Surah Yusuf - Tajik Translation by Www.islamhouse.com
الٓرۚ تِلۡكَ ءَايَٰتُ ٱلۡكِتَٰبِ ٱلۡمُبِينِ
Alif, lom, ro. In ojoti kitoʙi ravşangar ast
Surah Yusuf, Verse 1
إِنَّآ أَنزَلۡنَٰهُ قُرۡءَٰنًا عَرَبِيّٗا لَّعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Mo onro Qur'one [ʙa zaʙoni] araʙī nozil kardem, ʙoşad, ki [dar mafohimaş] ʙijandeşed
Surah Yusuf, Verse 2
نَحۡنُ نَقُصُّ عَلَيۡكَ أَحۡسَنَ ٱلۡقَصَصِ بِمَآ أَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡكَ هَٰذَا ٱلۡقُرۡءَانَ وَإِن كُنتَ مِن قَبۡلِهِۦ لَمِنَ ٱلۡغَٰفِلِينَ
[Ej pajomʙar] mo ʙehtarin dostonro ʙo vahj kardani in Qur'on ʙar tu hikojat mekunem va musallaman, peştar tu [az in dostonho] ʙexaʙar ʙudī
Surah Yusuf, Verse 3
إِذۡ قَالَ يُوسُفُ لِأَبِيهِ يَـٰٓأَبَتِ إِنِّي رَأَيۡتُ أَحَدَ عَشَرَ كَوۡكَبٗا وَٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَ رَأَيۡتُهُمۡ لِي سَٰجِدِينَ
[Jod kun az] hangome ki Jusuf ʙa padaraş [Ja'quʙ] guft: «Padarçon, man [dar xoʙ] jozdah sitora va xurşedu moh didam. Onhoro didam, ki ʙarojam saçda mekardand»
Surah Yusuf, Verse 4
قَالَ يَٰبُنَيَّ لَا تَقۡصُصۡ رُءۡيَاكَ عَلَىٰٓ إِخۡوَتِكَ فَيَكِيدُواْ لَكَ كَيۡدًاۖ إِنَّ ٱلشَّيۡطَٰنَ لِلۡإِنسَٰنِ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
[Ja'quʙ] Guft: «Pisaram, xoʙatro ʙaroi ʙarodaronat ʙozgū makun, ki ʙarojat najrange meandeşand,[caro ki] ʙe tardid, şajton duşmani oşkore ʙaroi inson ast
Surah Yusuf, Verse 5
وَكَذَٰلِكَ يَجۡتَبِيكَ رَبُّكَ وَيُعَلِّمُكَ مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِ وَيُتِمُّ نِعۡمَتَهُۥ عَلَيۡكَ وَعَلَىٰٓ ءَالِ يَعۡقُوبَ كَمَآ أَتَمَّهَا عَلَىٰٓ أَبَوَيۡكَ مِن قَبۡلُ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡحَٰقَۚ إِنَّ رَبَّكَ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Parvardigorat turo in guna ʙarmeguzinad va ʙa tu [ilmi] ta'ʙiri xoʙhoro meomūzad va ne'mataşro ʙar tu va ʙar xonadoni Ja'quʙ tamom megardonad, cunon ki peş az in [niz] ʙar açdodat – Iʙrohim va Ishoq tamom kard. Be tardid, Parvardigorat donovu hakim ast»
Surah Yusuf, Verse 6
۞لَّقَدۡ كَانَ فِي يُوسُفَ وَإِخۡوَتِهِۦٓ ءَايَٰتٞ لِّلسَّآئِلِينَ
Ba rostī, ki dar [dostoni] Jusuf va ʙarodaronaş, ʙaroi pursişgaron [dar ʙorai Jusuf iʙratho va] nişonahost
Surah Yusuf, Verse 7
إِذۡ قَالُواْ لَيُوسُفُ وَأَخُوهُ أَحَبُّ إِلَىٰٓ أَبِينَا مِنَّا وَنَحۡنُ عُصۡبَةٌ إِنَّ أَبَانَا لَفِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ
On goh ki [ʙa jakdigar] guftand: «Jusuf va ʙarodaraş [Binjomin] nazdi padaramon az mo mahʙuʙtarand, dar hole ki mo jak gurūh [-i nerumand] hastem. Haqqo, ki padaramon [ʙo in mehrvarzii ʙedalel] dar gumrohii oşkore ast
Surah Yusuf, Verse 8
ٱقۡتُلُواْ يُوسُفَ أَوِ ٱطۡرَحُوهُ أَرۡضٗا يَخۡلُ لَكُمۡ وَجۡهُ أَبِيكُمۡ وَتَكُونُواْ مِنۢ بَعۡدِهِۦ قَوۡمٗا صَٰلِحِينَ
[Jake az ʙarodaron guft] Jusufro ʙikuşed jo ūro ʙa sarzamin [-i durdast]-e ʙiafkaned, to tavaççuhi padaraton faqat ʙa [sūji] şumo ʙoşad va pas az on [tavʙa kuned va] afrode şoista ʙoşed»
Surah Yusuf, Verse 9
قَالَ قَآئِلٞ مِّنۡهُمۡ لَا تَقۡتُلُواْ يُوسُفَ وَأَلۡقُوهُ فِي غَيَٰبَتِ ٱلۡجُبِّ يَلۡتَقِطۡهُ بَعۡضُ ٱلسَّيَّارَةِ إِن كُنتُمۡ فَٰعِلِينَ
Jake [digar] az onon guft: «Jusufro nakuşed va agar [mexohed] kore ançom dihed, ūro dar qa'ri coh ʙiandozed, to ʙarxe az musofiron [-i korvon] ūro ʙargirand [va ʙo xud ʙa çoje dur ʙarand]»
Surah Yusuf, Verse 10
قَالُواْ يَـٰٓأَبَانَا مَا لَكَ لَا تَأۡمَ۬نَّا عَلَىٰ يُوسُفَ وَإِنَّا لَهُۥ لَنَٰصِحُونَ
[Sipas nazdi Ja'quʙ raftand] Va guftand: «Padarçon, caro moro ʙar Jusuf amin nameşumorī, hol on ki mo xajrxohaş hastem
Surah Yusuf, Verse 11
أَرۡسِلۡهُ مَعَنَا غَدٗا يَرۡتَعۡ وَيَلۡعَبۡ وَإِنَّا لَهُۥ لَحَٰفِظُونَ
Fardo ūro ʙo mo [ʙa daşt] ʙifrist, to [dar camanho] ʙigardad va ʙozī kunad va mo ʙa xuʙī muroqiʙaş hastem»
Surah Yusuf, Verse 12
قَالَ إِنِّي لَيَحۡزُنُنِيٓ أَن تَذۡهَبُواْ بِهِۦ وَأَخَافُ أَن يَأۡكُلَهُ ٱلذِّئۡبُ وَأَنتُمۡ عَنۡهُ غَٰفِلُونَ
[Ja'quʙ] Guft: «In ki ūro ʙiʙared, maro anduhgin mekunad va az in metarsam, ki gurg ūro ʙixūrad va şumo az ū ƣofil ʙoşed»
Surah Yusuf, Verse 13
قَالُواْ لَئِنۡ أَكَلَهُ ٱلذِّئۡبُ وَنَحۡنُ عُصۡبَةٌ إِنَّآ إِذٗا لَّخَٰسِرُونَ
Onon guftand: «Bo vuçudi in ki mo jak gurūh [-i nerumand] hastem, agar [içozat dihem, ki] gurg ūro ʙixūrad, hatman, zijonkor xohem ʙud»
Surah Yusuf, Verse 14
فَلَمَّا ذَهَبُواْ بِهِۦ وَأَجۡمَعُوٓاْ أَن يَجۡعَلُوهُ فِي غَيَٰبَتِ ٱلۡجُبِّۚ وَأَوۡحَيۡنَآ إِلَيۡهِ لَتُنَبِّئَنَّهُم بِأَمۡرِهِمۡ هَٰذَا وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Pas, cun vajro [hamrohi xud] ʙurdand va hamdast şudand, ki ūro dar qa'ri coh ʙiandozand, ʙa ū vahj kardem, ki: «[Sarançom] Hatman, ononro, dar hole ki [dar ʙoraat] heç namedonand, az [candu cuni] in koraşon ogoh xohī soxt»
Surah Yusuf, Verse 15
وَجَآءُوٓ أَبَاهُمۡ عِشَآءٗ يَبۡكُونَ
Va şaʙongoh girjakunon nazdi padaraşon omadand
Surah Yusuf, Verse 16
قَالُواْ يَـٰٓأَبَانَآ إِنَّا ذَهَبۡنَا نَسۡتَبِقُ وَتَرَكۡنَا يُوسُفَ عِندَ مَتَٰعِنَا فَأَكَلَهُ ٱلذِّئۡبُۖ وَمَآ أَنتَ بِمُؤۡمِنٖ لَّنَا وَلَوۡ كُنَّا صَٰدِقِينَ
Guftand: «Padarçon, mo [durtar] raftem, ki musoʙiqa dihem va Jusufro nazdi asosi xud guzoştem, ki gurg ūro xūrd va harcand rostgū ʙoşem, tu [hargiz suxani] moro ʙovar naxohī kard»
Surah Yusuf, Verse 17
وَجَآءُو عَلَىٰ قَمِيصِهِۦ بِدَمٖ كَذِبٖۚ قَالَ بَلۡ سَوَّلَتۡ لَكُمۡ أَنفُسُكُمۡ أَمۡرٗاۖ فَصَبۡرٞ جَمِيلٞۖ وَٱللَّهُ ٱلۡمُسۡتَعَانُ عَلَىٰ مَا تَصِفُونَ
