pok gardonī va daraçotaşonro ʙolo ʙiʙarī va ʙarojaşon duo kun, [caroki] jaqinan duoi tu oromiş ʙaroi ononast. Va Alloh taolo şunavovu donost
Surah At-Taubah, Verse 103


أَلَمۡ يَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ يَقۡبَلُ ٱلتَّوۡبَةَ عَنۡ عِبَادِهِۦ وَيَأۡخُذُ ٱلصَّدَقَٰتِ وَأَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ

Ojo namedonand, ki Alloh taolo ast, ki tavʙaro az ʙandagonaş mepazirad va sadaqotro mesitonad va ʙe tardid, Alloh taolost, ki tavʙapaziri mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 104


وَقُلِ ٱعۡمَلُواْ فَسَيَرَى ٱللَّهُ عَمَلَكُمۡ وَرَسُولُهُۥ وَٱلۡمُؤۡمِنُونَۖ وَسَتُرَدُّونَ إِلَىٰ عَٰلِمِ ٱلۡغَيۡبِ وَٱلشَّهَٰدَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ

Va [ej pajomʙar, ʙa mutaxallifon az çihod va tavʙakoron] ʙigū: «Ba amal kūşed [va onciro, ki az dast dodaed, çuʙron kuned]. Pas, Alloh taolo va pajomʙaraş va mu'minon korhoi şumoro xohand did va ʙa zudī ʙa sūji [Alloh taoloi] donoi pinhonu oşkor ʙozgardonda meşaved, sipas Ū [dar qijomat] şumoro az onci ançom medoded, ogoh mesozad»
Surah At-Taubah, Verse 105


وَءَاخَرُونَ مُرۡجَوۡنَ لِأَمۡرِ ٱللَّهِ إِمَّا يُعَذِّبُهُمۡ وَإِمَّا يَتُوبُ عَلَيۡهِمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Va gurūhi digar [az mutaxallifoni Taʙuk hastand, ki sarnaviştaşon] mavkul [voʙastaşuda] ʙa farmoni Alloh taolo ast: jo azoʙaşon mekunad va jo tavʙaaşonro mepazirad. Va Alloh taolo donovu hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 106


وَٱلَّذِينَ ٱتَّخَذُواْ مَسۡجِدٗا ضِرَارٗا وَكُفۡرٗا وَتَفۡرِيقَۢا بَيۡنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَإِرۡصَادٗا لِّمَنۡ حَارَبَ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ مِن قَبۡلُۚ وَلَيَحۡلِفُنَّ إِنۡ أَرَدۡنَآ إِلَّا ٱلۡحُسۡنَىٰۖ وَٱللَّهُ يَشۡهَدُ إِنَّهُمۡ لَكَٰذِبُونَ

Va kasone [az munofiqon hastand], ki ʙaroi zijon rasondan [ʙa musulmonon] va [taqvijati] kufru tafriqaafkanī mijoni mu'minon masçide soxtand, [to] kamingohe ʙoşad ʙaroi kasone, ki ʙo Alloh taolo va pajomʙaraş az peş dar çang ʙudand va, alʙatta, onon savgand jod mekunand, ki qasde çuz nekī [va xidmat] nadoştaem. Va Alloh taolo guvohī medihad, ki onon, hatman, durūƣgū hastand
Surah At-Taubah, Verse 107


لَا تَقُمۡ فِيهِ أَبَدٗاۚ لَّمَسۡجِدٌ أُسِّسَ عَلَى ٱلتَّقۡوَىٰ مِنۡ أَوَّلِ يَوۡمٍ أَحَقُّ أَن تَقُومَ فِيهِۚ فِيهِ رِجَالٞ يُحِبُّونَ أَن يَتَطَهَّرُواْۚ وَٱللَّهُ يُحِبُّ ٱلۡمُطَّهِّرِينَ

[Ej pajomʙar] Hargiz dar on masçid [ʙa namoz] naist, [zero] şoistatar ast dar masçide [ʙa namoz] ʙiistī, ki az rūzi naxust ʙar pojai parhezgorī ʙino şudaast. [Ore, masçidi Quʙost] Ki dar on, mardone hastand, ki dūst medorand, ki [az gunohu oludagī] poku pokiza gardand. Va Alloh taolo pokizagonro dūst medorad
Surah At-Taubah, Verse 108


أَفَمَنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ تَقۡوَىٰ مِنَ ٱللَّهِ وَرِضۡوَٰنٍ خَيۡرٌ أَم مَّنۡ أَسَّسَ بُنۡيَٰنَهُۥ عَلَىٰ شَفَا جُرُفٍ هَارٖ فَٱنۡهَارَ بِهِۦ فِي نَارِ جَهَنَّمَۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Ojo kase, ki ʙunjoni [kori] xeşro ʙar pojai parhezgorī va xuşnudii Alloh taolo ʙino nihoda,ʙehtar ast jo kase, ki ʙunjoni xeşro ʙar laʙi partgohi furūrextanie ʙino nihodaast va ʙo on dar otaşi duzax sarnagun megardad? Va Alloh taolo gurūhi sitamgoronro [ʙa saʙaʙi kufru nifoqaşon] hidojat namekunad
Surah At-Taubah, Verse 109


لَا يَزَالُ بُنۡيَٰنُهُمُ ٱلَّذِي بَنَوۡاْ رِيبَةٗ فِي قُلُوبِهِمۡ إِلَّآ أَن تَقَطَّعَ قُلُوبُهُمۡۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ

On ʙinoe, ki onon ʙunjon nihodaand, pajvasta dar dilhojaşon mojai tardid [va nifoq] xohad ʙud, magar onki dilhojaşon pora-pora şavad [va ʙimirand]. Va Alloh taolo donovu hakim ast
Surah At-Taubah, Verse 110


۞إِنَّ ٱللَّهَ ٱشۡتَرَىٰ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ أَنفُسَهُمۡ وَأَمۡوَٰلَهُم بِأَنَّ لَهُمُ ٱلۡجَنَّةَۚ يُقَٰتِلُونَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ فَيَقۡتُلُونَ وَيُقۡتَلُونَۖ وَعۡدًا عَلَيۡهِ حَقّٗا فِي ٱلتَّوۡرَىٰةِ وَٱلۡإِنجِيلِ وَٱلۡقُرۡءَانِۚ وَمَنۡ أَوۡفَىٰ بِعَهۡدِهِۦ مِنَ ٱللَّهِۚ فَٱسۡتَبۡشِرُواْ بِبَيۡعِكُمُ ٱلَّذِي بَايَعۡتُم بِهِۦۚ وَذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ

Be tardid, Alloh taolo az mu'minon çonho va amvolaşonro ʙa [ʙahoi] inki ʙihişt ʙaroi onon ʙoşad, xaridaast, hamon kasone, ki dar rohi Alloh taolo meçangand va [kofironro] mekuşand va [jo xud ʙa dasti onho] kuşta meşavand. [In podoş] ʙa unvoni va'dai rostu durust dar Tavrot va Inçil va Qur'on ʙar uhdai Ūst. Va kist, ki az Alloh taolo ʙa pajmoni xeş vafodortar ast? Pas, [ej mu'minon] ʙa muomilae, ki ʙo Ū kardaed, şodmon ʙoşed va in hamon [rastagorī va] komjoʙii ʙuzurg ast
Surah At-Taubah, Verse 111


ٱلتَّـٰٓئِبُونَ ٱلۡعَٰبِدُونَ ٱلۡحَٰمِدُونَ ٱلسَّـٰٓئِحُونَ ٱلرَّـٰكِعُونَ ٱلسَّـٰجِدُونَ ٱلۡأٓمِرُونَ بِٱلۡمَعۡرُوفِ وَٱلنَّاهُونَ عَنِ ٱلۡمُنكَرِ وَٱلۡحَٰفِظُونَ لِحُدُودِ ٱللَّهِۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

[Onon, ki cunin podoşe dorand, hamon] tavʙakunandagon, parastişgaron, siposguzoron, rūzadoron, ruku'kunandagon, saçdakunandagon, vodorandagon ʙa korhoi pisandida va ʙozdorandagon az korhoi nopisand va posdoroni hudud [va ahkomi] ilohī hastand. Va on mu'minonero, [ki cunin hastand, ʙa ʙihişt] ʙaşorat ʙideh
Surah At-Taubah, Verse 112


