Surah Ghafir - Tajik Translation by Khoja Mirov
حمٓ
Ho, Mim. (Zikri harfhoi muqatta'a dar avvali surai Baqara guzaşt)
Surah Ghafir, Verse 1
تَنزِيلُ ٱلۡكِتَٰبِ مِنَ ٱللَّهِ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ
Nozil şudani in kitoʙ ʙar Pajomʙar Muhammad (sallallohu alajhi va sallam) az çoniʙi Allohe, ki pirūzmand ʙar hama maxluqotaşu donost ʙar hama ciz
Surah Ghafir, Verse 2
غَافِرِ ٱلذَّنۢبِ وَقَابِلِ ٱلتَّوۡبِ شَدِيدِ ٱلۡعِقَابِ ذِي ٱلطَّوۡلِۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ إِلَيۡهِ ٱلۡمَصِيرُ
(Ū) omurzandai gunohi gunahkoron, pazirandai tavʙai tavʙakunandagon, saxtuquʙat ast, ʙar kasone, ki dar gunoh çur'at kardaand, ʙaxşandai ne'mat ast, ʙar ʙandagoni itoatkoraş. Heç ma'ʙude nest çuz Ū, ki sazovori parastiş ʙoşad. Bozgaşti hama xaloiq dar rūzi qijomat ʙa sūi Ūst. Pas, har jakero muvofiqi kirdoraşon çazoi munosiʙ medihad
Surah Ghafir, Verse 3
مَا يُجَٰدِلُ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ إِلَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَلَا يَغۡرُرۡكَ تَقَلُّبُهُمۡ فِي ٱلۡبِلَٰدِ
Ba çuz kofirone, ki ma'ʙudi ʙarhaqro inkor kardaand dar ojoti Qur'on va dalelhoe, ki ʙar jagonagii Ū hastand, çidol namekunand, pas raftuomadi onho ʙo tiçoratu kasʙhojaşon dar şahrho turo (ej Rasul) nafireʙad
Surah Ghafir, Verse 4
كَذَّبَتۡ قَبۡلَهُمۡ قَوۡمُ نُوحٖ وَٱلۡأَحۡزَابُ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۖ وَهَمَّتۡ كُلُّ أُمَّةِۭ بِرَسُولِهِمۡ لِيَأۡخُذُوهُۖ وَجَٰدَلُواْ بِٱلۡبَٰطِلِ لِيُدۡحِضُواْ بِهِ ٱلۡحَقَّ فَأَخَذۡتُهُمۡۖ فَكَيۡفَ كَانَ عِقَابِ
Peş az onho qavmi Nūh va gurūhhoe, ki ʙa'd az onho ʙudand, monandi Od va Samud pajomʙaraşonro durūƣgū ʙarovardand. Va qasd kard har ummate ʙa pajomʙari xud, to ūro ʙigirand (azoʙ dihand, jo halok kunand) va huççatovarī namudand ʙo pajomʙari xud ʙa şuʙuhotu dalelhoi ʙehuda, to suxani haqro ʙa on daleli ʙotili xud az mijon ʙardorand. Pas, onhoro ʙa çazo giriftor soxtam. Pas cī guna pand va iʙrate ʙud azoʙu çazoi Man ʙaroi kasone, ki ʙa'di onho meojand
Surah Ghafir, Verse 5
وَكَذَٰلِكَ حَقَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ عَلَى ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ أَنَّهُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ
Cunon ki xukmi azoʙ ʙar ummathoi takziʙkunandai pajomʙaroni peşin soʙit şudaast, hamin tavr azoʙi Parvardigori tu ʙar kasone, ki ʙa tu kufr varzidand muhaqqaq şud, ki haroina, onho ahli çahannamand
Surah Ghafir, Verse 6
ٱلَّذِينَ يَحۡمِلُونَ ٱلۡعَرۡشَ وَمَنۡ حَوۡلَهُۥ يُسَبِّحُونَ بِحَمۡدِ رَبِّهِمۡ وَيُؤۡمِنُونَ بِهِۦ وَيَسۡتَغۡفِرُونَ لِلَّذِينَ ءَامَنُواْۖ رَبَّنَا وَسِعۡتَ كُلَّ شَيۡءٖ رَّحۡمَةٗ وَعِلۡمٗا فَٱغۡفِرۡ لِلَّذِينَ تَابُواْ وَٱتَّبَعُواْ سَبِيلَكَ وَقِهِمۡ عَذَابَ ٱلۡجَحِيمِ
On fariştagone, ki Arşro meʙardorand va oihoe, ki ʙar girdi on hastand, ʙa sitoişi Parvardigoraşon tasʙeh megūjand va az har ajʙu nuqson Ūro ʙa pokī jod mekunand va ʙa Ū imoni jaqin dorand va az Ū ʙaroi mū'minon omurziş mexohand: Ej Parvardigori mo, rahmatu ilmi Tu hama cizro faro giriftaast. Pas, ononro, ki az şirku ma'sijat tavʙa kardaand va ʙa rohi islomi Tu omadaand, ʙijomurz va az azoʙi çahannam nigah dor
Surah Ghafir, Verse 7
رَبَّنَا وَأَدۡخِلۡهُمۡ جَنَّـٰتِ عَدۡنٍ ٱلَّتِي وَعَدتَّهُمۡ وَمَن صَلَحَ مِنۡ ءَابَآئِهِمۡ وَأَزۡوَٰجِهِمۡ وَذُرِّيَّـٰتِهِمۡۚ إِنَّكَ أَنتَ ٱلۡعَزِيزُ ٱلۡحَكِيمُ
Ej Parvardigori mo, mū'minonro va har ki soleh ʙoşad, az padaronu hamsaron va farzandonaşon ʙa ʙihişthoi çovidonī, ki ʙa onho va'da dodaī, doxil kun, ki haroina, Tu pirūzmandu tavono ʙar hama ciz va dar tadʙir va ofarinişi xud hakimī
Surah Ghafir, Verse 8
وَقِهِمُ ٱلسَّيِّـَٔاتِۚ وَمَن تَقِ ٱلسَّيِّـَٔاتِ يَوۡمَئِذٖ فَقَدۡ رَحِمۡتَهُۥۚ وَذَٰلِكَ هُوَ ٱلۡفَوۡزُ ٱلۡعَظِيمُ
Va onhoro az oqiʙati ʙadiho nigah dor, ki har kiro dar on rūzi hisoʙ az ʙadiho hifz kunī, ʙa rostī, ki ʙar ū rahmat ovardaī va az azoʙat naçot dodaī va in ast komjoʙii ʙuzurg
Surah Ghafir, Verse 9
إِنَّ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُنَادَوۡنَ لَمَقۡتُ ٱللَّهِ أَكۡبَرُ مِن مَّقۡتِكُمۡ أَنفُسَكُمۡ إِذۡ تُدۡعَوۡنَ إِلَى ٱلۡإِيمَٰنِ فَتَكۡفُرُونَ
Begumon kasone, ki kufr varzidaand va ma'ʙudi ʙarhaqro inkor kardaand dar rūzi qijomat hangome, ki ʙa dūzax vorid şavand, dar in hangom nigahʙononi çahannam ʙarojaşon nido mezanand, ki: haqqo, ki xaşm va duşmanii Alloh dar dunjo az xaşm va duşmanii şumo dar in rūz nisʙat ʙo xudaton ʙuzurgtar va ʙeştar ast. Zero ʙa sūi imon da'vat meşuded, pas şumo inkor mekarded
Surah Ghafir, Verse 10
قَالُواْ رَبَّنَآ أَمَتَّنَا ٱثۡنَتَيۡنِ وَأَحۡيَيۡتَنَا ٱثۡنَتَيۡنِ فَٱعۡتَرَفۡنَا بِذُنُوبِنَا فَهَلۡ إِلَىٰ خُرُوجٖ مِّن سَبِيلٖ