Va perohani ūro ʙo xuni durūƣine [ʙaroi Ja'quʙ] ovardand. [Ū] Guft: «[Cunin nest] Balki [havoi] nafsi şumo kore [noşoista]-ro ʙarojaton orostaast, pas, saʙre naku [ʙarojam ʙehtar ast] va Alloh taolo dar [mavridi] on ci megūed, jorigar [-i man] ast»
Surah Yusuf, Verse 18
وَجَآءَتۡ سَيَّارَةٞ فَأَرۡسَلُواْ وَارِدَهُمۡ فَأَدۡلَىٰ دَلۡوَهُۥۖ قَالَ يَٰبُشۡرَىٰ هَٰذَا غُلَٰمٞۚ وَأَسَرُّوهُ بِضَٰعَةٗۚ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِمَا يَعۡمَلُونَ
Va korvone omad va onon oʙovari xudro firistodand,pas,ū dalvaşro [dar coh] andoxt [va cun Jusufro ʙolo kaşid] guft: «Muƶda dihed! In jak navçavon ast» va [pas az naçotaş] ūro hamcun jak kolo[-i arzişmand az digaron] pinhon doştand, va[-le] Alloh taolo ʙa on ci mekardand, ogoh ʙud
Surah Yusuf, Verse 19
وَشَرَوۡهُ بِثَمَنِۭ بَخۡسٖ دَرَٰهِمَ مَعۡدُودَةٖ وَكَانُواْ فِيهِ مِنَ ٱلزَّـٰهِدِينَ
Va [sarançom] ūro ʙa ʙahoe andak, cand dirham, furūxtand va dar [ʙorai nigah doştani] ū ʙemajl ʙudand
Surah Yusuf, Verse 20
وَقَالَ ٱلَّذِي ٱشۡتَرَىٰهُ مِن مِّصۡرَ لِٱمۡرَأَتِهِۦٓ أَكۡرِمِي مَثۡوَىٰهُ عَسَىٰٓ أَن يَنفَعَنَآ أَوۡ نَتَّخِذَهُۥ وَلَدٗاۚ وَكَذَٰلِكَ مَكَّنَّا لِيُوسُفَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَلِنُعَلِّمَهُۥ مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِۚ وَٱللَّهُ غَالِبٌ عَلَىٰٓ أَمۡرِهِۦ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Va on şaxs az [mardumi] Misr [Aziz], ki ūro xarida ʙud, ʙa hamsaraş guft: «Maqomaşro giromī ʙidor. Umed ast, ki ʙarojamon sudmand ʙoşad jo ūro ʙa farzandī ʙigirem». Va incunin ʙud, ki Jusufro dar [on] sarzamin arçmand [-u muqtadir] gardonidem, to ʙa ū ta'ʙiri xoʙ ʙijomūzem; va Alloh taolo ʙar kori xeş [tavono va] cira ast, vale ʙeştari mardum namedonand
Surah Yusuf, Verse 21
وَلَمَّا بَلَغَ أَشُدَّهُۥٓ ءَاتَيۡنَٰهُ حُكۡمٗا وَعِلۡمٗاۚ وَكَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Va cun [Jusuf ʙa avçi] nerui çavonī rasid, ʙa ū hikmatu doniş ato kardem va nakukoronro incunin podoş medihem
Surah Yusuf, Verse 22
وَرَٰوَدَتۡهُ ٱلَّتِي هُوَ فِي بَيۡتِهَا عَن نَّفۡسِهِۦ وَغَلَّقَتِ ٱلۡأَبۡوَٰبَ وَقَالَتۡ هَيۡتَ لَكَۚ قَالَ مَعَاذَ ٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ رَبِّيٓ أَحۡسَنَ مَثۡوَايَۖ إِنَّهُۥ لَا يُفۡلِحُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Va on zane, ki ū [Jusuf] dar xonaaş ʙud, az vaj komçūī kard va darhoro ʙastu guft: «Bijo [ki dar ixtijori tu hastam]». [Jusuf] Guft: «Panoh ʙar Alloh taolo! On mard [şavhari tu va] sarvari man ast [va] çojgohamro giromī doştaast [pas, ci guna ʙa ū xijonat kunam?] jaqinan, sitamgoron rastagor nameşavand»
Surah Yusuf, Verse 23
وَلَقَدۡ هَمَّتۡ بِهِۦۖ وَهَمَّ بِهَا لَوۡلَآ أَن رَّءَا بُرۡهَٰنَ رَبِّهِۦۚ كَذَٰلِكَ لِنَصۡرِفَ عَنۡهُ ٱلسُّوٓءَ وَٱلۡفَحۡشَآءَۚ إِنَّهُۥ مِنۡ عِبَادِنَا ٱلۡمُخۡلَصِينَ
Va dar haqiqat, [on zan] qasdi ū kard va ū niz agar ʙurhoni Parvardigoraşro nadida ʙud, qasdi on zan mekard. Mo incunin [kardem], to ʙadī va ziştkoriro az ū dur sozem. Ba rostī, ki ū az ʙandagoni muxlisi Mo ʙud
Surah Yusuf, Verse 24
وَٱسۡتَبَقَا ٱلۡبَابَ وَقَدَّتۡ قَمِيصَهُۥ مِن دُبُرٖ وَأَلۡفَيَا سَيِّدَهَا لَدَا ٱلۡبَابِۚ قَالَتۡ مَا جَزَآءُ مَنۡ أَرَادَ بِأَهۡلِكَ سُوٓءًا إِلَّآ أَن يُسۡجَنَ أَوۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ
Va har du ʙa tarafi dar şitoftand va [hamsari azizi Misr] perohani ūro az puşt pora kard va [dar in hangom] şavharaşro dar ostonai dar joftand.[On] Zan guft: «Kajfari kase, ki qasdi ʙad ʙa xonavodai tu doşta ʙoşad, cist, çuz in ki zindon şavad jo azoʙe dardnok [ʙuʙinad]»
Surah Yusuf, Verse 25
قَالَ هِيَ رَٰوَدَتۡنِي عَن نَّفۡسِيۚ وَشَهِدَ شَاهِدٞ مِّنۡ أَهۡلِهَآ إِن كَانَ قَمِيصُهُۥ قُدَّ مِن قُبُلٖ فَصَدَقَتۡ وَهُوَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
[Jusuf] Guft: «Ū az man komçūī kard» va [dar on hangom] şohide az ʙastagoni on zan şahodat dod: «Agar perohanaş az çilav pora şuda ʙoşad, in zan rost megūjad va on mard [Jusuf] durūƣgūst
Surah Yusuf, Verse 26
وَإِن كَانَ قَمِيصُهُۥ قُدَّ مِن دُبُرٖ فَكَذَبَتۡ وَهُوَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
Va[-le] agar perohanaş az puşt pora şuda ʙoşad, in zan durūƣ megūjad va on mard rostgūst»
Surah Yusuf, Verse 27
فَلَمَّا رَءَا قَمِيصَهُۥ قُدَّ مِن دُبُرٖ قَالَ إِنَّهُۥ مِن كَيۡدِكُنَّۖ إِنَّ كَيۡدَكُنَّ عَظِيمٞ
Pas, cun [Azizi Misr] did, ki perohani ū az puşt pora şudaast, [ʙa haqiqat paj ʙurd va] guft: «In az najrangi şumo [zanon] ast, ʙa rostī, ki najrangi şumo ʙuzurg ast
Surah Yusuf, Verse 28
يُوسُفُ أَعۡرِضۡ عَنۡ هَٰذَاۚ وَٱسۡتَغۡفِرِي لِذَنۢبِكِۖ إِنَّكِ كُنتِ مِنَ ٱلۡخَاطِـِٔينَ
Ej Jusuf, az in [moçaro] darguzar va [tu ej zan] ʙaroi gunohat omurziş ʙixoh, ki ʙe tardid xatokor ʙudaī»
Surah Yusuf, Verse 29
۞وَقَالَ نِسۡوَةٞ فِي ٱلۡمَدِينَةِ ٱمۡرَأَتُ ٱلۡعَزِيزِ تُرَٰوِدُ فَتَىٰهَا عَن نَّفۡسِهِۦۖ قَدۡ شَغَفَهَا حُبًّاۖ إِنَّا لَنَرَىٰهَا فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
[Hangome ki in xaʙar muntaşir şud] Barxe az zanon dar şahr guftand: «Hamsari Aziz [-i Misr] az ƣulomi [çavoni] xeş komçūī mekunad [va] saxt şeftaaş gaştaast. Mo ūro voqean dar gumrohii oşkore meʙinem»
Surah Yusuf, Verse 30
فَلَمَّا سَمِعَتۡ بِمَكۡرِهِنَّ أَرۡسَلَتۡ إِلَيۡهِنَّ وَأَعۡتَدَتۡ لَهُنَّ مُتَّكَـٔٗا وَءَاتَتۡ كُلَّ وَٰحِدَةٖ مِّنۡهُنَّ سِكِّينٗا وَقَالَتِ ٱخۡرُجۡ عَلَيۡهِنَّۖ فَلَمَّا رَأَيۡنَهُۥٓ أَكۡبَرۡنَهُۥ وَقَطَّعۡنَ أَيۡدِيَهُنَّ وَقُلۡنَ حَٰشَ لِلَّهِ مَا هَٰذَا بَشَرًا إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا مَلَكٞ كَرِيمٞ