مَا كَانَ لِلنَّبِيِّ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَن يَسۡتَغۡفِرُواْ لِلۡمُشۡرِكِينَ وَلَوۡ كَانُوٓاْ أُوْلِي قُرۡبَىٰ مِنۢ بَعۡدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمۡ أَنَّهُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَحِيمِ

Baroi pajomʙar va kasone, ki imon ovardand, sazovor nest, ki ʙaroi muşrikon, pas az inki ʙar eşon oşkor şud, ki onon ahli duzaxand, omurziş ʙixohand, harcand az nazdikon ʙoşand
Surah At-Taubah, Verse 113


وَمَا كَانَ ٱسۡتِغۡفَارُ إِبۡرَٰهِيمَ لِأَبِيهِ إِلَّا عَن مَّوۡعِدَةٖ وَعَدَهَآ إِيَّاهُ فَلَمَّا تَبَيَّنَ لَهُۥٓ أَنَّهُۥ عَدُوّٞ لِّلَّهِ تَبَرَّأَ مِنۡهُۚ إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَأَوَّـٰهٌ حَلِيمٞ

Omurzişxohii Iʙrohim ʙaroi padaraş [Ozar] çuz ʙa xotiri va'dae, ki ʙa ū doda ʙud, surat nagirift, vale hangome ki ʙarojaş oşkor şud, ki vaj duşmani Alloh taolost, az ū ʙezorī çust [va ʙarojaş duo nakard]. Ba rostī, ki Iʙrohim, ʙase nijoişgar va ʙurdʙor ʙud
Surah At-Taubah, Verse 114


وَمَا كَانَ ٱللَّهُ لِيُضِلَّ قَوۡمَۢا بَعۡدَ إِذۡ هَدَىٰهُمۡ حَتَّىٰ يُبَيِّنَ لَهُم مَّا يَتَّقُونَۚ إِنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٌ

Va Alloh taolo hargiz ʙar on nest, ki gurūhero pas az onki hidojataşon kardaast, gumroh ʙigzorad. Magar onki cizero, ki ʙojad [az on] parhez kunand, ʙarojaşon ravşan karda ʙoşad [va onon ʙa on amal nakarda ʙoşand]. Be tardid, Alloh taolo ʙa har cize donost
Surah At-Taubah, Verse 115


إِنَّ ٱللَّهَ لَهُۥ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۚ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِن وَلِيّٖ وَلَا نَصِيرٖ

Dar haqiqat, farmonravoii osmonho va zamin az oni Alloh taolost. [Ūst, ki] zinda mekunad va memironad va şumo ʙa çuz Alloh taolo heç korsozu jovare nadored
Surah At-Taubah, Verse 116


لَّقَد تَّابَ ٱللَّهُ عَلَى ٱلنَّبِيِّ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ وَٱلۡأَنصَارِ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوهُ فِي سَاعَةِ ٱلۡعُسۡرَةِ مِنۢ بَعۡدِ مَا كَادَ يَزِيغُ قُلُوبُ فَرِيقٖ مِّنۡهُمۡ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡۚ إِنَّهُۥ بِهِمۡ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Be gumon, Alloh taolo ʙar pajomʙar va muhoçirin va ansor, ki dar hangomi duşvorī [ƣazvai Taʙuk] az Ū pajravī kardand, rahmat ovard, ʙa'd az onki nazdik ʙud dilhoi gurūhe az onon ʙilaƣƶad [va ʙa saʙaʙi saxtihoi farovon çihodro tark kunand], pas, [ʙoz] tavʙai ononro paziruft. Be tardid, Ū [nisʙat] ʙa onon dilsūz [va] mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 117


وَعَلَى ٱلثَّلَٰثَةِ ٱلَّذِينَ خُلِّفُواْ حَتَّىٰٓ إِذَا ضَاقَتۡ عَلَيۡهِمُ ٱلۡأَرۡضُ بِمَا رَحُبَتۡ وَضَاقَتۡ عَلَيۡهِمۡ أَنفُسُهُمۡ وَظَنُّوٓاْ أَن لَّا مَلۡجَأَ مِنَ ٱللَّهِ إِلَّآ إِلَيۡهِ ثُمَّ تَابَ عَلَيۡهِمۡ لِيَتُوبُوٓاْۚ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلتَّوَّابُ ٱلرَّحِيمُ

