UAE Prayer Times

  • Dubai
  • Abu Dhabi
  • Sharjah
  • Ajman
  • Fujairah
  • Umm Al Quwain
  • Ras Al Khaimah
  • Quran Translations

Surah Hud - Tajik Translation by Www.islamhouse.com


الٓرۚ كِتَٰبٌ أُحۡكِمَتۡ ءَايَٰتُهُۥ ثُمَّ فُصِّلَتۡ مِن لَّدُنۡ حَكِيمٍ خَبِيرٍ

Alif, lom, ro. In [Qur'on] kitoʙest, ki ojoti on istehkom joftaast va sipas az çoniʙi hakimi ogoh ʙa ravşanī ʙajon şudaast
Surah Hud, Verse 1


أَلَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۚ إِنَّنِي لَكُم مِّنۡهُ نَذِيرٞ وَبَشِيرٞ

[Pajomi pajomʙar in ast] Ki çuz Allohro naparasted, [ki] ʙe tardid, man az sūji Ū ʙarojaton ʙimdihanda va ʙaşoratgar hastam
Surah Hud, Verse 2


وَأَنِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُمَتِّعۡكُم مَّتَٰعًا حَسَنًا إِلَىٰٓ أَجَلٖ مُّسَمّٗى وَيُؤۡتِ كُلَّ ذِي فَضۡلٖ فَضۡلَهُۥۖ وَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ كَبِيرٍ

Va in ki az Parvardigoraton omurziş ʙixohed, sipas ʙa dargohaş tavʙa kuned, to şumoro [dar zindagii dunjo] to saromadi muajjane ʙa xajru xuʙī ʙahramand sozad va ʙa har ʙofazilate [ki jaktoparastī va nakukorī peşa kardaast, podoşu] fuzunī ʙaxşad.Va agar [az imon] rū ʙigardoned, [ʙidoned, ki man] ʙa rostī, ʙarojaton az azoʙi rūze sahmgin metarsam
Surah Hud, Verse 3


إِلَى ٱللَّهِ مَرۡجِعُكُمۡۖ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ

[Şumo ej mardum] Bozgaştaton ʙa sūji Alloh taolo ast va Ū ʙar har cize tavonost
Surah Hud, Verse 4


أَلَآ إِنَّهُمۡ يَثۡنُونَ صُدُورَهُمۡ لِيَسۡتَخۡفُواْ مِنۡهُۚ أَلَا حِينَ يَسۡتَغۡشُونَ ثِيَابَهُمۡ يَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَۚ إِنَّهُۥ عَلِيمُۢ بِذَاتِ ٱلصُّدُورِ

Ogoh ʙoşed! Onho [kufrro] dar sinahojaşon nihon mekunand, to onro az Ū [Alloh taolo] pinhon dorand. Ogoh ʙoşed! On goh ki onon çomahojaşonro ʙar sar mekaşand, Alloh taolo on ci pinhon mesozand va on ci oşkor medorand, [hamaro] medonad. Be tardid, Ū ʙa asrori sinaho donost
Surah Hud, Verse 5


۞وَمَا مِن دَآبَّةٖ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِ رِزۡقُهَا وَيَعۡلَمُ مُسۡتَقَرَّهَا وَمُسۡتَوۡدَعَهَاۚ كُلّٞ فِي كِتَٰبٖ مُّبِينٖ

Va heç çunʙandae dar zamin nest, magar [in ki] rūziaş ʙar uhdai Alloh taolo ast va [Ū] qarorgoh va mahalli margaşro medonad. Hama [inho] dar kitoʙe ravşan [saʙt] ast
Surah Hud, Verse 6


وَهُوَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٖ وَكَانَ عَرۡشُهُۥ عَلَى ٱلۡمَآءِ لِيَبۡلُوَكُمۡ أَيُّكُمۡ أَحۡسَنُ عَمَلٗاۗ وَلَئِن قُلۡتَ إِنَّكُم مَّبۡعُوثُونَ مِنۢ بَعۡدِ ٱلۡمَوۡتِ لَيَقُولَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِنۡ هَٰذَآ إِلَّا سِحۡرٞ مُّبِينٞ

Va Ūst, ki osmonho va zaminro dar şaş rūz ofarid va [peş az on] Arşi Ū ʙar oʙ ʙud, to şumoro ʙiozmojad, ki kadomaton nakukortared. Va agar [ʙa muşrikon] ʙigūed: «Şumo pas az marg ʙarangexta meşaved», kasone, ki kufr varzidand megūjand: «In [Qur'on cize] nest, magar çodue oşkor»
Surah Hud, Verse 7


وَلَئِنۡ أَخَّرۡنَا عَنۡهُمُ ٱلۡعَذَابَ إِلَىٰٓ أُمَّةٖ مَّعۡدُودَةٖ لَّيَقُولُنَّ مَا يَحۡبِسُهُۥٓۗ أَلَا يَوۡمَ يَأۡتِيهِمۡ لَيۡسَ مَصۡرُوفًا عَنۡهُمۡ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ

Va agar mo azoʙaşonro to cand muddate ʙa ta'xir andozem, alʙatta,[az rūji tamasxur] megūjand: «Ci cize mone'i [vuqu'i] on şuda ast?» Ogoh ʙoşed! Rūze, ki [azoʙ] ʙa suroƣaşon ʙijojad, az onon ʙozgardonida naxohad şud va on ciro ʙa masxara megiriftand, domangiraşon xohad şud
Surah Hud, Verse 8


وَلَئِنۡ أَذَقۡنَا ٱلۡإِنسَٰنَ مِنَّا رَحۡمَةٗ ثُمَّ نَزَعۡنَٰهَا مِنۡهُ إِنَّهُۥ لَيَـُٔوسٞ كَفُورٞ

Va agar az çoniʙi xeş rahmate ʙa inson ʙicaşonem, sipas onro az ū ʙigirem, hatman, dilsard [va] nosipos megardad
Surah Hud, Verse 9


وَلَئِنۡ أَذَقۡنَٰهُ نَعۡمَآءَ بَعۡدَ ضَرَّآءَ مَسَّتۡهُ لَيَقُولَنَّ ذَهَبَ ٱلسَّيِّـَٔاتُ عَنِّيٓۚ إِنَّهُۥ لَفَرِحٞ فَخُورٌ

Va agar pas az rançe, ki ʙa ū rasidaast, ne'mate ʙa ū ʙicaşonem, hatman, megūjad: «Saxtiho [va noguvoriho] az man dur şud». Haqqo, ki ū şodmonu faxrfurūş ast
Surah Hud, Verse 10


إِلَّا ٱلَّذِينَ صَبَرُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ أُوْلَـٰٓئِكَ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَأَجۡرٞ كَبِيرٞ

Magar kasone, ki şikeʙoī namudand va korhoi nek kardand. Baroi eşon omurzişu podoşi ʙuzurge [dar peş] ast
Surah Hud, Verse 11


فَلَعَلَّكَ تَارِكُۢ بَعۡضَ مَا يُوحَىٰٓ إِلَيۡكَ وَضَآئِقُۢ بِهِۦ صَدۡرُكَ أَن يَقُولُواْ لَوۡلَآ أُنزِلَ عَلَيۡهِ كَنزٌ أَوۡ جَآءَ مَعَهُۥ مَلَكٌۚ إِنَّمَآ أَنتَ نَذِيرٞۚ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٌ

Va [ej pajomʙar] maʙodo [iʙloƣi] ʙarxe az on ciro, ki ʙa sūjat vahj meşavad, tark kunī va sinaat az on ʙa tang ojad, ki [muşrikon] megūjand: «Caro gançe ʙar ū nozil nagaştaast jo fariştae ʙo ū najomadaast»? Çuz in nest, ki tu faqat ʙimdihandaī va Alloh taolo [muroqiʙu] korguzori har cizest
Surah Hud, Verse 12


أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ فَأۡتُواْ بِعَشۡرِ سُوَرٖ مِّثۡلِهِۦ مُفۡتَرَيَٰتٖ وَٱدۡعُواْ مَنِ ٱسۡتَطَعۡتُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ

Jo megūjand: «[Muhammad] On [kitoʙ]-ro ʙarsoxtaast». Bigū: «Agar rost megūed, dah sura ʙarsoxta hammonandi on ʙijovared va ʙa çuz Alloh taolo har kiro metavoned, ʙa jorī ʙixoned»
Surah Hud, Verse 13


فَإِلَّمۡ يَسۡتَجِيبُواْ لَكُمۡ فَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّمَآ أُنزِلَ بِعِلۡمِ ٱللَّهِ وَأَن لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَهَلۡ أَنتُم مُّسۡلِمُونَ

Pas, agar onon da'vatatonro napaziruftand, ʙidoned, ki [Qur'on] faqat ʙa ilmi Alloh taolo nozil şudaast va in ki heç ma'ʙude [ʙarhaq] çuz Ū nest. Pas, ojo taslim [-i amri Alloh taolo va pajomʙar] meşaved
Surah Hud, Verse 14


مَن كَانَ يُرِيدُ ٱلۡحَيَوٰةَ ٱلدُّنۡيَا وَزِينَتَهَا نُوَفِّ إِلَيۡهِمۡ أَعۡمَٰلَهُمۡ فِيهَا وَهُمۡ فِيهَا لَا يُبۡخَسُونَ

Kasone, ki zindagii dunjo va taçammuli onro mexohand, [podoşi] korhojaşonro dar in [dunjo] ʙa tamomī ʙa onon medihem va dar on [podoş heç] kamu koste naxohand did
Surah Hud, Verse 15


أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ لَيۡسَ لَهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا ٱلنَّارُۖ وَحَبِطَ مَا صَنَعُواْ فِيهَا وَبَٰطِلٞ مَّا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Inon kasone hastand, ki dar oxirat ʙa çuz otaş [-i duzax heç nasiʙe] naxohand doşt va on ci dar dunjo ançom dodaand, ʙar ʙod raftaast va on ci mekardand, taʙoh ast
Surah Hud, Verse 16


أَفَمَن كَانَ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّهِۦ وَيَتۡلُوهُ شَاهِدٞ مِّنۡهُ وَمِن قَبۡلِهِۦ كِتَٰبُ مُوسَىٰٓ إِمَامٗا وَرَحۡمَةًۚ أُوْلَـٰٓئِكَ يُؤۡمِنُونَ بِهِۦۚ وَمَن يَكۡفُرۡ بِهِۦ مِنَ ٱلۡأَحۡزَابِ فَٱلنَّارُ مَوۡعِدُهُۥۚ فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّنۡهُۚ إِنَّهُ ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يُؤۡمِنُونَ

Ojo kase [pajomʙar], ki daleli oşkore [Qur'on] az Parvardigoraş dorad va şohide [Çaʙrail] az çoniʙi Ū [Alloh taolo] onro mexonad, [hammonandi kofironi gumroh ast] va hol on ki peş az on niz Mūso rohnamo va mojai rahmat [-i eşon] ʙud. Inon [musulmonon] ʙa on [kitoʙ] imon dorand va har kase az gurūhho[-i muxtalifi muşrikon], ki ʙa on kufr ʙivarzad [va inkoraş kunad], otaşi duzax va'dagohi ūst. Pas,[ej pajomʙar] az [Qur'on va haqiqati va'dahoi] on dar tardid maʙoş. Be tardid, on [kitoʙe] rostu durust az sūi Parvardigori tust, vale ʙeştari mardum imon nameovarand
Surah Hud, Verse 17


وَمَنۡ أَظۡلَمُ مِمَّنِ ٱفۡتَرَىٰ عَلَى ٱللَّهِ كَذِبًاۚ أُوْلَـٰٓئِكَ يُعۡرَضُونَ عَلَىٰ رَبِّهِمۡ وَيَقُولُ ٱلۡأَشۡهَٰدُ هَـٰٓؤُلَآءِ ٱلَّذِينَ كَذَبُواْ عَلَىٰ رَبِّهِمۡۚ أَلَا لَعۡنَةُ ٱللَّهِ عَلَى ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va kist sitamgortar az on kas, ki [ʙo nisʙat dodani farzand jo şarik] ʙar Alloh taolo durūƣ meʙandad? Onon [rūzi qijomat] ʙar Parvardigoraşon arza meşavand va guvohon [pajomʙaron va fariştagon] megūjand: «Inho hamon kasone hastand, ki ʙar Parvardigoraşon durūƣ meʙastand». Hon! La'nati Alloh taolo ʙar sitamgoroni [muşrik] ʙod
Surah Hud, Verse 18


ٱلَّذِينَ يَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ ٱللَّهِ وَيَبۡغُونَهَا عِوَجٗا وَهُم بِٱلۡأٓخِرَةِ هُمۡ كَٰفِرُونَ

[Hamon] kasone, ki [mardumro] az rohi Alloh taolo ʙozmedorand va onro munharif mexohand va onon xud oxiratro ʙovar nadorand
Surah Hud, Verse 19


أُوْلَـٰٓئِكَ لَمۡ يَكُونُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ وَمَا كَانَ لَهُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَۘ يُضَٰعَفُ لَهُمُ ٱلۡعَذَابُۚ مَا كَانُواْ يَسۡتَطِيعُونَ ٱلسَّمۡعَ وَمَا كَانُواْ يُبۡصِرُونَ

Onon dar zamin notavonkunanda [-i Alloh az azoʙi xeş] nestand va çuz Alloh taolo dūstone nadorand. Azoʙ ʙar eşon ducand meşavad,[caro ki] onon na tavoni şunidan [-i haqro] doştand va na [haqoiqro] medidand
Surah Hud, Verse 20


أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ خَسِرُوٓاْ أَنفُسَهُمۡ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ

Inonand, ki ʙa xeş zijon zadand va durūƣhoe, ki meʙoftand, [hama] mahvu noʙud şud
Surah Hud, Verse 21


لَا جَرَمَ أَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ هُمُ ٱلۡأَخۡسَرُونَ

Noguzir onon dar oxirat az hama zijonkortarand
Surah Hud, Verse 22


إِنَّ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ وَأَخۡبَتُوٓاْ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ أُوْلَـٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Kasone, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand va dar ʙaroʙari Parvardigoraşon furūtanī namudaand, inon jaqinan ʙihiştiand [va] ham inon dar on çovidonand
Surah Hud, Verse 23


۞مَثَلُ ٱلۡفَرِيقَيۡنِ كَٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡأَصَمِّ وَٱلۡبَصِيرِ وَٱلسَّمِيعِۚ هَلۡ يَسۡتَوِيَانِ مَثَلًاۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ

Masali in du gurūh [kofiru mu'min] hammonandi noʙino va noşunavo [az jak sū] va ʙino va şunavo [az sūji digar] ast. Ojo ʙo jakdigar ʙaroʙarand? Ojo pand namegired
Surah Hud, Verse 24


وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا نُوحًا إِلَىٰ قَوۡمِهِۦٓ إِنِّي لَكُمۡ نَذِيرٞ مُّبِينٌ

Va ʙa rostī Mo Nuhro ʙa sūji qavmaş firistodem [ʙo in pajom], ki: «Ba rostī, ki man ʙarojaton ʙimdihandae oşkoram
Surah Hud, Verse 25


أَن لَّا تَعۡبُدُوٓاْ إِلَّا ٱللَّهَۖ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٍ أَلِيمٖ

Çuz Allohro naparasted, [ki] ʙe tardid man az azoʙi rūze dardnok ʙar şumo metarsam»
Surah Hud, Verse 26


فَقَالَ ٱلۡمَلَأُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن قَوۡمِهِۦ مَا نَرَىٰكَ إِلَّا بَشَرٗا مِّثۡلَنَا وَمَا نَرَىٰكَ ٱتَّبَعَكَ إِلَّا ٱلَّذِينَ هُمۡ أَرَاذِلُنَا بَادِيَ ٱلرَّأۡيِ وَمَا نَرَىٰ لَكُمۡ عَلَيۡنَا مِن فَضۡلِۭ بَلۡ نَظُنُّكُمۡ كَٰذِبِينَ

Buzurgone az qavmi ū, ki kufr varzida ʙudand, [dar posux] guftand: «Turo çuz ʙaşare hammonandi xeş nameʙinem va ʙa çuz furūmojagoni mo [on ham nadonista va] nasançida [kasi digarero] nameʙinem, ki az tu pajravī karda ʙoşad va ʙarojaton [heç] ʙartarie ʙar xud nameʙinem, ʙalki şumoro durūƣgū mepindorem»
Surah Hud, Verse 27


قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي رَحۡمَةٗ مِّنۡ عِندِهِۦ فَعُمِّيَتۡ عَلَيۡكُمۡ أَنُلۡزِمُكُمُوهَا وَأَنتُمۡ لَهَا كَٰرِهُونَ

[Nuh] guft: «Ej qavmi man, ʙa man ʙigūed, [ki] agar az sūji Parvardigoram dalel [-u mu'çizai] oşkore doşta ʙoşam va Ū az çoniʙi xeş ʙa man rahmate [ nuʙuvvat] ʙaxşida ʙoşad va [in mavhiʙat] az didi şumo pūşida ʙoşad, ojo mo metavonem ʙa [pazirişi] on vodoraton kunem va hol on ki karohat dored
Surah Hud, Verse 28


وَيَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ مَالًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱللَّهِۚ وَمَآ أَنَا۠ بِطَارِدِ ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْۚ إِنَّهُم مُّلَٰقُواْ رَبِّهِمۡ وَلَٰكِنِّيٓ أَرَىٰكُمۡ قَوۡمٗا تَجۡهَلُونَ

Va ej qavmi man, ʙaroi in [risolat man heç sarvat] va mole az şumo darxost namekunam. Podoşi man çuz ʙar [uhdai] Alloh taolo nest va kasonero, ki imon ovardaand, az xud nameronam. Be tardid, [rūzi qijomat] onon muloqotkunandai Parvardigori xeşand, vale man şumoro gurūhe meʙinam, ki nodonī mekuned
Surah Hud, Verse 29


وَيَٰقَوۡمِ مَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِن طَرَدتُّهُمۡۚ أَفَلَا تَذَكَّرُونَ

Va ej qavmi man, agar man ononro tard kunam, kist, ki maro dar ʙaroʙari [kajfari] Alloh taolo jorī kunad? Pas, ojo pand namegired
Surah Hud, Verse 30


وَلَآ أَقُولُ لَكُمۡ عِندِي خَزَآئِنُ ٱللَّهِ وَلَآ أَعۡلَمُ ٱلۡغَيۡبَ وَلَآ أَقُولُ إِنِّي مَلَكٞ وَلَآ أَقُولُ لِلَّذِينَ تَزۡدَرِيٓ أَعۡيُنُكُمۡ لَن يُؤۡتِيَهُمُ ٱللَّهُ خَيۡرًاۖ ٱللَّهُ أَعۡلَمُ بِمَا فِيٓ أَنفُسِهِمۡ إِنِّيٓ إِذٗا لَّمِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va ʙa şumo namegūjam, ki gançinahoi Alloh taolo nazdi man ast va ƣajʙ namedonam va namegūjam, ki man fariştaam va dar ʙorai kasone, ki ʙa caşmi şumo haqir meojand, namegūjam, ki Alloh taolo xajre nasiʙaşon naxohad kard. Alloh taolo ʙa on ci dar dilhoi eşon ast, ogohtar ast. [Agar cunin ʙigūjam] Dar on surat, hatman, az sitamgoron xoham ʙud»
Surah Hud, Verse 31


قَالُواْ يَٰنُوحُ قَدۡ جَٰدَلۡتَنَا فَأَكۡثَرۡتَ جِدَٰلَنَا فَأۡتِنَا بِمَا تَعِدُنَآ إِن كُنتَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ

[Qavmaş] Guftand: «Ej Nuh, ʙa rostī, ki ʙo mo çidol kardī va ʙisjor [ham] çidol kardī, pas, agar rost megūī, on ci [az azoʙ]-ro, ki ʙa mo va'da medihī, ʙijovar»
Surah Hud, Verse 32


قَالَ إِنَّمَا يَأۡتِيكُم بِهِ ٱللَّهُ إِن شَآءَ وَمَآ أَنتُم بِمُعۡجِزِينَ

[Nuh] Guft: «Tanho Alloh taolo ast, ki agar ʙixohad, onro ʙar [sari] şumo meovarad va şumo oçizkunanda [-i Ū az azoʙ kardan] nested
Surah Hud, Verse 33


وَلَا يَنفَعُكُمۡ نُصۡحِيٓ إِنۡ أَرَدتُّ أَنۡ أَنصَحَ لَكُمۡ إِن كَانَ ٱللَّهُ يُرِيدُ أَن يُغۡوِيَكُمۡۚ هُوَ رَبُّكُمۡ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ

Va agar man ʙixoham nasihataton kunam, nasihat kardani man sude ʙarojaton nadorad, agar Alloh taolo ʙixohad [ki noʙudu] gumrohaton sozad. Ū Parvardigori şumost va [hamagī] ʙa sūjaş ʙozgardonda meşaved»
Surah Hud, Verse 34


أَمۡ يَقُولُونَ ٱفۡتَرَىٰهُۖ قُلۡ إِنِ ٱفۡتَرَيۡتُهُۥ فَعَلَيَّ إِجۡرَامِي وَأَنَا۠ بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُجۡرِمُونَ

Ojo [muşrikon] megūjand: «Ū [Muhammad] in suxanonro ʙa durūƣ ʙa Alloh taolo nisʙat dodaast? Bigū: «Agar man inhoro az peşi xud soxta ʙoşam va ʙa Ū nisʙat diham, gunohaş ʙar [uhdai] man, va[-le] man az gunohoni şumo ʙezoram»
Surah Hud, Verse 35


وَأُوحِيَ إِلَىٰ نُوحٍ أَنَّهُۥ لَن يُؤۡمِنَ مِن قَوۡمِكَ إِلَّا مَن قَدۡ ءَامَنَ فَلَا تَبۡتَئِسۡ بِمَا كَانُواْ يَفۡعَلُونَ

Va ʙa Nuh vahj şud, ki: «Az qavmi tu çuz kasone, ki imon ovardaand, digar heç kas imon nameovarad, pas, ʙar on ci mekardand, ƣam maxūr
Surah Hud, Verse 36


وَٱصۡنَعِ ٱلۡفُلۡكَ بِأَعۡيُنِنَا وَوَحۡيِنَا وَلَا تُخَٰطِبۡنِي فِي ٱلَّذِينَ ظَلَمُوٓاْ إِنَّهُم مُّغۡرَقُونَ

Va [aknun] kiştiro zeri nazari Mo va ʙa vahj [va rohnamoī]-i Mo ʙisoz va dar ʙorai kasone, ki sitam kardand, ʙo Man suxan magū [caro ki] onho, hatman, ƣarqşudanī hastand»
Surah Hud, Verse 37


وَيَصۡنَعُ ٱلۡفُلۡكَ وَكُلَّمَا مَرَّ عَلَيۡهِ مَلَأٞ مِّن قَوۡمِهِۦ سَخِرُواْ مِنۡهُۚ قَالَ إِن تَسۡخَرُواْ مِنَّا فَإِنَّا نَسۡخَرُ مِنكُمۡ كَمَا تَسۡخَرُونَ

Va [Nuh] kiştiro mesoxt va gohe ʙuzurgone az qavmaş ʙar ū meguzaştand, masxaraaş mekardand. [Ū] Meguft: «Agar moro masxara mekuned, mo niz [ʙa hangomaş] ʙa hamon surate, ki moro masxara mekuned, şumoro masxara xohem kard
Surah Hud, Verse 38


فَسَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَيَحِلُّ عَلَيۡهِ عَذَابٞ مُّقِيمٌ

Ba zudī xohed donist, ki azoʙi [ilohī] suroƣi ci kase meojad, ki xoraş sozad va azoʙe pojdor ʙar ū furud ojad»
Surah Hud, Verse 39


حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَ أَمۡرُنَا وَفَارَ ٱلتَّنُّورُ قُلۡنَا ٱحۡمِلۡ فِيهَا مِن كُلّٖ زَوۡجَيۡنِ ٱثۡنَيۡنِ وَأَهۡلَكَ إِلَّا مَن سَبَقَ عَلَيۡهِ ٱلۡقَوۡلُ وَمَنۡ ءَامَنَۚ وَمَآ ءَامَنَ مَعَهُۥٓ إِلَّا قَلِيلٞ

[In holat hamcunon idoma doşt] to zamone, ki farmon [-i azoʙ] faro rasid va [oʙ az] tanūr çūşidan girift. [Ba Nuh] guftem: «Az [az hajvonot] jak çuft [nar va moda] dar on [kiştī] savor kun va [hamcunin] xonadonatro, ʙa çuz kase, ki va'da [-i halok] qaʙlan ʙar ū muqarrar şudaast va [niz] kasonero, ki imon ovardaand [niz savor kun]».Va çuz iddai andake hamrohi ū imon naovarda ʙudand
Surah Hud, Verse 40


۞وَقَالَ ٱرۡكَبُواْ فِيهَا بِسۡمِ ٱللَّهِ مَجۡرٜىٰهَا وَمُرۡسَىٰهَآۚ إِنَّ رَبِّي لَغَفُورٞ رَّحِيمٞ

[Nuh] Guft: «Dar on [kiştī] savor şaved. Harakat va tavaqqufaş ʙa nom [-u xosti] Alloh taolo ast. Be tardid, Parvardigoram omurzandavu mehruʙon ast»
Surah Hud, Verse 41


وَهِيَ تَجۡرِي بِهِمۡ فِي مَوۡجٖ كَٱلۡجِبَالِ وَنَادَىٰ نُوحٌ ٱبۡنَهُۥ وَكَانَ فِي مَعۡزِلٖ يَٰبُنَيَّ ٱرۡكَب مَّعَنَا وَلَا تَكُن مَّعَ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Va on [kiştī] ononro dar mijoni amvoçi kūhpajkare [peş] meʙurd va Nuh pisaraşro, ki dar kanore [istoda] ʙud, sado zad: «Pisaram, ʙo mo savor şav va hamrohi kofiron maʙoş»
Surah Hud, Verse 42


قَالَ سَـَٔاوِيٓ إِلَىٰ جَبَلٖ يَعۡصِمُنِي مِنَ ٱلۡمَآءِۚ قَالَ لَا عَاصِمَ ٱلۡيَوۡمَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِ إِلَّا مَن رَّحِمَۚ وَحَالَ بَيۡنَهُمَا ٱلۡمَوۡجُ فَكَانَ مِنَ ٱلۡمُغۡرَقِينَ

[Pisari Nuh] Guft: «Ba kūhe panoh xoham ʙurd, ki az oʙ hifzam kunad». [Nuh] Guft: «Imrūz heç nigahdorandae dar ʙaroʙari farmoni Alloh taolo nest, magar kase, ki [Alloh taolo] ʙa ū rahm kunad».Va[-le nogoh] mavç dar mijoni on du fosila andoxt, pas, [vaj niz] az ƣarqşudagon gardid
Surah Hud, Verse 43


وَقِيلَ يَـٰٓأَرۡضُ ٱبۡلَعِي مَآءَكِ وَيَٰسَمَآءُ أَقۡلِعِي وَغِيضَ ٱلۡمَآءُ وَقُضِيَ ٱلۡأَمۡرُ وَٱسۡتَوَتۡ عَلَى ٱلۡجُودِيِّۖ وَقِيلَ بُعۡدٗا لِّلۡقَوۡمِ ٱلظَّـٰلِمِينَ

Va gufta şud: «Ej zamin, oʙatro furū ʙar va ej osmon [az ʙoridan] ʙoz ist va oʙ furū nişast va kor ʙa ançom rasid va [kiştī] ʙar [kūhi] Çudī qaror girift va gufta şud: «Durī [az rahmati ilohī] ʙar gurūhi sitamgoron ʙod»
Surah Hud, Verse 44


وَنَادَىٰ نُوحٞ رَّبَّهُۥ فَقَالَ رَبِّ إِنَّ ٱبۡنِي مِنۡ أَهۡلِي وَإِنَّ وَعۡدَكَ ٱلۡحَقُّ وَأَنتَ أَحۡكَمُ ٱلۡحَٰكِمِينَ

Va Nuh Parvardigoraşro nido dodu guft: «Parvardigoro, pisaram az xonadoni man ast va ʙe gumon, va'dai Tu [dar ʙorai naçoti xonadonam] haq ast va Tu ʙehtarin dovarī»
Surah Hud, Verse 45


قَالَ يَٰنُوحُ إِنَّهُۥ لَيۡسَ مِنۡ أَهۡلِكَۖ إِنَّهُۥ عَمَلٌ غَيۡرُ صَٰلِحٖۖ فَلَا تَسۡـَٔلۡنِ مَا لَيۡسَ لَكَ بِهِۦ عِلۡمٌۖ إِنِّيٓ أَعِظُكَ أَن تَكُونَ مِنَ ٱلۡجَٰهِلِينَ