Pas, cun [hamsari Aziz] najrang [-u ʙadgūī]-i ononro şunid, [şaxsero ʙaroi da'vat] ʙa suroƣaşon firistod va maçlise ʙarojaşon tartiʙ dod va ʙa har kadom [ʙaroi ʙuridani ƣizo] korde dod va ʙa Jusuf guft: «Bar [çam'i] onon vorid şav». Pas, [zanon] cun ūro didand, ʙisjor ʙuzurg [-u zeʙo] şumurdand va [cunon mahvi çamolaş şudand] dasthojaşonro zaxmī kardand va guftand: «Panoh ʙar Alloh taolo! In ʙaşar nest, in çuz fariştae ʙuzurgvor nest»
Surah Yusuf, Verse 31
قَالَتۡ فَذَٰلِكُنَّ ٱلَّذِي لُمۡتُنَّنِي فِيهِۖ وَلَقَدۡ رَٰوَدتُّهُۥ عَن نَّفۡسِهِۦ فَٱسۡتَعۡصَمَۖ وَلَئِن لَّمۡ يَفۡعَلۡ مَآ ءَامُرُهُۥ لَيُسۡجَنَنَّ وَلَيَكُونٗا مِّنَ ٱلصَّـٰغِرِينَ
[Hamsari Aziz] Guft: «In [çavoni zeʙorū] hamon ast, ki maro dar ʙaroi ū sarzaniş mekarded. [Ore] Dar haqiqat, man az ū komçūī namudam va ū xeştandorī kard va [inak] agar on ciro ʙa ū dastur mediham, ançom nadihad, hatman, zindonī meşavad va musallaman, az xorşudagon xohad ʙud»
Surah Yusuf, Verse 32
قَالَ رَبِّ ٱلسِّجۡنُ أَحَبُّ إِلَيَّ مِمَّا يَدۡعُونَنِيٓ إِلَيۡهِۖ وَإِلَّا تَصۡرِفۡ عَنِّي كَيۡدَهُنَّ أَصۡبُ إِلَيۡهِنَّ وَأَكُن مِّنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ
[Jusuf] Guft: «Parvardigoro, zindon ʙaroi man az on ci [inho] maro ʙa sūjaş mexonand, mahʙuʙtar ast va agar najrangaşonro az man nagardonī, ʙa onon garoiş mejoʙam va [agar cunin kunam] nodon xoham ʙud»
Surah Yusuf, Verse 33
فَٱسۡتَجَابَ لَهُۥ رَبُّهُۥ فَصَرَفَ عَنۡهُ كَيۡدَهُنَّۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡعَلِيمُ
Pas, Parvardigoraş [duoi] ūro içoʙat kard va najrangaşonro az ū ʙozgardonid. Be tardid, Ū şunavovu donost
Surah Yusuf, Verse 34
ثُمَّ بَدَا لَهُم مِّنۢ بَعۡدِ مَا رَأَوُاْ ٱلۡأٓيَٰتِ لَيَسۡجُنُنَّهُۥ حَتَّىٰ حِينٖ
On goh pas az on ki [Azizi Misr va atrofijonaş] nişonaho[-i pokdomanii Jusuf]-ro didand, tasmim giriftand [ʙaroi sarpūş guzoştan ʙar in ʙeoʙrūī] ūro to muddate zindonī kunand
Surah Yusuf, Verse 35
وَدَخَلَ مَعَهُ ٱلسِّجۡنَ فَتَيَانِۖ قَالَ أَحَدُهُمَآ إِنِّيٓ أَرَىٰنِيٓ أَعۡصِرُ خَمۡرٗاۖ وَقَالَ ٱلۡأٓخَرُ إِنِّيٓ أَرَىٰنِيٓ أَحۡمِلُ فَوۡقَ رَأۡسِي خُبۡزٗا تَأۡكُلُ ٱلطَّيۡرُ مِنۡهُۖ نَبِّئۡنَا بِتَأۡوِيلِهِۦٓۖ إِنَّا نَرَىٰكَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Va du çavon hamrohi ū voridi zindon şudand. [Rūze] Jake az on du guft: «Man [dar xoʙ] xudro didam, ki [angur ʙaroi] şaroʙ mefişoram» va digarī guft: «Man xoʙ didaam, ki ʙar sari xeş [zarfi] none meʙaram [va] parandagon az on mexūrand. Moro az ta'ʙiraş ogoh kun, [ki] hatman, turo az nakukoron meʙinem»
Surah Yusuf, Verse 36
قَالَ لَا يَأۡتِيكُمَا طَعَامٞ تُرۡزَقَانِهِۦٓ إِلَّا نَبَّأۡتُكُمَا بِتَأۡوِيلِهِۦ قَبۡلَ أَن يَأۡتِيَكُمَاۚ ذَٰلِكُمَا مِمَّا عَلَّمَنِي رَبِّيٓۚ إِنِّي تَرَكۡتُ مِلَّةَ قَوۡمٖ لَّا يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ كَٰفِرُونَ
[Jusuf] Guft: «Heç ƣizoe ʙaroi xūrdan nazdaton nameovarand, magar on ki peş az ovardanaş, şumoro az [kajfijatu] haqiqataş ogoh sozam. In [axʙori ƣajʙī] az onhost, ki Parvardigoram ʙa man omūxtaast. Dar haqiqat, man oini qavmero, ki ʙa Alloh taolo imon nameovarand va ʙa [saroi] oxirat [niz] kufr mevarzand, tark kardam
Surah Yusuf, Verse 37
وَٱتَّبَعۡتُ مِلَّةَ ءَابَآءِيٓ إِبۡرَٰهِيمَ وَإِسۡحَٰقَ وَيَعۡقُوبَۚ مَا كَانَ لَنَآ أَن نُّشۡرِكَ بِٱللَّهِ مِن شَيۡءٖۚ ذَٰلِكَ مِن فَضۡلِ ٱللَّهِ عَلَيۡنَا وَعَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَشۡكُرُونَ
Va az oini padaronam Iʙrohim va Ishoq va Ja'quʙ pajravī kardam. Baroi mo sazovor nest, ki cizero şariki Alloh taolo qaror dihem. In [jaktoparastī] az fazli Alloh taolo ʙar mo va ʙar [hamai] mardum ast, vale ʙeştari mardum sipos nameguzorand
Surah Yusuf, Verse 38
يَٰصَٰحِبَيِ ٱلسِّجۡنِ ءَأَرۡبَابٞ مُّتَفَرِّقُونَ خَيۡرٌ أَمِ ٱللَّهُ ٱلۡوَٰحِدُ ٱلۡقَهَّارُ
Ej dūstoni zindonii man, ojo ma'ʙudoni parokanda [va mutaaddid] ʙehtarand, jo Allohi jagonai pirūzmand
Surah Yusuf, Verse 39
مَا تَعۡبُدُونَ مِن دُونِهِۦٓ إِلَّآ أَسۡمَآءٗ سَمَّيۡتُمُوهَآ أَنتُمۡ وَءَابَآؤُكُم مَّآ أَنزَلَ ٱللَّهُ بِهَا مِن سُلۡطَٰنٍۚ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِ أَمَرَ أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّآ إِيَّاهُۚ ذَٰلِكَ ٱلدِّينُ ٱلۡقَيِّمُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Şumo ʙa çoi ū [cizero] nameparasted, magar nomhoe [ʙema'nī], ki xud va padaronaton ʙar onho nihodaed. Alloh taolo heç dalele ʙar [haqiqati] onho nozil nakardaast. Farmonravoī, tanho az oni Alloh taolo ast [va] farmon dodast, ki çuz Ūro naparasted. In hamon dini rost va ustuvor ast; vale ʙeştari mardum namedonand
Surah Yusuf, Verse 40
يَٰصَٰحِبَيِ ٱلسِّجۡنِ أَمَّآ أَحَدُكُمَا فَيَسۡقِي رَبَّهُۥ خَمۡرٗاۖ وَأَمَّا ٱلۡأٓخَرُ فَيُصۡلَبُ فَتَأۡكُلُ ٱلطَّيۡرُ مِن رَّأۡسِهِۦۚ قُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ ٱلَّذِي فِيهِ تَسۡتَفۡتِيَانِ
Ej dūstoni zindonii man, jake az şumo [ozod meşavad] va ʙa sarvari xeş şaroʙ xohad nūşond va ammo digare ʙa dor ovexta meşavad va parandagon az [maƣzi] saraş xohand xūrd. Amre, ki dar [mavridi] on az man nazar xosted, [cunin] muqaddar şudaast»
Surah Yusuf, Verse 41
وَقَالَ لِلَّذِي ظَنَّ أَنَّهُۥ نَاجٖ مِّنۡهُمَا ٱذۡكُرۡنِي عِندَ رَبِّكَ فَأَنسَىٰهُ ٱلشَّيۡطَٰنُ ذِكۡرَ رَبِّهِۦ فَلَبِثَ فِي ٱلسِّجۡنِ بِضۡعَ سِنِينَ
Va [Jusuf] ʙa jake az on du [nafar], ki donist raho meşavad, guft: «Az man nazdi sarvarat [podşoh] jod kun». Va[-le] şajton jod kardan [az Jusufro nazdi] sarvaraş az xotiri vaj [soqii podşoh] ʙurd va ū [Jusuf] candin sol [-i digar niz] dar zindon ʙoqī mond
Surah Yusuf, Verse 42
وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ إِنِّيٓ أَرَىٰ سَبۡعَ بَقَرَٰتٖ سِمَانٖ يَأۡكُلُهُنَّ سَبۡعٌ عِجَافٞ وَسَبۡعَ سُنۢبُلَٰتٍ خُضۡرٖ وَأُخَرَ يَابِسَٰتٖۖ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلۡمَلَأُ أَفۡتُونِي فِي رُءۡيَٰيَ إِن كُنتُمۡ لِلرُّءۡيَا تَعۡبُرُونَ
Va [rūze] podşoh guft: «Man [dar xoʙ] didam, ki haft govi farʙehro haft govi loƣar mexūrdand va haft xūşai saʙz va [haft xūşai] digarro xuşk [didam]. Ej ʙuzurgon, agar ta'ʙiri xoʙ mekuned, dar [ʙorai] xoʙam nazar dihed»
Surah Yusuf, Verse 43
قَالُوٓاْ أَضۡغَٰثُ أَحۡلَٰمٖۖ وَمَا نَحۡنُ بِتَأۡوِيلِ ٱلۡأَحۡلَٰمِ بِعَٰلِمِينَ
Onon guftand: «[Inho] Xoʙhoe pareşon ast va mo ʙa ta'ʙiri in [guna] xoʙho dono nestem»
Surah Yusuf, Verse 44
وَقَالَ ٱلَّذِي نَجَا مِنۡهُمَا وَٱدَّكَرَ بَعۡدَ أُمَّةٍ أَنَا۠ أُنَبِّئُكُم بِتَأۡوِيلِهِۦ فَأَرۡسِلُونِ
Va jake az on du [zindonī], ki naçot jofta ʙud, pas az muddatho [Jusuf]-ro ʙa jod ovard [va] guft: «Maro ʙa [zindon] ʙifiristed, to dar ʙorai ta'ʙiri on [xoʙ] ʙa şumo xaʙar diham»
Surah Yusuf, Verse 45
يُوسُفُ أَيُّهَا ٱلصِّدِّيقُ أَفۡتِنَا فِي سَبۡعِ بَقَرَٰتٖ سِمَانٖ يَأۡكُلُهُنَّ سَبۡعٌ عِجَافٞ وَسَبۡعِ سُنۢبُلَٰتٍ خُضۡرٖ وَأُخَرَ يَابِسَٰتٖ لَّعَلِّيٓ أَرۡجِعُ إِلَى ٱلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَعۡلَمُونَ
[Ū ʙa zindon raft va guft] «Jusuf, ej mardi rostgū, dar ʙorai in xoʙ izhori nazar kun, ki haft govi farʙehro haft govi loƣar mexūrdand va haft xūşai saʙz va [haft xūşai] xuşkidai digar ʙarojamon ta'ʙir kun, to nazdi mardum ʙargardam, şojad onho [ta'ʙiri in xoʙ va tavonoihoi turo] ʙidonand
Surah Yusuf, Verse 46
قَالَ تَزۡرَعُونَ سَبۡعَ سِنِينَ دَأَبٗا فَمَا حَصَدتُّمۡ فَذَرُوهُ فِي سُنۢبُلِهِۦٓ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّا تَأۡكُلُونَ
[Jusuf] guft: «Haft soli pajopaj [ʙo çiddijat] kişovarzī kuned va on ciro, ki darav mekuned, çuz andake, ki mexūred, ʙo xūşaaş [kanor] ʙigzored
Surah Yusuf, Verse 47
ثُمَّ يَأۡتِي مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ سَبۡعٞ شِدَادٞ يَأۡكُلۡنَ مَا قَدَّمۡتُمۡ لَهُنَّ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّا تُحۡصِنُونَ
Sipas ʙa'd az on [davroni ravnaq] haft [soli qahtii] saxt meojad, ki on ciro ʙaroi on solho [kanor] guzoştaed, mexūred, ʙa çuz andake, ki onro [ʙaroi tuxmī] zaxira mekuned
Surah Yusuf, Verse 48
ثُمَّ يَأۡتِي مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ عَامٞ فِيهِ يُغَاثُ ٱلنَّاسُ وَفِيهِ يَعۡصِرُونَ
Sipas ʙa'd az on haft [sol] sole faro merasad, ki ʙoroni farovone nasiʙi mardum meşavad va dar on sol, [ʙar asari farovonī, az mevaho] assora (afşurdaniho) megirand»
Surah Yusuf, Verse 49
وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ ٱئۡتُونِي بِهِۦۖ فَلَمَّا جَآءَهُ ٱلرَّسُولُ قَالَ ٱرۡجِعۡ إِلَىٰ رَبِّكَ فَسۡـَٔلۡهُ مَا بَالُ ٱلنِّسۡوَةِ ٱلَّـٰتِي قَطَّعۡنَ أَيۡدِيَهُنَّۚ إِنَّ رَبِّي بِكَيۡدِهِنَّ عَلِيمٞ
Podşoh [cun in ta'ʙirro şunid] guft: «Ūro nazdi man ʙijovared». Pas, cun firistoda [-i podşoh] nazdi ū omad, [Jusuf] guft: «Nazdi sarvarat ʙozgard va az ū ʙipurs, ki moçaroi zanone, ki dasthoi xudro ʙuridand, ci ʙud? Hatman, Parvardigoram ʙa najrangi onon ogoh ast»
Surah Yusuf, Verse 50
قَالَ مَا خَطۡبُكُنَّ إِذۡ رَٰوَدتُّنَّ يُوسُفَ عَن نَّفۡسِهِۦۚ قُلۡنَ حَٰشَ لِلَّهِ مَا عَلِمۡنَا عَلَيۡهِ مِن سُوٓءٖۚ قَالَتِ ٱمۡرَأَتُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡـَٰٔنَ حَصۡحَصَ ٱلۡحَقُّ أَنَا۠ رَٰوَدتُّهُۥ عَن نَّفۡسِهِۦ وَإِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
[Podşoh on zanonro xost va] Guft: «Hangome ki Jusufro ʙa sūji xeş da'vat karded, çarajoni koraton ci ʙud»? Guftand: «Panoh ʙar Alloh taolo! Mo heç gunohe dar ū suroƣ nadorem». [Dar in hangom] Hamsari Aziz guft: «Aknun haq oşkor şud, man [ʙudam, ki] az vaj komçūī kardam [va ū pokdomanī varzid] va jaqinan, rostgūst
Surah Yusuf, Verse 51
ذَٰلِكَ لِيَعۡلَمَ أَنِّي لَمۡ أَخُنۡهُ بِٱلۡغَيۡبِ وَأَنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي كَيۡدَ ٱلۡخَآئِنِينَ
In [e'tirof] ʙaroi on ast, ki [Jusuf] ʙidonad, ki man dar pinhon ʙa ū xijonat nakardaam [va dar ƣijoʙaş haqiqatro guftaam] va in ki Alloh taolo najrangi xoinonro ʙa çoje namerasonad
Surah Yusuf, Verse 52
۞وَمَآ أُبَرِّئُ نَفۡسِيٓۚ إِنَّ ٱلنَّفۡسَ لَأَمَّارَةُۢ بِٱلسُّوٓءِ إِلَّا مَا رَحِمَ رَبِّيٓۚ إِنَّ رَبِّي غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Man hargiz xudro ʙegunoh nameşumoram. Be şak, nafs [-i vasvasagari inson ūro] pajvasta ʙa ʙadī farmon medihad, magar on ki Parvardigoram rahm kunad. Be tardid, Parvardigoram omurzandai mehruʙon ast»
Surah Yusuf, Verse 53
وَقَالَ ٱلۡمَلِكُ ٱئۡتُونِي بِهِۦٓ أَسۡتَخۡلِصۡهُ لِنَفۡسِيۖ فَلَمَّا كَلَّمَهُۥ قَالَ إِنَّكَ ٱلۡيَوۡمَ لَدَيۡنَا مَكِينٌ أَمِينٞ
Va podşoh guft: «Ū [ Jusuf]-ro nazdam ʙijovared [to muşoviri] xosi xud gardonam». Pas, cun [Jusuf nazdaş omad va] ʙo vaj suhʙat kard, [podşoh] guft: «Tu imrūz nazdi mo arçmand [va] amin hastī»
Surah Yusuf, Verse 54
قَالَ ٱجۡعَلۡنِي عَلَىٰ خَزَآئِنِ ٱلۡأَرۡضِۖ إِنِّي حَفِيظٌ عَلِيمٞ
