Surah An-Noor - Tajik Translation by Khoja Mirov
سُورَةٌ أَنزَلۡنَٰهَا وَفَرَضۡنَٰهَا وَأَنزَلۡنَا فِيهَآ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ لَّعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Suraest, ki onro nozil kardaem va voçiʙ soxtaem amal kardan ʙa ahkomi onro va dar on ojoti ravşane firistodaem, ej mū'minon ʙoşad, ki pand gired
Surah An-Noor, Verse 1
ٱلزَّانِيَةُ وَٱلزَّانِي فَٱجۡلِدُواْ كُلَّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا مِاْئَةَ جَلۡدَةٖۖ وَلَا تَأۡخُذۡكُم بِهِمَا رَأۡفَةٞ فِي دِينِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ تُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۖ وَلۡيَشۡهَدۡ عَذَابَهُمَا طَآئِفَةٞ مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Har jake az zanu mardi zinokorro sad zarʙa ʙizaned. Ba agar ʙa Allohu rūzi qijomat imon dored, ʙojad, ki dar hukmi Alloh nisʙat ʙa on du rahmdil nagarded. Va ʙojad ki ʙa hangomi şikança kardanaşon gurūhe az mū'minon hozir ʙoşand, to hūşjor şavand va pand girand
Surah An-Noor, Verse 2
ٱلزَّانِي لَا يَنكِحُ إِلَّا زَانِيَةً أَوۡ مُشۡرِكَةٗ وَٱلزَّانِيَةُ لَا يَنكِحُهَآ إِلَّا زَانٍ أَوۡ مُشۡرِكٞۚ وَحُرِّمَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Mardi zinokor çuz zani zinokor jo muşrikro namegirad va zani zinokorro çuz mardi zinokor jo muşrik namegirad. Va in ʙar mū'minon harom şudaast
Surah An-Noor, Verse 3
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ثُمَّ لَمۡ يَأۡتُواْ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَ فَٱجۡلِدُوهُمۡ ثَمَٰنِينَ جَلۡدَةٗ وَلَا تَقۡبَلُواْ لَهُمۡ شَهَٰدَةً أَبَدٗاۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Kasonero, ki zanoni pokro ʙa zino mutahham mekunand va cahor şohid nameovarand, haştod darra ʙizaned va az on pas hargiz şahodataşonro napazired, ki mardumi fosiqand
Surah An-Noor, Verse 4
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ وَأَصۡلَحُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Ƣajri kasone, ki ʙa'd az on tavʙa kunand va amalaşonro isloh namojand. Zero Alloh omurzandavu mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 5
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ أَزۡوَٰجَهُمۡ وَلَمۡ يَكُن لَّهُمۡ شُهَدَآءُ إِلَّآ أَنفُسُهُمۡ فَشَهَٰدَةُ أَحَدِهِمۡ أَرۡبَعُ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
Va kasone, ki zanoni xudro ʙa zino muttaham mekunand va şohide çuz xud nadorand, ʙojad ki savgand xūrand ʙa nomi Alloh cahor ʙor, hamono ki ū az rosttūjon ast
Surah An-Noor, Verse 6
وَٱلۡخَٰمِسَةُ أَنَّ لَعۡنَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كَانَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Va ʙori pançum ʙigūjad, ki la'nati Alloh ʙar ū ʙod, agar az durūƣgūjon ʙoşad
Surah An-Noor, Verse 7
وَيَدۡرَؤُاْ عَنۡهَا ٱلۡعَذَابَ أَن تَشۡهَدَ أَرۡبَعَ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Va agar on zan cahor ʙor ʙa Alloh savgand xūrad, ki hamono on mard durūƣ megūjad, çazo az ū ʙardoşta meşavad
Surah An-Noor, Verse 8
وَٱلۡخَٰمِسَةَ أَنَّ غَضَبَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَآ إِن كَانَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
Va ʙori pançum ʙigūjad, ki xaşmi Alloh ʙar ū (ʙar zan) ʙod, agar mard az rostgūjon ʙoşad
Surah An-Noor, Verse 9
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ تَوَّابٌ حَكِيمٌ
Cī meşud ej mū'minon, agar fazlu rahmate, ki Alloh ʙar şumo arzonī doştaast, nameʙud, haroina, noʙud meşuded? Ba haroina, Alloh tavʙapaziru hakim ast
Surah An-Noor, Verse 10
إِنَّ ٱلَّذِينَ جَآءُو بِٱلۡإِفۡكِ عُصۡبَةٞ مِّنكُمۡۚ لَا تَحۡسَبُوهُ شَرّٗا لَّكُمۖ بَلۡ هُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۚ لِكُلِّ ٱمۡرِيٕٖ مِّنۡهُم مَّا ٱكۡتَسَبَ مِنَ ٱلۡإِثۡمِۚ وَٱلَّذِي تَوَلَّىٰ كِبۡرَهُۥ مِنۡهُمۡ لَهُۥ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Kasone, ki on durūƣi ʙuzurgro soxtaand, gurūhe az şumojand. Mapindored, ki şumoro dar on ʙadie ʙuvad. Balki, xajri şumo dar on ʙuvad. Har marde az onho ʙa on andozai gunohe, ki kardaast, ʙa çazo rasad va az mijoni onho, on ki ʙeştarini in ʙūhtonro ʙa ūhda dorad, ʙa azoʙe ʙuzurg giriftor xohad şud
Surah An-Noor, Verse 11
لَّوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ ظَنَّ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بِأَنفُسِهِمۡ خَيۡرٗا وَقَالُواْ هَٰذَآ إِفۡكٞ مُّبِينٞ
Caro hangome ki on ʙūhtonro şunided, mardonu zanoni mū'min ʙa xud gumoni nek nakardand va naguftand, ki in tūhmate oşkor ast
Surah An-Noor, Verse 12
لَّوۡلَا جَآءُو عَلَيۡهِ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَۚ فَإِذۡ لَمۡ يَأۡتُواْ بِٱلشُّهَدَآءِ فَأُوْلَـٰٓئِكَ عِندَ ٱللَّهِ هُمُ ٱلۡكَٰذِبُونَ
Caro cahor şohid ʙar da'voi xud najovardand? Pas, agar şohidone najovardaand, dar nazdi Alloh az zumrai durūggūjonand
Surah An-Noor, Verse 13
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ لَمَسَّكُمۡ فِي مَآ أَفَضۡتُمۡ فِيهِ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Agar fazlu rahmati Alloh dar dunjovu oxirat nameʙud, ʙa sazoi on suxanon, ki megufted, şumoro, hatman azoʙi ʙuzurge darmerasid
Surah An-Noor, Verse 14
إِذۡ تَلَقَّوۡنَهُۥ بِأَلۡسِنَتِكُمۡ وَتَقُولُونَ بِأَفۡوَاهِكُم مَّا لَيۡسَ لَكُم بِهِۦ عِلۡمٞ وَتَحۡسَبُونَهُۥ هَيِّنٗا وَهُوَ عِندَ ٱللَّهِ عَظِيمٞ
On goh ki on suxani ʙotilro az dahoni jakdigar megirifted va cize ʙar zaʙon meronded, ki dar ʙorai on heç namedonisted va mepindoşted, ki kori xurde ast va hol on ki dar nazdi Alloh kori ʙuzurge ʙud
Surah An-Noor, Verse 15
وَلَوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ قُلۡتُم مَّا يَكُونُ لَنَآ أَن نَّتَكَلَّمَ بِهَٰذَا سُبۡحَٰنَكَ هَٰذَا بُهۡتَٰنٌ عَظِيمٞ
caro on goh ki in suxanro şunided, nagufted: «Moro naşojad, ki onro ʙozgūem, Parvardigoro, Tu pokī, in tūhmati ʙuzurge ast dar haqqi hamsari Muhammad salallohu alajhi va sallam?»
Surah An-Noor, Verse 16
يَعِظُكُمُ ٱللَّهُ أَن تَعُودُواْ لِمِثۡلِهِۦٓ أَبَدًا إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Alloh taolo şumoro nahj mekunad va pand medihad, ki agar az mū'minon hasted, ʙori digar girdi cunon kore magarded
Surah An-Noor, Verse 17
وَيُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۚ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ
Va Alloh taolo ahkomi ojotro ʙaroi şumo ʙajon mekunad va Alloh dono ast ʙar kirdori şumo va dar tadʙiri kori xalqaş hakim ast
Surah An-Noor, Verse 18
إِنَّ ٱلَّذِينَ يُحِبُّونَ أَن تَشِيعَ ٱلۡفَٰحِشَةُ فِي ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Baroi kasone, ki dūst dorand dar ʙorai mū'minon tūhmati zino pahn şavad, haroina, dar dunjo çazoi şar'ī va dar oxirat azoʙi dardovare muhajjost. Alloh medonad haqiqati har cizero va şumo namedoned
Surah An-Noor, Verse 19
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ
Agar fazl va rahmati Ilohī şomili holi şumo nameşud va agar Alloh ta'olo nisʙat ʙa şumo mehru muhaʙʙat namedoşt, ʙajon namekard in ahkom va mav'izahoro va tezj mekard dar azoʙ kardani onhoe, ki amrhoi Ūro muxolifat mekunand
Surah An-Noor, Verse 20
۞يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ وَمَن يَتَّبِعۡ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِ فَإِنَّهُۥ يَأۡمُرُ بِٱلۡفَحۡشَآءِ وَٱلۡمُنكَرِۚ وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ مَا زَكَىٰ مِنكُم مِّنۡ أَحَدٍ أَبَدٗا وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يُزَكِّي مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Ej kasone, ki imon ovardaed, poj ʙa çoi poji şajton maguzored. Va har ki poj ʙa çoi poji şajton guzorad, ʙidonad, ki ū ʙa fahşovu munkar (korhoi ʙad) farmon medihad. Va agar fazlu rahmate, ki Alloh ʙar şumo arzonī doştaast, nameʙud, heç jak az şumo az gunoh pok nameşud. Lekin haroina, Alloh har kasro, ki ʙixohad, pokiza mesozad. Va Alloh şunavoju donost
Surah An-Noor, Verse 21
وَلَا يَأۡتَلِ أُوْلُواْ ٱلۡفَضۡلِ مِنكُمۡ وَٱلسَّعَةِ أَن يُؤۡتُوٓاْ أُوْلِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينَ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۖ وَلۡيَعۡفُواْ وَلۡيَصۡفَحُوٓاْۗ أَلَا تُحِبُّونَ أَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Va ʙojad, ki ʙuzurgonu tavongaroni şumo ʙar on savgand naxūrand, ki cize ʙa xeşovandonu miskinon va muhoçironi dar rohi Alloh nadihand. Bojad ʙiʙaxşandu guzaşt ʙikunand. Ojo namexohed, ki şumoro Alloh ʙijomurzad? Va Alloh ast omurzandai mehruʙon
Surah An-Noor, Verse 22
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ٱلۡغَٰفِلَٰتِ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ لُعِنُواْ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَلَهُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Haroina, onon, ki zanoni pokdomani ʙexaʙari mū'minro tūhmati zino mezanand, dar dunjovu oxirat la'nat şudaand va ʙarojaşon azoʙi ʙuzurg ast
Surah An-Noor, Verse 23
يَوۡمَ تَشۡهَدُ عَلَيۡهِمۡ أَلۡسِنَتُهُمۡ وَأَيۡدِيهِمۡ وَأَرۡجُلُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Rūze, ki zaʙonaşon va dasthojaşonu pojhojaşon ʙa zijonaşon ʙar korhoe, ki mekardaand, şahodat dihand
Surah An-Noor, Verse 24
يَوۡمَئِذٖ يُوَفِّيهِمُ ٱللَّهُ دِينَهُمُ ٱلۡحَقَّ وَيَعۡلَمُونَ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ ٱلۡمُبِينُ
On rūz, ki Alloh çazojaşonro ʙa purragī ʙidihad va ʙidonand, ki harojna, Alloh taolo ʙarhaqu oşkor ast
Surah An-Noor, Verse 25
ٱلۡخَبِيثَٰتُ لِلۡخَبِيثِينَ وَٱلۡخَبِيثُونَ لِلۡخَبِيثَٰتِۖ وَٱلطَّيِّبَٰتُ لِلطَّيِّبِينَ وَٱلطَّيِّبُونَ لِلطَّيِّبَٰتِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ مُبَرَّءُونَ مِمَّا يَقُولُونَۖ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Zanoni nopok ʙaroi mardoni nopok va mardoni nopok ʙaroi zanoni nopok va zanoni pok ʙaroi mardoni pok va mardoni pok ʙaroi zanoni pok. Onho az on ci dar ʙoraaşon megūjand, pokand. Omurzişu rizqi nekū dar çannat ʙaroi onhost
Surah An-Noor, Verse 26
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ بُيُوتِكُمۡ حَتَّىٰ تَسۡتَأۡنِسُواْ وَتُسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَهۡلِهَاۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa xonae ƣajr az xonai xud, ʙe on ki içozat talaʙida va ʙar sokinonaş salom karda ʙoşed, doxil maşaved. In ʙaroi şumo ʙehtar ast, ʙoşad, ki pand gired
Surah An-Noor, Verse 27
فَإِن لَّمۡ تَجِدُواْ فِيهَآ أَحَدٗا فَلَا تَدۡخُلُوهَا حَتَّىٰ يُؤۡذَنَ لَكُمۡۖ وَإِن قِيلَ لَكُمُ ٱرۡجِعُواْ فَٱرۡجِعُواْۖ هُوَ أَزۡكَىٰ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ
Va agar dar xona kasero najofted, doxil maşaved, to şumoro ruxsat dihand. Va agar gūjand: «Bozgarded», ʙozgarded, in ʙarojaton pokizatar ast. Va Alloh ʙa har kore, ki mekuned, ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 28
لَّيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ مَسۡكُونَةٖ فِيهَا مَتَٰعٞ لَّكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا تَكۡتُمُونَ
Bar şumo gunohe nest, agar ʙa xonahoe, ki maskani kase nest va dar on ço manfa'ate ʙoşad, doxil şaved. Har ciro oşkor sozed jo pinhon dored, Alloh ʙa on ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 29
قُل لِّلۡمُؤۡمِنِينَ يَغُضُّواْ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِمۡ وَيَحۡفَظُواْ فُرُوجَهُمۡۚ ذَٰلِكَ أَزۡكَىٰ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا يَصۡنَعُونَ
Bigū ej Pajomʙar, ʙa mardoni mūʹmin, ki caşmoni xud ʙipūşand az nomahramon va şarmgohi xud nigah dorand az zinovu livota. In ʙarojaşon pokizatar ast. Haroina, Alloh ʙa korhoe, ki mekunand, ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 30
وَقُل لِّلۡمُؤۡمِنَٰتِ يَغۡضُضۡنَ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِنَّ وَيَحۡفَظۡنَ فُرُوجَهُنَّ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا مَا ظَهَرَ مِنۡهَاۖ وَلۡيَضۡرِبۡنَ بِخُمُرِهِنَّ عَلَىٰ جُيُوبِهِنَّۖ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا لِبُعُولَتِهِنَّ أَوۡ ءَابَآئِهِنَّ أَوۡ ءَابَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآئِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ أَخَوَٰتِهِنَّ أَوۡ نِسَآئِهِنَّ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُنَّ أَوِ ٱلتَّـٰبِعِينَ غَيۡرِ أُوْلِي ٱلۡإِرۡبَةِ مِنَ ٱلرِّجَالِ أَوِ ٱلطِّفۡلِ ٱلَّذِينَ لَمۡ يَظۡهَرُواْ عَلَىٰ عَوۡرَٰتِ ٱلنِّسَآءِۖ وَلَا يَضۡرِبۡنَ بِأَرۡجُلِهِنَّ لِيُعۡلَمَ مَا يُخۡفِينَ مِن زِينَتِهِنَّۚ وَتُوبُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ جَمِيعًا أَيُّهَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Va ʙa zanoni mū'min ʙigū, ki caşmoni xud ʙipūşand az nomahramon va şarmgohi xud nigoh dorand az harom va zinathoi xudro çuz on miqdor, ki pajdost, oşkor nakunand va miqna'ahoi (rūjmolhoi) xudro to gireʙon furū guzorand va zinathoi xudro oşkor nakunand, çuz ʙaroi şavhari xud jo padari xud jo padari şavhari xud jo pisari xud jo pisari şavhari xud jo ʙarodari xud jo pisari ʙarodari xud jo pisari xohari xud jo zanoni hamdini xud jo ʙandagoni (ƣulomu kanizoni) xud jo mardoni xidmatguzori xud, ki raƣʙat ʙa zan nadorand jo kūdakone, ki az şarmgohi zanon ʙexaʙarand. Va niz cunon poj ʙar zamin nazanand, to on zinat, ki pinhon kardaand, donista şavad. Ej mū'minon, hamagon ʙa dargohi Alloh tavʙa kuned, ʙoşad, ki rastagor garded
Surah An-Noor, Verse 31
وَأَنكِحُواْ ٱلۡأَيَٰمَىٰ مِنكُمۡ وَٱلصَّـٰلِحِينَ مِنۡ عِبَادِكُمۡ وَإِمَآئِكُمۡۚ إِن يَكُونُواْ فُقَرَآءَ يُغۡنِهِمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
Xonador kunoned, ƣulomu kanizoni xudro, ki solehu şoistakor ʙoşand. Agar faqiru ʙenavo ʙoşand, Alloh ʙa karami xud ʙodavlatu tavongaraşon xohad soxt, ki Alloh kuşoişdihanda va donost
Surah An-Noor, Verse 32
وَلۡيَسۡتَعۡفِفِ ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ نِكَاحًا حَتَّىٰ يُغۡنِيَهُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱلَّذِينَ يَبۡتَغُونَ ٱلۡكِتَٰبَ مِمَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ فَكَاتِبُوهُمۡ إِنۡ عَلِمۡتُمۡ فِيهِمۡ خَيۡرٗاۖ وَءَاتُوهُم مِّن مَّالِ ٱللَّهِ ٱلَّذِيٓ ءَاتَىٰكُمۡۚ وَلَا تُكۡرِهُواْ فَتَيَٰتِكُمۡ عَلَى ٱلۡبِغَآءِ إِنۡ أَرَدۡنَ تَحَصُّنٗا لِّتَبۡتَغُواْ عَرَضَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَمَن يُكۡرِههُّنَّ فَإِنَّ ٱللَّهَ مِنۢ بَعۡدِ إِكۡرَٰهِهِنَّ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Onon, ki ʙa saʙaʙi kamʙaƣaliaşon qudrati xonadorşaviro nadorand, ʙojad pokdomanī peşa kunand, to Alloh az karami xeş tavongaraşon gardonad. Va az ʙandagonaton ononro, ki xohoni ʙozxaridani xeşand, agar dar onho xajre jofted, ʙozxaridanaşonro ʙipazired. Va az on mol, ki Alloh ʙa şumo arzonī doştaast, ʙa onon ʙidihed. Va kanizoni xudro agar xohand, ki parhezgor ʙoşand, ʙa xotiri sarvati dunjavī ʙa zino maçʙur makuned. Har kas, ki ononro ʙa zino maçʙur kunad, Alloh ʙaroi on kanizon, ki ʙa maçʙurī ʙa on kor vodor gaştaand, omurzandavu mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 33
وَلَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖ وَمَثَلٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِكُمۡ وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
Ba tahqiq ʙaroi şumo ojathoi ravşanu vozeh va qissavu dostonhoi onone, ki peş az şumo ʙudaand va niz ʙaroi parhezgoron pand va nasihatho nozil kardem
Surah An-Noor, Verse 34
۞ٱللَّهُ نُورُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ مَثَلُ نُورِهِۦ كَمِشۡكَوٰةٖ فِيهَا مِصۡبَاحٌۖ ٱلۡمِصۡبَاحُ فِي زُجَاجَةٍۖ ٱلزُّجَاجَةُ كَأَنَّهَا كَوۡكَبٞ دُرِّيّٞ يُوقَدُ مِن شَجَرَةٖ مُّبَٰرَكَةٖ زَيۡتُونَةٖ لَّا شَرۡقِيَّةٖ وَلَا غَرۡبِيَّةٖ يَكَادُ زَيۡتُهَا يُضِيٓءُ وَلَوۡ لَمۡ تَمۡسَسۡهُ نَارٞۚ نُّورٌ عَلَىٰ نُورٖۚ يَهۡدِي ٱللَّهُ لِنُورِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَيَضۡرِبُ ٱللَّهُ ٱلۡأَمۡثَٰلَ لِلنَّاسِۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Alloh nuri osmonhovu zamin ast. Masali nuri Ū (Qur'on dar dili mū'min) cun caroƣdonest, ki dar on caroƣe ʙoşad, on caroƣ daruni şişae va on şişa cun sitorae duraxşanda. Az ravƣani daraxti purʙarakati zajtun, ki na şarqī ast (ja'ne, oftoʙ ʙa on dar oxiri rūz ʙirasad) va na ƣarʙī ast (ja'ne, oftoʙ ʙa on dar avvali rūz merasad, ʙalki dar mijonai zamin ast). Ravƣanaş az şafofiaş ravşanī ʙaxşad, harcand otaş ʙa on narasida ʙoşad. Nure ʙoloi nur ast. Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa on nur (Qur'on) hidojat menamojad va ʙaroi mardum masalho meovarad. Va Alloh taolo ʙar hama ciz donost
Surah An-Noor, Verse 35
فِي بُيُوتٍ أَذِنَ ٱللَّهُ أَن تُرۡفَعَ وَيُذۡكَرَ فِيهَا ٱسۡمُهُۥ يُسَبِّحُ لَهُۥ فِيهَا بِٱلۡغُدُوِّ وَٱلۡأٓصَالِ
On nur furūzon ast dar masçidhoe, ki Alloh ruxsat dod arçmandaş dorand va nomaş dar on ço ʙo namoz va tilovati Qur'on, tasʙehu tahlil jod şavad va Ūro har ʙomdodu şaʙongoh tasʙeh gūjand
Surah An-Noor, Verse 36
رِجَالٞ لَّا تُلۡهِيهِمۡ تِجَٰرَةٞ وَلَا بَيۡعٌ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِ وَإِقَامِ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءِ ٱلزَّكَوٰةِ يَخَافُونَ يَوۡمٗا تَتَقَلَّبُ فِيهِ ٱلۡقُلُوبُ وَٱلۡأَبۡصَٰرُ
Mardone, ki heç tiçorat va xaridu furūşe az jodi Alloh va namoz guzoridanu zakot dodan ʙozaşon nadorad, az rūzi qijomat, ki dilhovu didagon az tars digargun meşavand, metarsand
Surah An-Noor, Verse 37
لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا عَمِلُواْ وَيَزِيدَهُم مِّن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ يَرۡزُقُ مَن يَشَآءُ بِغَيۡرِ حِسَابٖ
To Alloh ʙa nekūtar az on ci kardaand, çazojaşon dihad va az ʙuzurgii xud ʙar on ʙijafzojad va Alloh har kiro xohad, ʙehisoʙ rizq dihad
Surah An-Noor, Verse 38
وَٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَعۡمَٰلُهُمۡ كَسَرَابِۭ بِقِيعَةٖ يَحۡسَبُهُ ٱلظَّمۡـَٔانُ مَآءً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَهُۥ لَمۡ يَجِدۡهُ شَيۡـٔٗا وَوَجَدَ ٱللَّهَ عِندَهُۥ فَوَفَّىٰهُ حِسَابَهُۥۗ وَٱللَّهُ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
A'moli kofiron cun saroʙest dar ʙijoʙone. Şaxsi taşna oʙaş pindorad va cun ʙa on nazdik şavad, heç oʙe najoʙad va Allohro nazdi xud joʙad, pas çazoi ūro ʙa purragī ʙidihad. Va Alloh zud hisoʙgiranda hast
Surah An-Noor, Verse 39
أَوۡ كَظُلُمَٰتٖ فِي بَحۡرٖ لُّجِّيّٖ يَغۡشَىٰهُ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ سَحَابٞۚ ظُلُمَٰتُۢ بَعۡضُهَا فَوۡقَ بَعۡضٍ إِذَآ أَخۡرَجَ يَدَهُۥ لَمۡ يَكَدۡ يَرَىٰهَاۗ وَمَن لَّمۡ يَجۡعَلِ ٱللَّهُ لَهُۥ نُورٗا فَمَا لَهُۥ مِن نُّورٍ
Jo ki amali kofiron ʙa monandi torikihoest dar darjoi cuqur, ki mepūşad in kofirro mavç va ʙar ʙoloi on mavçi digarest va ʙar ʙoloi on mavç aʙri xiraest, torikihoe ʙar ʙoloi jakdigar, on tavr ki agar dasti xud ʙerun orad, onro natavonad did. Va har kiro, Alloh nure (az Qur'onu sunnat) nadod, (ki ʙa on roh joʙad,) pas ūro heç nure nest
Surah An-Noor, Verse 40
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُسَبِّحُ لَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱلطَّيۡرُ صَـٰٓفَّـٰتٖۖ كُلّٞ قَدۡ عَلِمَ صَلَاتَهُۥ وَتَسۡبِيحَهُۥۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِمَا يَفۡعَلُونَ
Ojo nadidaī, ki har cī dar osmonhovu zamin ast va niz murƣone, ki ʙolkuşoda dar parvozand, tasʙehgūi Alloh hastand? Hamai maxluqotro Alloh taolo donondaast cī guna Ūro namozu tasʙeh gūjand. Va Alloh ʙa har kore, ki mekunand, ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 41
وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَإِلَى ٱللَّهِ ٱلۡمَصِيرُ
Va xos ʙaroi Alloh ast podşohii osmonhovu zamin va ʙozgaşti hamagon nazdi Ūst
Surah An-Noor, Verse 42
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُزۡجِي سَحَابٗا ثُمَّ يُؤَلِّفُ بَيۡنَهُۥ ثُمَّ يَجۡعَلُهُۥ رُكَامٗا فَتَرَى ٱلۡوَدۡقَ يَخۡرُجُ مِنۡ خِلَٰلِهِۦ وَيُنَزِّلُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مِن جِبَالٖ فِيهَا مِنۢ بَرَدٖ فَيُصِيبُ بِهِۦ مَن يَشَآءُ وَيَصۡرِفُهُۥ عَن مَّن يَشَآءُۖ يَكَادُ سَنَا بَرۡقِهِۦ يَذۡهَبُ بِٱلۡأَبۡصَٰرِ
Ojo nadidaī, ki Alloh aʙrhoero ʙa ohistagī meronad, on goh onhoro ʙa ham mepajvandad, ʙoz mesozadaş rū ʙa rū ʙoloi ham? Pas meʙinī ʙoronro, ki xoriç meşavad az mijoni on aʙr va furud meorad az çoniʙi ʙolo, az kūhhoi aʙrī, ki on çoest, ƶolaro. Pas har kiro xohad, ʙo on oseʙ merasonad va az har kī mexohad, ʙozaş medorad. Ra'du ʙarqe, ki dar on aʙr ʙuda qariʙ ast, ki ʙiʙarad nuri caşmhoro
Surah An-Noor, Verse 43
يُقَلِّبُ ٱللَّهُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَعِبۡرَةٗ لِّأُوْلِي ٱلۡأَبۡصَٰرِ
Jake az nişonahoi qudrati Alloh taolo in ast, ki Ū şaʙu rūzro megardonad. Be gumon xiradmandonro dar in iʙratest
Surah An-Noor, Verse 44
وَٱللَّهُ خَلَقَ كُلَّ دَآبَّةٖ مِّن مَّآءٖۖ فَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ بَطۡنِهِۦ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ رِجۡلَيۡنِ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰٓ أَرۡبَعٖۚ يَخۡلُقُ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Va Alloh har çonvarero az oʙ ʙijofarid. Ba'ze az onho ʙar şikam meravand (mor....) va ʙa'ze ʙar du po meravand (inson) va ʙa'ze ʙar cahor po meravand (cahorpojon). Alloh har cī ʙixohad, meofarinad. Haroina, Alloh ʙar har kore tavonost
Surah An-Noor, Verse 45
لَّقَدۡ أَنزَلۡنَآ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖۚ وَٱللَّهُ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Ba tahqiq dar Qur'on ojathoi ravşanu vozeh nozil kardaem va Alloh har kasro, ki ʙixohad, ʙa rohi rost (Islom) hidojat mekunad
Surah An-Noor, Verse 46
وَيَقُولُونَ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَبِٱلرَّسُولِ وَأَطَعۡنَا ثُمَّ يَتَوَلَّىٰ فَرِيقٞ مِّنۡهُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۚ وَمَآ أُوْلَـٰٓئِكَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Va munofiqon megūjand: «Ba Allohu pajomʙaraş imon ovardaem va itoat mekunem». Pas az on gurūhe az onon ʙozmegardand va hukmi pajomʙarro qaʙul namekunand. Va inho imon najovardaand
Surah An-Noor, Verse 47
وَإِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُم مُّعۡرِضُونَ
Cun onhoro dar xusumathojaşon ʙa sūi Allohu Pajomʙaraş da'vat kunand, to mijonaşon hukm kunad, ʙinī, ki gurūhe rūj megardonand
Surah An-Noor, Verse 48
وَإِن يَكُن لَّهُمُ ٱلۡحَقُّ يَأۡتُوٓاْ إِلَيۡهِ مُذۡعِنِينَ
Va agar haq ʙa tarafi onho ʙoşad, dar hol meojand peşi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam gardan nihoda
Surah An-Noor, Verse 49
أَفِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ أَمِ ٱرۡتَابُوٓاْ أَمۡ يَخَافُونَ أَن يَحِيفَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَرَسُولُهُۥۚ بَلۡ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Ojo dar dilhojaşon ʙemorist (ʙemorii nifoq) jo dar şak hastand (az Pajomʙari ʙarhaq ʙudani Muhammad sallallohu alajhi vassallam,) jo ʙimi on dorand, ki Allohu Pajomʙaraş ʙar onho sitam kunand?! (Ne) Balki, onon xud zolimand
Surah An-Noor, Verse 50
إِنَّمَا كَانَ قَوۡلَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ إِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ أَن يَقُولُواْ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Cun mū'minoni haqiqiro dar xusumathojaşon ʙa sūi kitoʙi Alloh va pajomʙaraş da'vat kunand, to mijonaşon hukm kunad, in ki megūjand: «Şunidem va itoat kardem», inho naçotjoftagonand. Va az ahli çannatand
Surah An-Noor, Verse 51
وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَخۡشَ ٱللَّهَ وَيَتَّقۡهِ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ
Va kasone, ki farmonʙardorii Allohu Pajomʙaraş mekunand dar amru nahj va az Alloh metarsand va hazar mekunand az azoʙi Alloh, pas inho komjoʙand ʙa ne'mathoi çannat
Surah An-Noor, Verse 52
۞وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِنۡ أَمَرۡتَهُمۡ لَيَخۡرُجُنَّۖ قُل لَّا تُقۡسِمُواْۖ طَاعَةٞ مَّعۡرُوفَةٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
Va munofiqon ʙa Alloh qasam xūrdand, qasamhoi saxt, ki agar ʙa onho farmon dihī ej Pajomʙar ʙaromadani ʙa çihodro, alʙatta, hamrohi tu ʙa çihod ravand. Bigū: «Qasami durūƣ maxūred, toati şumo ma'lum ast, ki faqat ʙo zaʙon ast. Alloh ʙa korhoe, ki mekuned, haroina, komilan ogoh ast!»
Surah An-Noor, Verse 53
قُلۡ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَۖ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنَّمَا عَلَيۡهِ مَا حُمِّلَ وَعَلَيۡكُم مَّا حُمِّلۡتُمۡۖ وَإِن تُطِيعُوهُ تَهۡتَدُواْۚ وَمَا عَلَى ٱلرَّسُولِ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
Bigū ej Pajomʙar ʙa mardum: «Allohro itoat kuned va pajomʙarro itoat kuned. Pas agar rūj gardoned, haroina, ʙar Pajomʙar ançomi on cize voçiʙ ast, ki ʙar dūşi vaj nihoda şudast (ja'ne, taʙliƣi risolat) va ʙar şumo ham ançomi cize voçiʙ ast, ki ʙar dūşi şumo nihoda şudaast (ja'ne, itoati sodiqona va iʙodati muxlisona). Va agar ʙa ū itoat kuned, hidojat joʙed. Va ʙar pajomʙar çuz rasonidani pajƣomi Parvardigoraş cizi digare nest»
Surah An-Noor, Verse 54
وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ لَيَسۡتَخۡلِفَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ كَمَا ٱسۡتَخۡلَفَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ وَلَيُمَكِّنَنَّ لَهُمۡ دِينَهُمُ ٱلَّذِي ٱرۡتَضَىٰ لَهُمۡ وَلَيُبَدِّلَنَّهُم مِّنۢ بَعۡدِ خَوۡفِهِمۡ أَمۡنٗاۚ يَعۡبُدُونَنِي لَا يُشۡرِكُونَ بِي شَيۡـٔٗاۚ وَمَن كَفَرَ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Alloh ʙa kasone az şumo, ki imon ovardaand va korhoi şoista kardaand, va'da dod, ki alʙatta, dar rūi zamin xalifaaşon sozad, cun mardumero, ki peş az onho ʙudand, xalifaaşon soxt. Va dinaşonro, ki xud ʙarojaşon pisandida ast, ki Islom ast, ustuvor sozad. Va vahşataşonro ʙa eminī ʙadal kunad, har vaqte ki Maro meparastand va heç cizero ʙo Man şarik namekunand. Va onho, ki ʙa'd az in noşukrī varzand, pas onon fosiqonand (ja'ne, xoriç az toati Allohand)
Surah An-Noor, Verse 55
وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Va namoz ʙiguzored va zakot ʙidihed va ʙa pajomʙar itoat kuned, şojad ki ʙar şumo rahm karda şavad
Surah An-Noor, Verse 56
لَا تَحۡسَبَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَمَأۡوَىٰهُمُ ٱلنَّارُۖ وَلَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
Hargiz, mapindor, ki kofiron metavonand dar in sarzamin ʙa çoe ʙigurezand az azoʙi Alloh. Çojgohaşon çahannam ast va cī ʙad sarançomest
Surah An-Noor, Verse 57
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لِيَسۡتَـٔۡذِنكُمُ ٱلَّذِينَ مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ وَٱلَّذِينَ لَمۡ يَبۡلُغُواْ ٱلۡحُلُمَ مِنكُمۡ ثَلَٰثَ مَرَّـٰتٖۚ مِّن قَبۡلِ صَلَوٰةِ ٱلۡفَجۡرِ وَحِينَ تَضَعُونَ ثِيَابَكُم مِّنَ ٱلظَّهِيرَةِ وَمِنۢ بَعۡدِ صَلَوٰةِ ٱلۡعِشَآءِۚ ثَلَٰثُ عَوۡرَٰتٖ لَّكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ وَلَا عَلَيۡهِمۡ جُنَاحُۢ بَعۡدَهُنَّۚ طَوَّـٰفُونَ عَلَيۡكُم بَعۡضُكُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙojad ƣulomoni şumo va on farzandone, ki hanūz ʙa ʙaloƣat narasidaand, dar se vaqt az şumo ʙaroi vorid şudan ʙa xona ruxsat talaʙand: peş az namozi suʙh va hangomi zūhr, ki liʙos az tan ʙerun mekuned va ʙa'd az namozi xuftan. In se vaqt, vaqti xilvati şumost. Dar ƣajri in se vaqt nest vuʙole na ʙar şumo va na ʙar onhoe, ki nazdi şumo doxil meşavand napursida, cunki ʙa'zei şumo ʙar ʙa'ze digar omadu raftkunandagoned. Alloh ojotro incunin ʙaroi şumo ʙajon mekunad. Va Alloh donovu hakim ast
Surah An-Noor, Verse 58
وَإِذَا بَلَغَ ٱلۡأَطۡفَٰلُ مِنكُمُ ٱلۡحُلُمَ فَلۡيَسۡتَـٔۡذِنُواْ كَمَا ٱسۡتَـٔۡذَنَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Va cun kūdakoni şumo ʙa sinni ʙaloƣat rasidand dar hamai vaqtho ʙaroi daromadan ʙa makone, ki padaru modar dar on ço istirohat mekunand, ʙojad monandi kasone, ki zikraşon guzaşt (ja'ne misli ʙa ʙaloƣatrasidagon), ruxsat talaʙand. Alloh taolo ojot va ahkomi şariati Xudro incunin ravşan va sodda ʙaroi şumo ʙajon mekunad. Va Alloh donovu hakim ast dar qonunguzorī ʙaroi ʙandagonaş
Surah An-Noor, Verse 59
وَٱلۡقَوَٰعِدُ مِنَ ٱلنِّسَآءِ ٱلَّـٰتِي لَا يَرۡجُونَ نِكَاحٗا فَلَيۡسَ عَلَيۡهِنَّ جُنَاحٌ أَن يَضَعۡنَ ثِيَابَهُنَّ غَيۡرَ مُتَبَرِّجَٰتِۭ بِزِينَةٖۖ وَأَن يَسۡتَعۡفِفۡنَ خَيۡرٞ لَّهُنَّۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Zanoni kalonsol, ki digar umedi nikoh nadorand ʙa saʙaʙi kalonsolī va ʙeşahvatī gunoh nest ʙar inho in ki furū nihand rūjmol va rūkaşaki xudro. Vale zohir nakunand mavze'i oroişi xudro va agar parhezgorī kunand (ja'ne, ʙa nagiriftani rūjmol va rūkaşak az sari xud), in ʙarojaşon ʙehtar ast. Va Alloh taolo şunavovu donost
Surah An-Noor, Verse 60
لَّيۡسَ عَلَى ٱلۡأَعۡمَىٰ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡأَعۡرَجِ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرِيضِ حَرَجٞ وَلَا عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ أَن تَأۡكُلُواْ مِنۢ بُيُوتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ ءَابَآئِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أُمَّهَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ إِخۡوَٰنِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخَوَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَعۡمَٰمِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ عَمَّـٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخۡوَٰلِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ خَٰلَٰتِكُمۡ أَوۡ مَا مَلَكۡتُم مَّفَاتِحَهُۥٓ أَوۡ صَدِيقِكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَأۡكُلُواْ جَمِيعًا أَوۡ أَشۡتَاتٗاۚ فَإِذَا دَخَلۡتُم بُيُوتٗا فَسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ تَحِيَّةٗ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ مُبَٰرَكَةٗ طَيِّبَةٗۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Bar noʙino haraçe (gunohe) nest va ʙar lang gunohe nest va ʙar ʙemor xunohe nest ʙaroi naraftan ʙa çihod. Va ʙar şumo gunohe nest, agar az xonai xud jo xonai padaraton jo xonai modaraton jo xonai ʙarodaraton jo xonai xoharaton jo xonai amakaton jo xonai ammaaton jo xonai taƣojaton jo xonai xolaaton jo xonae, ki kalidhoi on nazdi şumost (ja'ne nigahʙonu vakili on xona şumoed) jo xonai dūstaton cize ʙixūred. Va gunohe murtakiʙ naşudaed, agar ʙo ham ʙixūred jo çudo- çudo. Va cun ʙa xonae doxil şaved, ʙar jakdigar salom kuned ʙo lafzi "assalomu alajkum va rahmatullohi va ʙarakotuhu". In tahijatest muʙorak va pokiza az çoniʙi Alloh taolo. Hamcunin Alloh taolo ojathoi xudro ʙaroi şumo ʙajon mekunad, ʙoşad, ki oqilona ʙiandeşed
Surah An-Noor, Verse 61
إِنَّمَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَإِذَا كَانُواْ مَعَهُۥ عَلَىٰٓ أَمۡرٖ جَامِعٖ لَّمۡ يَذۡهَبُواْ حَتَّىٰ يَسۡتَـٔۡذِنُوهُۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ فَإِذَا ٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِبَعۡضِ شَأۡنِهِمۡ فَأۡذَن لِّمَن شِئۡتَ مِنۡهُمۡ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمُ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Hamono mū'minon kasone hastand, ki ʙa Allohu pajomʙaraş imon ovardaand va cun ʙo pajomʙar dar kore jakçoja ʙoşand, to az ū ruxsat natalaʙidaand, naʙojad ʙiravand. Onon, ki az tu ej pajomʙar, ruxsat metalaʙand, haroina, kasone hastand, ki ʙa Allohu Pajomʙaraş imon ovardaand. Pas, hangome ki az tu ʙaroi ʙa'ze az korhojaşon ruxsat xostand, ʙar har jak az onon, ki xohī, ruxsat ʙideh va ʙarojaşon az Alloh omurziş ʙixoh, ki hamono Alloh taolo ʙaxşojandavu mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 62
لَّا تَجۡعَلُواْ دُعَآءَ ٱلرَّسُولِ بَيۡنَكُمۡ كَدُعَآءِ بَعۡضِكُم بَعۡضٗاۚ قَدۡ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ يَتَسَلَّلُونَ مِنكُمۡ لِوَاذٗاۚ فَلۡيَحۡذَرِ ٱلَّذِينَ يُخَالِفُونَ عَنۡ أَمۡرِهِۦٓ أَن تُصِيبَهُمۡ فِتۡنَةٌ أَوۡ يُصِيبَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Ej mū'minon, on cunon ki jakdigarro nido mekuned, pajomʙarro nido nakuned (ja'ne jo Muhammad nagūed, ʙalki ʙo ehtiromu izzat ʙa in lafz ej pajomʙari Alloh, jo rasulalloh ʙigūed). Alʙatta, Alloh medonad onhoero, ki pinhonī ʙerun meşavand az nazdi Pajomʙar sallallohu alajhi va sallam. Bojad ki ʙitarsand onhoe, ki xilofi hukmi pajomʙar kor mekunand az in ki ʙirasad ʙa onho ʙa saʙaʙi xilofkoriaşon ʙalovu musiʙate jo ʙirasad ʙa onho azoʙi dardnok
Surah An-Noor, Verse 63
أَلَآ إِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قَدۡ يَعۡلَمُ مَآ أَنتُمۡ عَلَيۡهِ وَيَوۡمَ يُرۡجَعُونَ إِلَيۡهِ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا عَمِلُواْۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمُۢ
Ogoh ʙoşed, haroina, az oni Alloh ast har ci dar osmonhovu zamin ast. Medonad, ki şumo ʙar ci kored. Va on rūz, ki ʙa sūji Ū ʙozgardonda şavand, ononro az korhoe, ki kardaand, ogoh mesozad va çazo medihad. Va Alloh ʙa har cize donost
Surah An-Noor, Verse 64