Kofiron megūjand: Ej Parvardigori mo, moro du ʙor mirondī (vaqte ki dar şikami modaronamon cun nutfa qaror doştem, peş az damidani ruh va vaqte ki açali mo dar dunjo ʙa oxir rasid) va du ʙor zinda gardonidī (vaqte ki ʙa dunjo omadem va vaqte ki az qaʙr ʙarxestem), pas mo aknun ʙa gunohoni xud e'tirof kardem. Ojo az dūzax ʙerun şudanro rohe hast, ki ʙa dunjo ʙozgardem va amali şoista kunem? Vale e'tirof ʙar gunohonaşon ʙa onho naf'e naʙaxşid
Surah Ghafir, Verse 11
ذَٰلِكُم بِأَنَّهُۥٓ إِذَا دُعِيَ ٱللَّهُ وَحۡدَهُۥ كَفَرۡتُمۡ وَإِن يُشۡرَكۡ بِهِۦ تُؤۡمِنُواْۚ فَٱلۡحُكۡمُ لِلَّهِ ٱلۡعَلِيِّ ٱلۡكَبِيرِ
(Ba kofiron gufta meşavad): In azoʙ ʙa on saʙaʙ ast, ki cun Allohro ʙa jaktoī va ixlosi amal mexondand, şumo inkor mekarded va agar ʙaroi Ū şarike qaror medodand, şumo ʙa on şarik imon meovarded. Pas, farmon az oni Alloh ast. (Ū hokim ast dar xalqaş, odil ast, ki zulm namekunad, hidojat mekunad, kasero, ki mexohad va gumroh mekunad kasero, ki mexohad va kasero, ki xohad rahm mekunad va kasero, ki ʙixohad azoʙ medihad.) Nest ma'ʙudi ʙarhaq ʙa çuz Ū, ʙalandmartaʙai ʙuzurg ast
Surah Ghafir, Verse 12
هُوَ ٱلَّذِي يُرِيكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ وَيُنَزِّلُ لَكُم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ رِزۡقٗاۚ وَمَا يَتَذَكَّرُ إِلَّا مَن يُنِيبُ
Ūst, on ki nişonahoi ʙuzurgi qudrati Xeşro ʙa şumo (ej odamon) nişon medihad va ʙarojaton az osmon rizqu rūzī mefiristad. Tanho kase pand megirad, ki ʙa jagonagii Alloh va iʙodati xolis ruçū' mekunad
Surah Ghafir, Verse 13
فَٱدۡعُواْ ٱللَّهَ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَ وَلَوۡ كَرِهَ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Pas, Allohro ʙo duo ʙixoned, (ej mū'minon) dar hole, ki iʙodatu toatro xosi Ū ʙidoned va muxolifi muşrikon raftor kuned, agarci kofironro noxuş ojad
Surah Ghafir, Verse 14
رَفِيعُ ٱلدَّرَجَٰتِ ذُو ٱلۡعَرۡشِ يُلۡقِي ٱلرُّوحَ مِنۡ أَمۡرِهِۦ عَلَىٰ مَن يَشَآءُ مِنۡ عِبَادِهِۦ لِيُنذِرَ يَوۡمَ ٱلتَّلَاقِ
Balandkunandai martaʙaho, sohiʙi Arş va az rahmati Ū ʙar ʙandagonaş on ast, ki ruh (vahj)-ro ʙa farmoni Xud ʙar har jake az ʙandagonaş, ki ʙixohad, mefiristad, to ū mardumro az rūzi muloqot (qijomat) ʙitarsonad, ki avvalin va oxirin dar on ço vomexūrand
Surah Ghafir, Verse 15
يَوۡمَ هُم بَٰرِزُونَۖ لَا يَخۡفَىٰ عَلَى ٱللَّهِ مِنۡهُمۡ شَيۡءٞۚ لِّمَنِ ٱلۡمُلۡكُ ٱلۡيَوۡمَۖ لِلَّهِ ٱلۡوَٰحِدِ ٱلۡقَهَّارِ
On rūz, ki hamai onho avvalinu oxirin dar nazdi Parvardigoraşon oşkor şavand, heç ciz az amalhoi onho, ki dar dunjo karda ʙudand, ʙar Alloh pūşida namonad. Alloh taolo mefarmojad: Imrūz podşohī az oni kist? Boz Xud çavoʙ medihad: Az oni Allohi jaktoi qahhor, ki dar zot, nomho, sifatho va korhojaş jagona ast va ʙa qudrat va izzati xud ʙar tamomi xaloiq ƣoliʙ ast
Surah Ghafir, Verse 16
ٱلۡيَوۡمَ تُجۡزَىٰ كُلُّ نَفۡسِۭ بِمَا كَسَبَتۡۚ لَا ظُلۡمَ ٱلۡيَوۡمَۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ
Imrūz har kas muvofiqi on cī ançom dodaast dar dunjo az neku ʙad, çazo doda meşavad, imrūz heç sitame nest, ki dar ʙadihojaş afzuda şavad va jo az nekihojaş kam karda şavad. Va haroina, Alloh zudşumor ast! On rūzro der napindored, har cī ki meojad nazdik ast
Surah Ghafir, Verse 17
وَأَنذِرۡهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡأٓزِفَةِ إِذِ ٱلۡقُلُوبُ لَدَى ٱلۡحَنَاجِرِ كَٰظِمِينَۚ مَا لِلظَّـٰلِمِينَ مِنۡ حَمِيمٖ وَلَا شَفِيعٖ يُطَاعُ
Ej Rasul, az rūzi nazdik (qijomat) onhoro ʙitarson. On goh ki dilho laʙrez az andūh az xavfi azoʙi qijomat nazdiki gulūho rasad. Sitamkoronro dar on rūz na xeşovande ʙoşad va na şafoatkunandae, ki şafoataş pazirufta şavad
Surah Ghafir, Verse 18
يَعۡلَمُ خَآئِنَةَ ٱلۡأَعۡيُنِ وَمَا تُخۡفِي ٱلصُّدُورُ
Alloh taolo duzdona nigoh kardani caşmhoro va har ciro ki dilho pinhon medorand, medonad
Surah Ghafir, Verse 19
وَٱللَّهُ يَقۡضِي بِٱلۡحَقِّۖ وَٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ لَا يَقۡضُونَ بِشَيۡءٍۗ إِنَّ ٱللَّهَ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ
Alloh mijoni odamon ʙa haq dovarī mekunad. Vale ma'ʙudoni ʙotilaşon, heç dovarī natavonand kard. Alʙatta, Alloh şunavo ast, ʙa on ci ki şumo ʙa zaʙonaton megūed va ʙino ast ʙa kirdoru korhojaton va muvofiqi on ʙarojaton çazoi munosiʙ medihad
Surah Ghafir, Verse 20
۞أَوَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ كَانُواْ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُواْ هُمۡ أَشَدَّ مِنۡهُمۡ قُوَّةٗ وَءَاثَارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ فَأَخَذَهُمُ ٱللَّهُ بِذُنُوبِهِمۡ وَمَا كَانَ لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِن وَاقٖ
Ojo onhoe, ki ʙa pajomʙarii tu ʙovar nadorand dar zamin sajr namekunand, to ʙingarand, ki oqiʙati peşinijonaşon cī guna ʙudaast? Tavonoii onho va jodgorihoe, ki dar rūji zamin padid ovarda ʙudand, az inho ʙeştar ʙud. Vale quvvat va ʙuzurgii tanu çismaşon ʙa onho foidae narasond. Sipas Alloh onhoro ʙa saʙaʙi gunohaşon ʙa azoʙ giriftor kard va az qahri Alloh onhoro nigahdorandae naʙud
Surah Ghafir, Verse 21
ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمۡ كَانَت تَّأۡتِيهِمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَكَفَرُواْ فَأَخَذَهُمُ ٱللَّهُۚ إِنَّهُۥ قَوِيّٞ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ
In azoʙ az on saʙaʙ ʙud, ki pajomʙaronaşon ʙo dalelhoi ravşan nazdaşon omadand, vale pajomʙaronaşro inkor kardand va Alloh ham ononro ʙa azoʙaş furū girift. Va haroina, Alloh nerūmand ast, kase Ūro maƣluʙ natavonad kard va saxtuquʙat ast ʙa kasone, ki ʙa Ū imon naovardand va nofarmonʙardorī kardaand
Surah Ghafir, Verse 22
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا مُوسَىٰ بِـَٔايَٰتِنَا وَسُلۡطَٰنٖ مُّبِينٍ
Va ʙa tahqiq, Mo Mūsoro ʙo ojoti Xud va huççati oşkore, ki dalolat ʙar haqiqati risolatii ū mekard, firistodem ūro
Surah Ghafir, Verse 23
إِلَىٰ فِرۡعَوۡنَ وَهَٰمَٰنَ وَقَٰرُونَ فَقَالُواْ سَٰحِرٞ كَذَّابٞ
ʙa sūi Fir'avn podşohi Misr va Homon, ki vaziraş va Qorun, ki sohiʙi molu mulki zamonaş ʙud. Vale onho risolatii ūro inkor kardand va takaʙʙur varzidand. Va guftand, ki ū çodugari durūƣgūst
Surah Ghafir, Verse 24
فَلَمَّا جَآءَهُم بِٱلۡحَقِّ مِنۡ عِندِنَا قَالُواْ ٱقۡتُلُوٓاْ أَبۡنَآءَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ وَٱسۡتَحۡيُواْ نِسَآءَهُمۡۚ وَمَا كَيۡدُ ٱلۡكَٰفِرِينَ إِلَّا فِي ضَلَٰلٖ
Pas cun Mūso dini haqro az çoniʙi Mo ʙaroi Fir'avn, Homon, va Qorun ʙo mū'çizoti ravşan ovard, vale ʙo inkor kardanaşon haqro kifojat nakarda, ʙalki guftand: Pisaroni kasonero, ki ʙa ū imon ovardaand, ʙikuşed va zanonaşonro ʙaroi xidmatgorī va gulomī zinda ʙiguzored? Va hilasozii kofiron çuz dar gumrohī va taʙohī nest
Surah Ghafir, Verse 25
وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ ذَرُونِيٓ أَقۡتُلۡ مُوسَىٰ وَلۡيَدۡعُ رَبَّهُۥٓۖ إِنِّيٓ أَخَافُ أَن يُبَدِّلَ دِينَكُمۡ أَوۡ أَن يُظۡهِرَ فِي ٱلۡأَرۡضِ ٱلۡفَسَادَ
Va Fir'avn ʙa ʙuzurgoni qavmaş guft: Biguzored maro, to Mūsoro ʙikuşam va ū Parvardigori xudro ʙa jorī talaʙad ci tavre, ki ū gumon mekunad, ki Parvardigoraş ūro ʙa sūi mo firistodaast va ūro az mo nigah medorad. Metarsam, ki Mūso dinatonro digargun kunad jo dar in sarzamini Misr fasode ʙarangezad
Surah Ghafir, Verse 26
وَقَالَ مُوسَىٰٓ إِنِّي عُذۡتُ بِرَبِّي وَرَبِّكُم مِّن كُلِّ مُتَكَبِّرٖ لَّا يُؤۡمِنُ بِيَوۡمِ ٱلۡحِسَابِ
Mūso ʙaroi Fir'avn va joronaş guft: Ej qavm! Man ʙa Parvardigori xud va Parvardigori şumo az har mutakaʙʙire, ki az haq va toati Alloh sarkaşī kardaast va ʙa rūzi hisoʙ ʙovar nadorad, panoh meʙaram
Surah Ghafir, Verse 27
وَقَالَ رَجُلٞ مُّؤۡمِنٞ مِّنۡ ءَالِ فِرۡعَوۡنَ يَكۡتُمُ إِيمَٰنَهُۥٓ أَتَقۡتُلُونَ رَجُلًا أَن يَقُولَ رَبِّيَ ٱللَّهُ وَقَدۡ جَآءَكُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ مِن رَّبِّكُمۡۖ وَإِن يَكُ كَٰذِبٗا فَعَلَيۡهِ كَذِبُهُۥۖ وَإِن يَكُ صَادِقٗا يُصِبۡكُم بَعۡضُ ٱلَّذِي يَعِدُكُمۡۖ إِنَّ ٱللَّهَ لَا يَهۡدِي مَنۡ هُوَ مُسۡرِفٞ كَذَّابٞ
Va mardi mū'mine az xonadoni Fir'avn, ki imonaşro az qavmi xud pinhon doşta ʙud, guft: Ojo kuştani mardero ravo medored, ki megūjad, Parvardigori man Allohi ʙarhaq ast va ʙo dalelhoi ravşan az çoniʙi Parvardigoraton omadaast, mekuşed? Agar Mūso durūƣ megūjad, gunohi durūƣaş ʙar gardani xudi ūst va agar rost megūjad, ʙa'ze az va'dahoe, ki dodaast, ʙa şumo xohad rasid. Alʙatta, Alloh heç taçovuzkori durūƣgūero, ki haqro tark namuda rūj ʙa nohaqqi meovarad, hidojat namekunad
Surah Ghafir, Verse 28
يَٰقَوۡمِ لَكُمُ ٱلۡمُلۡكُ ٱلۡيَوۡمَ ظَٰهِرِينَ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَمَن يَنصُرُنَا مِنۢ بَأۡسِ ٱللَّهِ إِن جَآءَنَاۚ قَالَ فِرۡعَوۡنُ مَآ أُرِيكُمۡ إِلَّا مَآ أَرَىٰ وَمَآ أَهۡدِيكُمۡ إِلَّا سَبِيلَ ٱلرَّشَادِ
On mard guft: Ej qavmi man, imrūz farmonravoī az oni şumost. Bar in sarzamini Misr ƣalaʙa dored. Vale agar azoʙi Alloh ʙar sari mo ojad, cī kase joriamon xohad kard? Fir'avn guft: Ej mardum! Şumoro çuz on cī xud maslihat meʙinam, rohe nanamojam va çuz ʙa rohi savoʙ rohnamoī nakunam
Surah Ghafir, Verse 29
وَقَالَ ٱلَّذِيٓ ءَامَنَ يَٰقَوۡمِ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُم مِّثۡلَ يَوۡمِ ٱلۡأَحۡزَابِ
Va on marde, ki imon ovarda ʙud, guft: Ej qavmi man, ʙa rostī man metarsam az on rūze, ki ʙalohoe ʙar şumo ʙirasad hamonandi rūze ʙar gurūhhoi guzaşta rasidaast, agar şumo Mūsoro ʙikuşed
Surah Ghafir, Verse 30
مِثۡلَ دَأۡبِ قَوۡمِ نُوحٖ وَعَادٖ وَثَمُودَ وَٱلَّذِينَ مِنۢ بَعۡدِهِمۡۚ وَمَا ٱللَّهُ يُرِيدُ ظُلۡمٗا لِّلۡعِبَادِ
Monandi qavmi Nūh va Od va Samud va kasone, ki az on pas omadaand va Alloh ʙa saʙaʙi kufru takziʙaşon halokaşon kard. Hol on ki Alloh ʙaroi ʙandagonaş xohoni sitam nest, ki onhoro ʙegunoh azoʙ dihad. Pok ast Alloh taolo az in guna zulm va kamʙudiho
Surah Ghafir, Verse 31
وَيَٰقَوۡمِ إِنِّيٓ أَخَافُ عَلَيۡكُمۡ يَوۡمَ ٱلتَّنَادِ
Va ej qavmi man, az azoʙi rūzi qijomat, ki mardum jakdigarro ʙa farjod ʙixonand, ʙar şumo ʙimnokam
Surah Ghafir, Verse 32
يَوۡمَ تُوَلُّونَ مُدۡبِرِينَ مَا لَكُم مِّنَ ٱللَّهِ مِنۡ عَاصِمٖۗ وَمَن يُضۡلِلِ ٱللَّهُ فَمَا لَهُۥ مِنۡ هَادٖ
On rūz, ki hamagī puştgardonu gurezoned va heç kas şumoro az azoʙi Alloh nigahdoranda nest va niz joridihandae nest, ki şumoro jorī dihad. Va har kasro, ki Alloh xoraş kunad va gumrohaş kunad, heç rohnamoe nadorad, ki ūro ʙa rohi rost hidojat namojad
Surah Ghafir, Verse 33
وَلَقَدۡ جَآءَكُمۡ يُوسُفُ مِن قَبۡلُ بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَمَا زِلۡتُمۡ فِي شَكّٖ مِّمَّا جَآءَكُم بِهِۦۖ حَتَّىٰٓ إِذَا هَلَكَ قُلۡتُمۡ لَن يَبۡعَثَ ٱللَّهُ مِنۢ بَعۡدِهِۦ رَسُولٗاۚ كَذَٰلِكَ يُضِلُّ ٱللَّهُ مَنۡ هُوَ مُسۡرِفٞ مُّرۡتَابٌ
Jusuf, ki pisari Ja'quʙ alajhissalom peş az Mūso ʙo dalelhoi ravşan ʙar şumo firistoda şud va şumoro ʙa iʙodati Allohi jakto amr karda ʙud, pas az on cī ʙaroi şumo ovarda ʙud, hameşa dar şak ʙuded, to zamone, ki Jusuf az dunjo ʙiraft, şak va şirki şumo zijod şud va gufted: Alloh pas az ū, hargiz digar pajomʙare naxohad firistod! Alloh taçovuzkori şakkovarandaro in guna gumroh mesozad
Surah Ghafir, Verse 34
ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بِغَيۡرِ سُلۡطَٰنٍ أَتَىٰهُمۡۖ كَبُرَ مَقۡتًا عِندَ ٱللَّهِ وَعِندَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۚ كَذَٰلِكَ يَطۡبَعُ ٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ قَلۡبِ مُتَكَبِّرٖ جَبَّارٖ
Kasone, ki ʙe heç huççati dar dast doşta dar ojoti Alloh ʙahsu çidol mekunand. Kori onon nazdi Allohu va nazdi mū'minon saxt nopisand ast. Alloh ʙar dili har mutakaʙʙiri çaʙʙore incunin mūhr menihad
Surah Ghafir, Verse 35
وَقَالَ فِرۡعَوۡنُ يَٰهَٰمَٰنُ ٱبۡنِ لِي صَرۡحٗا لَّعَلِّيٓ أَبۡلُغُ ٱلۡأَسۡبَٰبَ
Fir'avn ʙa ofaridagori çahonijon munkir şud va durūƣ ʙarovard va ʙa vaziraş guft: Ej Homon, ʙaroi man qal'ai ʙalande ʙisoz, şojad ʙa on darho (rohho) dast joʙam
Surah Ghafir, Verse 36
أَسۡبَٰبَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ فَأَطَّلِعَ إِلَىٰٓ إِلَٰهِ مُوسَىٰ وَإِنِّي لَأَظُنُّهُۥ كَٰذِبٗاۚ وَكَذَٰلِكَ زُيِّنَ لِفِرۡعَوۡنَ سُوٓءُ عَمَلِهِۦ وَصُدَّ عَنِ ٱلسَّبِيلِۚ وَمَا كَيۡدُ فِرۡعَوۡنَ إِلَّا فِي تَبَابٖ
rohho va darhoi osmonho ʙirasam. Va Allohi Mūsoro ʙuʙinam, zero haroina, gumon meʙaram, ki ū dar on iddiojaş, ki mo Parvardigore dorem va in Parvardigor ʙoloi osmonhost, durūƣgū hast. Ba in tarz kirdori zişti Fir'avn dar nazaraş orosta şud va ū az roh ʙozmond va hila va najrangi ū dar ʙotil soxtani mū'çizahoi Mūso çuz zijon heç naʙud. Va dar dunjovu oxirat ʙa çuz ʙadʙaxtī foidae ʙa xud naʙurd
Surah Ghafir, Verse 37
وَقَالَ ٱلَّذِيٓ ءَامَنَ يَٰقَوۡمِ ٱتَّبِعُونِ أَهۡدِكُمۡ سَبِيلَ ٱلرَّشَادِ
On marde, ki imon ovarda ʙud, guft: Ej qavmi man, az paji man ʙijoed, to ʙa rohi savoʙ şumoro hidojat kunam
Surah Ghafir, Verse 38
يَٰقَوۡمِ إِنَّمَا هَٰذِهِ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا مَتَٰعٞ وَإِنَّ ٱلۡأٓخِرَةَ هِيَ دَارُ ٱلۡقَرَارِ
Ej qavmi man, in zindagii dunjo ʙahrai andakest zudguzar, ki inson cand rūze ʙahramand meşavad va sipas noʙud megardad. Va oxirat saroi hameşagī va zavolnopazir ast. Pas ʙojad, ki şumo oxiratro ʙar dunjo aziz va muqaddam doned va amalero ançom dihed, ki şumoro dar on ço saodatmand namojad
Surah Ghafir, Verse 39
مَنۡ عَمِلَ سَيِّئَةٗ فَلَا يُجۡزَىٰٓ إِلَّا مِثۡلَهَاۖ وَمَنۡ عَمِلَ صَٰلِحٗا مِّن ذَكَرٍ أَوۡ أُنثَىٰ وَهُوَ مُؤۡمِنٞ فَأُوْلَـٰٓئِكَ يَدۡخُلُونَ ٱلۡجَنَّةَ يُرۡزَقُونَ فِيهَا بِغَيۡرِ حِسَابٖ
Har kas dar in dunjo kori ʙade ʙikunad, dar oxirat çuz monandi amalaş çazo najoʙad. Va har kas az mardu zan, ki mū'min ʙoşad va amali solehe ʙa çoj orad, pas onho ʙa ʙihişt doxil şavand va az ne'mathoi çannat ʙehisoʙ rūziaşon dihand
Surah Ghafir, Verse 40
۞وَيَٰقَوۡمِ مَا لِيٓ أَدۡعُوكُمۡ إِلَى ٱلنَّجَوٰةِ وَتَدۡعُونَنِيٓ إِلَى ٱلنَّارِ
Ej qavmi man, cist, ki man şumoro ʙa sūi naçot da'vat mekunam, ki on roh ʙa sūi imon ʙa Alloh va pajravii rasulaş Mūso ast va nihojati da'vati man rasidan ʙa çannat ast va dur ʙudan az otaşi dūzax ast va şumo ʙoşed maro ʙa sūi otaşi dūzax da'vat menamoed
Surah Ghafir, Verse 41
تَدۡعُونَنِي لِأَكۡفُرَ بِٱللَّهِ وَأُشۡرِكَ بِهِۦ مَا لَيۡسَ لِي بِهِۦ عِلۡمٞ وَأَنَا۠ أَدۡعُوكُمۡ إِلَى ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡغَفَّـٰرِ
Maro da'vat mekuned, ki ʙa Alloh kofir şavam va cizero, ki ʙa on ilm nadoram, şariki ū qaror diham, hol on ki şirk az ʙuzurgtarin gunohon ast man şumoro da'vat mekunam ʙa Allohi pirūzmandi tavono va ƣoliʙ ʙar xalqaş va omurzanda ʙa kasone, ki az gunohi xud tavʙa kardaand
Surah Ghafir, Verse 42
لَا جَرَمَ أَنَّمَا تَدۡعُونَنِيٓ إِلَيۡهِ لَيۡسَ لَهُۥ دَعۡوَةٞ فِي ٱلدُّنۡيَا وَلَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ وَأَنَّ مَرَدَّنَآ إِلَى ٱللَّهِ وَأَنَّ ٱلۡمُسۡرِفِينَ هُمۡ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِ
Beşak, on ci şumo maro ʙa ʙuthojaton da'vat mekuned, na haqqi da'vat dar dunjo dorand va na dar oxirat va alʙatta, ʙozgaşti mo ʙa sūi Allohi ʙarhaq ast va U har jak amalkunandaro muvofiqi amalaş çazoi munosiʙ medihad va hatman, isrofkorone, ki ʙo kufru gunoh va xunreziho az andoza ʙerun raftand, dar çahannam ʙoşand
Surah Ghafir, Verse 43
فَسَتَذۡكُرُونَ مَآ أَقُولُ لَكُمۡۚ وَأُفَوِّضُ أَمۡرِيٓ إِلَى ٱللَّهِۚ إِنَّ ٱللَّهَ بَصِيرُۢ بِٱلۡعِبَادِ
On şaxsi mū'min, cun onhoro nasihat kard, ūro itoat nakardand, ʙarojaşon guft: Ba zudī on ciro, ki aknun megūjam, ʙa jod xohed ovard va puşajmon xohed şud, vale puşajmonī manfiat nadihad. Va man kori xeş ʙa Alloh mesuporam va ʙar Ū tavakkal mekunam, alʙatta, Alloh ʙa holi ʙandagon ʙinost va cize ʙar Ū pūşida namemonad
Surah Ghafir, Verse 44
فَوَقَىٰهُ ٱللَّهُ سَيِّـَٔاتِ مَا مَكَرُواْۖ وَحَاقَ بِـَٔالِ فِرۡعَوۡنَ سُوٓءُ ٱلۡعَذَابِ
Sipas Alloh mardi mū'minro az oseʙi makre, ki Fir'avn va gurūhaş ʙarojaş andeşida ʙudand, nigoh doşt va on azoʙi ʙad xonadoni Fir'avnro ʙa ƣarq şudan dar darjo furū girift
Surah Ghafir, Verse 45
ٱلنَّارُ يُعۡرَضُونَ عَلَيۡهَا غُدُوّٗا وَعَشِيّٗاۚ وَيَوۡمَ تَقُومُ ٱلسَّاعَةُ أَدۡخِلُوٓاْ ءَالَ فِرۡعَوۡنَ أَشَدَّ ٱلۡعَذَابِ
Sipas dar qaʙrhojaşon azoʙ doda meşavand ʙa otaş. Har suʙhu şom to rūzi qijomat onho ʙar on otaş giriftor şavand va rūze, ki qijomat ʙarpo şavad ʙa fariştagon nido karda şavad, ki, xonadoni Fir'avnro ʙa saxttarin azoʙho darovared! In çazoi a'moli ʙadi şumost, ki dar dunjo kasʙ karda ʙuded
Surah Ghafir, Verse 46
وَإِذۡ يَتَحَآجُّونَ فِي ٱلنَّارِ فَيَقُولُ ٱلضُّعَفَـٰٓؤُاْ لِلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُنَّا لَكُمۡ تَبَعٗا فَهَلۡ أَنتُم مُّغۡنُونَ عَنَّا نَصِيبٗا مِّنَ ٱلنَّارِ
Va on goh dar daruni otaş ʙo jakdigar ʙa muçodala va sarzanişi jaqdigar ʙarxezand, pas notavonon ʙa kasone, ki takaʙʙur varzidand, gūjand, ki mo pajravoni şumo ʙudem va da'vati şumoro dar dunjo paziruftem, ojo metavoned andake az in otaşero, ki nasiʙi mo şudaast, onro az mo dur kuned
Surah Ghafir, Verse 47
قَالَ ٱلَّذِينَ ٱسۡتَكۡبَرُوٓاْ إِنَّا كُلّٞ فِيهَآ إِنَّ ٱللَّهَ قَدۡ حَكَمَ بَيۡنَ ٱلۡعِبَادِ
Onon, ki sarkaşī karda ʙudand, notavonii xudro ʙajon karda megūjand: Nametavonem az şumo cizero az azoʙ ʙardorem, zero hamai mo dar otaşem. Va az on ço ʙaroi mo xalosī nest. Alʙatta, Alloh ast, ki mijoni ʙandagonaş dovarī kardaast va ʙaroi har jake ʙahrae az azoʙ muqarrar namudaast, pas ʙa on nameafzojad va na kam mekunad
Surah Ghafir, Verse 48
وَقَالَ ٱلَّذِينَ فِي ٱلنَّارِ لِخَزَنَةِ جَهَنَّمَ ٱدۡعُواْ رَبَّكُمۡ يُخَفِّفۡ عَنَّا يَوۡمٗا مِّنَ ٱلۡعَذَابِ
Va onho, ki dar otaşand, az takaʙʙurkunandagon va notavonon ʙa nigahʙononi çahannam megūjand: Az Parvardigoraton ʙixohed, to jak rūz az azoʙi mo saʙuk kunad, to andake rohat kunem
Surah Ghafir, Verse 49
قَالُوٓاْ أَوَلَمۡ تَكُ تَأۡتِيكُمۡ رُسُلُكُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِۖ قَالُواْ بَلَىٰۚ قَالُواْ فَٱدۡعُواْۗ وَمَا دُعَـٰٓؤُاْ ٱلۡكَٰفِرِينَ إِلَّا فِي ضَلَٰلٍ
Nigahʙononi dūzax dar çavoʙi onho megūjand: In duo ʙa şumo cize foida nadihad, ojo pajomʙaronaton ʙo dalelhoi ravşan nazdi şumo najomada ʙudand, pas şumo onhoro durūƣ ʙarovarded? Megūjand dūzaxijon: Bale. Nigahʙononi dūzax megūjand: Mo ʙaroi şumo duo namekunem va dar haqqi şumo şafoat ham nametalaʙem. Pas, xud duo kuned. Lekin in duo ʙa şumo cize foida nadihad, zero şumo kofir hasted. Va duoi kofiron, çuz on ki taʙoh şavad, heç cize naxohad ʙud. Va hargiz mavridi içoʙat qaror namegirad
Surah Ghafir, Verse 50
إِنَّا لَنَنصُرُ رُسُلَنَا وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ فِي ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا وَيَوۡمَ يَقُومُ ٱلۡأَشۡهَٰدُ
Jaqinan, Mo jorī mekunem pajomʙaroni xud va kasonero, ki imon ovardaand dar zindagii dunjo va niz jorī mekunem dar rūzi qijomat, ki guvohon az fariştagon, pajomʙaron va mū'minon ʙaroi guvohī dodan ʙar ummathoe, ki pajomʙaroni xudro durūƣ ʙarovardand ʙarpoj mexezand, va tu niz ej Muhammad, guvohī medihī, ki pajomʙaron risolati Parvardigoraşonro ʙa ummatonaşon rasondand va ummathojaşon onhoro tasdiq nakardand
Surah Ghafir, Verse 51
يَوۡمَ لَا يَنفَعُ ٱلظَّـٰلِمِينَ مَعۡذِرَتُهُمۡۖ وَلَهُمُ ٱللَّعۡنَةُ وَلَهُمۡ سُوٓءُ ٱلدَّارِ
Dar rūze, ki hisoʙu çazo ast sitamkoronro uzr xostan foida nadihad va nasiʙi onho la'nat ast va ʙarojaşon dar oxirat çojgohi ʙad ast! Az saʙaʙe, ki onho pajomʙaroni xudro durūƣ meʙarovardand
Surah Ghafir, Verse 52
وَلَقَدۡ ءَاتَيۡنَا مُوسَى ٱلۡهُدَىٰ وَأَوۡرَثۡنَا بَنِيٓ إِسۡرَـٰٓءِيلَ ٱلۡكِتَٰبَ
Mo ʙa rostī ʙa Mūso hidojat (Tavrot va mū'çizaho) ato kardem va ʙanī Isroilro vorisoni kitoʙ namudem
Surah Ghafir, Verse 53
هُدٗى وَذِكۡرَىٰ لِأُوْلِي ٱلۡأَلۡبَٰبِ
Kitoʙe, ki rahnamo va andarzgūji xiradmandon ast
Surah Ghafir, Verse 54
فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞ وَٱسۡتَغۡفِرۡ لِذَنۢبِكَ وَسَبِّحۡ بِحَمۡدِ رَبِّكَ بِٱلۡعَشِيِّ وَٱلۡإِبۡكَٰرِ
Pas saʙr kun, ej Rasul, az ozori muşrikon, ki alʙatta, va'dai Alloh haq ast va heç xilofe dar on nest. Va ʙaroi gunohat omurziş ʙixoh va har şomu sahar ʙa sipos va sitoişi Parvardigorat ʙipardoz
Surah Ghafir, Verse 55
إِنَّ ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ بِغَيۡرِ سُلۡطَٰنٍ أَتَىٰهُمۡ إِن فِي صُدُورِهِمۡ إِلَّا كِبۡرٞ مَّا هُم بِبَٰلِغِيهِۚ فَٱسۡتَعِذۡ بِٱللَّهِۖ إِنَّهُۥ هُوَ ٱلسَّمِيعُ ٱلۡبَصِيرُ
Ba rostī, kasone, ki dar ojoti Alloh ʙe on ki huççate ʙarojaşon omada ʙoşad ʙa gumonhoi fosidu ʙotil muçodala mekunand va mexohand ʙo ʙotile, ki ʙo xud dorand ʙar haq ʙartarī çūjand, dar sinahoi onho çuz kiʙr nest va hasadʙaranda hastand ʙar fazlu karomate, ki Alloh ʙa pajomʙaraş dodaast, vale ʙa on maqsad naxohand rasid. Pas, ʙa Alloh panoh ʙiʙar, ki alʙatta, Ū ʙisjor şunavo ast ʙa guftoraşon, ʙinost ʙa kirdoraşon va har jakero çazoi munosiʙ xohad dod
Surah Ghafir, Verse 56
لَخَلۡقُ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضِ أَكۡبَرُ مِنۡ خَلۡقِ ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَعۡلَمُونَ
Begumon ofarinişi osmonu zamin az ofarinişi mardum va az zinda gardonidani onho ʙa'd az mironidanaşon ʙuzurgtar ast, vale ʙeştari mardum namedonand, ki ofarinişi hama maxluqot ʙar Alloh oson ast
Surah Ghafir, Verse 57
وَمَا يَسۡتَوِي ٱلۡأَعۡمَىٰ وَٱلۡبَصِيرُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّـٰلِحَٰتِ وَلَا ٱلۡمُسِيٓءُۚ قَلِيلٗا مَّا تَتَذَكَّرُونَ
Va noʙinovu ʙino ʙaroʙar nestand. Va onhoe, ki imon ʙa jagonagii Alloh ovardaand va korhoi şoista kardaand va amal ʙa şariati Ū kardaand, ʙo ziştkoron, ki jagonagii Allohro inkor kardaand va pajomʙaronro durūƣ ʙarovardaand va ʙa şariati Ū amal nakardaand, hargiz ʙaroʙar naʙoşand. Ammo şumo kam pand megired
Surah Ghafir, Verse 58
إِنَّ ٱلسَّاعَةَ لَأٓتِيَةٞ لَّا رَيۡبَ فِيهَا وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يُؤۡمِنُونَ
Begumon qijomat omadanī ast va dar on şuʙhae nest, pas dar omadani on şak nakuned, cunon ki pajomʙaron ʙa on xaʙar dodaand, vale ʙeştari mardum ʙa omadani qijomat imon nameovarand va amal namekunand
Surah Ghafir, Verse 59
وَقَالَ رَبُّكُمُ ٱدۡعُونِيٓ أَسۡتَجِبۡ لَكُمۡۚ إِنَّ ٱلَّذِينَ يَسۡتَكۡبِرُونَ عَنۡ عِبَادَتِي سَيَدۡخُلُونَ جَهَنَّمَ دَاخِرِينَ
Va Parvardigoraton guft: Ej ʙandagon! Duovu iltiço kuned Maro, to duoi şumoro içoʙat kunam. Begumon onhoe, ki az parastişi Man sarkaşī mekunand, ʙa zudī ʙo xorī ʙa çahannam medarojand
Surah Ghafir, Verse 60
ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلَّيۡلَ لِتَسۡكُنُواْ فِيهِ وَٱلنَّهَارَ مُبۡصِرًاۚ إِنَّ ٱللَّهَ لَذُو فَضۡلٍ عَلَى ٱلنَّاسِ وَلَٰكِنَّ أَكۡثَرَ ٱلنَّاسِ لَا يَشۡكُرُونَ
Alloh ast, on ki şaʙro ʙarojaton ofarid, to dar on ʙijoromed va rohat kuned va rūzro ravşanoī ʙaxşid to nijozhoi xudro dar on ançom dihed. Haroina, Alloh ʙar mardum fazlu karam dorad. Vale ʙeştari mardum Ūro ʙa toat va ixlos dar iʙodat şukrguzorī namekunand
Surah Ghafir, Verse 61
ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ لَّآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ فَأَنَّىٰ تُؤۡفَكُونَ
In ast Allohi ʙarhaq, ki ʙar şumo in ne'mathoro arzonī kard, Ūst Parvardigori şumo, Ofaridgori hama ciz. Allohe ʙarhaq çuz Ū kase sazovori iʙodat nest. Pas, cī guna az haq ʙargardonida meşaved ʙa'd az on ki dalel va roh ʙarojaton ravşan şudaast, ƣajri Ūro ʙoz parastiş mekuned
Surah Ghafir, Verse 62
كَذَٰلِكَ يُؤۡفَكُ ٱلَّذِينَ كَانُواْ بِـَٔايَٰتِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ
Cunone ki haqro durūƣ ʙarovarded ej kofironi Qurajş va az on rūj gardonided, hamcunin az rohi haq ʙargardonida meşavand onone, ki ojoti Allohro inkor mekardand
Surah Ghafir, Verse 63
ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَرۡضَ قَرَارٗا وَٱلسَّمَآءَ بِنَآءٗ وَصَوَّرَكُمۡ فَأَحۡسَنَ صُوَرَكُمۡ وَرَزَقَكُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ فَتَبَارَكَ ٱللَّهُ رَبُّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Alloh ast, ki zaminro qarorgohi şumo soxt to dar on qaror gired va ʙar on zindagiro ʙarojaton mujassar kard va osmonro ʙaroi zamin cun ʙinoe ʙarafroxt. Va şumoro surat ʙaxşid va surathojatonro nekū soxt. Va az cizhoi pokizavu xuş rūzijaton dod. In ast Allohi ʙarhaq, ki ʙar şumo in ne'mathoro arzonī kard. Parvardigori şumost. Alloh purʙarakatu ʙuzurgvor ast, va az hama sifathoi noşoistae, ki loiqi zoti Ū nest, pok ast. Ūst Parvardigori çahonijon
Surah Ghafir, Verse 64
هُوَ ٱلۡحَيُّ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ فَٱدۡعُوهُ مُخۡلِصِينَ لَهُ ٱلدِّينَۗ ٱلۡحَمۡدُ لِلَّهِ رَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Ū zinda va ʙoqī ast va Ūro hajoti komil ast, hargiz fano nameşavad, Allohe ʙarhaq, ƣajri Ū heç kas sazovori iʙodat nest. Tanho Ūro iʙodat kuned va Ūro ʙo duo ʙixoned, dar hole, ki dini Ūro ʙa ixlos pazirufta ʙoşed, ki sitoişi komil az oni Allohest, ki Parvardigori çahonijon ast
Surah Ghafir, Verse 65
۞قُلۡ إِنِّي نُهِيتُ أَنۡ أَعۡبُدَ ٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ لَمَّا جَآءَنِيَ ٱلۡبَيِّنَٰتُ مِن رَّبِّي وَأُمِرۡتُ أَنۡ أُسۡلِمَ لِرَبِّ ٱلۡعَٰلَمِينَ
Bigū ej Rasul ʙaroi muşrikoni qavmi xud: Man nahj şudaam, ki cizhoero, ki ƣajri Allohi ʙarhaq meparasted, parastiş kunam, dar hole, ki az çoniʙi Parvardigoram ʙaroi man dalelhoe ravşan omadaast. Va ʙa man farmon doda şud, ki dar ʙaroʙari Parvardigori çahonijon kullan taslim ʙoşam
Surah Ghafir, Verse 66
هُوَ ٱلَّذِي خَلَقَكُم مِّن تُرَابٖ ثُمَّ مِن نُّطۡفَةٖ ثُمَّ مِنۡ عَلَقَةٖ ثُمَّ يُخۡرِجُكُمۡ طِفۡلٗا ثُمَّ لِتَبۡلُغُوٓاْ أَشُدَّكُمۡ ثُمَّ لِتَكُونُواْ شُيُوخٗاۚ وَمِنكُم مَّن يُتَوَفَّىٰ مِن قَبۡلُۖ وَلِتَبۡلُغُوٓاْ أَجَلٗا مُّسَمّٗى وَلَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ
Ūst, on Allohe, ki padari şumo (Odam alajhissalom)- ro az xok ofarid, sipas şumoro ʙa qudrataş az nutfai manī ʙa vuçud ovard, sipas şumoro dar rahmi modaron az xuni ʙasta ʙijofaridaast. On goh şumoro, dar hole, ki tifli navzode ʙuded, az rahmi modar ʙerun ovard, sipas kalon meşaved, to ʙa sinni çavonī ʙirased, sipas zindagī mekuned, to ʙa'd az on pir meşaved. Ba'ze az mijoni şumo kase ast, ki peş az pirī ʙimirad va ʙa ʙa'ze az şumo mūhlat medihad to ʙa açali mu'ajjan ʙirased va ʙoşad, ki dalelhoi Allohro ʙa aql darjoʙed va dar ojoti Ū ʙiandeşed va ʙidoned, ki inho, hama az amr, takdir va tadʙiri Ū sodir meşavand, pas ʙojad, ki ʙa çuz Ū kase digarro parastiş karda naşavad
Surah Ghafir, Verse 67
هُوَ ٱلَّذِي يُحۡيِۦ وَيُمِيتُۖ فَإِذَا قَضَىٰٓ أَمۡرٗا فَإِنَّمَا يَقُولُ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ
Tanho Ūst, ki zinda mekunad va memironad. Va cun irodai cize kunad, ʙa on megūjad: «Mavçud şav!». Pas, mavçud meşavad. Heç kas hukmi Ūro radkunanda nest
Surah Ghafir, Verse 68
أَلَمۡ تَرَ إِلَى ٱلَّذِينَ يُجَٰدِلُونَ فِيٓ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ أَنَّىٰ يُصۡرَفُونَ
Ojo nadidaī ej Rasul, onhoe, ki dar ojoti Alloh kaşmakaş mekunand, hol on ki ʙa jagonagii Ū va qudrataş dalelhoi ravşan omadast, pas cī guna ʙa'd az in dalelhoi ravşan az dini haq ʙeroha meşavand
Surah Ghafir, Verse 69
ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِٱلۡكِتَٰبِ وَبِمَآ أَرۡسَلۡنَا بِهِۦ رُسُلَنَاۖ فَسَوۡفَ يَعۡلَمُونَ
Kasone, ki in kitoʙi Qur'onro va niz on ciro, ʙa vasilai pajomʙaron firistodaem az kitoʙhoi osmonī, ki Alloh taolo onhoro ʙaroi hidojati mardum nozil kardaast, durūƣ meşumorand, ʙa zudī oqiʙati kufraşonro xohand donist
Surah Ghafir, Verse 70
إِذِ ٱلۡأَغۡلَٰلُ فِيٓ أَعۡنَٰقِهِمۡ وَٱلسَّلَٰسِلُ يُسۡحَبُونَ
On goh ki tavqho va zançirho dar gardanaşon xohad ʙud va kaşida meşavand
Surah Ghafir, Verse 71
فِي ٱلۡحَمِيمِ ثُمَّ فِي ٱلنَّارِ يُسۡجَرُونَ
dar oʙi çūşon, sipas dar otaşi çahannam afrūxta meşavand
Surah Ghafir, Verse 72
ثُمَّ قِيلَ لَهُمۡ أَيۡنَ مَا كُنتُمۡ تُشۡرِكُونَ
On goh ʙa onho az rūi sarzaniş gufta şavad: On şarikon, ki ʙaroi Alloh mepindoşted va parastiş mekarded, kuço hastand, to şumoro imrūz jorī dihand? Pas onhoro ʙixoned, agar tavonand şumoro az in ʙalo naçot dihand
Surah Ghafir, Verse 73
مِن دُونِ ٱللَّهِۖ قَالُواْ ضَلُّواْ عَنَّا بَل لَّمۡ نَكُن نَّدۡعُواْ مِن قَبۡلُ شَيۡـٔٗاۚ كَذَٰلِكَ يُضِلُّ ٱللَّهُ ٱلۡكَٰفِرِينَ
Takziʙkunandagon megūjand: Az nazari mo nopadid şudand, ʙalki mo hargiz peş az in cizero (ma'ʙudi xeş) namexondem. Alloh kofironro in guna gumroh mekunad
Surah Ghafir, Verse 74
ذَٰلِكُم بِمَا كُنتُمۡ تَفۡرَحُونَ فِي ٱلۡأَرۡضِ بِغَيۡرِ ٱلۡحَقِّ وَبِمَا كُنتُمۡ تَمۡرَحُونَ
In azoʙe, ki ʙa şumo rasid, ʙa on saʙaʙ ast, ki dar dunjo dar ƣaflat ʙuded va ʙa nohaq dar zamin şodmonī mekarded va az rūi gunoh va sitam ʙar ʙandagoni Alloh takaʙʙur va nozu karaşma mekarded
Surah Ghafir, Verse 75
ٱدۡخُلُوٓاْ أَبۡوَٰبَ جَهَنَّمَ خَٰلِدِينَ فِيهَاۖ فَبِئۡسَ مَثۡوَى ٱلۡمُتَكَبِّرِينَ
Ba saʙaʙi oqiʙati kufraton ʙa Alloh va nofarmonʙardoriaton Ūro, az darhoi çahannam doxil şaved. Hameşa dar on ço ʙimoned. Va çojgohi sarkaşon cī çojgohi ʙadest
Surah Ghafir, Verse 76
فَٱصۡبِرۡ إِنَّ وَعۡدَ ٱللَّهِ حَقّٞۚ فَإِمَّا نُرِيَنَّكَ بَعۡضَ ٱلَّذِي نَعِدُهُمۡ أَوۡ نَتَوَفَّيَنَّكَ فَإِلَيۡنَا يُرۡجَعُونَ
Ej Rasul, pas, saʙr kun va dar rohi da'vati xud davomat kun alʙatta, va'dai Alloh rost ast. On cī ʙa tu va'da dodaem, zud ast, ki ʙaroi tu onro içro namoem, jo ʙa'ze az on cizhoro, ki ʙa on muşrikon va'da dodaem, ʙa tu nişon medihem, to onro muşohida kunī, jo turo peş az faro rasidani azoʙ ʙar onho ʙimironem, pas rūzi qijomat onho ʙa nazdi Mo ʙozgardonida şavand va ʙa saʙaʙi kufre, ki varzidaand, onhoro zud ʙa azoʙi saxte ʙicaşonem
Surah Ghafir, Verse 77
وَلَقَدۡ أَرۡسَلۡنَا رُسُلٗا مِّن قَبۡلِكَ مِنۡهُم مَّن قَصَصۡنَا عَلَيۡكَ وَمِنۡهُم مَّن لَّمۡ نَقۡصُصۡ عَلَيۡكَۗ وَمَا كَانَ لِرَسُولٍ أَن يَأۡتِيَ بِـَٔايَةٍ إِلَّا بِإِذۡنِ ٱللَّهِۚ فَإِذَا جَآءَ أَمۡرُ ٱللَّهِ قُضِيَ بِٱلۡحَقِّ وَخَسِرَ هُنَالِكَ ٱلۡمُبۡطِلُونَ
Peş az tu ej Rasul, ʙisjor pajomʙarone ʙa sūi qavmaşon firistodaem, to onhoro da'vat namojand va ʙar ozori onho saʙru toqat kunand. Az onho dostoni ʙa'zero ʙarojat guftaem va dostoni ʙa'zero naguftaem. Va hama pajomʙaron amr şuda ʙudand, ki vahji ilohiro ʙa qavmaşon ʙirasonand. Va heç pajomʙarero nasazad, ki mū'çizae ʙijovarad, magar ʙa farmoni Alloh. Va cun farmoni Alloh ʙaroi azoʙi takziʙkunandagon darrasad, mijoni pajomʙaron va durūƣʙarovardagonaşon ʙarhaq dovarī gardad va onon, ki ʙar ʙotil ʙudaand, on ço zijon xohand did
Surah Ghafir, Verse 78
ٱللَّهُ ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُمُ ٱلۡأَنۡعَٰمَ لِتَرۡكَبُواْ مِنۡهَا وَمِنۡهَا تَأۡكُلُونَ
Alloh ast, ki corpojonro ʙarojaton ofarid, to ʙa vasilai onho manfiat ʙared; ʙar ʙa'zejaşon savor şaved va az ʙa'zejaşon ʙixūred
Surah Ghafir, Verse 79
وَلَكُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ وَلِتَبۡلُغُواْ عَلَيۡهَا حَاجَةٗ فِي صُدُورِكُمۡ وَعَلَيۡهَا وَعَلَى ٱلۡفُلۡكِ تُحۡمَلُونَ
Va ʙaroi şumo dar onho manfiathoest va to ʙo savor şudan ʙar onho ʙa maqsade, ki dar dil dored, ʙa makonhoi dur ʙirased. Va ʙar on cahorpojon dar xuşkiho va niz ʙar kiştiho dar ʙahr savor şaved
Surah Ghafir, Verse 80
وَيُرِيكُمۡ ءَايَٰتِهِۦ فَأَيَّ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ تُنكِرُونَ
Alloh taolo ojoti ravşani xeşro, ki dalolat ʙar qudrat va tadʙiri Ū dar xalqaş mekunad, ʙar şumo menamojonad. Pas, kadom jak az ojoti Allohro inkor mekuned va ʙa on e'tirof namekuned
Surah Ghafir, Verse 81
أَفَلَمۡ يَسِيرُواْ فِي ٱلۡأَرۡضِ فَيَنظُرُواْ كَيۡفَ كَانَ عَٰقِبَةُ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡۚ كَانُوٓاْ أَكۡثَرَ مِنۡهُمۡ وَأَشَدَّ قُوَّةٗ وَءَاثَارٗا فِي ٱلۡأَرۡضِ فَمَآ أَغۡنَىٰ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Ojo in durūƣʙarovardagon dar zamin sajr nakardaand, to ʙingarand, ki oqiʙati kasone, ki pajomʙaronaşonro durūƣ ʙarovardand, peş az onho mezistaand, cī guna ʙudaast? Onho mardume, ʙudand, ki nerūjaşon ʙeştar va osoraşon dar rūi zamin farovontar ʙud. Pas, on cizho, az ʙinoho, ʙoƣho va kiştzorho, ki ʙa dast meovardand, hangomi faro rasidani azoʙ ʙa onho foidae naʙaxşid
Surah Ghafir, Verse 82
فَلَمَّا جَآءَتۡهُمۡ رُسُلُهُم بِٱلۡبَيِّنَٰتِ فَرِحُواْ بِمَا عِندَهُم مِّنَ ٱلۡعِلۡمِ وَحَاقَ بِهِم مَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Cun pajomʙaronaşon ʙo dalelhoi ravşan ʙa sūjaşon omadand, ʙa ilmu donişi xud az rūi çaholataşon dilxuş ʙudand va on ciro, ki masxaraaş mekardand, onhoro azoʙ faro girift
Surah Ghafir, Verse 83
فَلَمَّا رَأَوۡاْ بَأۡسَنَا قَالُوٓاْ ءَامَنَّا بِٱللَّهِ وَحۡدَهُۥ وَكَفَرۡنَا بِمَا كُنَّا بِهِۦ مُشۡرِكِينَ
Va cun azoʙi Moro didand, guftand: Ba Allohi jakto imon ovardem va ʙa on cizhoe, ki şariki Alloh qaror doda ʙudem, kofir şudem
Surah Ghafir, Verse 84
فَلَمۡ يَكُ يَنفَعُهُمۡ إِيمَٰنُهُمۡ لَمَّا رَأَوۡاْ بَأۡسَنَاۖ سُنَّتَ ٱللَّهِ ٱلَّتِي قَدۡ خَلَتۡ فِي عِبَادِهِۦۖ وَخَسِرَ هُنَالِكَ ٱلۡكَٰفِرُونَ
Ammo on hangom ki azoʙi Maro didand, digar imonaşon ʙarojaşon foidae naʙaxşid. Zero imonaşon az rūi nocorī va maçʙurī ʙud, na az rūi ixtijorī. In sunnati Alloh ast, ki mijoni ʙandagonaş guzoştaast, ki imon ovardan hangomi muşohidai azoʙ ʙa holaşon foidae nadorad. Va kofiron dar on rūz az caşondani azoʙ zijon meʙinand
Surah Ghafir, Verse 85