Va ʙa on se nafar, ki [az şirkat dar ƣazvai Taʙuk] taxalluf namudand [va pazirişi tavʙaaşon ʙa ta'xir aftod, niz lutfu ehson namud],on goh ki [musulmonon az onon, ki ʙuridand va] zamin ʙohamai faroxijaş ʙar eşon tang şud va az xud [niz] ʙa tang omadand va donistand, ki az Alloh taolo çuz ʙa sūji xudi Ū panohe nest. Pas, [Alloh taolo ʙo ʙaxşoişi xeş] ʙa onon ʙozgaşt, to tavʙa kunand [va az eşon darguzaşt]. Jaqinan, Alloh taolo ast, ki tavʙapaziri mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 118


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ ٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَكُونُواْ مَعَ ٱلصَّـٰدِقِينَ

Ej kasone, ki imon ovardaed, az Alloh taolo parvo kuned va ʙo rostgūjon ʙoşed
Surah At-Taubah, Verse 119


مَا كَانَ لِأَهۡلِ ٱلۡمَدِينَةِ وَمَنۡ حَوۡلَهُم مِّنَ ٱلۡأَعۡرَابِ أَن يَتَخَلَّفُواْ عَن رَّسُولِ ٱللَّهِ وَلَا يَرۡغَبُواْ بِأَنفُسِهِمۡ عَن نَّفۡسِهِۦۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ لَا يُصِيبُهُمۡ ظَمَأٞ وَلَا نَصَبٞ وَلَا مَخۡمَصَةٞ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ وَلَا يَطَـُٔونَ مَوۡطِئٗا يَغِيظُ ٱلۡكُفَّارَ وَلَا يَنَالُونَ مِنۡ عَدُوّٖ نَّيۡلًا إِلَّا كُتِبَ لَهُم بِهِۦ عَمَلٞ صَٰلِحٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Sazovor nest, ki ahli Madina va a'roʙ [-i ʙodijanişin] peromuni eşon az [hamrohī ʙo] Rasululloh ʙozmonand va hifzi çoni xeşro muqaddam ʙar ū şumorand, zero dar rohi Alloh taolo heç taşnagī va rançu gurusnagie ʙa onon namerasad va dar heç makone, ki kofironro ʙa xaşm meovarad, qadam nameguzorand va az duşman heç [şikast va] zarʙae namexūrand, magar inki ʙa [podoşi] on kori şoista ʙarojaşon saʙt meşavad. Barostī, ki Alloh taolo podoşi nakukoronro zoe' namegardonad
Surah At-Taubah, Verse 120


وَلَا يُنفِقُونَ نَفَقَةٗ صَغِيرَةٗ وَلَا كَبِيرَةٗ وَلَا يَقۡطَعُونَ وَادِيًا إِلَّا كُتِبَ لَهُمۡ لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Va heç moli kucak va ʙuzurgero [dar rohi Alloh taolo] infoq namekunand va [dar rohi çihod] az heç sarzamine nameguzarand, magar inki [podoşaş] ʙar eşon saʙt meşavad, to Alloh taolo podoşi nakutarin kirdoraşonro ʙa onon ʙidihad
Surah At-Taubah, Verse 121


۞وَمَا كَانَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لِيَنفِرُواْ كَآفَّةٗۚ فَلَوۡلَا نَفَرَ مِن كُلِّ فِرۡقَةٖ مِّنۡهُمۡ طَآئِفَةٞ لِّيَتَفَقَّهُواْ فِي ٱلدِّينِ وَلِيُنذِرُواْ قَوۡمَهُمۡ إِذَا رَجَعُوٓاْ إِلَيۡهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَحۡذَرُونَ

Va sazovor nest, ki mu'minon hamagī rahsipor [-i çihod] şavand. Pas, caro az har gurūhe az onon iddae rahsipor nameşavand [va iddae niz hamrohi pajomʙar namemonand], to [ʙa saʙaʙi onci az mahzaraş faro megirand] dar in ogohī ʙijoʙand va qavmi xudro vaqte ʙa sūjaşon ʙozgaştand, ʙim dihand? Boşad, ki onon [az kajfari ilohī ʙitarsand va] ʙiparhezand
Surah At-Taubah, Verse 122


يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ قَٰتِلُواْ ٱلَّذِينَ يَلُونَكُم مِّنَ ٱلۡكُفَّارِ وَلۡيَجِدُواْ فِيكُمۡ غِلۡظَةٗۚ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ مَعَ ٱلۡمُتَّقِينَ

Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙo kofirone, ki nazdiki [mahalli zindagii] şumo hastand, ʙiçanged [to xataraşonro raf' namoed] va onon ʙojad dar şumo şiddatu xuşunat ʙijoʙand va ʙidoned, ki Alloh taolo ʙo parhezgoron ast
Surah At-Taubah, Verse 123


وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ فَمِنۡهُم مَّن يَقُولُ أَيُّكُمۡ زَادَتۡهُ هَٰذِهِۦٓ إِيمَٰنٗاۚ فَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فَزَادَتۡهُمۡ إِيمَٰنٗا وَهُمۡ يَسۡتَبۡشِرُونَ

Va hangome ki surae nozil megardad, ʙarxe az onon [ʙa digare] megūjand: « In sura ʙa imoni kadom jake az şumo afzud»? Ammo kasone, ki imon ovardaand, ʙar imonaşon meafzojad va [ʙa on] şodmon megardand
Surah At-Taubah, Verse 124


وَأَمَّا ٱلَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٞ فَزَادَتۡهُمۡ رِجۡسًا إِلَىٰ رِجۡسِهِمۡ وَمَاتُواْ وَهُمۡ كَٰفِرُونَ

Va ammo kasone, ki dar dilhojaşon ʙemorī [şakku nifoqe] ast, pas, palidī ʙar palidijaşon meafzojad va dar hole ki kofirand, memirand
Surah At-Taubah, Verse 125


أَوَلَا يَرَوۡنَ أَنَّهُمۡ يُفۡتَنُونَ فِي كُلِّ عَامٖ مَّرَّةً أَوۡ مَرَّتَيۡنِ ثُمَّ لَا يَتُوبُونَ وَلَا هُمۡ يَذَّكَّرُونَ

Ojo onon nameʙinand, ki har sol jak jo du ʙor ozmoiş meşavand? Ammo na tavʙa mekunand va na pand mepazirand
Surah At-Taubah, Verse 126


وَإِذَا مَآ أُنزِلَتۡ سُورَةٞ نَّظَرَ بَعۡضُهُمۡ إِلَىٰ بَعۡضٍ هَلۡ يَرَىٰكُم مِّنۡ أَحَدٖ ثُمَّ ٱنصَرَفُواْۚ صَرَفَ ٱللَّهُ قُلُوبَهُم بِأَنَّهُمۡ قَوۡمٞ لَّا يَفۡقَهُونَ

Va hangome ki surae nozil meşavad [ki ahvoli munofiqonro ʙajon namudaast], ʙa'ze az onon ʙa ʙa'zi digar nigoh mekunand [va megūjand]: «Ojo kase şumoro meʙinad»? Sipas [maxfijona az on maçlis] ʙozmegardand. Alloh taolo dilhojaşonro [az xajru hidojat] ʙozgardondaast, zero onon gurūhe hastand, ki namefahmand
Surah At-Taubah, Verse 127


لَقَدۡ جَآءَكُمۡ رَسُولٞ مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ عَزِيزٌ عَلَيۡهِ مَا عَنِتُّمۡ حَرِيصٌ عَلَيۡكُم بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ

Jaqinan, pajomʙare az [mijoni] xudi şumo ʙa sūjaton omad, ki rançdidanaton ʙar ū [garonu] duşvor ast va ʙar [hidojati] şumo saxt isror dorad va [nisʙat] ʙa mu'minon dilsūz [va] mehruʙon ast
Surah At-Taubah, Verse 128


فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقُلۡ حَسۡبِيَ ٱللَّهُ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُۖ وَهُوَ رَبُّ ٱلۡعَرۡشِ ٱلۡعَظِيمِ

Pas, [ej pajomʙar] agar [muşrikon va munofiqon az haq rūjgardon şudand, ʙigū: «Alloh taolo ʙaroi man kofist. Heç ma'ʙude [ʙarhaq] çuz Ū nest, tanho ʙar Ū tavakkal kardam va Ū Parvardigori Arşi ʙuzurg ast»
Surah At-Taubah, Verse 129


Author: Www.islamhouse.com


<< Surah 8
>> Surah 10

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai