Surah An-Noor - Tajik Translation by Www.islamhouse.com
سُورَةٌ أَنزَلۡنَٰهَا وَفَرَضۡنَٰهَا وَأَنزَلۡنَا فِيهَآ ءَايَٰتِۭ بَيِّنَٰتٖ لَّعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
[In] Suraest, ki onro nozil kardaem va [amal ʙa ahkomi] onro voçiʙ namudaem va dar on ojoti ravşane nozil kardaem, ʙoşad, ki pand gired
Surah An-Noor, Verse 1
ٱلزَّانِيَةُ وَٱلزَّانِي فَٱجۡلِدُواْ كُلَّ وَٰحِدٖ مِّنۡهُمَا مِاْئَةَ جَلۡدَةٖۖ وَلَا تَأۡخُذۡكُم بِهِمَا رَأۡفَةٞ فِي دِينِ ٱللَّهِ إِن كُنتُمۡ تُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۖ وَلۡيَشۡهَدۡ عَذَابَهُمَا طَآئِفَةٞ مِّنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Har jak az zanu mardi zinokorro sad tozijona ʙizaned va agar ʙa Alloh taolo va rūzi oxirat imon dored, naʙojad dar [içroi ahkomi] dini Alloh taolo nisʙat ʙa on du [nafar] dilsūzī [va mehruʙonii ʙe dalel] doşta ʙoşed va ʙojad gurūhe az mu'minon ʙar muçozotaşon guvoh ʙoşand
Surah An-Noor, Verse 2
ٱلزَّانِي لَا يَنكِحُ إِلَّا زَانِيَةً أَوۡ مُشۡرِكَةٗ وَٱلزَّانِيَةُ لَا يَنكِحُهَآ إِلَّا زَانٍ أَوۡ مُشۡرِكٞۚ وَحُرِّمَ ذَٰلِكَ عَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Mardi zinokor çuz ʙo zani zinokor jo muşrik izdivoç namekunad va zani zinokorro [niz] çuz mardi zinokor jo muşrik ʙa izdivoçi xud darnameovarad va in [zanoşūī] ʙar mu'minon harom ast
Surah An-Noor, Verse 3
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ثُمَّ لَمۡ يَأۡتُواْ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَ فَٱجۡلِدُوهُمۡ ثَمَٰنِينَ جَلۡدَةٗ وَلَا تَقۡبَلُواْ لَهُمۡ شَهَٰدَةً أَبَدٗاۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Va kasone, ki [mardonu] zanoni pokdomanro [ʙa zino] muttaham mekunand va cahor şohid [ʙar iddaoi xud] nameovarand, ononro haştod tozijona ʙizaned va hargiz şahodataşonro [dar heç mavride] napazired va inonand, ki nofarmonand
Surah An-Noor, Verse 4
إِلَّا ٱلَّذِينَ تَابُواْ مِنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَ وَأَصۡلَحُواْ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Magar kasone, ki ʙa'd az on [tuhmat] tavʙa kunand va [raftori guzaştai xudro] isloh [-u çuʙron] namojand, pas, ʙe tardid, Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 5
وَٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ أَزۡوَٰجَهُمۡ وَلَمۡ يَكُن لَّهُمۡ شُهَدَآءُ إِلَّآ أَنفُسُهُمۡ فَشَهَٰدَةُ أَحَدِهِمۡ أَرۡبَعُ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
Va kasone, ki hamsaroni xudro [ʙa zino] muttaham mekunand va çuz xeştan şohide [ʙar in iddao] nadorand, pas, har jak az onon ʙojad cahor ʙor ʙa Alloh taolo savgand jod kunad, ki hatman, rost megūjad
Surah An-Noor, Verse 6
وَٱلۡخَٰمِسَةُ أَنَّ لَعۡنَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِ إِن كَانَ مِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Va pançumin ʙor [şavhar ʙigūjad], ki la'nati Alloh taolo ʙar ū ʙod, agar durūƣgū ʙoşad
Surah An-Noor, Verse 7
وَيَدۡرَؤُاْ عَنۡهَا ٱلۡعَذَابَ أَن تَشۡهَدَ أَرۡبَعَ شَهَٰدَٰتِۭ بِٱللَّهِ إِنَّهُۥ لَمِنَ ٱلۡكَٰذِبِينَ
Va kajfari zan dar surate ʙardoşta meşavad, ki cahor ʙor ʙa Alloh taolo savgand jod kunad, ki on mard hatman, durūƣgū ast
Surah An-Noor, Verse 8
وَٱلۡخَٰمِسَةَ أَنَّ غَضَبَ ٱللَّهِ عَلَيۡهَآ إِن كَانَ مِنَ ٱلصَّـٰدِقِينَ
Va pançumin ʙor [ʙigūjad], ki xaşmi Alloh taolo ʙar ū ʙod, agar [şavharaş] rost gufta ʙoşad
Surah An-Noor, Verse 9
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ تَوَّابٌ حَكِيمٌ
Va [ej mardum] agar ʙaxşişi Alloh taolo va rahmataş ʙar şumo naʙud va in ki Alloh taolo tavʙapaziri hakim ast [hatman, giriftori azoʙ meşuded]
Surah An-Noor, Verse 10
إِنَّ ٱلَّذِينَ جَآءُو بِٱلۡإِفۡكِ عُصۡبَةٞ مِّنكُمۡۚ لَا تَحۡسَبُوهُ شَرّٗا لَّكُمۖ بَلۡ هُوَ خَيۡرٞ لَّكُمۡۚ لِكُلِّ ٱمۡرِيٕٖ مِّنۡهُم مَّا ٱكۡتَسَبَ مِنَ ٱلۡإِثۡمِۚ وَٱلَّذِي تَوَلَّىٰ كِبۡرَهُۥ مِنۡهُمۡ لَهُۥ عَذَابٌ عَظِيمٞ
[Ej mu'minon] Be tardid, kasone, ki on tuhmati ʙuzurgro [dar ʙorai Oişa] matrah kardand, gurūhe az xudi şumo hastand. Gumon nakuned, ki in [moçaro] ʙaroi şumo şarr ast, ʙalki xajre ʙarojaton dar on [nuhufta] ast. Baroi har jak az onon [ki dar in şoeaparokanī naqş doştaand] kajfari gunohest, ki murtakiʙ şudaast va ʙaroi on kase az eşon, ki ʙaxşi ʙuzurgi on [tuhmat]-ro ʙa uhda dorad, azoʙi ʙuzurge [dar peş] ast
Surah An-Noor, Verse 11
لَّوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ ظَنَّ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ وَٱلۡمُؤۡمِنَٰتُ بِأَنفُسِهِمۡ خَيۡرٗا وَقَالُواْ هَٰذَآ إِفۡكٞ مُّبِينٞ
Caro hangome ki in [tuhmat]-ro şunided, mardonu zanoni mu'min gumoni nek ʙa xud naʙurdand va naguftand: «In tuhmate [ʙuzurgu] oşkor [ʙa hamsari pajomʙar] ast?»
Surah An-Noor, Verse 12
لَّوۡلَا جَآءُو عَلَيۡهِ بِأَرۡبَعَةِ شُهَدَآءَۚ فَإِذۡ لَمۡ يَأۡتُواْ بِٱلشُّهَدَآءِ فَأُوْلَـٰٓئِكَ عِندَ ٱللَّهِ هُمُ ٱلۡكَٰذِبُونَ
Caro cahor şohid ʙar on najovardand? Pas, cun şohidonro najovardand, ononand, ki nazdi Alloh taolo durūƣgū hastand
Surah An-Noor, Verse 13
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ لَمَسَّكُمۡ فِي مَآ أَفَضۡتُمۡ فِيهِ عَذَابٌ عَظِيمٌ
Va agar ʙaxşişi Alloh taolo va rahmati Ū dar dunjovu oxirat naʙud, hatman, ʙa kajfari on ci ʙad-on pardoxted, ʙa azoʙe [saxtu] ʙuzurg giriftor meşuded
Surah An-Noor, Verse 14
إِذۡ تَلَقَّوۡنَهُۥ بِأَلۡسِنَتِكُمۡ وَتَقُولُونَ بِأَفۡوَاهِكُم مَّا لَيۡسَ لَكُم بِهِۦ عِلۡمٞ وَتَحۡسَبُونَهُۥ هَيِّنٗا وَهُوَ عِندَ ٱللَّهِ عَظِيمٞ
On goh ki on [şoea]-ro az zaʙoni jakdigar meşunided va suxanero dahon ʙa dahon naql mekarded, ki dar ʙoraaş heç ogohī [va jaqinī] nadoşted va onro soda [va kucak] mepindoşted, dar hole ki on [tuhmat] nazdi Alloh taolo ʙisjor ʙuzurg ast
Surah An-Noor, Verse 15
وَلَوۡلَآ إِذۡ سَمِعۡتُمُوهُ قُلۡتُم مَّا يَكُونُ لَنَآ أَن نَّتَكَلَّمَ بِهَٰذَا سُبۡحَٰنَكَ هَٰذَا بُهۡتَٰنٌ عَظِيمٞ
Caro hangome ki onro şunided, nagufted: «Sazovor nest, ki in [suxani ʙad]-ro ʙar zaʙon ovardem. [Parvardigoro] Tu munazzahī, in durūƣi ʙuzurge ast?»
Surah An-Noor, Verse 16
يَعِظُكُمُ ٱللَّهُ أَن تَعُودُواْ لِمِثۡلِهِۦٓ أَبَدًا إِن كُنتُم مُّؤۡمِنِينَ
Alloh taolo şumoro pand medihad, ki agar mu'min hasted, hargiz in [kor]-ro takror nakuned
Surah An-Noor, Verse 17
وَيُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۚ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ
Va Alloh taolo ojot [-i xud]-ro ʙaroi şumo ʙajon mekunad va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah An-Noor, Verse 18
إِنَّ ٱلَّذِينَ يُحِبُّونَ أَن تَشِيعَ ٱلۡفَٰحِشَةُ فِي ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٞ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ
Onon, ki dūst dorand, ʙajni kasone, ki imon ovardaand, ziştkorī roiç gardad, hatman, dar dunjo va oxirat azoʙe dardnok [dar peş] dorand va Alloh taolo [haqoiqu masolehro] medonad va şumo namedoned
Surah An-Noor, Verse 19
وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ وَأَنَّ ٱللَّهَ رَءُوفٞ رَّحِيمٞ
Va agar ʙaxşişi Alloh taolo va rahmataş ʙar şumo naʙud va in ki Alloh taolo dilsūzi mehruʙon ast, [hatman, muçozoti saxte dar intizoraton ʙud]
Surah An-Noor, Verse 20
۞يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَتَّبِعُواْ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِۚ وَمَن يَتَّبِعۡ خُطُوَٰتِ ٱلشَّيۡطَٰنِ فَإِنَّهُۥ يَأۡمُرُ بِٱلۡفَحۡشَآءِ وَٱلۡمُنكَرِۚ وَلَوۡلَا فَضۡلُ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَرَحۡمَتُهُۥ مَا زَكَىٰ مِنكُم مِّنۡ أَحَدٍ أَبَدٗا وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ يُزَكِّي مَن يَشَآءُۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Ej kasone, ki imon ovardaed, dar rohhoi şajton gom naguzored va har ki rohhoi şajtonro mepūjad, [ʙidonad, ki] ū tanho ʙa ziştkorī va a'moli nopisand farmon medihad va agar ʙaxşişi Alloh taolo va rahmataş ʙar şumo naʙud, hargiz heç jak az şumo [az gunoh] pok nameşud, vale Alloh taolo har kiro ʙixohad, pok mekunad va Alloh taolo şunavoi donost
Surah An-Noor, Verse 21
وَلَا يَأۡتَلِ أُوْلُواْ ٱلۡفَضۡلِ مِنكُمۡ وَٱلسَّعَةِ أَن يُؤۡتُوٓاْ أُوْلِي ٱلۡقُرۡبَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينَ وَٱلۡمُهَٰجِرِينَ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِۖ وَلۡيَعۡفُواْ وَلۡيَصۡفَحُوٓاْۗ أَلَا تُحِبُّونَ أَن يَغۡفِرَ ٱللَّهُ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٌ
Afrode az şumo, ki ʙartarii [imonī] va vus'ati [molī] dorand, naʙojad savgand jod kunand, ki ʙa xeşovandon va tihidaston va muhoçironi dar rohi Alloh taolo [ki murtakiʙi gunoh şudaand] cize nadihand. Onon ʙojad afv kunand va [az gunohi digaron] caşm ʙipūşand. Ojo dūst namedored, ki Alloh taolo [niz] şumoro ʙiʙaxşad? Va Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 22
إِنَّ ٱلَّذِينَ يَرۡمُونَ ٱلۡمُحۡصَنَٰتِ ٱلۡغَٰفِلَٰتِ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ لُعِنُواْ فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَلَهُمۡ عَذَابٌ عَظِيمٞ
Kasone, ki zanoni pokdomani ʙexaʙar [az fahşo va] mu'minro [ʙa zino] muttaham mekunand, dar dunjo va oxirat az rahmati Alloh taolo dur gaştaand va [dar oxirat] azoʙe ʙuzurg [dar peş] dorand
Surah An-Noor, Verse 23
يَوۡمَ تَشۡهَدُ عَلَيۡهِمۡ أَلۡسِنَتُهُمۡ وَأَيۡدِيهِمۡ وَأَرۡجُلُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ
Rūze, ki zaʙonho va dastho va pojhojaşon dar ʙorai on ci mekardand [va meguftand], alajhi onon guvohī medihand
Surah An-Noor, Verse 24
يَوۡمَئِذٖ يُوَفِّيهِمُ ٱللَّهُ دِينَهُمُ ٱلۡحَقَّ وَيَعۡلَمُونَ أَنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلۡحَقُّ ٱلۡمُبِينُ
On rūz Alloh taolo çazoi voqeii ononro ʙekamu kost medihad va xohand donist, ki Alloh taolo hamon haqqi oşkor ast
Surah An-Noor, Verse 25
ٱلۡخَبِيثَٰتُ لِلۡخَبِيثِينَ وَٱلۡخَبِيثُونَ لِلۡخَبِيثَٰتِۖ وَٱلطَّيِّبَٰتُ لِلطَّيِّبِينَ وَٱلطَّيِّبُونَ لِلطَّيِّبَٰتِۚ أُوْلَـٰٓئِكَ مُبَرَّءُونَ مِمَّا يَقُولُونَۖ لَهُم مَّغۡفِرَةٞ وَرِزۡقٞ كَرِيمٞ
Zanoni palid ʙaroi mardoni palidand va mardoni palid [niz] ʙaroi zanoni palidand. Va zanoni pok az oni mardoni pokand va mardoni pok [niz] az oni zanoni pokand. Inon az on ci [nopokon dar ʙoraaşon] megūjand, muʙarro hastand [va] omurzişi [ilohī] va rūzii arzişmande [dar peş] dorand
Surah An-Noor, Verse 26
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ بُيُوتِكُمۡ حَتَّىٰ تَسۡتَأۡنِسُواْ وَتُسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَهۡلِهَاۚ ذَٰلِكُمۡ خَيۡرٞ لَّكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تَذَكَّرُونَ
Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙa xonahoe çuz xonahoi xud vorid naşaved, magar in ki içozat ʙigired va ʙar ahli on [xona] salom kuned. In [kor] ʙaroi şumo ʙehtar ast, ʙoşad, ki pand gired
Surah An-Noor, Verse 27
فَإِن لَّمۡ تَجِدُواْ فِيهَآ أَحَدٗا فَلَا تَدۡخُلُوهَا حَتَّىٰ يُؤۡذَنَ لَكُمۡۖ وَإِن قِيلَ لَكُمُ ٱرۡجِعُواْ فَٱرۡجِعُواْۖ هُوَ أَزۡكَىٰ لَكُمۡۚ وَٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ عَلِيمٞ
Pas, agar kasero dar on [xona] najofted, vorid naşaved, to ʙa şumo içozat doda şavad va agar ʙa şumo gufta şud: «Bozgarded»! Pas, ʙozgarded! [Caro ki] In [kasʙi içozat] ʙaroi şumo şoistatar ast va Alloh taolo ʙa on ci mekuned donost
Surah An-Noor, Verse 28
لَّيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَدۡخُلُواْ بُيُوتًا غَيۡرَ مَسۡكُونَةٖ فِيهَا مَتَٰعٞ لَّكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ مَا تُبۡدُونَ وَمَا تَكۡتُمُونَ
Bar şumo gunohe nest, ki ʙa xonahoi ƣajrimaskunī [va makonhoi umumī], ki dar on ço [ehtijoç jo] ʙahrae dored, vorid şaved va Alloh taolo on ci oşkor mesozed va on ci pinhon medored, [hamaro] medonad
Surah An-Noor, Verse 29
قُل لِّلۡمُؤۡمِنِينَ يَغُضُّواْ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِمۡ وَيَحۡفَظُواْ فُرُوجَهُمۡۚ ذَٰلِكَ أَزۡكَىٰ لَهُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا يَصۡنَعُونَ
[Ej pajomʙar] Ba mardoni mu'min ʙigū, caşmoni xudro [az nigoh ʙa nomahram] furū girand va pokdomanī peşa kunand. In [kor] ʙaroi onon pokizatar ast. Be tardid, Alloh taolo ʙa on ci ançom medihand, ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 30
وَقُل لِّلۡمُؤۡمِنَٰتِ يَغۡضُضۡنَ مِنۡ أَبۡصَٰرِهِنَّ وَيَحۡفَظۡنَ فُرُوجَهُنَّ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا مَا ظَهَرَ مِنۡهَاۖ وَلۡيَضۡرِبۡنَ بِخُمُرِهِنَّ عَلَىٰ جُيُوبِهِنَّۖ وَلَا يُبۡدِينَ زِينَتَهُنَّ إِلَّا لِبُعُولَتِهِنَّ أَوۡ ءَابَآئِهِنَّ أَوۡ ءَابَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآئِهِنَّ أَوۡ أَبۡنَآءِ بُعُولَتِهِنَّ أَوۡ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ إِخۡوَٰنِهِنَّ أَوۡ بَنِيٓ أَخَوَٰتِهِنَّ أَوۡ نِسَآئِهِنَّ أَوۡ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُنَّ أَوِ ٱلتَّـٰبِعِينَ غَيۡرِ أُوْلِي ٱلۡإِرۡبَةِ مِنَ ٱلرِّجَالِ أَوِ ٱلطِّفۡلِ ٱلَّذِينَ لَمۡ يَظۡهَرُواْ عَلَىٰ عَوۡرَٰتِ ٱلنِّسَآءِۖ وَلَا يَضۡرِبۡنَ بِأَرۡجُلِهِنَّ لِيُعۡلَمَ مَا يُخۡفِينَ مِن زِينَتِهِنَّۚ وَتُوبُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ جَمِيعًا أَيُّهَ ٱلۡمُؤۡمِنُونَ لَعَلَّكُمۡ تُفۡلِحُونَ
Va ʙa zanoni mu'min [niz] ʙigū, caşmoni xudro [az nigoh ʙa nomahram] furū girand va pokdomanī varzand va zevar [-u oroişi] xudro oşkor nakunand, magar on ci [ʙa surati taʙiī] namojon ast. Va ʙojad rūsarii xudro ʙar sina ʙiafkanand [to mūjho va sinahoşon pūşida gardad] va zinati xudro oşkor nasozand, magar ʙaroi şavhar jo padar jo padarşavhar jo pisari xud jo pisari şavharaşon jo ʙarodar jo pisari ʙarodar jo pisari xohar jo [digar] zanon jo kanizon va ʙardagonaşon jo xeşovandone, ki [digar] nijoz va tamojule ʙa zanon nadorand jo kūdakone, ki az masoili çinsii zanon ogohī najoftaand. Hamcunin, [hangomi roh raftan] pojhoi xudro [cunon ʙar zamin] nakūʙand, ki [sadoi] zinnathoe, ki [zeri liʙos] pinhon kardaand, [xalxol] oşkor şavad. Va ej mu'minon, hamagī ʙa sūi Alloh taolo tavʙa kuned; ʙoşad, ki rastagor garded
Surah An-Noor, Verse 31
وَأَنكِحُواْ ٱلۡأَيَٰمَىٰ مِنكُمۡ وَٱلصَّـٰلِحِينَ مِنۡ عِبَادِكُمۡ وَإِمَآئِكُمۡۚ إِن يَكُونُواْ فُقَرَآءَ يُغۡنِهِمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ وَٰسِعٌ عَلِيمٞ
[Ej mu'minon] Mardonu zanoni muçarradi xudro hamsar dihed va ƣulomonu kanizonro, ki şoistagī dorand [niz hamsar dihed]. Agar onon tihidast ʙoşand, Alloh taolo az ʙaxşiş [va lutfi] xeş ʙenijozaşon mesozad va Alloh taolo kuşoişgari ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 32
وَلۡيَسۡتَعۡفِفِ ٱلَّذِينَ لَا يَجِدُونَ نِكَاحًا حَتَّىٰ يُغۡنِيَهُمُ ٱللَّهُ مِن فَضۡلِهِۦۗ وَٱلَّذِينَ يَبۡتَغُونَ ٱلۡكِتَٰبَ مِمَّا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ فَكَاتِبُوهُمۡ إِنۡ عَلِمۡتُمۡ فِيهِمۡ خَيۡرٗاۖ وَءَاتُوهُم مِّن مَّالِ ٱللَّهِ ٱلَّذِيٓ ءَاتَىٰكُمۡۚ وَلَا تُكۡرِهُواْ فَتَيَٰتِكُمۡ عَلَى ٱلۡبِغَآءِ إِنۡ أَرَدۡنَ تَحَصُّنٗا لِّتَبۡتَغُواْ عَرَضَ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَاۚ وَمَن يُكۡرِههُّنَّ فَإِنَّ ٱللَّهَ مِنۢ بَعۡدِ إِكۡرَٰهِهِنَّ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Kasone, ki [şaroitu imkonoti] izdivoç nadorand, ʙojad pokdomanī peşa kunand, to Alloh taolo ononro az ʙaxşişi xeş ʙenijoz namojad. Va ʙardagone, ki xostori ʙozxarid [va ozodii xeş] hastand, agar dar onon [tavonoii pardoxti mol va] şoistagī meʙined, [darxostaşonro] ʙipazired va az sarvate, ki Alloh taolo ʙa şumo ato kardaast, cize ʙa onon ʙaxşed [to ʙa ozodiaşon kumak kuned]. Hamcunin, kanizonatonro, ki mexohand pokdoman ʙoşand, ʙa zino vodor nakuned, to ʙahrai [nociz] zindagii dunjoro ʙa dast ovared va agar kase, ki ononro [ʙa in kor] vorid namojad, Alloh taolo pas az maçʙur şudanaşon, hatman, [nisʙat ʙa onon] omurzanda [va] mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 33
وَلَقَدۡ أَنزَلۡنَآ إِلَيۡكُمۡ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖ وَمَثَلٗا مِّنَ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِكُمۡ وَمَوۡعِظَةٗ لِّلۡمُتَّقِينَ
Va ʙa rostī, ʙa sūji şumo ojote ravşan va dostone az zindagii peşinijonaton va pande ʙaroi parhezgoron nozil kardaem
Surah An-Noor, Verse 34
۞ٱللَّهُ نُورُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۚ مَثَلُ نُورِهِۦ كَمِشۡكَوٰةٖ فِيهَا مِصۡبَاحٌۖ ٱلۡمِصۡبَاحُ فِي زُجَاجَةٍۖ ٱلزُّجَاجَةُ كَأَنَّهَا كَوۡكَبٞ دُرِّيّٞ يُوقَدُ مِن شَجَرَةٖ مُّبَٰرَكَةٖ زَيۡتُونَةٖ لَّا شَرۡقِيَّةٖ وَلَا غَرۡبِيَّةٖ يَكَادُ زَيۡتُهَا يُضِيٓءُ وَلَوۡ لَمۡ تَمۡسَسۡهُ نَارٞۚ نُّورٌ عَلَىٰ نُورٖۚ يَهۡدِي ٱللَّهُ لِنُورِهِۦ مَن يَشَآءُۚ وَيَضۡرِبُ ٱللَّهُ ٱلۡأَمۡثَٰلَ لِلنَّاسِۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ
Alloh taolo nuri osmonho va zamin ast. Masali nuri Ū hammonandi caroƣdonest, ki darunaş caroƣe [afrūxta] ast [va] on caroƣ dar şişae qaror dorad [va] on şişa gūī sitorae duraxşon ast. In caroƣ ʙo [ravƣani] daraxti purʙarakati zajtun afrūxta meşavad, ki na şarqī ast va na ƣarʙī [va xurşed hamvora ʙar on metoʙad]. Ravƣanaş [cunon zulol ast, ki] nazdik ast, ʙiduni tamos ʙo otaş şu'lavar gardad. Nurest afzun ʙar nur. [Qalʙi mu'min niz ʙo nuri hidojat in guna ravşan meşavad] Va Alloh taolo har kiro ʙixohad, ʙa nuri xeş hidojat mekunad va Alloh taolo ʙaroi mardum masalho mezanad va Alloh taolo ʙa har ciz donost
Surah An-Noor, Verse 35
فِي بُيُوتٍ أَذِنَ ٱللَّهُ أَن تُرۡفَعَ وَيُذۡكَرَ فِيهَا ٱسۡمُهُۥ يُسَبِّحُ لَهُۥ فِيهَا بِٱلۡغُدُوِّ وَٱلۡأٓصَالِ
[In caroƣi hidojat] Dar masoçidest, ki Alloh taolo amr kardaast, to [qadru manzalatşon] giromī doşta şavad va nomaş dar onho ʙurda şavad, [va] dar on ço ʙomdodon va şomgohon Ūro ʙa pokī ʙisitojand
Surah An-Noor, Verse 36
رِجَالٞ لَّا تُلۡهِيهِمۡ تِجَٰرَةٞ وَلَا بَيۡعٌ عَن ذِكۡرِ ٱللَّهِ وَإِقَامِ ٱلصَّلَوٰةِ وَإِيتَآءِ ٱلزَّكَوٰةِ يَخَافُونَ يَوۡمٗا تَتَقَلَّبُ فِيهِ ٱلۡقُلُوبُ وَٱلۡأَبۡصَٰرُ
Mardone, ki heç tiçorat va xaridu furūşe ononro az jodi Alloh taolo va ʙarpo doştani namoz va pardoxti zakot ƣofil namekunad, [va] az rūze, ki dilho va caşmho digargun meşavad, ʙim dorand
Surah An-Noor, Verse 37
لِيَجۡزِيَهُمُ ٱللَّهُ أَحۡسَنَ مَا عَمِلُواْ وَيَزِيدَهُم مِّن فَضۡلِهِۦۗ وَٱللَّهُ يَرۡزُقُ مَن يَشَآءُ بِغَيۡرِ حِسَابٖ
To Alloh taolo ʙehtar az on ci ançom dodaand, ʙa onon podoş dihad va az fazli xud niz ʙar podoşaşon ʙijafzojad va Alloh taolo ʙa har ki ʙixohad, ʙehisoʙ rūzī medihad
Surah An-Noor, Verse 38
وَٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَعۡمَٰلُهُمۡ كَسَرَابِۭ بِقِيعَةٖ يَحۡسَبُهُ ٱلظَّمۡـَٔانُ مَآءً حَتَّىٰٓ إِذَا جَآءَهُۥ لَمۡ يَجِدۡهُ شَيۡـٔٗا وَوَجَدَ ٱللَّهَ عِندَهُۥ فَوَفَّىٰهُ حِسَابَهُۥۗ وَٱللَّهُ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Va kasone, ki kufr varzidand, a'molaşon hamcun saroʙe dar ʙijoʙone hamvor ast, ki [az dur insoni] taşna onro oʙ mepindorad, to on ki nazdikaş meşavad [va] cize namejoʙad va [a'moli kofir niz saroʙest, ki sude ʙarojaş nadorad va dar ivaz] Allohro nazdi xeş mejoʙad, ki hisoʙaşro ʙa tavri komil medihad va Alloh taolo dar hisoʙrasī sare' ast
Surah An-Noor, Verse 39
أَوۡ كَظُلُمَٰتٖ فِي بَحۡرٖ لُّجِّيّٖ يَغۡشَىٰهُ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ مَوۡجٞ مِّن فَوۡقِهِۦ سَحَابٞۚ ظُلُمَٰتُۢ بَعۡضُهَا فَوۡقَ بَعۡضٍ إِذَآ أَخۡرَجَ يَدَهُۥ لَمۡ يَكَدۡ يَرَىٰهَاۗ وَمَن لَّمۡ يَجۡعَلِ ٱللَّهُ لَهُۥ نُورٗا فَمَا لَهُۥ مِن نُّورٍ
Jo [a'molaş] hamcun torikihoe dar darjoi ƶarf ast, ki mavçe onro mepūşonad va ʙar farozi on mavçe digar ast, [va] ʙar farozaş aʙre [torik] qaror dorad. Torikihoe ast, jake ʙar farozi digare [cunon ki] agar [şaxsi gumgaşta] dasti xudro ʙerun ovarad, mumkin nest onro ʙuʙinad. Va kase, ki Alloh taolo nure [az hidojat] ʙarojaş qaror nadoda ʙoşad, pas, [heç hidojat va] nure ʙarojaş nest
Surah An-Noor, Verse 40
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُسَبِّحُ لَهُۥ مَن فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ وَٱلطَّيۡرُ صَـٰٓفَّـٰتٖۖ كُلّٞ قَدۡ عَلِمَ صَلَاتَهُۥ وَتَسۡبِيحَهُۥۗ وَٱللَّهُ عَلِيمُۢ بِمَا يَفۡعَلُونَ
Ojo nadidī, har ki dar osmonho va zamin ast va [hatto] parrandahoi dar osmon parkuşoda [dar osmon hamagī] Allohro ʙa pokī mesitojand. Har jak az onon nijoişu sitoişi xeşro medonad va Alloh taolo ʙa on ci mekunand, ogoh ast
Surah An-Noor, Verse 41
وَلِلَّهِ مُلۡكُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ وَإِلَى ٱللَّهِ ٱلۡمَصِيرُ
Va farmonravoii osmonho va zamin az oni Alloh taolo ast va ʙozgaşt [-i hama] ʙa sūji Alloh taolo ast
Surah An-Noor, Verse 42
أَلَمۡ تَرَ أَنَّ ٱللَّهَ يُزۡجِي سَحَابٗا ثُمَّ يُؤَلِّفُ بَيۡنَهُۥ ثُمَّ يَجۡعَلُهُۥ رُكَامٗا فَتَرَى ٱلۡوَدۡقَ يَخۡرُجُ مِنۡ خِلَٰلِهِۦ وَيُنَزِّلُ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مِن جِبَالٖ فِيهَا مِنۢ بَرَدٖ فَيُصِيبُ بِهِۦ مَن يَشَآءُ وَيَصۡرِفُهُۥ عَن مَّن يَشَآءُۖ يَكَادُ سَنَا بَرۡقِهِۦ يَذۡهَبُ بِٱلۡأَبۡصَٰرِ
Ojo nadidī, ki Alloh taolo aʙrhoero ʙa oromī meronad, sipas ʙajni [açzoi] on pajvand medihad, on goh tūdai anʙūhe padid meovarad, pas, qatrahoi ʙoronro meʙinī, ki az mijonaş taroviş mekunad va az kūhhoe [az anʙūhi aʙrho], ki dar osmon ast, donahoi ƶola furū meʙorad, pas, onro ʙa har ki ʙixohad furū merezad va az har ki ʙixohad ʙozmedorad. Nazdik ast, duraxşandagii ʙarqaş caşmhoro [az ʙajn] ʙarad
Surah An-Noor, Verse 43
يُقَلِّبُ ٱللَّهُ ٱلَّيۡلَ وَٱلنَّهَارَۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَعِبۡرَةٗ لِّأُوْلِي ٱلۡأَبۡصَٰرِ
Alloh taolo şaʙu rūzro megardonad [va pajopaj meovarad]. Jaqinan, dar in [gardiş] iʙrate ʙaroi ahli ʙasirat ast
Surah An-Noor, Verse 44
وَٱللَّهُ خَلَقَ كُلَّ دَآبَّةٖ مِّن مَّآءٖۖ فَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ بَطۡنِهِۦ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰ رِجۡلَيۡنِ وَمِنۡهُم مَّن يَمۡشِي عَلَىٰٓ أَرۡبَعٖۚ يَخۡلُقُ ٱللَّهُ مَا يَشَآءُۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٞ
Va Alloh taolo har mavçudi zindaero az oʙ ofarid, pas, ʙarxe az onon ʙar şikami xud meravand va ʙarxe ʙar du po roh meravand va ʙarxe az onon cahor [po] roh meravand. Alloh taolo har ci ʙixohad meofarinad. Be tardid, Alloh taolo ʙar hama ciz tavonost
Surah An-Noor, Verse 45
لَّقَدۡ أَنزَلۡنَآ ءَايَٰتٖ مُّبَيِّنَٰتٖۚ وَٱللَّهُ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
Ba rostī, ki [Mo] ojoti ravşangare nozil kardem va Alloh taolo har kiro ʙixohad, ʙa rohi rost hidojat mekunad
Surah An-Noor, Verse 46
وَيَقُولُونَ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَبِٱلرَّسُولِ وَأَطَعۡنَا ثُمَّ يَتَوَلَّىٰ فَرِيقٞ مِّنۡهُم مِّنۢ بَعۡدِ ذَٰلِكَۚ وَمَآ أُوْلَـٰٓئِكَ بِٱلۡمُؤۡمِنِينَ
Va [munofiqon] megūjand: «Ba Alloh taolo va pajomʙar [-i Ū] imon ovardem va [az farmonaşon] itoat kardem», ammo pas az in [iddao] gurūhe az onon rūjgardon meşavand va inon [dar haqiqat] mu'min nestand
Surah An-Noor, Verse 47
وَإِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ إِذَا فَرِيقٞ مِّنۡهُم مُّعۡرِضُونَ
Va hangome ki ʙa sūji Alloh taolo va pajomʙaraş faroxonda meşavand, to dar mijonaşon dovarī kunad, nogoh gurūhe az onon rūjgardon meşavand
Surah An-Noor, Verse 48
وَإِن يَكُن لَّهُمُ ٱلۡحَقُّ يَأۡتُوٓاْ إِلَيۡهِ مُذۡعِنِينَ
Va agar haq ʙa onon ʙoşad, muteona [furūtanona] ʙa sūji ū meojand
Surah An-Noor, Verse 49
أَفِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ أَمِ ٱرۡتَابُوٓاْ أَمۡ يَخَافُونَ أَن يَحِيفَ ٱللَّهُ عَلَيۡهِمۡ وَرَسُولُهُۥۚ بَلۡ أُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّـٰلِمُونَ
Ojo dar dilhojaşon ʙemorī ast jo [dar ʙorai risolataş] tardid dorand? Jo metarsand, ki Alloh taolo va pajomʙaraş ʙar onon sitam kunand? [Na] Balki onon xud sitamgorand
Surah An-Noor, Verse 50
إِنَّمَا كَانَ قَوۡلَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ إِذَا دُعُوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَهُمۡ أَن يَقُولُواْ سَمِعۡنَا وَأَطَعۡنَاۚ وَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡمُفۡلِحُونَ
Suxani mu'minon, hangome ki ʙa sūi Alloh taolo va pajomʙaraş faroxonda meşavand, to mijonaşon dovarī kunad, faqat in ast, ki megūjand: «Şunidem va itoat kardem» va inonand, ki rastagorand
Surah An-Noor, Verse 51
وَمَن يُطِعِ ٱللَّهَ وَرَسُولَهُۥ وَيَخۡشَ ٱللَّهَ وَيَتَّقۡهِ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَآئِزُونَ
Va har ki az Alloh taolo va pajomʙaraş itoat kunad va az Alloh taolo ʙitarsad va az [nofarmonii] Ū ʙiparhezad, pas, inon komjoʙand
Surah An-Noor, Verse 52
۞وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِنۡ أَمَرۡتَهُمۡ لَيَخۡرُجُنَّۖ قُل لَّا تُقۡسِمُواْۖ طَاعَةٞ مَّعۡرُوفَةٌۚ إِنَّ ٱللَّهَ خَبِيرُۢ بِمَا تَعۡمَلُونَ
[Munofiqon] Bo saxttarin savgandhojaşon ʙa Alloh taolo savgand jod kardand, ki agar ʙa onon farmon dihī, [ʙaroi çihod] rahsipor meşavand. Bigū: «Savgand jod nakuned. Itoat [va suxanoni durūƣaton] şinoxtaşuda ast. Be tardid, Alloh taolo az on ci mekuned, ogoh ast»
Surah An-Noor, Verse 53
قُلۡ أَطِيعُواْ ٱللَّهَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَۖ فَإِن تَوَلَّوۡاْ فَإِنَّمَا عَلَيۡهِ مَا حُمِّلَ وَعَلَيۡكُم مَّا حُمِّلۡتُمۡۖ وَإِن تُطِيعُوهُ تَهۡتَدُواْۚ وَمَا عَلَى ٱلرَّسُولِ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
Bigū: «Az Alloh taolo va pajomʙar itoat kuned, pas, agar sarpecī karded, pajomʙar mas'uli cizest, ki ʙar ū taklif şudaast [iʙloƣi vahj] va şumo niz mas'uli cize hasted, ki ʙa on taklif şudaed; ammo agar az ū itoat kuned, hidojat meşaved; va pajomʙar vazifae çuz rasonidani oşkoro [-i vahj] nadorad»
Surah An-Noor, Verse 54
وَعَدَ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مِنكُمۡ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ لَيَسۡتَخۡلِفَنَّهُمۡ فِي ٱلۡأَرۡضِ كَمَا ٱسۡتَخۡلَفَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ وَلَيُمَكِّنَنَّ لَهُمۡ دِينَهُمُ ٱلَّذِي ٱرۡتَضَىٰ لَهُمۡ وَلَيُبَدِّلَنَّهُم مِّنۢ بَعۡدِ خَوۡفِهِمۡ أَمۡنٗاۚ يَعۡبُدُونَنِي لَا يُشۡرِكُونَ بِي شَيۡـٔٗاۚ وَمَن كَفَرَ بَعۡدَ ذَٰلِكَ فَأُوْلَـٰٓئِكَ هُمُ ٱلۡفَٰسِقُونَ
Alloh taolo ʙa afrode az şumo, ki imon ovardaand va korhoi şoista ançom dodaand, va'da dodaast, ki hatman, ononro dar zamin çonişin [-i muşrikon] mesozad. Hamon guna ki kasonero, ki peş az onon ʙudand, [niz] çonişin [-i kofironu sitamgaron] namud va [farmudaast] dinaşonro, ki ʙaroi onon pisandidaast, ʙarojaşon ustuvor [-u pirūzmand] sozad va tarsaşonro ʙa oromişu amnijat taʙdil kunad [caro ki] tanho Maro meparastand va cizero ʙo Man şarik namesozand va har ki az in pas kufr ʙivarzad, pas, inonand, ki nofarmonand
Surah An-Noor, Verse 55
وَأَقِيمُواْ ٱلصَّلَوٰةَ وَءَاتُواْ ٱلزَّكَوٰةَ وَأَطِيعُواْ ٱلرَّسُولَ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Va namoz ʙarpo dored va zakot ʙipardozed va az pajomʙar itoat kuned, ʙoşad, ki mavridi rahmat qaror gired
Surah An-Noor, Verse 56
لَا تَحۡسَبَنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مُعۡجِزِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِۚ وَمَأۡوَىٰهُمُ ٱلنَّارُۖ وَلَبِئۡسَ ٱلۡمَصِيرُ
[Ej pajomʙar] Hargiz mapindor kasone, ki kufr varzidand, notavonkunanda [-i Alloh taolo] dar zaminand [va metavonand az muçozoti ilohī ʙigrezand]. Çojgohi inon otaş ast va ci ʙad ʙozgaştangohest
Surah An-Noor, Verse 57
يَـٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لِيَسۡتَـٔۡذِنكُمُ ٱلَّذِينَ مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُكُمۡ وَٱلَّذِينَ لَمۡ يَبۡلُغُواْ ٱلۡحُلُمَ مِنكُمۡ ثَلَٰثَ مَرَّـٰتٖۚ مِّن قَبۡلِ صَلَوٰةِ ٱلۡفَجۡرِ وَحِينَ تَضَعُونَ ثِيَابَكُم مِّنَ ٱلظَّهِيرَةِ وَمِنۢ بَعۡدِ صَلَوٰةِ ٱلۡعِشَآءِۚ ثَلَٰثُ عَوۡرَٰتٖ لَّكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ وَلَا عَلَيۡهِمۡ جُنَاحُۢ بَعۡدَهُنَّۚ طَوَّـٰفُونَ عَلَيۡكُم بَعۡضُكُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Ej kasone, ki imon ovardaed, ʙardagonaton va kasone az [kūdakoni] şumo, ki ʙa sinni ʙuluƣ narasidaand, ʙojad dar se vaqt az şumo içozat [-i vurud] ʙigirand: peş az namozi suʙh va nimrūz – hangome ki liʙoshojatonro ʙerun meovared – va pas az namozi xuftan. [In] Se [vaqt] hangomi xilvati şumost. Ba çuz in [ce vaqt] ʙar şumo va ʙar onon heç gunohe nest [ki ʙiduni içozat vorid şavand, caro ki] onon peromunaton dar raftu omadand, [va] ʙo jakdigar [muoşirat mekuned]. Alloh taolo incunin ojot [-i xud]-ro ʙarojaton ʙajon mekunad va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah An-Noor, Verse 58
وَإِذَا بَلَغَ ٱلۡأَطۡفَٰلُ مِنكُمُ ٱلۡحُلُمَ فَلۡيَسۡتَـٔۡذِنُواْ كَمَا ٱسۡتَـٔۡذَنَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمۡ ءَايَٰتِهِۦۗ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ
Va hangome ki kūdakonaton ʙa sinni ʙuluƣ rasidand, ʙojad [ʙaroi vurud ʙa xonahoi digaron] içozat ʙigirand, cunonki ʙuzurgsolone, ki [ahkomaşonro] peş az onho [şarh dodem niz] ʙojad içozat megiriftand. Alloh taolo incunin ojotaşro ʙarojaton ʙajon mekunad va Alloh taolo donoi hakim ast
Surah An-Noor, Verse 59
وَٱلۡقَوَٰعِدُ مِنَ ٱلنِّسَآءِ ٱلَّـٰتِي لَا يَرۡجُونَ نِكَاحٗا فَلَيۡسَ عَلَيۡهِنَّ جُنَاحٌ أَن يَضَعۡنَ ثِيَابَهُنَّ غَيۡرَ مُتَبَرِّجَٰتِۭ بِزِينَةٖۖ وَأَن يَسۡتَعۡفِفۡنَ خَيۡرٞ لَّهُنَّۗ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ
Va ʙar zanon [-i joisavu pirazan va] az kor aftodae, ki [digar majlu] umedi zanoşūī nadorand, gunohe nest, ki pūşiş [-i saru surat]-i xeşro kanor guzorand, [ʙa şarti on ki oroiş va] zinatero oşkor nakunand va agar iffat ʙivarzand [va xudro ʙipūşonand] ʙarojaşon ʙehtar ast. Va Alloh taolo şunavoi donost
Surah An-Noor, Verse 60
لَّيۡسَ عَلَى ٱلۡأَعۡمَىٰ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡأَعۡرَجِ حَرَجٞ وَلَا عَلَى ٱلۡمَرِيضِ حَرَجٞ وَلَا عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ أَن تَأۡكُلُواْ مِنۢ بُيُوتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ ءَابَآئِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أُمَّهَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ إِخۡوَٰنِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخَوَٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَعۡمَٰمِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ عَمَّـٰتِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ أَخۡوَٰلِكُمۡ أَوۡ بُيُوتِ خَٰلَٰتِكُمۡ أَوۡ مَا مَلَكۡتُم مَّفَاتِحَهُۥٓ أَوۡ صَدِيقِكُمۡۚ لَيۡسَ عَلَيۡكُمۡ جُنَاحٌ أَن تَأۡكُلُواْ جَمِيعًا أَوۡ أَشۡتَاتٗاۚ فَإِذَا دَخَلۡتُم بُيُوتٗا فَسَلِّمُواْ عَلَىٰٓ أَنفُسِكُمۡ تَحِيَّةٗ مِّنۡ عِندِ ٱللَّهِ مُبَٰرَكَةٗ طَيِّبَةٗۚ كَذَٰلِكَ يُبَيِّنُ ٱللَّهُ لَكُمُ ٱلۡأٓيَٰتِ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Bar [afrodi] noʙino va langu ʙemor [ki az takolifi içtimoī – hamcun çihod – maof şudaand] gunohe nest va [hamcunin] ʙar xudi şumo gunohe nest, ki az xonahoi xud [jo farzandonu hamsaronaton ƣizoe] ʙixūred jo az xonahoi padaronaton jo xonahoi modaronaton jo xonahoi ʙarodaronaton jo xonahoi xoharonaton jo xonahoi amuhojaton jo xonahoi ammahojaton jo xonahoi taƣohojaton jo xonahoi xolahojaton jo xonae, ki kalidaş dar ixtijori şumost jo [az xonahoi] dūstonaton. Bar şumo gunohe nest, ki dastaçam'ī jo çudogona [ƣizo] ʙixūred va hangome ki ʙa xonaho vorid meşaved, ʙa jakdigar salom kuned, ki durude muʙorak [va] pisandida az sūji Alloh taolo ast. Alloh taolo in guna ojoti [xeş]-ro ʙarojaton ʙa ravşanī ʙajon mekunad, ʙoşad, ki ʙiandeşed
Surah An-Noor, Verse 61
إِنَّمَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦ وَإِذَا كَانُواْ مَعَهُۥ عَلَىٰٓ أَمۡرٖ جَامِعٖ لَّمۡ يَذۡهَبُواْ حَتَّىٰ يَسۡتَـٔۡذِنُوهُۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَسۡتَـٔۡذِنُونَكَ أُوْلَـٰٓئِكَ ٱلَّذِينَ يُؤۡمِنُونَ بِٱللَّهِ وَرَسُولِهِۦۚ فَإِذَا ٱسۡتَـٔۡذَنُوكَ لِبَعۡضِ شَأۡنِهِمۡ فَأۡذَن لِّمَن شِئۡتَ مِنۡهُمۡ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لَهُمُ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ
Mu'minoni [voqeī] kasone hastand, ki ʙa Alloh taolo va Pajomʙaraş imon ovardaand va hangome ki ʙaroi [içroi jak] amri içtimoī ʙo ū [pajomʙar] hamroh hastand, to az vaj içozat nagiriftaand, [az çam'] xoriç nameşavand. Be tardid, kasone, ki az tu içozat megirand, ononand, ki ʙa Allohu pajomʙaraş imon ovardaand. Pas, agar ʙaroi ançomi ʙarxe korho [-i muhim]-i xud az tu içozat mexohand, ʙa har jak az onon, ki mexohī içozat ʙideh va az Alloh taolo ʙarojaşon omurziş ʙixoh. Ba rostī, ki Alloh taolo omurzandai mehruʙon ast
Surah An-Noor, Verse 62
لَّا تَجۡعَلُواْ دُعَآءَ ٱلرَّسُولِ بَيۡنَكُمۡ كَدُعَآءِ بَعۡضِكُم بَعۡضٗاۚ قَدۡ يَعۡلَمُ ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ يَتَسَلَّلُونَ مِنكُمۡ لِوَاذٗاۚ فَلۡيَحۡذَرِ ٱلَّذِينَ يُخَالِفُونَ عَنۡ أَمۡرِهِۦٓ أَن تُصِيبَهُمۡ فِتۡنَةٌ أَوۡ يُصِيبَهُمۡ عَذَابٌ أَلِيمٌ
Faroxonii pajomʙar [ʙaroi şirkat dar korhoi gurūhe]-ro ʙajni xud hamcun faroxonii jakdigar talaqqī nakuned [ki ʙitavoned onro ʙipazired jo rad kuned]. Jaqinan, Alloh taolo afrode az şumoro, ki puşti digaron pinhon meşavand va maxfijona [az nazdi pajomʙar] megurezand, [ʙa xuʙī] meşinosad. pas kasone, ki az farmonaş sarpecī mekunand, ʙojad ʙitarsand az in ki anduh va ʙaloe ʙar saraşon ʙijojad jo ʙa azoʙe dardnok giriftor şavand
Surah An-Noor, Verse 63
أَلَآ إِنَّ لِلَّهِ مَا فِي ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِۖ قَدۡ يَعۡلَمُ مَآ أَنتُمۡ عَلَيۡهِ وَيَوۡمَ يُرۡجَعُونَ إِلَيۡهِ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا عَمِلُواْۗ وَٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمُۢ
Ogoh ʙoşed! Be tardid, on ci dar osmonho va zamin ast az oni Alloh taolo ast va jaqinan, Ū medonad, ki şumo [ʙar ci koru] dar ci hole hasted va rūze, ki [ʙandagon] ʙa sūjaş ʙozgardonda meşavand, ononro az on ci [dar dunjo] kardaand, ogoh mesozad va Alloh taolo ʙa har cize donost
Surah An-Noor, Verse 64