[Alloh taolo] Farmud: «Ej Nuh, dar haqiqat, ū az xonadoni tu nest. [Kirdori] Ū kirdori noşoista ast. Pas, cizero, ki ʙa on doniş nadorī, az Man maxoh. Man turo pand mediham, ki maʙodo az çohilon ʙoşī»
Surah Hud, Verse 46


قَالَ رَبِّ إِنِّيٓ أَعُوذُ بِكَ أَنۡ أَسۡـَٔلَكَ مَا لَيۡسَ لِي بِهِۦ عِلۡمٞۖ وَإِلَّا تَغۡفِرۡ لِي وَتَرۡحَمۡنِيٓ أَكُن مِّنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ

[Nuh] Guft: «Parvardigoro, man ʙa Tu panoh meʙaram, ki az Tu cize ʙixoham, ki ʙa on donişe nadoram va agar maro naʙaxşī va ʙar man rahm nakunī, az zijonkoronam»
Surah Hud, Verse 47


قِيلَ يَٰنُوحُ ٱهۡبِطۡ بِسَلَٰمٖ مِّنَّا وَبَرَكَٰتٍ عَلَيۡكَ وَعَلَىٰٓ أُمَمٖ مِّمَّن مَّعَكَۚ وَأُمَمٞ سَنُمَتِّعُهُمۡ ثُمَّ يَمَسُّهُم مِّنَّا عَذَابٌ أَلِيمٞ

Gufta şud: «Ej Nuh, ʙo [amnijatu] salomatī az çoniʙi Mo va [niz hamroh ʙo] ʙarakathoi [farovon] ʙar tu va ʙar gurūhhoe, ki hamrohat hastand, [ʙar zamin] furud o va gurūhhoe [niz] hastand, ki ʙa zudī ononro [az ne'matho] ʙahramand mesozem, sipas azoʙi dardnoke az sūji Mo ʙa onon xohad rasid»
Surah Hud, Verse 48


تِلۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡغَيۡبِ نُوحِيهَآ إِلَيۡكَۖ مَا كُنتَ تَعۡلَمُهَآ أَنتَ وَلَا قَوۡمُكَ مِن قَبۡلِ هَٰذَاۖ فَٱصۡبِرۡۖ إِنَّ ٱلۡعَٰقِبَةَ لِلۡمُتَّقِينَ

[Ej pajomʙar] Inho az xaʙarhoi ƣajʙ ast, ki onro ʙa tu vahj mekunem. Na tu onhoro peş az in medonistī va na qavmat, pas,[ʙar ozoraşon] şikeʙoī kun. Jaqinan, oqiʙati [naku] az oni parhezgoron ast
Surah Hud, Verse 49


وَإِلَىٰ عَادٍ أَخَاهُمۡ هُودٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥٓۖ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا مُفۡتَرُونَ

Va ʙa sūji qavmi Od ʙarodaraşon Hudro [firistodem, ki] guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, ki ma'ʙud [-i ʙarhaq]-e çuz Ū nadored [va] şumo [dar şirk ʙa Alloh taolo] durūƣʙofone ʙeş nested
Surah Hud, Verse 50


يَٰقَوۡمِ لَآ أَسۡـَٔلُكُمۡ عَلَيۡهِ أَجۡرًاۖ إِنۡ أَجۡرِيَ إِلَّا عَلَى ٱلَّذِي فَطَرَنِيٓۚ أَفَلَا تَعۡقِلُونَ

«Ej qavmi man, ʙaroi [rasonidani] in [da'vat] az şumo podoşe nametalaʙam. Podoşi man tanho ʙar [uhdai] kasest, ki maro ofarid. Ojo nameandeşed
Surah Hud, Verse 51


وَيَٰقَوۡمِ ٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِ يُرۡسِلِ ٱلسَّمَآءَ عَلَيۡكُم مِّدۡرَارٗا وَيَزِدۡكُمۡ قُوَّةً إِلَىٰ قُوَّتِكُمۡ وَلَا تَتَوَلَّوۡاْ مُجۡرِمِينَ

Va ej qavmi man, az Parvardigoraton talaʙi omurziş kuned, sipas ʙa sūji Ū ʙozgarded [va tavʙa kuned], to [ʙoroni] osmonro pajopaj ʙar şumo ʙifiristad va nerue ʙar nerujaton ʙiafzojad va gunahkorona [az haq] rūj nagardoned»
Surah Hud, Verse 52


قَالُواْ يَٰهُودُ مَا جِئۡتَنَا بِبَيِّنَةٖ وَمَا نَحۡنُ بِتَارِكِيٓ ءَالِهَتِنَا عَن قَوۡلِكَ وَمَا نَحۡنُ لَكَ بِمُؤۡمِنِينَ

Onon guftand: «Ej Hud, ʙarojamon daleli ravşane naovardaī va mo ʙa [xotiri] guftori tu ma'ʙudonamonro raho namekunem va ʙa tu imon nameovarem
Surah Hud, Verse 53


إِن نَّقُولُ إِلَّا ٱعۡتَرَىٰكَ بَعۡضُ ءَالِهَتِنَا بِسُوٓءٖۗ قَالَ إِنِّيٓ أُشۡهِدُ ٱللَّهَ وَٱشۡهَدُوٓاْ أَنِّي بَرِيٓءٞ مِّمَّا تُشۡرِكُونَ

[Mo cize] Çuz in namegūem, ki ʙarxe az ma'ʙudonamon ʙa tu gazande rasondaand [va devona şudaī]». [Hud] Guft: «Allohro guvoh megiram va şumo [niz] guvoh ʙoşed, ki man az on ci [ʙa Alloh taolo] şarik qaror medihed, ʙezoram
Surah Hud, Verse 54


مِن دُونِهِۦۖ فَكِيدُونِي جَمِيعٗا ثُمَّ لَا تُنظِرُونِ

Pas, hamagī dar ʙorai man najrang kuned va muhlatam nadihed
Surah Hud, Verse 55


إِنِّي تَوَكَّلۡتُ عَلَى ٱللَّهِ رَبِّي وَرَبِّكُمۚ مَّا مِن دَآبَّةٍ إِلَّا هُوَ ءَاخِذُۢ بِنَاصِيَتِهَآۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ

Man ʙar Alloh taolo, ki Parvardigori manu şumost, tavakkal kardam. Heç çunʙandae nest, magar in ki dar zeri qudrat va farmonravoii Ūst. Be tardid, Parvardigoram ʙar rohi rost ast
Surah Hud, Verse 56


فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَقَدۡ أَبۡلَغۡتُكُم مَّآ أُرۡسِلۡتُ بِهِۦٓ إِلَيۡكُمۡۚ وَيَسۡتَخۡلِفُ رَبِّي قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّونَهُۥ شَيۡـًٔاۚ إِنَّ رَبِّي عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٍ حَفِيظٞ

Pas, agar rūj ʙigardoned, [ʙidoned, ki] man jaqinan, on ciro, ki ʙa xotiraş ʙa sūji şumo firistoda şudaam ʙa şumo rasonidam va Parvardigori man, qavme ƣajr az şumoro çonişinaton mekunad va şumo nametavoned heç zijone ʙa Ū ʙirasoned, [caroki] ʙe tardid, Parvardigoram ʙar har ciz nigahʙon ast»
Surah Hud, Verse 57


وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا هُودٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَنَجَّيۡنَٰهُم مِّنۡ عَذَابٍ غَلِيظٖ

Va hangome ki farmoni [azoʙi] Mo faro rasid, Hud va kasonero, ki hamrohaş imon ovarda ʙudand, ʙa rahmate az [çoniʙi] xeş naçot dodem va ononro az azoʙi saxt rahonidem
Surah Hud, Verse 58


وَتِلۡكَ عَادٞۖ جَحَدُواْ بِـَٔايَٰتِ رَبِّهِمۡ وَعَصَوۡاْ رُسُلَهُۥ وَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ كُلِّ جَبَّارٍ عَنِيدٖ

Va in [qavmi] Od ʙudand, ki ojoti Parvardigoraşonro inkor kardand va az pajomʙaronaş nofarmonī namudand va az farmoni har carkaşi sitezagare pajravī kardand
Surah Hud, Verse 59


وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِ ٱلدُّنۡيَا لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ أَلَآ إِنَّ عَادٗا كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّعَادٖ قَوۡمِ هُودٖ

Va dar in dunjo va rūzi qijomat [niz] la'nate ʙa dunʙolaşon ravon ast. Ogoh ʙoşed! Qavmi Od ʙa Parvardigoraşon kufr varzidand. Hon! Od – qavmi Hud [az rahmati ilohī] dur ʙod
Surah Hud, Verse 60


۞وَإِلَىٰ ثَمُودَ أَخَاهُمۡ صَٰلِحٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ هُوَ أَنشَأَكُم مِّنَ ٱلۡأَرۡضِ وَٱسۡتَعۡمَرَكُمۡ فِيهَا فَٱسۡتَغۡفِرُوهُ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي قَرِيبٞ مُّجِيبٞ

Va ʙa sūji [qavmi] Samud ʙarodaraşon Solehro [firistodem]. Ū guft: «Ej qavmi man Allohro ʙiparasted, ki çuz Ū ma'ʙude [ʙar haq] nadored. Ū şumoro az zamin padid ovard va oʙodonii onro ʙa şumo voguzoşt, pas, az Ū omurziş ʙitalaʙed, sipas ʙa sūjaş ʙozgarded [va tavʙa kuned]. Be tardid, Parvardigoram nazdik [va] içoʙatgar ast»
Surah Hud, Verse 61


قَالُواْ يَٰصَٰلِحُ قَدۡ كُنتَ فِينَا مَرۡجُوّٗا قَبۡلَ هَٰذَآۖ أَتَنۡهَىٰنَآ أَن نَّعۡبُدَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَا وَإِنَّنَا لَفِي شَكّٖ مِّمَّا تَدۡعُونَآ إِلَيۡهِ مُرِيبٖ

Onon guftand: «Ej Soleh, peş az in tu mijoni mo mojai umedvorī ʙudī. Ojo moro az parastişi on ci padaronamon meparastidand, ʙozmedorī? Va ʙa rostī, mo az on ci ʙa sūjaş da'vatamon mekunī, saxt tardid dorem»
Surah Hud, Verse 62


قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَءَاتَىٰنِي مِنۡهُ رَحۡمَةٗ فَمَن يَنصُرُنِي مِنَ ٱللَّهِ إِنۡ عَصَيۡتُهُۥۖ فَمَا تَزِيدُونَنِي غَيۡرَ تَخۡسِيرٖ

[Soleh] Guft: «Ej qavmi man, ʙa man ʙigūed,[ki] agar az sūji Parvardigoram dalel [-u mu'çizai] oşkore doşta ʙoşam va Ū az çoniʙi xeş ʙa man rahmate [nuʙuvvat] ʙaxşida ʙoşad, pas, agar az Ū nofarmonī kunam, ci kase maro dar ʙaroʙari Alloh taolo jorī mekunad? Pas, şumo çuz zijonkorī [cize] ʙar man nameafzoed
Surah Hud, Verse 63


وَيَٰقَوۡمِ هَٰذِهِۦ نَاقَةُ ٱللَّهِ لَكُمۡ ءَايَةٗۖ فَذَرُوهَا تَأۡكُلۡ فِيٓ أَرۡضِ ٱللَّهِۖ وَلَا تَمَسُّوهَا بِسُوٓءٖ فَيَأۡخُذَكُمۡ عَذَابٞ قَرِيبٞ

Ej qavmi man, in modaşuturi Alloh taolo ast, ki ʙaroi şumo nişonaest [ʙar durustii da'vatam], pas, ʙigzored, to dar zamini Alloh taolo ʙicarad va ozore ʙa ū narasoned, ki [dar ƣajri in surat] azoʙe zudras şumoro faro megirad»
Surah Hud, Verse 64


فَعَقَرُوهَا فَقَالَ تَمَتَّعُواْ فِي دَارِكُمۡ ثَلَٰثَةَ أَيَّامٖۖ ذَٰلِكَ وَعۡدٌ غَيۡرُ مَكۡذُوبٖ

Pas, on [modaşutur]-ro paj (zaxmi) kardand, on goh [Soleh ʙa onon] guft: «Se rūz dar xonahojaton [az ne'mathoi dunjo] ʙahramand garded [va pas az on azoʙ xohad omad]. In va'daest, ki durūƣ naxohad ʙud»
Surah Hud, Verse 65


فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا صَٰلِحٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَمِنۡ خِزۡيِ يَوۡمِئِذٍۚ إِنَّ رَبَّكَ هُوَ ٱلۡقَوِيُّ ٱلۡعَزِيزُ

Pas, cun farmoni [azoʙ]-i mo faro rasid, Soleh va kasonero, ki hamrohaş imon ovarda ʙudand, ʙa rahmate az [çoniʙi] xeş az [azoʙu] rasvoii on rūz naçot dodem. Be gumon, Parvardigorat hamon tavonmandi şikastnopazir ast
Surah Hud, Verse 66


وَأَخَذَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ

Va kasonero, ki sitam karda ʙudand, ʙong [-i margʙor]-e faro girift, pas, dar çoji xeş ʙa rū aftodand va halok şudand
Surah Hud, Verse 67


كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَآ إِنَّ ثَمُودَاْ كَفَرُواْ رَبَّهُمۡۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّثَمُودَ

Cunonci gūī dar on [dijor] naʙudaand. Ogoh ʙoşed! [Qavmi] Samud ʙa Parvardigoraşon kufr varzidand. Hon! Samud [az rahmati ilohī] dur ʙod
Surah Hud, Verse 68


وَلَقَدۡ جَآءَتۡ رُسُلُنَآ إِبۡرَٰهِيمَ بِٱلۡبُشۡرَىٰ قَالُواْ سَلَٰمٗاۖ قَالَ سَلَٰمٞۖ فَمَا لَبِثَ أَن جَآءَ بِعِجۡلٍ حَنِيذٖ

Ba rostī, firistodagoni Mo ʙo ʙaşorati [tavalludi farzand] nazdi Iʙrohim omadand,[va] guftand: «Salom [ʙar tu]». [Ū niz dar posux] Guft: «Salom [ʙar şumo]» va dere napoid, ki [Iʙrohim ʙarojaşon] gūsolae ʙirjon ovard
Surah Hud, Verse 69


فَلَمَّا رَءَآ أَيۡدِيَهُمۡ لَا تَصِلُ إِلَيۡهِ نَكِرَهُمۡ وَأَوۡجَسَ مِنۡهُمۡ خِيفَةٗۚ قَالُواْ لَا تَخَفۡ إِنَّآ أُرۡسِلۡنَآ إِلَىٰ قَوۡمِ لُوطٖ

Pas, cun did ʙa sūji on [ƣizo] dast nameʙarand [va cize namexūrand], ʙo onon ehsosi ʙegonagī kard va [az ʙimi on ki qasdi qatlaşro doşta ʙoşand] az onon tarse ʙa dil girift. [Fariştagon] Guftand: «Natars, mo ʙa sūji qavmi Lut firistoda şudaem»
Surah Hud, Verse 70


وَٱمۡرَأَتُهُۥ قَآئِمَةٞ فَضَحِكَتۡ فَبَشَّرۡنَٰهَا بِإِسۡحَٰقَ وَمِن وَرَآءِ إِسۡحَٰقَ يَعۡقُوبَ

Va hamsaraş [Sora, ki puşti parda] istoda ʙud, [az şunidani xaʙari tavalludi farzand] xandid, on goh ūro ʙa Ishoq va pas az ū ʙa Ja'quʙ ʙaşorat dodem
Surah Hud, Verse 71


قَالَتۡ يَٰوَيۡلَتَىٰٓ ءَأَلِدُ وَأَنَا۠ عَجُوزٞ وَهَٰذَا بَعۡلِي شَيۡخًاۖ إِنَّ هَٰذَا لَشَيۡءٌ عَجِيبٞ

[Sora] Guft: «Ej voj ʙar man! Ojo dar hole ki xudam pirazanam va in şavharam piramarde [fartut] ast, farzand mezojam? Ba rostī, in cize şigiftovar ast
Surah Hud, Verse 72


قَالُوٓاْ أَتَعۡجَبِينَ مِنۡ أَمۡرِ ٱللَّهِۖ رَحۡمَتُ ٱللَّهِ وَبَرَكَٰتُهُۥ عَلَيۡكُمۡ أَهۡلَ ٱلۡبَيۡتِۚ إِنَّهُۥ حَمِيدٞ مَّجِيدٞ

[Fariştagon] Guftand: «Ojo az farmoni Alloh taolo taaççuʙ mekunī? Rahmati Alloh taolo va ʙarakotaş ʙar şumo va ahli xona ʙod! Be tardid, Ū cutudae ʙuzurgvor ast»
Surah Hud, Verse 73


فَلَمَّا ذَهَبَ عَنۡ إِبۡرَٰهِيمَ ٱلرَّوۡعُ وَجَآءَتۡهُ ٱلۡبُشۡرَىٰ يُجَٰدِلُنَا فِي قَوۡمِ لُوطٍ

Pas, cun tars az [dili] Iʙrohim [ʙerun] raft va ʙaşorati [tavalludi farzand] ʙa ū rasid, dar ʙorai [ta'xiri azoʙ jo naçoti mu'minoni] qavmi Lut ʙo mo ʙahs [va ʙa cunu caro] pardoxt
Surah Hud, Verse 74


إِنَّ إِبۡرَٰهِيمَ لَحَلِيمٌ أَوَّـٰهٞ مُّنِيبٞ

Ba rostī, ki Iʙrohim ʙurdʙoru ʙisjornijoişgar va ʙozojanda [ʙa dargohi Mo] ʙud
Surah Hud, Verse 75


يَـٰٓإِبۡرَٰهِيمُ أَعۡرِضۡ عَنۡ هَٰذَآۖ إِنَّهُۥ قَدۡ جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَإِنَّهُمۡ ءَاتِيهِمۡ عَذَابٌ غَيۡرُ مَرۡدُودٖ

[Fariştagon guftand] «Ej Iʙrohim, az in [suxan] ʙigzar, [caro ki] ʙa rostī, farmoni [azoʙi] Parvardigorat faro rasidaast va musallaman, azoʙe ʙozgaştnopazir ʙarojaşon xohad omad»
Surah Hud, Verse 76


وَلَمَّا جَآءَتۡ رُسُلُنَا لُوطٗا سِيٓءَ بِهِمۡ وَضَاقَ بِهِمۡ ذَرۡعٗا وَقَالَ هَٰذَا يَوۡمٌ عَصِيبٞ

Va cun firistodagoni Mo nazdi Lut omadand, az [tasavvuri ʙeşarmii qavmaş nisʙat ʙa] onon nigaron va diltang şud va guft: «Imrūz rūzi ʙisjor saxtest»
Surah Hud, Verse 77


وَجَآءَهُۥ قَوۡمُهُۥ يُهۡرَعُونَ إِلَيۡهِ وَمِن قَبۡلُ كَانُواْ يَعۡمَلُونَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ هَـٰٓؤُلَآءِ بَنَاتِي هُنَّ أَطۡهَرُ لَكُمۡۖ فَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَلَا تُخۡزُونِ فِي ضَيۡفِيٓۖ أَلَيۡسَ مِنكُمۡ رَجُلٞ رَّشِيدٞ

Va qavmi ū şitoʙon [ʙa qasdi komçūī az mehmononi Lut] ʙa [xonai] ū huçum ovardand, dar hole ki peş az on [niz] murtakiʙi korhoi zişte meşudand. [Lut]Guft: «Ej qavmi man, inho duxtaroni [ummati] man hastand; [ʙo eşon izdivoç kuned]. Onon ʙaroi şumo pokizatarand, pas, az Alloh taolo ʙitarsed va maro dar [muqoʙili] mehmononam şarmsor nakuned. Ojo ʙajni şumo mardi xiradmande nest [ki şumoro az in kor ʙozdorad]»
Surah Hud, Verse 78


قَالُواْ لَقَدۡ عَلِمۡتَ مَا لَنَا فِي بَنَاتِكَ مِنۡ حَقّٖ وَإِنَّكَ لَتَعۡلَمُ مَا نُرِيدُ

Onon guftand: «Tu xud medonī, ki mo ʙa duxtaroni [ummati] tu nijoze nadorem va xuʙ medonī, ki mo ci mexohem»
Surah Hud, Verse 79


قَالَ لَوۡ أَنَّ لِي بِكُمۡ قُوَّةً أَوۡ ءَاوِيٓ إِلَىٰ رُكۡنٖ شَدِيدٖ

[Lut] Guft: «Koş, dar ʙaroʙari şumo qudrate doştam jo metavonistam ʙa takjagohi ustuvore [hamcun xonavoda va qaʙilaam] panoh ʙiʙaram»
Surah Hud, Verse 80


قَالُواْ يَٰلُوطُ إِنَّا رُسُلُ رَبِّكَ لَن يَصِلُوٓاْ إِلَيۡكَۖ فَأَسۡرِ بِأَهۡلِكَ بِقِطۡعٖ مِّنَ ٱلَّيۡلِ وَلَا يَلۡتَفِتۡ مِنكُمۡ أَحَدٌ إِلَّا ٱمۡرَأَتَكَۖ إِنَّهُۥ مُصِيبُهَا مَآ أَصَابَهُمۡۚ إِنَّ مَوۡعِدَهُمُ ٱلصُّبۡحُۚ أَلَيۡسَ ٱلصُّبۡحُ بِقَرِيبٖ

[Fariştagon] Guftand: «Ej Lut, mo firistodagoni Parvardigorat hastem. Onon hargiz ʙa tu dast namejoʙand, pas, vaqte pose az şaʙ guzarad, xonavodaatro [az in şahr ʙerun] ʙiʙar va heç jak az şumo ʙa puşti sar nigoh nakunad, magar hamsarat, ki on ci [az azoʙ], ki ʙa onon merasad, hatman, ʙa ū [niz] xohad rasid. Dar haqiqat, va'dagohaşon suʙh ast. Ojo suʙh nazdik nest?»
Surah Hud, Verse 81


فَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا جَعَلۡنَا عَٰلِيَهَا سَافِلَهَا وَأَمۡطَرۡنَا عَلَيۡهَا حِجَارَةٗ مِّن سِجِّيلٖ مَّنضُودٖ

Pas, cun farmoni Mo faro rasid, on [sarzamin]-ro zerurū kardem va ʙar onon sanggilhoe pajopaj ʙoridem
Surah Hud, Verse 82


مُّسَوَّمَةً عِندَ رَبِّكَۖ وَمَا هِيَ مِنَ ٱلظَّـٰلِمِينَ بِبَعِيدٖ

[Sanghoe, ki] Nazdi Parvardigorat nişondor ʙud va in [azoʙi dardnok] az sitamgoroni [digar, az çumla Qurajş] dur nest
Surah Hud, Verse 83


۞وَإِلَىٰ مَدۡيَنَ أَخَاهُمۡ شُعَيۡبٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱعۡبُدُواْ ٱللَّهَ مَا لَكُم مِّنۡ إِلَٰهٍ غَيۡرُهُۥۖ وَلَا تَنقُصُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَۖ إِنِّيٓ أَرَىٰكُم بِخَيۡرٖ وَإِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ عَذَابَ يَوۡمٖ مُّحِيطٖ

Va ʙa sūji [qavmi] Madjan ʙarodaraşon Şuajʙro [firistodem]. Ū guft: «Ej qavmi man, Allohro ʙiparasted, ki ʙa çuz ū ma'ʙude [ʙar haq] nadored va pajmona va mizonro kam nakuned. Ba rostī, şumoro dar ne'mat meʙinem, va[le] az azoʙi rūzi farogir ʙar şumo metarsam
Surah Hud, Verse 84


وَيَٰقَوۡمِ أَوۡفُواْ ٱلۡمِكۡيَالَ وَٱلۡمِيزَانَ بِٱلۡقِسۡطِۖ وَلَا تَبۡخَسُواْ ٱلنَّاسَ أَشۡيَآءَهُمۡ وَلَا تَعۡثَوۡاْ فِي ٱلۡأَرۡضِ مُفۡسِدِينَ

Va ej qavmi man, pajmona va mizonro ʙo adolat tamom [-u komil] ʙidihed va kolohoi mardumro kam nadihed va dar zamin ʙa fasod [-u gunoh]nakūşed
Surah Hud, Verse 85


بَقِيَّتُ ٱللَّهِ خَيۡرٞ لَّكُمۡ إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ

Agar imon doşta ʙoşed, on ci Alloh taolo [pas az tahvili komili pajmona az kasʙi halol] ʙarojaton ʙoqī meguzorad, ʙehtar ast va man ʙar şumo nigahʙon nestam»
Surah Hud, Verse 86


قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ أَصَلَوٰتُكَ تَأۡمُرُكَ أَن نَّتۡرُكَ مَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُنَآ أَوۡ أَن نَّفۡعَلَ فِيٓ أَمۡوَٰلِنَا مَا نَشَـٰٓؤُاْۖ إِنَّكَ لَأَنتَ ٱلۡحَلِيمُ ٱلرَّشِيدُ

Onon guftand: «Ej Şuajʙ, ojo namozat turo ʙar on medorad, ki [ʙa mo amr kunī, to] dast az on ci padaronamon meparstidand, ʙardorem jo dar amvolamon har kore, ki mexohem, nakunem? Tu, ki ʙurdʙor [va] xiradmandī [pas, caro cunin megūī]?»
Surah Hud, Verse 87


قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَءَيۡتُمۡ إِن كُنتُ عَلَىٰ بَيِّنَةٖ مِّن رَّبِّي وَرَزَقَنِي مِنۡهُ رِزۡقًا حَسَنٗاۚ وَمَآ أُرِيدُ أَنۡ أُخَالِفَكُمۡ إِلَىٰ مَآ أَنۡهَىٰكُمۡ عَنۡهُۚ إِنۡ أُرِيدُ إِلَّا ٱلۡإِصۡلَٰحَ مَا ٱسۡتَطَعۡتُۚ وَمَا تَوۡفِيقِيٓ إِلَّا بِٱللَّهِۚ عَلَيۡهِ تَوَكَّلۡتُ وَإِلَيۡهِ أُنِيبُ

[Şuajʙ] Guft: «Ej qavmi man, ʙa man ʙigūed, [ki] agar az sūji Parvardigoram dalel [-u mu'çizai] oşkore doşta ʙoşam va az çoniʙi xeş rūzii nakuie ʙa man ato karda ʙoşad [on goh ci mekuned]? Va man namexoham dar on ci şumoro az on ʙozmedoram, ʙo şumo muxolifat kunam [vale xud ançomaş diham]. To on ço dar tavon doram, çuz isloh namexoham va tavfiqi man tanho ʙa [lutfu xosti] Xudost, ʙar Ū tavakkal kardam va ʙa sūji Ū ʙozmegardam
Surah Hud, Verse 88


وَيَٰقَوۡمِ لَا يَجۡرِمَنَّكُمۡ شِقَاقِيٓ أَن يُصِيبَكُم مِّثۡلُ مَآ أَصَابَ قَوۡمَ نُوحٍ أَوۡ قَوۡمَ هُودٍ أَوۡ قَوۡمَ صَٰلِحٖۚ وَمَا قَوۡمُ لُوطٖ مِّنكُم بِبَعِيدٖ

Va ej qavmi man, duşmanī [va muxolifat] ʙo man saʙaʙ naşavad, ki hammonandi on ci ki ʙa qavmi Nuh jo qavmi Hud jo qavmi Soleh rasid, ʙa şumo [niz] ʙirasad va [ʙa xusus azoʙi] qavmi Lut [ki az lihozi zamonu makon] candon az şumo dur nest
Surah Hud, Verse 89


وَٱسۡتَغۡفِرُواْ رَبَّكُمۡ ثُمَّ تُوبُوٓاْ إِلَيۡهِۚ إِنَّ رَبِّي رَحِيمٞ وَدُودٞ

Va az Parvardigoraton omurziş ʙixohed, sipas ʙa sūji Ū ʙozgarded [va tavʙa kuned, ki] ʙe tardid, Parvardigoram mehruʙon [va] dūstdor [-i tavʙakunandagon] ast
Surah Hud, Verse 90


قَالُواْ يَٰشُعَيۡبُ مَا نَفۡقَهُ كَثِيرٗا مِّمَّا تَقُولُ وَإِنَّا لَنَرَىٰكَ فِينَا ضَعِيفٗاۖ وَلَوۡلَا رَهۡطُكَ لَرَجَمۡنَٰكَۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡنَا بِعَزِيزٖ

Onon guftand: «Ej Şuajʙ, ʙisjore az on ciro, ki megūī, namefahmem va jaqinan turo dar mijoni xud notavon meʙinem va agar [ehtiromi] qaʙilaat nameʙud, musallaman, sangsorat mekardem va tu nazdi mo tavonmand [garonqadr] nestī»
Surah Hud, Verse 91


قَالَ يَٰقَوۡمِ أَرَهۡطِيٓ أَعَزُّ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱللَّهِ وَٱتَّخَذۡتُمُوهُ وَرَآءَكُمۡ ظِهۡرِيًّاۖ إِنَّ رَبِّي بِمَا تَعۡمَلُونَ مُحِيطٞ

[Şuajʙ] Guft: «Ej qavmi man, ojo qaʙilaam nazdi şumo giromitar az Alloh taolo ast, ki [farmoni] Ūro [faromūş karded va] puşti sari xeş andoxtaed. Be tardid, Parvardigoram ʙa on ci ançom medihed, ihota dorad
Surah Hud, Verse 92


وَيَٰقَوۡمِ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنِّي عَٰمِلٞۖ سَوۡفَ تَعۡلَمُونَ مَن يَأۡتِيهِ عَذَابٞ يُخۡزِيهِ وَمَنۡ هُوَ كَٰذِبٞۖ وَٱرۡتَقِبُوٓاْ إِنِّي مَعَكُمۡ رَقِيبٞ

Va ej qavmi man, şumo ʙa ravişi xud amal kuned, man niz [ʙa ravişi xud] amal mekunam. Ba zudī xohed donist, ki azoʙi rasvokunanda ʙar ci kase furud meojad va durūƣgū kist. Şumo muntazir ʙoşed va man [niz] ʙo şumo dar intizoram»
Surah Hud, Verse 93


وَلَمَّا جَآءَ أَمۡرُنَا نَجَّيۡنَا شُعَيۡبٗا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ بِرَحۡمَةٖ مِّنَّا وَأَخَذَتِ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ ٱلصَّيۡحَةُ فَأَصۡبَحُواْ فِي دِيَٰرِهِمۡ جَٰثِمِينَ

Va cun farmoni Mo faro rasid, Şuajʙ va kasonero, ki hamrohaş imon ovarda ʙudand, ʙa rahmate az [çoniʙi] xeş naçot dodem va kasonero, ki sitam kardand, ʙonge [margʙor] faro girift, pas, dar çoji xud ʙa rū aftodand va halok şudand
Surah Hud, Verse 94


كَأَن لَّمۡ يَغۡنَوۡاْ فِيهَآۗ أَلَا بُعۡدٗا لِّمَدۡيَنَ كَمَا بَعِدَتۡ ثَمُودُ

Cunon [murdand] ki gūī hargiz dar on [dijor] naʙudand. Hon! [Qavmi] Madjan [az rahmati ilohī] dur ʙod! Cunonci [qavmi] Samud dur şudand
Surah Hud, Verse 95


وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ

Va ʙa rostī, Mūsoro ʙo ojoti xud va dalele oşkor firistodem
Surah Hud, Verse 96


إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَمَلَإِيْهِۦ فَٱتَّبَعُوٓاْ أَمۡرَ فِرۡعَوۡنَۖ وَمَآ أَمۡرُ فِرۡعَوۡنَ بِرَشِيدٖ

Ba sūji Fir'avn va ʙuzurgon [-u aşrofi qavm]-i ū, pas, onon az farmoni Fir'avn pajravī kardand va farmoni Fir'avn durust [va ʙixradona] naʙud
Surah Hud, Verse 97


يَقۡدُمُ قَوۡمَهُۥ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ فَأَوۡرَدَهُمُ ٱلنَّارَۖ وَبِئۡسَ ٱلۡوِرۡدُ ٱلۡمَوۡرُودُ

[Fir'avn] Rūzi qijomat peşopeşi qavmaş meravad va ononro ʙa otaş [-i duzax] vorid mekunad va ci ʙad çojgohest, ki ʙa on vorid meşavand
Surah Hud, Verse 98


وَأُتۡبِعُواْ فِي هَٰذِهِۦ لَعۡنَةٗ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۚ بِئۡسَ ٱلرِّفۡدُ ٱلۡمَرۡفُودُ

Va dar in [dunjo] va rūzi qijomat, nafrin ʙa dunʙol dorand va ci ʙad armuƣone ʙa onon meʙaxşand
Surah Hud, Verse 99


ذَٰلِكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلۡقُرَىٰ نَقُصُّهُۥ عَلَيۡكَۖ مِنۡهَا قَآئِمٞ وَحَصِيدٞ

[Ej pajomʙar] In [ʙarxe] az xaʙarhoi on [sarzaminho va] şahrhost, ki onhoro ʙarojat ʙozgū mekunem, ʙarxe az onho [hanūz] poʙarçost va [ʙarxe digar] vajron [gaştaast]
Surah Hud, Verse 100


وَمَا ظَلَمۡنَٰهُمۡ وَلَٰكِن ظَلَمُوٓاْ أَنفُسَهُمۡۖ فَمَآ أَغۡنَتۡ عَنۡهُمۡ ءَالِهَتُهُمُ ٱلَّتِي يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ مِن شَيۡءٖ لَّمَّا جَآءَ أَمۡرُ رَبِّكَۖ وَمَا زَادُوهُمۡ غَيۡرَ تَتۡبِيبٖ

Va Mo ʙa eşon sitam nakardem, ʙalki onon [xud] ʙa xeştan sitam kardand, pas, hangome ki farmoni Parvardigorat [ʙaroi azoʙaşon] faro rasid, ma'ʙudonaşon, ki ʙa çoji Alloh taolo mexondand, sude ʙarojaşon nadoştand [va joriaşon nadodand] va ʙar onon çuz halokat [-u taʙohī] naafzudand
Surah Hud, Verse 101


وَكَذَٰلِكَ أَخۡذُ رَبِّكَ إِذَآ أَخَذَ ٱلۡقُرَىٰ وَهِيَ ظَٰلِمَةٌۚ إِنَّ أَخۡذَهُۥٓ أَلِيمٞ شَدِيدٌ

Va cunin ast ʙozxosti Parvardigorat, ki aholii şahrhoero, ki sitamgor [-u muşrik] ʙudand, faro megirift. Be gumon, ʙozxosti ū dardnok va saxt ast
Surah Hud, Verse 102


إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّمَنۡ خَافَ عَذَابَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ ذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّجۡمُوعٞ لَّهُ ٱلنَّاسُ وَذَٰلِكَ يَوۡمٞ مَّشۡهُودٞ

Jaqinan, dar in [dostonho, pand va] nişonaest ʙaroi kase, ki az azoʙi oxirat metarsad. On [rūz] rūzest, ki mardumro ʙaroi [hisoʙrasī dar] on çam' mekunand va on [rūz] rūzest, ki [tamomi ahli mahşar] onro meʙinand
Surah Hud, Verse 103


وَمَا نُؤَخِّرُهُۥٓ إِلَّا لِأَجَلٖ مَّعۡدُودٖ

Va Mo onro çuz to muddate muajjan ʙa ta'xir nameandozem
Surah Hud, Verse 104


يَوۡمَ يَأۡتِ لَا تَكَلَّمُ نَفۡسٌ إِلَّا بِإِذۡنِهِۦۚ فَمِنۡهُمۡ شَقِيّٞ وَسَعِيدٞ

Rūze ʙijojad, ki heç kas çuz ʙa içozati Ū [Alloh taolo] suxan namegūjad, pas, ʙarxe az onon ʙadʙaxtand va [ʙarxe digar] nekʙaxt
Surah Hud, Verse 105


فَأَمَّا ٱلَّذِينَ شَقُواْ فَفِي ٱلنَّارِ لَهُمۡ فِيهَا زَفِيرٞ وَشَهِيقٌ

Ammo kasone, ki ʙadʙaxt şudand, [duzaxiand va] dar otaş ʙarojaşon [ʙo har damu ʙozdam] farjodu nolae ast
Surah Hud, Verse 106


خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۚ إِنَّ رَبَّكَ فَعَّالٞ لِّمَا يُرِيدُ

To osmonho va zamin [ʙoqī] ast, dar on [azoʙ] çovidonand, magar on ki Parvardigorat ʙixohad [ki muvahhidoni gunahgorro az duzax xoriç sozad]. Be tardid, Parvardigorat on ciro, ki ʙixohad, ançom medihad
Surah Hud, Verse 107


۞وَأَمَّا ٱلَّذِينَ سُعِدُواْ فَفِي ٱلۡجَنَّةِ خَٰلِدِينَ فِيهَا مَا دَامَتِ ٱلسَّمَٰوَٰتُ وَٱلۡأَرۡضُ إِلَّا مَا شَآءَ رَبُّكَۖ عَطَآءً غَيۡرَ مَجۡذُوذٖ

Va ammo kasone, ki nekʙaxt [va saodatmand] şudand, to osmonho va zamin [ʙoqī] ast, çovidona dar ʙihiştand, magar on ki Parvardigorat ʙixohad [ki muvahhidoni gunahgorro peş az vurud ʙa ʙihişt dar duzax muçozot kunad. In ne'mat] ʙaxşişe ʙepojon ast
Surah Hud, Verse 108


فَلَا تَكُ فِي مِرۡيَةٖ مِّمَّا يَعۡبُدُ هَـٰٓؤُلَآءِۚ مَا يَعۡبُدُونَ إِلَّا كَمَا يَعۡبُدُ ءَابَآؤُهُم مِّن قَبۡلُۚ وَإِنَّا لَمُوَفُّوهُمۡ نَصِيبَهُمۡ غَيۡرَ مَنقُوصٖ

Pas, az [ʙotil ʙudani] on ci inon [muşrikon] meparastand, dar tardid maʙoş. Onon in ma'ʙudonro nameparastand, magar ʙa hamon şakle, ki padaronaşon [niz] peştar meparastidand va Mo sahmaşonro [az azoʙ] ʙekamukost ʙa onon xohem dod
Surah Hud, Verse 109


وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡكِتَٰبَ فَٱخۡتُلِفَ فِيهِۚ وَلَوۡلَا كَلِمَةٞ سَبَقَتۡ مِن رَّبِّكَ لَقُضِيَ بَيۡنَهُمۡۚ وَإِنَّهُمۡ لَفِي شَكّٖ مِّنۡهُ مُرِيبٖ

Va ʙa rostī, [Mo] ʙa Mūso kitoʙ dodem, pas, dar on ixtilof şud. Va agar peştar [dar mavridi muhlat ʙa gunahgoron va hisoʙrasī dar qijomat] suxane az çoniʙi Parvardigorat ʙajon naşuda ʙud, jaqinan, [dar hamin dunjo] mijonaşon dovarī meşud [va azoʙ nozil megaşt] va ʙa rostī, ki onon [jahudijon va muşrikon] dar ʙorai [haqqonijati] in [Qur'on] saxt dar tardidand
Surah Hud, Verse 110


وَإِنَّ كُلّٗا لَّمَّا لَيُوَفِّيَنَّهُمۡ رَبُّكَ أَعۡمَٰلَهُمۡۚ إِنَّهُۥ بِمَا يَعۡمَلُونَ خَبِيرٞ

Va Parvardigorat [podoşi] a'moli har kadomaşro, hatman, ʙekamu kost xohad dod. Be tardid, Ū ʙa on ci mekunand, ogoh ast
Surah Hud, Verse 111


فَٱسۡتَقِمۡ كَمَآ أُمِرۡتَ وَمَن تَابَ مَعَكَ وَلَا تَطۡغَوۡاْۚ إِنَّهُۥ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ

Pas, [ej pajomʙar] cunon ki farmon joftaī, [dar ʙaroʙari muşrikon] istiqomat kun va kase, ki hamrohi tu [ʙa peşgohi ilohī] rū ovardaast [niz ʙojad dar dindorī istiqomat kunad] va sarkaşī nakuned. Be tardid, ū ʙa on ci mekuned, ʙinost
Surah Hud, Verse 112


وَلَا تَرۡكَنُوٓاْ إِلَى ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ فَتَمَسَّكُمُ ٱلنَّارُ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ ٱللَّهِ مِنۡ أَوۡلِيَآءَ ثُمَّ لَا تُنصَرُونَ

Ba kasone, ki sitam kardand [kofiron] garoiş najoʙed, ki [agar cunin kuned] otaşi duzax ʙa şumo niz xohad rasid va dar ʙaroʙari Alloh taolo [heç] dūste nadored va on goh jorī nameşaved
Surah Hud, Verse 113


وَأَقِمِ ٱلصَّلَوٰةَ طَرَفَيِ ٱلنَّهَارِ وَزُلَفٗا مِّنَ ٱلَّيۡلِۚ إِنَّ ٱلۡحَسَنَٰتِ يُذۡهِبۡنَ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ ذَٰلِكَ ذِكۡرَىٰ لِلذَّـٰكِرِينَ

Va dar du tarafi rūz [oƣoz va pojoni rūz] va soate az şaʙ namoz ʙigzor. Be tardid, nekiho ʙadihoro az ʙajn meʙarad. In [suxan] pandest ʙaroi pandpaziron
Surah Hud, Verse 114


وَٱصۡبِرۡ فَإِنَّ ٱللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجۡرَ ٱلۡمُحۡسِنِينَ

Va şikeʙoī kun,[ki] ʙe tardid, Alloh taolo podoşi nakukoronro taʙoh namekunad
Surah Hud, Verse 115


فَلَوۡلَا كَانَ مِنَ ٱلۡقُرُونِ مِن قَبۡلِكُمۡ أُوْلُواْ بَقِيَّةٖ يَنۡهَوۡنَ عَنِ ٱلۡفَسَادِ فِي ٱلۡأَرۡضِ إِلَّا قَلِيلٗا مِّمَّنۡ أَنجَيۡنَا مِنۡهُمۡۗ وَٱتَّبَعَ ٱلَّذِينَ ظَلَمُواْ مَآ أُتۡرِفُواْ فِيهِ وَكَانُواْ مُجۡرِمِينَ

Pas, caro dar mijoni ummathoi peş az şumo, çuz andake az onon, ki [az azoʙ] naçotaşon dodem,[mu'minon va] xiradmandone naʙudand, ki [mardumro] az fasod dar zamin ʙozdorand? Va kasone, ki sitam kardand, ʙa dunʙoli nozu ne'mate, ki jofta ʙudand, raftand va gunahgor ʙudand
Surah Hud, Verse 116


وَمَا كَانَ رَبُّكَ لِيُهۡلِكَ ٱلۡقُرَىٰ بِظُلۡمٖ وَأَهۡلُهَا مُصۡلِحُونَ

Va [sunnati] Parvardigorat cunin naʙudaast, ki şahrhoro, dar hole ki sokinonaş [afrode] nakukor ʙudand, ʙa sitam noʙud kunad
Surah Hud, Verse 117


وَلَوۡ شَآءَ رَبُّكَ لَجَعَلَ ٱلنَّاسَ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗۖ وَلَا يَزَالُونَ مُخۡتَلِفِينَ

Va agar Parvardigorat mexost, [hamai] mardumro jak ummati [muvahhid va durustkor] qaror medod, vale [onon] hamvora muxtalifand
Surah Hud, Verse 118


إِلَّا مَن رَّحِمَ رَبُّكَۚ وَلِذَٰلِكَ خَلَقَهُمۡۗ وَتَمَّتۡ كَلِمَةُ رَبِّكَ لَأَمۡلَأَنَّ جَهَنَّمَ مِنَ ٱلۡجِنَّةِ وَٱلنَّاسِ أَجۡمَعِينَ

Magar kasone, ki Parvardigorat ʙa onon rahm kard va ʙaroi hamin ononro ofaridaast va va'dai Parvardigorat [cunin] tahaqquq paziruftaast [ki]: «Hatman, duzaxro az çinnu inson [-i gunahgor] anʙoşta xoham soxt»
Surah Hud, Verse 119


وَكُلّٗا نَّقُصُّ عَلَيۡكَ مِنۡ أَنۢبَآءِ ٱلرُّسُلِ مَا نُثَبِّتُ بِهِۦ فُؤَادَكَۚ وَجَآءَكَ فِي هَٰذِهِ ٱلۡحَقُّ وَمَوۡعِظَةٞ وَذِكۡرَىٰ لِلۡمُؤۡمِنِينَ

Va [ej Muhammad] az axʙori pajomʙaron in hamaro ʙar tu hikojat mekunem, to dilatro ʙo onho suʙot [-u oromiş] ʙaxşem va dar in [sarguzaştho] haqiqat ʙarojat omadaast va [in dostonho] pandest [ʙaroi kofiron] va tazakkurest ʙaroi mu'minon
Surah Hud, Verse 120


وَقُل لِّلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ ٱعۡمَلُواْ عَلَىٰ مَكَانَتِكُمۡ إِنَّا عَٰمِلُونَ

Va ʙa kasone, ki imon nameovarand, ʙigū: «Şumo ʙa ravişi xud amal kuned, mo [niz ʙa şevai xud] amal mekunem
Surah Hud, Verse 121


وَٱنتَظِرُوٓاْ إِنَّا مُنتَظِرُونَ

Va muntazir ʙoşed, [ki] ʙe tardid, mo [niz] muntazirem»
Surah Hud, Verse 122


وَلِلَّهِ غَيۡبُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَإِلَيۡهِ يُرۡجَعُ ٱلۡأَمۡرُ كُلُّهُۥ فَٱعۡبُدۡهُ وَتَوَكَّلۡ عَلَيۡهِۚ وَمَا رَبُّكَ بِغَٰفِلٍ عَمَّا تَعۡمَلُونَ

Va [ogohī az] ƣajʙi osmonho va zamin, az oni Alloh taolo ast va hamai korho ʙa sūji ū ʙozgardonda meşavad. Pas, Ūro ʙiparast va ʙar Ū tavakkal kun va Parvardigorat az on ci mekuned,[hargiz] ƣofil nest
Surah Hud, Verse 123


Author: Www.islamhouse.com


<< Surah 10
>> Surah 12

Tajik Translations by other Authors


Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Abdolmohammad Ayati
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Khoja Mirov
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Tajik Translation By Www.islamhouse.com
Popular Areas
Apartments for rent in Dubai Apartments for rent Abu Dhabi Villas for rent in Dubai House for rent Abu Dhabi Apartments for sale in Dubai Apartments for sale in Abu Dhabi Flat for rent Sharjah
Popular Searches
Studios for rent in UAE Apartments for rent in UAE Villas for rent in UAE Apartments for sale in UAE Villas for sale in UAE Land for sale in UAE Dubai Real Estate
Trending Areas
Apartments for rent in Dubai Marina Apartments for sale in Dubai Marina Villa for rent in Sharjah Villa for sale in Dubai Flat for rent in Ajman Studio for rent in Abu Dhabi Villa for rent in Ajman
Trending Searches
Villa for rent in Abu Dhabi Shop for rent in Dubai Villas for sale in Ajman Studio for rent in Sharjah 1 Bedroom Apartment for rent in Dubai Property for rent in Abu Dhabi Commercial properties for sale
© Copyright Dubai Prayer Time. All Rights Reserved
Designed by Prayer Time In Dubai