[Jusuf] guft: «Maro ʙar [sarparastii] xazonahoi [molī va ƣizoii in] sarzamin ʙigumor, [ki] ʙe tardid, man nigahʙone dono hastam»
Surah Yusuf, Verse 55
وَكَذَٰلِكَ مَكَّنَّا لِيُوسُفَ فِي ٱلۡأَرۡضِ يَتَبَوَّأُ مِنۡهَا حَيۡثُ يَشَآءُۚ نُصِيبُ بِرَحۡمَتِنَا مَن نَّشَآءُۖ وَلَا نُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Va in guna ʙa Jusuf dar on sarzamin manzalat [-u qudrat] dodem, [on cunon] ki [metavonist ʙa har ço ʙiravad va] dar har çoje az on ki mexost, iqomat mekard. Mo rahmati xudro ʙa har ki ʙixohem merasonem
Surah Yusuf, Verse 56
وَلَأَجۡرُ ٱلۡأٓخِرَةِ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَكَانُواْ يَتَّقُونَ
Va podoşi oxirat ʙaroi kasone, ki imon ovardaand va parhezgorī kardaand, ʙehtar ast
Surah Yusuf, Verse 57
وَجَآءَ إِخۡوَةُ يُوسُفَ فَدَخَلُواْ عَلَيۡهِ فَعَرَفَهُمۡ وَهُمۡ لَهُۥ مُنكِرُونَ
Va [cun sarzamini Kan'onro xuşksolī faro girift] ʙarodaroni Jusuf [ʙaroi tahijai gandum ʙa Misr] omadand va ʙar ū vorid şudand. Pas, ū onhoro şinoxt, dar hole ki onon vajro naşinoxtand
Surah Yusuf, Verse 58
وَلَمَّا جَهَّزَهُم بِجَهَازِهِمۡ قَالَ ٱئۡتُونِي بِأَخٖ لَّكُم مِّنۡ أَبِيكُمۡۚ أَلَا تَرَوۡنَ أَنِّيٓ أُوفِي ٱلۡكَيۡلَ وَأَنَا۠ خَيۡرُ ٱلۡمُنزِلِينَ
Pas, cun ʙorhojaşonro omoda kard, [ʙa onon] guft: «[Navʙati ojanda] Barodarero, ki az padaraton dored, nazdi man ovared. Ojo nameʙined, ki man pajmonaro tamom mediham va ʙehtarin mizʙonam
Surah Yusuf, Verse 59
فَإِن لَّمۡ تَأۡتُونِي بِهِۦ فَلَا كَيۡلَ لَكُمۡ عِندِي وَلَا تَقۡرَبُونِ
Pas, agar ūro nazdam naovared, pajmonae nazdi man naxohed doşt va nazdikam naşaved»
Surah Yusuf, Verse 60
قَالُواْ سَنُرَٰوِدُ عَنۡهُ أَبَاهُ وَإِنَّا لَفَٰعِلُونَ
[Barodaron] Guftand: «Ūro az padaraş xohem xost va hatman, in korro mekunem»
Surah Yusuf, Verse 61
وَقَالَ لِفِتۡيَٰنِهِ ٱجۡعَلُواْ بِضَٰعَتَهُمۡ فِي رِحَالِهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَعۡرِفُونَهَآ إِذَا ٱنقَلَبُوٓاْ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِمۡ لَعَلَّهُمۡ يَرۡجِعُونَ
Va [Jusuf] ʙa ƣulomonaş guft: «Sarmojahojaşonro [ki ʙaroi xaridi ƣalla ovardaand, maxfijona] dar ʙorhojaşon ʙiguzored, şojad hangome ki ʙa sūji xonavodai xud ʙozgaştand, onro [ʙuʙinand va] ʙişnosand. Umed, ki ʙozojand»
Surah Yusuf, Verse 62
فَلَمَّا رَجَعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَبِيهِمۡ قَالُواْ يَـٰٓأَبَانَا مُنِعَ مِنَّا ٱلۡكَيۡلُ فَأَرۡسِلۡ مَعَنَآ أَخَانَا نَكۡتَلۡ وَإِنَّا لَهُۥ لَحَٰفِظُونَ
Pas, cun ʙa sūji padaraşon ʙozgaştand, guftand: «Padarçon, pajmona [va sahmi ƣallai navʙati ojanda]-ro az mo ʙozdoştand, pas, ʙarodaramon [Binjomin]-ro ʙo mo ʙifirist, to sahme [az ƣalla] ʙigirem va mo hatman, muroqiʙaş xohem ʙud»
Surah Yusuf, Verse 63
قَالَ هَلۡ ءَامَنُكُمۡ عَلَيۡهِ إِلَّا كَمَآ أَمِنتُكُمۡ عَلَىٰٓ أَخِيهِ مِن قَبۡلُ فَٱللَّهُ خَيۡرٌ حَٰفِظٗاۖ وَهُوَ أَرۡحَمُ ٱلرَّـٰحِمِينَ
[Ja'quʙ] guft: «Ojo hamon guna, ki peştar şumoro nisʙat ʙa ʙarodaraş [Jusuf] amin doştam, [in ʙor ham] ʙar ū amin ʙidonam? Pas, Alloh taolo ʙehtarin nigahʙon ast va ū mehruʙontarini mehruʙonon ast»
Surah Yusuf, Verse 64
وَلَمَّا فَتَحُواْ مَتَٰعَهُمۡ وَجَدُواْ بِضَٰعَتَهُمۡ رُدَّتۡ إِلَيۡهِمۡۖ قَالُواْ يَـٰٓأَبَانَا مَا نَبۡغِيۖ هَٰذِهِۦ بِضَٰعَتُنَا رُدَّتۡ إِلَيۡنَاۖ وَنَمِيرُ أَهۡلَنَا وَنَحۡفَظُ أَخَانَا وَنَزۡدَادُ كَيۡلَ بَعِيرٖۖ ذَٰلِكَ كَيۡلٞ يَسِيرٞ
Va cun ʙori xudro kuşodand, sarmojaaşonro joftand, ki ʙa onon ʙozgardonda şuda ʙud. Guftand: «Padarçon, [digar] ci mexohem? In sarmojai most, ki ʙa mo ʙozgardonida şudaast, [ʙad-in vasila] ʙaroi xonavodai xud ozuqa meovarem va ʙarodaramonro [niz] hifozat mekunem va [ʙo ʙurdani Binjomin] jak ʙori şutur izofa megirem. In pajmona [ʙaroi Azizi Misr kori] osonest
Surah Yusuf, Verse 65
قَالَ لَنۡ أُرۡسِلَهُۥ مَعَكُمۡ حَتَّىٰ تُؤۡتُونِ مَوۡثِقٗا مِّنَ ٱللَّهِ لَتَأۡتُنَّنِي بِهِۦٓ إِلَّآ أَن يُحَاطَ بِكُمۡۖ فَلَمَّآ ءَاتَوۡهُ مَوۡثِقَهُمۡ قَالَ ٱللَّهُ عَلَىٰ مَا نَقُولُ وَكِيلٞ
[Ja'quʙ] Guft: «Hargiz ūro ʙo şumo naxoham firistod, to ʙo man ʙa nomi Alloh taolo pajmoni ustuvore ʙiʙanded, ki hatman ūro nazdi man ʙozmeovared, magar on ki giriftor şaved [va heç jak naçot najoʙed]. Pas, cun [ahdu] pajmoni ustuvori xeş ʙa ū dodand, [Ja'quʙ] guft: «Alloh taolo ʙar on ci megūem, [guvohu] nigahʙon ast»
Surah Yusuf, Verse 66
وَقَالَ يَٰبَنِيَّ لَا تَدۡخُلُواْ مِنۢ بَابٖ وَٰحِدٖ وَٱدۡخُلُواْ مِنۡ أَبۡوَٰبٖ مُّتَفَرِّقَةٖۖ وَمَآ أُغۡنِي عَنكُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٍۖ إِنِ ٱلۡحُكۡمُ إِلَّا لِلَّهِۖ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُۖ وَعَلَيۡهِ فَلۡيَتَوَكَّلِ ٱلۡمُتَوَكِّلُونَ
Va [hamcunon] guft: «Ej pisaronam, [ʙaroi on ki çalʙi tavaççuh nakuned] az jak dar vorid naşaved, ʙalki az darhoi muxtalif doxil şaved va [alʙatta, ʙo in suporiş] nametavonam cize az [qazo va qadari] Allohro az şumo dur kunam. Hukm çuz ʙaroi Alloh taolo nest. Bar Ū tavakkal kardam va tavakkalkunandagon ʙojad ʙar Ū tavakkal kunand
Surah Yusuf, Verse 67
وَلَمَّا دَخَلُواْ مِنۡ حَيۡثُ أَمَرَهُمۡ أَبُوهُم مَّا كَانَ يُغۡنِي عَنۡهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٍ إِلَّا حَاجَةٗ فِي نَفۡسِ يَعۡقُوبَ قَضَىٰهَاۚ وَإِنَّهُۥ لَذُو عِلۡمٖ لِّمَا عَلَّمۡنَٰهُ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Va cun hamon guna ki padaraşon ʙa onon dastur doda ʙud, vorid şudand. [In şevai vurud] Eşonro az [qazoi] Alloh taolo ʙoznadoşt, vale [har ci ʙud] nijozi qalʙi Ja'quʙro ʙarovarda kard. Ū az [ʙarakati] on ci ʙad-ū omūxta ʙudem, doroi donişe farovon ʙud, vale ʙeştari mardum namedonand
Surah Yusuf, Verse 68
وَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَىٰ يُوسُفَ ءَاوَىٰٓ إِلَيۡهِ أَخَاهُۖ قَالَ إِنِّيٓ أَنَا۠ أَخُوكَ فَلَا تَبۡتَئِسۡ بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Va cun [ʙarodaron] ʙar Jusuf vorid şudand, ʙarodaraş [Binjomin]-ro nazdi xud çoj dod [va ʙa ohistagī ʙa ū] guft: «Man ʙarodarat hastam, pas, az korhoe, ki [ʙarodaronamon] mekardand, anduhgin maʙoş»
Surah Yusuf, Verse 69
فَلَمَّا جَهَّزَهُم بِجَهَازِهِمۡ جَعَلَ ٱلسِّقَايَةَ فِي رَحۡلِ أَخِيهِ ثُمَّ أَذَّنَ مُؤَذِّنٌ أَيَّتُهَا ٱلۡعِيرُ إِنَّكُمۡ لَسَٰرِقُونَ
Pas, hangome ki ʙorhojaşonro omoda kard, çomi [podşoh]-ro dar ʙori ʙarodaraş [Binjomin] guzoşt, on goh nidodihandae ʙong ʙarovard [ki]: «Ej korvonijon, hatman, şumo duzd hasted»
Surah Yusuf, Verse 70
قَالُواْ وَأَقۡبَلُواْ عَلَيۡهِم مَّاذَا تَفۡقِدُونَ
[Barodaroni Jusuf] Rū ʙa onon kardand va guftand: «Ci gum kardaed»
Surah Yusuf, Verse 71
قَالُواْ نَفۡقِدُ صُوَاعَ ٱلۡمَلِكِ وَلِمَن جَآءَ بِهِۦ حِمۡلُ بَعِيرٖ وَأَنَا۠ بِهِۦ زَعِيمٞ
[Korguzoron] Guftand: «Pajmonai podşohro gum kardaem va [on ki ʙong ʙarovarda ʙud, guft] har ki onro ʙijovarad, jak ʙori şutur [çoiza] dorad va man zomini in [podoş] hastam»
Surah Yusuf, Verse 72
قَالُواْ تَٱللَّهِ لَقَدۡ عَلِمۡتُم مَّا جِئۡنَا لِنُفۡسِدَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا كُنَّا سَٰرِقِينَ
[Barodaroni Jusuf] Guftand: «Ba Alloh taolo savgand, şumo medoned, ki mo najomadaem, to dar in sarzamin fasod kunem va mo [hargiz] duzd naʙudaem»
Surah Yusuf, Verse 73
قَالُواْ فَمَا جَزَـٰٓؤُهُۥٓ إِن كُنتُمۡ كَٰذِبِينَ
[Onon] Guftand: «Pas, agar durūƣgū ʙoşed, kajfaraş cist»
Surah Yusuf, Verse 74
قَالُواْ جَزَـٰٓؤُهُۥ مَن وُجِدَ فِي رَحۡلِهِۦ فَهُوَ جَزَـٰٓؤُهُۥۚ كَذَٰلِكَ نَجۡزِي ٱلظَّـٰلِمِينَ
Guftand: «Kajfari kase, ki [on pajmona] dar ʙoraş pajdo şavad, [in ast, ki] xudaş kajfari on ʙoşad [va ʙa ʙardagii şumo darojad]. Mo sitamgoronro in guna muçozot mekunem»
Surah Yusuf, Verse 75
فَبَدَأَ بِأَوۡعِيَتِهِمۡ قَبۡلَ وِعَآءِ أَخِيهِ ثُمَّ ٱسۡتَخۡرَجَهَا مِن وِعَآءِ أَخِيهِۚ كَذَٰلِكَ كِدۡنَا لِيُوسُفَۖ مَا كَانَ لِيَأۡخُذَ أَخَاهُ فِي دِينِ ٱلۡمَلِكِ إِلَّآ أَن يَشَآءَ ٱللَّهُۚ نَرۡفَعُ دَرَجَٰتٖ مَّن نَّشَآءُۗ وَفَوۡقَ كُلِّ ذِي عِلۡمٍ عَلِيمٞ
Pas, [Jusuf] peş az ʙori ʙarodaraş, şurū' ʙa [çustuçūi] ʙorhoi onon kard, sipas on [pajmona]-ro az ʙori ʙarodaraş ʙerun kaşid. In guna ʙaroi Jusuf coraandeşī kardem, [to ʙitavonad Binjominro nazdi xud nigah dorad, zero ū] tiʙqi oini podşohi [Misr] nametavonist ʙarodaraşro ʙozdoşt kunad, magar in ki Alloh taolo ʙixohad. Mo daraçoti har kiro ʙixohem ʙolo meʙarem va [ʙidoned, ki] farotar az har sohiʙdonişe donişvare hast
Surah Yusuf, Verse 76
۞قَالُوٓاْ إِن يَسۡرِقۡ فَقَدۡ سَرَقَ أَخٞ لَّهُۥ مِن قَبۡلُۚ فَأَسَرَّهَا يُوسُفُ فِي نَفۡسِهِۦ وَلَمۡ يُبۡدِهَا لَهُمۡۚ قَالَ أَنتُمۡ شَرّٞ مَّكَانٗاۖ وَٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا تَصِفُونَ
[Barodaron] Guftand: «Agar ū duzdī kardaast [şigift nest, caro ki] ʙarodaraş [niz] peş az in duzdī karda ʙud. Pas, Jusuf onro dar dili xeş pinhon doşt va [norohatiaş] ʙar onon oşkor nakard [va ʙo xud] guft: «Şumo az nazari çojgoh [az on ci vonamud mekuned], ʙadtared va Alloh taolo ʙa on ci ʙajon mekuned, donotar ast»
Surah Yusuf, Verse 77
قَالُواْ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلۡعَزِيزُ إِنَّ لَهُۥٓ أَبٗا شَيۡخٗا كَبِيرٗا فَخُذۡ أَحَدَنَا مَكَانَهُۥٓۖ إِنَّا نَرَىٰكَ مِنَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
Guftand: «Ej Aziz, ū padari pire dorad [ki toqati durii farzandaşro nadorad], pas, jake az moro ʙa çoji ū ʙigir. Ba rostī, ki mo turo az nakukoron meʙinem»
Surah Yusuf, Verse 78
قَالَ مَعَاذَ ٱللَّهِ أَن نَّأۡخُذَ إِلَّا مَن وَجَدۡنَا مَتَٰعَنَا عِندَهُۥٓ إِنَّآ إِذٗا لَّظَٰلِمُونَ
[Jusuf] Guft: «Panoh ʙar Alloh taolo, ki çuz on kasero, ki kolojamonro nazdaş joftaem, ʙozdoşt kunem! On goh [agar cunin kunem] hatman, sitamgor xohem ʙud»
Surah Yusuf, Verse 79
فَلَمَّا ٱسۡتَيۡـَٔسُواْ مِنۡهُ خَلَصُواْ نَجِيّٗاۖ قَالَ كَبِيرُهُمۡ أَلَمۡ تَعۡلَمُوٓاْ أَنَّ أَبَاكُمۡ قَدۡ أَخَذَ عَلَيۡكُم مَّوۡثِقٗا مِّنَ ٱللَّهِ وَمِن قَبۡلُ مَا فَرَّطتُمۡ فِي يُوسُفَۖ فَلَنۡ أَبۡرَحَ ٱلۡأَرۡضَ حَتَّىٰ يَأۡذَنَ لِيٓ أَبِيٓ أَوۡ يَحۡكُمَ ٱللَّهُ لِيۖ وَهُوَ خَيۡرُ ٱلۡحَٰكِمِينَ
Pas, cun [ʙarodaron] az ū noumed şudand, naçvokunon ʙa gūşae raftand. [Barodari] Buzurgaşon guft: «Magar namedoned, ki padaraton ʙo nomi Alloh taolo pajmone ustuvor az şumo giriftaast va peştar [niz] dar mavridi Jusuf ci kūtohie karded? Man hargiz az in sarzamin nameravam, to padaram ʙa man içozati [ʙozgaşt] dihad jo [on ki] Alloh taolo dar ʙoraam dovarī kunad, [ki] ʙe tardid, Ū ʙehtarin dovar ast
Surah Yusuf, Verse 80
ٱرۡجِعُوٓاْ إِلَىٰٓ أَبِيكُمۡ فَقُولُواْ يَـٰٓأَبَانَآ إِنَّ ٱبۡنَكَ سَرَقَ وَمَا شَهِدۡنَآ إِلَّا بِمَا عَلِمۡنَا وَمَا كُنَّا لِلۡغَيۡبِ حَٰفِظِينَ
[Şumo] Nazdi padaraton ʙozgarded va ʙigūed: «Ej padar, pisarat duzdī kard va mo çuz ʙa on ci medonistem, guvohī nadodem va az ƣajʙ ogoh naʙudem [ki ʙidonem duzdī mekunad]
Surah Yusuf, Verse 81
وَسۡـَٔلِ ٱلۡقَرۡيَةَ ٱلَّتِي كُنَّا فِيهَا وَٱلۡعِيرَ ٱلَّتِيٓ أَقۡبَلۡنَا فِيهَاۖ وَإِنَّا لَصَٰدِقُونَ
Va az [mardumi] şahre, ki dar on ʙudem va az korvone, ki ʙo on omadem, ʙipurs va mo, hatman, rostgūem»
Surah Yusuf, Verse 82
قَالَ بَلۡ سَوَّلَتۡ لَكُمۡ أَنفُسُكُمۡ أَمۡرٗاۖ فَصَبۡرٞ جَمِيلٌۖ عَسَى ٱللَّهُ أَن يَأۡتِيَنِي بِهِمۡ جَمِيعًاۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡحَكِيمُ
[Ja'quʙ] Guft: «[Cunin nest] Balki havoi nafsi şumo kor [-i noşoista]-ro ʙarojaton orosta ast, pas, [corai kor] saʙre nakust. Umed ast, ki Alloh taolo hamai ononro ʙa man ʙirasonad. Be tardid, Ū donoi hakim ast»
Surah Yusuf, Verse 83
وَتَوَلَّىٰ عَنۡهُمۡ وَقَالَ يَـٰٓأَسَفَىٰ عَلَىٰ يُوسُفَ وَٱبۡيَضَّتۡ عَيۡنَاهُ مِنَ ٱلۡحُزۡنِ فَهُوَ كَظِيمٞ
Va az onon rū ʙigardond va guft: «Dareƣ az Jusuf»! Va caşmonaş az şiddati anduh [va giristan ʙaroi farzandaş] safed şud va hamcunon anduhi xudro furū mexūrd
Surah Yusuf, Verse 84
قَالُواْ تَٱللَّهِ تَفۡتَؤُاْ تَذۡكُرُ يُوسُفَ حَتَّىٰ تَكُونَ حَرَضًا أَوۡ تَكُونَ مِنَ ٱلۡهَٰلِكِينَ
[Pisaronaş] Guftand: «Ba Alloh taolo savgand, tu [on qadr] pajvasta az Jusuf jod mekunī, to [oqiʙat] ʙa saxtī ʙemor şavī jo ʙimirī»
Surah Yusuf, Verse 85
قَالَ إِنَّمَآ أَشۡكُواْ بَثِّي وَحُزۡنِيٓ إِلَى ٱللَّهِ وَأَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
[Ja'quʙ] Guft: «Man az dardu anduhi xeş ʙa [dargohi] Alloh taolo menolam va az [lutfu ʙuzurgii] Alloh taolo cizhoe medonam, ki şumo namedoned»
Surah Yusuf, Verse 86
يَٰبَنِيَّ ٱذۡهَبُواْ فَتَحَسَّسُواْ مِن يُوسُفَ وَأَخِيهِ وَلَا تَاْيۡـَٔسُواْ مِن رَّوۡحِ ٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ لَا يَاْيۡـَٔسُ مِن رَّوۡحِ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلۡقَوۡمُ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Ej pisaronam, ʙiraved va dar ʙorai Jusuf va ʙarodaronaş çustuçū kuned [va xaʙar ʙigired] va az rahmati Alloh taolo ma'jus naşaved, [caro ki] çuz gurūhi kofiron, kase az rahmati Alloh taolo ma'jus namegardad»
Surah Yusuf, Verse 87
فَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَيۡهِ قَالُواْ يَـٰٓأَيُّهَا ٱلۡعَزِيزُ مَسَّنَا وَأَهۡلَنَا ٱلضُّرُّ وَجِئۡنَا بِبِضَٰعَةٖ مُّزۡجَىٰةٖ فَأَوۡفِ لَنَا ٱلۡكَيۡلَ وَتَصَدَّقۡ عَلَيۡنَآۖ إِنَّ ٱللَّهَ يَجۡزِي ٱلۡمُتَصَدِّقِينَ
Pas, cun [pisaroni Ja'quʙ ʙa Misr raftand va] ʙar ū [ Jusuf] vorid şudand, guftand: «Ej Aziz, ʙa mo va xonadonamon [dar asari faqru xuşksolī] saxtii farovone rasidaast va [inak] koloi nociz [va moli andake ʙaroi xaridi ƣalla] ʙo xud ovardaem, pas, pajmonaro ʙarojamon komil kun va ʙar mo sadaqa [va ʙaxşiş] kun. Be tardid, Alloh taolo ʙaxşandagonro podoş medihad»
Surah Yusuf, Verse 88
قَالَ هَلۡ عَلِمۡتُم مَّا فَعَلۡتُم بِيُوسُفَ وَأَخِيهِ إِذۡ أَنتُمۡ جَٰهِلُونَ
[Jusuf] Guft: «Ojo donisted, ki vaqte [az oqiʙati koraton] ʙexaʙar ʙuded, dar haqqi Jusuf va ʙarodaraş ci karded»
Surah Yusuf, Verse 89
قَالُوٓاْ أَءِنَّكَ لَأَنتَ يُوسُفُۖ قَالَ أَنَا۠ يُوسُفُ وَهَٰذَآ أَخِيۖ قَدۡ مَنَّ ٱللَّهُ عَلَيۡنَآۖ إِنَّهُۥ مَن يَتَّقِ وَيَصۡبِرۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ
[Onon] Guftand: «Ojo ʙa rostī, tu [hamon] Jusufī»? Ū guft: «[Ore] Man Jusufam va in ʙarodari man ast. Jaqinan, Alloh taolo ʙar mo minnat nihod. Ba rostī, har ki parhezkorī va şikeʙoī kunad, pas, [ʙidonad, ki] ʙe tardid, Alloh taolo podoşi nakukoronro taʙoh namekunad»
Surah Yusuf, Verse 90
قَالُواْ تَٱللَّهِ لَقَدۡ ءَاثَرَكَ ٱللَّهُ عَلَيۡنَا وَإِن كُنَّا لَخَٰطِـِٔينَ
[Barodaronaş] Guftand: «Ba Alloh taolo savgand, [ki] jaqinan, Alloh taolo turo ʙar mo ʙartarī dodaast va mo, hatman, xatokor ʙudem»
Surah Yusuf, Verse 91
قَالَ لَا تَثۡرِيبَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡيَوۡمَۖ يَغۡفِرُ ٱللَّهُ لَكُمۡۖ وَهُوَ أَرۡحَمُ ٱلرَّـٰحِمِينَ
[Jusuf] Guft: «Imrūz heç sarzanişe ʙar şumo nest. Alloh taolo şumoro meomurzad va Ū mehruʙontarini mehruʙonon ast
Surah Yusuf, Verse 92
ٱذۡهَبُواْ بِقَمِيصِي هَٰذَا فَأَلۡقُوهُ عَلَىٰ وَجۡهِ أَبِي يَأۡتِ بَصِيرٗا وَأۡتُونِي بِأَهۡلِكُمۡ أَجۡمَعِينَ
[Aknun] In perohani maro ʙiʙared va ʙar rūi padaram ʙiandozed, to ʙino gardad va [sipas] hamai xonavodai xudro nazdi man ʙijovared»
Surah Yusuf, Verse 93
وَلَمَّا فَصَلَتِ ٱلۡعِيرُ قَالَ أَبُوهُمۡ إِنِّي لَأَجِدُ رِيحَ يُوسُفَۖ لَوۡلَآ أَن تُفَنِّدُونِ
Va cun korvon [az Misr ʙa sūji Kan'on] ʙa roh aftod, padaraşon [ʙa atrofijonaş] guft: «Agar maro kamxirad naşumored, [megūjam, ki] jaqinan, ʙūji Jusufro ehsos mekunam»
Surah Yusuf, Verse 94
قَالُواْ تَٱللَّهِ إِنَّكَ لَفِي ضَلَٰلِكَ ٱلۡقَدِيمِ
[Onon] Guftand: «Ba Alloh taolo savgand, ki hatman, [ʙoz ham] dar iştiʙohi derinaat hastī»
Surah Yusuf, Verse 95
فَلَمَّآ أَن جَآءَ ٱلۡبَشِيرُ أَلۡقَىٰهُ عَلَىٰ وَجۡهِهِۦ فَٱرۡتَدَّ بَصِيرٗاۖ قَالَ أَلَمۡ أَقُل لَّكُمۡ إِنِّيٓ أَعۡلَمُ مِنَ ٱللَّهِ مَا لَا تَعۡلَمُونَ
Pas, cun muƶdarason omad va on [perohan]-ro ʙar cehrai ū afkand, pas, nogahon ʙino şud [va] guft: «Ojo ʙa şumo naguftam, ki man az [lutfu ʙuzurgii] Alloh taolo cizhoe medonam, ki şumo namedoned»
Surah Yusuf, Verse 96
قَالُواْ يَـٰٓأَبَانَا ٱسۡتَغۡفِرۡ لَنَا ذُنُوبَنَآ إِنَّا كُنَّا خَٰطِـِٔينَ
Guftand: «Ej padar, ʙaroi mo [ʙa xotiri] gunohonamon omurziş ʙixoh, [caro ki] jaqinan, mo gunahgor ʙudem»
Surah Yusuf, Verse 97
قَالَ سَوۡفَ أَسۡتَغۡفِرُ لَكُمۡ رَبِّيٓۖ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡغَفُورُ ٱلرَّحِيمُ
[Ja'quʙ] Guft: «Ba zudī ʙarojaton az Parvardigoram omurziş metalaʙam. Be tardid, Ū omurzandai mehruʙon ast»
Surah Yusuf, Verse 98
فَلَمَّا دَخَلُواْ عَلَىٰ يُوسُفَ ءَاوَىٰٓ إِلَيۡهِ أَبَوَيۡهِ وَقَالَ ٱدۡخُلُواْ مِصۡرَ إِن شَآءَ ٱللَّهُ ءَامِنِينَ
Pas, [hamagī ʙa Misr raftand va] cun ʙar Jusuf vorid şudand, ū padaru modaraşro [dar oƣūş girift va] nazdi xud çoj dodu guft: «[Hamagī ʙa Misr daroed, ki inşoalloh [az har guna ozore] emin xohed ʙud»
Surah Yusuf, Verse 99
وَرَفَعَ أَبَوَيۡهِ عَلَى ٱلۡعَرۡشِ وَخَرُّواْ لَهُۥ سُجَّدٗاۖ وَقَالَ يَـٰٓأَبَتِ هَٰذَا تَأۡوِيلُ رُءۡيَٰيَ مِن قَبۡلُ قَدۡ جَعَلَهَا رَبِّي حَقّٗاۖ وَقَدۡ أَحۡسَنَ بِيٓ إِذۡ أَخۡرَجَنِي مِنَ ٱلسِّجۡنِ وَجَآءَ بِكُم مِّنَ ٱلۡبَدۡوِ مِنۢ بَعۡدِ أَن نَّزَغَ ٱلشَّيۡطَٰنُ بَيۡنِي وَبَيۡنَ إِخۡوَتِيٓۚ إِنَّ رَبِّي لَطِيفٞ لِّمَا يَشَآءُۚ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلۡعَلِيمُ ٱلۡحَكِيمُ
Va padaru modaraşro ʙar taxt nişond va [hamagī] ʙarojaş ʙa saçda aftodand va [Jusuf] guft: «Padarçon, in ta'ʙir [-i hamon] xoʙam ast, ki peştar dida ʙudam. Parvardigoram onro rost gardonid [va tahaqquq ʙaxşid]. Jaqinan, Ū ʙa man nekī kard, ki maro az zindon ʙerun ovard va pas az on ki şajton mijoni manu ʙarodaronam fitna ʙarpo kard, şumoro az ʙijoʙon [-i Kan'on ʙa Misr] ovard. Be tardid, Parvardigoram dar on ci mexohad, ʙorikʙin ast. Ba rostī, ki Ū donoi hakim ast
Surah Yusuf, Verse 100
۞رَبِّ قَدۡ ءَاتَيۡتَنِي مِنَ ٱلۡمُلۡكِ وَعَلَّمۡتَنِي مِن تَأۡوِيلِ ٱلۡأَحَادِيثِۚ فَاطِرَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ أَنتَ وَلِيِّۦ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۖ تَوَفَّنِي مُسۡلِمٗا وَأَلۡحِقۡنِي بِٱلصَّـٰلِحِينَ
Parvardigoro, maro az farmonravoī [ʙahrae] ato kardī va ilmi ta'ʙiri xoʙho ʙa man omūxtī. Ej Padidovarandai osmonho va zamin, Tuī, ki dar dunjo va oxirat [dūstu] korsozi manī. Maro musulmon [farmonʙardor] ʙimiron va ʙa şoistagon mulhaq farmo»
Surah Yusuf, Verse 101
ذَٰلِكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡغَيۡبِ نُوحِيهِ إِلَيۡكَۖ وَمَا كُنتَ لَدَيۡهِمۡ إِذۡ أَجۡمَعُوٓاْ أَمۡرَهُمۡ وَهُمۡ يَمۡكُرُونَ
[Ej pajomʙar] in [doston] az xaʙarhoi ƣajʙ ast, ki ʙa tu vahj mekunem va hangome ki [ʙarodaroni Jusuf alajhi vaj] ʙadandeşī mekardand va najrang mezadand, tu nazdaşon naʙudī
Surah Yusuf, Verse 102
وَمَآ أَكۡثَرُ ٱلنَّاسِ وَلَوۡ حَرَصۡتَ بِمُؤۡمِنِينَ
Va ʙeştari mardum mu'min nestand, hatto agar [ʙaroi imon ovardanaşon] hirs ʙivarzī
Surah Yusuf, Verse 103
وَمَا تَسۡـَٔلُهُمۡ عَلَيۡهِ مِنۡ أَجۡرٍۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ لِّلۡعَٰلَمِينَ
Tu az onon ʙaroi in [risolat] podoş namexohī. In [Qur'on cize] nest, magar pande ʙaroi çahonijon
Surah Yusuf, Verse 104
وَكَأَيِّن مِّنۡ ءَايَةٖ فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ يَمُرُّونَ عَلَيۡهَا وَهُمۡ عَنۡهَا مُعۡرِضُونَ
Va ci ʙisjor nişonaho dar osmonho va zamin vuçud dorad, ki ʙar onho meguzarand, va [-le] az onho rūj ʙarmegardonand [va tavaççuh namekunand]
Surah Yusuf, Verse 105
وَمَا يُؤۡمِنُ أَكۡثَرُهُم بِٱللَّهِ إِلَّا وَهُم مُّشۡرِكُونَ
Va ʙeştaraşon [dar zohir] ʙa Alloh taolo imon nameovarand, magar on ki [dar amal ʙa nav'e] muşrikand
Surah Yusuf, Verse 106
أَفَأَمِنُوٓاْ أَن تَأۡتِيَهُمۡ غَٰشِيَةٞ مِّنۡ عَذَابِ ٱللَّهِ أَوۡ تَأۡتِيَهُمُ ٱلسَّاعَةُ بَغۡتَةٗ وَهُمۡ لَا يَشۡعُرُونَ
Ojo [muşrikon] emin hastand az in ki azoʙe farogir az çoniʙi Alloh taolo ʙar onon furud ojad jo dar hole ki ƣofiland, nogahon qijomat ʙar eşon faro rasad
Surah Yusuf, Verse 107
قُلۡ هَٰذِهِۦ سَبِيلِيٓ أَدۡعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِۚ عَلَىٰ بَصِيرَةٍ أَنَا۠ وَمَنِ ٱتَّبَعَنِيۖ وَسُبۡحَٰنَ ٱللَّهِ وَمَآ أَنَا۠ مِنَ ٱلۡمُشۡرِكِينَ
[Ej pajomʙar, ʙa mardum] ʙigū: «In rohi man ast. Man ʙo daleli oşkor ʙa sūji Alloh taolo da'vat mekunam va kasone, ki az man pajravī kardand [niz cunin mekunand] va Alloh taolo poku munazzah ast va man az muşrikon nestam»
Surah Yusuf, Verse 108
وَمَآ أَرۡسَلۡنَا مِن قَبۡلِكَ إِلَّا رِجَالٗا نُّوحِيٓ إِلَيۡهِم مِّنۡ أَهۡلِ ٱلۡقُرَىٰٓۗ أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۗ وَلَدَارُ ٱلۡأٓخِرَةِ خَيۡرٞ لِّلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ
Va Mo peş az tu çuz mardone az ahli [hamin] şahrho [-ro ʙa pajomʙarī] nafiristodaem, ki ʙa onon vahj mekardem. Ojo dar zamin gardiş nakardaand, to ʙuʙinand sarançomi kasone, peş az onon ʙudand, cī guna ʙudaast? Va jaqinan, saroi oxirat ʙaroi parhezgoron ʙehtar ast. Ojo nameandeşed
Surah Yusuf, Verse 109
حَتَّىٰٓ إِذَا ٱسۡتَيۡـَٔسَ ٱلرُّسُلُ وَظَنُّوٓاْ أَنَّهُمۡ قَدۡ كُذِبُواْ جَآءَهُمۡ نَصۡرُنَا فَنُجِّيَ مَن نَّشَآءُۖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُنَا عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ
[Mo hamcunon ʙa kofiron muhlat medodem] To on goh ki pajomʙaron [az nuzuli azoʙ] ma'jus şudand va [mardum] pindoştand, ki ʙa onon durūƣ gufta şudaast. [Dar in hangom] Jorii Mo ʙa suroƣaşon omad. Pas, har kiro xostem, naçot joft, va[-le] azoʙi saxti Mo az gurūhi muçrimon ʙozgardonida nameşavad
Surah Yusuf, Verse 110
لَقَدۡ كَانَ فِي قَصَصِهِمۡ عِبۡرَةٞ لِّأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِۗ مَا كَانَ حَدِيثٗا يُفۡتَرَىٰ وَلَٰكِن تَصۡدِيقَ ٱلَّذِي بَيۡنَ يَدَيۡهِ وَتَفۡصِيلَ كُلِّ شَيۡءٖ وَهُدٗى وَرَحۡمَةٗ لِّقَوۡمٖ يُؤۡمِنُونَ
Jaqinan dar dostoni onon ʙaroi xiradmandon iʙratest. In [Qur'on] suxane nest, ki ʙa durūƣ soxta şuda ʙoşad, ʙalki tasdiqkunandai on ci [az kitoʙhoe] ast, ki peş az on [omada] ast va ravşangari hama ciz ast va rahnamudu rahmate ast ʙaroi gurūhe, ki imon meovarad
Surah Yusuf, Verse 111